{"guid": "ussr:a3a72d06-989f-4fc5-99bb-85cb536db67a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.211.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2023 z 20. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 211/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.211.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-06-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "K prekážke res iudicata v exekučnom konaní", "pravna_veta": "Jednou z podmienok, na ktoré musí súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania z úradnej povinnosti, je aj prekážka res iudicata, pričom je povinnosťou exekučného súdu zastaviť exekučné konanie po zistení jej existencie. O tú istú vec ide vtedy, ak je možné v novom konaní v porovnaní so skorším konaním identifikovať totožnosť subjektov a totožnosť predmetu konania, ktorou je potrebné rozumieť nielen zhodu žalobného nároku (petitu), ale aj zhodu skutkového základu nároku. Ak teda exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa toto konanie skončilo, je povinný skúmať nielen povahu tohto rozhodnutia, ale aj jeho obsah, teda skutkový stav, ktorý bol jeho podkladom. Zastavenie exekučného konania na základe formalistickej interpretácie pojmu „právoplatne rozhodnutá vec“ je nedovoleným zásahom do práva na prístup k súdu, ktorý je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a3a72d06-989f-4fc5-99bb-85cb536db67a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.211.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.211.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.211.2023.2/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 211/2023-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa obchodnej spoločnosti TRIER s. r. o., Mikovíniho 10,\nTrnava, IČO 36 817 601, zastúpenej Prosman a Pavlovič advokátskou kanceláriou, s. r. o.,\nHlavná 31, Trnava, IČO 36 865 281, v mene ktorej koná JUDr. Maroš Prosman, advokát, proti\nuzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 59 Ek 2734/2021 z 12. septembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 59 Ek 2734/2021 z 12. septembra 2022\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 59 Ek 2734/2021 z 12. septembra 2022\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n632,11 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. novembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská\nBystrica (ďalej len „okresný súd“) č. k. 59 Ek 2734/2021 z 10. februára 2022 (ďalej len „uznesenie\n\nz 10. februára 2022“) a uznesením okresného súdu č. k. 59 Ek 2734/2021 z 12. septembra 2022\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenia zrušiť a vec vrátiť\nokresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške\n2 000 eur a náhradu trov konania.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 211/2023-20 z 12. apríla 2023 bola ústavná sťažnosť\nprijatá na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\nz 12. septembra 2022. Vo zvyšnej časti bola ústavná sťažnosť odmietnutá.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe notárskej zápisnice č. k. Nz 40440/2007\nz 10. októbra 2007 (ďalej len „notárska zápisnica“) vydanej notárom JUDr. Petrom Opatovským\ninicioval sťažovateľ proti povinnej 1\na povinnej 2\nexekučné\nkonanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 14 Er 908/2017 (ďalej aj\n„pôvodné exekučné konanie“). Počas pôvodného exekučného konania podala povinná 2\nžalobu o určenie neplatnosti viacerých právnych úkonov, medzi nimi aj notárskej\nzápisnice. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 14 C 155/2007-360 zo 6. apríla 2016 určil, že\nnotárska zápisnica je neplatná. Následne Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nč. k. 23 Co 6/2017 z 26. februára 2018 potvrdil rozsudok Okresného súdu Trnava, a tým bola\nnotárska zápisnica ako exekučný titul právoplatne zrušená. V nadväznosti na daný rozsudok vydal\nOkresný súd Trnava uznesenie č. k. 14 Er 908/2017 z 19. júna 2019 (ďalej aj „uznesenie o zastavení\nexekúcie“), ktorým exekučné konanie zastavil.\n4. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením č. k. 3 Cdo 107/2018-531\nz 26. novembra 2020 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\nNásledne krajský súd, rešpektujúc právne závery najvyššieho súdu, vo veci znova konal\na rozsudkom č. k. 23 Co 20/2021-583 z 18. januára 2022 zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava\ntak, že žalobu v napadnutých výrokoch zamietol.\n5. Následne na podklade už spomenutých rozhodnutí inicioval sťažovateľ nové exekučné konanie,\nv ktorom sa na základe toho istého exekučného titulu domáhal vydania poverenia a vymoženia\ndlžnej sumy od povinných. Okresný súd uznesením z 10. februára 2022 návrh na vykonanie\nexekúcie zamietol. Proti uzneseniu z 10. februára 2022 podal sťažovateľ sťažnosť, ktorú okresný\nsúd napadnutým uznesením z 12. septembra 2022 zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ s obsahom napadnutých uznesení nesúhlasí, pričom poukazuje na to, že pôvodné\nexekučné konanie bolo právoplatne skončené a zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene\na doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v § 201\nvylučuje možnosť podania žaloby na obnovu exekučného konania po jeho skončení, a preto nemal\ninú možnosť, ako iniciovať nové exekučné konanie. V čase nového exekučného konania už\ndisponoval uznesením najvyššieho súdu a následne mu bol doručený aj nový rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu sa stala\n2\n\nnespornou. O novom rozsudku krajského súdu informoval sťažovateľ aj okresný súd, ktorý tak mal\nplnú vedomosť o jej platnosti.