{"guid": "ussr:0b130b65-32cf-40e4-afae-7921e681a360", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.397.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 397/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 397/2023 z 24. 10. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. októbra 2023, sp. zn. IV. ÚS 397/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.397.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2023-10-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0b130b65-32cf-40e4-afae-7921e681a360", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.397.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.397.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.397.2023.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 397/2023-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej Viktória Hellenbart, advokátskou kanceláriou s. r. o., Martina\nRázusa 23, Lučenec, IČO 47 250 640, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Viktória\nHellenbart, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 TdoV 13/2021\nz 24. januára 2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 TdoV 13/2021 z 24. januára 2023\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 TdoV 13/2021 z 24. januára 2023\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania v sume\n663,57 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. apríla 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1 TdoV 13/2021 z 24. januára 2023 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola rozsudkom Špecializovaného\ntrestného súdu, pracoviska Banská Bystrica č. k. BB-3T/1/2019 z 30. apríla 2019 uznaná vinnou\nz prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\núčinnom v čase skutku (ďalej len „Trestný zákon“), za čo jej bol uložený podmienečný trest odňatia\nslobody vo výmere 1 roka so skúšobnou dobou 2 roky, ako aj peňažný trest vo výške 3 000 eur\na náhradný trest odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Najvyšší súd uznesením č. k. 3 To 7/2019\nz 20. mája 2020 zamietol podľa § 319 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky a sťažovateľky ako nedôvodné. Najvyšší súd\nuznesením č. k. 1 TdoV 13/2021 z 24. januára 2023 sťažovateľkou podané dovolanie odmietol\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že neboli splnené sťažovateľkou uplatnené\ndôvody dovolania, ktoré podala z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, teda\nz dôvodu zásadného porušenia práva na obhajobu, z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného\nporiadku, teda z dôvodu, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným\nspôsobom, a napokon z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že\nrozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom\npoužití iného hmotnoprávneho ustanovenia.\n3. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 397/2023-22 z 10. augusta 2023 ústavnú sťažnosť pre\nnamietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa právneho posúdenia\ndovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku spočívajúceho v založení\nrozhodnutia na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie a vo zvyšnej\nčasti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Ťažisko právnej argumentácie sťažovateľky k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku spočívajúcemu v nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku spočívalo na\nprávnej vete judikátu najvyššieho súdu publikovaného v zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho\nsúdu pod číslom R 47/2017 vysvetľujúcej obsahový význam parciálnej časti skutkovej podstaty\nprečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1, 2 Trestného zákona „svojím vplyvom pôsobiť na\nvýkon právomoci osoby“, ktorú je potrebné vykladať tak, že „ide o uplatňovanie vplyvu páchateľa,\nzásadne smerujúce k zneužívaniu právomoci osoby, ktorá je predmetom pôsobenia. Nejde teda\no pôsobenie síce neformálne (nezodpovedajúce výslovnému popisu v norme upravujúcej postup\nv príslušnom konaní), no nevybočujúce z podstatného smerovania k legálnemu účelu právomoci\nosoby uvedenej v ustanoveniach § 328 až 330, resp. § 332 až 334 TZ.