{"guid": "ussr:61dbe8fc-8b5c-4cd8-a6c2-2494014e5c90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.155.2023.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2023 z 26. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 26. apríla 2023, sp. zn. IV. ÚS 155/2023, ECLI:SK:USSR:2023:4.US.155.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Duditš", "sudca_id": 1088, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-dudits-1088", "datum_vydania": "2023-04-26", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "IV.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/61dbe8fc-8b5c-4cd8-a6c2-2494014e5c90", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.155.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.155.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.155.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIV. ÚS 155/2023-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a sudcov\nLadislava Duditša (sudca spravodajca) a Libora Duľu v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n\n, zastúpených\nadvokátskou kanceláriou Procházka & partners, spol. s r. o., Búdková 4, Bratislava,\nIČO 36 854 948, v mene ktorej koná advokát doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., proti postupu\nOkresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 422/1999 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 422/1999 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 eur, ktoré im\nj e Okresný súd Nové Zámky p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n3. Okresný súd Nové Zámky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania v sume\n1 642,90 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. januára 2023 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie\n\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 422/1999 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovatelia\nžiadajú, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Zároveň\nžiadajú o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur pre každého a o úhradu trov\nkonania.\n2. Uznesením ústavného súdu č. k. IV. ÚS 155/2023-14 z 9. marca 2023 bola ústavná sťažnosť\nsťažovateľov prijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu\n3. Z ústavnej sťažnosti a ostatných relevantných dokumentov vyplýva, že sťažovatelia sa určovacou\nžalobou podanou v roku 1999 domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva a priznania náhrady trov\nkonania. Okresný súd rozsudkom zo 7. mája 2013 žalobe v časti vyhovel a v časti ju zamietol.\nVo vyhovujúcej časti nadobudol rozsudok okresného súdu právoplatnosť 5. júna 2013.\nProti zamietajúcej časti podali sťažovatelia odvolanie, ktorému Krajský súd v Nitre (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom z 22. apríla 2015 vyhovel a rozsudok okresného súdu v zamietajúcej\nčasti zmenil v prospech sťažovateľov s právoplatnosťou k 17. septembru 2015. Uznesenie, ktorým\nokresný súd rozhodol o priznaní plnej náhrady trov konania sťažovateľom, však nadobudlo\nprávoplatnosť až 14. februára 2020 (proti žalovaným v 2., vo 4., v 7. a 9. rade), 5. novembra 2020\n(proti žalovaným v 1., 5., 6. a 10. rade) a 31. augusta 2021 (proti žalovanému v 8. rade). Uznesenie\no určení výšky trov v konaní pred súdmi prvého a druhého stupňa (č. k. 13 C 422/1999-1225) bolo\nvydané až 15. novembra 2021 a do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo právoplatné.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh napadnutého konania\na v súvislosti s určením výšky trov konania pred súdmi prvého a druhého stupňa skonštatovali, že\nnapriek ich plnohodnotnej súčinnosti a napriek skutočnosti, že ide o banálnu právnu otázku, platí,\nže v čase podania ústavnej sťažnosti, t. j. viac ako 23 rokov od uplatnenia nároku a približne sedem\na pol roka od právoplatnosti rozsudku krajského súdu, nie je stále právoplatne rozhodnuté o výške\ntrov konania.\n5. Sťažovatelia pripúšťajú, že prieťahy možno v istom rozsahu pripísať tomu, že prebehlo dovolacie\nkonanie, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 27. februára 2019\ndovolanie zamietol. Sťažovatelia sú si vedomí faktu, že súdy nižšieho stupňa v priebehu\ndovolacieho konania určenie výšky trov takpovediac neriešia. V každom prípade však platí, že od\nvyhlásenia rozhodnutia dovolacieho súdu (február 2019) do podania ústavnej sťažnosti uplynuli\ntakmer celé štyri roky a sťažovatelia sa napriek tomu stále nedomohli právoplatného rozhodnutia\nokresného súdu o určení výšky trov.