{"guid": "ussr:4803df90-dd29-4869-ae91-402a1b22e6c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 36/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 36/2023 z 12. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. apríla 2023, sp. zn. IV. ÚS 36/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-04-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje", "rozhodnutie zrušuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "K procesnej prekážke res iudicata", "pravna_veta": "V čase rozhodovania ústavného súdu popri sebe existujú dva právoplatné rozsudky odvolacieho súdu. Prvý z nich bol najskôr zrušený uznesením najvyššieho súdu, avšak v dôsledku výroku nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené kasačné uznesenie najvyššieho súdu, sa obnovili jeho právne účinky. Druhý (touto ústavnou sťažnosťou napadnutý) rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný ako dôsledok zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu ešte v čase, keď ústavný súd nerozhodol o zrušení kasačného uznesenia najvyššieho súdu. \nPrávny stav spočívajúci v existencii dvoch odlišných právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu o tej istej veci je neakceptovateľný, pretože porušuje princíp právnej istoty ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 588/2021), princíp legitímnych očakávaní strán sporu, popiera základnú zásadu civilného konania ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci) a na ňu naviazanú procesnú prekážku res iudicata, čím porušuje základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie.\nLen zrušením napadnutého rozsudku krajského súdu a na neho nadväzujúceho uznesenia najvyššieho súdu sa obnoví procesno-právny stav nastolený kasačným nálezom ústavného súdu.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-2", "nazov": "čl. 144 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-144.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-144"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 144 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-144", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4803df90-dd29-4869-ae91-402a1b22e6c9", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.36.2023.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 36/2023-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n, zastúpenej advokátskou kanceláriou AS Legal s. r. o., Hlučínska 1,\nBratislava, IČO 36 857 688, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Milana Šulvu,\nproti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 183/2019\nz 28. apríla 2022 a proti postupu a rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 295/2018\nz 30. januára 2019 takto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 295/2018 z 30. januára 2019 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 183/2019 z 28. apríla 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 295/2018 z 30. januára 2019 a uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3 Cdo 183/2019 z 28. apríla 2022 z r u š u j e .\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\nv sume 493,10 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 19. augusta 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n\n„listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 3 Cdo 183/2019 z 28. apríla 2022 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“) a postupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 6 Co 295/2018 z 30. januára 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté rozhodnutia oboch súdov zrušiť a vec vrátiť\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Sťažovateľka sa žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I domáhala, aby sa jej žalovaná\nSlovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaná“)\nospravedlnila za výroky vtedajšieho ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, zároveň žiadala\npriznať sumu 3 000 000 Sk ako finančné zadosťučinenie.\n3. Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v poradí druhým rozsudkom č. k.\n19 C 17/2008-391 z 27. novembra 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 19 C 17/2008-417\nz 12. februára 2015 sťažovateľke vyhovel v časti uverejnenia ospravedlnenia v denníku SME, v TV\nMarkíza a na rozhlasovej stanici Rádio Expres, ďalej jej bola priznaná suma 33 184 eur, vo zvyšku\nbola žaloba zamietnutá.