{"guid": "ussr:610e9547-8bc3-43db-a315-45aef9897512", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.40.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 40/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 40/2023 z 29. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 29. júna 2023, sp. zn. III. ÚS 40/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.40.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-06-29", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/610e9547-8bc3-43db-a315-45aef9897512", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.40.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.40.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.40.2023.2/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 40/2023-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Štefánikova 14,\nBratislava, proti postupu Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 52Cpr/2/2016 a proti\npostupu Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 5CoPr/5/2021 (pôvodne sp. zn.\n5CoPr/11/2017) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 5CoPr/5/2021 (pôvodne sp. zn.\n5CoPr/11/2017) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 493,10 eur a\nzaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. decembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nsp. zn. 52Cpr/2/2016 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní\nsp. zn. 5CoPr/5/2021. Sťažovateľ navrhuje prikázať okresnému súdu aj krajskému súdu konať\nv napadnutých konaniach bez zbytočných prieťahov. Požaduje tiež finančné zadosťučinenie\nod okresného súdu 5 000 eur a od krajského súdu 6 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\nII.\nSkutkové východiská\n2. Napadnuté konanie je vedené na okresnom súde od 9. mája 2016 na základe žaloby sťažovateľa\no určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a o náhradu mzdy.\nOkresný súd medzitýmnym rozsudkom z 9. júna 2017 určil výpoveď za neplatnú a vyslovil, že\nštátnozamestnanecký pomer sťažovateľa trvá.\n3. Proti medzitýmnemu rozsudku podal žalovaný (Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky)\nodvolanie a okresný súd predložil vec krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní 20. septembra\n2017. Krajský súd rozsudkom č. k. 5CoPr/11/2017-407 z 20. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) medzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil. Spis bol okresnému súdu vrátený\n6. februára 2019.\n4. Okresnému súdu bolo 12. apríla 2019 doručené dovolanie žalovaného proti potvrdzujúcemu\nrozsudku krajského súdu, v nadväznosti na čo okresný súd predložil vec Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) 29. mája 2019. Najvyšší súd 5. novembra 2019 vec\nvrátil okresnému súdu bez rozhodnutia o dovolaní z dôvodu potreby predloženia originálu\nplnomocenstva žalovaného. Vec bola po odstránení predmetného nedostatku opätovne predložená\nnajvyššiemu súdu 28. novembra 2019. Najvyšší súd rozsudkom č. k. 2Cdo/288/2019 z 27. januára\n2021 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“) zrušil potvrdzujúci rozsudok krajského súdu a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd uzavrel, že krajský súd nesplnil povinnosť vyplývajúcu\nz § 382 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“).\n5. Po rozhodnutí najvyššieho súdu bola vec predložená okresným súdom krajskému súdu 6. mája\n2021. Krajský súd o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu opätovne\nrozhodol uznesením č. k. 5CoPr/5/2021-812 z 22. novembra 2022 (ďalej len ,,uznesenie krajského\nsúdu“) tak, že medzitýmny rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Vec sa\nod 19. januára 2023 nachádza na okresnom súde, konanie dosiaľ nie je právoplatne skončené.\n\n2\n\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n6. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie, že okresný súd a krajský súd nekonajú plynulo,\nsústredene a efektívne. Napadnuté konanie prebieha na základe žaloby doručenej okresnému súdu\n9. mája 2016, ktorou sa sťažovateľ (zamestnanec) domáha určenia neplatnosti skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou a náhrady mzdy. Po šesť a pol roka trvajúcom\npracovnoprávnom spore sa aktuálne vec v dôsledku postupu krajského súdu dostáva opäť na úplný\nzačiatok (krajský súd po dovolacom konaní pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalovaného\nzrušil medzitýmny rozsudok okresného súdu z 9. júna 2017, ktorým bola výpoveď daná\nsťažovateľovi určená za neplatnú, a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie), keď sťažovateľ\nod roku 2016 nemá rozhodnuté ani len o tom, či je výpoveď platná. Pracovnoprávne spory spadajú\ndo kategórie vecí s osobitnou rýchlosťou konania, ktoré sa majú vybavovať prednostne. Sťažovateľ\nk vzniku zbytočných prieťahov svojím konaním neprispel.\nIV.\nVyjadrenie okresného súdu, krajského súdu a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že rozhodovanie o neplatnosti skončenia pracovného\npomeru a o nárokoch na náhradu mzdy predstavuje špecifické spory s ochranou slabšej strany.\nV konkrétnej veci nejde o bežnú, jednoduchú vec, o čom svedčí aj skutočnosť, že zákonná sudkyňa\npovažovala za účelné rozhodnúť najskôr len o základe uplatneného nároku medzitýmnym\nrozsudkom. Okresný súd postupoval plynulo, efektívne a bez prieťahov. Spis bol od predloženia\nkrajskému súdu 20. septembra 2017 mimo dispozície okresného súdu, ktorý tak nemohol ovplyvniť\ndĺžku konania. Vydanie medzitýmneho rozsudku nemožno hodnotiť ako neefektívnu činnosť,\npretože tento bol krajským súdom potvrdený a nebol zrušený ani najvyšším súdom.\nIV.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n8. Podľa krajského súdu sa vo veci konalo bez prieťahov, a to i s ohľadom na počet vecí u sudcu\nspravodajcu v čase nápadu veci sťažovateľa, práceneschopnosť a karanténu sudcu spravodajcu.\nSpor je skutkovo zložitý, a to predovšetkým v otázke účelovosti organizačnej zmeny, v dôsledku\nktorej mala sťažovateľovi ex lege zaniknúť funkcia vedúceho štátneho zamestnanca. K tejto otázke\nokresný súd neprijal žiadne závery. S ohľadom na záver najvyššieho súdu, podľa ktorého\nsťažovateľ nemohol argumentovať k otázke nadbytočnosti, krajský súd poskytol žalovanému a\nnásledne i sťažovateľovi priestor vyjadriť sa k tejto otázke. Problematickým bolo samotné chápanie\nzáverov najvyššieho súdu stranami sporu. Krajský súd vnímal tiež istú diskrepanciu medzi preňho\nzáväznými závermi najvyššieho súdu a súčasne medzi odvolacími dôvodmi (reagujúcimi,\nprirodzene, na závery okresného súdu), ktorými je krajský súd rovnako viazaný. Postup, keď\nkrajský súd zrušil skôr potvrdený medzitýmny rozsudok okresného súdu, nemožno označiť\nza nevídaný, súvisí so zjednodušením postupu okresného súdu pri odôvodnení medzitýmneho\nrozsudku, keď okresný súd napriek vykonávanému dokazovaniu k otázke účelovosti organizačnej\nzmeny k tejto, pre odvolací súd rozhodujúcej otázke, ktorá môže zásadne odôvodňovať vecnú\n\n3\n\nopodstatnenosť žaloby, neprijal žiadne závery. Existenčný význam sporu s ohľadom na výkon\nfunkcie je u sťažovateľa otázny.\nIV.3. Replika sťažovateľa:\n9. Sťažovateľ sa viac ako 7 rokov nevie domôcť spravodlivosti, stále nemá v rukách ani len\nrozhodnutie okresného súdu. Pokiaľ krajský súd vo vyjadrení poukazuje na dlhodobú\npráceneschopnosť sudcu spravodajcu, karanténu vôli ochoreniu COVID-19, bolo zodpovednosťou\npredsedu súdu zvoliť postup v danom prípade tak, aby nebol odňatý prístup k súdu a spravodlivosti.\nPandémia nemôže byť univerzálnym dôvodom na nekonanie súdov. Spis sa od 19. januára 2023\nnachádza na okresnom súde, dosiaľ nebol uskutočnený žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu\nvo veci. Od 1. júna 2023 dochádza k účinnosti reformy súdnej mapy. Sťažovateľ je tak naďalej\nna dobu neurčitú vystavený právnej neistote bez reálnej vyhliadky, kedy bude jeho vec skončená.\nDôvody, ktorými sa krajský súd snaží preniesť zodpovednosť za svoje nekonanie na sťažovateľa,\nodmieta. Súd ignoroval základné princípy sporového konania – najmä koncentráciu konania a\nkonanie s ochranou slabšej strany – zamestnanca. Zo strany krajského súdu došlo namiesto\nvyvažovania nerovnovážneho postavenia v prospech zamestnanca k ešte výraznejšiemu posilneniu\nsilnejšej strany – zamestnávateľa. Krajský súd navyše sám uvádza, že žalovaný s novou\nargumentáciou prišiel až v dovolacom konaní. Táto mu teda mala byť odmietnutá a nemala byť\ndôvodom na vrátenie veci okresnému súdu a opakovanie celého dokazovania. Krajský súd si\nabsolútne nesprávne vyložil rozsudok najvyššieho súdu. Sťažovateľ bol počas celého odvolacieho\nkonania zo strany krajského súdu vystavený spochybňovaniu svojej osoby, bagatelizovaniu\nvýznamu veci pre sťažovateľa a navádzaný na to, aby od žaloby upustil „lebo súdu je údajne\nzrejmé, že sa do zamestnania už nechce naozaj vrátiť a prácu aktuálne má“, čo nie je pravdou.