{"guid": "ussr:283adc8b-cc45-442f-9fd1-d8c2d2f16ceb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.554.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 554/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 554/2023 z 31. 10. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 31. októbra 2023, sp. zn. III. ÚS 554/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.554.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-10-31", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/283adc8b-cc45-442f-9fd1-d8c2d2f16ceb", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.554.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.554.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.554.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 554/2023-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného OLEXOVA VASILISIN s. r. o., Gorkého 6, Bratislava,\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 8CoE/98/2022-1016 z 29. septembra 2022 a\nuzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6CdoR/4/2023 z 30. mája 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústavný súd“) 25. augusta 2023 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na ochranu\npred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života podľa č. 19 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života\npodľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutiami všeobecných súdov označenými v záhlaví tohto\nuznesenia. Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť Krajskému súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na ďalšie konanie. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie\n5 000 eur od každého z porušovateľov a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nII.\nSkutkové východiská\n2. V konaní na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7Em/1/2017 sa\nsťažovateľ ako otec maloletej domáhal výkonu rozsudku okresného súdu č. k. 1P/148/2014\nz 10. februára 2017 (ďalej aj „exekučný titul“) v časti, v ktorej súd upravil styk sťažovateľa\ns maloletou. Okresný súd uznesením z 26. mája 2021 v spojení s uznesením Krajského súdu\n\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 31. januára 2022 nariadil výkon predmetného exekučného\ntitulu.\n3. Okresný súd viazaný tiež nálezom ústavného súdu č. k. I. ÚS 490/2021-37 z 3. marca 2022\nna účel zistenia aktuálneho skutočného stavu veci nariadil pojednávanie a uznesením č. k.\n7Em/1/2017-851 zo 17. mája 2022 konanie o výkone rozhodnutia zastavil s poukazom na § 390\npísm. c) Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), § 392 CMP a § 3 ods. 1, 2 a 5\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú\npodrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška č. 207/2016 Z. z.“), a to z dôvodu neprípustnosti výkonu rozhodnutia, keďže je tu iný\ndôvod, pre ktorý rozhodnutie nemožno vykonať. Okresný súd vo svojom uznesení konštatoval, že\núprava styku upravená exekučným titulom bola schválená, keď mala maloletá 9 rokov, aktuálne má\n15 rokov. Na návrh sťažovateľa prebieha na okresnom súde konanie sp. zn. 3P/162/2017, v ktorom\nbolo rozsudkom zo 17. januára 2022 rozhodnuté o zmene úpravy styku a styk maloletej\nso sťažovateľom nebol upravený (rozhodnutie nie je právoplatné). Okresný súd v uznesení tiež\nuviedol, že zistil existenciu ospravedlniteľných dôvodov, keďže považoval za preukázané, že styk\nv zmysle úpravy existuje len formálne, sťažovateľ sa na Slovensku zdržuje minimálne a svojím\nprístupom dáva najavo, že v skutočnosti o styk záujem nemá, pričom maloletá vo veku 15 rokov\nstyk odmieta, najmä jeho nútenú stránku. Existencia ospravedlniteľných dôvodov predstavuje\nprekážku, pre ktorú nemožno exekučný titul vykonať v zmysle § 390 písm. c) CMP.\n4. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd napadnutým uznesením\nz 29. septembra 2022 uznesenie okresného súdu potvrdil. Stotožnil sa so záverom okresného súdu\no danosti ospravedlniteľných dôvodov, pretože zo strany samotnej povinnej (matky maloletej)\nnedochádza k porušovaniu exekučného titulu. Prekážkou pri realizácii styku je samotný postoj\nmaloletej, ktorá sa k súdom nariadenej realizácii styku stavia odmietavo, čo súvisí aj s prístupom\nsťažovateľa, ktorý sa určeného styku nátlakovým spôsobom domáha, čo vyústilo do nezáujmu\nmaloletej o styk. Ako v základnom konaní, aj v konaní o výkon rozhodnutia má prvoradý význam\nzáujem maloletého dieťaťa. Nútiť maloletú do styku striktne v čase, ako bol určený, hoci tento\nmaloletá vnútorne odmieta, a vyvíjať v tomto smere zo strany sťažovateľa na maloletú nátlak, resp.