{"guid": "ussr:2a328354-bcd2-49ab-a137-c20cd4453550", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.200.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 200/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 200/2023 z 10. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. augusta 2023, sp. zn. IV. ÚS 200/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.200.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Miroslav Duriš", "sudca_id": 1073, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/miroslav-duris-1073", "datum_vydania": "2023-08-10", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2a328354-bcd2-49ab-a137-c20cd4453550", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.200.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.200.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.200.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 200/2023-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Ladislava Duditša a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50,\nPrešov, proti postupu Okresného súdu Svidník v konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017\n(v súčasnosti postupu Okresného súdu Bardejov pod sp. zn. SK-1 T 162/2017) takto\nrozhodol:\nÚstavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. marca 2023 domáhal\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“). Sťažovateľ navrhoval prikázať\nokresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, uplatnil si primerané\nfinančné zadosťučinenie v celkovej výške 5 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva že Okresná prokuratúra Svidník (ďalej len „okresná\nprokuratúra“) podala na sťažovateľa 4. decembra 2017 obžalobu č. k. Pv 520/16/7712-167\nokresnému súdu pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1,\nods. 2 písm. b) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“). Predmetné trestné konanie je vedené na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 162/2017\na v čase podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne ukončené.\n\n3. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je jeho tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na rozhodnutie v primeranej lehote.\nSťažovateľ pritom poukázal iba na dĺžku napadnutého konania a dodal, že trestne stíhaný je viac\nako šesť rokov. Sťažovateľ ešte doplnil, že predmetná trestná vec je skutkovo a právne jednoduchá,\na tiež, že v rámci tohto trestného stíhania strávil takmer osem mesiacov vo väzbe. Sťažovateľ\nnavyše považuje celé súdne konanie za nezákonné, pretože podľa jeho názoru mal okresný súd\nodmietnuť obžalobu a vec postúpiť na priestupkové konanie. Napokon sťažovateľ uviedol, že\nsvojím konaním nezavinil prieťahy napriek tomu, že požiadal o odročenie viacerých termínov\nhlavného pojednávania, pretože tieto žiadosti boli dané objektívnymi dôvodmi, ktoré okresný súd\nv konečnom dôsledku dôkladne preveril.\n4. Vo vzťahu k finančnému zadosťučineniu sťažovateľ uviedol, že subjektívne pociťuje veľkú\nnespravodlivosť, pretože sa už dlhodobo považuje za nedôvodne trestne stíhaného, pričom každý\njeden deň trestného stíhania má nešpecifikovaným spôsobom zasahovať do jeho súkromného\na rodinného života. Vzhľadom na subjektívne pociťovanú ujmu preto považoval uplatnené finančné\nzadosťučinenie vo výške 5 000 eur za primerané.\nII.\nProcesný postup ústavného súdu, vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n5. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. IV. ÚS 200/2023-14\nz 12. apríla 2023 ju podľa § 56 ods. 1 a 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n6. Ústavný súd následne vyzval predsedu okresného súdu, aby sa vyjadril k opodstatnenosti\nústavnej sťažnosti. Predseda okresného súdu v podaní doručenom ústavnému súdu 16. mája 2023\npoukázal na konanie sťažovateľa, ktoré podľa jeho názoru významnou mierou prispelo k dĺžke\nnapadnutého konania. Sťažovateľ sa ešte v prípravnom konaní vyhýbal úkonom trestného konania,\na preto bol vzatý do opätovnej väzby [uznesením okresného súdu č. k. 1 Tp 22/2016-202\nz 29. júla 2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Tpo 18/2017-234 z 15. augusta 2017]. Po podaní obžaloby sa okresný súd prednostne\nzaoberal rozhodovaním o väzbe sťažovateľa a námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa zákonných\nsudcov. Ďalej napriek tomu, že sťažovateľ považuje svoju trestnú vec za skutkovo a právne\njednoduchú, súdny spis má už aktuálne vyše 1500 strán, a to aj vďaka rozsiahlym podaniam,\nopakovaným námietkam zaujatosti (sudcu, probačného a mediačného úradníka, vyšetrovateľa,\nprokurátora, znalca), trestným oznámeniam a opakovaným bezdôvodným návrhom na odňatie veci\nokresnému súdu a jej prikázanie inému okresnému súdu práve zo strany sťažovateľa. Okrem toho\nsťažovateľ ešte v prípravnom konaní podal rozsiahle návrhy na vykonanie dokazovania, pričom\nokrem svojho výsluchu navrhoval na hlavnom pojednávaní vypočuť poškodenú a ďalších\n24 svedkov, 3 znalcov, prečítať množstvo listinných dôkazov, vyžiadať a oboznámiť sa s viacerými\nsúdnymi spismi, prehrať viaceré zvukové záznamy a fotografie z CD a DVD nosičov, zabezpečiť\nprichádzajúce hovory tykajúce sa viacerých telefónnych čísel a vyžiadať správu operačného\nstrediska krajského riaditeľstva Policajného zboru, pričom tieto návrhy v konaní pred súdom ďalej\ndopĺňal. Predseda okresného súdu poukázal aj na to, že až šesťkrát bolo hlavné pojednávanie\n\n2\n\nodročené pre prekážky na strane sťažovateľa, pričom viackrát oznámil sťažovateľ tieto prekážky\npár minút pred nariadeným pojednávaním. Napokon dodal, že sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť\nspísal 6. marca 2023, teda iba štyri dni po tom, ako sám zmaril rozhodnutie vo veci na hlavnom\npojednávaní 2. marca 2023, pričom okresný súd avizoval stranám konania, že si môžu pripraviť\nzáverečné reči ešte na pojednávaní 13. septembra 2022. V tomto kontexte predseda okresného súdu\nešte doplnil, že pri kolízii pojednávania na strane právneho zástupcu sťažovateľa tento nikdy\nnesúhlasil s vykonaním pojednávania bez svojho obhajcu, a to bez ohľadu na to, aké dokazovanie\nmalo byť na hlavnom pojednávaní vykonané. Z rovnakého dôvodu žiadal sťažovateľ odročiť aj\npojednávanie nariadené na 7. jún 2023 napriek tomu, že na tomto pojednávaní malo dôjsť iba\nk prednesu záverečných rečí, a napriek tomu, že z tohto dôvodu boli odročené tri predošlé\npojednávania, bol sťažovateľovi ustanovený náhradný obhajca. Predseda okresného súdu uzavrel,\nže okresný súd vo veci koná plynulo a prieťahy spôsobujú iba sťažovateľ a jeho právny zástupca,\na preto považoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú.\n7. Po doručení vyjadrenia okresného súdu ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby\nv prípade, ak by to sťažovateľ považoval za potrebné, zaujal stanovisko k vyjadreniu okresného\nsúdu, ktoré mu v prílohe zaslal. Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 29. mája 2023\npoukázal na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 111/2018 z 23. mája 2018, ktorý vyslovil porušenie\njeho základného práva na osobnú slobodu zo strany krajského súdu nerozhodnutím o jeho námietke\nzaujatosti sudcu okresného súdu a jeho základného práva na urýchlené rozhodnutie o žiadosti\no prepustenie z väzby zo strany okresného súdu (v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tp 22/2016).