{"guid": "ussr:a3660955-aad5-421f-b6a6-bdb896737de4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.69.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 69/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 69/2023 z 16. 3. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. marca 2023, sp. zn. III. ÚS 69/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.69.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2023-03-16", "forma": "Nález", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a3660955-aad5-421f-b6a6-bdb896737de4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.69.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.69.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.69.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 69/2023-58\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateliek 1/\n,\n, 2/\n,\n, a 3/\n,\n, zastúpených Advokátskou\nkanceláriou AŠTARY, s. r. o., Mariánske námestie 29/6, Žilina, proti uzneseniam Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 5Co/183/2019 z 30. augusta 2019 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 1Cdo/141/2020 z 24. augusta 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/141/2020 z 24. augusta 2022\nb o l i p o r u š e n é základné práva sťažovateliek na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ich práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Cdo/141/2020 z 24. augusta 2022\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľkám trovy konania\n493,10 eur a tieto zaplatiť ich právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/183/2019 z 30. augusta\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľky sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. decembra 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práv\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami všeobecných\nsúdov o náhrade trov konania, ktoré navrhujú zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\nII.\n2. Sťažovateľky sa spolu s ďalšími tridsiatimi žalobcami (vlastníkmi bytov) žalobou z marca 2008\nna okresnom súde domáhali proti žalovanému správcovi bytového domu zaplatenia 11 839,35 eur\nako vysporiadania fondu prevádzky, údržby a opráv. Na základe záverov znaleckého posudku\nžalobcovia zobrali žalobu späť sčasti o 7 796,88 eur. Okresný súd rozsudkom z 26. januára 2012\nzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 4 042,47 eur, sčasti o 7 796,88 eur konanie pre späťvzatie\nžaloby zastavil a rozhodol o náhrade trov konania. Sčasti o zastavení konania nadobudol rozsudok\nokresného súdu právoplatnosť, no na odvolanie strán bol uznesením krajského súdu z 31. mája 2012\nsčasti o zaplatenie 4 042,47 eur a o náhrade trov konania zrušený s tým, že žalobcom nemožno\npriznať náhradu trov konania. Okresný súd následne rozsudkom zo 6. novembra 2014 znova\nzaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom 4 042,47 eur s tým, že o náhrade trov konania rozhodne\npo právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29. marca 2017.\n3. Okresný súd uznesením z 13. júna 2017 žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania\nv plnom rozsahu a následne uznesením z 11. decembra 2017 žalobcom proti žalovanému priznal\nnáhradu trov 2 486, 64 eur, z čoho trovy právneho zastúpenia boli 1 426,42 eur. Proti tomuto\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka podali žalobcovia sťažnosť, na ktorú okresný súd uznesením\nsudcu z 8. apríla 2019 zmenil výrok o výške trov konania tak, že im priznal náhradu trov\n46 079,12 eur, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavovali 45 018,91 eur. Tarifná odmena bola\nurčená pri každom úkone po jej znížení o 50 % vynásobením počtom zastúpených žalobcov.\nKonanie o odvolaní žalovaného proti tomuto uzneseniu bolo uznesením krajského súdu z 8. apríla\n2019 zastavené pre nedostatok funkčnej príslušnosti na preskúmanie rozhodnutia o výške trov.