\ntento styk si vynucovať, by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok väčšiu degradáciu vzťahu\nmedzi maloletou a sťažovateľom a v neposlednom rade by to nebolo ani v záujme maloletej.\n5. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie s poukazom na § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“) aj na § 421 ods. 1 písm. b) CSP. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením z 30. mája 2023 dovolanie sťažovateľa odmietol.\n6. Najvyšší súd k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP konštatoval, že uznesenie\no zastavení výkonu rozhodnutia je rozhodnutím, ktorým sa konanie o tejto otázke končí, lebo\nvykonávacie konanie je zastavené, preto dovolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nz dôvodu namietanej vady zmätočnosti v zmysle § 420 CSP je preskúmateľné v dovolacom konaní.\nSúdy nižších inštancií sa vysporiadali s dôvodmi zastavenia výkonu rozhodnutia v súlade s § 390\npísm. c) CMP. Sťažovateľovi boli známe skutkové okolnosti, pre ktoré sa styk s maloletou\nnerealizoval, ako aj zmena úpravy styku v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.\n3P/162/2017, taktiež bol známy prezentovaný odmietavý postoj maloletej k striktnej úprave styku\nsúdom, s čím v podstate sťažovateľ súhlasil, ak sám uvádzal, že ,,sa chce s dcérou dohodnúť,\n\n2\n\nnechce jej spôsobovať stres a pod.“. Najvyšší súd preto uplatnenú námietku prekvapivosti\nrozhodnutia o zastavení výkonu rozhodnutia nepovažoval za opodstatnenú, lebo súdy nižších\ninštancií v konaní postupovali v súlade s § 390 CMP v spojení § 392 CMP a s § 3 ods. 1, 2 a 5\nvyhlášky č. 207/2016 Z. z. K argumentácii sťažovateľa, že súdy nižších inštancií mali postupovať\npodľa § 389 ods. 1 CSP, a teda rozhodnúť o odklade výkonu rozhodnutia, uviedol, že z praktického\npohľadu využitie odkladu výkonu rozhodnutia umožňuje súdu reagovať na ad hoc vzniknutý stav\npo právoplatnosti exekučného titulu, ktorý je podkladom výkonu rozhodnutia. V danom prípade\nvšak podstatná zmena rozhodujúcich skutkových okolností na strane účastníkov (nerealizovanie\nstyku oprávneného s maloletou od roku 2018, resp. jeho nevyužívanie pravidelne v rozsahu úpravy\npodľa exekučného titulu, odmietavý postoj maloletej k striktnej úprave styku), ako aj zánik\nexekučného titulu, ktorý bol podkladom pre vykonávacie konanie, boli dôvodom zastavenia\nvykonávacieho konania v súlade s § 390 písm. c) CMP. Takému procesnému postupu nemožno nič\nvytknúť. Za nedôvodnú považoval najvyšší súd aj námietku týkajúcu sa arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Najvyšší súd sťažovateľom namietané vady konania v preskúmavanej veci nezistil,\npreto uzavrel, že prípustnosť (a ani dôvodnosť) dovolania uplatneného podľa § 420 písm. f) CSP\nnie je daná. Najvyšší súd preto dovolanie podané podľa § 420 písm. f) CSP odmietol v zmysle\n§ 447 písm. c) CSP.\n7. V rámci dovolacieho dôvodu uplatneného podľa § 432 ods. 1 CSP sťažovateľ namietal nesprávne\nprávne posúdenie otázky, z akých dôvodov možno zastaviť výkon rozsudku podľa § 390 písm. c)\nCMP, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [§ 421 ods. 1 písm. b)\nCSP]. Najvyšší súd uviedol, že prípustnosť dovolania proti napadnutému uzneseniu krajského súdu,\nktorý rozhodoval o odvolaní podľa § 357 písm. a) CSP, je vylúčená. Najvyšší súd preto dovolanie\nodmietol podľa § 447 písm. c) CSP, lebo smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je\nprípustné.\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ krajskému súdu vytýka, že pri hodnotení nevzal do úvahy dôkazy ním predložené.\nApel krajského súdu na vzájomnú komunikáciu a dohodu sťažovateľa s povinnou v situácii, ak súdy\nnedokázali zabezpečiť výkon exekučného titulu žiadnymi prostriedkami a ani pre to nič nerobili, sa\njaví alibisticky. Krajský súd nezrušil uznesenie okresného súdu, hoci bolo v rozpore s dôkazmi a\nbol porušený procesný postup, ktorý neumožňuje konanie zastaviť. Dôvody na zastavenie konania\nneboli dané. Uznesenie krajského súdu je nesprávne a nezákonné tak z vecného, ako aj\nprocesnoprávneho hľadiska.\n9. Uznesenie najvyššieho súdu je nepreskúmateľné. Najvyšší súd najprv konštatoval, že dovolanie\npodľa § 420 písm. f) CSP prípustné je, ďalej v texte v rozpore s tým už uvádza, že nie je prípustné a\nani dôvodné. Záver o neprípustnosti je nepreskúmateľný a aj nesprávny. Najvyšší súd nepostupoval\nprocesne správne, ak rozhodnutie z tohto dôvodu nezamietol, ale odmietol. Tým, že nedošlo\nk náprave neprípustného zastavenia konania, ktoré nebolo ani dôvodné, ani procesne prípustné,\nuznesenie najvyššieho súdu porušuje práva sťažovateľa.