\n7. Sťažovateľ v podstatnom uvádza, že okresný súd zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie\na následnej sťažnosti odôvodnil v napadnutých uzneseniach tým, že vykonaniu exekúcie v novom\nexekučnom konaní bránila prekážka už právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata). Tú má podľa\nokresného súdu zakladať uznesenie o zastavení exekúcie vydané Okresným súdom Trnava\nv pôvodnom exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že podanie žaloby na obnovu konania, rovnako\nako podanie dovolania je Exekučným poriadkom vylúčené, uznesenie o zastavení exekúcie je podľa\nnázoru okresného súdu v súčasnosti právne nezrušiteľné.\n8. Ak by sa sťažovateľ stotožnil s názorom okresného súdu, znamenalo by to, že hoci mu dal\nnajvyšší súd za pravdu a zrušil rozsudok krajského súdu, následkom čoho krajský súd vydal nový\nrozsudok, ktorým žalobu povinnej 2 v celom rozsahu zamietol, z pohľadu vymáhateľnosti\npohľadávky sťažovateľa ako oprávneného v exekučnom konaní by sa nič nezmenilo a úspešné\npodanie dovolania by v konečnom dôsledku nemalo žiadny pozitívny vplyv na vymáhateľnosť\npohľadávky sťažovateľa. Na neprijateľnosť tohto výkladu upozornil sťažovateľ okresný súd už\nv sťažnosti proti uzneseniu z 10. februára 2022, avšak okresný súd sa s daným argumentom\nvysporiadal len konštatovaním, že uznesenie o zastavení má všetky dôsledky rozhodnutia vo veci\nsamej, a preto nie je možné otázku spôsobilosti exekučného titulu ani objektívne odstrániť, iba ak\nzabezpečením nového exekučného titulu.\n9. Okresný súd Trnava zastavil pôvodnú exekúciu z dôvodu neplatnosti notárskej zápisnice, teda\nv tom čase neexistoval žiaden exekučný titul. Sťažovateľ nemal dôvod na podanie opravného\nprostriedku proti uzneseniu o zastavení exekúcie, keďže existovali právoplatné rozhodnutia\npotvrdzujúce neplatnosť notárskej zápisnice. Považuje za absurdné a nehospodárne, aby oprávnení\npodávali ad hoc odvolania bez existencie akéhokoľvek odvolacieho dôvodu. Zároveň uviedol, že\nuznesenie o zastavení exekúcie bolo vydané výlučne na podklade rozsudkov Okresného súdu\nTrnava a krajského súdu, čiže v rámci prípadného odvolacieho konania by sa súd nezaoberal\ndôvodnosťou podaného odvolania. Exekučný súd je navyše viazaný právnym názorom súdov, ktoré\nv tom čase vyslovili neplatnosť notárskej zápisnice.\n10. Sťažovateľ vedomý si svojich práv podal proti rozhodnutiam Okresného súdu Trnava\na krajského súdu dovolanie, ktorému najvyšší súd vyhovel, a následne bol vydaný nový rozsudok\nkrajského súdu, ktorý jednoznačne potvrdil platnosť exekučného titulu v podobe notárskej\nzápisnice. Spravodlivosť nesmie byť slepá, formálna. Práve naopak, rozhodovanie súdov vrátane\nexekučného súdu musí dbať na dodržiavanie zákonov, avšak nie formálne bez jasných východísk\ntak, ako to je v prípade sťažovateľa.\n11. Sťažovateľ je toho názoru, že je potrebné zohľadniť aj časové hľadisko a právny stav v čase\nvydania jednotlivých rozhodnutí. Pôvodné rozhodnutia boli vydané v rokoch 2016 a 2018, pričom\nuznesenie o zastavení exekúcie bolo vydané v roku 2019. Toto uznesenie bolo vydané v súlade\nso zákonom a neexistoval dôvod na jeho zmenu. Okolnosti sa zmenili až po tom, ako najvyšší súd\nvyhovel sťažovateľovmu dovolaniu a potvrdil platnosť notárskej zápisnice ako exekučného titulu,\nna základe ktorého sa sťažovateľ môže domáhať svojich nárokov.\n12. Je povinnosťou súdov, aby v prípade, ak je to možné, účinne zabránili vzniku škody, ktorá\nvznikla v dôsledku ich nezákonných rozhodnutí. V prípade sťažovateľa je povinnosťou exekučného\nsúdu vykladať zákon tak, aby škoda spôsobená v dôsledku zrušenia rozsudku Okresného súdu\n3\n\nTrnava a rozsudku krajského súdu vôbec nenastala, resp. sa minimalizovala. Všetky rozhodnutia,\nna ktorých podklade došlo k zastaveniu exekučného konania, boli v celom rozsahu zrušené\na existencia exekučného titulu v podobe notárskej zápisnice bola jednoznačne konštatovaná.\n13. Sťažovateľ vzhľadom na podstatnú zmenu okolností (neexistencia exekučného titulu v roku\n2019 a jeho existencia v roku 2022) nepovažuje v tomto prípade podmienku na prekážku\nprávoplatne rozhodnutej veci za danú. Je zjavné, že hmotnoprávny nárok sťažovateľa, ktorý vznikol\nna podklade notárskej zápisnice, existuje. Sťažovateľ má právo na to, aby sa domáhal vymoženia\nsvojho nároku prostredníctvom exekučného súdu, a toto právo mu je v rozpore so zákonom\na s ústavnými právami odopreté.