\nZ tohto dôvodu sťažovateľ nedôveruje všetkým sudcom okresného súdu, ako aj krajského súdu,\na preto opakovane žiadal, aby rozhodovali sudcovia mimo obvodu krajského súdu. Okrem toho (bez\ntoho, aby to súviselo s prieťahmi v napadnutom konaní, pozn.) sťažovateľ zdĺhavo vysvetľoval, že\nkonanie pred okresným súdom je podľa jeho nezákonné a vec by mala stále byť v prípravnom\nkonaní, pričom rovnako zdĺhavo spochybňoval nezaujatosť vyšetrovateľa a znalkyne ustanovenej\nv prípravnom konaní. K ostatným častiam vyjadrenia predsedu okresného súdu sa nevyjadril,\npretože ich považoval za irelevantné. Na svojej ústavnej sťažnosti zotrval.\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s podaniami účastníkov dospel k názoru, že od ústneho\npojednávania nemožno v tomto prípade očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nChronológia úkonov okresného súdu v napadnutom konaní\n9. Z pripojeného súdneho spisu okresného súdu, ako aj z telefonického zisťovania v informačnej\nkancelárii Okresného súdu Bardejov, pracoviska Svidník vyplýva nasledujúca chronológia úkonov\nokresného súdu v napadnutom trestnom konaní:\n- Dňa 4. decembra 2017 prokurátor podal na okresnom súde obžalobu na sťažovateľa pre prečin\nnebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.\n- Dňa 5. decembra 2017 okresný súd vykonal lustrácie sťažovateľa.\n- Dňa 13. decembra 2017 okresný súd vykonal výsluch sťažovateľa v súvislosti s rozhodovaním\no jeho väzbe.\n\n3\n\n- Dňa 14. decembra 2017 okresný súd vydal uznesenie o nevylúčení sudcu pre prípravné konanie\nz prejednávania predmetnej veci.\n- Dňa 18 decembra 2017 právny zástupca sťažovateľa doručil okresnému súdu vyjadrenie, prečo\nodmietol podpísať zápisnicu z výsluchu sťažovateľa z 13. decembra 2017.\n- Dňa 27. decembra 2017 sťažovateľ podal sťažnosť proti uzneseniu zo 14. decembra 2017.\n- Dňa 4. januára 2018 okresný súd predložil spis spolu s predkladacou správou krajskému súdu.\n- Dňa 16. januára 2018 krajský súd uznesením č. k. 6 Tos 1/2018-7666 zamietol sťažnosť\nobvineného z 27. decembra 2017.\n- Dňa 5. januára 2018 sťažovateľ podal vyjadrenie k obžalobe, v ktorom okrem iného spochybňoval\npodanie samotnej obžaloby, a to z dôvodu, že nebolo rozhodnuté o jeho mimoriadnom opravnom\nprostriedku podľa § 363 a nasl. Trestného poriadku. Sťažovateľ zároveň vzniesol námietku\nzaujatosti proti všetkým sudcom okresného súdu.\n- Dňa 16. januára 2018 sa zmenil zákonný sudca z dôvodu, že pôvodný sudca sa vzdal funkcie\nsudcu.\n- Dňa 17. januára 2018 sťažovateľ podal žiadosť o preskúmanie postupu dozorujúcej prokuratúry\na trestné oznámenie, ako aj námietku zaujatosti proti všetkým prokurátorom v Prešovskom kraji\na zároveň žiadosť, aby Generálna prokuratúra Slovenskej republiky (ďalej len „generálna\nprokuratúra“) určila príslušnosť dozorovej prokuratúry z iného kraja.\n- Dňa 17. januára 2018 bol vykonaný ďalší výsluch sťažovateľa a bolo vydané uznesenie okresného\nsúdu o prepustení sťažovateľa z väzby a jej nahradení probačným a mediačným dohľadom\ns primeranými obmedzeniami.\n- Dňa 19. januára 2018 okresný súd vydal príkaz na prepustenie sťažovateľa z väzby. Okresný súd\nzároveň skompletizoval vyjadrenie sudcov k sťažovateľovej námietke zaujatosti.\n- Dňa 23. januára 2018 nastala ďalšia zmena zákonného sudcu z dôvodu rovnomernej pracovnej\nzaťaženosti.\n- Dňa 25. januára 2018 bol spis predložený krajskému súdu na účely rozhodnutia o návrhu\nna odňatie a prikázanie veci.\n- Dňa 9. marca 2018 krajský súd rozhodol (2 Ntd 5/2018), že predmetnú vec neodníma okresnému\nsúdu.\n- Dňa 4. mája 2018 okresná prokuratúra žiadala nariadiť termín pojednávania.\n- Dňa 13. júna 2018 sťažovateľ v ďalšom podaní znova tvrdil, že obžaloba bola podaná predčasne\nz dôvodu nerozhodnutia o jeho mimoriadnom opravnom prostriedku podľa § 363 a nasl. Trestného\nporiadku. Okrem toho sa sťažovateľ vyjadril aj k obžalobe, navrhol vykonania dôkazov a znova\nnamietal zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu.\n- Dňa 28. júna 2018 okresný súd skompletizoval vyjadrenie všetkých sudcov okresného súdu\nk námietke zaujatosti\n- Dňa 6. júla 2018 bola predložená predkladacia správa Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“).\n- Dňa 23. júla 2018 bol súdny spis vrátený bez rozhodnutia z dôvodu, že námietka bola podaná len\nelektronicky bez zaručeného elektronického podpisu a nedoplnená v lehote. Generálna prokuratúra\nzároveň oznámila okresnému súdu, že predmetná trestná vec nebola odňatá príslušnej dozorovej\nprokuratúre.\n- Dňa 25. júla 2018 sťažovateľ podal námietku zaujatosti probačného a mediačného úradníka\n- Dňa 31. júla 2018 sa probačný a mediačný úradník vyjadril k námietke zaujatosti.\n4\n\n- Dňa 6. augusta 2018 bol spis znova predložený najvyššiemu súdu po doplnení písomného podania\nsťažovateľa zo 14. júna 2018.\n- Dňa 21. augusta 2018 najvyšší súd uznesením (4 Ndt 20/2018) rozhodol o neodňatí veci\nokresnému súdu.\n- Dňa 6. septembra 2018 okresný súd nariadil termín pojednávania na 15. november 2018.\n- Dňa 26. októbra 2018 sťažovateľ už tretíkrát namietal zaujatosť všetkých sudcov okresného súdu.\n- Dňa 15. novembra 2018 sťažovateľ žiadal odročiť termín pojednávania z dôvodu choroby.\nOkresný súd odročil pojednávanie na neurčito a zároveň rozhodol o nevylúčení zákonného sudcu\n(č. k. 1T 162/2017-1028).\n- Dňa 27. decembra 2018 sťažovateľ podal sťažnosť proti rozhodnutiu z 15. novembra 2018.\n- V januári 2019 okresný súd skompletizoval vyjadrenie sudcov okresného súdu k námietke\nzaujatosti.\n- Dňa 22. januára 2019 krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa z 27. decembra 2018\n- Dňa 4. februára 2019 sťažovateľ predložil návrh na vykonanie listinného dôkazu.\n- Dňa 10. apríla 2019 Krajská prokuratúra v Prešove postúpila okresnému súdu trestné oznámenie\nsťažovateľa, ktoré podľa obsahu vyhodnotila ako jeho obranu v predmetnom trestnom konaní.\n- Dňa 11. apríla 2019 okresný súd nariadil termín pojednávania na 4. jún 2019.\n- Dňa 29. apríla 2019 sťažovateľ podal opätovne námietku zaujatosti probačného a mediačného\núradníka.\n- Dňa 24. mája 2019 okresný súd oznámil sťažovateľovi, že o jeho námietke zaujatosti proti\nprobačnému úradníkovi nebude rozhodovať, pretože nebola vznesená bezodkladne.\n- Dňa 4. júna 2019 sťažovateľ žiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu náhleho zhoršenia\nzdravotného stavu. Okresný súd odročil pojednávanie na neurčito.\n- Dňa 24. júna 2019 sťažovateľ predložil na výzvu okresného súdu potvrdenie o lekárskom\nvyšetrení.\n- Dňa 1. júla 2019 bol spis opäť predložený najvyššiemu súdu na účely rozhodnutia o tretej žiadosti\nsťažovateľa na odňatie veci okresnému súdu.\n- Dňa 16. júla 2019 najvyšší súd uznesením (4 Ndt 18/2019) znova rozhodol o neodňatí veci\nokresnému súdu.\n- Dňa 31. júla 2019 nariadenie termínu hlavného pojednávania na 10. október 2019.\n- Dňa 10. októbra 2019 sa uskutočnilo prvé pojednávanie, na ktorom bola prednesená obžaloba\na vypočutý obžalovaný. Pojednávanie bolo odročené na 3. december 2019.\n- Dňa 3. decembra 2019 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\nsvedkovia a ktoré bolo odročené na 13. február 2020.\n- Dňa 13. februára 2020 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\nsvedkovia a ktoré bolo odročené na 7. apríl 2020.\n- Dňa 24. marca 2020 bolo pojednávanie nariadené na 7. apríl 2020 zrušené pre COVID-19.\n- Dňa 12. mája 2020 sťažovateľ predložil okresnému súdu listinné dôkazy.\n- Dňa 29. júla 2020 okresný súd nariadil termín hlavného pojednávania na 6. október 2020.\n- Dňa 16. septembra 2020 sťažovateľ žiadal odročiť termín pojednávania pre kolíziu pojednávaní\nna strane svojho právneho zástupcu.\n- Dňa 17. septembra 2020 okresný súd zmenil termín pojednávania na 14. január 2021.\n- Dňa 7. januára 2021 okresný súd zmenil termín pojednávania na 23. marec 2021.\n- Dňa 11. marca 2021 okresný súd zmenil termín pojednávania na 18. máj 2021.