{"guid": "ussr:c23497fe-e469-4b02-8c46-9b2af8c06259", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.60.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2023 z 11. 5. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. mája 2023, sp. zn. III. ÚS 60/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.60.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2023-05-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c23497fe-e469-4b02-8c46-9b2af8c06259", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.60.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.60.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.60.2023.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 60/2023-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\nzastúpenej advokátom JUDr. Michalom Dribňákom, Kpt. Nálepku 440/18, Medzilaborce, proti\nuzneseniu Okresného súdu Svidník č. k. 6C/118/2014 zo 4. novembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Okresného súdu Svidník č. k. 6C/118/2014 zo 4. novembra 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie Okresného súdu Svidník č. k. 6C/118/2014 zo 4. novembra 2022 sa z r u š u j e\na vec sa v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Svidník j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 663,57 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 23. januára 2022 domáhala\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Tiež navrhovala zrušiť namietané uznesenie, vec\nvrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v konaní sp. zn.\n6C/118/2014\nvedenom\nna\nokresnom\nsúde\nv procesnom\npostavení\nžalovanej,\nvoči ktorej sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 4 741 eur s príslušenstvom z titulu poskytnutia\nfinančných prostriedkov ako pomoc na prekonanie jej zložitej finančnej a rodinnej situácie.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 6C/118/2014 zo 7. júna 2022 po predošlej kasácii zo strany\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a Krajského súdu v Prešove žalobu zamietol a sťažovateľke\npriznal náhradu trov konania v celom rozsahu.\n\n3. Vyššia súdna úradníčka okresného súdu (ďalej len „VSÚ“) uznesením č. k. 6C/118/2014\nz 27. júla 2022 uložila žalobkyni povinnosť nahradiť sťažovateľke trovy konania 2 390,68 eur.\nProti uzneseniu VSÚ podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej namietala, že VSÚ nepriznala\njej právnemu zástupcovi náhradu za stratu času, a namietala odôvodnenie, že za úkony vykonané\nadvokátskym koncipientom uvedená náhrada nepatrí. Uvedené však podľa jej názoru nevyplýva\nzo žiadneho právneho predpisu. Tiež namietala, že jej VSÚ nepriznala náhradu trov konania\npozostávajúcu zo zaplatenia súdneho poplatku za podanie odporu a odvolania vo veci samej.\nSudkyňa okresného súdu namietaným uznesením sťažnosť sťažovateľky zamietla ako nedôvodnú.\n4. K námietke sťažovateľky o nepriznaní nároku jej právnemu zástupcovi na náhradu za stratu času\nokresný súd uviedol, že náhradu za stratu času v súvislosti s oboznámením sa s obsahom spisového\nmateriálu 15. januára 2016, ako aj v súvislosti s účasťou na pojednávaní konanom 21. januára 2016,\n3. novembra 2016 a 7. júna 2022 nepriznal z dôvodu, že týchto procesných úkonov sa zúčastnil\npoverený advokátsky koncipient. Ďalej uviedol, že zmyslom inštitútu náhrady za stratu času je\nfinančná kompenzácia časovej straty advokáta, počas ktorej advokát nemôže v dôsledku prepravy\nefektívne vykonávať svoju činnosť odborného charakteru. Zmyslom je teda kompenzovať príjem,\nktorý advokát stratí cestou z miesta výkonu svojej činnosti do sídla súdu. Pokiaľ sa daných úkonov\nosobne nezúčastnil advokát, ale jeho advokátsky koncipient, je zrejmé, že advokát nebol limitovaný\nvo výkone svojej advokátskej praxe v danom čase, preto mu náhrada za stratu času nepatrí.