“. V nadväznosti na to\nsťažovateľka poukázala na to, že ak „prokurátor zastavil trestné stíhanie zákonným spôsobom\na obvinená, ako obhajkyňa, v prospech svojej klientky obvinenej v trestnom konaní pôsobila tak,\naby k zastaveniu trestného stíhania došlo, keďže obvinená\n, trvala na svojej nevine,\nobvinená advokátka\nnevybočila z legálneho účelu svojej práce,\na nesmerovala ani k zneužitiu právomoci orgánu činného v trestnom konaní vedenom voči\n2\n\n.“. Sťažovateľka teda tvrdí, že „nemohla dokonať skutok už tým, že mala požiadať\no úplatok, ak by sa jednalo len o uplatňovanie jej vplyvu, ako obhajkyne, na prokurátora, aby\nzastavil trestné stíhanie voči jej mandantke, čo je bežnou prácou advokáta.“. Teda akceptáciou\nvýkladu najvyššieho súdu v napadnutom uznesení „každý advokát, obhajca, ktorý od klienta pýta\nodmenu za to, že bude pôsobiť na OČTK, aby zastavili trestné stíhanie, sa dopúšťa prečinu podľa\n§ 336 odsek 1 Trestného zákona.“. Podľa sťažovateľky musí pôsobenie páchateľa predmetného\nprečinu smerovať „k zneužitiu právomoci osoby, ktorá je predmetom pôsobenia“, čo sa v konaní\nani nepodarilo vykonaným dokazovaním preukázať. Navyše „prokurátor zastavil trestné stíhanie\nskôr, než k podpisu zmluvy došlo, a z konania nevyšlo najavo, že by na neho sťažovateľka\nakokoľvek, okrem výkonu práce advokáta, v konkrétnom konaní pôsobila, a ani to nevyšlo najavo,\nže by zastavenie trestného stíhania bolo v rozpore so zákonom, nemohla sa sťažovateľka dopustiť\nprečinu nepriamej korupcie, opačný záver je nesprávnou aplikáciou hmotnoprávneho predpisu na\nzistený skutkový stav v takej miere, že porušil právo sťažovateľky na spravodlivý proces.“.\n5. Na podklade uvedeného sťažovateľka ústavnému súdu navrhla, aby po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu, zrušil napadnuté uznesenie, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a priznal jej náhradu trov konania.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n6. Najvyšší súd v prvom rade považuje za irelevantnú právnu okolnosť zastavenia trestného stíhania\nklientky sťažovateľky zo zákonného dôvodu, v dôsledku čoho sťažovateľka „ako obhajkyňa\npostupovala spôsobom, aby k zastaveniu tohto trestného stíhania došlo“, čím tak „nevybočila\n(sťažovateľka) z legálneho účelu poskytovania obhajoby a nesmerovala ani k zneužitiu právomoci\norgánu činného v trestnom konaní (bod 67. dovolania).“. Teda k právnej oponentúre sťažovateľky,\nktorá zákonnosť svojho konania/postupu v rámci obhajoby odvodzovala od legálneho dôvodu\nzastavenia trestného stíhania jej mandantky, vzdoroval (i) poukazom na skutkovú podstatu tohto jej\nprávneho názoru, keďže „ním rozširuje znenie skutku uvedeného vo výrokovej časti prvostupňového\nrozsudku a následne z toho vyvodzuje pre seba priaznivé, no nesprávne závery, keďže k dokonaniu\ntrestného činu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona... došlo už tým, keď\npožiadala o úplatok za to, že bude svojím vplyvom bezprostredne pôsobiť na výkon právomoci\nprokurátora, aby rozhodol konkrétnym spôsobom, t. j. zastavil trestné stíhanie jej klientky“, a (ii) na\njej trestnoprávnu zodpovednosť nemajú vplyv okolnosti spočívajúce v tom, že k jej faktickému\npôsobeniu na prokurátora nedošlo (iii) vrátane samotnej vedomosti prokurátora o zámere vplývať\nna výkon jeho právomoci, keďže „Osoba, na ktorú má byť pôsobené, o takejto skutočnosti totiž\nnemusí mať žiadnu vedomosť (k tomu pozri v Zbierke uverejnené rozhodnutie pod č. 16/1981-1.\na správu pod č. 16/1988-IV.)“. V tejto súvislosti najvyšší súd akcentoval, že „Úplatné pôsobenie na\nprokurátora, aby de facto zastavil trestné stíhanie (aj) z iného než zákonom vymedzeného dôvodu\n(napr. z. priateľstva, vydierania a pod.), je takým uplatnením vplyvu, ktorý smeruje k zneužitiu\nprávomoci prokurátora, hoci ho nutne nemusí spôsobiť (v dôsledku iných okolností vrátane\n3\n\nexistencie zákonného dôvodu na zastavenie trestného stíhania). Nie je teda rozhodujúce (pre\nposúdenie protiprávnosti konania páchateľa), či k zastaveniu trestného stíhania nakoniec došlo zo\nzákonných dôvodov [(ktorú skutočnosť sťažovateľka akcentovala v dovolaní (bod 98.) aj ústavnej\nsťažnosti (body 59. a 60.)].