{"guid": "ussr:b48b6935-4919-4ca0-8811-1be07426107d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.670.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 670/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 670/2022 z 15. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2023, sp. zn. III. ÚS 670/2022, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.670.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2023-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "nevyhovuje", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b48b6935-4919-4ca0-8811-1be07426107d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.670.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.670.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.670.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 670/2022-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej Mgr. Martinom Paškalom, advokátom,\nZáhradnícka 27, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/129/2020\nz 22. decembra 2020 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 9Cdo/253/2021\nzo 17. augusta 2022 takto\nrozhodol:\n1. V časti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/129/2020 z 22. decembra 2020\nústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. novembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami všeobecných\nsúdov v reštitučnom spore, ktoré žiada zrušiť s tým, že jej bude priznané finančné zadosťučinenie.\nII.\n2. Okresný súd zamietol žalobu sťažovateľky z 10. júla 1995, ktorou sa proti žalovanému\nministerstvu financií domáhala zaplatenia peňažnej náhrady podľa § 13 zákona č. 87/1991 Zb.\no mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rehabilitáciách“)\nza jej otcovi skonfiškované nehnuteľnosti. Z rozsiahleho prepisu vyjadrení strán a právnej úpravy\nv odôvodnení rozsudku nie je zrejmý právny dôvod zamietnutia žaloby. V závere odôvodnenia\nsú však skutkové zistenia, podľa ktorých sťažovateľka žalovaného o náhradu žiadala listom\nz 23. marca 1992, ktorý mu bol doručený 24. marca 1992, pričom žalovaný tejto žiadosti listom\n\nz 13. apríla 1992, ktorý jej bol doručený najneskôr 13. mája 1992, nevyhovel. Na to sťažovateľka\nreagovala ďalšími listami, v ktorých polemizovala so závermi žalovaného. Rozsudku okresného\nsúdu predchádzalo pojednávanie 28. mája 2018, na ktorom žalovaný uviedol, že námietku\npremlčania nároku sťažovateľky tak, ako ju predniesol na pojednávaní 20. marca 2018, berie späť,\nno v nasledujúcom záverečnom prednese uviedol, že sa pridržiava vznesenej námietky preklúzie.\n3. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu.\nNadväzujúc na rozhodnutie okresného súdu, ustálil, že list žalovaného sťažovateľke z 13. apríla\n1992, ktorým odpovedal na jej žiadosť z 23. marca 1992, je jeho zamietavým stanoviskom, ktoré\njej bolo doručené najneskôr 13. mája 1992, keďže v tento deň sťažovateľka na toto stanovisko\nreagovala ďalším listom. Krajský súd uviedol, že na základe žalovaným vznesených námietok\nokresný súd na pojednávaní 20. marca 2018 nesprávne na zistený skutkový stav aplikoval § 8 ods. 3\nzákona o rehabilitáciách v neskôr účinnom znení o jednoročnej prekluzívnej lehote na podanie\nžaloby, hoci mal aplikovať pôvodne účinný zákon o rehabilitáciách, podľa ktorého pre absenciu\nšpeciálnych lehôt treba aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu podľa § 101 Občianskeho\nzákonníka. Táto začala plynúť 14. mája 1992 a uplynula 14. mája 1995, teda pred podaním žaloby\nsťažovateľky. Nárok sťažovateľky považoval za premlčaný, a preto rozsudok okresného súdu\npotvrdil.\n4. Na okraj krajský súd posúdil aj nesporné skutočnosti, že otec sťažovateľky bol za mŕtveho\nvyhlásený rozhodnutím z októbra 1956 s určením dňa smrti na 3. september 1944, konfiškačný\nvýmer zo septembra 1946 spolu s potvrdzujúcim rozhodnutím z augusta 1949 mu bol doručovaný\nako osobe na neznámom mieste a ako Nemcovi mu boli skonfiškované jeho nehnuteľnosti dekrétom\nprezidenta z októbra 1945. Podľa krajského súdu sa konfiškačné výmery stali právoplatnými a nešlo\no ničotné právne akty, na základe ktorých nemohlo dôjsť k prechodu vlastníctva nehnuteľností\nna štát. Podľa krajského súdu rozhodnutie o vyhlásení za mŕtveho je konštitutívnym rozhodnutím\no osobnom stave, ktoré okrem dedenia nemá spätnú účinnosť. V tejto súvislosti odkázal\nna rozhodnutie českého najvyššieho súdu č. k. 33Odo/240/2005, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej\nosoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu, zaniká právoplatnosťou rozsudku o vyhlásení za mŕtveho,\nno dedičstvo po tejto osobe sa nadobúda dňom, ktorý je určený ako deň jej smrti.