{"guid": "ussr:8b67fdf1-894f-41a2-a24b-96bf95d91b04", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2023 z 27. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. apríla 2023, sp. zn. III. ÚS 8/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-04-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8b67fdf1-894f-41a2-a24b-96bf95d91b04", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.8.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 8/2023-28\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, 1. mája 113/19, Liptovský Mikuláš,\nproti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Tdo/40/2022 z 9. novembra 2022\ntakto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Tdo/40/2022 z 9. novembra 2022\nvo výroku II a III b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa na slobodu podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) a ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 3Tdo/40/2022 z 9. novembra 2022\nvo výroku II a III z r u š u j e .\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n410,92 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. decembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na slobodu zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c)\na ods. 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) druhým\nvýrokom a tretím výrokom rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnutý rozsudok“). Navrhuje oba\nnapadnuté výroky zrušiť, nariadiť jeho prepustenie z väzby a priznať mu finančné zadosťučinenie\n10 000 eur.\n\n2. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. III. ÚS 8/2023-13 z 12. januára 2023\nprijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 28Tk/2/2015 zo 16. júna 2016 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) bol sťažovateľ v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 3To/91/2016 z 2. marca 2017 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy\nv štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona a § 145 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného\nzákona, zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2\nTrestného zákona a prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294\nods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že pri policajnom zákroku proti jeho osobe\nvykonávanom na základe príkazu na zatknutie najmenej štyrikrát vystrelil na zasahujúcich\npolicajtov, kde jedného policajta priamo ohrozil na živote, pričom súčasne mal v držbe v rozpore\nso zákonom strelivo a zakázanú zbraň.\n4. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovateľ a jeho brat\ndovolania,\nktoré najvyšší súd uznesením č. k. 4Tdo/40/2018 z 19. marca 2019 podľa § 382 písm. c) Trestného\nporiadku odmietol.\n5. Brat sťažovateľa a následne sťažovateľ podali proti uzneseniu krajského súdu ďalšie dovolania\nz dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Najvyšší súd ich uznesením\nč. k. 3Tdo/71/2020 z 2. júna 2021 podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.\n6. Proti uzneseniu o dovolaní z 2. júna 2021 podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, ktorej ústavný súd\nnálezom č. k. I. ÚS 322/2022 zo 17. augusta 2022 vyhovel. V predmetnom náleze ústavný súd\nvyslovil, že uznesením o dovolaní z 2. júna 2021 bolo porušené základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 Listiny o ochrane základných práv a slobôd. Avizované\nuznesenie ústavný súd zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n7. Po zrušení rozhodnutia nálezom ústavného súdu najvyšší súd prvým výrokom napadnutého\nrozsudku podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku v spojitosti s § 371 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku vyslovil porušenie zákona v neprospech sťažovateľa, zrušil uznesenie krajského súdu\na ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo, stratili\npodklad a vec vrátil krajskému súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. Zároveň druhým\nvýrokom a tretím výrokom napadnutého rozsudku s poukazom na § 380 ods. 2 Trestného poriadku\nvzal sťažovateľa do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom väzbu\ndohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nnenahradil.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Namietané porušenie označených práv sťažovateľ odôvodňuje tým, že najvyšší súd rozhodoval\no jeho väzbe v dovolacom konaní bez jeho osobnej účasti, bez predošlého vypočutia,\n\n2\n\nbez upovedomenia o termíne neverejného zasadnutia, na ktorom sa rozhodovalo o spomenutej\nväzbe, a bez predošlého oznámenia predmetu avizovaného neverejného zasadnutia.