“. Napokon najvyšší súd sťažovateľke vytkol, že „v žiadnej časti svojho\ndovolania netvrdila, že bola nesprávne odsúdená za to, že znenie inkriminovaného skutku\npripúšťalo aj tú možnosť, že pod jej pôsobením na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329\nTrestného zákona bolo treba rozumieť, že bude (výhradne) poskytovať právnu pomoc svojej klientke\n[v kontexte úplnosti či správnosti vymedzenia skutku, keďže inak ide o skutkové tvrdenie, ktorým sa\nv dovolacom konaní iniciovanom obvineným nie je možné vecne zaoberať v zmysle dikcie vety za\nbodkočiarkou §371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku], pričom ani najvyšší súd nikde\nv napadnutom uznesení neuviedol, že by riadny výkon obhajoby za odplatu mal znamenať spáchanie\nprečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona. Zároveň platí, že najvyššiemu\nsúdu neprináležalo dopĺňať dovolanie sťažovateľky v uvedenom smere, na čo bolo vo všeobecnosti\nuzrozumené v úvode analytickej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia (str. 14).“.\n7. Napokon najvyšší súd zotrval na svojej názorovej línii, v ktorej sťažovateľkou predložené\nhodnotiace úsudky (aj s poukazom na rozhodnutie uverejnené v zbierke pod č. 49/2017), napr.\no tom, že „pôsobenie páchateľa musí smerovať k zneužitiu právomoci osoby, ktorá je predmetom\npôsobenia. Toto sa v konaní nepreukázalo“ alebo „prokurátor zastavil trestné stíhanie skôr, než\nk podpisu zmluvy došlo, a z konania nevyšlo najavo, že by na neho sťažovateľka akokoľvek okrem\nvýkonu práce advokáta, v konkrétnom konaní pôsobila, a ani to nevyšlo najavo, že by zastavenie\ntrestného stíhania bolo v rozpore so zákonom“, vyhodnotil ako skutkové tvrdenia, ktorými sa táto\ndomáhala „iného hodnotenia skutkového stavu“, k čomu s poukazom na § 371 ods. 1 písm. i)\nTrestného poriadku nemôže najvyšší súd viazaný zisteným skutkovým stavom a priori pristúpiť.\nIII.2. Replika sťažovateľky:\n8. Sťažovateľka v replike uzavrela, že „aplikácia ustanovenia § 336 odsek 1 Trestného zákona“\nv uznesení najvyššieho súdu č. k. 1 TdoV 13/2021 z 24. januára 2023 nie je ústavne udržateľná,\nkeďže najvyšší súd „(i) neguje vlastnú rozhodovaciu prax, (ii) argumentačne rozširuje\ntrestnoprávnu zodpovednosť aj na prípady, s ktorými zákon nepočíta (zákonné rozhodnutie\nprokurátora, ktoré má byť zneužitím právomoci len z dôvodu, že k nemu viedli napríklad aj\npriateľský vzťah alebo vydieranie), (iii) rozširuje trestnoprávnu zodpovednosť podľa §336 odsek 1\nTrestného zákona na úkor porušenia zásad formálnej logiky pri interpretácii skutkovej podstaty\n(uplatňovanie vplyvu a tlak na nezákonné rozhodnutie aj v prípade, ak ovplyvňovaná osoba o tom\nnemá vedomosť), hoci konanie páchateľa, ktorý predstiera pôsobenie vplyvu, pri ústavne\nkonformnej aplikácii hmotného práva je možné subsumovať napríklad pod skutkovú podstatu\ntrestného činu podvodu.“.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Podstatou ústavnej sťažnosti v časti, v ktorej ju ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 397/2023-22\nz 10. augusta 2023 prijal na ďalšie konanie, je sťažovateľkou namietané porušenie základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1\n\n4\n\ndohovoru uznesením najvyššieho súdu č. k. 1 TdoV 13/2021 z 24. januára 2023, ktorý mal ústavne\nneudržateľne posúdiť ňou podané dovolanie v časti týkajúcej sa dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku, teda z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom\nprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia.\nIV.1. Zákonná úprava:\n10. Podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak i) rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže\nskúmať a meniť.\n11. Podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona účinného v čase skutku, kto priamo alebo cez\nsprostredkovateľa pre seba alebo pre inú osobu prijme, žiada alebo dá si sľúbiť úplatok za to, že\nbude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 328, § 329 alebo § 330,\nalebo za to, že tak už urobil, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Podľa § 336 ods. 2\nTrestného zákona účinného v čase skutku, kto priamo alebo cez sprostredkovateľa inému sľúbi,\nponúkne alebo poskytne úplatok za to, že bude svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby\nuvedenej v § 332, § 333 alebo § 334, alebo za to, že tak už urobil, alebo z tohto dôvodu poskytne,\nponúkne alebo sľúbi úplatok inej osobe, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.