{"guid": "ussr:611ef864-e724-43e4-84c0-165dd877e91d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.433.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 433/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 433/2023 z 7. 12. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 7. decembra 2023, sp. zn. III. ÚS 433/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.433.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-12-07", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "nazov": "čl. 41 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-41.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 41 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-41", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/611ef864-e724-43e4-84c0-165dd877e91d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.433.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.433.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.433.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 433/2023-32\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\nzastúpeného JUDr. Karin Juhásovou, advokátkou, Húskova 19, Košice, proti postupu Okresného\nsúdu Košice II v konaní sp. zn. 39C/685/2015 (od 1. júna 2023 vedenom Mestským súdom Košice\npod sp. zn. K2-39C/685/2015) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice II v konaní sp. zn. 39C/685/2015 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky, právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na rodičovskú\nvýchovu a starostlivosť o dieťa podľa čl. 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Košice p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. K2-39C/685/2015 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré mu j e Mestský súd\nKošice p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Mestský súd Košice j e p o v i n n ý sťažovateľovi nahradiť trovy konania 410,26 eur\na zaplatiť ich jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkové východiská\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 31. augusta 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava), práva na prejednanie svojej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na rodičovskú výchovu a starostlivosť o dieťa\npodľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva na rešpektovanie rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru\npostupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 39C/685/2015.\nNavrhuje prikázať okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Žiada\no priznanie finančného zadosťučinenia 8 375 eur a náhrady trov konania 410,26 eur.\n2. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. III. ÚS 433/2023-16 zo 7. septembra 2023 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Okresnému súdu bol 24. júla 2015 doručený návrh matky maloletého, aby určil, že sťažovateľ je\notcom maloletého (i) a aby rozhodol, že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá\nho bude zastupovať a spravovať jeho majetok (ii), že sťažovateľ je povinný prispievať na výživu\nmaloletého sumou 250 eur mesačne vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (iii), že\nzameškané výživné je sťažovateľ povinný zaplatiť do rúk navrhovateľky do troch dní\nod právoplatnosti rozsudku (iv).\n4. Rozsudkom okresného súdu z 8. júna 2017 (ďalej len „prvý rozsudok okresného súdu“) bolo\nurčené, že sťažovateľ je otcom maloletého (i) a že maloletý sa zveruje do osobnej starostlivosti\nnavrhovateľky, ktorá je oprávnená ho zastupovať a spravovať jeho záležitosti v bežných veciach\n(ii), sťažovateľ je povinný prispievať na výživu maloletého 180 eur mesačne od 1. júla 2017 vždy\ndo 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky (iii), zaostalé výživné v sume 3 390 eur\npovoľuje sťažovateľovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur popri bežnom výživnom\npod následkom straty výhody splátok, pričom splatnosť prvej splátky je 20. 8. 2017 (iv), bol\nupravený styk otca s maloletým tak, že tento je oprávnený stretávať sa s nim raz v mesiaci\nna 3 hodiny podľa rozpisu služieb v jeho zamestnaní, pričom do 3 rokov dieťaťa stretnutia\nsťažovateľa s dieťaťom budú prebiehať za prítomnosti navrhovateľky (v), že navrhovateľka je\npovinná maloletého pripraviť a zrealizovať so sťažovateľom takto upravený styk (vi), sťažovateľ je\npovinný zaplatiť trovy štátu v sume 371,92 eur a súdny poplatok v sume 66 eur v mesačných\nsplátkach po 10 eur od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok (vii),\nsťažovateľ je povinný nahradiť trovy konania navrhovateľke v plnej výške (viii), v prevyšujúcej\nčasti návrh zamieta (ix). Proti výrokom