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto\nv obsahu týchto práv neexistuje zásadnejšia odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).\n11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa\nrozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak\nako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n12. Zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou orgánu\nverejnej moci, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním, ktoré nevedie efektívne\nk odstráneniu právnej neistoty strán konania (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\n\n4\n\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a\npostup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa.\n14. Rozhodovanie v pracovnoprávnych sporoch patrí do bežnej agendy okresného súdu. Vec\nvykazuje vyššiu mieru skutkovej zložitosti (potreba uskutočniť výsluch viacerých svedkov,\nrozsiahlejšie dokazovanie). V súlade s judikatúrou ESĽP s ohľadom na predmet napadnutého\nkonania ide o vec zaraďujúcu sa medzi tzv. privilegované typy konania (pracovnoprávny spor),\nktorá si vo všeobecnosti vyžaduje postup súdu s osobitnou starostlivosťou.\n15. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní,\nústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu\npri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v priebehu konania k zbytočným prieťahom.\n16. Pokiaľ ide o samotný postup okresného súdu, ústavný súd v ňom nezistil dlhšie obdobia\nnečinnosti. Okresný súd vykonával procesné úkony priebežne a vyhlásil medzitýmny rozsudok\npo roku od podania žaloby. Ani v ďalšom postupe okresného súdu pri uskutočňovaní procesných\núkonov v súvislosti s opravnými prostriedkami žalovaného (odvolanie, dovolanie) nemožno\nidentifikovať nečinnosť či neefektívnosť, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako zbytočné prieťahy\nrelevantné z pohľadu referenčných subjektívnych práv sťažovateľa.\n17. Okresný súd v medzitýmnom rozsudku dospel k záveru o neplatnosti výpovede danej\nsťažovateľovi, a to z dôvodu nesplnenia dvoch hmotnoprávnych podmienok: (i) riadneho\nprerokovania výpovede odborovou organizáciou a (ii) ponukovej povinnosti žalovaného ako\nzamestnávateľa. Vzhľadom na uvedené sa už otázkou účelovosti organizačnej zmeny nezaoberal,\npričom uviedol, že efektivitu organizačnej zmeny súd ani nie je oprávnený posudzovať.\n18. Krajský súd vo svojom rozsudku poukázal na skutočnosť, že v súvislosti s tvrdenou\núčelovosťou organizačnej zmeny a zrušenia odboru okresný súd vypočul svedkov.\nVychádzajúc z výpovede\nsvedka\ni listinných\ndôkazov\nsa\nkrajský\nsúd\nstotožnil\nso sťažovateľovým názorom o účelovosti organizačnej zmeny i zrušenia odboru. Sťažovateľovi\npotom funkcia vedúceho zamestnanca zrušením odboru podľa § 38 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) nezanikla, v dôsledku čoho neboli splnené\npredpoklady pre výpoveď podľa § 47 písm. c) zákona o štátnej službe. Z uvedených dôvodov\nmedzitýmny rozsudok okresného súdu potvrdil.\n19. Najvyšší súd pri rozhodovaní o dovolaní žalovaného svojím rozsudkom konštatoval, že krajský\nsúd na rozdiel od okresného súdu posudzoval účelovosť organizačnej zmeny žalovaného, na ktorej\npostavil aj svoje rozhodnutie. Zo strany krajského súdu tak došlo k posúdeniu sporu podľa iného\nzákonného ustanovenia, ktoré bolo pre rozhodnutie veci rozhodujúce. Krajský súd však nesplnil\n\n5\n\npovinnosť vyplývajúcu z § 382 CSP, a preto jeho procesným postupom došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) CSP.