\n4. Okresný súd okrem toho ďalším uznesením z 8. apríla 2019 rozhodol, že v zastavenej časti\no zaplatenie 7 796,88 eur žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznáva, čo odôvodnil\ntým, že dôvodom hodným osobitného zreteľa podľa § 257 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len ,,CSP“) je, že žalobcovia pred podaním žaloby objektívne nemohli presne zistiť výšku\nsvojho nároku. Na odvolanie žalovaného, ku ktorému sa žalobcovia nevyjadrili, krajský súd\nústavnou sťažnosťou namietaným uznesením z 30. augusta 2019 zmenil uznesenie okresného súdu\nz 8. apríla 2019 tak, že v zastavenej časti konania o zaplatenie 7 796,88 eur priznal žalovanému\nnárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, čo odôvodnil tým, že okresný súd pochybil,\nkeď uznesením z 13. júna 2017 rozhodol len o trovách konania sčasti o zaplatenie 4 042,47 eur\na správne mal rozhodnúť jedným uznesením o trovách celého konania, v ktorom mal prihliadnuť\nna pomer úspechu strán, prípadne podľa § 257 CSP úspešnému žalovanému náhradu trov konania\n2\n\nnepriznať. Z toho krajský súd pri právoplatnosti skoršieho nesprávneho rozhodnutia z 13. júna 2017\nvyvodil, že nemá inú možnosť nápravy, a preto akceptuje pokus o nápravu, ktorú okresný súd\nvykonal tak, že rozhodol o trovách konania sčasti zastaveného konania osobitným rozhodnutím\no náhrade trov. Zohľadnil, že žalobcom, ktorí boli úspešní len sčasti 4 042, 47 eur, bola priznaná\nneprimeraná náhrada trov 46 079,12 eur a bolo by v rozpore so spravodlivou ochranou práv\npodľa čl. 2 ods. 1 CSP, aby za takejto situácie žalovanému sčasti zastaveného konania nebola\npriznaná náhrada trov konania podľa § 257 CSP.\n5. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podali sťažovateľky a niekoľko ďalších žalobcov\ndovolanie z dôvodu podľa § 420 písm. d) CSP, pretože v tej istej veci sa už prv právoplatne\nrozhodlo a v dôsledku nezákonného postupu súdov popri sebe stoja dve právoplatné rozhodnutia\no náhrade trov konania, konkrétne právoplatné uznesenie okresného súdu z 13. júna 2017,\nktorým im bol podľa nich priznaný nárok na náhradu trov celého konania v plnom rozsahu,\na právoplatné uznesenie krajského súdu z 30. augusta 2019, ktorým bol žalovanému priznaný nárok\nna náhradu trov konania v sčasti zastaveného konania. Podľa sťažovateliek právoplatné uznesenie\nokresného súdu o trovách konania z 13. júna 2017 nijak nenasvedčovalo, že by po jeho vydaní malo\nbyť ešte rozhodnuté o nároku z inej časti konania, a toto nebolo možné vyvodiť ani z toho,\nže v záhlaví uznesenia okresného súdu z 13. júna 2017 bol predmet konania vyjadrený slovami\no zaplatenie 4 042,47 eur s príslušenstvom. Podľa sťažovateliek uznesenie okresného súdu\nz 13. júna 2017 bolo konečným a definitívnym rozhodnutím o náhradu trov celého konania\na krajský súd neprípustne prehodnotil skoršie právoplatné rozhodnutie. Z CSP nevyplýva,\nže by bolo možné rozdeľovať rozhodnutie o nároku na náhradu trov do viacerých rozhodnutí.\n6. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením dovolanie zamietol. Poukázal na to,\nže zo záhlavia uznesenia okresného súdu z 13. júla 2017, ktorým bolo rozhodnuté o nároku\nna náhradu trov konania, je zrejmé, že súd rozhodoval o trovách konania z priznaných 4 042,47 eur,\na nie z pôvodne žalovaných 11 839,35 eur. Z toho je preto zrejmé, že nebolo rozhodnuté o všetkých\ntrovách konania, pričom z § 262 CSP nemožno vyvodiť záver, že ak súd prvého stupňa nerozhodne\no všetkých trovách konania, nemôže neskôr rozhodnúť o tej časti trov konania, o ktorej ešte nebolo\nrozhodnuté. V konaní na okresnom a aj krajskom súde bolo rozhodnuté v súlade s § 262 ods. 1\nCSP, ako aj s čl. 2 základných princípov CSP. Z uznesenia krajského súdu sú zrejmé dôvody\npriznania trov konania žalovanému sčasti zastavenia konania o 7 796,88 eur. Preto je nedôvodná\nnámietka o tom, že okresný a krajský súd rozhodovali o veci, o ktorej už bolo rozhodnuté.