\nIV.2. Uznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 TdoV 13/2021 z 24. januára 2023:\n12. Najvyšší súd po tom, ako ozrejmil obsahovú podstatu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku a znenie skutkovej podstaty prečinu nepriamej korupcie podľa § 366\nods. 1 Trestného zákona v čase spáchania skutku oproti jeho novelizovanému zneniu, reagujúc na\nargumentačné námietky sťažovateľky vzťahujúce sa na novelizované znenie skutkovej podstaty\nprečinu nepriamej korupcie podľa § 366 ods. 1 Trestného zákona s účinnosťou od 1. januára 2021\noproti zneniu skutkovej podstaty predmetného prečinu v čase spáchania skutku v tom zmysle, že\n(obsahovo) ide o trestný čin podľa skoršieho aj podľa neskoršieho (aktuálneho) znenia zákona\na novelizované znenie je pre páchateľa menej priaznivé, preto niet dôvodu na použitie čl. 50 ods. 6\nústavy, resp. § 2 ods. 1 Trestného zákona a prispôsobovať tomu rozhodnutie v relevantných\nčastiach, zvýraznil, že „správnosť použitej kvalifikácie je dovolací súd oprávnený konfrontovať\nvýlučne so znením skutku, ktorého podstata v tejto veci spočíva v obvinenej opakovaných\nžiadostiach adresovaných\no prevod jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pre\nbližšie neurčenú (inú) osobu, výmenou za vybavenie zastavenia jej trestného stíhania u príslušného\norgánu činného v trestnom konaní.“. V nadväznosti na to rozviedol, že „Takto ustálené skutkové\nzistenia kvalifikačné zodpovedajú trestnému činu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného\nzákona v tej alternatíve, že obvinená priamo pre inú osobu (nie pre seba) žiadala úplatok za to, že\nsvojím vplyvom bude priamo pôsobiť na výkon právomoci osoby uvedenej v § 329 Trestného zákona\n- príslušný orgán činný v trestnom konaní, t. j. prokurátora (§ 10 ods. 1 Trestného poriadku) ako\nverejného činiteľa (§ 128 ods. 1 Trestného zákona), ktorý v štádiu prípravného konania po vznesení\nobvinenia ako jediný disponuje právomocou zastaviť trestné stíhanie (§215 Trestného poriadku;\nk nutnosti priameho pôsobenia na výkon právomoci zákonom vybraných osôb pre naplnenie\n\n5\n\nskutkovej podstaty trestného činu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona v znení\núčinnom do 31. decembra 2020 pozri rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 49/2017).“.\n13. K obsahovo a judikatúrne previazanej námietke sťažovateľky o nesprávnosti právnej\nkvalifikácie trestného činu spojenej s nemožnosťou konštatovať nelegálny postup alebo\nrozhodovanie v trestnom konaní najvyšší súd uviedol, že „z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty\ntrestného činu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1 Trestného zákona žiaden právny význam.\nTento trestný čin je totiž dokonaný už tým, že páchateľ požiadal o úplatok (hoci aj pre inú osobu) za\nto, že svojím vplyvom bude pôsobiť na výkon právomoci niektorej z osôb uvedených v naposledy\noznačenom ustanovení. Inými slovami, nevyžaduje sa, aby páchateľ u takejto osoby aj skutočne\nintervenoval a ak áno, nie je podstatné, či jeho pôsobenie sa odrazilo na výkone jej právomoci.\nOsoba, na ktorú má byť pôsobené, teda o tejto skutočnosti nemusí mať žiadnu vedomosť (k tomu\npozri rozhodnutie uverejnené v Zbierke pod č. 16/1981-1.).“.\n14. V ďalšom najvyšší súd, reagujúc na argumentačné námietky sťažovateľky, ozrejmil vzťah\nprečinu nepriamej korupcie podľa § 366 ods. 1 Trestného zákona vo vzťahu k iným skutkovo\npríbuzným trestným činom, keď uviedol, že „O trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona\nby v dotknutom prípade mohlo ísť za situácie, ak by obvinená nemala v úmysle pôsobiť vyššie\nuvedeným spôsobom a pred\nby takýto prísľub len predstierala v záujme\nobohatenie seba či inej osoby (k tomu pozri rozhodnutia uverejnené v Zbierke pod č. 16/1981-II,\n32/1987-II, a 59/2008-II, ako aj tam uvedené stanovisko pod č. 16/1988-IV.). Aj pri takomto\nposúdení však dovolací súd musí striktne vychádzať z formulácie skutku, pričom subjektívnu\nstránku, ktorá predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, môže hodnotiť\nlen sprostredkovane - na základe toho, ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktorého popis je\nobsahom skutkovej vety rozhodnutia (stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu\nuverejnené v Zbierke pod č. 3/2011). Z konania obvinenej, ako je ustálené v skutku, pritom nič\nnenasvedčuje tomu, že by u nej absentovala skutočná vôľa svojím vplyvom pôsobiť na výkon\nprávomoci osoby uvedenej v § 329 Trestného zákona; obvinená po tom, čo vyslovila inkriminovanú\npožiadavku, vedome uskutočňovala svoj prísľub, ktorého výsledkom malo byť zastavenie trestného\nstíhania\n. Obvinená sa zúčastnila na podpise kúpnej zmluvy, prostredníctvom ktorej\nsa mal prevádzať predmet úplatku - súbor nehnuteľností v prospech inej osoby s tým, že\nposkytovala faktickú garanciu v tom, že k prevodu vlastníckeho práva k týmto\nnehnuteľnostiam v jej vlastníctve nedôjde skôr, ako jej trestné stíhanie bude právoplatne zastavené.