\n20. Krajský súd následne pri opätovnom rozhodovaní o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu\nrozsudku vo svojom uznesení uviedol, že sa nestotožnil so záverom o neplatnosti výpovede\nz dôvodov vymedzených okresným súdom (nesplnenie podmienky prerokovania výpovede\nodborovou organizáciou a ponukovej povinnosti). Zotrval na stanovisku, že pre posúdenie vecnej\nopodstatnenosti žaloby je rozhodujúce zaoberať sa otázkou účelovosti organizačnej zmeny, ktorú\nsťažovateľ kontinuálne namietal od začatia sporu a ku ktorej okresný súd vykonal rozsiahle\ndokazovanie. Krajský súd sa nestotožnil s obranou žalovaného uplatnenou až v dovolacom konaní,\nže skúmanie účelovosti organizačnej zmeny v štátnozamestnaneckých vzťahoch neprichádza\ndo úvahy. Keďže okresný súd dokazovanie k rozhodujúcej otázke vykonal, ale ho nijako\nnevyhodnotil, krajský súd pristúpil k zrušeniu medzitýmneho rozsudku okresného súdu s poukazom\nna § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP a uložil okresnému súdu vykonané dokazovanie vyhodnotiť,\nprípadne doplniť v zmysle návrhu strán sporu tak, aby boli celkom jasne formulované jeho\nskutkové závery.\n21. Ústavný súd konštatuje, že uznesenie krajského súdu (ako aj jemu predchádzajúci rozsudok\nkrajského súdu zrušený najvyšším súdom) vychádza z právneho názoru, podľa ktorého\nrozhodujúcou otázkou pre posúdenie dôvodnosti žaloby bolo posúdenie účelovosti organizačnej\nzmeny, nie otázka ponukovej povinnosti a prerokovania výpovede odborovou organizáciou,\nna ktorých zodpovedaní založil svoje rozhodnutie okresný súd. Medzitýmny rozsudok okresného\nsúdu (resp. konanie, ktoré mu predchádzalo) teda netrpel vadou rýdzo procesného charakteru.\nZa daného stavu postup okresného súdu, ktorý vyústil do vyhlásenia medzitýmneho rozsudku,\nnemožno bez ďalšieho posúdiť ako zjavne neefektívnu činnosť okresného súdu.\n22. Ďalej ústavný súd uvádza, že 8. februára 2023 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k ústavnej\nsťažnosti a predloženie spisu. V rovnaký deň bol na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti vyzvaný aj\nkrajský súd. Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 1. marca 2023 a spis\nokresného súdu bol ústavnému súdu predložený 7. marca 2023. Následne sa ústavný súd oboznámil\ns obsahom spisu okresného súdu. Krajský súd podaním z 13. marca 2023 požiadal ústavný súd\no predloženie spisu okresného súdu na účel zaujatia stanoviska k ústavnej sťažnosti. Ústavný súd\npreto spis okresného súdu zaslal krajskému súdu 21. marca 2023. Vyjadrenie krajského súdu\nk ústavnej sťažnosti bolo ústavnému súdu doručené 27. apríla 2023. Pokiaľ teda sťažovateľ\nnamieta, že spis sa od 19. januára 2023 nachádza na okresnom súde, ktorý dosiaľ neuskutočnil\nžiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci, túto okolnosť nemožno okresnému súdu pričítať\nna ťarchu, keďže v období od februára 2023 do apríla 2023 bolo potrebné uskutočniť úkony\nsúvisiace s konaním pred ústavným súdom o ústavnej sťažnosti sťažovateľa podanej v decembri\n2022.\n23. Po preskúmaní obsahu spisu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu\nv napadnutom konaní nie je poznačený prieťahmi, ktoré je možné kvalifikovať ako zbytočné\nprieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Preto ústavný súd ústavnej sťažnosti\nv tejto časti nevyhovel. Keďže možnosť uloženia príkazu konať vo veci a priznania finančného\nzadosťučinenia je viazaná na vyslovenie porušenia práva (čl. 127 ods. 2 druhá veta, čl. 127 ods. 3\nústavy), ústavný súd neuložil okresnému súdu príkaz konať v napadnutom konaní bez zbytočných\n\n6\n\nprieťahov a nevyhovel žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia vo vzťahu k okresnému\nsúdu.\n24. Pokiaľ ide o postup krajského súdu, ústavný súd konštatuje, že ak vo viacerých konaniach\n(formálne označených inými spisovými značkami) ide o rozhodovanie stále o tom istom odvolaní\nstrany sporu proti tomu istému rozsudku prvoinštančného súdu, je, vychádzajúc z ústavným súdom\nkonštantne presadzovanej materiálnej ochrany ústavnosti, nutné hodnotiť tieto (formálne viaceré)\nkonania materiálne ako to isté konanie, pričom aj ESĽP posudzuje konanie ako jeden celok, a\nprístup, pri ktorom sa neposudzuje konanie ako jeden celok, resp. sa neposudzuje celková dĺžka\nkonania, považuje ESĽP za príliš formalistický, ktorý nie je v súlade so zárukami čl. 6 ods. 1\ndohovoru (porov. III. ÚS 694/2016, č. 22/2017, ZNaU).