\n5. K námietke o nepriznaní náhrady trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku\nza podanie odporu a odvolania vo veci okresný súd uviedol, že právny zástupca sťažovateľky\npodaním z 18. júla 2022 vyčíslil trovy právneho zastúpenia vo výške 2 581,33 eur, no uvedené\npodanie neobsahovalo vyúčtovanie náhrady trov konania v súvislosti so zaplatením súdneho\npoplatku za podanie odporu a odvolania vo veci samej. Podľa názoru okresného súdu ak\nsťažovateľka chcela, aby jej súd priznal náhradu trov konania aj za zaplatené súdne poplatky, mala\nsi tieto trovy uplatniť spolu s vyčíslením trov právneho zastúpenia. Okresný súd nemal dôvod\nsťažovateľke v rámci sťažnostného konania dodatočne priznať náhradu trov konania za uvedené\nsúdne poplatky, keďže sťažovateľka nepreukázala, že by jej v čase rozhodovania VSÚ v tom\nbránila akákoľvek objektívna prekážka. Okresný súd ďalej uviedol, že o výške náhrady trov\nkonania rozhoduje z úradnej povinnosti, avšak táto povinnosť nie je absolútna s poukazom\nna dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané civilné sporové konanie. Súd môže bez akejkoľvek\naktivity strany konania rozhodnúť o výške náhrady trov konania, ktoré vyplývajú zo súdneho spisu.\nPokiaľ sa strana rozhodne sama z vlastnej iniciatívy predložiť pred vydaním rozhodnutia o výške\nnáhrady trov konania špecifikáciu a výšku uplatnených trov, obzvlášť ak bola strana v konaní\nzastúpená advokátom, ktorý pozná právnu úpravu týkajúcu sa náhrady trov konania obsiahnutú\nv Civilnom sporovom poriadku, ako aj odmeny podľa vyhlášky, súd vychádza z tohto vyčíslenia\na uplatnených nárokov.\nII.\n6. Sťažovateľka považuje namietané uznesenie okresného súdu za arbitrárne. Tvrdí, že počas\nzákladného, odvolacieho a dovolacieho konania si riadne uplatnila nárok na náhradu trov konania.\nPo rozhodnutí vo veci samej si výšku trov právneho zastúpenia vyčíslil jej právny zástupca, pretože\nvýška tejto časti trov konania nebola okresnému súdu zo súdneho spisu známa. Vyčíslením trov\nprávneho zastúpenia sa však nevzdala svojho nároku na náhradu trov konania pozostávajúceho\n2\n\nzo zaplatených súdnych poplatkov. Podľa názoru sťažovateľky bola výška uhradených súdnych\npoplatkov okresnému súdu známa, a tak jej mal tento nárok priznať ex offo. Uvádza, že v jej prípade\nnešlo o dodatočné vyúčtovanie trov konania v sťažnostnom konaní.\n7. Ďalej tvrdí, že ak má advokát, ktorý je substitučne zastúpený advokátskym koncipientom, nárok\nna odmenu, režijný paušál a cestovné výdavky, má nárok aj na náhradu za stratu času za úkony\nprávnej služby, ktoré sú ním poskytnuté prostredníctvom advokátskeho koncipienta podľa § 17\nods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Pokiaľ by sťažovateľka odobrila právny názor okresného súdu, že náhrada za stratu\nčasu nepatrí advokátovi v prípadoch, ak bol zastúpený advokátskym koncipientom, znamenalo by\nto, že advokát nemá nárok ani na iné náhrady za úkony právnej služby, ktorých sa zúčastnil\nadvokátsky koncipient.\nIII.\n8. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 60/2023 zo 7. februára 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky v celom rozsahu na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 6 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd doručil ústavnú sťažnosť\nokresnému súdu a zúčastnenej osobe (žalobkyni) na vyjadrenie.\n9. Podpredseda okresného súdu vo vyjadrení vo vzťahu k nepriznaniu náhrady za stratu času\nodkázal na uznesenie ústavného súdu č. k. IV. ÚS 117/2020 z 1. apríla 2020. Nepriznanie náhrady\nza stratu času právnemu zástupcovi sťažovateľky odôvodnil tým, že tento nebol počas prepravy\nadvokátskeho koncipienta limitovaný pri výkone advokátskej činnosti. Advokátsky koncipient,\nktorý predmetné úkony právnej služby vykonal a ktorý sa nachádza v pracovnom pomere vo vzťahu\nk advokátovi, nestráca cestou na pojednávanie žiadne finančné prostriedky, ktoré by bolo potrebné\nnahradiť. Jeho mzda určená na základe pracovnej zmluvy je priamo závislá od množstva\nvykonaných úkonov. Z uvedených dôvodov preto náhrada za stratu času nebola právnemu\nzástupcovi priznaná. Vo vzťahu k nepriznaniu náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie\nodporu proti platobnému rozkazu a odvolaniu vo veci samej podpredseda okresného súdu\nskonštatoval, že z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by sťažovateľka zaplatila za podaný odpor\nsúdny poplatok, a preto jej nebolo možné priznať požadovanú náhradu. Pokiaľ si sťažovateľka\nneuplatnila náhradu trov konania za podanie odvolania vo veci samej, považuje to za jej právo.