\n9. V podrobnostiach sťažovateľ uvádza, že § 380 ods. 2 Trestného poriadku predpisuje\npre dovolacie konanie obligatórne rozhodovanie o väzbe, z ktorého môže vyplynúť vzatie do väzby\nalebo nevzatie do väzby, nie však obligatórna väzba. Ďalej sťažovateľ podotýka, že v predmetnom\ntrestnom konaní nebol doteraz vzatý do väzby, takže pred žiadnym z konajúcich súdov nebol\no väzbe vypočutý.\nIV.\nVyjadrenie najvyššieho súdu\n10. Najvyšší súd najskôr podčiarkuje, že napadnutým rozsudkom rozhodol podľa § 382a Trestného\nporiadku na neverejnom zasadnutí. O tom, či sa dovolanie prerokuje na verejnom zasadnutí alebo\nneverejnom zasadnutí, rozhoduje predseda senátu. Ten nemá pri určení termínu neverejného\nzasadnutia povinnosť nariadiť eskortu odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, upovedomiť\nodsúdeného, jeho obhajcu, prokurátora a umožniť im účasť na neverejnom zasadnutí pre prípad\nvyhovenia dovolaniu podľa § 382a Trestného poriadku a na to sa upínajúcu potrebu rozhodovania\no väzbe. Takýmto výkladom Trestného poriadku by stratili význam ustanovenia o možnosti\nrozhodovania o dovolaní na neverejnom zasadnutí.\n11. Rozhodovanie o dovolaní na neverejnom zasadnutí zaručuje rýchlejšie konanie. Ak by senát,\ndospejúc na neverejnom zasadnutí k záveru o potrebe vyhovenia dovolaniu, neverejné zasadnutie\nodročil na účel výsluchu odsúdeného k otázke väzby, rozhodnutie by oddialil. Súčasne by takto\nudržiaval nezákonný stav držania odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody na základe\nrozhodnutia, voči ktorému dospel k záveru o jeho nezákonnosti.\n12. Podľa najvyššieho súdu je špecifickosť väzby podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku daná\naj tým, že dĺžka jej trvania sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní\n(§ 380 ods. 3 Trestného poriadku). Najvyšší súd uvádza, že dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)\naž c) Trestného poriadku nemusí byť v tomto prípade daný. Pre dôvodnosť väzby v dovolacom\nkonaní treba navyše zohľadňovať aj konkrétne dôvody, pre ktoré je rozhodnutie na dovolanie\nrušené. Dôvod vyhovenia dovolaniu nevyhnutne nemusí atakovať otázku viny, najmä v prípade\nprocesných a v ďalšom postupe odstrániteľných pochybení. Dôvod väzby potom musí vo zvýšenej\nmiere zohľadňovať závažnosť trestnej činnosti a potrebu ochrany spoločnosti, ako aj osobné\npomery pôvodne odsúdeného.\n13. Napokon najvyšší súd zdôrazňuje, že obvinený, ktorý bol postupom podľa § 380 ods. 2\nTrestného poriadku vzatý do väzby, neutrpí ujmu v dôsledku nevypočutia pred rozhodnutím\no väzbe, pretože už momentom rozhodnutia o vzatí do väzby nastupuje do práva žiadať\no prepustenie z väzby podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku. Tým má možnosť vlastnou procesnou\naktivitou dosiahnuť súdny prieskum dôvodnosti ďalšieho trvania väzby.\n14. Najvyšší súd navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\n15. Sťažovateľ v ústavným súdom ustanovenej lehote nezaujal stanovisko k vyjadreniu najvyššieho\nsúdu.\n\n3\n\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n16. Podstatou podanej ústavnej sťažnosti je námietka rozhodovania o väzbe sťažovateľa\nv dovolacom konaní bez jeho osobnej participácie na predmetnom rozhodovaní,\nbez jeho predošlého vypočutia a bez upovedomenia o termíne a predmete tohto rozhodovania.\n17. Účel rozhodovania súdu na neverejnom zasadnutí a verejnom zasadnutí je na rozdiel\nod hlavného pojednávania, ktorého primárny účel je Trestným poriadkom homogénne\ndeterminovaný na riešenie otázok týkajúcich sa viny a trestu obžalovaného, vymedzený\ndiferencovane a taktiež do značnej miery heterogénne. Kým podľa § 291 Trestného poriadku\nna verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to Trestný poriadok explicitne ustanovuje, podľa § 301\nTrestného poriadku na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je Trestným poriadkom\npredpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní, respektíve verejnom zasadnutí. Z uvedenej\nsystematiky jednotlivých foriem rozhodovania nepochybne vyplýva, že aplikácia neverejného\nzasadnutia je daná v prípadoch, ak Trestný poriadok predpokladá vydanie meritórneho\nalebo procesného rozhodnutia, avšak samotný proces predchádzajúci jeho vydaniu sa neviaže\nstriktne na formu upravujúcu priebeh hlavného pojednávania a verejného zasadnutia\n(m. m. napr. IV. ÚS 50/2020).