\n6. Sťažovatelia doručili sťažnosť na prieťahy v konaní predsedníčke okresného súdu, ktorá\nvo svojej odpovedi uviedla, že sťažnosť považuje za čiastočne opodstatnenú, keďže jednotlivé\núkony smerujúce k právoplatnému rozhodnutiu o trovách neboli vykonávané v primeraných\nlehotách. Zároveň sťažovateľom oznámila, že zo strany dozornej úradníčky bude sledovaná\nskutočnosť, že tieto úkony budú ďalej vykonávané bezodkladne. Od doručenia danej odpovede\nuplynulo 6 mesiacov a stále nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o určení výšky trov.\n2\n\n7. Sťažovatelia zhrnuli, že ku dňu podania ústavnej sťažnosti o ich nároku na náhradu trov konania,\nktorý si uplatnili v žalobe, sa rozhoduje dvadsiaty štvrtý rok od podania žaloby, ôsmy rok\nod právoplatnosti rozsudku krajského súdu, štvrtý rok od rozhodnutia dovolacieho súdu a tretí rok\nod právoplatnosti uznesenia okresného súdu o náhrade trov konania. Medzi vyhlásením dovolacieho\nrozhodnutia, ktoré odstránilo akúkoľvek praktickú prekážku v rozhodovaní okresného súdu\no trovách, a dňom podania tejto sťažnosti uplynulo 47 mesiacov.\n8. Sťažovatelia považujú konanie z hľadiska právnej zložitosti za extrémne jednoduchú vec, pričom\nzo skutkového hľadiska vzhľadom na viacero žalovaných, z ktorých má malá časť domicil\nv susednom štáte, za priemerne zložitú. Nepochybne však nejde o vec, kde by bolo opodstatnené\nrozhodovať o trovách konania 26 mesiacov. Zároveň konštatovali, že svojím správaním neprispeli\nk prieťahom v napadnutom konaní. V súvislosti s postupom okresného súdu poukázali\nna vyjadrenie predsedníčky, ktorá uviedla, že došlo k neprimeranému časovému posunu práve\nna strane súdu, pričom túto skutočnosť podľa nej ovplyvnil počet nevybavených vecí v oddelení\npríslušného sudcu.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Na výzvu ústavného súdu písomne odpovedala predsedníčka okresného súdu, ktorá vo svojom\nvyjadrení zrekapitulovala doterajší priebeh napadnutého konania v kontexte sťažnostnej\nargumentácie a špecifikovala úkony okresného súdu týkajúce sa trov konania. Zároveň uviedla, že\nvšetky úkony vykonával okresný súd plynule a primerane k objektívnym okolnostiam danej veci.\nUznesenie č. k. 13 C 422/1999-1225 v spojení s uznesením č. k. 13 C 422/1999-1409 zatiaľ nie je\nprávoplatné, žalobcovia ním majú priznané trovy konania spolu vo výške 4 602,47 eur. Ďalšie\nuznesenia o náhrade trov konania nadobudli právoplatnosť niekoľko mesiacov pred podaním\nústavnej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu pripúšťa, že celková dĺžka konania bola\novplyvnená vysokým počtom strán sporu a problémami s doručovaním pre niektorých žalovaných,\nkeďže žalovaný vo 4. rade sa nachádza na neznámom mieste a žalovaní v 5. – 9. rade sú občanmi\nMaďarska, pričom zásielky si často nepreberali, prípadne sa doklad o prevzatí súdu nevrátil. Výšku\npožadovaného finančného zadosťučinenia považuje vzhľadom na priznanú výšku trov konania za\nneprimeranú.\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n10. Sťažovatelia vo svojej replike v podstatnom uviedli, že argument okresného súdu spočívajúci\nv ich počte (t. j. na strane žalobcov) považujú za bezvýznamný, keďže všetci žalobcovia boli\nv konaní zastúpení spoločným právnym zástupcom, ktorý vždy súdu poskytoval bezprostredne\nsúčinnosť a k prieťahom neprispel. Zároveň pripomenuli, že okresný súd potreboval na vydanie\nuznesenia o vyčíslení trov konania 21 mesiacov. Ešte pred týmito prieťahmi potreboval okresný súd\nďalších 51 mesiacov, aby rozhodol o jednoduchej právnej otázke, či úplný úspech v konaní zakladá\nnárok na náhradu trov konania. Sťažovatelia sú toho názoru, že okresný súd mal v prípade\npochybností počas dovolacieho konania prerušiť napadnuté konanie, inak bol povinný o nároku\n\n3\n\nsťažovateľov rozhodnúť. V takom prípade majú už len prieťahy okresného súdu v tomto konaní\nničím neospravedlnenú dĺžku od 63 do 72 mesiacov. Na ilustráciu svojho správania a postupu\nokresného súdu uviedli, že medzi doručením sťažností žalovaných okresnému súdu a ich zaslaním\nprávnemu zástupcovi sťažovateľov na vyjadrenie úplne bezdôvodne uplynulo deväť mesiacov,\npričom medzi doručením týchto sťažností sťažovateľom a podaním ich vyjadrenia uplynuli\npribližne štyri hodiny. Zároveň konštatovali, že aj predsedníčka okresného súdu považovala\nsťažnosť za prieťahy v konaní za čiastočne odôvodnenú.