{"guid": "ussr:aa105047-3f19-416b-9fe0-08d91877b2c7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.496.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 496/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 496/2023 z 7. 12. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. decembra 2023, sp. zn. III. ÚS 496/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.496.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-12-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/aa105047-3f19-416b-9fe0-08d91877b2c7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.496.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.496.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.496.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 496/2023-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Martinom Babjakom, advokátom, Zvonárska 8, Košice, proti\npostupu Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-6T 60/2010 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Mestského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. K2-6T 60/2010 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. K2-6T 60/2010 konať\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré j e mu Mestský súd\nKošice p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 796,28 eur\na zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. septembra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom všeobecného súdu v konaní označenom v záhlaví tohto\n\nnálezu. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal porušovateľovi konať bez zbytočných\nprieťahov, a zároveň si uplatnil nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nvo výške 16 250 eur a náhradu trov konania.\n2. Uznesením č. k. III. ÚS 496/2023-11 z 12. októbra 2023 bola ústavná sťažnosť sťažovateľa\nprijatá na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a vyjadrenia Mestského súdu Košice (ďalej len „mestský súd“) vyplýva\nnasledovný skutkový stav:\n4. Sťažovateľovi bolo uznesením Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach\nz 8. decembra 2005 vznesené obvinenie z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1\na 4 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť ako konateľ a spoločník obchodných spoločností\nv súvislosti s uplatneným neoprávneným nadmerným odpočtom DPH.\n5. Po skončení vyšetrovania bola voči sťažovateľovi a ďalším osobám podaná obžaloba, ktorá bola\nOkresnému súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) doručená 20. apríla 2010. Konanie\nv predmetnej veci sa vedie proti 5 obžalovaným.\n6. Okresný súd nariadil verejné zasadnutie pre účely predbežného prejednania obžaloby\nna 29. november 2011, verejné zasadnutie však bolo 4-krát odročené, konalo sa 25. februára 2014.\nHlavné pojednávanie bolo v rokoch 2014 až 2017 odročené 23-krát z dôvodu vykonávania\nnavrhovaných dôkazov, najmä výsluchu navrhovaných svedkov. Obžaloba bola krajským\nprokurátorom prednesená na hlavnom pojednávaní konanom 21. apríla 2015. Na hlavnom\npojednávaní sa vykonávalo dokazovanie, a to v dňoch 22. septembra 2015, 24. novembra 2015,\n28. januára 2016, 5. apríla 2016, 12. mája 2016, 8. novembra 2016, 14. marca 2017, 2. mája 2017,\n1. júna 2017, 2. novembra 2017. Hlavné pojednávanie 2. novembra 2017 bolo odročené pre\nnámietku obhajcu sťažovateľa a návrh na vylúčenie sudcu. Po návrate spisu z Krajského súdu\nKošice bol stanovený termín hlavného pojednávania na 21. jún 2018, ktoré bolo odročené pre\nneprítomnosť obhajcu spoluobžalovaného na 2. október 2018. Hlavné pojednávanie 2. októbra 2018\nbolo odročené pre kolíziu pojednávaní obhajcu spoluobžalovaného.\n7. Následne boli vo veci uskutočnené hlavné pojednávania, na ktorých sa vykonávalo dokazovanie\n20. novembra 2018, 31. januára 2019, 16. apríla 2019. Hlavné pojednávanie nariadené\nna 5. september 2019 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti obhajcov spoluobžalovaných,\nnariadené na 5. november 2019 bolo odročené pre evakuáciu budovy súdu a 20. januára 2020\npre neprítomnosť jedného z obhajcov a spoluobžalovaného, zároveň bolo nariadené jeho\npredvedenie pre účely doručenia predvolania. Pre neprítomnosť prísediacej a spoluobžalovaného\nbolo odročené hlavné pojednávanie z 12. marca 2020, súčasne bolo nariadené predvedenie\nspoluobžalovaného pre účely doručenia predvolania.\n8. V súvislosti s opatreniami proti pandémii COVID-19, resp. zo zdravotných dôvodov na strane\nprísediacej a obhajcov, boli rušené nariadené hlavné pojednávania z 5. mája 2020, 8. septembra\n2020, 10. novembra 2020 a 12. januára 2021.