\n5\n\n- Dňa 17. mája 2021 bola podaná žiadosť o odročenie pojednávania pre práceneschopnosť obhajcu\nsťažovateľa. Okresný súd odročil pojednávanie na 15. júl 2021.\n- Dňa 2. júna 2021 sťažovateľ podal návrh na zrušenie obmedzení po prepustení z väzby\npo skončení probačného dohľadu.\n- Dňa 4. júna 2021 bola vydaná priebežná probačná správa.\n- Dňa 23. júna 2021 okresný súd vykonal výsluch sťažovateľa, na ktorom zrušil povinnosti\na obmedzenia uložené po jeho prepustení z väzby.\n- Dňa 25. júna 2021 sa dozorujúca prokuratúra sťažovala proti tomuto zrušeniu, no 12. júla 2021\nzobrala svoju sťažnosť späť, čo okresný súd 13. júla 2021 zobral na vedomie.\n- Dňa 15. júla 2021 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí svedkovia\na ktoré bolo odročené na 6. október 2021.\n- Dňa 6. októbra 2021 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\nsvedkovia a ktoré bolo odročené na 20. január 2022.\n- Dňa 20. januára 2022 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\nsvedkovia a ktoré bolo odročené na 31. marec 2022. Zároveň okresný súd uložil poriadkovú pokutu\nsvedkovi, ktorý sa opakovane nedostavil na hlavné pojednávanie.\n- Dňa 31. marca 2022 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí znalci\na ktoré bolo odročené na 26. máj 2022.\n- Dňa 12. mája 2022 bolo vydané uznesenie o priznaní odmeny znalcovi.\n- Dňa 23. mája 2022 sťažovateľ podal podanie.\n- Dňa 13. septembra 2022 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom boli vypočutí\nsvedok a znalec, bol zamietnutý návrh sťažovateľa na vykonanie dokazovania výsluchom\npoškodenej a ktoré bolo odročené na 24. november 2022.\n- Dňa 24. novembra 2022 pred pojednávaním žiadal sťažovateľ o odročenie pojednávania z dôvodu\nzdravotného stavu, okresný súd pojednávanie odročil na 2. marec 2023.\n- Dňa 27. februára 2023 bolo podané podanie sťažovateľa adresované okresnému súdu.\n- Dňa 2. marca 2023 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom okresný súd odmietol\nnávrh sťažovateľa na výsluch\n, ale prehral obrazovo-zvukový záznam z jej\npredošlého výsluchu a na ktorom boli vykonané listinné dôkazy. Obhajca sťažovateľa zároveň\nvzniesol námietku zaujatosti proti zákonnému sudcovi pre jeho údajný nepriateľský postoj\nk obhajcovi sťažovateľa. Okresný súd rozhodol, že o tejto námietke nekoná. Pojednávanie bolo\nodročené na 19. apríl 2023. Pojednávanie mohlo trvať len do 14.10 h, pretože obhajca sťažovateľa\nmal iné pojednávanie v Prešove so začiatkom o 15.30 h.\n- Dňa 13. apríla 2023 bola priznaná odmena ustanovenému znalcovi.\n- Dňa 19. apríla 2023 predseda súdu vyhodnotil sťažnosť obhajcu sťažovateľa z 2. marca 2023 ako\nneodôvodnenú. Zároveň obhajca sťažovateľa sa ráno pred pojednávaním ospravedlnil z účasti\nna pojednávaní. Okresný súd odročil pojednávanie na 7. jún 2023, opatrením ustanovil\nsťažovateľovi náhradného obhajcu a vyzval obhajcu sťažovateľa, aby predložil lekárske potvrdenie.\n- Dňa 20. apríla 2023 obhajca predložil lekárske potvrdenie.\n- Dňa 12. mája 2023 bola podaná žiadosť o odročenie termínu pojednávania z dôvodu kolízie\npojednávaní obhajcu sťažovateľa a zároveň pre prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľa pre prieťahy.\nOkresný súd prípisom neakceptoval žiadosť o odročenie pojednávania a pripomenul, že opatrením\nz 19. apríla 2023 bol sťažovateľovi ustanovený náhradný obhajca.\n\n6\n\n- Dňa 7. júna 2023 sa uskutočnilo ďalšie hlavné pojednávanie, na ktorom sa čítali záverečné reči\na bolo odročené na 30. jún 2023 na vynesenie rozsudku.\n- Dňa 30. júna 2023 okresný súd vyhlásil rozsudok, sťažovateľ hneď zahlásil odvolanie.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 1 T 162/2017 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n11. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n12. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom tohto základného práva je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba čakajúca na rozhodnutie všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza\nzásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nPriznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu\nna organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).\nÚstavný súd zároveň zdôraznil, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel o všeobecnú zásadu\nuznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach\nv dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom\ntrestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03).\n13. Judikatúra ústavného súdu (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) a ESĽP sa ustálila\nv tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy (a obdobne aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru),\nsa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto\ntroch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup\norgánov činných v trestnom konaní, prípadne súdu. Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00,\nI. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v tomto prípade.\nPrávna a faktická zložitosť veci:\n14. Pokiaľ ide o kritérium právnej a faktickej zložitosti veci, trestné konanie sa v tomto prípade\nviedlo pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.\nIde teda o pomerne všeobecne formulovanú skutkovú podstatu, pri ktorej je o to dôležitejšie\nposúdiť okolnosti konkrétneho prípadu, spoločné správanie páchateľa a obete pred spáchaním a po\nspáchaní činu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu ten, proti ktorému vyhrážka\n7\n\nsmeruje. Častokrát pritom vyvstane aj potreba znaleckého dokazovania najmä z odboru\npsychológie. Právnu aj faktickú zložitosť veci bolo možné v tomto prípade považovať za zvýšenú,\ncelkom zjavne nešlo o jednoduchú a priamočiaru skutkovú podstatu typu výtržníctva alebo\nublíženia na zdraví.\nSprávanie účastníka konania:\n15. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred\nsúdom došlo k zbytočným prieťahom. Ústavný súd z priložených podaní sťažovateľa, ako aj\nz podaní okresného súdu vyvodil, že sťažovateľ svojím správaním podstatným spôsobom prispel\nk dĺžke napadnutého konania.\n16. Sťažovateľ totiž v napadnutom konaní opakovane namietal zaujatosť konajúcich sudcov\na rovnako opakovane žiadal odňatie predmetnej trestnej veci okresnému súdu a jej pridelenie inému\nsúdu. V prvých dvoch rokoch od podania obžaloby podal takýto návrh na odňatie veci spolu trikrát.\nTieto sťažovateľove podania boli v konečnom dôsledku vyhodnotené ako nepodložené. Sťažovateľ\nvo svojej replike k vyjadreniu predsedu okresného súdu k ústavnej sťažnosti uviedol, že dôvodom\ntakéhoto konania bol skorší nález ústavného súdu, ktorý okrem iného stanovil, že postupom\nokresného súdu bolo porušené jeho právo na urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby\n(v prípravnom konaní, pozn.). Sťažovateľ tvrdil, že z tohto dôvodu nedôveruje všetkým sudcom\nokresného súdu. Tento argument ale nemá žiadnu právnu relevanciu. Porušenie práva na urýchlené\nrozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby v prípravnom konaní žiadnym spôsobom\nnespochybňuje dôveryhodnosť všetkých sudcov príslušného súdu pri rozhodovaní o obžalobe\nprokurátora. Opakované žiadosti sťažovateľa o odňatie veci okresnému súdu a jej prikázanie inému\nokresnému súdu mimo Prešovského kraja preto ústavný súd musel vyhodnotiť iba ako obštrukcie\nsťažovateľa. Rovnako obštrukčný charakter mali aj opakované a bezpredmetné námietky zaujatosti\nproti zákonnému sudcovi, ako aj proti probačnému a mediačnému úradníkovi. Obdobné\nsťažovateľove námietky proti znalcom, vyšetrovateľom a prokurátorom v prípravnom konaní\nústavný súd v tomto kontexte nehodnotil, pretože tieto spolu s jeho námietkami proti prípravnému\nkonaniu vo všeobecnosti nemali žiadnu súvislosť s dĺžkou napadnutého konania pred okresným\nsúdom.