{"guid": "ussr:e2db69c0-61a3-4329-8713-2544f4036188", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2023 z 15. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. júna 2023, sp. zn. III. ÚS 65/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-06-15", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "nazov": "čl. 20 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e2db69c0-61a3-4329-8713-2544f4036188", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.65.2023.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 65/2023-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou A | K | J | K\ns. r. o., Športová 2071/39, Nové Mesto nad Váhom, proti uzneseniu Špecializovaného trestného\nsúdu č. k. 10Tp/6/2021 z 2. augusta 2021 takto\nrozhodol:\n1. Prvým výrokom uznesenia Špecializovaného trestného súdu č. k. 10Tp/6/2021 z 2. augusta 2021\nv rozsahu, v ktorom sa týka sťažovateľa, b o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na spravodlivé\nsúdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Prvý výrok uznesenia Špecializovaného trestného súdu č. k. 10Tp/6/2021 z 2. augusta 2021\nv rozsahu, v ktorom sa týka sťažovateľa, z r u š u j e a v e c v rozsahu zrušenia v r a c i a\nŠpecializovanému trestnému súdu na ďalšie konanie.\n3. Špecializovaný trestný súd j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 708,52 eur a\nzaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) 5. októbra 2021 domáha vyslovenia porušenia základných práv zaručených čl. 20\nods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práv\nzaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a základného práva zaručeného čl. 17 ods. 1 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry\nGenerálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor“) č. k. VII/3 Gv 147/20/1000-\n\n389 z 20. mája 2021 a uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný\ntrestný súd“) č. k. 10Tp/6/2021 z 2. augusta 2021 (ďalej len „napadnuté uznesenie súdu“; ďalej\nspolu aj „napadnuté uznesenia“). Napadnuté uznesenia navrhuje zrušiť, požaduje finančné\nzadosťučinenie 10 000 eur, ako aj náhradu trov konania.\n2. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa uznesením č. k. III. ÚS 65/2023-24 zo 7. februára\n2023 prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základných práv zaručených čl. 20\nods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1\ndodatkového protokolu a základného práva zaručeného čl. 17 ods. 1 charty napadnutým uznesením\nsúdu. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Uznesením vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry ČVS:PPZ-331/NKA-BA2-2020\nz 5. novembra 2020 (ďalej aj „uznesenie o vznesení obvinenia“) bolo sťažovateľovi podľa § 206\nods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a zločin zneužitia právomoci verejného činiteľa\npodľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. c)\nTrestného zákona na skutkovom základe uvedenom v predmetnom uznesení.\n4. Uznesením prokurátora z 20. mája 2021 bol sťažovateľovi podľa § 425 ods. 1 Trestného\nporiadku zaistený majetok špecifikovaný v predmetnom uznesení.\n5. Proti napadnutému uzneseniu prokurátora podal sťažovateľ sťažnosť podľa Trestného poriadku,\nktorá bola napadnutým uznesením súdu zamietnutá.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Porušenie svojich práv sťažovateľ odôvodňuje nezákonným postupom, pokiaľ ide o zaistenie\nmajetku, a s tým súvisiacim nedostatkom odôvodnenia napadnutých uznesení, ako aj\nnevysporiadaním sa s návrhom, ktorým sťažovateľ žiadal o prerušenie konania a predloženie veci\nSúdnemu dvoru Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) na konanie o prejudiciálnej otázke.\n7. Prvá sťažnostná námietka sa upína na pôvod zaistených finančných prostriedkov a majetkových\npráv na peňažných účtoch. Sťažovateľ podotýka, že predmetné finančné prostriedky a majetkové\npráva preukázateľne pochádzajú z legálnych príjmov jeho a jeho manželky. Napadnuté uznesenie\nprokurátora o zaistení majetku ani napadnuté uznesenie súdu neobsahujú odôvodnenie, z ktorého by\nvyplývalo, že tieto finančné prostriedky a majetkové práva by mohli byť nástrojom alebo výnosom\nz trestnej činnosti tak, ako to predvída Trestný poriadok. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje\nna smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii\nprostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii (ďalej len „smernica“), ktorá bola\ntransponovaná do Trestného poriadku a ktorá podľa názoru sťažovateľa požaduje preukázanie\nskutočnosti, že zaistené peňažné prostriedky a majetkové práva sú nástrojom alebo výnosom\nz trestnej činnosti.\n\n2\n\n8. Podľa názoru sťažovateľa nedôvodným zaistením peňažných prostriedkov a majetkových práv\ndochádza aj k zásahu do vlastníckeho práva jeho manželky, ktorá je ich bezpodielovou\nspoluvlastníčkou z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.\n9. Ďalší deficit odôvodnenia napadnutých uznesení sťažovateľ vzhliada v nevymedzení majetku,\nktorý podľa § 426 Trestného poriadku (časť vety za bodkočiarkou) nepodlieha zaisteniu. Takto\nformulovaný výrok napadnutého uznesenia prokurátora, ktorý aprobovalo napadnuté uznesenie\nsúdu, je bez vymedzenia prostriedkov a vecí, na ktoré sa zaistenie nevzťahuje, nevykonateľný,\npričom na jeho základe nemožno disponovať s majetkom na jednotlivých účtoch v žiadnom\nrozsahu.