\nIII.\n7. Sťažovateľky namietajú arbitrárnosť a nedostatočné odôvodnenie uznesenia najvyššieho súdu,\nktorý sa stroho vysporiadal s ich rozsiahlou argumentáciou o prekážke veci rozhodnutej. Závery\nnajvyššieho súdu považujú za arbitrárne. Sťažovateľky obdobne ako v dovolaní zdôrazňujú,\nže z obsahu uznesenia okresného súdu z 13. júna 2017 nebolo možné zistiť, že súd rozhodoval\niba o nároku na náhradu trov konania v určitej časti, a nie o trovách celého konania. Pokiaľ krajský\nsúd argumentoval záhlavím uznesenia okresného súdu z 13. júna 2017, uvádzajú, že záhlavie,\nosobitne vymedzenie predmetu konania, nemá právne účinky k výroku rozhodnutia. Význam\na zmysel záhlavia bol najvyšším súdom nesprávne zveličený. Od roku 2012 bolo predmetom\nkonania iba zaplatenie 4 042,47 eur. Sťažovateľky zotrvali na názore z dovolania, že o náhrade trov\npopri sebe existujú dve právoplatné rozhodnutia, čo je neprípustné.\n3\n\n8. Podľa sťažovateliek okresný súd vydal uznesenie z 8. apríla 2019 nadbytočne, pretože o náhrade\ntrov konania už bolo právoplatne rozhodnuté. Sťažovateľky proti nemu odvolanie nepodali,\npretože ním nebola spôsobená žiadna ujma a boli v tom, že už im bola priznaná náhrada trov celého\nkonania. Krajský súd napadnutým uznesením z 30. augusta 2019 neprípustne zasiahol do skoršieho\nprávoplatného rozhodnutia o náhrade trov. Prvé uznesenie okresného súdu o náhrade trov\nz 13. júna 2017 nebolo napadnuté odvolaním a ani žiadna strana nenavrhla jeho doplnenie.\nPreto okresný a ani krajský súd ho neskôr nemohli prehodnocovať či dopĺňať.\n9. Najvyšší súd sa k ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že rozhodnutie ponechal na úvahe ústavného\nsúdu a k tomu priložil vyjadrenie predsedu senátu, ktorý uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava\nsvojho rozhodnutia, ktoré nepovažuje za arbitrárne. Následne zvýraznil, že z § 262 CSP nemožno\nvyvodiť, že ak okresný súd nerozhodol o všetkých trovách konania, nemôže neskôr rozhodnúť\no tej časti trov konania, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté. Preto sťažovateľky nedôvodne namietali,\nže už bolo rozhodnuté vo veci, o ktorej už bolo rozhodnuté. V rozpore s vyjadrením najvyššieho\nsúdu sa predseda senátu najvyššieho súdu vyjadril tak, že ústavnú sťažnosť navrhuje odmietnuť.\n10. Krajský súd sa vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti stotožnil s vyjadrením sudkyne spravodajkyne,\nktorá odkázala na odôvodnenie ústavnou sťažnosťou namietaného uznesenia.\nIV.\n11. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu k rozhodnutiam civilných súdov o náhrade trov konania\nvychádza z toho, že ich skutkové a právne závery môžu byť predmetom kontroly ústavného súdu\nlen vtedy, ak sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neudržateľné,\na zároveň majú za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00). Na tento\nvýklad nadväzuje rozhodovacia činnosť ústavného súdu, ktorá zdôrazňuje jeho zdržanlivosť\nk výkladu zákonného práva o náhrade trov konania, keďže problematika trov konania\nmá akcesorickú povahu, a preto sa k zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania treba\nuchyľovať iba výnimočne pri zistení extrémneho zásahu do základného práva (II. ÚS 78/03,\nIII. ÚS 470/2021).\n12. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nevyhnutným predpokladom rozhodnutia o náhrade trov\nkonania je teda jeho skončenie. Rozhodnutie o náhrade trov konania sa preto spája len s takým\nrozhodnutím súdu, ktoré z jeho inštančného pohľadu znamená rozhodnutie o celom predmete\nkonania. K tomu môže dôjsť rozsudkom vo veci samej podľa § 212 ods. 1 CSP alebo uznesením\npodľa § 234 ods. 1 CSP, ktoré môže mať za následok, že pre vybavenie veci na tej či onej inštancii\nuž nebude potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie. Spravidla pôjde o uznesenie o zastavení konania.