\nV tomto prípade nejde ani o trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona (xiii), nakoľko zo\nskutku nevyplýva, že by\nbola k predaju dotknutých nehnuteľností akokoľvek nútená\nobvinenou, a to či už použitím násilia, alebo pod hrozbou násilia alebo inej ťažkej ujmy. Početnosť\nžiadostí obvinenej o takýto prevod vlastníckeho práva v súvislosti s prísľubom zastavenia trestného\nstíhania na uvedenom nič nemení.“.\n15. Napokon najvyšší súd za neopodstatnenú považoval aj výhradu sťažovateľky k zneniu skutku\nkladeného jej za vinu, ktorý sama sťažovateľka vyhodnotila ako „nejasný a vnútorne rozporný“ pre\nnedostatočné určenie prijímateľa úplatku, čo najvyšší súd vysvetlil tak, že «obvinená nežiadala\núplatok pre seba, ale pre inú osobu, čiže trestnej činnosti sa dopustila „len“ ako tzv. intervenujúca\nosoba.». K sťažovateľkou namietnutému neurčitému pojmu obsiahnutému v znení skutku „inak\nnechcené vzdanie sa pozemku vo vlastníctve\nformou odpredania“ najvyšší súd\n\n6\n\nzopakoval, že „pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 1\nTrestného zákona je celkom irelevantné, aký postoj k vyššie opísanej žiadosti obvinenej\nzaujímala, nakoľko v predmetnom prípade bol stíhaný trestný čin dokonaný momentom\nvyslovenia spornej ponuky.“. Inými slovami, sťažovateľkou namietnuté slovné spojenie je podľa\nnajvyššieho súdu potrebné vnímať tak, že „\nby za iných okolností nad predajom\ndotknutých nehnuteľností ani nerozmýšľala.“. Najvyšší súd je v okolnostiach tejto námietky\nsťažovateľky presvedčený o tom, že táto „vedela za čo je trestne stíhaná a tomu aj mohla\nprispôsobiť svoju obhajobu.“.\nIV.5. Posúdenie veci:\n16. Pre posúdenie veci je podstatná aktuálna judikatúra najvyššieho súdu k použitej právnej\nkvalifikácii v právnej vete II rozhodnutia publikovaného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu\na rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 49 v čiastke 5/2017, ktorá znie:\n«II. Formuláciu „svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby“, uvedenú v § 336 ods. 1\na ods. 2 Trestného zákona, je potrebné vyložiť tak, že ide o uplatňovanie vplyvu páchateľa, zásadne\nsmerujúce k zneužívaniu právomoci osoby, ktorá je predmetom pôsobenia. Nejde teda o pôsobenie\nsíce neformálne (nezodpovedajúce výslovnému popisu v norme upravujúcej postup v príslušnom\nkonaní), avšak nevybočujúce z podstatného smerovania k legálnemu účelu právomoci osoby\nuvedenej v ustanoveniach §§ 328 až 330, resp. §§ 332 až 334 Trestného zákona. Musí ísť pritom\no priame pôsobenie podplácanej osoby na osobu, ktorá disponuje právomocou, nie o pôsobenie\nprostredníctvom vplyvu inej intervenujúcej osoby, inak o trestný čin podľa § 336 Trestného zákona\nnepôjde, aj keď úplatok za dotknuté priame pôsobenie možno prijať alebo poskytnúť buď priamo,\nalebo cez sprostredkovateľa (taká alternatíva platí aj v prípadoch uvedených v §§ 328 až 334\nv odsekoch 1 Trestného zákona).»\n17. Znenie skutkovej vety musí zabezpečiť dostatočné objasnenie okolnosti vysvetľovanej\nv právnej vete citovanej v bode 16, ktorá sa týka akejkoľvek podplácanej osoby ako páchateľa\npasívnej nepriamej korupcie, ktorá má v protihodnote za úplatok svojím vplyvom pôsobiť na inú\nosobu, ktorá disponuje určitou právomocou (v tomto prípade na prokurátora s právomocou zastaviť\ntrestné stíhanie). Také uplatňovanie vplyvu musí smerovať k zneužívaniu právomoci osoby, na\nktorú má páchateľ pôsobiť. Uvedená okolnosť prepája subjektívnu stránku konania páchateľa ako\nprijímateľa úplatku a subjektívnu stránku osoby poskytovateľa úplatku (ktorý môže byť páchateľom\naktívnej nepriamej korupcie podľa § 336 ods. 2 Trestného zákona) v tej podstatnej okolnosti, že\nprotihodnota úplatku má tkvieť v budúcom