\n9. Na hlavnom pojednávaní 7. septembra 2021 sa pokračovalo s vykonávaním navrhovaných\ndôkazov, hlavné pojednávanie nariadené na 18. január 2022 bolo odročené pre neprítomnosť\nobhajcov spoluobžalovaných, ktorí boli upozornení na použitie poriadkových opatrení.\nV dokazovaní na hlavnom pojednávaní sa pokračovalo 22. marca 2022.\n2\n\n10. Ďalšie hlavné pojednávania sa nekonali, resp. boli odročené 10. mája 2022 (prekážky na strane\nsudcu), 27. septembra 2022 (evakuácia budovy súdu), 15. decembra 2022 (práceneschopnosť\npredsedu senátu a na žiadosť obhajcu spoluobžalovaného) a 17. januára 2023 (na žiadosť obhajcu\nspoluobžalovaného).\n11. Na hlavnom pojednávaní 14. februára 2023 boli vykonávané navrhované dôkazy. Hlavné\npojednávania nariadené na 25. apríl 2023 a 22. jún 2023 boli odročené pre neprítomnosť\nspoluobžalovaného a jeho obhajcu s tým, že mu bude ustanovený náhradný obhajca.\n12. Hlavné pojednávanie sa opäť konalo 7. septembra 2023 a bolo odročené na 14. november 2023.\n13. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 243/2023-10 z 10. mája 2023 odmietol predchádzajúcu\nústavnú sťažnosť sťažovateľa z 18. apríla 2023 z dôvodov podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení\ns § 55 písm. d) a § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) ako neprípustnú z dôvodu nevyčerpania právneho prostriedku sťažnosti podľa\n§ 55 ods. 3 Trestného poriadku.\n14. Sťažovateľ v nadväznosti na uvedené podal 30. mája 2023 okresnému súdu sťažnosť pre\nnečinnosť v zmysle § 55 ods. 3 Trestného poriadku. Mestský súd, na ktorý od 1. júna 2023 prešiel\nvýkon súdnictva vo veci sťažovateľa, vyjadrením z 22. júna 2023 konštatoval, že ide o reštančnú\nvec, uviedol, že vylúčenie veci sťažovateľa na samostatné konanie by bolo v rozpore s účelom\ntrestného stíhania, keďže by bolo potrebné opakovať dôkazy v novom zložení senátu. Uviedol,\nže zo žiadosti nie je zrejmé, vykonania akého úkonu sa sťažovateľ domáha, keďže súd v rámci\nsvojich prevádzkových možností koná priebežne.\n15. Sťažovateľ následne podal na mestskom súde oznámenie obžalovaného v zmysle § 55 ods. 4\nTrestného poriadku o trvaní na sťažnosti, v ktorom uviedol, že na podanej sťažnosti naďalej trvá,\npretože nebol vykonaný sťažovateľom namietaný úkon, t. j. vyhlásenie rozsudku vo veci samej.\nKrajský súd uznesením z 18. septembra 2023 sťažnosť sťažovateľa zamietol, pričom v odôvodnení\nuviedol, že súd vo veci koná, súd nariaďuje termíny hlavného pojednávania a že opatrenie, ktorého\nsa sťažovateľ domáha, teda toho, aby prvostupňový súd určil konkrétny termín na vyhlásenie\nrozsudku, ide nad rámec ustanovenia § 55 ods. 3 Trestného poriadku, znamenal by v konečnom\ndôsledku zasahovanie do nezávislosti súdu.\n16. Sťažovateľ uvádza, že vzhľadom na to, že predmetné trestné konanie prebieha neprimerane dlhú\ndobu, nečinnosťou mestského súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n17. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril podpredseda mestského súdu, ktorý uviedol, že ústavnú\nsťažnosť považuje za neopodstatnenú. Ide o skutkovo a právne náročnú vec, kde je celkom\nstíhaných v spoločnom konaní 5 obžalovaných pre celkom 22 skutkov ekonomickej trestnej\n\n3\n\nčinnosti. Poukázal na to, že dôvodom na namietanú dĺžku konania bolo predovšetkým správanie\nniektorých účastníkov súdneho konania, čo zodpovedá aj tvrdeniu sťažovateľa v ústavnej sťažnosti.\nUviedol, že postup samotného súdu nebol dôvodom neprejednania a nerozhodnutia veci\nv primeranej lehote.\n18. K ústavnej sťažnosti sa vyjadril aj predseda senátu v prejednávanej veci, ktorý popísal priebeh\nkonania a rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa pre nečinnosť v zmysle § 55 ods. 3 Trestného\nporiadku. Uviedol, že súd prvého stupňa vo veci koná, stanovuje termíny hlavných pojednávaní tak,\naby bolo možné riadne vykonať potrebné dokazovanie, rozsah ktorého bol stanovený pri\npredbežnom prejednaní obžaloby. Po oboznámení stanoviska procesných strán bol ďalší termín\nhlavného pojednávania určený na 14. november 2023.\n19. Uviedol, že vzhľadom na charakter trestnej činnosti ide o skutkovo náročnú vec. Bolo potrebné\nvykonať výsluchy 78 navrhovaných svedkov, niektorých aj opakovane. Skutkové okolnosti sú dané\nz navzájom prepojených listinných dôkazov, ktorých vykonávanie je časovo náročné. Odročenie\nhlavných pojednávaní bolo najmä z procesných dôvodov – neprítomnosť predvolávaných osôb,\nnesplnenie podmienok na vykonanie hlavného pojednávania, evakuácie budovy súdu, rozhodovanie\no námietkach na vylúčenie sudcu, protiepidemiologické opatrenia a podobne. K vyjadreniu\npredseda senátu predložil chronologický prehľad úkonov súdu vo veci.