\n13. V spore sťažovateliek bolo konanie skončené kombináciou týchto dvoch spôsobov, keď najprv\nsčasti o 7 796,88 eur bolo konanie zastavené z procesného dôvodu a neskôr sčasti o 4 042,47 eur\nsa konanie skončilo rozsudkom vo veci samej. Z § 262 ods. 1 CSP však vôbec nevyplýva,\nže by zákon či už pripúšťal alebo dokonca výslovne prikazoval, aby sa o náhrade\nkonania rozhodovalo viacerými rozhodnutiami. To vlastne ani prakticky nie je možné,\nkeďže len pri čiastočnom zastavení konania neprichádza do úvahy, aby bolo možné posúdiť\nokolnosti rozhodné pre nárok o náhrade trov konania. Ak nie je rozhodnuté o celom predmete\nkonania, nie je možné posúdiť pomer úspechu strán, prípadne pomer zavinenia strán na zastavení\n4\n\nkonania. Preto § 262 ods. 1 CSP možno rozumne vyložiť len tak, že jediná ním predpokladaná\nmožnosť rozhodnutia o náhrade trov sa spája len s takým rozhodnutím súdu, ktorým konanie\nna jeho inštancii končí, teda nebude potrebné žiadne ďalšie rozhodnutie potrebné na vysporiadanie\nsa so žalobou.\n14. V spore sťažovateliek týmto rozhodnutím bol rozsudok okresného súdu zo 6. novembra 2014,\nkedy aj bolo rozhodnuté o tom, že o náhrade trov konania sa rozhodne po právoplatnosti\nrozhodnutia vo veci samej. Tomuto rozsudku nasledovalo uznesenie okresného súdu\nz 13. júna 2017, ktorým bola sťažovateľkám priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu.\nS ohľadom na obsah právnej úpravy a rozhodnutie o trovách konania sťažovateľky nemohli mať\nžiaden dôvod domnievať sa, že týmto uznesením nebolo rozhodnuté o všetkých trovách konania\nv ich celosti. Treba pripomenúť, že pre rozhodovanie o náhrade trov konania aj právna úprava\npodľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) obsahovala obdobné koncentračné prvky.\nAj § 151 OSP ustanovoval, že o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd spravidla\nv rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a len v zložitých prípadoch bolo možno toto jedno\nrozhodnutie odložiť na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n15. Obligatórne koncentrovanie rozhodnutia o náhrade trov konania do jedného rozhodnutia,\nktorým konanie na tej či onej inštancii končí, možno odôvodniť aj tým, že aj pri rozhodovaní\no predmete konania CSP, rovnako ako OSP predpokladá, že konečným rozhodnutím\nsa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci, a len ak to je účelné, možno rozhodnúť len o časti\npredmetu konania. Žiadne takéto rozdelenie rozhodovania však CSP pri náhrade trov konania\nneustanovuje a rovnako neustanovuje, že o náhrade trov konania treba rozhodovať\npri či už čiastočnom alebo medzitýmnom rozsudku. Preto ani nie je dôvod uvažovať o tom,\nže o náhrade trov konania by sa malo rozhodovať pri čiastočnom zastavení konania, keďže takýmto\nrozhodnutím konanie na tej či onej inštancii nekončí. Z CSP jasne vyplýva, že jediným\nrozhodnutím, s ktorým sa spája aj rozhodnutie o náhrade trov konania, je rozhodnutie, ktorým\nkonanie na tej či onej inštancii celkom končí.\n16. Podstatou oboch namietaných rozhodnutí je však argumentácia, ktorej základom je to,\nže ak o určitej časti predmetu konania, konkrétne určitej časti náhrady trov konania, nebolo\nrozhodnuté, možno o tejto časti aj bez návrhu strán rozhodnúť neskorším rozhodnutím. Táto právna\npredstava je však v rozpore s tým, že neúplné rozhodnutia súdov, teda rozhodnutia, ktorými nebolo\nrozhodnuté o celom predmete konania, možno napraviť len osobitným spôsobom doplnenia\npodľa § 225 CSP, ktoré je možné len na návrh strany do 15 dní od doručenia rozsudku\nalebo bez návrhu, len ak rozsudok nenadobudol právoplatnosť. Ustanovenie § 225 CSP možno\nvztiahnuť aj na rozhodovanie o trovách konania, o ktorých sa rozhoduje uznesením,\nkeďže podľa § 234 ods. 2 CSP na uznesenie sa primerane použijú ustanovenia o rozsudku.