\n25. Po predložení veci okresným súdom krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní žalovaného\nproti medzitýmnemu rozsudku prebiehalo konanie na krajskom súde pod sp. zn. 5CoPr/11/2017.\nNásledne po zrušení rozsudku krajského súdu najvyšším súdom odvolacie konanie o odvolaní\nžalovaného proti medzitýmnemu rozsudku okresného súdu ďalej prebiehalo na krajskom súde\npod sp. zn. 5CoPr/5/2021. Konanie krajského súdu sp. zn. 5CoPr/5/2021 teda predstavuje\npokračovanie v tom istom odvolacom konaní, len pôvodne formálne vedenom pod inou spisovou\nznačkou (5CoPr/11/2017), a preto aj pri posudzovaní dôvodnosti ústavnej sťažnosti je na tieto\nkonania pred krajským súdom potrebné nazerať ako na jeden celok.\n26. Ústavný súd dospel k záveru, že konanie pred krajským súdom je poznačené neefektívnou\nčinnosťou. Ako neefektívnu činnosť možno označiť vydanie rozsudku krajského súdu, ktorý bol\nna základe dovolania žalovaného najvyšším súdom zrušený z dôvodu existencie vady konania\npodľa § 420 písm. f) CSP, keď krajský súd pred rozhodnutím o odvolaní proti medzitýmnemu\nrozsudku nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 382 CSP a svoje rozhodnutie založil na iných\nprávnych záveroch než okresný súd. V dôsledku popísaného konania krajského súdu došlo\nk predĺženiu napadnutého konania, krajský súd musel opätovne rozhodovať o odvolaní\nproti medzitýmnemu rozsudku. Ústavný súd tiež dodáva, že časový úsek od predloženia veci\nkrajskému súdu na opätovné rozhodnutie o odvolaní po vydanie uznesenia krajského súdu (6. máj\n2021 ‒ 22. november 2022) nie je optimálny, a to s ohľadom na celkovú dĺžku konania, skutočnosť,\nže vec sa na krajskom súde nachádzala už druhýkrát, pričom krajský súd po zrušení jeho\npotvrdzujúceho rozsudku najvyšším súdom poskytol stranám sporu značný priestor na vyjadrenie,\nvo veci dvakrát uskutočnil pojednávanie (15. marca 2022, 22. novembra 2022), avšak napokon\nmedzitýmny rozsudok okresného súdu zrušil.\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že postup krajského súdu v napadnutom konaní\nje poznačený prieťahmi, ktoré je možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n28. Keďže vec sťažovateľa v čase rozhodovania ústavného súdu nie je v dispozícii krajského súdu\n(po vydaní uznesenia krajského súdu bola vec predložená okresnému súdu 19. januára 2023),\nústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy neprikázal, aby krajský súd v napadnutom konaní konal\nbez zbytočných prieťahov.\n29. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n\n7\n\n30. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada o priznanie finančného zadosťučinenia vo vzťahu\nku krajskému súdu vo výške 6 000 eur, ktoré považuje za primerané okolnostiam veci, pochybeniu\nsúdu. Výšku finančného zadosťučinenia odôvodňuje neprimeranou dĺžkou napadnutého konania,\npretrvávajúcou právnou neistotou súvisiacou s uplatnením mzdových nárokov z neplatného\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru. S poukazom na dĺžku konania bol sťažovateľ vo vyššom\nveku v dôsledku výpovede nútený úplne zmeniť oblasť a odbor svojho zamestnania a znášať\npoškodenie svojho dobrého mena, ktoré si celý život budoval.\n31. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez\nporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).\n32. Pri rozhodovaní o finančnom zadosťučinení ústavný súd prihliadal na celkovú dĺžku konania\no žalobe sťažovateľa, konštatovanú neefektívnu činnosť krajského súdu, ďalšie konkrétne okolnosti\nprípadu. K nim patrí aj okolnosť, že sťažovateľ nezostal bez príjmu, keď z ústavnej sťažnosti\nvyplýva, že zmenil oblasť svojho zamestnania. Ústavný súd považuje za primerané priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie 2 000 eur za prieťahy v konaní spôsobené postupom\nkrajského súdu. Vzhľadom na to, že sťažovateľ žiadal priznať finančné zadosťučinenie vo vzťahu\nku krajskému súdu 6 000 eur, ústavný súd ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti nevyhovel.\nVI.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi [§ 73 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon o ústavnom súde“)] nárok na náhradu trov konania v celkovej sume 493,10 eur (bod 3\nvýroku nálezu).