alebo už minulom pôsobení páchateľa na tretiu osobu,\nktoré má vyvolať (vyvolalo) protiprávne konanie takej osoby disponujúcej právomocou (a naopak,\nnejde o pôsobenie, hoci neformálne, ktoré k takému „nekalému“ postupu, resp. rozhodovaniu\nnesmeruje, resp. nevybočuje z podstatného smerovania k legálnemu účelu právomoci dotknutej\ntretej osoby). Poskytovateľ aj prijímateľ úplatku teda na základe vzájomnej komunikácie vedia, čo\nje, resp. má byť (ako to bolo popísané) „v hre“ skutočne alebo domnele smerujúcej k právne\nnedovolenému postupu, a to bez ohľadu na to, kto z nich popísanú situáciu inicioval, a bez ohľadu\nna vedomosť osoby disponujúcej dotknutou právomocou o predmetnej iniciatíve, ktorá sa tejto\nosoby týka. To nijako neodporuje najvyšším súdom správne vyslovenému záveru, že ku kritickému\npôsobeniu nemusí dôjsť a osoba, na ktorú má byť pôsobené, sa o takom pôsobení, ak je len\n\n7\n\npredstierané (je predstieraný zámer pôsobiť alebo je predstierané už vykonané pôsobenie) alebo ak\nk pôsobeniu nedôjde z iných (hoci objektívnych) dôvodov, nemusí ani dozvedieť (a teda sa nemusí\ndozvedieť ani o kritickom korupčnom prvku).\n18. Podstata dovolacej námietky obsahovo (teda tak ako má byť posúdená) s potrebnou\nvýpovednou hodnotou smeruje k popísanej okolnosti a dodatkovou argumentáciou vysvetľuje, že\nk zneužívaniu právomoci prokurátorom nedošlo a nebolo ani sľubované jeho vyvolanie\nv protihodnote za úplatok, bolo sľúbené „len“ legálne pôsobenie obhajcu pri výkone činnosti\nadvokáta v trestnom konaní s predpokladaným výsledkom (dosiahnuteľného) zastavenia trestného\nstíhania, pričom tento predpoklad sa aj zákonnou cestou naplnil (trestné stíhanie bolo zastavené).\n19. Je v tejto súvislosti a v nadväznosti na vyjadrenie najvyššieho súdu uvedené v závere bodu 6\ntohto odôvodnenia potrebné pripomenúť práve na s. 14 napadnutého uznesenia prezentovanú tézu\no viazanosti dovolacieho súdu nie formálno-právnym označením dovolacích dôvodov, ale vecným\nponímaním namietaných chýb napĺňajúcich niektorý z dôvodov dovolania, aj keď je taký dôvod\nnesprávne označený v zmysle paragrafovaného znenia zákona (R 120/2012). Podstatu námietky\nodráža už samotné napadnuté uznesenie najvyššieho súdu na s. 9 v ods. 2, čo zodpovedá podanému\ndovolaniu v bodoch 66 a 67 (bez ohľadu na označenie predmetnej časti dovolania), zároveň a najmä\nv časti venovanej aj podľa názvu nesprávnej právnej kvalifikácii [teda v zmysle § 371 ods. 1\npísm. i) Trestného poriadku kvalifikácii oproti skutkovej vete] je to bod 96 (s doplňujúcou\nargumentáciou v bode 98), kde sa výslovne otvára otázka úplatku ako plnenia, ktorého\nprotihodnotou je „vybavenie“ alebo prísľub vybavenia určitej nezákonnej záležitosti (k tomu\nz pohľadu ústavného súdu pozri bod 17 a body 20 a 21 tohto odôvodnenia). Pri akceptácii\nmateriálneho spôsobu ponímania najvyšším súdom vymedzenia dovolacích dôvodov v podanom\ndovolaní (prvá veta tohto bodu) nie je možné považovať za nedostatočné alebo inak dovolací\nprieskum vylučujúce vymedzenie dovolacieho dôvodu orientovaného na kvalifikačnú chybu preto,\nlebo dovolateľ síce uvedie podporné skutkové argumenty, nie však na účel zmeny skutkového\nzistenia obsiahnutého v popise skutku, ktorá by (až) mala zmeniť/eliminovať právnu kvalifikáciu.\nV tomto prípade je skutkový aspekt (konanie prokurátora lege artis a nepreukázanie opačného\npôsobenia sťažovateľky na jeho osobu) len podporou námietky právnej kvalifikácie odporujúcej\nskutkovej vete v jej súdmi použitom znení so zameraním na okolnosť absencie vybavenia, resp.\nv primárnej relevancii prísľubu vybavenia záležitosti sťažovateľkou ako záležitosti (a to je kľúčové)\nnezákonnej.\n20. Na popísanom základe pri posúdení dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku je potrebné právne posúdenie kritickej okolnosti konfrontovať s formuláciou obsiahnutou\nv skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku, ktorá v predmetnej časti znie: „... za čo\nprisľúbila, že svojím vplyvom zabezpečí vybavenie u príslušného orgánu činného v trestnom konaní\nzastavenie jej trestného stíhania v uvedenom trestnom konaní...