\n\n3\n\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n10. Za zjavne neopodstatnený návrh možno považovať návrh na začatie konania, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIV.1. K namietanému porušeniu práv uznesením krajského súdu:\n11. V rámci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých súd má mať na zreteli najlepší záujem\ndieťaťa. Rešpektovanie najlepšieho záujmu dieťaťa je základnou procesnou zásadou vyjadrenou\nv čl. 4 CMP. Vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa a na skutočnosť, že tento záujem sa môže\nv priebehu času meniť, je súd vykonávajúci rozhodnutie o výchove maloletých povinný v závislosti\nod okolností prípadu zisťovať dôvody, prečo sa povinný nepodrobil vykonateľnému rozhodnutiu\nsúdu, a vykonať šetrenie o pomeroch maloletého, pričom môže na ten účel nariadiť pojednávanie,\nvyzvať príslušné orgány na poskytnutie súčinnosti a pod. Súd nemôže len mechanicky vychádzať\nz úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vykonateľnom rozhodnutí, je povinný neustále\nvyhodnocovať, či nútený výkon rozhodnutia je v záujme maloletého (m. m. II. ÚS 375/2015).\n12. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v obdobných veciach uviedol, že pokiaľ\nje preukázaná existencia rodinného vzťahu v zmysle čl. 8 dohovoru, mal by štát v zásade konať tak,\naby umožnil rozvoj tohto vzťahu, a mal by pritom prijať vhodné opatrenia na naviazanie styku\nmedzi dotyčným rodičom a dieťaťom (Kutzner proti Nemecku, č. 46544/99, bod 61, ESĽP 2002-I).\nPovinnosť štátnych orgánov prijať opatrenia, ktoré umožnia kontakt rodiča s dieťaťom, ktorí nežijú\nv spoločnej domácnosti, nie je absolútna. Porozumenie a spolupráca všetkých zúčastnených osôb\nvždy predstavuje dôležitý faktor. Štátne orgány síce majú vyvíjať snahu, aby tejto spolupráci\nnapomohli, ale ich povinnosť využívať donucovacie prostriedky nemôže byť neobmedzená. Musia\nbrať ohľad na záujmy, práva a slobody dotknutých osôb a hlavne na najvyšší záujem dieťaťa a jeho\npráva, ktoré mu priznáva čl. 8 dohovoru (Voleský proti Českej republike, bod 118). Článok 8\ndohovoru v žiadnom prípade neoprávňuje rodiča na to, aby vyžadoval prijatie opatrení, ktoré by\npoškodzovali zdravie a rozvoj dieťaťa [Elsholz proti Nemecku (Veľký senát), č. 25735/94, body 49\n50, ESĽP 2000-VIII].\n13. Ústavný súd v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a aplikácii právnych predpisov v konkrétnom prípade viedli\nk rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil\n(IV. ÚS 27/2010). Skutkové alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva.\n14. Krajský súd v napadnutom uznesení zdôraznil, že nielen v základnom konaní, ale aj v konaní\no výkon rozhodnutia má záujem maloletého dieťaťa prvoradý význam. Vzal do úvahy (okrem\niného) názor maloletej, konštatoval, že má 15 rokov, keď je vzhľadom na svoju rozumovú\nvyspelosť dostatočne schopná formulovať svoje vnútorné prežívanie a vnútorný vzťah a postoj\n4\n\nk svojim rodičom. Z výsluchu maloletej uskutočneného v rámci konania sp. zn. 3P/162/2017\nvyplynulo, že maloletá sa so sťažovateľom stretávať chce, avšak odmieta súdom striktne určený\nstyk, kedy tento vníma nátlakovo. Želala by si, aby sa styk realizoval na báze dobrovoľnosti a\nvzájomnej dohody medzi ňou a sťažovateľom. Povinná maloletej v stretávaní sa so sťažovateľom\nnebráni, zo strany samotnej povinnej nedochádza k porušovaniu exekučného titulu. Krajský súd\nuzavrel, že okresný súd starostlivo skúmal existenciu opodstatneného dôvodu, pre ktorý by výkon\nrozhodnutia mal negatívny dopad na maloletú, tento vzhliadol pre odmietavý postoj maloletej\nk súdom striktne určenému styku, preto správne rozhodol, keď konanie o výkon rozhodnutia\nzastavil. Nútiť maloletú do styku striktne v čase, ako bol určený, hoci tento maloletá vnútorne\nodmieta, a vyvíjať v tomto smere zo strany sťažovateľa na maloletú nátlak, resp. tento styk si\nvynucovať, by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok väčšiu degradáciu vzťahu medzi\nmaloletou a sťažovateľom a v neposlednom rade by to nebolo ani v záujme maloletej.\n15. Krajský súd svoje závery a úvahy, ktorými sa riadil vo svojom odôvodnení, rozviedol\nvyčerpávajúcim spôsobom, jeho argumenty sú zrozumiteľné, pričom ich nemožno vyhodnotiť ako\npopierajúce zmysel a cieľ na vec sa vzťahujúcej a súdom aplikovanej právnej úpravy.