III až IX prvého rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal\nodvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) z 29. januára 2019 (ďalej len „prvé uznesenie krajského súdu vo veci samej“), ktorým krajský\nsúd zrušil rozsudok okresného súdu v odvolaní sťažovateľa napadnutých výrokoch a v rozsahu\nzrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n5. Návrh sťažovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia na úpravu styku s maloletým, ktorý bol\nokresnému súdu doručený 28. februára 2019, bol zamietnutý uznesením okresného súdu\n2\n\nzo 6. marca 2019 (ďalej len „uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení“), ktorý bol\nna podklade podaného odvolania sťažovateľom zmenený uznesením krajského súdu z 18. júla 2019\n(ďalej len „prvé uznesenie krajského súdu o neodkladnom opatrení“) tak, že bol určený konkrétny\nstyk sťažovateľa s maloletým. Proti uzneseniu krajského súdu bolo navrhovateľkou podané\ndovolanie, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) z 15. júla 2021 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) tak, že uznesenie\nkrajského bolo zrušené a vec bola vrátená krajskému súdu na ďalšie konanie. Následne uznesením\nkrajského súdu z 21. septembra 2021 (ďalej len „druhé uznesenie krajského súdu o neodkladnom\nopatrení“) bolo zmenené uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení tak, že opätovne bol\nurčený konkrétny styk sťažovateľa s maloletým.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Sťažovateľ uviedol, že do doručenia ústavnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté o určení\nvýživného na maloletého, o určení dlžného výživného, o úprave styku sťažovateľa s maloletým,\no povinnosti zaplatiť súdny poplatok, o trovách konania a trovách štátu. Ak súdne konanie, ktorým\nsa upravujú rodičovské práva a povinnosti k maloletému dieťaťu, trvá viac ako sedem rokov, ide\no mimoriadne neprimeranú dĺžku takéhoto konania.\n7. Konanie o úprave práv a povinností k maloletým tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Sťažovateľ\nbol pri dokazovaní plne súčinný. Zároveň si nie je vedomý, že by sám spôsobil nejaký prieťah\nv napadnutom konaní. V prípade postupu okresného súdu sťažovateľ uviedol, že v napadnutom\nkonaní došlo k prieťahom v trvaní viac ako 67 mesiacov, t. j. takmer 6 rokov.\n8. Sťažovateľ pociťuje emocionálnu frustráciu, pretože počas siedmich rokov konania prestal\nmaloletý o neho prejavovať záujem. Sťažovateľ chce byť plnohodnotným rodičom, chce sa\no maloletého starať a tráviť s ním maximum času. Jeho styk s maloletým sa nerealizuje z dôvodov\nna strane navrhovateľky, pretože maloletého na stretnutia so sťažovateľom fyzicky ani psychicky\nnepripravuje a termíny stretnutí sťažovateľa s maloletým už nedodržiava. Prieťahmi v napadnutom\nkonaní sťažovateľ prichádza o vzácny čas, ktorý mohol stráviť s maloletým a ktorý mu už nikto\nnevráti.\n9. K čl. 41 ods. 4 ústavy sťažovateľ uviedol, že tento článok v sebe inkorporuje viaceré práva,\nno najmä právo rodičov na starostlivosť a výchovu detí a zároveň aj právo detí na rodičovskú\nvýchovu a starostlivosť. Sťažovateľ tiež poznamenal, že z „čl. 8 dohovoru vyplýva pre vnútroštátne\norgány pozitívny záväzok konať tak, aby umožnili rozvoj preukázaného a existujúceho puta. Mali by\nprijať všetky vhodné opatrenia, ktoré od nich možno vzhľadom na okolnosti toho-ktorého prípadu\nrozumne očakávať za účelom umožnenia styku rodiča s dieťaťom (Nuutinen proti Fínsku, rozsudok\nz 27. júna roku 2000).“. Sťažovateľ sa domnieva, že je porušované jeho právo na výchovu\na starostlivosť o maloletého za súčasného nerešpektovania práva maloletého na udržiavanie\npravidelného a rovnocenného styku s oboma rodičmi. Vo vzťahu k maloletému sa sťažovateľ\nnedopustil žiadneho konania, ktoré by odôvodňovalo jeho nerovnocenné postavenie ako rodiča.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenia účastníkov konania\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n10. Mestský súd okrem chronológie úkonov v napadnutom konaní uviedol nasledujúce skutočnosti:\n- napadnuté konanie je možné hodnotiť ako skutkovo náročnejšie z dôvodu nutnosti nariadenia\nznaleckého dokazovania vzhľadom na jeho predmet konania a tiež z dôvodu rozhodovania\no procesným návrhoch a zabezpečovaním listín;\n- v postupe okresného súdu došlo k prekážke, keďže napadnuté konanie bolo prerušené uznesením\nz 9. novembra 2020 (ďalej len „uznesenie o prerušení konania“), ktoré 2. decembra 2020 nadobudlo\nprávoplatnosť;\n- na žiadosť sťažovateľa boli odročené pojednávania nariadené na 11. máj 2020,\n28. september 2020, 6. apríl 2022 a 12. september 2022, čím sťažovateľ spôsobil prieťahy\nv napadnutom konaní;\n- vzhľadom na chronológiu úkonov vykonaných v napadnutom konaní nemožno stanoviť\ndlhodobejšie obdobia nečinnosti, ale s prihliadnutím na celkovú dĺžku napadnutého konania je\nnutné konštatovať, že táto je neadekvátna vzhľadom na predmet sporu;\n- súdny spis sa opakovane nachádzal na krajskom súde a najvyššom súde. Zároveň došlo k zmene\nzákonnej sudkyne z dôvodu, že pôvodná zákonná sudkyňa ukončila výkon funkcie odchodom\ndo starobného dôchodku.