“ , a to v situácii, keď sťažovateľka\nbola obhajkyňou klientky\nv dotknutom trestnom konaní (čo skutková veta aj\nkonštatuje), ktoré napokon bolo aj zastavené bez možného konštatovania nezákonnosti takého\npostupu. Vysvetlenie najvyššieho súdu v predmetnej súvislosti uvedené v bode 13 tohto\nodôvodnenia je mimo rámca relevantného posúdenia, pretože sa venuje inej okolnosti, a to\ndokonaniu trestného činu už žiadosťou o úplatok a nepotrebnosti vedomosti osoby disponujúcej\nprávomocou (tu prokurátora) o prijatí úplatku v príslušnom kontexte. Najvyšší súd však\nnevysvetľuje, či je citovaná formulácia skutkovej vety dostatočná na nespornú konštatáciu sľúbenia\n8\n\n(osobou sťažovateľky osobe poskytovateľky úplatku) pôsobenia sťažovateľky na prokurátora mimo\nlegálneho rámca obhajoby advokáta klientom, teda či neprichádza na základe tohto skutkového\nopisu do úvahy aj opačný záver, a to že advokát sľúbi to, čo sa nazdáva, že ako obhajca vie\ndosiahnuť (a práve preto si žiada od klienta „prilepšenie“ k svojej legálnej, resp. oficiálne účtovanej\nodmene, čo je síce neprípustné a u advokáta postihnuteľné disciplinárne, nie však ako trestný čin\nnepriamej korupcie). Odpoveď na dovolaciu námietku nedáva ani zvyšok odôvodnenia.\n21. Ako už bolo naznačené, nie je pritom v rámci dovolacieho prieskumu pri dotknutom dôvode\ndovolania podstatné hodnotenie dôkazov vo vzťahu ku kritickej okolnosti, ale to, či skutková veta\numožňuje vyvodiť jednoznačný kvalifikačný záver podľa samotného jej znenia (ako tento\nprieskumný aspekt najvyšší súd v predmetnej veci aj vo svojej ďalšej rozhodovacej činnosti\nchronicky zdôrazňuje).\n22. Otázkou relevantnou pre posúdenie ústavného súdu je nielen posúdenie vecnej správnosti\ndotknutej právnej kvalifikácie, ale v prípade negatívnej odpovede na túto otázku aj posúdenie\nmožnosti konštatácie (až) ústavnej neudržateľnosti ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia.\nV tomto zmysle platí, že ide o bazálne nevyrovnanie sa najvyššieho súdu so svojou aktuálnou\njudikatúrou k použitej právnej kvalifikácii napriek tomu, že s ňou síce pracuje, ale s nepochopením\npodstaty riešeného problému. Uvedená okolnosť pritom predstavuje hranicu medzi možnosťou\na nemožnosťou kvalifikovať skutok sťažovateľky ako trestný čin, čo v súhrne znamená ústavnú\nneudržateľnosť v popísanom kontexte rozhodovania (mimo jeho väčšinovej správnosti, resp.\nústavnej udržateľnosti, čo našlo odraz v uznesení ústavného súdu o parciálnom prijatí veci na ďalšie\nkonanie, zároveň však aj o odmietnutí ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti).\n23. V súhrne prezentovaných záverov teda napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorého\nodôvodnenie je ústavne neudržateľné v časti týkajúcej sa odpovede najvyššieho súdu na\nsťažovateľkou uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, došlo\nk zásahu do sťažovateľkou označeného základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spôsobom vyvolávajúcim\npotrebu kasácie napadnutého uznesenia ústavným súdom a vrátenia veci najvyššiemu súdu na\nďalšie konanie, v ktorom bude najvyšší súd viazaný právnym názorom ústavného súdu, resp. bude\npostupovať v kontexte § 134 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde a podľa ustanovení šiesteho dielu\nsiedmej hlavy tretej časti Trestného poriadku. Pre priebeh konania po zrušení ústavnou sťažnosťou\nnapadnutého rozhodnutia je relevantný zákaz zmeny k horšiemu podľa § 362c písm. b) Trestného\nporiadku (odrážajúceho čl. 1 ods. 1 v prepojení na čl. 17 ods. 2 ústavy), na základe ktorého nemôže\ndôjsť v prípade úspechu obvineného (ako sťažovateľa) v novom konaní k žiadnej zmene pôvodného\nrozhodnutia (tu kontextuálne aj odsudzujúceho rozsudku), a to či už by malo ísť o zmenu skutkovú,\nalebo zmenu právnu (mimo rámca zohľadňujúceho právny názor vyjadrený v kasačnom\nrozhodnutí), posúdiac každú z nich samostatne, ktorá by bola v neprospech obvineného. Inými\nslovami, aktuálne pre dotknutú kategóriu prípadov ak bolo pri prieskume rozhodnutia s výsledkom\njeho zrušenia zistené, že skutok popísaný v pôvodnom výroku nie je kvalifikačne trestným činom\n(prísnejšie trestným činom), účinky ustanovení reprezentujúcich tzv. zákaz reformatio in peius\nv jeho úplnom vyjadrení [§ 322 ods. 3, § 327 ods. 2, § 362c písm. b), § 391 ods. 2 Trestného\nporiadku] bránia tomu, aby pri rozhodovaní v ďalšom konaní mohla byť skutková veta upravená\ntak, aby v nej popísaný skutok už mohol byť kvalifikovaný ako trestný čin (prísnejšie trestný čin) –\nišlo by totiž o skutkovú zmenu k horšiemu oproti pôvodnému rozhodnutiu.