\n10. Sťažovateľ ďalej dôvodí, že zaistené boli aj nepostihnuteľné časti majetku, ktoré sú vylúčené\nz výkonu rozhodnutia, najmä finančné prostriedky, ktoré sťažovateľ a jeho rodina nevyhnutne\npotrebuje na zabezpečovanie základných životných potrieb. Výška týchto peňažných prostriedkov\n(cca 1 300 eur) bola riadne vyčíslená a priložená k sťažnosti proti napadnutému uzneseniu\nprokurátora. Tieto finančné prostriedky s poukazom na § 95 ods. 4 Trestného poriadku nemôžu\npodliehať zaisteniu.\n11. Napokon sťažovateľ uvádza, že špecializovaný trestný súd v rozpore s čl. 267 Zmluvy\no fungovaní Európskej únie (ďalej len ,,zmluva“) nevyhovel jeho návrhu, ktorým žiadal\no prerušenie konania a predloženie veci Súdnemu dvoru na konanie o prejudiciálnej otázke.\nNapadnuté uznesenie súdu je v tomto smere odôvodnené nedostatočne a z tohto dôvodu je\nnepreskúmateľné.\nIV.\nVyjadrenie špecializovaného trestného súdu a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie špecializovaného trestného súdu:\n12. Špecializovaný trestný súd po rekapitulácii záverov napadnutého uznesenia prokurátora uviedol,\nže sťažnosť proti nemu zamietol preto, lebo ho považoval za zákonné a dôvodné. Zákonnosť\npredmetného uznesenia vyplýva z povahy trestného stíhania sťažovateľa, ktorý je stíhaný (okrem\niného) za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného\nzákona, kde pri uznaní viny prichádza obligatórne do úvahy uloženie trestu prepadnutia majetku\npodľa § 58 ods. 3 Trestného zákona. To odôvodňovalo postup prokurátora podľa § 425 ods. 1\nTrestného poriadku, pričom dôvodnosť tohto postupu bola konfrontovaná preskúmaním\npredloženého spisového materiálu a tam nazhromaždených dôkazov.\n13. Podľa špecializovaného trestného súdu nemožno opomenúť, že rozhodnutie prokurátora\no zaistení majetku a rozhodnutie súdu o sťažnosti proti takému rozhodnutiu predstavujú\nrozhodnutia, ktoré sú vydávané v počiatkoch vyšetrovania (v prípravnom konaní). O sťažnosti proti\nrozhodnutiu prokurátora o zaistení majetku je potrebné rozhodnúť spravidla do piatich pracovných\ndní od predloženia veci súdu. V danom prípade išlo o rozsiahly dvadsaťzväzkový spisový materiál,\npričom na sťažnostné konanie bolo predložených celkom osem sťažností. Obdobné uznesenia\no zaistení majetku majú podobné atribúty ako napadnuté uznesenie prokurátora.\n14. Na námietku, podľa ktorej napadnuté uznesenie prokurátora neobsahovalo špecifikáciu majetku,\nna ktorý sa zaistenie nevzťahuje, špecializovaný trestný súd odvetil, že v danom štádiu mu\n\n3\n\npostačovalo uvedenie § 426 ods. 1 (druhej vety) Trestného poriadku, podľa ktorej sa zaistenie\nnevzťahuje na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.\nJe potom na bankových inštitúciách, ktoré konkrétne finančné prostriedky zaistia.\n15. Návrhu, ktorým sťažovateľ žiadal o prerušenie konania a predloženie veci Súdnemu dvoru\nna konanie o prejudiciálnej otázke, špecializovaný trestný súd nevyhovel, pretože ho v tomto štádiu\ntrestného konania nepovažoval za dôvodný. Nešlo o obligatórne predloženie, ale fakultatívny návrh.\nNedôvodnosť tohto návrhu bola vyvodená z obligatórnosti ukladania trestu prepadnutia majetku\npodľa § 58 ods. 3 Trestného zákona pri taxatívne vymenovaných trestných činoch za použitia § 425\na nasl. Trestného poriadku. V danej veci existoval rozumný pomer proporcionality medzi verejným\nzáujmom a obmedzením ústavných práv sťažovateľa. Výklad práva Európskej únie (ďalej len\n„únia“) bol v predmetnom prípade jasný. Špecializovaný trestný súd v tejto súvislosti poukázal\nna dlhoročnú prax orgánov činných v trestnom konaní a súdov, ktoré v podobných prípadoch\npostupujú obdobne. Následne uviedol, že z rozhodovacej praxe Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) vyplýva povinnosť vnútroštátneho súdu odôvodniť odmietnutie návrhu\nna predloženie veci Súdnemu dvoru na konanie o prejudiciálnej otázke, a uznal, že napadnuté\nuznesenie súdu nie je odôvodnené, pričom však z jeho výroku musí byť dôvod neprerušenia\nkonania procesným stranám zrejmý.\n16. Napokon špecializovaný trestný súd uviedol, že uznesenie o zaistení majetku predstavuje\ndočasný inštitút, ktorý zabezpečuje zaistenie majetku pre prípadný výkon trestu prepadnutia\nmajetku. Z § 427 Trestného poriadku vyplýva, že predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor\nuznesením zruší zaistenie, ak zanikne dôvod, pre ktorý bol majetok zaistený. V prípade uznania\nviny a obligatórneho uloženia trestu prepadnutia majetku nastupuje vyhlásenie konkurzu, kde sa\npostupuje podľa osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie. Prevzatím majetku\nsprávcom konkurznej podstaty zaistenie zaniká. Špecializovaný trestný súd akcentuje, že je úlohou\nsprávcu konkurznej podstaty zistiť konkrétny majetok sťažovateľa, ako aj majetok, ktorý sťažovateľ\nnadobudne po zaistení majetku, a vylúčiť z neho prostriedky a veci, na ktoré sa prepadnutie majetku\npodľa zákona nevzťahuje. Až v tomto okamihu dochádza ku konečnému rozhodnutiu o tom, ktorý\nmajetok podlieha trestu prepadnutia majetku a ktorý je z neho vylúčený.\n17. Špecializovaný trestný súd uzavrel, že skutočnosť, či je napadnuté uznesenie súdu arbitrárne,\nnecháva na posúdení ústavného súdu.