\n14. Vzhľadom na už uvedené sa sťažovateľ domnieva, že okresný súd napadnutými uzneseniami\nporušil čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. O dôvodnosti ústavnej sťažnosti svedčí aj fakt,\nže okresný súd v rámci odôvodnenia napadnutých uznesení neuviedol žiaden zákonný postup,\npodľa ktorého by mal sťažovateľ postupovať, aby účinne napravil nezákonnosť rozhodnutí\nOkresného súdu Trnava a krajského súdu.\n15. Sťažovateľ je toho názoru, že v dôsledku napadnutých rozhodnutí došlo k porušeniu jeho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, keďže v zmysle súvisiacej judikatúry\nochranu vlastníckeho práva v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy požíva aj vlastník pohľadávky, ktorej\nnavrátenie je len potenciálne, avšak existuje legitímna nádej na jej zhodnotenie, resp. uhradenie.\nVzhľadom na navrátenie platnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu bola potvrdená aj\nexistencia pohľadávky vo výške 3 400 000 Sk, ktorá je súčasťou majetkových hodnôt sťažovateľa.\nKonaním okresného súdu však dochádza k porušovaniu základného práva na súdnu ochranu\n(vlastníctva) majetku sťažovateľa, keďže mu je odopierané právo domáhať sa vrátenia pôžičky\nprostredníctvom exekučného konania, ktoré bolo nezákonne zastavené. Navyše každodenne je\nsťažovateľ vystavený situácii, že sa dlžník, prípadne ručiteľ zbavia majetku, čo bude mať fatálny\nnásledok na jeho vlastníctvo, ktoré by sa prakticky znížilo o celú dlžnú sumu v dôsledku\nnezákonných rozhodnutí okresného súdu\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n16. Okresný súd vo svojom vyjadrení prostredníctvom zákonnej sudkyne zopakoval argumenty\nuvedené v napadnutom uznesení a, nadväzujúc na to, zhodnotil, že argumentácia sťažovateľa\nžiadnym spôsobom nespochybňuje ústavnú udržateľnosť právnych záverov v napadnutom uznesení,\nktorými jasne, logicky a konzistentne odôvodnil nemožnosť udelenia poverenia na vykonanie\nexekúcie pre existenciu prekážky právoplatne rozhodnutej veci, a to vo väzbe na právoplatné\nrozhodnutie Okresného súdu Trnava č. k. 14 Er 908/2007-291 z 19. júna 2019. V tomto rozhodnutí\ndaný súd zastavil exekúciu s rovnakými účastníkmi a rovnakým predmetom (t. j. na základe toho\nistého exekučného titulu to isté plnenie) z dôvodu, že exekučný titul neexistuje. Teda možno\njednoznačne uzavrieť, že Okresný súd Trnava nerozhodol o tom, že nárok z exekučného titulu\nneexistuje, ale, naopak, že samotný exekučný titul (notárska zápisnica) neexistuje. Skonštatoval\nteda neopraviteľnú nespôsobilosť exekučného titulu. Uvedený názor potvrdzuje i právna\nkvalifikácia, ktorú sudca použil, keď exekúciu zastavil poľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného\n4\n\nporiadku účinného do 31. marca 2017, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku\núčinného do 31. marca 2017. Z tohto dôvodu považuje okresný súd právnu argumentáciu v danej\nveci i ústavnú sťažnosť za nepochopenie procesného stavu veci zo strany sťažovateľa.\n17. Okresný súd považuje smer, ktorým sa sťažovateľ snažil zvrátiť stav v danej veci podaním\nmimoriadneho opravného prostriedku iba v civilnej veci, za nesprávny, ak nezohľadňoval aj\nexistenciu exekučného rozmeru v danej veci. Oprávnený mal ísť cestou zabezpečenia si iného\nexekučného titulu (súdneho rozhodnutia), a preto nie je ani pravdivá námietka sťažovateľa, že\nokresný súd v rámci odôvodnenia neuviedol žiaden zákonný postup, podľa ktorého by mal\nsťažovateľ postupovať, aby účinne napravil nezákonnosť rozhodnutí Okresného súdu Trnava\na krajského súdu. Existenciou iného exekučného titulu by sa zmenil predmet exekučného konania,\nnebol by ten istý a bolo by možné viesť exekúciu na nárok, ktorý bol medzi účastníkmi\nna hmotnoprávnej úrovni. Okresný súd zastával názor, že pokiaľ existuje právoplatné rozhodnutie\npodľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, zmena konečného\nzáveru procesného súdu o platnosti právneho úkonu, na základe ktorého vznikol nárok\noprávneného, nespôsobuje, že notárska zápisnica sa stáva spätne účinným exekučným titulom.\nUvedené rozhodnutie procesného súdu takéto účinky vo vzťahu k validite exekučného titulu nemá.\nPokiaľ bola v danej exekučnej veci totožná notárska zápisnica predložená ako exekučný titul, bolo\npotrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť pre prekážku res iudicata vo väzbe na už citované\nrozhodnutie Okresného súdu Trnava.\n18. Okresný súd zdôraznil, že predmetom exekučného konania je vymáhaný nárok, ktorý je určený\ndvojzložkovo. Tento judikovaný nárok je definovaný jednak predmetom plnenia (exekučným\npetitom, t. j. tým, čo sa má vymôcť) a jednak samotným exekučným titulom, t. j. základom plnenia.\nTento základ je pre účely určenia totožnosti veci definovaný iba nutnými náležitosťami, ktoré\nformuluje formálne právo na jeho vznik. Okolnosti, ktoré predchádzajú jeho vydaniu, ani okolnosti,\npodľa ktorých sa posudzuje validita exekučného titulu, nemôžu byť súčasťou otázok predmetu\nexekúcie, a teda skutočnosťami relevantnými pre posudzovanie totožnosti veci.