{"guid": "ussr:fd8dea13-02a1-4f64-9b7c-876efcfe35ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.413.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 413/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 413/2023 z 18. 8. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. augusta 2023, sp. zn. III. ÚS 413/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.413.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2023-08-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fd8dea13-02a1-4f64-9b7c-876efcfe35ed", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.413.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.413.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.413.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 413/2023-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného ADVOKÁTI Müller § Dikoš,\ns. r. o., Tolstého 1201/20, Žilina, proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 41C/16/2018-326\nz 9. júna 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 12. júla 2023 domáha vyslovenia\nporušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práv na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“) uznesením o výške náhrady\ntrov právneho zastúpenia podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v konaní o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho\nopatrenia. Uznesenie navrhuje zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie s tým,\nže dovtedy bude odložená jeho vykonateľnosť.\nII.\n2. Sťažovateľ bol rozsudkom, ktorým bolo vyporiadané jeho podielové a aj bezpodielové\nspoluvlastníctvo s oprávnenou (bývalou manželkou), zaviazaný zaplatiť jej na vyporiadanie\n76 947,94 eur do 90 dní od jeho právoplatnosti (9. marca 2018). Na zabezpečenie tejto povinnosti\nsťažovateľa oprávnená 12. marca 2018 navrhla zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo\nk nehnuteľnostiam sťažovateľa. Okresný súd jej návrh zamietol, no krajský súd na jej odvolanie\nuznesením zo 16. októbra 2018 zabezpečovacie opatrenie nariadil.\n\n3. Oprávnená sa splnenia povinnosti z rozsudku domáhala aj návrhom na vykonanie exekúcie\nz 12. júla 2018. Exekútor sťažovateľovi 20. novembra 2018 doručil upovedomenie o začatí\nexekúcie, proti ktorému sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie. Exekučný súd zistil,\nže už 8. júna 2018 platbami tretích osôb sťažovateľ svoju povinnosť voči oprávnenej splnil.\nPreto exekúciu uzneseniami, ktoré nadobudli právoplatnosť 18. februára 2020, zastavil.\n4. Popritom sa sťažovateľ návrhom zo 14. januára 2019 domáhal zrušenia zabezpečovacieho\nopatrenia. Jeho návrh bol uznesením okresného súdu z 1. júla 2019 zamietnutý a na jeho odvolanie\nbolo toto uznesenie okresného súdu potvrdené uznesením krajského súdu z 22. januára 2020.\nV oboch uzneseniach bol oprávnenej proti sťažovateľovi priznaný nárok na náhradu trov konania.\n5. Okresný súd uznesením vyššieho súdneho úradníka z 21. februára 2020 trovy oprávnenej\nv konaní o návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia za dva úkony právnej služby (vyjadrenie\nk návrhu na zrušenie a vyjadrenie k odvolaniu) určil na 1 178,10 eur, keď základnú sadzbu tarifnej\nodmeny stanovil na 579,25 eur podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z hodnoty zabezpečenej pohľadávky\na túto priznal za oba úkony právnej služby podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky, keď oba posúdil\nako písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej.\n6. Proti tomu podal sťažovateľ sťažnosť. Tvrdil, že predmetom konania nebol nárok oprávnenej\nna zaplatenie, ale len na jeho zabezpečenie záložným právom, ktoré má uhradzovaciu funkciu\na rozsah jeho uspokojenia nemožno predvídať. Okresný súd sa tak nevyporiadal so skutočným\npredmetom konania tak, ako to vyplýva z nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 492/2013.\nPodľa sťažovateľa hodnotu zrušenia zabezpečovacieho opatrenia nemožno určiť a základná sadzba\ntarifnej hodnoty sa stanoví podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky na 1/13 výpočtového základu.