\nIV.2. Replika sťažovateľa:\n18. V replike sťažovateľ poukázal na vyjadrenie špecializovaného trestného súdu, z ktorého\nvyplýva konštatovanie pochybenia, pokiaľ ide o deficit odôvodnenia odmietnutia návrhu\nna predloženie veci na konanie o prejudiciálnej otázke. Nedôvodnosť predloženia predmetného\nnávrhu bola vyvodená z vnútroštátneho práva, pričom špecializovaný trestný súd sa právom únie\nnezaoberal.\n19. Sťažovateľ opakovane vyjadril nesúhlas so skutkovými závermi, ktoré vyplývajú z napadnutého\nuznesenia prokurátora a ktoré boli rekapitulované vo vyjadrení špecializovaného trestného súdu.\nOdmietol tvrdenia, že disponuje rozsiahlym majetkom, ktorý zahŕňa viacero nehnuteľností\na relatívne vysoké sumy peňažných prostriedkov. Majetok, ktorý spoločne s manželkou vlastní, bol\nnadobudnutý legálne a neprevyšuje úhrn ich príjmov.\n\n4\n\n20. V reakcii na argument špecializovaného trestného súdu, podľa ktorého sú napadnuté\nrozhodnutia vydávané v počiatočných fázach vyšetrovania, sťažovateľ uviedol, že napadnuté\nuznesenie prokurátora bolo vydané viac než šesť mesiacov po vznesení obvinenia a napadnuté\nuznesenie súdu bolo vydané po deviatich mesiacoch od začatia vyšetrovania. V danom prípade\nnejde o počiatočné štádiá vyšetrovania.\n21. Podľa sťažovateľa nie je vecou bankových inštitúcií, ktoré konkrétne finančné prostriedky\nzaistia. Identifikácia týchto finančných prostriedkov musí vyplývať z uznesenia o zaistení majetku.\nPo predchádzajúcom dôkladnom vyšetrení je potrebné uviesť pozitívne aj negatívne vymedzenie\nzaisťovaného majetku. Zaistenie majetku je síce dočasnej povahy, avšak predstavuje výrazný zásah\ndo základného práva vlastniť majetok. Zo zaistenia je potrebné vylúčiť prostriedky, na ktoré sa\nnevzťahuje trest prepadnutia majetku, už pri zaistení, pretože majetok, ktorý nepodlieha\npredmetnému trestu, nemôže byť ani len zaistený.\n22. Následne sťažovateľ poukázal na potrebu aplikačnej prednosti smernice a charty\npred vnútroštátnym právom, ako aj na potrebu eurokonformného výkladu príslušných ustanovení\nTrestného poriadku.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n23. Podstatou ústavnej sťažnosti v rozsahu, v akom bola prijatá na ďalšie konanie, je nedostatok\nodôvodnenia napadnutého uznesenia súdu. Podľa názoru sťažovateľa špecializovaný trestný súd\nadekvátne nereagoval na argumenty týkajúce sa pôvodu zaistených finančných prostriedkov\na majetkových práv na peňažných účtoch, deficitu vymedzenia majetku, ktorý nepodlieha zaisteniu,\na zaistenia nepostihnuteľných častí majetku, ktoré sú vylúčené z výkonu rozhodnutia. Rovnako tak\nneuviedol dôvod nevyhovenia návrhu, ktorým sťažovateľ žiadal o prerušenie konania a predloženie\nveci na konanie o prejudiciálnej otázke.\n24. Ústavný súd uvádza, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca vyjadril zhodu\nzámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru\n(m. m. napr. I. ÚS 331/2019, III. ÚS 251/2022). Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi\nobsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. napr. III. ÚS 66/2018, III. ÚS 251/2022).\n25. Článok 46 ods. 1 ústavy je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej ochrany. Tento\nčlánok ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov\nverejnej moci príslušných na poskytovanie právnej ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy\njednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu ochranu. Zároveň v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy\nsa možno domáhať práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie\nvykonávajú. Pritom však v súlade s čl. 152 ods. 4 ústavy musí byť výklad a uplatňovanie ústavných\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s ústavou, a\nsúčasne v zmysle čl. 154c ods. 1 ústavy majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd (m. m. napr.\nI. ÚS 530/2019, III. ÚS 251/2022).\n26. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podľa ustálenej praxe ústavného súdu podať jasné a\nzrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\n\n5\n\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania. Musí však poskytnúť\nodpovede na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných\núčastníkom konania. Preto odôvodnenie všeobecného súdu, ktoré stručne, jasne objasní skutkový a\nprávny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované\nzákladné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. napr. III. ÚS 54/2019, III. ÚS 251/2022).\nArbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je potom daná najčastejšie\nrozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov\ns pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu (m. m. napr. I. ÚS 102/2022, III. ÚS 209/04,\nIV. ÚS 115/03).\n27. ESĽP vo svojej judikatúre vzťahujúcej sa na interpretáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol, že toto\nustanovenie zaväzuje súd uviesť dôvody svojho rozhodnutia, pričom rozsah tejto povinnosti sa\nmôže líšiť v závislosti od povahy rozhodnutia. Vzhľadom na nevyhnutnosť prihliadať inter alia\nna rôznorodosť vyjadrení účastníkov konania a procesnoprávne predpisy platné v jednotlivých\nštátoch môže byť otázka posúdenia porušenia povinnosti všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí\ndôvody vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru posúdená len s prihliadnutím na okolnosti prípadu\n(rozsudok ESĽP z 9. 