\n4. Na odvolanie žalovanej krajský súd rozsudkom č. k. 6 Co 189/2015-442 z 15. februára 2017\npotvrdil výrok rozsudku okresného súdu o veci samej, výrok o trovách konania zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu.\n5. Rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná dovolaním, v ktorom v zásade namietala otázku\npasívnej legitimácie subjektu v konaní o ochranu osobnosti za neoprávnený zásah do osobnostných\npráv zo strany osoby reprezentujúcej orgán verejnej moci pri výkone tejto moci.\n6. Najvyšší súd uznesením č. k. 3 Cdo 131/2017 zo 17. októbra 2018 (ďalej aj „kasačné uznesenie\nnajvyššieho súdu“) dovolaniu vyhovel a zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol\npotvrdený rozsudok okresného súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho\nrozhodnutia poukázal na rozdiel medzi právnym režimom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri\nvýkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 514/2003 Z. z.“) a medzi nárokmi plynúcimi z ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl.\nzákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Kým pri zodpovednosti\nza škodu podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je subjektom zodpovedajúcim za škodu nie ten orgán,\nktorý ju spôsobil, ale štát, pri žalobách o ochranu osobnosti zodpovedá za nežiaduci zásah jeho\npôvodca. Najvyšší súd poukázal na judikát R 127/2014, uznesenie ústavného súdu vo veci sp. zn.\nI. ÚS 137/07, uznesenie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 3 Cdo 201/2007 a vo veci sp. zn.\n6 Cdo 149/2011. Aplikujúc uvedené úvahy na prejednávanú vec, dospel k záveru, že odvolací súd\npri svojom rozhodovaní nezohľadnil uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu, čím sa odklonil od\nustálenej praxe dovolacieho súdu. Argumentácia odvolacieho súdu o možnosti použitia analogia\nlegis zákona č. 514/2003 Z. z. aj na nároky vyplývajúce z neoprávnených zásahov do práva\nna ochranu osobnosti neobstojí, pojmovo ide o odlišné nároky, nárok na náhradu škody je právom\nmajetkovým, má relatívnu povahu, právo na ochranu osobnosti je nematkovým právom rýdzo\nosobnej povahy.\n\n2\n\n7. Kasačné uznesenie najvyššieho súdu napadla sťažovateľka 28. januára 2019 ústavnou\nsťažnosťou, ktorej ústavný súd vyhovel nálezom č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020 (ďalej\naj „kasačný nález“), zrušil kasačné uznesenie najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 131/2017\nzo 17. októbra 2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd, uprednostňujúc materiálny\nprístup k ochrane základných práv a zdôrazňujúc princíp právnej istoty, vyslovil, že pochybenia\nštátnych orgánov by v zásade nemali ísť na úkor nositeľov ľudských práv a v tomto prípade došlo\nk neakceptovateľnej situácii, keď niekoľkoročný proces pred všeobecnými súdmi sa začal javiť ako\núplne zbytočný, čo by sa nemalo stávať bežne práve pri preukázaných pochybeniach štátnych\norgánov. Po skončení riadneho procesu nie je spravodlivé vrátiť vec krajskému súdu, pretože spolu\ns okresným súdom prijali vo veci samej v tomto smere jasné a dostatočné závery a ich úvahy\no vecnej pasívnej legitimácii žalovanej sú z pozície ústavného súdu akceptovateľnejšie\na tolerovateľnejšie ako formalistické posúdenie tejto otázky najvyšším súdom opierajúce sa o jeho\ndve, resp. tri rozhodnutia.\n8. Dva dni po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľkou krajský súd na podklade kasačného\nuznesenia najvyššieho súdu napadnutým rozsudkom z 30. januára 2019 zmenil rozsudok okresného\nsúdu č. k. 19 C 17/2008-391 z 27. novembra 2014 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k.\n19 C 17/2008-417 z 12. februára 2015 tak, že žalobu zamietol. Krajský súd vychádzal z právnych\nzáverov kasačného uznesenia najvyššieho súdu o potrebe rozlišovania zásahu do práva na ochranu\nosobnosti a práva na náhradu škody, ktoré sa riadia odlišnými právnymi predpismi. Autorom\nvýrokov, ktoré mali zasiahnuť do osobnostných práv sťažovateľky, bol minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky ako predstaviteľ Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo“), nie ako zástupca štátu: „V konaní o ochranu osobnosti fyzickej osoby, do ktorej\nbolo zasiahnuté nepravdivou informáciou poskytnutou médiám ministrom príslušného ministerstva,\nje pasívne vecne legitimované toto ministerstvo, ktorého je ministrom, nie Slovenská republika.