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Podstata námietok sťažovateľov v súvislosti s namietaným porušením ich základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej\nlehote je založená na nekonaní, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu v súvislosti s uznesením\nokresného súdu č. k. 13 C 422/1999-1225 v spojení s uznesením č. k. 13 C 422/1999-1409, ktorým\nokresný súd priznal sťažovateľom trovy konania vo výške 4 602,47 eur. Predmetné uznesenie\nnebolo do dňa ústavnej sťažnosti právoplatné.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS\n302/2020).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na\nsúde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n14. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj\nsudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,\nI. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana\nsporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza\nnajmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje\nv konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania“.\n\n4\n\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa.\n16. Predmetom napadnutého konania v kontexte sťažnostnej argumentácie je v súčasnosti\nrozhodovanie o sume náhrady trov konania. Všeobecný súd rozhoduje o výške trov konania podľa\nvopred ustanovených zásad a podľa úkonov, ktoré boli v konaní vykonané účastníkmi (resp.\nstranami sporu) a ich právnymi zástupcami. Ústavný súd postup pri rozhodovaní o výške trov\nnepovažuje za právne zložitý. Skutkovo musí v každom prípade vychádzať v zásade z obsahu spisu.\nNa základe uvedeného rozhodovanie o náhrade trov konania zásadne nemožno považovať za postup\nvšeobecného súdu, ktorý by vykazoval osobitnú skutkovú náročnosť (m. m. III. ÚS 711/2017,\nIV. ÚS 54/2022). Ústavný súd súhlasí s názorom okresného súdu, že osobitná zložitosť\nv konkrétnych okolnostiach danej veci bola čiastočne ovplyvnená počtom žalovaných\na skutočnosťou, že viacerí žalovaní sú občanmi Maďarska a súdne zásielky sa im pravidelne vracali\nneprevzaté. Nemôže však súhlasiť s argumentáciou týkajúcou sa počtu žalobcov, keďže v priebehu\ncelého konania boli právne zastúpení spoločným právnym zástupcom.\n17. Pri hodnotení správania sťažovateľov ústavný súd konštatuje, že z obsahu súdneho spisu nezistil\nžiadnu okolnosť, z ktorej by akokoľvek vyplynulo, že dĺžka napadnutého konania bola ovplyvnená\nsprávaním, resp. úkonmi niektorého zo sťažovateľov.\n18. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej\nustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen\nnečinnosťou všeobecného súdu, ale aj neefektívnym postupom, teda takým, ktorý nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n19. Ústavný súd považuje za dôležité najskôr poukázať na judikatúru ESĽP, konkrétne na jeho\nrozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej republike (rozsudok ESĽP z 28. 6. 2016, sťažnosť\nč. 65302/11), ktorým bolo rozhodnuté okrem iného aj o tom, že dĺžka konania napadnutého\nsťažnosťou nespĺňala požiadavku primeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a to aj napriek\nskutočnosti, že toto konanie v čase podania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto\nprípade už len vo fáze týkajúcej sa trov konania). Európsky súd pre ľudské práva v bode 50\nuvedeného rozsudku konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania\ntýkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po\nrozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté\nv primeranej lehote.\n20. Zo skutočností vyplývajúcich zo súdneho spisu ústavný súd zistil, že rozhodnutie krajského\nsúdu v merite veci nadobudlo právoplatnosť 17. septembra 2015. Uznesenie o priznaní plnej\nnáhrady trov konania sťažovateľom však nadobudlo právoplatnosť až 14. februára 2020 (proti\nžalovaným v 2., vo 4., v 7. a 9. rade), 5. novembra 2020 (proti žalovaným v 1., 5., 6. a 10. rade)\na 31. augusta 2021 (proti žalovanému v 8. rade). Uznesenie o určení výšky trov konania nebolo\n5\n\ndosiaľ právoplatné. Ústavný súd berie na vedomie, že po právoplatnom rozhodnutí odvolacieho\nsúdu v merite veci bolo podané dovolanie, v súvislosti s ktorým okresný súd zabezpečoval\nnevyhnutné administratívne úkony, tie mu však nebránili v tom, aby vo veci určenia sumy náhrady\ntrov konania rozhodol ešte pred predložením spisu na rozhodnutie dovolaciemu súdu. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že okresný súd mal k dispozícii na rozhodnutie\no sume náhrady trov konania odo dňa doručenia kalkulácie úkonov právneho zastúpenia\nsťažovateľov (27. apríla 2015) do dňa predloženia spisu najvyššiemu súdu (22. februára 2018)\n2 roky a 10 mesiacov, počas ktorých vykonával len jednoduché procesné úkony súvisiace\ns podaným dovolaním. Pozornosti ústavného súdu neuniklo, že najvyšší súd vrátil okresnému súdu\ndvakrát súdny spis ako predčasne predložený, čo svedčí aj o neefektívnej činnosti okresného súdu.