12. 1994 vo veci Torija vs. Španielsko, sťažnosť č. 303-A; m. m. napr.\nIII. ÚS 251/2022).\n28. Ústavný súd je toho názoru, že požiadavky na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, tak\nako vyplývajú z ustálenej rozhodovacej praxe, neboli v prípade napadnutého uznesenia súdu\nbezo zvyšku splnené. Platí to čiastočne, pokiaľ ide o časť odôvodnenia týkajúcu sa zaistenia\nmajetku, a celkom, pokiaľ ide o časť dopadajúcu na nevyhovenie návrhu, ktorým sťažovateľ žiadal\no prerušenie konania a predloženie veci na konanie o prejudiciálnej otázke.\n29. V sťažnosti proti napadnutému uzneseniu prokuratúry sťažovateľ poukázal na to, že zaistením\npeňažných prostriedkov, ktorých bezpodielovou spoluvlastníčkou je jeho manželka, dochádza tiež\nk zásahu do jej vlastníckeho práva. Reflektoval na absenciu skutočností, ktoré by nasvedčovali, že\nzaistené peňažné prostriedky a majetkové práva sú nástrojom trestnej činnosti alebo výnosom\nz trestnej činnosti. Ide o prostriedky získané zo mzdy, ktorá bola vyplácaná sťažovateľovi a jeho\nmanželke. Sťažovateľovi nebolo zrejmé, čo predstavuje prokurátorom uvádzaný pojem „relatívne\nvysoké obnosy finančných prostriedkov“ a aký rozsiahly majetok má vlastniť. V tejto súvislosti\nvyčíslil svoje príjmy a príjmy jeho manželky, ako aj majetok, ktorý s manželkou vlastnia. Následne\nuviedol, že v napadnutom uznesení prokuratúry absentuje vymedzenie majetku, ktorý zaisteniu\nnepodlieha, pričom zaistené boli aj peňažné prostriedky, ktoré on a jeho manželka potrebujú\nna zabezpečenie základných potrieb. V sťažnosti predostrel konkrétny výpočet základných\nživotných potrieb (napríklad lekárska a lekárenská starostlivosť alebo úhrady za energie), pričom\nrelatívne konkrétne vyčíslil aj výšku finančných prostriedkov potrebných na ich zabezpečenie (cca\n1 300 eur mesačne). Sťažovateľ k predmetnej sťažnosti priložil zodpovedajúce výpisy z bankových\núčtov, ako aj nákladov na základné životné potreby.\n\n6\n\n30. Špecializovaný trestný súd v odpovedi na sťažovateľove argumenty poukázal na účel zaistenia\nmajetku, ktorým je zabezpečenie výkonu trestu prepadnutia majetku. Podotkol, že na tom nič\nnemenia ani viaceré skutkové okolnosti, konkrétne, že obvinený nevykonáva úkony smerujúce\nk odstráneniu majetku s cieľom vyhnúť sa jeho prepadnutiu, že vzhľadom na jeho väzobné stíhanie\nje realizácia takýchto úkonov podstatne sťažená, ako ani to, že majetkový prospech vyjadrený\nv jednotlivých skutkoch, ktorých sa sťažovateľ v rámci zločineckej skupiny mal dopustiť,\nnedosahuje hodnotu zaisteného majetku. Následne špecializovaný trestný súd z pohľadu práv tretích\nosôb uviedol, že vyhlásením konkurzu na majetok obvineného na základe uloženia trestu\nprepadnutia majetku zaniká bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a dochádza k jeho\nvysporiadaniu podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka. Napokon poukázal, že\nvzhľadom na osobitnú povahu páchania trestnej činnosti zločineckými skupinami a vzájomné\nvzťahy medzi ich členmi, osobami činnými alebo podporujúcimi zločineckú skupinu, si tieto\nsubjekty musia byť vedomé, že v službu zločineckej skupine dávajú nielen svoju osobu, ale aj\nvšetky finančné zdroje a majetkové možnosti, ktoré tým splynú s majetkom získaným trestnou\nčinnosťou alebo určeným na spáchanie trestnej činnosti a práve vďaka ktorým umožňujú dlhodobé\nfungovanie zločineckej skupiny.\n31. Prokurátor a špecializovaný trestný súd zaistili majetok sťažovateľa na základe toho, že\npri trestných činoch vymedzených v § 58 ods. 3 Trestného zákona, kam patrí aj trestný čin\nzaloženia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (pre ktorý\nje sťažovateľ trestne stíhaný), súd obligatórne uloží trest prepadnutia majetku. V takom prípade súd\nneskúma splnenie podmienok podľa § 58 ods. 1 Trestného zákona, teda okolnosti spáchaného\ntrestného činu a pomery páchateľa. Konštrukcia právnej normy vyjadrenej v § 425 ods. 1 Trestného\nporiadku nadväzuje na hypotézu, ktorá ako podmienku pre zaistenie majetku stanovuje očakávanie\nuloženia trestu prepadnutia majetku, a to vzhľadom na povahu a závažnosť činu a pomery\nobvineného. Posúdenie splnenia podmienok zaistenia majetku sťažovateľa teda vychádzalo\nz relevantnej právnej úpravy a je následkom očakávania uloženia trestu prepadnutia majetku tak,\nako to predpokladá Trestný zákon (m. m. napr. III. ÚS 705/2022). Povahu a závažnosť trestného\nčinu, na ktoré ako na relevantné kritériá poukazuje § 425 ods. 1 Trestného poriadku, totiž vyjadruje\nuž samotný § 58 ods. 3 Trestného zákona, ktorý definuje skupinu spoločensky obzvlášť\nnebezpečných trestných činov, pri ktorých zákonodarca s cieľom maximalizovať výchovné a\nprevenčné pôsobenie na osobu páchateľa stanovil trest prepadnutia majetku ako obligatórny\nnásledok špecifikovaných trestných činov (m. m. napr. I. ÚS 252/2023, II. ÚS 534/2021).