\nTieto zásady sú vyjadrením toho, že prípadné nedostatky súdnych rozhodnutí možno naprávať\nlen zákonom predpokladaným spôsobom, či už opravnými prostriedkami alebo postupmi, ktorými\nich menej závažné nedostatky možno napraviť rozhodnutím tej inštancie, ktorá rozhodnutia vydala.\nIde o spomenuté či už doplnenie alebo opravu chyby v písaní a počítaní alebo inej zrejmej\nnesprávnosti podľa § 224 CSP. Možno len doplniť, že nie je náhodou, že prekážka veci rozhodnutej\nje systematicky zaradená práve do ustanovení CSP o rozsudku (§ 230).\n\n5\n\n17. Vo veci sťažovateliek bola domnelá nesprávnosť uznesenia okresného súdu z 13. júna 2017,\nktorým bola žalobcom priznaná náhrada trov konania a ktorá mala spočívať len v tom, že v jeho\nzáhlaví bol predmet konania vyjadrený čiastkou, o ktorej sa konalo po skorom čiastočnom zastavení\nkonania, naprávaná zákonom nepredpokladaným spôsobom, a to ďalším rozhodnutím o náhrade\ntrov sčasti zastavaného konania. Takúto nápravu právoplatného uznesenia však CSP nepripúšťa\na nemožno ju obchádzať úvahou naznačenou v namietanom uznesení najvyššieho súdu,\npodľa ktorej z § 262 CSP nemožno vyvodiť, že ak súd prvej inštancie nerozhodne o všetkých\ntrovách konania, nemôže neskôr rozhodnúť o tej časti trov konania, o ktorej ešte nebolo rozhodnuté.\nTakáto úvaha obchádza účel a zmysel CSP, ktorého podstatou je, že akokoľvek nesprávne,\nteda aj neúplné rozhodnutia súdov, možno naprávať len zákonom predpokladaným spôsobom.\n18. Rovnako nesprávna je úvaha najvyššieho súdu o tom, že zo záhlavia uznesenia okresného súdu\nz 13. júla 2017 je zrejmé, že bolo rozhodnuté len o trovách konania z priznaných 4 042,47 eur,\na nie z pôvodne žalovaných 11 839,35 eur. Z údaja v záhlaví rozhodnutia k takémuto záveru\nnemožno dospieť, keďže z výroku rozhodnutia a z jeho odôvodnenia nevyplýva akákoľvek ďalšia\nindícia, z ktorej by pri nastavení právnej úpravy, ktorá predpokladá, že o náhrade trov konania\nsa rozhoduje v rozhodnutí, ktorým konanie končí, teda jedenkrát, bolo možné objektívne predvídať,\nže sa ešte znova v inom rozhodnutí ako v tom, ktorým konanie skončilo, bude rozhodovať\no náhrade trov konania sčasti dávno zastaveného konania.\n19. Obe argumentačné východiská uznesenia najvyššieho súdu sú celkom mylné a v rozpore\ns konštrukciami zákonnej právnej úpravy. Rovnako možno dospieť k záveru, že uznesením\nz 13. júna 2017 bolo rozhodnuté o náhrade trov konania ako celku tak, ako to predpokladá CSP,\na preto ďalšie rozhodovanie o náhrade trov konania uznesením okresného súdu z 8. apríla 2019 bolo\nrozhodnutím o veci – náhrade trov konania, o ktorej už rozhodnuté bolo, čo zakladá dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. d) CSP, podľa ktorého nie je prípustné a dovolaním napraviteľné\ntaké rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo v tej istej, už skôr právoplatne rozhodnutej veci. Nesprávne\nargumentačné východiská rozhodnutia najvyššieho súdu viedli z hľadiska právneho posúdenia\nk celkom nesprávnemu rozhodnutiu o dovolaní sťažovateliek. To zakladá dôvod vyhovenia ústavnej\nsťažnosti, na základe ktorej bolo podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovené, že uznesením najvyššieho\nsúdu došlo k porušeniu nielen ústavných práv sťažovateliek podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ale aj ich ústavných práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu,\nkeďže nesprávne rozhodnutie o náhrade trov konania predstavuje bezprostredný zásah\ndo ich majetku.\n20. Z rovnakého dôvodu bolo uznesenie najvyššieho súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy zrušené a vec\nmu vrátená na ďalšie konanie, v ktorom najvyšší súd znova rozhodne o dovolaní sťažovateliek\nproti ústavnou sťažnosťou namietanému uzneseniu krajského súdu. Právomoc najvyššieho súdu\nrozhodnúť o dovolaní sťažovateliek proti ústavnou sťažnosťou namietanému uzneseniu krajského\nsúdu podľa § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nvylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu, a preto bola ústavná sťažnosť\nvo vzťahu k uzneseniu krajského súdu pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde odmietnutá.