\n18. Neverejné zasadnutie v pravom slova zmysle sa podľa pravidla vykonáva v prípadoch,\nak nie je potrebné prerokovať vec za účasti procesných strán, a taktiež v prípadoch,\nak pred konkrétnym rozhodnutím už nie je potrebné vykonať žiadne osobné dôkazy. Z uvedeného\npravidla však existujú v súlade s § 302 ods. 2 Trestného poriadku v spojitosti s § 304 ods. 2\nTrestného poriadku výnimky. Totiž aj keď sa neverejné zasadnutie vykonáva prevažne o najmenej\nvýznamných otázkach trestného konania, Trestný poriadok umožňuje súdu v niektorých prípadoch\ntouto formou riešiť aj otázky týkajúce sa najzávažnejších zásahov do základných práv a slobôd.\nJedným z týchto prípadov je aj rozhodovanie senátu o väzbe v dovolacom konaní.\nPráve za uvedenej procesnej situácie je potrebné uplatniť jednu z výnimiek z generálneho\nustanovenia § 302 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého sa neverejné zasadnutie koná\niba za prítomnosti všetkých členov senátu a zapisovateľa. Podľa tejto výnimky uvedenej v prvej\nvete § 302 ods. 2 Trestného poriadku (časť medzi bodkočiarkami) sa má pri rozhodovaní o väzbe\nprávo zúčastniť sa na neverejnom zasadnutí aj prokurátor, obvinený a jeho obhajca. Zmyslom\nuvedenej obligatórnej výnimky je umožniť na neverejnom zasadnutí účasť aj procesným stranám,\nresp. iným subjektom trestného konania (prokurátorovi, obvinenému a jeho obhajcovi) v prípadoch,\nak zákon síce pre konkrétne rozhodovanie vymedzuje formu neverejného zasadnutia, avšak\npre dodržanie ústavnosti a zákonnosti postupu a rozhodnutia je potrebné prejednať určité otázky\nv širšom okruhu zúčastnených subjektov (porovnaj IV. ÚS 50/2020). Z uvedeného dôvodu\nsa nemožno stotožniť s názorom najvyššieho súdu o strate významu ustanovení o možnosti\nrozhodovania o dovolaní na neverejnom zasadnutí a súvisiacimi argumentmi prezentovanými\nvo vyjadrení k ústavnej sťažnosti.\n19. Osobitne, pokiaľ ide o nevypočutie sťažovateľa, ústavný súd uvádza, že rozhodnutie\ndovolacieho súdu o väzbe obvineného podľa § 380 ods. 2 Trestného poriadku je rozhodnutím\no väzbe v zmysle § 72 ods. 1 Trestného poriadku a pokiaľ v § 380 Trestného poriadku\nnie je uvedené inak, vzťahuje sa naň úprava rozhodovania o väzbe uvedená v § 72 ods. 3 Trestného\n\n4\n\nporiadku. Podľa uvedeného ustanovenia v dovolacom konaní platí, že pred rozhodnutím o väzbe\nmusí byť obvinený vypočutý predsedom senátu, ktorý potom umožní sudcom, prokurátorovi\na obhajcovi položiť obvinenému otázky týkajúce sa rozhodnutia o väzbe. Bez výsluchu obvineného\nmožno rozhodnúť o väzbe len vtedy, ak výslovne požiadal, aby sa konalo v jeho neprítomnosti\nalebo ak zdravotný stav obvineného neumožňuje jeho výsluch (m. m. napr. II. ÚS 597/2012,\nIV. ÚS 161/2020). Pre ústavný súd je podstatné, aby bolo obvinenému postupom dovolacieho súdu\nskutočne umožnené spoznať dôvody, ktoré majú viesť k jeho vzatiu do väzby, a účinne vznášať\nargumenty proti nim. Len taký postup zodpovedá vo svetle čl. 5 dohovoru a čl. 17 ústavy ústavne\nkonformnému a medzinárodno-právne konformnému výkladu pojmu „vypočutie obvineného“\nobsiahnutého v § 72 ods. 3 Trestného poriadku (m. m. napr. II. ÚS 597/2012; vo výsledku zhodne\naj nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. II. ÚS 1681/08 z 24. novembra 2009).\n20. Zistená nezákonnosť v postupe najvyššieho súdu, ktorý rozhodol o väzbe sťažovateľa\nv dovolacom konaní bez jeho osobnej participácie na predmetnom rozhodovaní, bez jeho\npredošlého vypočutia a bez upovedomenia o termíne a predmete rozhodovania, je podľa názoru\nústavného súdu ústavne neudržateľná. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovel\na podľa čl. 127 ods. 2 ústavy zrušil napadnutý rozsudok v jeho druhom výroku a treťom výroku.\nNevyužil však právomoc vrátiť vec najvyššiemu súdu na ďalšie konanie podľa § 133 ods. 3 písm. b)\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“), keďže sťažovateľ\npodaním doručeným ústavnému súdu 26. apríla 2023 oznámil, že na základe rozhodnutia krajského\nsúdu č. k. 2To/73/2022-917 z 20. decembra 2022 bol sťažovateľ prepustený z väzby so súčasným\nnástupom na výkon trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený v inom trestnom konaní. Ďalšie\nrozhodovanie o väzbe (hoci aj spojené s odstránením identifikovanej procesnej vady) preto stratilo\nprávny význam. Z rovnakého dôvodu bolo bez právneho významu rozhodovať o návrhu\nsťažovateľa, aby ústavný súd nariadil jeho prepustenie z väzby. V tejto časti navyše sťažovateľ\nuž uvedeným podaním doručeným ústavnému súdu 26. apríla 2023 vzal svoju ústavnú sťažnosť\nspäť. Ústavný súd nepovažoval za nutné reagovať na čiastočné späťvzatie formálnym zastavením\nkonania podľa § 127 zákona o ústavnom súde, keďže nariadenie prepustenia z väzby je v ústave\ni v zákone o ústavnom súde formulované ako fakultatívny („môže“) prostriedok slúžiaci dovŕšeniu\nprocesu poskytovanej ochrany základným právam a slobodám, ktorej hlavným predmetom\nje vyslovenie porušenia označených subjektívnych práv a zrušenie namietaného zásahu.