\n21. Ani predloženie spisu na rozhodnutie o dovolaní najvyššiemu súdu bez rozhodnutia o sume\nnáhrady trov konania za situácie, keď okresnému súdu nebránili vo vydaní takéhoto rozhodnutia\nžiadne objektívne prekážky, nemožno považovať za efektívny postup, t. j. taký, ktorý by smeroval\nk efektívnemu odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov vo veci stanovenia sumy náhrady trov\nkonania. Ústavný súd zobral do úvahy argumentáciu predsedníčky okresného súdu uvedenú v jej\nvyjadrení a pripúšťa, že skutočnosti týkajúce sa počtu strán sporu a národnosti niektorých\nžalovaných mohli mať za následok predĺženie celkovej dĺžky konania, avšak zároveň uvádza, že\ntúto argumentáciu nemožno vzhľadom na už uvádzané považovať za spôsobilú záver\no neefektívnom postupe okresného súdu zvrátiť.\n22. Vzhľadom na skutočnosti zistené zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie ústavný súd\nkonštatuje, že nečinnosť okresného súdu vo veci stanovenia sumy náhrady trov konania po\nprávoplatnom rozhodnutí vo veci nároku na náhradu trov konania, ako aj neefektívna činnosť\nspočívajúca v predložení spisu na rozhodnutie o dovolaní pred rozhodnutím vo veci stanovenia\nsumy náhrady trov konania bez existencie objektívnej prekážky, ktorá by takémuto rozhodnutiu\nbránila, berúc do úvahy celkovú dĺžku napadnutého konania, spôsobili vznik zbytočných prieťahov\nv napadnutom konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska netolerovateľné.\n23. Vzhľadom na už uvedené ústavný súd konštatuje, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n24. Ústavný súd okresnému súdu v napadnutom konaní konať neprikázal, keďže sťažovatelia\ndoručili 4. apríla 2023 ústavnému súdu späťvzatie časti ústavnej sťažnosti, v ktorom vzali späť\nsvoje podanie práve v časti týkajúcej sa príkazu konať. Zároveň poukázali na skutočnosť, že\n1. apríla 2023 im bolo doručené uznesenie, ktorým okresný súd zamietol sťažnosti niektorých\nžalovaných proti rozhodnutiu o vyčíslení trov konania.\nV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n25. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 302/2020). V prerokúvanom\n6\n\nprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, pričom v okolnostiach danej veci\nústavný súd považuje za primerané priznanie finančného zadosťučinenia v požadovanej výške, teda\nvo výške 3 000 eur pre každého zo sťažovateľov, ktoré bude povinný uhradiť okresný súd v zmysle\n§ 135 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) do\n2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 2 výroku tohto nálezu).\nVI.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľom náhradu trov konania v sume 1 642,90 eur v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie\nústavnej sťažnosti a replika sťažovateľov, pričom 1 úkon právnej služby bol vykonaný v roku 2022\na 2 úkony v roku 2023) podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky. Ústavný súd vychádzal\nzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2022 v sume 193,83 eur\na za rok 2023 v sume 208,67 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež\nzo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby za rok\n2022 v sume 11,63 eur a za rok 2023 v sume 12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16\nods. 3 vyhlášky). Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje pri štyroch sťažovateľoch\nsumu 1 642,90 eur vrátane dane z pridanej hodnoty, keďže právny zástupca sťažovateľov je jej\nplatcom. Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľov rozhodol\ntak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2023\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trovy konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "trovy konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/422/1999", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:038dcbf5-13ad-4bd4-8182-ecc544f95d39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.54.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/2022 z 23. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.54.2022.2"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:d8ef7214-10d4-49b2-80fa-bc07358266ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 711/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 711/2017 z 13. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-13", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.711.2017.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}