{"guid": "ussr:06e19669-06b7-46a8-8f6c-cb37d7350950", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.181.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/2023 z 8. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. júna 2023, sp. zn. IV. ÚS 181/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.181.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Libor Duľa", "sudca_id": 1085, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/libor-dula-1085", "datum_vydania": "2023-06-08", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/06e19669-06b7-46a8-8f6c-cb37d7350950", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.181.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.181.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.181.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 181/2023-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLadislava Duditša a Libora Duľu (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Strapáč, PhD., s. r. o.,\n17. novembra 3215, Čadca, IČO 50 473 522, v mene ktorej koná advokát a konateľ\nJUDr. PhDr. Peter Strapáč, PhD., proti postupu Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod\nsp. zn. 20 Cpr 45/2019 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 45/2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. PN-20 Cpr 45/2019\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 eur, ktoré mu j e Okresný\nsúd Trnava p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 796,28 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. marca 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej\naj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 Cpr 45/2019 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nSťažovateľ zároveň navrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v napadnutom\nkonaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur\na náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. IV. ÚS 181/2023-13 z 21. marca 2023 prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že žalobou podanou na okresnom súde 6. decembra 2019 sa\nsťažovateľ domáha proti žalovanému\n,\n(ďalej len „žalovaný“), vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru,\nurčenia, že pracovný pomer trvá, a náhrady mzdy. Konanie o podanej žalobe je vedené okresným\nsúdom pod sp. zn. 20 Cpr 45/2019.\n4. Písomné štádium napadnutého konania spočívajúce vo vyjadrovaní sa k vzájomným podaniam\nstrán sporu trvalo do 8. júna 2020, keď bolo sťažovateľovi doručené predvolanie na prvé\npojednávanie na 25. november 2020, ktoré sa riadne uskutočnilo a bolo odročené na 21. apríl 2021.\nV období medzi pojednávaniami súčasne prebehlo písomné štádium konania. Pojednávanie konané\n21. apríla 2021 bolo odročené na 6. september 2021, keď okresný súd vyhlásil medzitýmny\nrozsudok, ktorým určil, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Žalovaný podal proti\npredmetnému rozhodnutiu odvolanie. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom\nč. k. 10 CoPr 3/2021 z 28. apríla 2022 medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil. Po vrátení\nveci okresnému súdu bola sťažovateľovi 14. júna 2022 doručená výzva, na ktorú reagoval 15. júna\n2022. Dňa 21. júna 2022 okresný súd zaslal sťažovateľovi oznámenie, na ktoré sťažovateľ reagoval\nvyjadrením z 21. júna 2022. Od tohto momentu okresný súd vo veci nekonal, a preto sťažovateľ\npodaním z 30. septembra 2022 požiadal o nariadenie pojednávania, na čo okresný súd nereagoval,\na preto sťažovateľ nariadenie pojednávania urgoval 8. decembra 2022. Okresný súd sťažovateľa\nlistom z 3. februára 2023 vyrozumel, že pojednávanie bude môcť vykonať až po odvolaní\nmimoriadnej situácie, ktorá naďalej trvá.\n5. Sťažovateľ podal 3. februára 2023 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy\nv napadnutom konaní. V odpovedi doručenej sťažovateľovi 7. marca 2023 predseda okresného súdu\nkonštatoval, že sťažnosť na prieťahy v konaní je opodstatnená a bude nariadený dohľad predsedu\nsúdu nad plynulosťou konania. Zákonný sudca k sťažnosti uviedol, že jeho zavinením nedošlo\nk zbytočným prieťahom v napadnutom konaní.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ podanie ústavnej sťažnosti odôvodnil skutočnosťou, že od vydania medzitýmneho\nrozsudku nevykonal okresný súd vo veci takmer žiadne procesné úkony, a to za situácie, že od\npodania žaloby uplynuli viac ako tri roky, o celom nároku nie je dosiaľ rozhodnuté a okresný súd\nvo veci vôbec nekoná. Takáto neprimeraná nečinnosť je podľa sťažovateľa neprípustná.\n\n2\n\n7. Sťažovateľ tiež uviedol, že hoci mimoriadna situácia dosiaľ odvolaná nebola, od apríla 2022 nie\nsú nariadené prekrytia dýchacích ciest, epidemiologická situácia je stabilizovaná a všetky súdy\nriadne pojednávajú, preto sťažovateľ nevidí žiaden racionálny dôvod brániaci vykonaniu\npojednávania. Sťažovateľ tiež zdôraznil význam predmetu sporu a skutočnosť, že prieťahy\nv napadnutom konaní sú subjektívne a zapríčinené okresným súdom.