\nNeoceniteľnosť predmetu konania možno odvodiť i z toho, že z návrhu na zrušenie neodkladného\nopatrenia sa platí súdny poplatok vždy len 33 eur.\n7. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením okresného súdu bola sťažnosť sťažovateľa\nzamietnutá. Podľa okresného súdu záložné právo je majetková hodnota, ktorá zodpovedá istine\nzabezpečenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutia ústavného súdu č. k. II. ÚS 478/2014,\nI. ÚS 176/2017 a I. ÚS 119/2012. Preto bolo pri určení základnej sadzby tarifnej hodnoty správne\nvychádzať z výšky pohľadávky. K argumentu zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákon o súdnych\npoplatkoch“) okresný súd poukázal na rozdiely v prístupe určovania sadzieb súdnych poplatkov\na odmeny advokáta. K námietkam, že pri nariadení zabezpečovacieho opatrenia bola pohľadávka\noprávnenej už splnená, uviedol, že uznesenie o zastavení exekúcie nadobudlo právoplatnosť\naž po vykonaní úkonov právnej služby advokátkou oprávnenej a niet dôvod pochybovať\no ich účelnosti.\nIII.\n8. Podľa sťažovateľa záver okresného súdu o hodnote záložného práva zodpovedajúcej\nzabezpečovanej pohľadávke je nesprávny a odporuje nálezu ústavného súdu č. k. IV. ÚS 3/2021,\nv ktorom bolo uvedené, že treba zohľadniť aktuálnu a ustálenú rozhodovaciu prax súdov\nk oceniteľnosti samostatného konania o zabezpečovacom opatrení, ktorým sa zriaďuje záložné\nprávo a ktorého výkon sa môže uskutočniť až po priznaní zabezpečenej pohľadávky. Sťažovateľ\nnamieta, že okresným súdom uvedené rozhodnutia sa týkali iných situácií určenia vlastníckych\n\n2\n\npráv. Opätovne poukazuje na to, že konanie nebolo o zaplatení, ale len o zabezpečení zriadením\nzáložného práva, pričom nebolo možné predvídať rozsah uspokojenia. Preto bol predmet konania\nneoceniteľný a základná sadzba tarifnej odmeny mala byť určená podľa § 11 ods. 1 písm. a)\nvyhlášky ako jedna 1/13 výpočtového základu.\n9. Podľa sťažovateľa neoceniteľnosť predmetu konania potvrdzuje aj spôsob určenia súdneho\npoplatku, ktorý je stanovený pevnou čiastkou. Sťažovateľ ďalej poukazuje na neúčelnosť trov\noprávnenej, keďže v čase nariadenia zabezpečovacieho opatrenia jej pohľadávka bola uspokojená.\nTo aj vyslovil exekučný súd. Preto zabezpečovacie opatrenie zasiahlo nedôvodne do jeho práv\na konanie oprávnenej, ktoré viedlo k jeho nariadeniu, bolo neúčelné. To platí o to viac,\nže oprávnená 18. augusta 2020 súhlasila so zrušením zabezpečovacieho opatrenia, keď 8. júna 2020\nuplynula premlčacia doba na uplatnenie vrátenia ňou prijatých finančných prostriedkov od tretej\nosoby.\nIV.\n10. Rozhodovacia činnosť ústavného súdu vo vzťahu k rozhodnutiam civilných súdov o náhrade\ntrov konania vychádza z toho, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom\nkontroly ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00). V zásade možno konštatovať,\nže i pri preskúmaní rozhodnutí o náhrade trov konania v civilnom spore možno vychádzať z toho,\nže protiústavné sú také rozhodnutia, odôvodnenie ktorých je úplne odchylné od veci samej\nalebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Rovnako o takýto stav ide aj vtedy, ak závery, ktorými sa všeobecný\nsúd vo svojom rozhodovaní riadil, by zásadne popreli účel a význam zákonného predpisu\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 115/02, I. ÚS 139/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu\nmožno považovať za svojvoľné a také, ktoré narúša spravodlivosť konania, iba v prípade,\nak sú v ňom vyjadrené dôvody založené na zjavnej skutkovej alebo právnej chybe vnútroštátneho\nsúdu, dôsledkom čoho došlo k odopretiu spravodlivosti (Moreira Ferreira, bod 85; Navalnyy\na Ofitserov proti Rusku z 23. 2. 2016, sťažnosti č. 46632/13 a č. 28671/14, bod 119).