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n11. Vo svojej replike sťažovateľ uviedol, že znalecké dokazovanie na účel určenia otcovstva\nk maloletému nemožno považovať za skutkovo náročnejšie, pretože vypracovanie znaleckého\nposudku v tomto odbore je pomerne bežné a v tejto veci ani nebolo časovo náročné (od nariadenia\nznaleckého dokazovania do doručenie znaleckého posudku uplynulo približne 3 mesiace).\nZnaleckým posudkom bolo preukázané otcovstvo sťažovateľa k maloletému dieťaťu, a preto\nokresnému súdu nebránila žiadna prekážka, aby vo veci vydal rozhodnutie vo veci samej. Zároveň\nznalecký posudok bol vypracovaný ešte v roku 2016, t. j. takmer pred siedmimi rokmi.\n12. V súvislosti s prerušením napadnutého konania do rozhodnutia dovolacieho súdu\n(od 2. decembra 2020 do 15. júla 2021) sťažovateľ poukázal na mimoriadnu nesústredenosť\nokresného súdu, keďže už 28. októbra 2019 matka maloletého podala dovolanie proti prvému\nuzneseniu krajského súdu o neodkladnom opatrení. Okresný súd ale prerušil súdne napadnuté\nkonanie až po viac ako roku od doručenia dovolania zrejme len z dôvodu, že 22. mája 2020 najvyšší\nsúd vrátil súdny spis ako predčasne predložený okresnému súdu na účely odstránenia vád\ndovolania.\n13. V prípade prieťahov spôsobených sťažovateľom tento uviedol, že na žiadosť svojej právnej\nzástupkyne boli odročené pojednávania nariadené na 11. máj 2020, 28. september 2020, 6. apríl\n2022 a 12. september 2022 z ospravedlniteľných dôvodov. Ústavný súd uvádza, že šlo o kolízie\ns iným pojednávaním u právnej zástupkyne sťažovateľa (kolízie s iným pojednávaním u právnej\n\n4\n\nzástupkyne sťažovateľa, čerpanie dovolenky právnou zástupkyňou sťažovateľa, zdravotné problémy\nprávnej zástupkyne).\n14. Argument mestského súdu, že súdny spis sa opakovane nachádzal na krajskom súde\na najvyššom súde, podľa názoru sťažovateľa nemôže byť akceptovateľným ospravedlnením\nvzniknutých prieťahov. V tejto veci súdny spis nebol postupovaný na súdy vyšších inštancií\nbezdôvodne, ale v dôsledku nesprávnych rozhodnutí okresného súdu, ktorý zatiaľ nedokázal vydať\nmeritórne rozhodnutie, ktoré by nemuselo byť reparované súdom vyššej inštancie.\n15. K zmene zákonnej sudkyne sťažovateľ poznamenal, že táto skutočnosť nemôže byť\nakceptovateľným ospravedlnením vzniknutých prieťahov. Okresný súd musel mať vedomosť\no veku pôvodnej zákonnej sudkyne a disponoval dostatočným počtom sudcov, ktorí mohli pôvodnú\nzákonnú sudkyňu nahradiť bez toho, aby v napadnutom konaní vznikali prieťahy.\n16. Sťažovateľ tiež konštatoval, že vykonávanie úkonov zo strany okresného súdu ešte neznamená,\nže tieto boli vykonané efektívne a účelne tak, aby bolo možné vec právoplatne čo najrýchlejšie\nukončiť. Podľa názoru sťažovateľa bolo mnoho úkonov okresného súdu vykonaných neúčelne\na neefektívne. V tejto súvislosti poukázal na opakované vrátenie súdneho spisu okresnému súdu\nzo strany nadriadeného súdu z dôvodu jeho predčasného predloženia (bližšie k tomu pozri bod 37),\nčo svedčí o jeho mimoriadnej nesústredenosti.\n17. Po podaní ústavnej sťažnosti sa uskutočnili pojednávania 26. septembra 2022\na 24. októbra 2022, na ktorom bol vyhlásený druhý rozsudok vo veci samej, proti ktorému\nobaja rodičia maloletého podali odvolanie. Uznesením krajského súdu z 20. júna 2023 (ďalej len\n„druhé uznesenie krajského súdu vo veci samej“) krajský súd vec vrátil okresnému súdu ako\npredčasne predloženú a odvtedy okresný súd nenariadil žiadne pojednávanie.\n18. Z chronológie úkonov vykonaných v napadnutom konaní podľa sťažovateľa vyplývajú enormné\nprieťahy v napadnutom konaní, ktoré boli spôsobené vecne nesprávnymi rozhodnutiami okresného\nsúdu, ktoré následne boli reparované v odvolacom alebo dovolacom konaní v spojení s už\nuvedenými neefektívnymi a neúčelnými úkonmi okresného súdu. V čase začatia napadnutého\nkonania maloletý mal 2 mesiace, pričom k dnešnému dňu je maloletý približne vo veku 8 rokov\na 5 mesiacov. Podľa sťažovateľa je nesporné, že neúmerná dĺžka napadnutého konania ukrátila\n„sťažovateľa o približne polovicu času maloletosti jeho jediného dieťaťa, teda o polovicu jeho\ndetstva, kedy sa nemohol podieľať na jeho výchove a starostlivosti“.