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n8. Okresný súd k ústavnej sťažnosti po uvedení chronológie procesných úkonov vo veci uviedol, že\nzákonný sudca bol od 28. februára 2023 do 11. apríla 2023 práceneschopný a opätovne je\npráceneschopný od 13. apríla 2023 dosiaľ. Z tohto dôvodu predseda súdu predložil na prerokovanie\nplénu okresného súdu dodatok 9 k rozvrhu práce na rok 2023 na účely prerozdelenia spisov\nzákonného sudcu. Okresný súd tiež uviedol, že uplatnenú výšku finančného zadosťučinenia\npovažuje za neprimeranú.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n9. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol, že zbytočné prieťahy v konaní boli evidované už v čase,\nkeď zákonný sudca ešte nebol práceneschopný, pričom celá genéza konania bola opísaná v ústavnej\nsťažnosti. Nie je preto spravodlivé, aby sťažovateľovi ako sporovej strane bola na ťarchu\npráceneschopnosť zákonného sudcu, prípadne iné subjektívne prekážky.\n10. Požadované finančné zadosťučinenie považuje sťažovateľ za primerané, poukazujúc na dĺžku\npredmetného konania, pričom potvrdzujúci rozsudok krajského súdu bol vydaný už 28. apríla 2022,\navšak čo sa týka ďalšej časti nároku, dosiaľ neboli zo strany okresného súdu vykonané takmer\nžiadne úkony. Výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ považuje za primeranú aj s ohľadom na\ncharakter sporu, ktorý má pre mňa sťažovateľa značný význam, pretože ide o nároky plynúce\nz neplatne skončeného pracovného pomeru.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením označených práv je\nzaložená na jeho tvrdení o nečinnosti okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním o určenie\nneplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy iniciovaným sťažovateľom.\n12. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach, v ktorých sa namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej je\núčelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej\nneistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným\nprerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje.\nK stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom\n\n3\n\npredvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným\nrozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04).\n13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo\nnajskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania obrátil na súd so\nžiadosťou o jeho rozhodnutie.\n14. Pri posudzovaní otázky, či v konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 250/2020) ústavný súd zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej orgán verejnej moci rozhoduje,\nsprávanie strán a postup samotného orgánu verejnej moci. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd\npovažuje aj povahu prerokúvanej veci.\n15. Pri posudzovaní prvého kritéria – zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vo veci\nide o rozhodovanie o žalobe sťažovateľa o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného\npomeru a nároku na náhradu mzdy, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako žalujúca procesná strana.\nUvedený predmet konania predstavuje bežnú súčasť rozhodovania všeobecných súdov v civilnej\n(pracovnoprávnej) agende. V predmetnej veci ústavný súd neidentifikoval prvok právnej alebo\nskutkovej zložitosti. Súčasťou prvého kritéria je aj povaha prerokúvanej veci. V uvedenej veci ide\no privilegovaný typ konania (určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru\na náhrada mzdy), čo odôvodňuje prísnejšie hodnotenie postupu okresného súdu. Aj Európsky súd\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) konštatoval, že pracovnoprávnym sporom je potrebné venovať\nosobitnú pozornosť, a to predovšetkým pri sporoch týkajúcich sa práv zamestnanca na mzdu či na\nnáhradu mzdy (porovnaj napr. rozsudok vo veci Ruotolo proti Taliansku z 27. 2. 1992, bod 17,\nrozsudok vo veci Farinha Martins proti Portugalsku z 10. 7. 2003, bod 34, rozsudok vo veci Jírů\nproti Českej republike z 26. 10. 2004, bod 47).\n16. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľa ako strany napadnutého konania. Ústavný súd\nnezistil také správanie sťažovateľa, ktoré prispelo k vzniku zbytočných prieťahov v napadnutom\nkonaní. Naopak, sťažovateľ reagoval na všetky dožiadania urýchlene, zúčastňoval sa nariadených\npojednávaní, opakovane žiadal o nariadenie termínu pojednávania v období po vydaní\nmedzitýmneho rozsudku vo veci.