\nVI.\nFinančné zadosťučinenie\n21. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti uplatnil voči najvyššiemu súdu aj nárok na finančné\nzadosťučinenie 10 000 eur. Táto suma podľa názoru sťažovateľa reflektuje jeho nemajetkovú ujmu.\n22. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo, a to spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva.\n\n5\n\n23. Zohľadňujúc predovšetkým charakter porušenia základných práv sťažovateľa podľa ústavy\na práv podľa dohovoru (procesne vadný postup najvyššieho súdu pri rozhodovaní o sťažovateľovej\nväzbe), dospel ústavný súd k záveru, že vyslovenie porušenia uvedených práv predstavuje\ndostatočné zadosťučinenie pre sťažovateľa. Preto sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie\nnepriznal (bod 4 výrokovej časti nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n24. Sťažovateľ si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Pri výpočte trov právneho zastúpenia\nsťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3\nvyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 je 193,83 eur\na hodnota režijného paušálu je 11,63 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie\nsťažnosti ústavnému súdu). Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume\n410,92 eur.\n25. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu (bod 3 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. apríla 2023\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-v konaní pred súdom", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "väzba-nahradenie väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tdo/40/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bc13e1e2-bb57-445a-9c54-ab0bade2c71e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.322.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 322/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 322/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.322.2022.2"}, {"guid": "ussr:e4fa1cda-d871-4265-9a98-166edc469bd7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.50.2020.2"}, {"guid": "ussr:ede19e8d-e42a-4f85-bc1e-489d42b15781", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.161.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2020 z 28. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.161.2020.1"}, {"guid": "ussr:59fc7496-efe5-44e6-8ce3-a7ca1890a7e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 597/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 597/2012 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59fc7496-efe5-44e6-8ce3-a7ca1890a7e9"}, {"guid": "5667ab77-3ed4-473c-8bc4-57cfdc4b6527:89183509-d141-4d61-841a-703b69cabb9f", "ecli": null, "spisova_znacka": "3To/91/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3To/91/2016 z 25. 10. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-10-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5667ab77-3ed4-473c-8bc4-57cfdc4b6527:89183509-d141-4d61-841a-703b69cabb9f"}, {"guid": "b4f4942c-7b72-4a81-93d7-875e9c4c5b17:e9197970-0860-4062-bb3c-0a91025e2ea2", "ecli": null, "spisova_znacka": "28Tk/2/2015", "nazov": "Rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 28Tk/2/2015 z 16. 6. 2016", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2016-06-16", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b4f4942c-7b72-4a81-93d7-875e9c4c5b17:e9197970-0860-4062-bb3c-0a91025e2ea2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:10d9a836-b0fa-44c7-8173-3fcbc5986629", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.256.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 256/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 256/2026 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.256.2026.1"}, {"guid": "ussr:88a8f9c7-1a7d-4861-9da7-16004e926597", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 435/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 435/2023 z 7. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-07", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.435.2023.2"}]}