\n19. Keďže od podania ústavnej sťažnosti došlo k ďalším zbytočným prieťahom v dĺžke\n12 mesiacov, sťažovateľ žiadal, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie\nv sume 9 875 eur.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru:\n20. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\n5\n\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nIV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.\n21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo\niným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako\nprávoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci\nprvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n23. Predmet napadnutého konania možno považovať za štandardný, nijako sa nevymykajúci bežnej\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Z tohto dôvodu ústavný súd nepovažuje prerokúvanú\nvec za právne a skutkovo zložitú. Napokon skutočnosť, že by táto vec bola právne zložitá, netvrdil\nani mestský súd. Pokiaľ však ide o faktickú (skutkovú) zložitosť veci, táto ovplyvňovala priebeh\nnapadnutého konania približne 3 mesiace (od nariadenia znaleckého dokazovania uznesením\nokresného súdu zo 7. septembra 2016 do 2. decembra 2016, keď bol okresnému súdu doručený\nznalecký posudok). Znalecký posudok bol vypracovaný už pred 7 rokmi. Ani prípadná právna\na faktická (skutková) zložitosť veci nemôže žiadnym spôsobom ospravedlniť doterajšiu neúmernú\ndĺžku napadnutého konania, ktoré nie je dosiaľ právoplatne skončené.\n24. Správanie strany sporu je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom. Z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd nezistil žiadne\nskutočnosti, ktoré by signalizovali nedostatočnú aktivitu či súčinnosť zo strany sťažovateľa.\n25. Ústavný súd sa stotožňuje s konštatovaním sťažovateľa, že pojednávania nariadené\nna 11. máj 2020, 28. september 2020, 6. apríl 2022 a 12. september 2022 boli odročené\nz ospravedlniteľných dôvodov. Nemôže však neprihliadnuť na túto skutočnosť pri určení výšky\nfinančného zadosťučinenia, keďže odročením týchto pojednávaní došlo k predĺženiu napadnutého\nkonania.\n26. Ústavný súd tiež pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej využitie možností daných\núčastníkom konania zákonom (v tejto veci podanie návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov\na na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie proti uzneseniu okresného súdu o neodkladnom\nopatrení a proti prvému aj druhému rozsudku okresného súdu) spôsobuje síce predĺženie priebehu\nkonania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy\n(napr. I. ÚS 31/01). Využitím svojich práv sťažovateľ teda neprispel svojím správaním\nk zbytočným prieťahom v tejto veci. Sťažovateľ si však musel byť vedomý, že tým prirodzene\ndochádza k oddialeniu právoplatného skončenia veci. Ústavný súd aj na túto skutočnosť prihliadol\npri určení výšky finančného zadosťučinenia sťažovateľovi.\n\n6\n\n27. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu čl. 48\nods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní.\n28. Ústavný súd poznamenáva, že v napadnutom konaní bolo právoplatne rozhodnuté o určení, že\nsťažovateľ je otcom maloletého a o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, vrátane\nzastupovania maloletého matkou v bežných veciach. Pri posudzovaní napadnutého konania v jeho\nzvyšnej časti, ktorá nebola doteraz právoplatne rozhodnutá, ústavný súd vychádzal z kritéria\nvýnimočnej rýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré\nnepochybne patrí aj konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, úpravu styku\na určenie výživného na maloleté dieťa. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti hodnotil\na prisúdil význam plynutia lehoty vo vývoji dieťaťa z hľadiska budovania citových väzieb\nk osobám, v ktorých výchove a starostlivosti sa nachádza, ako aj k osobám, s ktorými je alebo nie je\nv pravidelnom kontakte (pozri II. ÚS 35/01). Judikatúra ústavného súdu tak zdôrazňuje špecifickú\npovahu konaní, týkajúcich sa rodičovských práv, vyžadujúcich si prístup s osobitnou\nstarostlivosťou (napr. III. ÚS 254/2015).\n29. Ústavný súd opätovne konštatuje, že napadnuté konanie nie je v celom rozsahu právoplatne\nskončené ani po viac ako 8 rokoch od podania návrhu, čo vzhľadom na jeho predmet ústavný súd\npovažuje za neakceptovateľné z ústavnoprávneho hľadiska.