“\nĎalej poukázal na to, že sama sťažovateľka v petite žaloby žiadala ospravedlnenie od ministerstva,\nnie od štátu, teda sama si bola vedomá pasívnej vecnej legitimácie ministerstva. Žalovaná\nSlovenská republika nebola v spore pasívne vecne legitimovaná, čo viedlo k zamietnutiu podanej\nžaloby.\n9. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka 18. apríla 2019 dovolanie,\nktorého prípustnosť odvádzala od § 420 písm. f) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj od § 421 ods. 1 písm. a) CSP. K namietanej\nvade zmätočnosti uviedla, že výklad odvolacieho súdu je prehnane formalistický, konajúci súd mal\nvyužiť postup podľa § 128 a § 129 CSP, v zmysle ktorých súd vyzve toho, kto podanie urobil,\nna opravu neúplného alebo nezrozumiteľného podania. Ďalej poukázala na nález ústavného súdu\nvo veci sp. zn. II. ÚS 675/2016, v ktorom išlo o opačnú situáciu ako v tomto prípade, žalobca sa\ndomáhal náhrady škody proti ministerstvu, a nie proti štátu, ústavný súd konštatoval, že zo žaloby\nvyplývalo, že žalovanou môže byť aj Slovenská republika, teda konajúci súd mal žalobcu vyzvať\nna odstránenie nezrozumiteľnosti v tom, kto je žalovaným subjektom. K nesprávnemu právnemu\nposúdeniu poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5 Cdo 5/2012, v zmysle\nktorého pri riešení otázky pasívnej legitimácie odporcu v konaní o ochranu osobnosti je nutné\npostupovať analogicky so zákonom č. 514/2003 Z. z. a súd je povinný postarať sa o opravu alebo\ndoplnenie návrhu, aby v ňom bol účastník označený v súlade so zákonom č. 514/2003 Z. z., pretože\nsprávne právne posúdenie na základe skutkových okolností je vždy úlohou súdu.\n3\n\n10. Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie odmietol. Poukázal na to, že súd vykonáva\npoučenie strán len o procesných právach, v prípade právneho zastúpenia strany sporu súd takúto\npovinnosť nemá. Práva a povinnosti hmotnoprávneho charakteru nie sú predmetom poučovacej\npovinnosti súdu, otázka aktívnej, resp. pasívnej vecnej legitimácie spadá do oblasti hmotného práva.\nK namietanému nesplneniu povinnosti súdu vyzvať sťažovateľku na opravu označenia žalovanej\ndovolací súd uviedol, že otázka pasívnej vecnej legitimácie nie je vadou žaloby a súd prvej\ninštancie ani odvolací preto neboli povinné vyzývať sťažovateľku na odstraňovanie vád ňou\npodanej žaloby. Len žalobca je oprávnený v žalobe uviesť osobu, proti ktorej sa svojho nároku bude\ndomáhať, a súd je povinný takúto voľbu žalobcu rešpektovať (akceptovať) a následne skúmať, či\nžalovaný, ktorý bol v žalobe označený žalobcom, je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Najvyšší\nsúd pripustil, že spôsob označenia žalovanej v podanej žalobe mohol vyvolávať otázky, avšak sama\nsťažovateľka svojimi nasledujúcimi podaniami odstránila tieto pochybnosti, keď pôvodné\noznačenie opravila na „SR - Ministerstvo spravodlivosti SR“, čo svedčí o jej nepochybnom úmysle\nžalovať Slovenskú republiku.\n11. K namietanému odklonu od rozhodnutia najvyššieho súdu vo veci sp. zn. 5 Cdo 5/2012\ndovolací súd uviedol, že právny názor prezentovaný v tomto rozhodnutí bol prekonaný neskoršou\npraxou dovolacieho súdu (rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3 Cdo 201/2007, 6 Cdo 149/2011,\n4 Cdo 168/2009, 3 Cdo 176/2012 – uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky ako R 127/2014, 7 Cdo 126/2013 – uverejnené tamtiež ako R 75/2015).\nDovolací súd zotrval na svojom právnom názore vyslovenom v predošlom kasačnom uznesení\nv otázke pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v sporoch o ochranu osobnosti.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n12. Sťažovateľka vidí porušenie ňou označených práv v tom, že dovolací súd neidentifikoval\nexistenciu prekážky res iudicata, ktorá vznikla po vydaní zrušujúceho nálezu ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020, neprihliadal na právne záväzný právny názor ústavného\nsúdu vyslovený v kasačnom náleze, resp. sa s týmto nálezom žiadnym spôsobom nevysporiadal,\nrovnako sa argumentačne nevysporiadal ani so závermi nálezu ústavného súdu v obdobnej veci\nsp. zn. II. ÚS 675/2016. Dovolací súd sa tým podľa sťažovateľky odchýlil od ustálenej\nrozhodovacej praxe ústavného súdu v prípade vyriešenia otázky pasívnej legitimácie žalovaného pri\nžalobe o ochrane osobnosti a náhrade škody bez toho, aby to odôvodnil.