\n19. Podľa názoru okresného súdu nedošlo k žiadnej zmene okolnosti na procesnej (exekučnej)\núrovni vzťahu medzi účastníkmi (snáď možno konštatovať len záväzné deklarovanie existencie\nhmotnoprávnej úrovne nároku, ktorá však nemá vplyv na exekučné konanie). Hmotnoprávny vzťah\nmedzi účastníkmi sa nemôže presadiť, dokiaľ verejnoprávny procesnoprávny (exekučný) vzťah\nzaložený uznesením Okresného súdu Trnava konštatujúci neúčinnosť exekučného titulu, a teda\nzákaz exekúcie podľa predloženého exekučného titulu, je v právoplatnosti. V tomto zmysle by mala\nbyť zachovaná právna istota, ktorú týmto rozhodnutím povinné od štátu dostali. Sťažovateľ sa\nmohol a mal odvolať proti rozhodnutiu Okresného súdu Trnava č. k. 14 Er 908/2017-291\nz 19. júna 2019 a pokiaľ tak neurobil, sám sa vystavil riziku, že na podklade notárskej zápisnice\nnebude možné ani po prípadnej zmene skutkových okolností viesť exekúciu.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n20. Ústavný súd v zmysle § 126 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) umožnil vyjadriť sa k ústavnej sťažnosti aj zúčastneným osobám, ktorými sú\npovinné v exekučnom konaní\na\n. Zúčastnené osoby sa v lehote\nurčenej ústavným súdom k ústavnej sťažnosti nevyjadrili.\n5\n\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n21. Sťažovateľ v replike reagoval na argumenty uvedené vo vyjadrení okresného súdu, pričom\nv podstatnom uviedol, že nesúhlasí s tvrdením zákonnej sudkyne, že namiesto ústavnoprávneho\nrámca sa v ústavnej sťažnosti zameral len na nesprávne právne posúdenie zo strany okresného súdu.\nSťažovateľ jasne a zrozumiteľne sformuloval, v čom vidí porušenie označených práv a prečo\npovažuje napadnuté uznesenie za ústavne neudržateľné.\n22. V súvislosti s nepodaním odvolania proti uzneseniu o zastavení exekúcie sťažovateľ upriamil\npozornosť na svoje argumenty uvedené v ústavnej sťažnosti, ktoré považuje za pomerne\nvyčerpávajúce. Následne v podstatnom doplnil, že súd zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b)\nExekučného poriadku účinného do 31. marca 2017, a teda z dôvodu, že rozhodnutie, ktoré je\npodkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.\nSamotný exekučný titul však v žiadnom prípade nebol zrušený uznesením o zastavení exekúcie, ale\nrozsudkami Okresného súdu Trnava a krajského súdu, ktoré zhodne určili notársku zápisnicu\nza neplatnú. Okresný súd Trnava následne v uznesení o zastavení exekúcie len reflektoval na v\ndanej chvíli existujúci právny stav, a to súdom právoplatne určenú neplatnosť exekučného titulu.\nSo záverom, že uznesením o zastavení exekúcie došlo k určeniu, resp. konštatovaniu nespôsobilosti\nexekučného titulu, sa preto sťažovateľ v žiadnom prípade nemôže stotožniť.\n23. Následne je pre sťažovateľa ťažko pochopiteľné tiež stanovisko zákonnej sudkyne, že\nsťažovateľ si mal zabezpečiť iný exekučný titul, na ktorého podklade by následne mohol viesť\nexekúciu proti povinným. Sťažovateľ si pri poskytovaní pôžičky povinnej zvolil formu notárskej\nzápisnice práve z dôvodu, že táto mu poskytovala maximálnu možnú mieru právnej ochrany\na vďaka svojej priamej vykonateľnosti umožňovala, ak to bude potrebné, vymáhanie pohľadávky\nbez nutnosti viesť pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdne konanie o priznanie nároku.\nNávrh súdu na riešenie situácie po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie podaním žaloby\nna plnenie sťažovateľ považuje za nelogický a v absolútnom rozpore s princípmi hospodárnosti\na efektívnosti vedenia súdneho konania.\n24. Sťažovateľ upozornil na názor okresného súdu, podľa ktorého „záväzné deklarovanie existencie\nhmotnoprávnej úrovne nároku nemá vplyv na exekučné konanie“, čo, inými slovami, znamená, že\nz pohľadu okresného súdu je právoplatné zamietnutie určovacej žaloby povinnej irelevantné\nvo vzťahu k vymáhateľnosti pohľadávky sťažovateľa v exekučnom konaní. Práve tento názor\nsťažovateľ považuje za ústavne neudržateľný a poškodzujúci jeho právo na súdnu ochranu\na ochranu jeho vlastníckeho práva.\n25. Jadrom a základnou tézou, ktorou sťažovateľ odôvodňuje podanie svojej ústavnej sťažnosti, je\npresvedčenie, že v situácii, keď je existencia hmotnoprávneho nároku žalobcu nesporná, úlohou\nprocesných noriem a následne súdov je poskytnúť žalobcovi funkčný a efektívny spôsob uplatnenia\njeho práva na uspokojenie pohľadávky, ktorý mu v prípade zachovania dostatočnej miery\nobozretnosti a procesnej aktivity zaručí reálnu šancu na vymoženie jeho nároku a zároveň poskytne\nžalovanému ako dlžníkovi možnosť brániť svoje práva. Okresný súd však v napadnutom uznesení,\nako aj v rozhodnutí, ktoré mu predchádzalo, a vo vyjadrení súdu opakovane využíva nedostatky\nprocesnej úpravy na to, aby našiel spôsob, ako zabrániť sťažovateľovi v účinnom uplatnení jeho\nhmotných práv. Pokiaľ sťažovateľ spravil všetky do úvahy prichádzajúce právne kroky na bránenie\nsvojich práv a napokon až prostredníctvom mimoriadneho opravného prostriedku a rozhodnutia\nnajvyššieho súdu dosiahol stav, keď opätovne disponuje platným exekučným titulom, dôvodne\n6\n\nočakáva, že mu bude zo strany okresného súdu poskytnutá súdna ochrana a prípadný nedostatok\nprocesnej úpravy v žiadnom prípade nemôže na ťarchu sťažovateľa spôsobiť nevymožiteľnosť jeho\npohľadávky.