\n30. Ústavný súd neidentifikoval nečinnosť okresného súdu tak, ako to tvrdil sťažovateľ, od začatia\nnapadnutého konania do 27. júna 2016, keď sa vykonalo pojednávanie, ktoré bol odročené na účely\nnariadenia znaleckého dokazovania (11 mesiacov). V prvom rade ústavný súd uvádza, že\n24. júla 2015 matka maloletého podala návrh na miestne nepríslušný Okresný súd Košice-okolie,\nktorý bol postúpený okresnému súdu až 4. novembra 2015. Následne sťažovateľ 21. decembra 2015\ndoručil návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Z tohto dôvodu okresný súd lustroval\njeho majetkové pomery a uznesením z 21. marca 2016 rozhodol, že sťažovateľ je oslobodený\nod platenia súdnych poplatkov. V apríli 2016 okresný súd nariadil pojednávanie na 27. jún 2016,\nktoré sa vykonalo a ktoré bol odročené na účely nariadenia znaleckého dokazovania.\n31. Okresný súd tiež nebol nečinný v období od 16. novembra 2016, keď bol vyhotovený znalecký\nposudok, do 8. júna 2017 (7 mesiacov), keď bol vyhlásený prvý rozsudok okresného súdu. Podľa\nnázoru sťažovateľa okresný súd bol nečinný aj následné obdobie, t. j. od podania odvolania proti\nprvému rozsudku okresného súdu (9. august 2017) do vydania prvého uznesenia krajského súdu.\nAni s týmto konštatovaním sťažovateľa sa ústavný súd nestotožňuje, pretože z vyžiadaného\nsúdneho spisu vyplýva, že v rozumných časových rámcoch okresný súd vykonával úkony súvisiace\ns odvolaním podaným sťažovateľom a následne predložil súdny spis nadriadenému súdu. Zároveň\nústavný súd považuje za nesprávne tvrdenie sťažovateľa o nečinnosti okresného súdu v období, keď\nv tejto veci rozhodoval krajský súd ako súd odvolací alebo najvyšší súd ako súd dovolací.\n32. Ústavný súd sa taktiež nestotožňuje s konštatovaním sťažovateľa o nariadení neodkladného\nopatrenia, o ktorom malo byť právoplatne rozhodnuté až po cca 32 mesiacoch po jeho podaní\nnávrhu. Prvým uznesením krajského súdu o neodkladnom opatrení bol určený konkrétny styk\nsťažovateľa s maloletým (na úpravu ktorého okresný súd rezignoval) a po jeho doručení účastníkom\nkonania bolo právoplatné a vykonateľné až do doručenia uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo\nzrušené z procesných dôvodov. Najvyšší súd uviedol, že krajský súd rozhodol o odvolaní\nsťažovateľa 18. júla 2019, ale návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolanie sťažovateľa\n7\n\nboli doručené na vyjadrenie matke maloletého až 19. júla 2019. Matke maloletého preto nebola\nposkytnutá lehota na vyjadrenie sa a tiež jej nebola daná možnosť oboznámiť sa s obsahom\npodaného odvolania i samotným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Dĺžku\ndovolacieho konania možno preto pričítať na ťarchu krajského súdu, ktorého postup ale sťažovateľ\nopäť nenamietal v petite ústavnej sťažnosti. Následne druhým uznesením krajského súdu\no neodkladnom opatrení opätovne bol určený konkrétny styk sťažovateľa s maloletým, ktorý\npo jeho doručení účastníkom konania je dosiaľ právoplatný a vykonateľný. Dané tvrdenie\nsťažovateľa evokuje skutočnosť, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa rozhodovalo\nskoro 3 roky, čo vzhľadom na už uvedené skutočnosti možno považovať za nesprávne\nsformulovanú námietku.\n33. Ústavný súd ale poukazuje na neefektívnu činnosť okresného súdu, ktorú potvrdzuje prvé\nuznesenie krajského súdu vo veci samej, ktorým boli zrušené odvolaním napadnuté výroky prvého\nrozsudku okresného súdu (o určení výživného, dlžnom výživnom, úprave styku sťažovateľa\ns maloletým, trovách štátu, povinnosti sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok, zamietnutí návrhu\nv prevyšujúcej časti a trovách konania). Krajský súd poukázal na závažné vady prvého rozsudku\nokresného súdu, ktorý v prevažnej miere považoval za zmätočný, nedostatočne, resp. vôbec\nneodôvodnený, keďže v ňom absentujú akékoľvek právne úvahy okresného súdu týkajúce sa\njednotlivých výrokov. Krajský súd podotkol, že „právnym posúdením veci nie je citácia právnych\npredpisov (ustanovení zákona), ale výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho\npredpisu sud vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav) a ako ho\nprípadne vyložil a výklad o tom, že aké majú účastníci na základe zisteného skutkového\n(skutočného) stavu podľa týchto ustanovení k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola\npreto vec rozhodnutá...“.