\nV ďalšom už len poukázal na odôvodnenie namietaného uznesenia okresného súdu.\n10. Zúčastnená osoba považuje priznanie náhrady trov konania sťažovateľke v celom rozsahu\nza neoprávnené. Poukázala na skutočnosť, že počas súdneho konania jej sťažovateľka zo žalovanej\nsumy vrátila 2 500 eur, čo znamená, že v konaní bola úspešná v pomere 52,70 %. Na základe\nuvedeného preto mal byť vo výroku rozsudku okresného súdu v časti náhrady trov konania\nzohľadnený aj jej pomerný úspech v konaní.\n11. Sťažovateľka vo svojom ďalšom podaní vo vzťahu k vyjadreniu zúčastnenej osoby poukázala\nna skutočnosť, že proti rozsudku, ako aj uzneseniu okresného súdu zúčastnená osoba nepodala\nriadny opravný prostriedok (odvolanie a sťažnosť). Rozsudok okresného súdu považuje za vecne\nsprávny. S vyjadrením podpredsedu okresného súdu vo vzťahu k nepriznaniu náhrady za stratu času\n3\n\nadvokáta sa nestotožňuje a pridržiava sa svojej sťažnostnej argumentácie. Sťažovateľka uviedla, že\njej právnym zástupcom bolo súdu predložené vyčíslenie trov konania, ktoré súdu neboli známe.\nVýška uhradených súdnych poplatkov však súdu známa bola zo súdneho spisu, a tak jej mal priznať\ntrovy konania aj za zaplatený súdny poplatok. Nestotožňuje sa s názorom okresného súdu, že si\nnáhradu trov konania uplatnila dodatočne až v rámci sťažnostného konania.\nIV.\n12. Podstatou konania je vyriešenie právnej otázky, či možno priznať advokátovi náhradu za stratu\nčasu aj v prípade, ak sa procesných úkonov zúčastnil ním substitučne poverený advokátsky\nkoncipient s poukazom na § 17 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 16 ods. 2, § 24 ods. 2 prvej vety a § 64\nods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no advokácii“). Rovnako relevantným je tiež posúdenie otázky, či je okresný súd v rámci vyčíslenia\nvýšky trov konania povinný prihliadať aj na stranou konania neuplatnené nároky na náhradu trov\nkonania alebo sa riadiť iba doručeným vyúčtovaním trov právneho zastúpenia.\n13. Pochybenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania spravidla nedosahujú samy osebe takú\nintenzitu, na základe ktorej možno vysloviť porušenie základných práv a slobôd, akokoľvek sa\nmôže účastníka (strany) konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky trov\nkonania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi vedľajšej,\npostupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu napádaného výroku o trovách konania sa uchýli iba\nvýnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu ochranu extrémnym spôsobom\nalebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo (IV. ÚS 192/2014, III. ÚS 707/2021). Inak\npovedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len\nv prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť\nnajmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe\nzahŕňala črty svojvôle (II. ÚS 681/2016).\n14. Skutočnosť, že ústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba\nvýnimočne, však neznamená, že takýmito rozhodnutiami by nemohlo dôjsť k porušeniu práv\nsťažovateľov, ktorí sa v tejto súvislosti na ústavný súd obrátia. Rozhodovanie o náhrade trov\nkonania je integrálnou súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej\nochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho\nvydaniu, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné\nprávo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách\nkonania, resp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské\npráva z 23. 9. 1997 vo veci Robins proti Spojenému kráľovstvu).\nIV.1. K náhrade za stratu času advokáta:\n15. Ústavný súd už v minulosti rozhodol o porušení práv sťažovateľov rozhodnutiami všeobecných\nsúdov o trovách konania, a to napríklad v prípadoch nerešpektovania príslušných ustanovení\nzákona, resp. vyhlášky (II. ÚS 82/09, I. ÚS 119/2012, II. ÚS 536/2018, IV. ÚS 431/2018), ako aj\nv prípade nedostatočného odôvodnenia právnych záverov všeobecného súdu (I. ÚS 423/2010).\n\n4\n\n16. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky: „Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je\nsídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu\nčasu vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.“\n17. Podľa § 16 ods. 2 zákona o advokácii: „Pri jednotlivých úkonoch môže advokáta zastúpiť\nadvokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta.“\n18. Podľa § 24 ods. 2 prvej vety zákona o advokácii: „Advokát popri nároku na odmenu má nárok\naj na náhradu hotových výdavkov a na náhradu za stratu času.“\n19. Podľa § 64 ods. 2 zákona o advokácii: „Advokátsky koncipient vykonáva pod vedením\na dohľadom advokáta, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára komanditnej\nspoločnosti alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej účelom je\nnadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto praxe je\nadvokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov právnych\nslužieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne.“\n20. V úvode sa ústavný súd vyjadrí k uzneseniu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 117/2020 z 1. apríla\n2020, na ktoré vo vyjadrení poukázal okresný súd. V danej veci išlo o prípad, v ktorom Okresný súd\nPrievidza nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateľa náhradu za stratu času s odôvodnením, že táto\npatrí výlučne advokátovi, nie advokátskemu koncipientovi. Ústavný súd tento právny názor\nOkresného súdu Prievidza aproboval s odôvodnením, že použitý výklad dotknutého ustanovenia\nvyhlášky nie je možné označiť za arbitrárny, ale za jeden z možných a prípustných výkladov\n(bod 35 tohto uznesenia, pozn.). Ústavný súd v tejto veci neustálil jednoznačný právny názor\nvo vzťahu k priznaniu náhrady za stratu času advokátskemu koncipientovi substitučne poverenému\nadvokátom na vykonanie procesného úkonu. Ústavný súd tak vo vzťahu k priznaniu náhrady\nza stratu času pripustil benevolentnejší výklad dotknutého ustanovenia vyhlášky a posúdenie\noprávnenosti tohto nároku ponechal na úvahe všeobecných súdov, ktoré mali možnosť si\nv okolnostiach daného prípadu zvoliť výklad príslušných ustanovení zákona o advokácii\na vyhlášky.\n21. V rámci rozhodovacej praxe všeobecných súdov preto stále dochádza k nejednotnosti výkladu\npríslušných ustanovení zákona o advokácii a vyhlášky, a tak všeobecné súdy pri priznávaní tohto\nnároku pristupujú rozdielne. Napríklad Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 11Co/91/2014\nz 26. mája 2015 priznal advokátovi náhradu za stratu času, aj keď sa na pojednávaní zúčastnil ním\nsubstitučne poverený advokátsky koncipient, s odôvodnením, že „v danom prípade súd prvého\nstupňa nepostupoval správne a ak pri priznaní náhrady trov za právne zastúpenie nepriznal\nzástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhradu za stratu času pri účasti na pojednávaní dňa 18. 2.\n2014 a 2. 6. 2014, a to len z dôvodu, že právneho zástupcu zastupoval v konaní zamestnanec advokátsky koncipient. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou vedľajšieho účastníka a v tejto\nv súvislosti považuje za dôležité zdôrazniť, že podľa § 16 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii, advokáta môže zastúpiť advokátsky koncipient alebo aj iný zamestnanec advokáta.\nVzhľadom na túto skutočnosť potom úkony advokátskeho koncipienta, ktoré vykonáva v súvislosti\nso zastupovaním advokát vykonáva v mene advokáta a na jeho účet. Úkon advokátskym\nkoncipientom v súdnom konaní je úkonom právnej služby advokáta, za ktorý zodpovedá advokát.\nZo žiadnych ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a ani zo Zákona o advokácii nevyplýva, že\nby pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníka, ktorého zastupoval advokát sa mal uplatniť\n5\n\niný právny režim zohľadňujúci okolnosť, či posudzovanie úkonu vykonáva advokát alebo jeho\nkoncipient.“.