\n32. Ústavný súd uvádza, že vníma v spoločnosti rezonujúcu diskusiu na tému primeranosti právnej\núpravy regulujúcej ukladanie trestu prepadnutia majetku a s tým súvisiaceho predbežného\nzaisťovania majetku obvineného v trestnom konaní. Súčasne však zdôrazňuje, že musí rešpektovať\nprincíp deľby moci a úlohu súdov v právnom štáte. Rozhodnutie zákonodarcu ustanoviť pre určité\ndruhy trestných činov ako sankciu trest prepadnutia majetku a určiť zároveň zákonné podmienky\numožňujúce túto sankciu v tom-ktorom prípade uložiť je prejavom trestnej politiky štátu, ktorá patrí\ndo právomocí štátnych orgánov odlišných od ústavného súdu. Rozhodovanie, ktoré trestné činy\na za akých podmienok budú sankcionovateľné trestom prepadnutia majetku, ako aj súvisiace\nrozhodovanie o stanovení zákonných podmienok predbežného zaisťovania majetku obvineného\nv trestnom konaní, prináleží zákonodarcovi, ktorý je oprávnený na základe politickej vôle vymedziť\nprípady postihnuteľné uvedeným trestom a zároveň definovať podmienky na jeho ukladanie, ako aj\n\n7\n\npodmienky predbežného zaistenia majetku. Vymedzeným priestorom, kde môže ústavný súd\ndo uvedenej témy vstúpiť, je iba konanie o súlade právnych predpisov, ktoré napokon aktuálne\nprebieha pod sp. zn. PL. ÚS 1/2021 (návrh na vyslovenie nesúladu ustanovení § 58 ods. 2 a 3\nTrestného zákona s ústavou, dodatkovým protokolom a chartou). Pre ústavný súd je však podstatné,\nže kým neskonštatuje nesúlad dotknutých ustanovení Trestného zákona, platí prezumpcia ich\nústavnosti a súladnosti s relevantnými medzinárodnými zmluvami (m. m. napr. I. ÚS 252/2023,\nII. ÚS 534/2021).\n33. Zaistenie majetku sa podľa § 426 ods. 1 Trestného poriadku vzťahuje na celý majetok\nobvineného, čo zodpovedá tomu, že v prípade sťažovateľa možno očakávať trest prepadnutia\nmajetku, ktorý sa bude vzťahovať na celý jeho majetok. Preto nemožno vnímať ako pochybenie\nústavnoprávneho významu, keď špecializovaný trestný súd nehodnotil spôsob nadobudnutia\nmajetku sťažovateľa. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že pri zaistení majetku ide o opatrenie\ndočasnej a zabezpečovacej povahy, ktoré priamo nesmeruje k odňatiu vlastníctva. Ide o obmedzenie\nzákladného práva vlastniť majetok v oprávneniach disponovať a užívať ho (m. m. napr.\nIII. ÚS 705/2022). Aj keď § 425 ods. 1 Trestného poriadku pri zaistení výkonu trestu prepadnutia\nmajetku odkazuje na primerané použitie ustanovení Trestného poriadku o zaistení nástrojov alebo\nvýnosov z trestnej činnosti, nemožno dospieť k tomu, že primerané použitie týchto ustanovení by\nmalo mať za následok to, že podmienkou zaistenia výkonu trestu prepadnutia majetku v podobe\nzaistenia majetku sťažovateľa je aj to, aby zaistený majetok bol nástrojom alebo výnosom z trestnej\nčinnosti. Účelom zaistenia nástrojov a výnosov trestnej činnosti nie je zaistenie výkonu trestu\nprepadnutia majetku, ale trestu prepadnutia veci tak, ako vyplýva z § 60 ods. 1 Trestného zákona.\nPodľa tohto ustanovenia súd uloží trest prepadnutia vecí, ktoré boli použité alebo určené\nna spáchanie trestného činu (teda boli jeho nástrojmi), alebo ktoré boli jeho výnosmi. Rozdielnosť\núčelu zaistenia majetku podľa § 425 Trestného poriadku vylučuje primerané použitie ustanovení,\nktoré smerujú k inému účelu (m. m. napr. I. ÚS 252/2023, III. ÚS 267/2022).\n34. Pokiaľ sťažovateľ namieta, že zaistenie majetku sa vzťahuje aj na peňažné prostriedky jeho\nmanželky, ústavný súd uvádza, že tým sa nedomáha ochrany svojich práv, ale práv tretej osoby\n(m. m. napr. III. ÚS 705/2022). Neuniklo navyše pozornosti ústavného súdu, že sťažovateľova\nmanželka podala proti napadnutému uzneseniu prokuratúry sťažnosť, ktorá bola napadnutým\nuznesením súdu podľa § 193 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zamietnutá ako oneskorene\npodaná.\n35. Dôvodná nie je ani sťažovateľova námietka uvedená v replike, podľa ktorej zaistenie majetku\nnezodpovedá štádiu trestného konania. Táto námietka nekorešponduje § 425 ods. 1 Trestného\nporiadku, ktorý umožňuje zaistenie majetku v ktoromkoľvek štádiu trestného konania (m. m. napr.\nIII. ÚS 267/2022).\n36. Ústavne nekonformná sa však ústavnému súdu javí časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nsúdu, v ktorej absentuje dostatočné vysporiadanie sa s argumentáciou sťažovateľa smerujúcou\nk zaisteniu majetku, na ktorý sa zaistenie nemá vzťahovať, najmä aj pokiaľ ide o uspokojovanie\nzákladných potrieb sťažovateľa a jeho rodiny. Zaistenie majetku sa podľa § 426 ods. 1 Trestného\nporiadku nevzťahuje na prostriedky a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie\nmajetku s tým, že podľa výslovne uplatniteľného § 50 ods. 3 druhej vety Trestného poriadku\nna zaistenie nemožno použiť veci, ktoré podľa občianskoprávnych predpisov nemožno postihnúť\n\n8\n\nvýkonom súdneho rozhodnutia, a ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného\npomeru, výživného a dávok nemocenského poistenia a sociálneho zabezpečenia. Sťažovateľ\nposkytol celkom konkrétne vymedzenie svojich potrieb, ako aj potrieb svojej rodiny, pričom\nrelatívne konkrétne kvantifikoval sumu finančných prostriedkov, ktorá je potrebná na zabezpečenie\npredmetných potrieb. V danom prípade preto neobstojí ako protiargument všeobecný poukaz\nna normatívnu dikciu § 426 ods. 1 Trestného poriadku s tým, že konkrétne vymedzenie majetku je\nvecou bankových inštitúcií. Podľa názoru ústavného súdu bolo potrebné relevantne, teda dostatočne\nkonkrétnym spôsobom zareagovať na argument súvisiaci s majetkom, ktorý zaisteniu nepodlieha, a\nto najmä s ohľadom na žiadosť o uvoľnenie zaistenia tých peňažných prostriedkov, ktoré sú\npotrebné na uspokojenie základných životných potrieb sťažovateľa a jeho rodiny.