\n34. Krajský súd poukázal na rozpor výroku o určení výživného s výrokom o zameškanom\nvýživnom, keďže ak k nie je určené bežné výživné v určitom konkrétnom období, nemôže logicky\nvzniknúť ani zameškane výživné. Zároveň výrok o začatí plnenia vyživovacej povinnosti bol\nv rozpore s § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov. Krajský súd tiež konštatoval nedostatočne vykonané dokazovanie\nv prípade výroku o určení výživného a výrok o zameškanom nezodpovedal správnemu ustáleniu\nzameškaného výživného v uvedenom období. Záver o zmätočnosti z dôvodu jeho neurčitosti\na nevykonateľnosti krajský súd prijal aj vo vzťahu k výroku o úprave styku sťažovateľa\ns maloletým, ktorý nie je ani spôsobilým podkladom (titulom) pre prípadný výkon súdneho\nrozhodnutia. Okresný súd nevykonal žiadne relevantné dokazovanie na preukázanie vhodnosti\nkonkrétnej úpravy styku sťažovateľa s maloletým. Zároveň výrok, ktorým sa upravil styk\nsťažovateľa s maloletým, zjavne nespĺňa atribút určitosti a vykonateľnosti, pretože nie sú jasne\nformulované práva a povinnosti v konkrétnom čase a mieste oprávneného (otca) a povinnej\n(matky), leda takýto výrok nie je ani spôsobilým podkladom (titulom) pre prípadný výkon súdneho\nrozhodnutia. Podľa krajského súdu odôvodnenie výroku o povinnosti sťažovateľa nahradiť trovy\nštátu vzniknuté v dôsledku znaleckého dokazovania (a teda aj právne posúdenie) je nesprávne, ak\nokresný súd poukázal na to, že existenciu napadnutého konania zavinil svojím správaním, ak sa\nsťažovateľ nedostavil na matriku na účely určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov\nmaloletého. Takáto úvaha okresného súdu je nesprávna, ak sťažovateľ mal odôvodnené pochybnosti\no svojom otcovstve. Okresný súd tiež zjavne pozabudol na skutočnosť, že sťažovateľa oslobodil\n8\n\nod platenia súdneho poplatku, a preto je daný výrok aj zmätočný. Napokon okresný súd zahrnul\ndo výroku o náhrade trov štátu aj povinnosť sťažovateľa zaplatiť súdny poplatok za podanie návrhu\nnapriek tomu, že tento už bol zaplatený matkou, čím duplicitne spoplatnil napadnuté konanie.\n35. Ústavný súd poukazuje aj na opakovanú nehospodárnu činnosť okresného súdu, keď krajský\nsúd vrátil súdny spis okresnému súdu ako predčasne predložený 12. decembra 2017 a 20. júna 2023\n(na krajský súd bol súdny spis predložený 6. decembra 2017, resp. 29. marca 2023) kvôli\nnedoručeniu prvého rozsudku okresného súdu a tiež z dôvodu, že v druhom rozsudku okresného\nsúdu krajsky súd identifikoval absenciu výroku o úprave styku sťažovateľa s maloletým, ktorá by\nzodpovedala zákonnej úprave (na túto skutočnosť tiež sťažovateľ poukázal, čo podľa neho svedčí\no mimoriadnej nekoncentrovanosti až neodbornosti okresného súdu). V rámci dovolacieho konania\nnajvyšší súd vrátil súdny spis okresnému súdu ako predčasne predložený 28. septembra 2020\n(na najvyšší súd bol súdny spis predložený 22. mája 2020) z dôvodu odstránenia vád splnomocnení\nna zastupovanie rodičov maloletého právnymi zástupcami.\n36. Ústavný súd vzhliadol nehospodárnu činnosť okresného súdu aj v prípade uznesení\nzo 7. mája 2019 (uloženie povinnosti sťažovateľovi zaplatiť súdne poplatky) napriek tomu, že\nokresným súdom bolo sťažovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov už\nuznesením z 10. marca 2016, ktoré na podklade sťažovateľovej sťažnosti okresný súd zrušil\nuznesením z 20. júna 2016. Tieto úkony okresného súdu mali za následok, že sa zbytočne\noneskorilo predloženie súdneho spisu krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti uzneseniu\nokresného súdu o neodkladnom opatrení. Zároveň uznesenie o prerušení konania sa ukázalo byť\nneúčinným, keďže po jeho právoplatnosti okresný súd vykonával úkony súvisiace s odstraňovaním\nvady dovolacieho konania.\n37. Ústavný súd odkazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej k zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou,\nktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna\na nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou\nzaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu\nnesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ\nobrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04,\nIV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).\n38. Vo vzťahu k obrane mestského súdu, ktorý v tejto veci poukázal zmenu zákonnej sudkyne,\nústavný súd odkazuje na svoju ustálenú judikatúru (III. ÚS 14/00), podľa ktorej personálne\na organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo\nk zbytočným prieťahom v konaní (m. m. I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02).\n39. Ústavný súd teda konštatuje, že celková dĺžka napadnutého konania bola ovplyvnená\nneefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu. Okresný súd vo veci sťažovateľa nezvolil\nprocesný postup smerujúci k rýchlemu skončeniu konania. Na základe už uvedených skutočností\nústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n\n9\n\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 41 ods. 4 ústavy a práva podľa\nčl. 8 ods. 1 dohovoru:\n40. Ústava pojem „súkromný a rodinný život“ bližšie nedefinuje. Keďže základné práva a slobody\npodľa ústavy je potrebné vykladať a uplatňovať v zmysle a duchu medzinárodných zmlúv\no ľudských právach a základných slobodách (PL. ÚS 5/93, PL. ÚS 15/98), ústavný súd\npri vymedzení obsahu uvedených pojmov prihliadal aj na príslušnú judikatúru ESĽP týkajúcu\nsa predovšetkým čl. 8 dohovoru, ktorého porušenie postupom okresného súdu v napadnutom konaní\nsťažovateľ taktiež namieta.