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n26. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a preto pristúpil k posúdeniu veci\nsamej.\nIV.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru:\n27. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením jeho základného práva\nna súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie je založená na jeho tvrdení\no nezákonnosti a svojvoľnosti napadnutého uznesenia. Sťažovateľ je toho názoru, že právne závery\nokresného súdu vyslovené v napadnutom uznesení, ako aj uznesení, ktorého vydanie mu\npredchádzalo, na základe ktorých došlo k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu\nprávoplatne rozhodnutej veci (prekážky res iudicata), sú svojvoľné a arbitrárne, keďže aktuálny\nprávny stav sa v dôsledku opätovného rozhodnutia krajského súdu rozsudkom č. k. 23 Co 20/2021583 z 18. januára 2022 zásadným spôsobom zmenil, keď v dôsledku uvedeného rozhodnutia bola\nžaloba zamietnutá, a tým bola opätovne navrátená platnosť notárskej zápisnice ako exekučného\ntitulu.\n28. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie\nústavný súd preskúmal spoločne.\n29. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku\nje podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS 143/02) súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto pri postupe všeobecných\nsúdov treba dbať na to, aby zabezpečili taký prístup k súdnej ochrane v exekučnom konaní, ktorý\nnie je diskriminačný bez primeraných a objektívne zdôvodniteľných okolností, ktoré vyplývajú\npriamo zo zákona.\n30. Z uznesenia okresného súdu z 10. februára 2022, ktorým bol zamietnutý návrh na vykonanie\nexekúcie, ako aj z napadnutého uznesenia v podstatnom vyplýva, že okresný súd zamietol návrh\nna vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku z dôvodu prekážky res iudicata,\nza ktorú považoval pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Trnava pod sp. zn.\n14 Er 908/2017, ktoré bolo zastavené uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 14 Er 908/2017-291\nz 19. júna 2019. Okresný súd argumentoval, že exekučné konanie bolo vedené medzi rovnakými\núčastníkmi, teda totožným oprávneným a totožnými povinnými, na podklade rovnakého\nexekučného titulu. Okresný súd následne rozvinul svoju argumentačnú líniu tým, že uznesenie\no zastavení exekučného konania je právoplatné a sťažovateľ mal podľa jeho názoru okrem podania\n7\n\ndovolania v civilnom sporovom konaní rovnako podať aj odvolanie proti uzneseniu o zastavení\nexekúcie, keďže exekučné konanie je samostatným konaním.\n31. Medzi základné princípy procesného práva patrí aj princíp ne bis in idem, v zmysle ktorého nie\nje možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom, resp. exekučnom konaní\nvyjadrený v prekážke res iudicata. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj\n„CSP“) je súd v každom štádiu povinný ex offo skúmať procesné podmienky konania, jednou z nich\nje aj negatívna podmienka konania spočívajúca v prekážke veci rozsúdenej (res iudicata), ktorá je\nupravená vo všeobecnom procesnom predpise, konkrétne v § 230 CSP. Exekučný poriadok\nneobsahuje osobitnú úpravu, preto pri subsidiárnom použití Civilného sporového poriadku (§ 200\nExekučného poriadku) je povinnosťou exekučného súdu zastaviť exekučné konania po zistení\nexistencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci.\n32. Rozhodovanie o existencii prekážky rozsúdenej veci (nielen) v exekučnom konaní reflektuje\nvždy na osobitné okolnosti posudzovanej veci, ktoré sú spojené s vyriešením otázky totožnosti veci.\nPrekážka res iudicata totiž existuje jedine v prípade, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec,\no ktorej už bolo v skoršom konaní právoplatne rozhodnuté. O tú istú vec ide vtedy, ak v novom\nkonaní v porovnaní so skorším konaním je možné identifikovať totožnosť subjektov a totožnosť\npredmetu konania, ktorou je potrebné rozumieť nielen zhodu žalobného nároku (petitu), ale aj\nzhodu skutkového základu nároku. V exekučnom konaní je vecou samou procesný nárok, o ktorom\nje súd povinný rozhodnúť, teda pri začatí exekučného konania ide o žiadosť oprávneného o nútený\nvýkon exekučného titulu (porovnaj ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s. 935.). Ak teda exekučný súd zistí, že medzi tými istými\núčastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie,\nktorým sa toto konanie skončilo, je povinný skúmať nielen povahu tohto rozhodnutia, ale aj jeho\nobsah, teda skutkový stav, ktorý bol jeho podkladom.\n33. Ústavný súd napriek obsiahlej a suverénnej argumentácii okresného súdu konštatuje, že\nv posudzovanom prípade nebola ústavne konformným spôsobom posúdená otázka totožnosti veci\n(otázka totožnosti subjektov sporná nebola, pozn.). Okresný súd totiž ani v uznesení o zamietnutí\nnávrhu na vykonanie exekúcie, ani v napadnutom uznesení nezohľadnil, že Okresný súd Trnava\nsíce zastavil exekúciu medzi tými istými účastníkmi z dôvodu, že exekučný titul neexistuje, tento\nzáver však nebol výsledkom jeho vlastného posúdenia. Okresný súd Trnava skutkovo vychádzal\nz existencie rozhodnutí v sporovom konaní, v ktorom sa posudzovala platnosť exekučného titulu.