\nII.2. Replika sťažovateľa:\n20. Sťažovateľ v replike uviedol, že skutočne ide o skutkovo náročnejšiu vec, avšak tvrdí, že reálne\nbolo vypočutých len 21 svedkov, len jeden opakovane a súčasne posledný svedok bol vypočutý\nna hlavnom pojednávaní 20. novembra 2018. Následne trvalo 5 rokov, aby sa prečítali na hlavnom\npojednávaní navrhované listinné dôkazy, ktorých čítanie bolo ukončené na poslednom\nuskutočnenom pojednávaní. Taktiež tvrdí, že sťažovateľovi nemôže byť na ujmu „obštrukčné“\nsprávanie iných obžalovaných a ich obhajcov, bolo povinnosťou zákonného sudcu zabezpečiť\nprítomnosť osôb, u ktorých je to potrebné tak, aby bolo možné pojednávanie uskutočniť. V tejto\nsúvislosti poukazuje na spoluobžalovaného, pre neprítomnosť ktorého, resp. neprítomnosť jeho\nobhajcu bolo odročené množstvo hlavných pojednávaní, bol mu ustanovený náhradný obhajca,\nneskôr bolo jeho ustanovenie zrušené a následne boli z takmer rovnakých dôvodov opätovne\nodročené hlavné pojednávania, kým mu nebol znova ustanovený náhradný obhajca. Zdôrazňuje,\nže v procesnej pozícii obvineného sa nachádza už od roku 2005, t. j. takmer 18 rokov. Podľa jeho\nnázoru nejde o tak extrémnu náročnosť veci, ktorá by odôvodňovala 14 rokov konania pred súdom\nprvého stupňa.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n21. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) má obvinený právo\nna to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou\nsúčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania tým,\nže zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený\nbol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude (rozsudok\nESĽP vo veci Wemhoff v. Nemecko z 27. 6. 1968). Ústavný súd konštatuje, že z hľadiska\nhodnotenia povahy veci vychádza zo všeobecnej zásady uznávanej aj v judikatúre ESĽP, podľa\n4\n\nktorej sa primeraná lehota na konanie v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu\ndo sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať\nprísnejšie (II. ÚS 32/03).\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria\nústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre\nsťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).\n23. Predmetom napadnutého konania je trestná vec proti obžalovanému sťažovateľovi pre\npokračujúci trestný čin podvodu v súvislosti s uplatňovaním nadmerného odpočtu DPH. Z obsahu\nústavnej sťažnosti, predložených dôkazov a vyjadrení mestského súdu vyplýva, že ide o skutkovo\npomerne náročnú vec, čo je spôsobené najmä tým, že konanie sa vedie súčasne voči 5 obžalovaným\nza 22 skutkov daňovej trestnej činnosti. O skutkovej náročnosti svedčí potreba rozsiahleho\ndokazovania listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami vysokého počtu svedkov, samotný spis\nmá aj podľa vyjadrenia sťažovateľa viac ako 15 zväzkov.\n24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v konaní, ústavný súd nezistil\ntakú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky,\nči a z akých dôvodov došlo v konaní k zbytočným prieťahom.\n25. Pokiaľ ide o význam veci pre sťažovateľa, vo všeobecnosti platí, že doba trestného konania\nsa posudzuje prísnejšie než doba konania v občianskoprávnych veciach, a to vzhľadom na dôsledky\ntrestného konania pre obvineného [obmedzenie práv a slobôd, vplyv na povesť, postavenie\nv zamestnaní a pod. (napr. rozsudok ESĽP vo veci Bagetta v. Taliansko z 25. 6. 1987)].\n26. Napokon ústavný súd hodnotil postup súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov\nv konaní, vychádzajúc z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia mestského súdu a prehľadu chronologického\npostupu v konaní. Je možné konštatovať, že súd pravidelne nariaďoval termíny verejného\nzasadnutia na predbežné prejednanie obžaloby a aj neskôr hlavného pojednávania na vykonanie\ndôkazov. Napriek tomu sa predbežné prejednanie obžaloby uskutočnilo až roku 2014 takmer 4 roky\npo podaní obžaloby. Bolo tiež možné identifikovať dlhšie obdobie nečinnosti od mája 2020\ndo septembra 2021, keď súd opakovane odročoval nariadené hlavné pojednávania v súvislosti\ns protiepidemiologickými opatreniami pre pandémiu COVID-19 (14 mesiacov). Taktiež boli\nviaceré nariadené hlavné pojednávania odročované z dôvodu neprítomnosti obhajcov\na niektorých spoluobžalovaných. Predseda senátu pre účely riadneho postupu vo veci využíval\nporiadkové opatrenia, ktoré mu poskytuje právna úprava.\n27. I keď doterajšia dĺžka konania bola spôsobená nepochybne aj skutkovou náročnosťou veci,\npotrebou rozsiahleho dokazovania a aj správaním niektorých obžalovaných a ich obhajcov, ktorí\nprispeli k početnému odročeniu nariadených hlavných pojednávaní, nemožno vzhľadom na uvedené\ncelkové trvanie konania považovať postup súdu vo veci za sústredený a efektívny. Procesný postup\nsúdu nesmeroval sústredene k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa, o čom svedčia nielen\n\n5\n\nzistené obdobia nečinnosti súdu, ale predovšetkým skutočnosť, že po trinástich rokoch po podania\nobžaloby na sťažovateľa nebolo v jeho trestnej veci meritórne rozhodnuté.