\n41. Spolužitie rodičov a detí je základným prvkom rodinného života (Bronda proti Taliansku,\nrozsudok z 9. 6. 1998, č. 22430/93, bod 51) a ESĽP posudzuje existenciu rodiny ako otázku\nfaktickú, záležiacu „na skutočnej existencii blízkych osobných väzieb v praxi“ (K. a T. proti Fínsku,\nč. 25702/94, bod 150). Ochrana súkromného života musí do istej miery zahŕňať právo jednotlivca\nnadväzovať a rozvíjať vzťahy so svojimi blížnymi a vonkajším svetom (rozsudok Niemietz\nzo 16. 12. 1992, bod 29).\n42. Nedostatočná rýchlosť postupu štátnych orgánov v konaní o úprave práv a povinností k deťom,\nnajmä však čo sa týka otázky zverenia do starostlivosti a úpravy styku rodičov k deťom, môže\nokrem vyslovenia porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote vyústiť aj\ndo porušenia práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života (Bergmann proti Českej\nrepublike z 27. 10. 2011, bod 62, Koudelka proti Českej republike z 20. 7. 2006, bod 68, Voleský\nproti Českej republike z 29. 6. 2004, bod 107 a pod.).\n43. Nesplnenie pozitívneho záväzku štátu a jeho orgánov vrátane všeobecných súdov zabezpečiť,\nresp. poskytnúť účinnú ochranu práv a slobôd jednotlivcov v primeranej lehote, možno považovať\naj za neoprávnený zásah do rodinného života vtedy, ak je nepochybné, že v dôsledku nedostatku\nexistencie meritórneho rozhodnutia sa zhoršuje postavenie dotknutého rodiča v tom zmysle, že\nrozvíjanie, resp. obnova vzťahu dotknutého rodiča s jeho dieťaťom je v súvislosti s uplynutím času\npodstatne sťažená (m. m. III. ÚS 351/2014, tiež II. ÚS 566/2016).\n44. Vychádzajúc zo záverov uvedených v časti IV.1 tohto nálezu, odôvodňujúcich záver o ústavnej\nneudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, dĺžka trvania právnej neistoty\nsťažovateľa v okolnostiach prípadu v spojitosti s obmedzenou možnosťou styku otca s maloletým\n(upraveným len neodkladným opatrením) zasiahla do jeho práva na starostlivosť o maloletého\na jeho výchovu a na rodinný život v miere, ktorá odôvodňuje vyslovenie porušenia práv podľa\nčl. 41 ods. 4 ústavy a čl. 8 ods. 1 dohovoru, pričom následky takéhoto zásahu sú nevratné a ťažko\nreparovateľné (bod 1 výroku nálezu).\n45. S ohľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté\nkonanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu v celom jeho predmete právoplatne skončené,\nprikázal podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd mestskému súdu, aby v ňom konal bez zbytočných\nprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).\n\n10\n\nV.\nFinančné zadosťučinenie a náhrada trov\n46. Sťažovateľ žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia, keďže v napadnutom konaní sa viac\nako 7 rokov nevie domôcť právoplatného meritórneho rozhodnutia, z čoho je psychicky vyčerpaný.\nSťažovateľ sa dlhodobo nachádza v stave právnej neistoty najmä vzhľadom na stále neurčenú výšku\nbežného a zameškaného výživného na maloletého, čo ho limituje pri všetkých ekonomických\nrozhodnutiach. V dôsledku neúmernej dĺžky napadnutého konania sťažovateľ prišiel o šancu\nvybudovať si s maloletým plnohodnotný vzťah v čase, keď ho maloletý chcel spoznať a bol na neho\nzvedavý. Momentálne maloletý sťažovateľa odmieta a považuje ho za cudziu osobu. Sťažovateľ je\ntak postavený do role menejcenného rodiča, keďže je ukrátený o možnosť tráviť s maloletým\nrovnaký čas ako jeho matka.\n47. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n48. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri určení jeho výšky ústavný súd musí zohľadniť konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci, najmä dĺžku danej veci, povahu a rozsah práv sťažovateľa, ktoré boli porušené,\npredmet konania a jeho význam pre sťažovateľ. Zároveň ústavný súd prihliadol aj na neodkladné\nopatrenie, ktorým bol určený styk sťažovateľa s maloletým. V neposlednom rade ústavný súd\nprihliadol aj na skutočnosti uvedené v bode 25 a 26.\n49. Na základe komplexného posúdenia spomínaných kritérií dospel ústavný súd k záveru, že\nv danom prípade je spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci primerané priznanie\nfinančného zadosťučinenia 4 000 eur podľa § 123 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3\nvýroku tohto nálezu). Ústavný súd zároveň nevyhovel časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ\nžiadal priznať finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu (bod 5 výroku tohto\nnálezu).