\nZáver o neexistencii exekučného titulu teda nebol výsledkom autonómnej rozhodovacej činnosti\nexekučného súdu v exekučnom konaní, ale vyvodením právneho záveru o naplnení hypotézy § 57\nods. 1 písm. b) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 z konkrétneho skutkového stavu\nexistencie právoplatného súdneho rozhodnutia v spore o neplatnosť exekučného titulu v inom (nie\nexekučnom) konaní.\n34. Nový návrh oprávneného na vykonanie exekúcie však vychádza z odlišnej skutkovej situácie,\nktorá nastala po uznesení najvyššieho súdu č. k. 3 Cdo 107/2018 z 26. novembra 2020 a následnom\nopätovnom rozhodnutí krajského súdu rozsudkom č. k. 23 Co 20/2021-583 z 18. januára 2022.\nPo tomto rozhodnutí krajského súdu bola odstránená pochybnosť o platnosti notárskej zápisnice\n(exekučného titulu), to znamená, že aj návrh na vykonanie exekúcie vychádza z odlišnej skutkovej\nsituácie, než z akej vychádzalo pôvodné uznesenie o zastavení exekúcie napriek tomu, že ide o tých\nistých účastníkov konania a ten istý nárok.\n8\n\n35. Ústavný súd preto nezdieľa právny názor okresného súdu o totožnosti veci, ktorý viedol\nk prijatiu záveru o prekážke res iudicata. Zastavenie exekučného konania na základe formalistickej\ninterpretácie pojmu „právoplatne rozhodnutá vec“ je nedovoleným zásahom do práva na prístup\nk súdu, ktorý je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie.\n36. Ústavný súd nemôže súhlasiť s námietkou okresného súdu, že sťažovateľ sa mal okrem obrany\nv dovolacom civilnom konaní brániť aj odvolaním proti uzneseniu o zastavení exekúcie\nv exekučnom konaní, hoci paradoxne z tejto námietky vyplýva záver, že tieto konania sú celkom\nsamostatné a navzájom spolu nesúvisia. Ústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje na samotnú\npodstatu civilného procesu, ktorý sa vnútorne stratifikuje na konanie základné a vykonávacie\n(exekučné). Exekučné konanie predstavuje druhú fázu civilného procesu, nie však obligatórnu, ale\nv zmysle dispozičného princípu, na ktorom je založené, prísne fakultatívnu. Exekučné konanie\npreto nemožno považovať za konanie samostatné, keďže v základnom civilnom konaní súd\nspravidla judikuje existenciu súkromného práva medzi stranami sporu, zatiaľ čo v exekučnom\nkonaní je úlohou súdneho exekútora a exekučného súdu poskytovať ochranu už judikovanému\nnároku. Ústavnému súdu nie je zrejmé, na základe akých argumentov by sa mohol sťažovateľ\núspešne brániť odvolaním, ak uznesenie o zastavení exekúcie vychádzalo z právoplatných, a teda\nzáväzných súdnych rozhodnutí. Najvyšší súd vyhovel sťažovateľovmu dovolaniu až\n26. novembra 2020, teda rozhodnutie tvoriace podklad na vydanie uznesenia o zastavení exekúcie\nbolo zrušené s viac ako ročným časovým odstupom po vydaní uznesenia o zastavení exekúcie.\nArgument, že v odvolacom konaní mohol sťažovateľ docieliť zastavenie exekúcie „podľa iného\nzákonného ustanovenia“, považuje ústavný súd výlučne za hypotézu.\n37. Ústavný súd považuje za účelovú aj argumentáciu okresného súdu o možnosti zabezpečenia\n„iného“ exekučného titulu. Takýto názor spochybňuje rovnocennosť kvalifikovanej notárskej\nzápisnice ako exekučného titulu, ktorej platnosť bola s konečnou platnosťou potvrdená novým\nrozsudkom krajského súdu.\n38. Z uvedených záverov vyplýva, že okresný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie\nnezohľadnením zmeny skutkového stavu v dôsledku uznesenia najvyššieho súdu a následného\nrozsudku krajského súdu č. k. 23 Co 20/2021-583 z 18. januára 2022 postupoval (za použitia\nsuverénne pôsobiacej argumentácie) pri interpretácii a aplikácii procesných noriem neprípustne\nformalisticky, nerešpektujúc pravidlá spravodlivého procesu za situácie zákonného vylúčenia\nobnovy konania v exekúcii. Týmto postupom došlo zo strany okresného súdu k nedovolenému\nzásahu do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1).\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nústavy:\n39. Nadväzujúc na tvrdené porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľ\nvo svojej argumentácii tvrdil, že okresný súd mal napadnutým uznesením zasiahnuť aj do jeho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Pritom poukázal na súvisiacu\njudikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a ústavného súdu, podľa ktorej\nprávnu ochranu v zmysle čl. 20 ods. 1 ústavy požíva aj vlastník pohľadávky, ktorej navrátenie je len\npotenciálne, avšak existuje legitímna nádej na jej zhodnotenie. Na podklade rozsudku krajského\nsúdu z 18. januára 2022 bola navrátená platnosť notárskej zápisnice, čím bola potvrdená aj\n9\n\nexistencia pohľadávky sťažovateľa, ktorá je súčasťou jeho majetkových hodnôt. Konaním\nexekučného súdu sa sťažovateľ v dôsledku porušenia čl. 20 ods. 1 ústavy každodenne vystavuje\nsituácii, že sa dlžník, resp. ručiteľ zbaví majetku, čo bude mať fatálny následok na vlastníctvo\nsťažovateľa.