\n28. Personálne a organizačné dôvody mestského súdu, ktoré majú systémový základ, nemôžu byť\ndôvodom neuznania základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú\nSlovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Zmyslom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo\nvyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve,\npredsedom súdov či k rezortnému ministerstvu. Rovnako účelom ústavnej sťažnosti nie je dospieť\nk záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter (III. ÚS 103/2021).\n29. Pokiaľ ide o rušenie nariadených pojednávaní v súvislosti s opatreniami v čase pandémie\nCOVID-19, ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že nemôže nevziať do úvahy\naj okolnosti pandémie a s ňou spojených obmedzení, ktoré sa významne dotkli aj výkonu súdnictva.\nAni to však nezbavuje všeobecné súdy povinnosti pokúsiť sa využiť efektívne všetky dostupné\nprocesné prostriedky na ukončenie konania v prvej inštancii meritórnym rozhodnutím\n(IV. ÚS 518/2020). Ústavný súd tiež konštatoval, že ani epidemiologická situácia nepredstavuje\nzásadnú prekážku pre fungovanie súdnictva (III. ÚS 421/2020).\n30. Možno tak uzavrieť, že celková dĺžka trvania súdneho konania vybočila z rámca požiadavky\ndosiahnutia konečného rozhodnutia vo veci v primeranej lehote a že nesústredným postupom súdu\nv napadnutom konaní došlo k neprimeraným prieťahom, čím bolo nesporne zasiahnuté do ústavne\nzaručeného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n31. Keďže ústavný súd zistil, že postupom súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa,\nprikázal mestskému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2\ndruhej vety ústavy.\nIV.\nPriznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva.\n33. V prerokúvanom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie\nfinančného zadosťučinenia. Ústavný súd prihliadol na celkovú dĺžku konania, zohľadnil predmet\na povahu sporu, skutkovú zložitosť veci, správanie a význam sporu sťažovateľa, okolnosti veci\na priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur, ktoré je mu mestský\nsúd v zmysle § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný zaplatiť do 2 mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu. Vo zvyšnej časti požadovaného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nnávrhu sťažovateľa nevyhovel.\n\n6\n\nV.\nTrovy konania\n34. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 796,28 eur vrátane DPH.\n35. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 16\nods. 3). Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je vo výške\n208,67 eur a náhrada výdavkov je vo výške 12,52 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov\nkonania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, vyjadrenie), čo spolu predstavuje sumu 663,57 eur,\ncelkom 796,28 eur vrátane DPH.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. decembra 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-neefektívny postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6T/60/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d1e6d333-0c03-4949-8761-8c4826490728", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.243.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 243/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 243/2023 z 10. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-10", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.243.2023.1"}, {"guid": "ussr:604f65bd-14aa-4aa0-9386-5f724e841801", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.103.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.103.2021.2"}, {"guid": "ussr:7369e994-bcb7-4f95-9681-13a50920896d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.421.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.421.2020.1"}, {"guid": "ussr:5ce5d0a7-761b-4cf6-953d-d41c44dbabf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 518/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 518/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.518.2020.1"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fab6937d-f80b-4aea-a979-75ce0ee0994e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.666.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 666/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 666/2024 z 13. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.666.2024.1"}]}