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n13. Najvyšší súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že z logiky veci vyplynulo, že sťažovateľka\nv ostatnom dovolaní nemohla namietať nerešpektovanie kasačného nálezu ústavného súdu sp. zn.\nII. ÚS 261/2019, keďže dovolanie podala ešte pred rozhodnutím ústavného súdu. Vzniknutá\nsituácia podľa názoru najvyššieho súdu nie je žiaduca, jej riešením je podľa najvyššieho súdu\nzrušenie oboch napadnutých rozhodnutí, teda rozsudku krajského súdu, ako aj uznesenia\nnajvyššieho súdu, bez ďalšieho. Práve napadnutý rozsudok krajského súdu vytvára\n4\n\nneakceptovateľný stav existencie dvoch meritórnych a protichodných rozhodnutí v jednej veci.\nPo zrušení týchto rozhodnutí najvyšší súd pristúpi k opätovnému prejednaniu dovolania podaného\nsťažovateľkou proti prvému meritórnemu rozsudku krajského súdu.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n14. Krajský súd poukázal na to, že v čase jeho rozhodovania nemal vedomosť o podanej ústavnej\nsťažnosti proti rozhodnutiu dovolacieho súdu sp. zn. 3 Cdo 131/2017, ale existovalo tu právoplatné\nkasačné uznesenie dovolacieho súdu, ktorým bol krajský súd viazaný a v zmysle ktorého aj\nrozhodol napadnutým rozsudkom. V postupe a rozhodnutí krajského súdu a senátu 6Co pri\nvydávaní v poradí druhého rozhodnutia nedošlo k žiadnemu porušeniu ústavných práv\nsťažovateľky. Súladnosť postupu najvyššieho súdu v danej veci ponechal krajský súd na posúdenie\nústavnému súdu. Krajský súd požiadal ústavný súd o zohľadnenie uvedených objektívnych\ndôvodov pri svojom rozhodovaní.\nIII.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n15. Zúčastnená osoba, ktorou je žalovaná Slovenská republika zastúpená ministerstvom, považuje\npodanú ústavnú sťažnosť za zjavne neopodstatnenú. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa\njej názoru zodpovedá garanciám v zmysle základného práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivé súdne konanie, dovolací súd sa argumentačne vysporiadal so skôr prezentovaným\nnázorom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie s odkazom na aktuálnu dovolaciu prax.\n16. K námietke res iudicata ako prekážke konania žalovaná uvádza, že kasačný nález ústavného\nsúdu nepredstavuje prekážku právoplatne rozsúdenej veci, keďže ústavný súd nerozhodoval\ns konečnou platnosťou o veci samej. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sa podľa žalovanej\nneodkláňa od právneho názoru ústavného súdu vysloveného v jeho kasačnom náleze, pretože sa\nsvojím odôvodnením odlišuje od skôr vydaného a neskôr ústavným súdom zrušeného uznesenia\nnajvyššieho súdu.\n17. Žalovaná neuznáva možnosť aplikovať závery nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 675/2016\nz 12. januára 2017, keďže podľa jej názoru ide o skutkovo odlišný prípad, v ktorom sa sťažovateľ\ndomáhal nároku na náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia v zmysle zákona\nč. 514/2003 Z. z., čo bolo dôvodom na odstránenie rozporov v jeho tvrdeniach. Sťažovateľka\nkonzistentne tvrdila, že za jej ujmu zodpovedá štát, pričom od počiatku jej bolo známe, kto je\npôvodcom zásahu do jej osobnostných práv: „Rozdiely medzi právnou úpravou zodpovednosti\nza škodu, ktorú preberá štát za orgány verejnej moci a právnou úpravou ochrany osobnosti museli\na mali byť sťažovateľke známe aj z dôvodu, že sťažovateľka má právnické vzdelania a zároveň je\npočas celého súdneho konania aj právne zastúpená.“\n18. V časti napádaného rozsudku krajského súdu je ústavná sťažnosť sťažovateľky neodôvodnená,\nodvolací súd ani nemohol zasiahnuť do základných práv sťažovateľky z dôvodu nerešpektovania\nnálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2019, pretože vydanie rozsudku odvolacieho súdu\npredchádzalo rozhodnutiu ústavného súdu, preto ho odvolací súd nemohol zohľadniť, ale musel\npostupovať v zmysle kasačného uznesenia najvyššieho súdu, ktoré bolo až neskôr ústavným súdom\nzrušené.\n\n5\n\nIII.4. Replika sťažovateľky:\n19. Sťažovateľka súhlasí s názormi prezentovanými krajským súdom a najvyšším súdom a zotrváva\nna podanej ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n20. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou\nsťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu všeobecného súdu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n21. Podstata ústavnej sťažnosti spočíva v namietanom porušení základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru v spojení s čl. 144 ods. 2 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\na napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktoré nerešpektuje záväzný názor ústavného súdu\nvyslovený v náleze č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020. Navyše v dôsledku zrušenia\nkasačného uznesenia najvyššieho súdu spomenutým nálezom existujú vo veci sťažovateľky dva\nprávoplatné, meritórne a vecne si odporujúce rozsudky odvolacieho súdu.\n22. Na úvod ústavný súd poznamenáva, že odkaz sťažovateľky na čl. 144 ods. 2 ústavy v súvislosti\ns kasačnou záväznosťou nálezu ústavného súdu nie je na mieste, pretože označený článok a odsek\nústavy sa dotýkajú oprávnenia všeobecného súdu podať návrh na súlad všeobecne záväzného\nprávneho predpisu týkajúceho sa prejednávanej veci s ústavou, ústavným zákonom\na medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy v rámci konania podľa čl. 125 ods. 1 ústavy,\nprávny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný. V tejto časti preto nebolo\nmožné ústavnej sťažnosti vyhovieť (výrok 4).\n23. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 36 ods. 1 listiny a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k označeným\nprávam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\nIV.1. K napadnutému rozsudku krajského súdu:\n24. V prípade sťažovateľky vznikla nežiaduca situácia, keď v čase rozhodovania ústavného súdu\npopri sebe skutočne existujú dva právoplatné rozsudky odvolacieho súdu. Prvý z nich, ktorým bolo\nčiastočne vyhovené podanej žalobe, bol najskôr kasačným uznesením najvyššieho súdu zrušený,\navšak v dôsledku výroku nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020,\nktorým bolo zrušené kasačné uznesenie najvyššieho súdu, sa obnovili jeho právne účinky. Druhý\n(touto ústavnou sťažnosťou napadnutý) rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba\nsťažovateľky zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej, bol vydaný ako\ndôsledok zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 131/2017 ešte v čase, keď ústavný\nsúd nerozhodol o zrušení kasačného uznesenia najvyššieho súdu.\n6\n\n25. Takýto právny stav je neakceptovateľný, pretože porušuje princíp právnej istoty ako súčasti\npráva na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 588/2021), princíp legitímnych očakávaní strán sporu,\npopiera základnú zásadu civilného konania ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci) a na ňu\nnaviazanú procesnú prekážku res iudicata, čím porušuje základné právo na súdnu ochranu, ako aj\nprávo na spravodlivé súdne konanie (výrok 1), a preto bolo zároveň nevyhnutné zrušiť napadnutý\n(v poradí druhý) rozsudok odvolacieho súdu. Jeho zrušením sa obnoví procesnoprávny stav, ktorý\nnastal v dôsledku nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020.\n26. Je potrebné poznamenať, že krajský súd pri vydávaní napadnutého rozsudku konal v intenciách\nv tom čase ešte právoplatného kasačného uznesenia najvyššieho súdu, teda konal zákonným\nspôsobom, čo ústavný súd zohľadnil pri priznávaní nároku na náhradu trov konania. Existenciu\nprekážky res iudicata v dôsledku obnovenia účinkov prvého rozsudku krajského súdu mal možnosť\nzistiť až najvyšší súd rozhodujúci o dovolaní proti napadnutému rozsudku krajského súdu.\nIV.2. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu:\n27. Rovnako ako napadnutý rozsudok krajského súdu, aj napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,\nktoré nadväzuje na toto ústavne neakceptovateľné rozhodnutie, nežiaducim spôsobom zasahuje do\nprávnej istoty sťažovateľky, čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\na práva na spravodlivé súdne konanie (výrok 1). Z rovnakých dôvodov bolo nevyhnutné zároveň\nzrušiť napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorého predmetom bol dovolací prieskum ústavným\nsúdom zrušovaného rozsudku odvolacieho súdu.