\n17. Pokiaľ ide hodnotenie postupu okresného súdu, z prehľadu napadnutého konania\nvychádzajúceho z predloženého súdneho spisu vyplýva, že postup okresného súdu od podania\nžaloby (9. decembra 2019) do vydania medzitýmneho rozhodnutia 6. septembra 2021, ktorým bolo\nrozhodnuté, že okamžité skončenie pracovného pomeru sťažovateľa je neplatné, čo bolo potvrdené\nrozsudkom krajského súdu č. k. 10CoPr/3/2021 z 28. apríla 2022, možno považovať v zásade za\nplynulý. Okresný súd po písomnom štádiu konania vo veci uskutočnil tri pojednávania, ktoré viedli\nk vydaniu meritórneho rozhodnutia o časti uplatneného nároku. V ďalšom období predovšetkým po\nzmene zákonného sudcu (1. júna 2022) až do podania ústavnej sťažnosti (7. marca 2023) bol\nokresný súd nečinný (okrem výzvy sťažovateľovi vyjadriť sa k vyčísleniu náhrady mzdy)\na v súčasnosti, ako to vyplýva zo súdneho spisu, nevykonáva žiadne úkony smerujúce\nk rozhodnutiu o zostávajúcej časti uplatneného nároku sťažovateľa.\n\n4\n\n18. Zákonný sudca na opakovanú žiadosť sťažovateľa o nariadenie termínu pojednávania\nz 8. decembra 2022 reagoval upovedomením z 2. februára 2023, v ktorom argumentoval\nexistenciou zákonnej prekážky, za ktorú považoval vyhlásenie mimoriadnej situácie na základe\nuznesenia vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 (od 12. marca 2020 po súčasnosť),\nktoré podľa názoru zákonného sudcu mu bráni vec rozhodnúť, pretože označené uznesenie vlády\nnebolo zrušené a právnu vec sťažovateľa nemožno považovať za takú, ktorá neznesie odklad.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje právne závery uvedené v uznesení sp. zn.\nIV. ÚS 97/2023, v ktorom konštatoval že výklad pojmov vykonávanie pojednávaní len\n„v nevyhnutnom rozsahu“ [§ 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych\nopatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii\na ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení neskorších predpisov] a v ostatných veciach\nlen pri tých, ktoré neznesú odklad [§ 1 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 24/2021 Z. z. o vykonávaní pojednávaní, hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí\nv čase mimoriadnej situácie a núdzového stavu v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška\nč. 24/2021 Z. z.)] musí byť adekvátny aktuálnej pandemickej situácii, ktorá je vo svojich\nzákladných parametroch notoricky známou skutočnosťou informačne dostupnou z verejných\nzdrojov. Je teda zrejmé, že výklad predmetných pojmov zodpovedajúci zásadnému odmietnutiu\nvykonať pojednávanie, hlavné pojednávanie a verejné zasadnutie, pokiaľ je pandemická situácia\nv konkrétnom regióne umiernená a zároveň je už vec podľa bežných kritérií na hodnotenie dĺžky\nkonania prieťahová, je formalistický a ústavne neudržateľný, prehlbujúci stav právnej neistoty\núčastníkov, ktorí sa na súd s cieľom zabezpečiť ochranu svojich práv obrátili. Ústavný súd tiež\nkonštatuje, že napriek tomu, že z § 1 ods. 2 vyhlášky č. 24/2021 Z. z. (kde je uvedené, že v čase\nmimoriadnej situácie alebo núdzového stavu možno vykonať pojednávanie, hlavné pojednávanie\na verejné zasadnutie aj vtedy, ak ide o vec, ktorá neznesie odklad) je zrejmé, že ponecháva na vôli\na úvahe súdu, čo považuje za vec, ktorá neznesie odklad, predmetná úvaha súdu však nesmie byť\nsvojvoľná, ale musí zohľadňovať skutočnosť, že reštančnú vec (od dôjdenia na súd ubehlo obdobie\nviac ako jedného roka, pozn.) možno bez pochýb považovať za vec, ktorá neznesie odklad.\n19. Ústavný súd rešpektuje, že rozhodnutie o nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia\npracovného pomeru mohlo v okolnostiach tejto veci nasledovať až po právoplatnom rozhodnutí\no neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Okresný súd však mal po vyriešení otázky\nneplatnosti skončenia pracovného pomeru venovať zvýšenú pozornosť rýchlosti konania, osobitne\nvtedy, ak celková doba konania presiahla tri roky a súčasný predmet konania spočíva v zásade len\nna posúdení odôvodnenosti výšky uplatneného nároku. Právoplatné rozhodnutie o časti uplatneného\nnároku malo nepochybne podstatný vplyv na procesnú situáciu sťažovateľa, avšak napadnuté\nkonanie nemožno považovať za skončené z dôvodu nerozhodnutia o celom žalobou uplatnenom\nnároku (po odvolacom konaní).\n20. Na podklade uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v doterajšom\npriebehu napadnutého konania nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu\nodstráneniu právnej neistoty sťažovateľa, a preto ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n5\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n21. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstupujú do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných\nsúdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Podľa § 18l ods. 1 písm. g) zákona\nč. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (v znení zákonov č. 428/2004 Z. z.