\n16. Krajský súd skúmal, či je daný dôvod na zastavenie konania o výkon rozhodnutia, a vysvetlil,\nprečo dôvod zastavenia podľa § 390 ods. 1 písm. c) CMP považuje za naplnený. Nemožno\nkonštatovať, že by uznesenie krajského súdu s ohľadom na zistený skutkový stav, interpretáciu\npríslušnej právnej normy, subsumpciu zisteného skutkového stavu pod právnu normu a prijaté\nprávne závery vykazovalo znaky zjavnej svojvôle a že neboli rešpektované požiadavky vyplývajúce\nz obsahu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutočnosť, že sťažovateľ s právnym záverom\nkrajského súdu nesúhlasí, sama osebe nepostačuje na vyslovenie porušenia práv sťažovateľa.\n17. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, práva podľa\nčl. 8 dohovoru ústavný súd dáva do pozornosti, že ústava (resp. dohovor) nezaručuje ochranu\nsúkromného a rodinného života pred akýmkoľvek zasahovaním. Zaručuje ochranu len pred takým\nzasahovaním, ktoré je neoprávnené. V súlade s účelom práva na súkromie môžu orgány verejnej\nmoci, fyzické aj právnické osoby zasahovať do súkromného a rodinného života iných vtedy, ak ich\nzasahovanie možno hodnotiť ako oprávnené. Neoprávneným treba rozumieť zasahovanie, ktoré\nnemá základ v zákonnej úprave, nesleduje legitímny cieľ, nedbá na podstatu a zmysel\nobmedzovaného základného práva a slobody alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením\nna dosiahnutie legitímneho cieľa (podobne II. ÚS 55/98, I. ÚS 13/00, III. ÚS 153/2016). Sťažovateľ\nnamieta porušenie označených práv v spojení alebo v nadväznosti na namietané porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcich\nbodoch časti IV.1 tohto uznesenia a záveru o ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu z pohľadu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu\npráv podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru.\n18. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť proti uzneseniu krajského súdu odmietol\nako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n\n5\n\nIV.2. K namietanému porušeniu práv uznesením najvyššieho súdu:\n19. Všeobecný súd v zásade nemôže porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi jeho\npostup v civilnom mimosporovom konaní. Takýmto predpisom je aj Civilný mimosporový\nporiadok a Civilný sporový poriadok. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom mimosporovom konaní\núčinne zaručuje vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, čo platí pre všetky konania\nvrátane dovolacích (§ 419 a nasl. CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP).\n20. Uznesením najvyššieho súdu bolo dovolanie sťažovateľa podané proti uzneseniu krajského súdu\npodľa § 420 písm. f) CSP odmietnuté pre jeho neprípustnosť, pričom ústavný súd nezistil žiadnu\nskutočnosť, ktorá by signalizovala jeho svojvoľný postup (v medziach posudzovanej prípustnosti\ndovolania), ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že\nnajvyšší súd sa zaoberal a vyrovnal s dôvodmi sťažovateľa, ale pretože sa s nimi nestotožnil,\nodmietol dovolanie ako procesne neprípustné.\n21. Podľa názoru ústavného súdu uznesenie najvyššieho súdu nemožno považovať za arbitrárne a\nnezlučiteľné s aplikovanými ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Takýto postup a\nrozhodnutie dovolacieho súdu procesné právne normy výslovne umožňujú, a aj preto použitý\nspôsob v konkrétnom prípade neznamená odopretie prístupu k súdnej ochrane v konaní\no mimoriadnych opravných prostriedkoch.\n22. Pre prípustnosť dovolania podľa § 420 CSP je potrebné, aby rozhodnutie trpelo niektorou z vád\nzmätočnosti. Prípustnosť dovolania nie je daná tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie je postihnuté\nniektorou z vád uvedených v § 420 CSP, dovolanie je prípustné až vtedy, ak vyjde najavo, že\nrozhodnutie takouto vadou skutočne trpí. V prípade, že tvrdenie dovolateľa nie je správne, dovolací\nsúd dovolanie odmietne, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je\nprípustné [§ 447 písm. c)]. To znamená, že vada, o ktorú sa opiera dovolateľ, odôvodňuje\nprípustnosť takéhoto dovolania len za predpokladu, že skutočne existuje (Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2022. s. 1534).\n23. Najvyšší súd sa s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k namietanej vade\npodľa § 420 písm. f) CSP vysporiadal adekvátne a preskúmateľne. V rámci skúmania existencie\nvady podľa § 420 písm. f) CSP sa najvyšší súd náležite zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti\nuznesenia krajského súdu (bod 26 a nasl. uznesenia najvyššieho súdu), namietanou prekvapivosťou\nuznesenia krajského súdu (body 32 až 34 uznesenia najvyššieho súdu), argumentáciou, v zmysle\nktorej súd nemal pristúpiť k zastaveniu konania, ale k odkladu (bod 35 uznesenia najvyššieho súdu),\nnámietkou arbitrárnosti uznesenia krajského súdu (bod 36 uznesenia najvyššieho súdu).