\n5. Sťažovateľka podala proti rozsudku krajského súdu dovolanie. Porušenie procesných práv podľa\n§ 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) identifikovala v tom, že krajský súd\ndospel k premlčaniu jej nároku aj napriek tomu, že žalovaný námietku premlčania zobral späť\nna pojednávaní 28. mája 2018. Z toho vyvodila, že rozhodnutie krajského súdu je svojvoľné\na v rozpore so zásadou rovnosti strán nedôvodne zvýhodňuje žalovaného. Okrem\ntoho je aj prekvapivé, keďže okresný súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia premlčaním\nnezaoberal. Preto jej mal krajsky súd dať možnosť vyjadriť sa k takémuto právnemu posúdeniu.\nOkrem toho sťažovateľka podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP namietla aj na okraj vyjadrené právne\nposúdenie krajského súdu. Pritom poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 3Cdo/21/2000,\npodľa ktorého ak bol konfiškačný výmer adresovaný už nežijúcej osobe, a nie jej dedičovi,\ntreba naň hľadieť, akoby nebol vydaný. Uviedla aj rozhodnutia českého ústavného súdu, ktoré tento\nprávny záver potvrdzujú. Podľa nej formalistický právny názor krajského súdu je odklonom\nod uvádzaných rozhodnutí.\n\n2\n\n6. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol.\nK dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že nemožno prijať záver o prekvapivosti rozhodnutia\nkrajského súdu, keďže otázka včasnosti podania žaloby bola predmetom konania na okresnom súde.\nPodľa najvyššieho súdu krajský súd len argumentačne rozšíril odôvodnenie rozsudku okresného\nsúdu a dospel k rovnakému záveru, že nárok je uplatnený oneskorene. Čo sa týka späťvzatia\nnámietky premlčania žalovaným na pojednávaní 28. mája 2018, najvyšší súd uviedol, že žalovaný\nriadne vzniesol námietku premlčania a stotožnil sa s jeho vyjadrením, že túto námietku\nvzal späť len v dôsledku nesprávneho predbežného právneho názoru okresného súdu,\nno aj tak na jej dôvodnosti zotrval. K odmietnutiu dovolania z dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP najvyšší súd uviedol, že právna otázka sťažovateľky o charaktere konfiškačného výmeru nemá\npre rozhodnutie krajského súdu význam, keďže krajský súd sa touto otázkou zaoberal len na okraj\na k zamietnutiu žaloby sťažovateľky došlo pre premlčanie jej nároku.\nIII.\n7. Rozhodnutiu najvyššieho súdu sťažovateľka vytýka arbitrárnosť jeho právneho záveru o tom,\nže krajský súd dôvodne prihliadol na späťvzatú námietku premlčania. Kritizuje arbitrárnosť jeho\nzáveru, že žalovaný riadne vzniesol námietku premlčania, a možno sa stotožniť s jeho vyjadrením,\nže k jej späťvzatiu došlo len v dôsledku predbežného posúdenia okresného súdu, z ktorého\nuž nevyplývala potreba, aby sa touto námietkou okresný súd zaoberal, pričom žalovaný\nv skutočnosti aj naďalej na námietke premlčania zotrval. Podľa sťažovateľky tento záver objektívne\nnemožno vyvodiť a najvyšší súd bez ďalšieho uveril tvrdeniu žalovaného o jeho vnútornej motivácii\nvziať námietku premlčania späť. Takýto prístup najvyššieho súdu podľa sťažovateľky indikuje\ntiež porušenie zásady rovnosti strán konania. Sťažovateľka považuje za právne bezvýznamné\nskúmať vnútornú motiváciu žalovaného na späťvzatie námietky premlčania.