\n50. Pri výpočte trov právneho konania ústavný súd vychádzal z ustanovení vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná\nsadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2022 zodpovedá sume\n193,83 eur (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky, ktorá je vo výške 1 163 eur).\nSadzba za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál) za každý priznaný úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2022 je v sume 11,63 eur (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky).\n51. Ústavný súd uvádza, že sťažovateľovi by patrila náhrada trov konania pred ústavným súdom\nv celkovej sume 410,92 eur za 2 úkony právnej pomoci vykonané v roku 2022, t. j. prevzatie\na príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom [§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky] a písomné\npodanie ústavnej sťažnosti [§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky], dvakrát paušálnu náhradu hotových\n\n11\n\nvýdavkov v roku 2022. Ústavný súd však priznal právnej zástupkyni sťažovateľa náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom v sume 410,26 eur podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde,\nt. j. vo výške, ktorú sama uviedla v ústavnej sťažnosti (bod 4 výroku tohto nálezu). Ústavný súd\nnepriznal sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia za repliku, keďže v nej výslovne uviedol, že\nokrem finančného zadosťučinenia trvá na petite, ktorý uviedol v ústavnej sťažnosti. Z týchto\ndôvodov ústavný súd je toho názoru, že tento úkon právnej služby si sťažovateľ neuplatnil.\n52. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. decembra 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "otcovstvo-určenie otcovstva (domnienky otcovstva)", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "otcovstvo-určenie otcovstva (domnienky otcovstva)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-intenzita"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "39C/685/2015", "guid": "e61fb520-fc17-4c41-87c4-2ec56915f082:b0250d01-82ae-495a-803d-7e0af69835c5", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:702353cd-ee95-4c89-8521-b3b6dded1294", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.566.2016.1"}, {"guid": "ussr:5f719fd3-a785-473b-80e3-2e06d357c6f5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 398/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 398/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.398.2016.2"}, {"guid": "ussr:645d8c7f-153e-475b-8a37-4dc4e842e05c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1"}, {"guid": "ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 351/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 351/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eafd1b9-4cab-4b49-b59a-5ab5de64916b"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 55/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/02 z 24. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-24", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9054450-46c2-4660-b1f2-b5c93f6c6a8e"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9cd7be8-b181-4a7f-8a27-0a2089c7d1cf"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:7ec8ad26-2fca-4e7c-8152-3fbe94db3f97", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 14/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 14/00 z 1. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-01", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.14.2000.1"}, {"guid": "ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 15/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11. 3. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-03-11", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d3bfbe7-1f31-448c-b5b0-c27253745ced"}, {"guid": "ussr:a17ca6f0-719a-4b21-bf2e-826f2b5e0b74", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/93", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/93 z 18. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-18", "citacie_n": 126, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.5.1993.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:824359f0-395a-4c9e-a272-9631360e2c63", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.330.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 330/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 330/2024 z 3. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.330.2024.2"}]}