\n28. Zásadným problémom, ktorý ústavný súd identifikoval bolo, že dovolací súd nijako nereagoval\nna procesnú situáciu, ktorá vznikla v dôsledku kasačného nálezu ústavného súdu č. k.\nII. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020. Ten bol najvyššiemu súdu doručený 11. septembra 2020,\nteda v čase, keď už prebiehalo konanie o dovolaní sťažovateľky. Najvyšší súd vydal napadnuté\nuznesenie až 28. apríla 2022, teda v čase, keď už boli obnovené účinky spojené s právoplatnosťou\nskoršieho rozsudku odvolacieho súdu, čo znamenalo súbežnú existenciu dvoch právoplatných\nrozsudkov odvolacieho súdu v tej istej veci, ktoré si svojimi výrokmi odporujú. Práve druhý\nrozsudok krajského súdu bol v tom čase predmetom prieskumu najvyššieho súdu, ktorý túto\nšpecifickú procesnú situáciu žiadnym spôsobom nezohľadnil, pričom ju zrejme ani nepostrehol.\nZ objektívneho pohľadu však najvyšší súd mohol a mal novú procesnú situáciu vyriešiť.\n29. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde, vzhľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti v časti vyslovenia porušenia práv\nsťažovateľky ústavný súd napadnutý rozsudok krajského súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu zrušil (výrok 2).\n30. Ústavný súd nerozhodol o vrátení veci na ďalšie konanie, pretože najvyšší súd už nemôže\nrozhodovať o dovolaní podanom sťažovateľkou proti napadnutému rozsudku krajského súdu\nz dôvodu zrušenia uvedeného rozsudku týmto nálezom. Úlohou dovolacieho súdu bude rešpektovať\nvýrok nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020, to znamená vykonať\nopakovane dovolacie konanie o dovolaní žalovanej proti prvému rozsudku krajského súdu (pôvodne\nvedené pod sp. zn. 3 Cdo 131/2017).\n31. K námietke sťažovateľky, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal so závermi\nnálezu vo veci sp. zn. II. ÚS 675/2016, sa ústavný súd nepovažuje za potrebné vyjadrovať, pretože\n7\n\nz dôvodu zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu sa dovolací súd nebude opätovne\nvysporiadavať s dovolaním sťažovateľky proti zrušenému (druhému) rozsudku krajského súdu, ale\njeho úlohou bude postupovať v zmysle pokynov ústavného súdu vyslovených v kasačnom náleze\nč. k. II. ÚS 261/2019-48 z 27. augusta 2020. Ústavný súd považuje za nadbytočné opätovne sa\nvyjadrovať k meritórnemu posúdeniu veci, t. j. k spornej otázke pasívnej vecnej legitimácie\nžalovanej, k čomu sa vyjadril v kasačnom náleze.\nV.\nTrovy konania\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 493,10 eur.\n33. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3). Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 je v sume 193,83 eur a hodnota\nrežijného paušálu je v sume 11,63 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva\núkony právnej služby uskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu). Právny zástupca sťažovateľky je subjektom registrovaným pre daň\nz pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) ako jej platiteľ, preto bola výsledná suma zvýšená o príslušnú\nsadzbu DPH.\n34. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (výrok 3).\n35. Ústavný súd zaviazal na náhradu trov konania sťažovateľky iba najvyšší súd, keďže vydaním\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu bolo zasiahnuté do sťažovateľkou označených práv.\nV čase vydania rozsudku krajského súdu k takému zásahu nedošlo, tento sa stal nezlučiteľným\ns garanciami v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru až v dôsledku\nzrušenia kasačného uznesenia najvyššieho súdu nálezom ústavného súdu č. k. II. ÚS 261/2019-48\nz 27. augusta 2020.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. apríla 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "podmienky konania", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "dovolanie-dovolacie konanie", "právna istota-predvídateľnosť práva", "právna veta"], "pravna_veta": "V čase rozhodovania ústavného súdu popri sebe existujú dva právoplatné rozsudky odvolacieho súdu. Prvý z nich bol najskôr zrušený uznesením najvyššieho súdu, avšak v dôsledku výroku nálezu ústavného súdu, ktorým bolo zrušené kasačné uznesenie najvyššieho súdu, sa obnovili jeho právne účinky. Druhý (touto ústavnou sťažnosťou napadnutý) rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný ako dôsledok zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu ešte v čase, keď ústavný súd nerozhodol o zrušení kasačného uznesenia najvyššieho súdu. \nPrávny stav spočívajúci v existencii dvoch odlišných právoplatných rozhodnutí odvolacieho súdu o tej istej veci je neakceptovateľný, pretože porušuje princíp právnej istoty ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 588/2021), princíp legitímnych očakávaní strán sporu, popiera základnú zásadu civilného konania ne bis in idem (nie dvakrát o tej istej veci) a na ňu naviazanú procesnú prekážku res iudicata, čím porušuje základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie.\nLen zrušením napadnutého rozsudku krajského súdu a na neho nadväzujúceho uznesenia najvyššieho súdu sa obnoví procesno-právny stav nastolený kasačným nálezom ústavného súdu.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/295/2018", "guid": "c405b532-4f0b-4886-9cac-50170325d08b:a1c9d95f-7708-4b04-9fc1-4f6816e2f9d6", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "3Cdo/183/2019", "guid": "21d934d2-0283-4d0b-81fe-d5de251b7eda:6207b349-7b23-4df6-9536-34dd20ffd4c6", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1ced029-30ad-4fa8-a6e1-5f6ac787e861", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 261/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 261/2019 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.261.2019.1"}, {"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:9e55767d-e69e-4790-8a32-e01d071d707a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 137/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 137/07 z 23. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-23", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e55767d-e69e-4790-8a32-e01d071d707a"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "21d934d2-0283-4d0b-81fe-d5de251b7eda:6207b349-7b23-4df6-9536-34dd20ffd4c6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1107218000.2", "spisova_znacka": "3Cdo/183/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/183/2019 z 28. 4. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1107218000.2"}, {"guid": "e2420f36-d616-4d0f-87ab-475e5db76cac:9129b158-de89-437c-9b48-5df3d6e00506", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1107218000.1", "spisova_znacka": "3Cdo/131/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/131/2017 z 16. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1107218000.1"}, {"guid": "12be7ff2-578a-40e0-871e-c7092c18d53c:bf8f449b-839a-4fce-9500-aa7cb8707966", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/295/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/295/2018 z 18. 3. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-03-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12be7ff2-578a-40e0-871e-c7092c18d53c:bf8f449b-839a-4fce-9500-aa7cb8707966"}, {"guid": "10ae4e49-541b-4a21-9e63-5d14e40bb67a:15da5126-3af7-4503-868f-dfa1a847e5ee", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814206670.1", "spisova_znacka": "6Co/189/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/189/2015 z 13. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-03-13", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814206670.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:41a1e992-0a7c-4fb5-a14b-1077c6531728", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 270/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 270/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.270.2026.2"}, {"guid": "ussr:6e6a960a-7bcf-4107-81d3-c84200098c4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.721.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 721/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.721.2024.1"}, {"guid": "441bb0f9-c091-4d24-9293-ea1fbdce452a:e52cfec9-3904-4399-865e-1415688befef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8722201563.1", "spisova_znacka": "6Cdo/92/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/92/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8722201563.1"}, {"guid": "e7706ac6-ff2a-4148-9c03-648e1f8ec2cc:0542f6bd-3d75-43a7-9259-1c3946338e96", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1107218000.4", "spisova_znacka": "14Co/91/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/91/2024 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1107218000.4"}]}