\n8. Sťažovateľka rovnako kritizuje záver najvyššieho súdu o tom, že rozhodnutie krajského súdu\no premlčaní jej nároku nebolo prekvapivé. Nestotožňuje sa so záverom o tom, že otázka premlčania\nnároku bola namietaná už pred okresným súdom. V tejto súvislosti poukazuje na nález ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 570/2017, podľa ktorého o prekvapivé rozhodnutie ide vtedy, ak vyšší súd založí\nsvoje rozhodnutie na zásadne odlišných právnych záveroch ako nižší súd a zároveň strane neumožní\nvyjadriť sa k týmto odlišným právnym záverom. Z tohto sťažovateľka dospieva k záveru,\nže rozhodnutie krajského súdu bolo prekvapivé. Sťažovateľka nerozporuje záver najvyššieho súdu,\nže námietka premlčania žalovaného vystala v konaní pred okresným súdom, no najvyšší súd\nneprihliadol na to, že žalovaný námietku premlčania vzal späť, a preto nemohla očakávať,\nže krajský súd jej žalobu zamietne pre premlčanie nároku.\n9. Rozhodnutiu krajského súdu sťažovateľka rovnako ako v dovolaní vytýka nesprávnosť jeho\nprávneho názoru o tom, že vyhlásenie za mŕtveho je konštitutívne rozhodnutie o osobnom stave,\nktoré nemá spätnú účinnosť, a preto nemôže byť konfiškačný výmer nulitný, ak bolo aj neskorším\nrozhodnutím určené, že smrť osoby, ktorej bol skonfiškovaný majetok na základe konfiškačného\nvýmeru, nastala pred jeho vydaním. Podľa sťažovateľky najvyšší súd posúdil otázku dovolacieho\ndôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP formalisticky, keď uviedol, že od jej vyriešenia nezáviselo\nrozhodnutie krajského súdu, keďže stanovisko najvyššieho súdu k tejto otázke by malo vplyv\nna posúdenie jej nároku, aj keď krajský súd žalobu zamietol z iného dôvodu. Podľa sťažovateľky\nak najvyšší súd odmietnutím dovolania neporušil jej základné práva, je potrebný ústavný prieskum\n\n3\n\nrozhodnutia krajského súdu. K porušeniu svojich práv rozhodnutím krajského súdu formuluje\nrovnaké dôvody, aké uvádzala v dovolaní, keď namieta nesprávne prihliadnutie na žalovaným\nspäťvzatú námietku premlčania a neumožnenie vyjadrenia k použitiu § 101 Občianskeho\nzákonníka.\n10. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodňuje tým, že zaplatenia náhrady\nsa voči štátu domáha už od roku 1995, ide o reštitučný nárok z dôvodu krivdy na jej otcovi\na ak jej ústavný súd vyhovie, pri jej veku a zdraví sa konca dožiť nemusí. Preto zrušenie rozhodnutí\na vyslovenie porušenia jej práv nie je adekvátnou nápravou.\n11. Žalovaný k ústavnej sťažnosti uviedol, že po predbežnom právnom posúdení vzal námietku\npremlčania späť, no naďalej zotrval na námietke oneskorene podanej žaloby. Krajský súd\nlen napravil pochybenie okresného súdu, keď námietku preklúzie kvalifikoval ako námietku\npremlčania. Rozsudok krajského súdu nepovažuje za prekvapivý, keď premlčanie namietal\nuž pred okresným súdom. K otázke nulity konfiškačných výmerov sa krajský súd vyjadril\nnad rámec odvolacích a pre zamietnutie žaloby rozhodujúcich dôvodov.\n12. Krajský súd považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú. Žalovaný počas celého konania\npred okresným súdom namietal oneskorené podanie žaloby. Späťvzatie námietky premlčania\nvztiahol len na námietku z marcového pojednávania, no prihliadol na predchádzajúcu námietku\nz februárového pojednávania. Krajský súd nepovažuje rozsudok za prekvapivý,\nkeď sa sťažovateľka pred okresným súdom vyjadrovala k aplikácii všeobecnej trojročnej\npremlčacej lehoty.\n13. Podľa najvyššieho súdu sa so všetkými sťažnostnými námietkami riadne a správne vysporiadal\npri rozhodovaní o dovolaní. Zopakoval argumentáciu z odôvodnenia namietaného uznesenia.\nZdôraznil, že súdy zamietli žalobu ako oneskorene podanú, čo vylúčilo vec meritórne prejednať.\n14. Sťažovateľka k týmto vyjadreniam uviedla, že záver o späťvzatí len jednej z námietok\npremlčania je nelogický. Podľa sťažovateľky žalovaný účelovo stotožňuje preklúziu a premlčanie,\nkeď má byť podstatné len to, že nárok bol uplatnený oneskorene. K tomu dodala, že podľa\nkrajského súdu nárok prekludovaný nie je, navyše otázka preklúzie nie je predmetom ústavnej\nsťažnosti.\nIV.\n15. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou namietanému rozsudku krajského súdu vytýka, že prihliadol\nna žalovaným späťvzatú námietku premlčania bez toho, aby jej umožnil vyjadriť sa k aplikácii\nvšeobecnej premlčacej lehoty a poukázať na späťvzatie námietky žalovaným. Tieto procesné\npochybenia sťažovateľka namietala aj v dovolaní a najvyšší súd ich podrobil vecnému prieskumu\nprípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť o dovolaní\nsťažovateľky preto vylučuje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k rozsudku krajského súdu.