\n9\n\n24. Nad rámec podstaty rozhodnutia ako obiter dictum ústavný súd (v nadväznosti na bod 17 tohto\nodôvodnenia) dodáva, že nie je správny právny záver (súdom vylúčený skutkovo) o možnosti\nspáchania trestného činu podvodu v prípade uvedenia poskytovateľa úplatku do omylu\nprijímateľom úplatku vo vzťahu k možnosti alebo ku skutočnému zámeru zo strany prijímateľa\núplatku uplatňovania svojho vplyvu na osobu disponujúcu dotknutou právomocou (so zameraním\nna jej zneužívanie), resp. o takom už vykonanom pôsobení, keď je v popísanej situácii poskytované\nkorupčné plnenie „za nič“ (a uvedené platí aj o priamej korupcii). Na korupciu poskytnuté\nmajetkové hodnoty (a iné právom zakázané komponenty, resp. činnosti) nepožívajú trestnoprávnu\nochranu a poškodeným môže byť len osoba, ktorej zákonom chránené (nie zákonom nedovolené)\npráva alebo slobody boli porušené, ako to vyplýva z § 46 ods. 1 Trestného poriadku. Zároveň platí,\nže taká osoba nemôže byť súčasne, teda z hľadiska kvalifikácie toho istého konania jednak\npáchateľom aktívnej korupcie (pokiaľ nejde o okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu, ako je\nplnenie úlohy agenta) a jednak poškodeným podvodom prijímateľa úplatku. To nič nemení na\nmajetkovoprávnych konzekvenciách, ako je bezdôvodné obohatenie a jeho účinky, a na možnosti\npostihnúť na korupciu určené hodnoty aj trestnoprávne (majetkovým trestom, poprípade ochranným\nopatrením).\nV.\nTrovy konania\n25. Ústavný súd rozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré sťažovateľke vznikli v konaní\npred ústavným súdom.\n26. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa\nvýsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n27. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky vychádzal z § 1\nods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2023 je vo výške 208,67 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3\nvyhlášky) a náhrada hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume\n12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Ústavný súd priznal\nsťažovateľke náhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou pozostávajúcich\nz odmeny advokátky za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2023, a to prevzatie a príprava\nzastupovania, písomné podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu a replika k vyjadreniu\nnajvyššieho súdu z 2. októbra 2023. Za 3 úkony právnej služby patrí sťažovateľke náhrada trov\nkonania vo výške 626,01 eur a trikrát režijný paušál vo výške 37,56 eur, spolu tak suma 663,57 eur\n(bod 3 výroku nálezu).\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet advokátky\nsťažovateľky označenej v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n\n10\n\n29. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný\nopravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia\nrozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. októbra 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "trestné konanie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1TdoV/13/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "be485f5d-08c7-40b2-bb77-023b00e08392:103a19c1-f6c3-406a-af4e-49beb38d76a3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:3221010158.1", "spisova_znacka": "4Tdo/86/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Tdo/86/2023 z 19. 3. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-03-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:3221010158.1"}, {"guid": "7e1318ed-0d8b-43a6-9a65-aab8a88b51d7:ac095943-01f8-47ce-9689-a661666adb92", "ecli": "ECLI:SK:SSPK:2024:9524100035.1", "spisova_znacka": "6T/1/2024", "nazov": "Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 6T/1/2024 z 23. 4. 2024", "sud": "Špecializovaný trestný súd", "datum_vydania": "2024-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SSPK:2024:9524100035.1"}, {"guid": "c4a998fc-f82d-4ea8-bb88-f96943bf475b:3fc15e96-9c49-4012-b870-4b02ec53fee4", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101064.3", "spisova_znacka": "1S/11/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 1S/11/2025 z 7. 7. 2026", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2026-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101064.3"}]}