\n37. K nepredloženiu veci na konanie o prejudiciálnej otázke ústavný súd uvádza, že subjekty\noprávnené, resp. povinné predložiť Súdnemu dvoru prejudiciálnu otázku, sú upravené v čl. 267\nzmluvy. Špecializovaný trestný súd možno považovať za súd povinný obrátiť sa na Súdny dvor,\nkeď sa v konaní pred ním vyskytne otázka nutnosti výkladu práva únie (smernice), pretože proti\nnapadnutému uzneseniu súdu nie je prípustný opravný prostriedok (m. m. napr. III. ÚS 251/2022).\n38. V zmysle konštantnej judikatúry Súdneho dvora môže byť vnútroštátny súd oslobodený\nod povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku len v prípade, ak konštatoval, že položená otázka nie\nje relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva únie už bolo predmetom výkladu zo strany\nSúdneho dvora, alebo že správny výklad práva únie sa javí byť taký jasný, že neponecháva miesto\npre žiadne primerané pochybnosti (rozsudok Súdneho dvora zo 6. 10. 1982 vo veci 283/81, Cilfit a\ni., EU:C:1982:335, bod 21; z novších rozsudkov rozsudok Súdneho dvora zo 6. 10. 2021 vo veci C561/19, Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi et Catania Multiservizi,\nEU:C:2021:799, bod 33; m. m. napr. III. ÚS 251/2022).\n39. Súdny dvor tiež pripomenul, že vnútroštátny súd musí na vlastnú zodpovednosť nezávisle\na s náležitou pozornosťou posúdiť, či sa nachádza v jednej z hypotéz, ktorá mu umožňuje zdržať sa\npredloženia prejudiciálnej otázky (rozsudok Súdneho dvora zo 6. 10. 2021 vo veci C-561/19,\nConsorzio Italian Management e Catania Multiservizi et Catania Multiservizi, bod 50). Ak\nvnútroštátny súd dospeje k záveru, že sa nachádza v jednej z uvedených hypotéz, nie je povinný\npredložiť prejudiciálnu otázku, a to aj keby bola otázka týkajúca výkladu práva únie vznesená\núčastníkom konania, ktoré pred ním prebieha (rozsudok Súdneho dvora zo 6. 10. 2021 vo veci C561/19, Consorzio Italian Management e Catania Multiservizi et Catania Multiservizi, bod 57;\nm. m. napr. III. ÚS 251/2022).\n40. To, že účastník konania pred vnútroštátnym súdom nemá nárok na predloženie prejudiciálnej\notázky, potvrdil aj ESĽP. V rozsudku z 20. septembra 2011 vo veci Ullens de Schooten a Rezábek\nproti Belgicku (sťažnosti č. 3989/07 a č. 38353/07) uviedol, že dohovor sám osebe negarantuje\nprávo na to, aby vnútroštátny sudca predložil prejudiciálne otázky inému vnútroštátnemu alebo\nnadštátnemu súdnemu orgánu. Napriek tomu z čl. 6 ods. 1 dohovoru vyplýva povinnosť\nvnútroštátneho súdu odôvodniť odmietnutie návrhu na predloženie prejudiciálnej otázky s ohľadom\nna výnimky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora. Vnútroštátny súd teda musí uviesť dôvody,\npre ktoré sa domnieva, že ide o situáciu, v ktorej je oslobodený od povinnosti predložiť\nprejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru (m. m. napr. III. ÚS 251/2022).\n\n9\n\n41. Ústavný súd sa v niektorých prípadoch mierne odchýlil od koncepcie ESĽP. Kým ESĽP sa\nzameriava na skúmanie dostatočnej odôvodnenosti nepredloženia prejudiciálnej otázky\nv konkrétnom prípade bez toho, aby sa vyjadroval k samotnej existencii povinnosti predložiť\nprejudiciálnu otázku, ústavný súd sám vyhodnotil existenciu povinnosti predloženia prejudiciálnej\notázky v konkrétnom prípade (m. m. napr. II. ÚS 381/2018, III. ÚS 388/2010) a porušenie\nzákladného práva spájal s porušením povinnosti súdu predložiť prejudiciálnu otázku.\n42. V iných prípadoch (napr. III. ÚS 251/2022) však ústavný súd považoval za vhodnejšie a\nsprávnejšie nasledovať prístup ESĽP, ktorý spája porušenie základných práv s otázkou dostatočnej\nodôvodnenosti namietaného rozhodnutia, a nie s otázkou určenia, či súd porušil povinnosť predložiť\nprejudiciálnu otázku. Tento postup vo väčšej miere korešponduje s konštantným názorom\nústavného súdu, v zmysle ktorého ústavný súd nepôsobí v konaní o sťažnostiach podľa čl. 127\nods. 1 ústavy ako ďalší stupeň v sústave všeobecného súdnictva. Ústavný súd sa v zmysle tohto\nprístupu preto aj v tomto prípade zameral na dostatočnosť odôvodnenia nepredloženia\nprejudiciálnej otázky.\n43. Špecializovaný trestný súd bol v danom prípade súdom posledného stupňa, preto je in abstracto\nspod povinnosti predložiť prejudiciálnu otázku oslobodený len v troch situáciách – po prvé, ak\npoložená otázka nie je relevantná, po druhé, ak predmetné ustanovenie práva únie už bolo\npredmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé), a napokon po tretie, ak správny výklad\npráva únie sa javí byť taký jasný, že neponecháva miesto pre žiadne primerané pochybnosti (acte\nclair).\n44. Po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu je potrebné dospieť k záveru, že toto neobsahuje\nodôvodnenie skutočností, ktoré mali za následok nepredloženie prejudiciálnej otázky. Neuniklo\npozornosti ústavného súdu, že vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti špecializovaný trestný súd uznal,\nže pochybil, ak v napadnutom uznesení súdu nepredostrel dôvod neprerušenia konania\na nepredloženia prejudiciálnej otázky. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou, že z výroku\nnapadnutého uznesenia súdu musí byť stranám zrejmé, prečo nedošlo k prerušeniu konania.