\na č. 757/2004 Z. z.) v znení neskorších predpisov prechádza od 1. júna 2023 výkon súdnictva,\nvšetky práva a povinnosti vrátane správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych\nvzťahov a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinností\nz osobitných vzťahov sudcov a prísediacich z radov občanov k štátu z Okresného súdu Piešťany na\nOkresný súd Trnava.\n22. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo\nveci konal. Ústavný súd v nadväznosti na skutočnosť, že okresný súd dosiaľ rozhodol iba o časti\nuplatneného základu nároku, prikázal Okresnému súdu Trnava konať vo veci (vedenej pod novou\nsp. zn. PN-20Cpr 45/2019) bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n23. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n24. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n25. Prihliadajúc na petit ústavnej sťažnosti, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ si uplatnil\nprimerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur, ktoré odôvodnil predovšetkým dĺžkou\nnapadnutého konania, charakterom uplatneného nároku a jeho významom pre sťažovateľa.\n26. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na\nkonkrétne okolnosti prípadu.\n27. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, predovšetkým význam sporu pre\nsťažovateľa, celkovú dĺžku napadnutého konania presahujúcu tri roky, nečinnosť okresného súdu,\nako i skutočnosť, že dosiaľ bolo právoplatne rozhodnuté o základe uplatneného nároku, ústavný súd\ndospel k záveru, že sťažovateľovi prináleží finančné zadosťučinenie. Postup okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo namieste hodnotiť prísnejšie aj vzhľadom na jeho privilegovaný\npredmet. Na podklade týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je\nspravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 1 000 eur (bod 3 výroku tohto nálezu). Vzhľadom na priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 1 000 eur oproti sťažovateľovi navrhovanej sume 4 000 eur vo zvyšnej časti\nústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\n\n6\n\nVI.\nTrovy konania\n28. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 796,28 eur.\n29. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba\nodmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je v sume 208,67 eur a hodnota režijného\npaušálu je v sume 12,52 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej\nsťažnosti ústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) v celkovej výške 663,57 eur,\nčo po zvýšení o daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 796,28 eur.\n30. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Okresný súd Trnava povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného\nsporového poriadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. júna 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie-sporové", "mzda, plat-náhrada", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práca, pracovný pomer-skončenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "20Cpr/45/2019", "guid": "b9112176-17d2-4798-9472-46cede8961be:009c768c-3606-4de2-b4a8-cb465785fbf2", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2282def2-8562-4e81-8175-2a8e365e36b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.97.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 97/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 97/2023 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.97.2023.1"}, {"guid": "ussr:be3c42b2-6137-4c87-8cdc-16a03a0fb5e6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 250/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 250/2020 z 5. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-05", "citacie_n": 388, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.250.2020.1"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "de7482e6-52c5-4b4e-b650-2ce04d2bd414:f4f7260f-9c2a-4ecf-80d3-33008a5c9ae3", "ecli": null, "spisova_znacka": "10CoPr/3/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoPr/3/2021 z 28. 4. 2022", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/de7482e6-52c5-4b4e-b650-2ce04d2bd414:f4f7260f-9c2a-4ecf-80d3-33008a5c9ae3"}, {"guid": "b9112176-17d2-4798-9472-46cede8961be:009c768c-3606-4de2-b4a8-cb465785fbf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "20Cpr/45/2019", "nazov": "Medzitýmny rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 20Cpr/45/2019 z 6. 9. 2021", "sud": "Okresný súd Piešťany", "datum_vydania": "2021-09-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b9112176-17d2-4798-9472-46cede8961be:009c768c-3606-4de2-b4a8-cb465785fbf2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:7fa0baec-2e54-4e91-a339-2273431f2706", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.341.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 341/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/2025 z 11. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.341.2025.2"}]}