\n40. Z judikatúry ESĽP, ako aj ústavného súdu vyplýva, že „majetky“ môžu byť buď majetky\nexistujúce, alebo majetkové hodnoty vrátane pohľadávok, o ktorých sťažovateľ môže tvrdiť, že má\naspoň „legitímnu nádej“ na ich zhmotnenie (rozsudok ESĽP vo veci Pine Valley Developments Ltd.\nv. Írsko z 29. 11. 1991, č. 12742/87 a rozsudok ESĽP vo veci Pressos Compania Naviera S. A. a iní\nv. Belgicko z 20. 11. 1995, č. 17849/91). Ústavný súd v okolnostiach danej veci konštatuje, že\nk zásahu do označeného práva sťažovateľa došlo v danej veci už tým, že napriek jeho „legitímnemu\nočakávaniu“ pri splnení podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi\n(Exekučným poriadkom) ako oprávnený v exekúcii nemal k dispozícii ten druh zákonnej ochrany\nsvojho vlastníckeho práva, ktorý mu zákon pri takomto prejave vôle poskytuje. Podstata tohto\nzásahu spočíva v tom, že okresný súd v dôsledku zamietnutia návrhu na výkon exekúcie napriek\nexistujúcemu právnemu stavu neposkytol rovnakú úroveň ochrany jeho vlastníckemu právu k tým\nhodnotám, ktoré mali byť predmetom exekúcie (v okolnostiach prípadu išlo o finančné prostriedky),\nakú poskytol rovnakému právu povinných.\n41. Ústavný súd je preto toho názoru, že okresný súd pri zamietnutí návrhu na výkon exekúcie\nnezohľadnením aktuálneho právneho stavu porušil aj základné právo vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy.\n42. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúceho § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde, vzhľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti ústavný súd napadnuté uznesenie\nokresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (výrok 2).\n43. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu znova sa zaoberať návrhom\nsťažovateľa na vykonanie exekúcie, riadiac sa právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými\nv tomto náleze (§ 134 zákona o ústavnom súde).\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n44. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 2000 eur, odôvodňujúc to skutočnosťou, že vzhľadom na charakter porušenia základných\npráv sťažovateľa nie je možné zaistiť úplnú nápravu zrušením napadnutých rozhodnutí, keďže\nrozhodnutie ústavného súdu nepredstavuje ani v kombinácii s ďalšími opatreniami na zabránenie\npokračovania v porušovaní základných práv a slobôd v budúcnosti dostatočnú nápravu zisteného\nporušenia ústavnosti.\n45. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, keď vzhľadom na charakter porušenia základných práv a slobôd sťažovateľa nie\nje možné zaistiť úplnú nápravu zrušením rozhodnutia a rozhodnutie ústavného súdu konštatujúce\nporušenie základných práv a slobôd sťažovateľa nepredstavuje ani v kombinácii s ďalšími\nopatreniami na zabránenie pokračovania v porušovaní ústavných práv v budúcnosti dostatočnú\nnápravu zisteného porušenia ústavnosti. Rozhodujúce je najmä kritérium, či obnova stavu pred\nporušením jeho práv je právne možná. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie\nochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\n10\n\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia tohto\nzákladného práva, prípadne zrušenie namietaného rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie.\n46. Vzhľadom na zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie ústavný súd\npovažuje poskytnutie ochrany porušenia označených práv týmto spôsobom za dostatočné, preto\nústavnej sťažnosti v časti priznania primeraného zadosťučinenia nevyhovel (výrok 4).\nVI.\nTrovy konania\n47. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 632,11 eur v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a písomné podanie\nústavnej sťažnosti) vykonané v roku 2022 a 1 úkon právnej služby vykonaný v roku 2023 podľa\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za\njeden úkon právnej služby za rok 2022 v sume 193,83 eur a za rok 2023 vo výške 208,67 eur (1/6\nvýpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov\n(režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok 2022 v sume 11,63 eur a za rok 2023 v sume\n12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov\nkonania tak predstavuje sumu 632,11 eur. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov\nkonania sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Priznanú\nnáhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. júna 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "exekúcia-exekučné konanie", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia-exekučné konanie", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie"], "pravna_veta": "Jednou z podmienok, na ktoré musí súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania z úradnej povinnosti, je aj prekážka res iudicata, pričom je povinnosťou exekučného súdu zastaviť exekučné konanie po zistení jej existencie. O tú istú vec ide vtedy, ak je možné v novom konaní v porovnaní so skorším konaním identifikovať totožnosť subjektov a totožnosť predmetu konania, ktorou je potrebné rozumieť nielen zhodu žalobného nároku (petitu), ale aj zhodu skutkového základu