\n24. Pokiaľ najvyšší súd za tohto stavu dovolanie podané podľa § 420 CSP odmietol ako\nneprípustné, pretože uznesenie krajského súdu danou vadou netrpí, jeho rozhodnutie nemožno\noznačiť za arbitrárne či zjavne neodôvodnené.\n25. Ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V inom prípade by totiž súdy stratili\n6\n\nmožnosť posúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok výslovne\numožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať odoprenie prístupu\nsťažovateľa k súdnej ochrane, právu na spravodlivé súdne konanie v konaní o dovolaní.\n26. Podľa § 357 písm. a) CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie\no zastavení konania. Podľa § 421 ods. 2 CSP dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je\nprípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).\n27. K dovolaciemu dôvodu podľa § 432 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. b) CSP najvyšší súd\ns poukazom na § 421 ods. 2 CSP konštatoval, že prípustnosť dovolania proti napadnutému\nuzneseniu krajského súdu ako súdu odvolacieho, ktorý rozhodoval o odvolaní podľa § 357 písm. a)\nCSP, je vylúčená.\n28. Záver najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nsíce nedal sťažovateľovi meritórne odpovede na dovolaciu kritiku vo vzťahu k predmetnému\ndovolaciemu dôvodu, najvyšší súd tak ale urobil v súlade so zákonom (CSP), v medziach ktorého sa\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať. Uznesenie\nnajvyššieho súdu z uvedených dôvodov nemožno vyhodnotiť z pohľadu namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ako ústavnoprávne\nnekonformné.\n29. Obdobne ako v bode 17 tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ namieta\nporušenie práva podľa čl. 19 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 8 dohovoru v spojení alebo\nv nadväznosti na namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vychádzajúc zo záveru\no ústavnej akceptovateľnosti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu z pohľadu práv zaručených\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zjavné, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv podľa\nčl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru.\n30. Vzhľadom na to, že pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd nezistil\npochybenia takej relevancie, ktoré by mohli mať za následok neakceptovateľnosť napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu z ústavného hľadiska, ústavnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 31. októbra 2023\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výkon rozhodnutia", "maloletý-záujem dieťaťa", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8CoE/98/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:39ad3d92-a82e-4376-9fc5-dd01ea6bf8c5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.490.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 490/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 490/2021 z 3. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-03", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.490.2021.2"}, {"guid": "ussr:8ad464d4-6731-4f80-bdda-84ebb30cd618", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/2016 z 15. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:3dca5c91-c417-4a3b-9619-e1e9f1f7d223", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.375.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2015 z 11. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-11", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.375.2015.1"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "f005464b-b612-4bf6-81e3-d6fd864b995e:d36dbe51-da60-437b-8334-130805489487", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Em/1/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Brezno sp. zn. 7Em/1/2017 z 20. 4. 2017", "sud": "Okresný súd Brezno", "datum_vydania": "2017-04-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f005464b-b612-4bf6-81e3-d6fd864b995e:d36dbe51-da60-437b-8334-130805489487"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:be88784d-4314-40e0-9a3c-8d3a91161314", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.25.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 25/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 25/2026 z 15. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.25.2026.1"}]}