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 10Sžso/44/2015 z 28. septembra 2016\nzmenil uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/163/2012 z 29. mája 2015 v časti o trovách\na priznal advokátovi žalobcu náhradu za stratu času s odôvodnením, že «... žalobcovi prislúcha\nprávo na náhradu uplatnených nákladov právneho zastúpenia bez ohľadu na to, či úkon vykonal\nadvokát sám alebo v zastúpení advokátskym koncipientom. Ak by tomu tak nebolo, úplne by sa\nminulo účinku ustanovenie § 64 ods. 2 zákona o advokácii : „Advokátsky koncipient vykonáva pod\nvedením a dohľadom advokáta, spoločníka verejnej obchodnej spoločnosti, komplementára\nkomanditnej spoločnosti alebo konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným právnu prax, ktorej\núčelom je nadobudnúť vedomosti a osvojiť si skúsenosti potrebné na výkon advokácie. Počas tejto\npraxe je advokát oprávnený poveriť advokátskeho koncipienta vykonaním jednotlivých úkonov\nprávnych služieb, ktoré advokátsky koncipient robí samostatne... Z dikcie uvedeného ustanovenia je\nzrejmé, že advokát je pre „svojich“ koncipientov školiteľom, mentorom, ktorý ich obohacuje\no skúsenosti potrebné pre výkon advokácie a umožňuje im získanie vedomostí cenných pre prax,\na to predovšetkým tým, že ich poveruje vykonávaním jednotlivých úkonov právnych služieb, ktoré\nsíce advokátsky koncipienti robia samostatne, avšak pod odborným vedením a dohľadom advokáta.\nAdvokátovi tak so zabezpečením koncipientskej praxe vznikajú nemalé náklady, ktoré sú\nkompenzované práve prácou jednotlivých advokátskych koncipientov v súlade s ustanovením § 16\nods. 2 zákona o advokácii, podľa ktorého môže advokáta pri jednotlivých úkonoch zastúpiť\nadvokátsky koncipient“.». Rovnako pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.\n5Obo/100/2011 z 31. mája 2012 in fine. K opačnému záveru však dospel napríklad Krajský súd\nv Trenčíne, ktorý sa v uzneseniach č. k. 17Co/727/2015 z 22. júla 2015 a č. k. 16Cob/186/2016\nz 28. septembra 2016 (bod 11) priklonil k právnemu názoru prezentovanému okresným súdom\nv namietanom uznesení.\n23. Pri určení nároku advokáta na náhradu za stratu času je potrebné v zmysle už citovaných\nustanovení zákona o advokácii a vyhlášky vychádzať zo skutočnosti, že úkon právnej služby\nvykonaný substitučne povereným advokátskym koncipientom je úkonom právnej služby\nvykonaným advokátom, a tým nepochybne možno túto náhradu advokátovi priznať. Uvedené\nvyplýva zo skutočnosti, že advokátsky koncipient nevykonáva jednotlivé úkony právnej služby\nvo vlastnom mene, ale v mene advokáta na základe ním udeleného poverenia. Zmyslom inštitútu\nnáhrady za stratu času je advokátovi kompenzovať čas strávený cestovaním, ktorý by za iných\nokolností mohol využiť riadnym poskytovaním právnych služieb. Jej účelom je rovnako aj\nkompenzácia straty času počas trvania cesty do iného miesta a späť, v ktorom sa má konkrétny\núkon právnej služby vykonať. Uvedené tak predstavuje náhradu za zameškaný časový úsek, počas\nktorého by inak mohol advokát alebo jeho koncipient v mieste sídla výkonu advokátskej činnosti\nvykonávať za odmenu iné úkony právnych služieb.\n24. Ústavný súd preto nepovažuje zvolený reštriktívny výklad príslušných ustanovení zákona\no advokácii a vyhlášky zo strany okresného súdu za správny, keďže z nich explicitne nevyplýva\nžiadna výnimka upravujúca vylúčenie nároku advokáta na náhradu za stratu času s poukazom\nna vykonanie úkonov právnej služby povereným advokátskym koncipientom. K uvedenému tiež\nmožno poukázať aj na závery odbornej literatúry, podľa ktorej „Z povahy náhrady za stratu času\nvyplýva, že prináleží advokátovi bez obmedzenia aj v prípade, ak je úkon právnej služby realizovaný\n6\n\nadvokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva. Samotný pracovný pomer advokátskeho\nkoncipienta nebráni aplikácii tohto ustanovenia, rovnako ako nebráni aplikácii ustanovení\no tarifnej odmene advokáta za úkony právnej služby uskutočnené advokátskym koncipientom.\nPodstatou náhrady za stratu času je paušalizovaná kompenzácia produktívnej časovej jednotky,\nktorú by inak mohol advokát využiť na odplatné poskytovanie právnych služieb (podnikanie), avšak\nvzhľadom na reálnu nevyhnutnosť ju musel venovať cestovaniu. V tejto súvislosti nie je dôvodné\nrozlišovať medzi cestovaním advokáta a advokátskeho koncipienta, keďže v súlade so zákonom\no advokácii a advokátskou tarifou mohol čas strávený cestovaním využiť na efektívne poskytovanie\nprávnych služieb klientom advokáta aj ním poverený koncipient.