\n17. Ďalšou okolnosťou, ktorá nepochybne prispela k dĺžke napadnutého konania, boli žiadosti\nsťažovateľa o odročenie nariadených pojednávaní z dôvodov na strane sťažovateľa, resp. jeho\nobhajcu. Spolu tak bolo odročené pojednávanie šesťkrát (15. novembra 2018, 4. júna 2019,\n16. septembra 2020, 17. mája 2021, 24. novembra 2022 a 19. apríla 2023), pričom pojednávanie\nnariadené na 2. marec 2023 sa muselo ukončiť skôr z dôvodu kolízie termínu obhajcu sťažovateľa\na sťažovateľ navrhol z dôvodu kolízie jeho obhajcu aj odročenie pojednávania nariadeného\nna 7. jún 2023, ale okresný súd túto žiadosť neakceptoval, pretože v tom čase už ustanovil\nsťažovateľovi náhradného obhajcu. Ústavný súd pritom žiadnym spôsobom nespochybňuje\nrelevanciu dôvodov na tento postup sťažovateľa, resp. jeho obhajcu, ale pravdou zostáva, že\nokolnosti na strane sťažovateľa viedli k odročeniu nezvyčajne vysokého počtu termínov hlavného\npojednávania. To, že išlo o objektívne dôvody, nemení nič na skutočnosti, že to boli dôvody\nna strane sťažovateľa, a preto ich pri posudzovaní potenciálnych prieťahov v napadnutom konaní\nnebolo možné pričítať na vrub okresnému súdu.\n\n8\n\n18. Už uvedené okolnosti na strane sťažovateľa teda v konečnom dôsledku spôsobili, že prvé\npojednávanie vo veci, na ktorom bola prednesená obžaloba, sa uskutočnilo až 10. októbra 2019,\nteda takmer dva roky od podania obžaloby. Po hlavnom pojednávaní 13. septembra 2022 bol\nskutkový stav už prakticky ustálený a intenzita žiadosti sťažovateľa o odročenie nariadených\npojednávaní sa signifikantne zvýšila (24. novembra 2022, 19. apríla 2023, 7. júna 2023,\npojednávanie, ktoré sa uskutočnilo 2. marca 2023, musel okresný súd predčasne ukončiť z dôvodov\nna strane sťažovateľa). Paradoxne to bolo práve v tomto období, keď sťažovateľ podal aj svoju\nústavnú sťažnosť na prieťahy (7. marca 2023).\nPostup okresného súdu v napadnutom konaní:\n19. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným\nprieťahom, bol postup samotného okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd už zhodnotil,\nže nedostatok akéhokoľvek relevantného postupu v napadnutom konaní počas prvých dvoch rokoch\ntohto konania bol pripočítateľný obštrukčnému správaniu sťažovateľa. Na začiatku napadnutého\nsúdneho konania bol síce sťažovateľ vo väzbe, ale okresný súd rozhodol o jeho prepustení približne\nmesiac od podania obžaloby, preto ústavný súd na väzobné stíhanie sťažovateľa neprihliadal ako\nna okolnosť, ktorá by kládla na okresný súd zvýšené nároky pri rozhodovaní o trestnej veci\nsťažovateľa. Následne v období medzi 10. októbrom 2019 a 13. septembrom 2022 postupoval\nokresný súd účelne a efektívne a aj napriek pandémii ochorenia COVID-19 a s ňou súvisiacim\nobmedzeniam sa mu v rámci troch rokoch podarilo uzavrieť skutkový stav s výhľadom\nna záverečné reči a meritórne rozhodnutie. V tomto období sa znova zvýšila intenzita žiadostí\nsťažovateľa o odročenie nariadených termínov pojednávaní a hoci tieto objektívne spomalili\nkonanie, okresný súd zareagoval efektívne a sťažovateľovi ustanovil opatrením náhradného\nobhajcu. Ústavný súd teda v napadnutom konaní neidentifikoval žiadne okolnosti, ktoré by svedčili\no nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu.\n20. Vzhľadom na vyjadrenie predsedu okresného súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľa ústavný súd\nzdôrazňuje, že akokoľvek rozsiahle návrhy na vykonanie dokazovania sú právom osoby obvinenej\nv trestnom konaní a v žiadnom prípade nemôžu byť okolnosťou, ktorá by sama osebe indikovala\nobštrukcie, resp. prieťahy v konaní spôsobené obvineným. Naopak, je povinnosťou konajúceho\nsúdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní) efektívne sa vysporiadať s týmito návrhmi\nobžalovaného (obvineného). Rovnako je právom obžalovaného trvať na prítomnosti svojho obhajcu\nna každom nariadenom pojednávaní, resp. na každom úkone trestného konania. Ak existuje\ndôvodná obava zmarenia úkonu v trestnom konaní v súvislosti s touto okolnosťou, zákon umožňuje\nustanoviť náhradného obhajcu (čo sa v napadnutom konaní aj stalo, pozn.). V žiadnom prípade ale\nnemôže byť dôsledné trvanie na právach obvineného v trestnom konaní vnímané ako okolnosť,\nktorá by mohla indikovať prieťahy v konaní spôsobené obvineným.\n21. Ak okresný súd v napadnutom konaní postupoval efektívne a prieťahy v konaní boli spôsobené\niba obštrukciami strán v konaní, ústavný súd nemá priestor na vyslovenie porušenia základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vo vzťahu ku konajúcemu súdu\n(m. m. IV. ÚS 625/2022). Dĺžka napadnutého konania v tomto prípade presiahla síce šesť rokov,\nale ústavný súd uzavrel, že prieťahy v konaní počas prvých dvoch rokoch napadnutého konania\n\n9\n\n(2017 – 2019), ako aj prieťahy v poslednom roku (september 2022 – jún 2023) možno pričítať\nna vrub sťažovateľovi, a nie okresnému súdu.\n22. Ústavný súd teda konštatuje, že primárnym dôvodom dĺžky napadnutého konania, ktorá už\ndosiahla šesť rokov, bolo v tomto prípade správanie samotného sťažovateľa. Nad rámec tejto\nokolnosti ústavný súd v napadnutom konaní neidentifikoval žiadne ďalšie okolnosti, ktoré by\nsvedčili o nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu.\n23. Ústavný súd ešte podotýka, že námietka sťažovateľa týkajúca sa nezákonnosti napadnutého\nsúdneho konania nemohla mať žiadnu relevanciu pri posudzovaní potenciálnych prieťahov v konaní\no ústavnej sťažnosti a sťažovateľ ju môže efektívne vzniesť v rámci riadnych, resp. mimoriadnych\nopravných prostriedkov. Rovnako sa ústavný súd nemohol zaoberať výhradami sťažovateľa voči\nprípravnému konaniu, pretože svojou ústavnou sťažnosťou napadol iba samotné súdne konanie.\n24. Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa namietajúcej porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu nebolo možné vyhovieť.\n25. Keďže ústavný súd nezistil porušenie sťažovateľom označených práv, o ďalších jeho návrhoch\nuž nerozhodoval, pretože boli viazané na vyslovenie porušenia základných práv a slobôd v konaní\npred ústavným súdom.\n26. Zároveň dáva ústavný súd do pozornosti, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci\nrozhodnutej [§ 55 písm. a) zákona o ústavnom súde] a keďže k odstráneniu sťažovateľom tvrdenej\nprávnej neistoty skutočne dôjde až právoplatným skončením napadnutého trestného konania, nie je\nvylúčené, aby v prípade vzniku prieťahov v ďalšom priebehu napadnutého konania podal svoju\nústavnú sťažnosť opakovane.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. augusta 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie-rýchlosť", "obžaloba, obžalovaný", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3b0c3106-546d-4ea6-9db0-8bb182b1574d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.625.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 625/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 625/2022 z 9. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.625.2022.1"}, {"guid": "ussr:5927810b-1418-49c6-962b-a3067ad40a2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.111.2018.2"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "f60a93e1-c699-4814-9d67-c7d8cfa3ea5e:4a265940-aa91-454b-966d-78c154f55382", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2018:7917010249.1", "spisova_znacka": "6Tos/1/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 6Tos/1/2018 z 17. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7917010249.1"}], "citovane_v": []}