\nPreto bola ústavná sťažnosť v rozsahu proti rozsudku krajského súdu pre nedostatok právomoci\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) a § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.\n16. K neprípustnosti dovolania treba uviesť, že z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať\nprávomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania\n\n4\n\na vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie\nprípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská\nz hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto\ninterpretácia nebola svojvoľná, ale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná\ns právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\n17. Nemožno súhlasiť so sťažovateľkou, že záver najvyššieho súdu, že žalovaný vzal námietku\npremlčania späť len v dôsledku nesprávneho predbežného posúdenia, no v skutočnosti\nna nej zotrval, je arbitrárny. Žalovaný vzal späť výslovne námietku z marcového pojednávania,\nno námietku premlčania vzniesol aj na februárovom pojednávaní. Žalovaný v záverečnej reči\nzotrval na ústnych a písomných prednesoch, teda aj na námietke premlčania z februárového\npojednávania. Preto krajský súd v súlade s obsahom vyjadrení dospel k záveru, že späťvzatie\nsa týkalo len marcovej námietky. Hoci krajský súd v odôvodnení rozsudku opomenul tento záver\nvysvetliť, konštatoval, že prihliadol na námietku premlčania z pojednávania 15. februára 2018.\nPreto by bol v odvolacom konaní bez významu poukaz sťažovateľky na späťvzatie námietky\npremlčania.\n18. K námietke sťažovateľky, že k premlčaniu nároku po späťvzatí námietky neuviedla žiadne\nargumenty, treba uviesť, že sa k nemu opakovane vyjadrovala už pred okresným súdom. Krajský\nsúd skonštatoval, že sťažovateľka sa správne domáhala aplikácie všeobecnej trojročnej premlčacej\nlehoty podľa Občianskeho zákonníka, no nesprávne určila začiatok jej plynutia, keď uviedol,\nže konečným zamietavým stanoviskom je odpoveď žalovaného z 13. apríla 1992. Pri námietke\nsťažovateľky, že ju krajský súd nevyzval na vyjadrenie k odlišnému právnemu posúdeniu,\ntreba zohľadniť, že by vyzval aj žalovaného, ktorý by s určitosťou zotrval na už všetkých skôr\nvznesených námietkach premlčania. Navyše, vyjadrenie sťažovateľky k premlčaniu v odvolacom\nkonaní by pri zohľadnení záveru krajského súdu o začiatku plynutia lehoty nebolo spôsobilé\novplyvniť vecnú správnosť zamietnutia žaloby. Chaotickosť v opakovaných námietkach preklúzie\na premlčania spôsobil okresný súd tým, že až po 23 rokoch od začatia konania predbežne právne\nposúdil otázku včasnosti podania žaloby a následne aj nedôsledne odôvodnil svoje rozhodnutie\nvo veci samej.\n19. Pri námietke o prekvapivosti rozsudku krajského súdu treba súhlasiť so sťažovateľkou,\nže krajský súd potvrdil vecnú správnosť zamietnutia žaloby na základe odlišného právneho\nposúdenia, ako vyplýva z predbežného posúdenia okresného súdu. Prekvapivé rozhodnutie\nvšak musí byť poznačené aj tým, že strana sporu nemá možnosť vyjadriť sa či právne a skutkovo\nargumentovať k novému právnemu posúdeniu. Tomu tak vo veci sťažovateľky nebolo.\nSťažovateľka súhlasí s najvyšším súdom, že otázka premlčania vyvstala už v konaní pred okresným\nsúdom. Sťažovateľka prvá poukázala na to, že jej nárok nie je pre nesprávnu aplikáciu neskoršieho\nznenia zákona o rehabilitáciách prekludovaný a pre absenciu špeciálnych reštitučných lehôt\nna podanie žaloby treba aplikovať všeobecnú premlčaciu lehotu. Ani moment začatia plynutia\npremlčacej lehoty nemohol byť pre sťažovateľku prekvapivý, keď táto skutočnosť,\nhoc aj nie v súvislosti s premlčaním, bola predmetom konania pred okresným súdom. Okresný súd\nsa opakovane dopytoval, ktorý list je konečným zamietavým stanoviskom žalovaného, od ktorého\ntreba počítať prekluzívnu rovnako premlčaciu lehotu. K tomu možno doplniť, že ak krajský súd\nrozhodne v rozpore s § 382 CSP a nové odlišné právne posúdenie stranám sporu neoznámi\n\n5\n\na neumožní im sa k nemu vyjadriť, poruší sťažovateľkou uplatnené právo na vyjadrenie podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy.\n20. K rozhodnutiu najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP treba\nuviesť, že sama sťažovateľka tvrdí, že tento dovolací dôvod vymedzila z opatrnosti, keďže krajský\nsúd potvrdil zamietnutie žaloby pre premlčanie, nie pre charakter konfiškačných výmerov.\nAk by najvyšší súd vyhovel dôvodnosti dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP, mohol\nby pre absenciu dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP potvrdiť správnosť právneho názoru\nkrajského súdu o platnosti a účinnosti konfiškačných výmerov. Táto argumentácia sťažovateľky\nlen potvrdzuje, že otázka ničotnosti konfiškačných výmerov by bola rozhodujúca a od jej vyriešenia\nby záviselo rozhodnutie vo veci, ak by súdy dospeli k iným záverom o tom, ktorý list je konečným\nzamietavým stanoviskom a že uplatnený nárok je premlčaný. Preto najvyšší súd správne\nkonštatoval, že sťažovateľkou z opatrnosti položená dovolacia otázka nebola otázkou, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie krajského súdu. K tomu možno doplniť, že aj keby sa krajský súd\nstotožnil s právnym záverom sťažovateľky, že konfiškačnými výmermi bol majetok jej otca odňatý\nbez právneho dôvodu, či bolo porušené jej základné právo dediť, čo zakladá nárok na rehabilitačnú\npeňažnú náhradu, tak by rovnako dospel k záveru o premlčaní uplatňovaného nároku.\n21. Závery všeobecných súdov o premlčaní nároku sťažovateľky, prihliadnutí na žalovaným\nvznesenú, no neskôr späťvzatú námietku premlčania, nie sú vo vzájomnej súvislosti zjavne\nneodôvodnené, iracionálne či pre sťažovateľku prekvapivé, čo viedlo k procesne súladnému\nodmietnutiu dovolania pre vadu zmätočnosti. Závery všeobecných súdov o zamietnutí žaloby\nnevychádzali z charakteru konfiškačných výmerov či splnenia podmienok vzniku nároku\nna rehabilitačnú peňažnú náhradu, čo viedlo k procesne súladnému odmietnutiu dovolania\npre nesprávne právne posúdenie. Preto nebolo porušené právo sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo je dôvod\nnevyhovenia ústavnej sťažnosti vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu.\n22. Možno mať pochopenie pre záujem sťažovateľky na zodpovedaní dovolaním nastolenej otázky.\nTo však nič nemení na tom, že nebola prípustným dovolacím dôvodom. Okresný súd na 15 rokov\nprerušil konanie, pretože iný súd riešil ničotnosť totožných konfiškačných výmerov a dospel\nk záveru priaznivému pre sťažovateľku. Okresný súd však potom tak či tak žalobu sťažovateľky\nzamietol ako oneskorene podanú, hoci to mohol urobiť už pred prerušením konania. Tento postup\nokresného súdu v spojení s jeho nedostatočným odôvodnením zamietnutia žaloby sťažovateľky\nbol rozporuplný. Z toho však nemožno vyvodiť to, že rozsudok krajského súdu, ktorý jasne\nreagoval na argumentáciu strán, by bol vo vzťahu k sťažovateľke prekvapivý.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2023\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dovolanie", "rozhodnutie-prekvapivé", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "premlčanie-premlčanie v občianskom práve", "reštitúcia-náhrada", "reštitúcia", "premlčanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Co/129/2020", "guid": "f266d149-91fe-4f8a-a597-a9b41c3dd0b7:f3045d17-6617-420d-9984-d42418c296e8", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:17a98468-3cda-48f5-9f7b-a4691ecc4b2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 570/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 570/2017 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.570.2017.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "f266d149-91fe-4f8a-a597-a9b41c3dd0b7:f3045d17-6617-420d-9984-d42418c296e8", "ecli": null, "spisova_znacka": "8Co/129/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/129/2020 z 22. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-12-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f266d149-91fe-4f8a-a597-a9b41c3dd0b7:f3045d17-6617-420d-9984-d42418c296e8"}], "citovane_v": []}