\n34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3,\n§ 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2022 je 193,83 eur a hodnota režijného paušálu je 11,63 eur.\nSťažovateľovi patrí nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku\n2022 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Právny zástupca sťažovateľa je\nplatiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena advokáta zvyšuje o 20 % (82,18 eur). Ústavný\nsúd za repliku sťažovateľa z 19. mája 2023 náhradu trov nepriznal, pretože nepriniesla nové\nskutočnosti alebo informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr známe.\n35. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je\njedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet\nsporu nie je možné oceniť peniazmi. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie\no porušení, resp. neporušení základných práv a slobôd orgánmi verejnej moci, čo nie je oceniteľné\npeniazmi. Ústavný súd tak pri rozhodovaní o náhrade trov konania nevychádzal z hodnoty jedného\núkonu právnej pomoci vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľa podľa § 10 ods. 1 vyhlášky.\n8\n\n36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 29. júna 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práca, pracovný pomer-výpoveď", "prieťahy v konaní", "odvolanie-odvolacie konanie", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania", "prieťahy v konaní", "práca, pracovný pomer-neplatnosť rozviazania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5CoPr/5/2021", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "5CoPr/11/2017", "guid": "aa5311bc-f55d-4ad4-8a54-8795e7a8aa89:5bc6344c-91cf-4537-8c8d-2440c4261920", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:efa6c44a-d37e-4b48-b223-7e093226ca61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 694/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 694/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "802c4f0a-ca3d-45ff-bc9d-515da65ce5e3:8081039a-28db-4536-bc18-8d9f718dcecd", "ecli": null, "spisova_znacka": "5CoPr/5/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5CoPr/5/2021 z 26. 1. 2022", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/802c4f0a-ca3d-45ff-bc9d-515da65ce5e3:8081039a-28db-4536-bc18-8d9f718dcecd"}, {"guid": "aa5311bc-f55d-4ad4-8a54-8795e7a8aa89:5bc6344c-91cf-4537-8c8d-2440c4261920", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1216207992.1", "spisova_znacka": "5CoPr/11/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5CoPr/11/2017 z 19. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-11-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1216207992.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6c1647b8-5ee9-4a23-954a-49655eca28c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.109.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.109.2026.2"}, {"guid": "ussr:e94c23e0-e82b-4fe6-895b-7e07a3837f55", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.491.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 491/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 491/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.491.2025.2"}, {"guid": "ussr:41fc2b35-9e66-4b8b-ba43-0cce45d7a13a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.183.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 183/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 183/2025 z 23. 6. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.183.2025.2"}, {"guid": "ussr:f4904700-69f9-4e01-93b0-9d21f9a6e748", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.270.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 270/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 270/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.270.2024.2"}, {"guid": "ussr:e73787a5-e717-4af5-b287-4d13644f49f2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.429.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 429/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 429/2024 z 22. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.429.2024.2"}, {"guid": "ussr:6499db62-f6a8-43bb-ab85-ec43f376d085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.115.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.115.2024.2"}]}