nároku. Ak teda exekučný súd zistí, že medzi tými istými účastníkmi už bolo vedené exekučné konanie, v ktorom bolo vydané právoplatné rozhodnutie, ktorým sa toto konanie skončilo, je povinný skúmať nielen povahu tohto rozhodnutia, ale aj jeho obsah, teda skutkový stav, ktorý bol jeho podkladom. Zastavenie exekučného konania na základe formalistickej interpretácie pojmu „právoplatne rozhodnutá vec“ je nedovoleným zásahom do práva na prístup k súdu, ktorý je súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "59Ek/2734/2021", "guid": "870d4f18-4ca8-48be-94bd-771660236b19:e077d56f-3fba-4e7e-ac9d-9248f8abdf53", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:62fed15e-44dc-44e7-b7d8-7b76b9e39e57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 21/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 21/00 z 15. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-15", "citacie_n": 1359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.21.2000.1"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "12859c82-b7af-4211-b5fd-6e172499390e:7ab716bf-6585-4a00-9e9a-b7e09e26b973", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Co/20/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/20/2021 z 18. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-01-18", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/12859c82-b7af-4211-b5fd-6e172499390e:7ab716bf-6585-4a00-9e9a-b7e09e26b973"}, {"guid": "a795d598-bb2d-461d-8cda-819a1cdb5675:49d52a27-3acc-44ce-9df6-7ba1d8337889", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8115203632.1", "spisova_znacka": "23Co/6/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/6/2017 z 30. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-01-30", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8115203632.1"}, {"guid": "870d4f18-4ca8-48be-94bd-771660236b19:e077d56f-3fba-4e7e-ac9d-9248f8abdf53", "ecli": null, "spisova_znacka": "59Ek/2734/2021", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 59Ek/2734/2021 z 10. 10. 2023", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2023-10-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/870d4f18-4ca8-48be-94bd-771660236b19:e077d56f-3fba-4e7e-ac9d-9248f8abdf53"}, {"guid": "fa931d0b-bce3-4362-b045-9f3285aed630:e758d009-002a-4a2c-a25c-fd5a8359db2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Er/908/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 14Er/908/2017 z 31. 5. 2018", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/fa931d0b-bce3-4362-b045-9f3285aed630:e758d009-002a-4a2c-a25c-fd5a8359db2b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9fc8b234-3b61-48aa-aebe-f755eb3aeaeb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.35.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.35.2025.2"}, {"guid": "ussr:ba301e7e-a083-43b9-84fd-d169949e5ab9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.495.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 495/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 495/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.495.2024.1"}, {"guid": "486f933c-8708-4501-bee6-3a2d2121fecd:63a8d1b0-9d18-41f7-b469-05328136efc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2", "spisova_znacka": "11CoEk/3/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11CoEk/3/2025 z 15. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6414200029.2"}, {"guid": "a37707ce-3e47-4b4a-8884-b5517b916ef9:d9384b13-6082-4651-94bb-3f3cacc1719e", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2026:6126298186.1", "spisova_znacka": "63Ek/1159/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 63Ek/1159/2026 z 12. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-05-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2026:6126298186.1"}, {"guid": "1027758a-979d-42fd-868d-0f553e9ef0cc:a9f0e563-a627-49a6-beb7-57915341ade4", "ecli": "ECLI:SK:OSPO:2026:8116209152.3", "spisova_znacka": "13C/145/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/145/2016 z 11. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPO:2026:8116209152.3"}, {"guid": "f87af84a-a034-4a02-9f63-16b2ab3d2547:f28a93da-7746-41d3-9d0b-6fc4cc7b8888", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124414590.3", "spisova_znacka": "7Ek/2401/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024 z 2. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124414590.3"}, {"guid": "ea3bbdd7-8fd2-47d8-986b-2734389e8f12:8e151632-9f33-496f-93fb-8338d6003e72", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6124414590.2", "spisova_znacka": "7Ek/2401/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/2401/2024 z 22. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6124414590.2"}, {"guid": "d6b67942-1eb9-47a1-99dc-2e442b6c89ca:20a1c1de-0eaa-48f3-bcd1-d54b37be770b", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124423462.2", "spisova_znacka": "18Ek/2458/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 18Ek/2458/2024 z 31. 12. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-12-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124423462.2"}]}