\nZ predmetného výroku totiž vyplýva len to, že o sťažnostiach obvinených (vrátane sťažnosti\nsťažovateľa) podaných proti napadnutému uzneseniu prokuratúry rozhodol špecializovaný trestný\nsúd tak, že ich zamietol. To nespadá pod žiadnu z troch situácií, v ktorých je vnútroštátny súd\noslobodený od povinnosti predloženia prejudiciálnej otázky.\n45. Ústavný súd sumarizuje, že vzhľadom na absenciu presvedčivého odôvodnenia napadnutého\nuznesenia súdu v súvislosti s majetkom sťažovateľa, ktorý zaisteniu nepodlieha, ako aj v súvislosti\ns odmietnutím predloženia prejudiciálnej otázky je predmetné uznesenie v uvedených častiach\nústavne neudržateľné. Jeho ústavná neudržateľnosť spočíva v tom, že je odôvodnené len\nvšeobecným a abstraktným spôsobom, teda nedostatočne. Z týchto dôvodov ním boli porušené\nzákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vyslovil porušenie\npredmetných článkov ústavy a dohovoru prvým výrokom napadnutého uznesenia v časti, v ktorej sa\ntýka sťažovateľa, predmetnú časť tohto uznesenia zrušil a vec vrátil špecializovanému trestnému\nsúdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou špecializovanému trestného súdu proces\nrozhodovania o sťažovateľovej veci zopakovať a relevantným spôsobom reagovať na podstatnú\nargumentáciu sťažovateľa.\n\n10\n\n46. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva vlastniť majetok zaručeného čl. 20 ods. 1 a\n5 ústavy, podľa čl. 17 charty a o namietané porušenie práva na pokojné užívanie majetku podľa\nčl. 1 dodatkového protokolu, ústavný súd zdôrazňuje, že dôvodom vyhovenia ústavnej sťažnosti\nv časti namietajúcej porušenie práv procesnej povahy je výlučne nedostatočnosť odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia súdu. Práve podstata takto identifikovanej vady má za následok, že ústavný\nsúd nemohol zaujať meritórne stanovisko k otázke proporcionality zásahu do základného práva\nvlastniť majetok a práva na pokojné užívanie majetku vykonaného napadnutým uznesením súdu.\nVyslovenie porušenia základných práv hmotnej povahy tak neprichádza do úvahy, pretože by sa\nmuselo opierať o dôvody, ktoré špecializovaný trestný súd vo svojom napadnutom uznesení\nneodhalil, v dôsledku čoho by úvahy ústavného súdu zakladajúce vyhovenie ústavnej sťažnosti\nv tejto jej časti museli vychádzať len z hypotetických domnienok. Preto v tejto časti ústavný súd\nústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel.\n47. Pokiaľ ide o námietku porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd uvádza, že predmetné\nustanovenie zakotvuje (i) základné právo na verejné prerokovanie veci, (ii) základné právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, (iii) základné právo na prerokovanie veci\nv prítomnosti účastníka konania a (iv) základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným\ndôkazom. Zo sťažnostnej argumentácie však nevyplývajú dôvodové línie, ktoré by odôvodňovali\nporušenie predmetných základných práv. Medzi napadnutým uznesením súdu na jednej strane\na obsahom týchto základných práv neexistuje taká príčinná súvislosť, na ktorej základe by ústavný\nsúd mohol vysloviť porušenie predmetného ustanovenia ústavy. Z tohto dôvodu ústavný súd v tejto\nčasti ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nVI.\nFinančné zadosťučinenie a náhrada trov konania\n48. Sťažovateľ si v ústavnej sťažnosti uplatnil aj nárok na finančné zadosťučinenie 10 000 eur. Táto\nsuma podľa názoru sťažovateľa reflektuje zásah do jeho práv a jeho následky.\n49. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát vyriekol, že cieľom primeraného\nfinančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,\nže k porušeniu došlo, a to spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen\ndeklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania práva.\n50. Zohľadňujúc predovšetkým charakter a intenzitu porušenia práv sťažovateľa ústavný súd dospel\nk záveru, že len vyslovenie porušenia sťažovateľom namietaných referenčných ustanovení je\nv danom prípade dostatočným zadosťučinením. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nnie je v tomto prípade žiaduce, a preto sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie nepriznal\n(bod 4 výrokovej časti nálezu). Pri rozhodovaní vzal ústavný súd do úvahy skutočnosť, že podstata\nnamietaného porušenia sťažovateľom uvedených (základných) práv spočíva v nedostatkoch\nodôvodnenia napadnutého uznesenia súdu (m. m. napr. III. ÚS 582/2021, III. ÚS 625/2022).\n51. Zistené porušenie (základných) práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu špecializovaný trestný\nsúd podľa § 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov úplne nahradil trovy konania, ktoré mu\nvznikli zastúpením advokátom. Výška náhrady 708,52 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\n\n11\n\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina priemernej mzdy\nza predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľ má nárok\nna náhradu za 2 úkony právnej služby v roku 2021 (prevzatie a príprava zastupovania, podanie\nústavnej sťažnosti) v sume 362,34 eur a jeden úkon právnej služby v roku 2023 (replika) v sume\n193,83 eur, čo úhrnom predstavuje 556,17 eur. K tejto sume je potrebné podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\npaušálnu náhradu výdavkov vo výške jednej stotiny výpočtového základu (10,87 eur za úkon\nprávnej služby v roku 2021 a 12,52 eur za úkon právnej služby v roku 2023) za každý úkon právnej\nslužby, teda spolu vo výške 34,26 eur. Keďže právny zástupca sťažovateľa je platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, je podľa § 18 ods. 3 vyhlášky potrebné pripočítať k odmene daň z pridanej\nhodnoty vo výške 118,09 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. júna 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "preskúmanie rozhodnutia iných org.", "trestné konanie", "majetok", "majetok", "rozhodnutie-odôvodnenie", "predbežná (prejudiciálna) otázka-konanie o prejudicálnej otázke SD EÚ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "10Tp/6/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e25c4e20-89f8-4531-82f8-aaa0b21d58dc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.252.