\n11. Argumentácia sťažovateľa sa týka viacerých aspektov procesu rozhodovania o náhrade trov\nkonania o zrušenie zabezpečovacieho opatrenia. Sťažovateľ časťou svojich argumentov zvýrazňuje\nto, že jeho návrhu na zrušenie zabezpečovacieho opatrenia s ohľadom na výsledok exekučného\nkonania malo byť vyhovené, s čím spája aj argument, že právne služby poskytnuté oprávnenej,\nktoré viedli k neúspechu jeho návrhu, boli neúčelné. Táto argumentácia sťažovateľa svojím\nobsahom smeruje k nesprávnosti záverov všeobecných súdov, na základe ktorých bolo\nzabezpečovacie opatrenie nariadené a aj následne nebolo vyhovené jeho návrhu na jeho zrušenie.\nO tom však bolo rozhodnuté predchádzajúcimi rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré sťažovateľ\nvýslovne nenamieta. Zjavné omyly všeobecných súdov v otázke nariadenia a nezrušenia\nzabezpečovacieho opatrenia tak nie sú spôsobilé na vyvodenie záverov o zjavných omyloch\npri stanovení výšky náhrady trov právneho zastúpenia v namietanom uznesení.\n\n3\n\n12. Obdobne zjavne nevecná je argumentácia sťažovateľa nálezom ústavného súdu č. k.\nIV. ÚS 3/2021. Hoci sa tento nález týkal veci sťažovateľa a bolo mu vyhovené, vo vzťahu\nk aplikácii § 10 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky v konaní o nariadenie či zrušenie\nzabezpečovacieho opatrenia neformuloval žiadne vecné závery. Neobstojí ani argumentácia\nsťažovateľa, ktorá poukazuje na spôsob určenia súdneho poplatku za návrh na zrušenie\nzabezpečovacieho opatrenia. Len z toho, že súdny poplatok za návrh na nariadenie alebo zrušenie\nzabezpečovacieho opatrenia je zákonom o súdnych poplatkoch stanovený bez ohľadu na to,\naká povinnosť sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje, nemožno vyvodiť udržateľný argument\nsmerom k určeniu trov právneho zastúpenia, ktorých výška je upravená vyhláškou ako osobitným\nprávnym predpisom.\n13. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu sťažovateľ formuluje jediný zásadný argument,\nktorý spočíva v tom, že základná sadzba tarifnej odmeny pri návrhu na zrušenie zabezpečovacieho\nopatrenia nemala byť určená podľa § 10 ods. 1 vyhlášky z hodnoty zabezpečenej pohľadávky,\nale podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako pre neho nepochybne výhodnejšia 1/13 výpočtového\nzákladu. K tomu treba uviesť, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako procesného inštitútu\nsa vždy spája s určitým konaním vo veci samej, spravidla s konaním o zaplatenie pohľadávky.\nPreto pre určenie základnej sadzby tarifnej odmeny vždy bude rozhodujúca hodnota, ktorá má byť\ntakýmto záložným právom zabezpečená. Bez argumentačného významu je to, že zriadené záložné\nprávo nemusí viesť k uspokojeniu celej pohľadávky, teda celej hodnoty, ktorá je predmetom\nkonania vo veci samej. K tomu v konečnom dôsledku nemusí viesť ktorýkoľvek z úkonov právnej\nslužby, ktorý bol poskytnutý strane konania, ktorej bola priznaná náhrada trov konania.\n14. Úvaha okresného súdu, podľa ktorej sa základná sadzba tarifnej odmeny určí z pohľadávky,\nna zabezpečenie ktorej bolo zriadené záložné právo, tak nie je zjavne mylná a zodpovedá systému\nvyhlášky, ktorý pri určení tarifnej odmeny ako základné východisko stanovuje výšku peňažného\nplnenia alebo cenu veci (práva), ktorých sa právna služba týka. Rozhodujúcim je práve slovné\nspojenie „ktorých sa právna služba týka“. Právna služba poskytnutá oprávnenej sa primárne týkala\nsplnenia povinnosti sťažovateľa spočívajúcej v tom, že oprávnenej bol povinný z vyporiadania\nvyplatiť polovicu hodnoty vyporiadaného majetku. Právnu službu poskytnutú oprávnenej\npreto nemožno vztiahnuť na snahu o zachovanie procesného záložného práva, ale na uspokojenie\njej práva. Poskytnutá právna služba sa týkala veci samej spočívajúcej vo vyporiadaní podielového\na bezpodielového spoluvlastníctva, v ktorom sa za tarifnú hodnotu podľa § 10 ods. 5 a 6 vyhlášky\npovažuje hodnota požadovaného podielu, resp. polovica hodnoty všetkých vecí, pohľadávok\na záväzkov, ktoré sú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Táto\nhodnota nepochybne zodpovedá tomu, čo sťažovateľ na základe vyporiadania dostal do svojho\nvýlučného vlastníctva a za čo bol oprávnenej povinný zaplatiť 76 947,94 eur.