“ (FIAČAN, I., KERECMAN, P.,\nBARICOVÁ, J., HELLENBART, V., SEDLAČKO, F., a kol. Vyhláška o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa). Komentár. 1. vydanie. Bratislava :\nC. H. Beck, 2015, str. 180).\nIV.2. K nepriznaniu náhrady trov konania vo vzťahu k súdnym poplatkom:\n25. Okresný súd odôvodnil nepriznanie náhrady trov konania vo vzťahu k súdnym poplatkom\ns poukazom na skutočnosť, že sťažovateľka, resp. jej právny zástupca v konaní predložil iba\nvyúčtovanie o poskytnutých právnych službách, ktoré však neobsahovalo aj jej ďalšie nároky.\nPoukázal pritom na procesnú aktivitu strany sporu, ktorou sa uplatňuje dispozičná zásada sporového\nkonania a ktorá do istej miery limituje úradnú povinnosť okresného súdu pri priznaní náhrady trov\nkonania.\n26. Ústavný súd sa s názorom okresného súdu nestotožňuje a uvádza, že strane sporu nie je možné\nuprieť nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že si ich neuplatnila. Súd môže rozhodnúť len\no náhrade trov konania, ktoré vyšli v konaní najavo. To znamená, že bez akejkoľvek aktivity strán\nsporu môže rozhodnúť o trovách (napr. o náhrade za súdny poplatok), ktoré vyplývajú zo súdneho\nspisu. Pokiaľ strana konania v priebehu sporu ešte neuplatnila svoje trovy alebo ich nepreukázala,\npri určení ich výšky súd prihliada len na údaje mu známe z konania (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S.,\nBARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M., a kol. Civilný\nsporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 963).\n27. Okresný súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti skonštatoval, že zo súdneho spisu nevyplýva, že\nby sťažovateľka za podaný odpor proti platobnému rozkazu zaplatila súdny poplatok. Ústavný súd\nsi vyžiadal od okresného súdu spisový materiál, z ktorého vyplýva, že sťažovateľka za podaný\nodpor nezaplatila súdny poplatok. Zo spisového materiálu (č. l. 250) však vyplýva, že sťažovateľka\nzaplatila za podané odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 6C/118/2014 z 31. mája 2018\nsúdny poplatok vo výške 284 eur.\n28. Z uvedeného je tak zrejmé, že zo súdneho spisu okresného súdu vyplýva skutočnosť, že\nsťažovateľka za podané odvolanie zaplatila súdny poplatok, a tak mal okresný súd ex offo túto\nnáhradu priznať. Pokiaľ strana v priebehu sporu ešte neuplatnila svoje trovy alebo ich nepreukázala,\npri určení ich výšky, súd prihliada len na údaje mu známe z konania (pozri tiež II. ÚS 563/2020,\nbod 39 in fine).\n29. Na základe uvedených úvah ústavný súd dospel k záveru, že namietaným uznesením okresného\nsúdu bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy. Vychádzajúc z porušenia označeného práva sťažovateľky namietaným uznesením, ústavný\n7\n\nsúd namietané uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd je\nv ďalšom konaní vo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi\nústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nV.\n30. Sťažovateľka má nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby\nvykonané v roku 2023 (prevzatie, príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti, replika) v sume\ntrikrát po 208,67 eur, režijný paušál v sume trikrát po 12,52 eur (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3\nvyhlášky). Celková hodnota náhrady trov právneho zastúpenia tak predstavuje sumu 663,57 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. mája 2023\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-náhrada hotových výdavkov", "advokát, advokácia-advokátska tarifa", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "trovy konania-náklady konania", "trovy konania-náklady konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6C/118/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:19ccb0a7-2f0f-4b91-abaa-2633e9eab6b3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.707.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 707/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 707/2021 z 29. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.707.2021.1"}, {"guid": "ussr:666919bb-5cdd-4ccc-adf7-4a2599153344", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.563.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 563/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 563/2020 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.563.2020.1"}, {"guid": "ussr:d2c11807-e5be-4f99-a958-ee4e7b755897", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.117.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 117/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 117/2020 z 1. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-01", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.117.2020.1"}, {"guid": "ussr:652fbefc-4cac-4ec8-9d11-656bda6031a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 536/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 536/2018 z 17. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-17", "citacie_n": 105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.536.2018.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 192/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 192/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa01ddab-ba26-4724-a7f7-0bf9fb3006ea"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2010 z 6. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-06", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7d763ec-0aba-49ee-b6d0-07e90252a719"}, {"guid": "ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 82/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 82/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3225f5e6-5dfe-4364-b19d-2eb0133f694f"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "5708b375-44e5-46d9-86a3-61a1168f3b8c:07ab15f0-4d3f-4f92-a509-bd7a8a3f3211", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3715211452.1", "spisova_znacka": "16Cob/186/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16Cob/186/2016 z 27. 9. 2016", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2016-09-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715211452.1"}, {"guid": "3495e402-aba1-4788-b493-8777344692b8:46220a5b-626e-43ae-9eb4-a43ccc18f70a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6612215691.3", "spisova_znacka": "17Co/727/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/727/2015 z 24. 11. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-11-24", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6612215691.3"}, {"guid": "737aa623-b33b-4087-b430-9861376bbc40:25e1964b-81f2-42e6-85cd-fd05d110c65b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4412221398.2", "spisova_znacka": "11Co/91/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11Co/91/2014 z 18. 11. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-11-18", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4412221398.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:53762f3c-606e-4589-a47c-ce82898cb98c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.484.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 484/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 484/2026 z 8. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.484.2026.1"}, {"guid": "ussr:8bbf9dc5-a132-42c0-acaa-58ce66d0b173", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.111.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 111/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 111/2026 z 5. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.111.2026.2"}, {"guid": "ussr:0feaf07c-b0b7-4513-aac6-ceb352644a05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.91.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 91/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 91/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.91.2023.2"}, {"guid": "f389c191-d113-4239-972b-f8807e0557bd:d31c6152-6278-4806-af3d-dc6157e61f9e", "ecli": "ECLI:SK:MSKE:2024:7221204862.8", "spisova_znacka": "34C/46/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Košice sp. zn. 34C/46/2021 z 18. 7. 2024", "sud": "Mestský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSKE:2024:7221204862.8"}]}