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 252/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 252/2023 z 26. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.252.2023.1"}, {"guid": "ussr:27cac989-290d-4691-ab90-94699a0e236d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 625/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 625/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.625.2022.1"}, {"guid": "ussr:e4756981-15a6-43dc-9e09-52cb198d793e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.705.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 705/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 705/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.705.2022.1"}, {"guid": "ussr:bca44da4-ff39-4e61-b0a2-af68d3003c6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 251/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 251/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.251.2022.2"}, {"guid": "ussr:e380a5d3-b71c-4b50-a891-a673e12fa87e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.267.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 267/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 267/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.267.2022.1"}, {"guid": "ussr:00cf0a3c-3cd3-42bc-977d-f902130bab2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.102.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 102/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.102.2022.2"}, {"guid": "ussr:7d23db57-6d2a-4cd1-9d02-44b397e06acd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 582/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 582/2021 z 27. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-27", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.582.2021.1"}, {"guid": "ussr:984701e5-6d1b-4f72-a1f8-78c344407cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.534.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.534.2021.1"}, {"guid": "ussr:03128f52-b02b-489c-a1e9-39f88e8c19a7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 530/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 530/2019 z 3. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-03", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.530.2019.2"}, {"guid": "ussr:5d05da6b-3eed-4ca5-9595-5361dbd73f57", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 54/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 54/2019 z 11. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.54.2019.1"}, {"guid": "ussr:e9e41b6c-72d5-4055-b125-881ca8781529", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 331/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 331/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 104, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.331.2019.2"}, {"guid": "ussr:d3d7beff-9cc1-4103-b95e-eb36537cdca5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.381.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 381/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 381/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.381.2018.2"}, {"guid": "ussr:017fea72-05cc-4057-b558-3482f83bb5ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2018 z 13. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-13", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.66.2018.1"}, {"guid": "ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2010 z 19. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-19", "citacie_n": 311, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de76369e-48b9-4400-90a7-eb7baf842458"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b95592e2-4c5d-4ff5-8a44-88cf83f4a302", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.485.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 485/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 485/2026 z 13. 8. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-08-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.485.2026.1"}, {"guid": "ussr:22c80899-ebad-4195-91a6-f46262eb83e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.479.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 479/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 479/2024 z 25. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.479.2024.1"}, {"guid": "ussr:0fd54ce9-5d5f-4709-bf01-c70ccbdcb6bd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5", "spisova_znacka": "PL. ÚS 3/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 3/2024 z 3. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PL.US.3.2024.5"}]}