\n15. Nemožno dospieť k záveru, že určenie základnej sadzby tarifnej odmeny, tak ako to tvrdí\nsťažovateľ, by bolo následkom právneho omylu, ktorý by odôvodňoval záver o porušení jeho\nústavných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Rovnako je vylúčené porušenie\nústavných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu,\nkeďže k zásahu do jeho majetkovej sféry namietaným uznesením dochádza na základe ústavne\nkonformného výkladu procesných predpisov o výške náhrady trov konania. Preto je ústavná\nsťažnosť zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\n\n4\n\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) odmietnutá.\n16. Na okraj, keďže sťažovateľ túto okolnosť nenamietal a ústavný súd v konaní o ústavnej\nsťažnosti je podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu, treba uviesť,\nže zabezpečovacie opatrenie je osobitným procesným prostriedkom, ktorý sa poskytuje na základe\nnávrhu a v zásade slúži uspokojeniu nároku, o ktorom sa koná vo veci samej. Vyhláška o odmenách\na náhradách advokátov v § 13a ods. 2 reflektuje, že v civilnom spore sa môžu vyskytnúť aj právne\nslužby, ktoré priamo nesmerujú k priznaniu práva, ale k jeho zabezpečeniu a následnému\nvymoženiu, pričom hodnota týchto úkonov právnej služby je, prirodzene, menej významná a časovo\nmenej náročná ako pri úkonoch, ktoré sa týkajú veci samej alebo sa spájajú s účasťou\nna pojednávaní. Práve preto za návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania\nalebo ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej\nsadzby tarifnej odmeny. Úkony právnej služby, ktoré boli poskytnuté oprávnenej, preto mali byť\nskôr ohodnotené podľa týchto ustanovení. Umožňuje to § 13a ods. 5 vyhlášky, podľa ktorého\nza úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v § 13a ods. 1 a 2, patrí odmena ako za úkony,\nktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie. Vyjadrenie k návrhu na zrušenie zabezpečovacieho\nopatrenia a vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na jeho zrušenie,\nsú nepochybne úkony, ktoré v § 13a ods. 1 a 2 výslovné uvedené nie sú, no ktorých povaha\nmá nepochybne bližšie k úkonom podľa § 13a ods. 2 písm. a), b) a c) vyhlášky, a nie k úkonom\npodľa § 13 ods. 1 písm. c) vyhlášky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n5", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "41C/16/2018", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:10dae409-7bcc-4f6f-8afc-477677a35442", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 3/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 3/2021 z 19. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.3.2021.1"}, {"guid": "ussr:cc1f9430-0d39-407a-b4b5-514dfabfc891", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.176.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 176/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/2017 z 29. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-29", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.176.2017.1"}, {"guid": "ussr:f7103ab0-4ed9-4dd2-8d60-38098094bada", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 478/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 478/2014 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.478.2014.1"}, {"guid": "ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 492/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 492/2013 z 3. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-03", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:804f9981-12f5-467f-a0e7-56e7de3ba05a"}, {"guid": "ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 119/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012 z 16. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-16", "citacie_n": 475, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2b36285-7d3e-4b29-b2dc-8e78143a4958"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}], "citovane_v": []}