\n\n6\n\n21. Vo vzťahu k rozhodnutiu krajského súdu nedá na okraj neuviesť, že treba rovnako ako krajský\nsúd vnímať to, že žalobcom, teda aj sťažovateľkám, bolo proti žalovanému pri ich úspechu v spore\no zaplatenie 4 042, 47 eur uznesením okresného súdu, ktoré nie je ďalej preskúmateľné vo vyšších\ninštanciách všeobecného súdnictva, na náhrade trov konania priznaných horibilných 46 079,12 eur.\nZ toho krajský súd pri právoplatnosti skoršieho nesprávneho rozhodnutia o náhrade trov dospel\nk tomu, že nemá inú možnosť, ako akceptovať pokus o nápravu spočívajúcu v ďalšom rozhodnutí\no trovách sčasti zastaveného konania. Treba rozumieť procesnej empatii krajského súdu,\nktorá vyplynula z deformácie, ktorej podstatou je to, že o tak ohromujúcej čiastke bez možnosti\npreskúmania v systéme opravných prostriedkov môže rozhodnúť len okresný súd, aplikujúc zjavne\nnedopracované konštrukcie rekodifikáciou nedotknutej vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). K tomu však treba uviesť,\nže tento deformovaný systém nemožno naprávať ďalšou deformáciou, ktorá vyplynula z právnych\nnázorov, ktoré boli predmetom prieskumu tejto ústavnej sťažnosti. Opakovaný prieskum rozhodnutí\no náhrade trov konania či už podľa CSP alebo vyhlášky, ktorý je bestsellerom rozhodovacej\nčinnosti ústavného súdu, však naznačuje, že súčasná úprava náhrady trov konania v CSP\na vo vyhláške si viac ako rozhodovaciu činnosť ústavného súdu vyžaduje legislatívnu revíziu.\nV.\n22. Zistené porušenie základných práv sťažovateliek odôvodňuje to, aby im najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania, ktoré im vznikli zastúpením\nadvokátom. Výška náhrady 493,10 eur bola určená podľa vyhlášky. Základná sadzba tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy za predchádzajúci polrok\n(§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľky majú nárok na náhradu za dva úkony\nprávnej služby v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 2 x 193,83 eur),\nčo spolu s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 11,63 eur) predstavuje 410,92 eur,\nk čomu treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty 82,18 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. marca 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "trovy konania", "dovolanie", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cdo/141/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "5Co/183/2019", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a0c3d611-a6e3-4926-b05d-e287b3a1eb47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.470.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 470/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 470/2021 z 12. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-12", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.470.2021.2"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "136cb356-155e-4403-bf1c-ef22eed7851e:c69c4190-4dc8-411e-acd1-712e5a8ebb9b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4114217734.4", "spisova_znacka": "5Co/183/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/183/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4114217734.4"}], "citovane_v": [{"guid": "8130fcc3-e212-45e4-b146-136e5de5fc71:5896c29c-f711-41cc-a625-04366f4e5091", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1319202627.1", "spisova_znacka": "9CdoPr/3/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9CdoPr/3/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1319202627.1"}, {"guid": "0829f7b8-f38b-4567-8380-e12a1352082f:5a1f759c-3ba8-4fbc-908d-214d93690383", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5720202831.1", "spisova_znacka": "7Co/95/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/95/2025 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5720202831.1"}]}