{"guid": "ussr:69acd1bf-07b9-4029-ab71-c25b4886341b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 347/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 347/2020 z 14. 3. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. marca 2023, sp. zn. III. ÚS 347/2020, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-03-14", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "zastavuje", "zastavuje", "zastavuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/69acd1bf-07b9-4029-ab71-c25b4886341b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.347.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 347/2020-73\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa Wüstenrot poisťovňa, a. s.,\nKaradžičova 17, Bratislava, IČO 31 383 408, zastúpeného advokátskou kanceláriou SEDLAČKO\n& PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove\nč. k. 20Co/8/2019-92 z 30. mája 2019 a uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/8/2019-158\nz 12. januára 2021 takto\nrozhodol:\n1. Konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove\nč. k. 20Co/8/2019-92 z 30. mája 2019 z a s t a v u j e .\n2. Ústavnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 20Co/8/2019-158\nz 12. januára 2021 n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2019 (ďalej\naj „prvá ústavná sťažnosť“) domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 20Co/8/2019-92 z 30. mája 2019 (ďalej aj „prvé\nuznesenie“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie. Zároveň požaduje priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 347/2020-21 z 22. septembra 2020 ústavnú sťažnosť\nv celom rozsahu prijal na ďalšie konanie.\n\n3. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. apríla 2021 (ďalej aj „druhá\nústavná sťažnosť“) domáha vyslovenia porušenia rovnakých svojich práv ako v prvej ústavnej\nsťažnosti, a to uznesením krajského súdu č. k. 20Co/8/2019-158 z 12. januára 2021 (ďalej aj „druhé\nuznesenie“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu\nna ďalšie konanie a žiada priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 42/2022-6 z 26. januára 2022 ústavnú sťažnosť v celom\nrozsahu prijal na ďalšie konanie.\n5. Ústavný súd uznesením pléna č. k. PLs. ÚS 4/2022-6 z 2. februára 2022 spojil veci vedené\npod sp. zn. III. ÚS 347/2020 a sp. zn. I. ÚS 42/2022 na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené\npod sp. zn. III. ÚS 347/2020.\nII.\nSkutkové východiská\n6.\nsa ako poistník žalobou domáhal voči sťažovateľovi zaplatenia doplatku\n616,42 eur k poistnému plneniu z poistnej zmluvy životného poistenia uzavretej so sťažovateľom.\nŽalobca platil sťažovateľovi v súlade so zmluvou mesačne 4,21 eur po dobu 20 rokov\n(240 mesiacov) a pri riadnom behu udalostí mu mal sťažovateľ (poisťovňa) na konci poistenia\nvyplatiť sumu 995,81 eur; avšak žalobca počas 240-mesačnej pravidelnosti neuhradil sťažovateľovi\nčasť poistného v sume 33,68 eur, za čo mu sťažovateľ krátil výplatu o cca 62 %, t. j. o 616,42 eur.\nRozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“) č. k. 10Csp/1/2018-60\nz 18. septembra 2018 bola sťažovateľovi ako žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi\npožadovanú sumu s príslušenstvom.\n7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal sťažovateľ odvolanie. Prvým uznesením odvolací súd\n(bez kasačného výroku) vrátil vec okresnému súdu s odkazom na § 225 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP“) v spojení s § 298 ods. 1 CSP. Vychádzal z názoru,\npodľa ktorého z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd v ňom vyhodnotil\nzmluvné dojednanie strán obsiahnuté v čl. 11 ods. 1 Všeobecných poistných podmienok (úprava\nprávnych následkov nezaplatenia bežného poistného) ako neprijateľnú podmienku,\navšak neprípustnosť zmluvnej podmienky neuviedol vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa názoru\nodvolacieho súdu teda súd prvej inštancie nerozhodol o celom predmete konania, preto bolo\npotrebné vrátiť mu vec na rozhodnutie postupom podľa § 225 ods. 1 CSP v spojení s § 298 ods. 1\nCSP s tým, že v spotrebiteľskom spore je možné tak urobiť aj bez návrhu.\n8. Druhým uznesením krajský súd zrušil svoje prvé uznesenie napadnuté prvou ústavnou\nsťažnosťou, o ktorej ústavný súd ešte meritórne nerozhodol (i) a vrátil vec na rozhodnutie\npodľa § 225 ods. 1 CSP v spojení s § 298 ods. 2 CSP (ii). Toto rozhodnutie odôvodnil potrebou\nodstrániť formálny nedostatok svojho predchádzajúceho uznesenia, preto ho zrušil a druhý\nbod výroku odôvodnil rovnakou argumentáciou ako vo svojom predchádzajúcom uznesení.\n\n2\n\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n9. Sťažovateľ v prvej ústavnej sťažnosti namietal predovšetkým porušenie princípu zákazu zmeny\nk horšiemu (reformatio in peius). Podľa sťažovateľa jeho odvolanie zásadne vymedzilo predmet\nodvolacieho konania, pretože ho podal iba on. Zmenu k horšiemu vidí v tom, že okresný súd\nby na základe prvého uznesenia mal rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom o neprijateľnosti zmluvnej\npodmienky v danej veci, čo by malo negatívny dosah na sťažovateľa, s následnou kolíziou s čl. 16\nods. 3 CSP, podľa ktorého v konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže\nbyť rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila.\n10. Sťažovateľ tiež poukázal na procesnú neprípustnosť napadnutého uznesenia. Podľa sťažovateľa\njeho odvolanie odvolací súd v podstate „využil“ iba na to, aby bez zrušenia odvolaním napadnutého\nrozsudku mohol vec vrátiť okresnému súdu s tým, aby bol vydaný dopĺňací rozsudok\npodľa § 225 CSP, pričom jeho odvolaním sa vôbec nezaoberal. Avšak spôsob, akým môže odvolací\nsúd o odvolaní žalovaného rozhodnúť, vyplýva z § 386 až § 395 CSP. Ide o kogentné\nverejnoprávne normy, ktoré si nemôže odvolací súd prispôsobovať v záujme výkonu svojej vlastnej\nspravodlivosti. Procesný postup a rozhodnutie, ktoré v tomto prípade zvolil krajský súd,\nsú v rozpore s princípom legality výkonu štátnej moci podľa čl. 2 ods. 2 ústavy.\nNavyše, k tejto otázke sťažovateľ doplnil, že žalobca návrh na takéto rozhodnutie nepodal\na ak podľa § 298 ods. 1 CSP bol okresný súd oprávnený rozhodnúť ex offo, no nepostupoval\ntak, konal vedome a zámerne (iura novit curia). Úvaha krajského súdu o aplikovateľnosti\n§ 225 ods. 1 CSP je preto v tomto prípade absurdná.\n11. Podľa názoru sťažovateľa z celého obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu je zrejmé,\nže krajský súd nekriticky a tendenčne uprednostňuje žalobcu, pretože je spotrebiteľom.\nTo podľa sťažovateľa samo osebe zasahuje do princípu rovnosti strán v konaní pred súdom\nvyplývajúceho z čl. 47 ods. 3 ústavy v nadväznosti na čl. 12 ods. 1 ústavy.\n12. Sťažovateľ sa v odôvodnení druhej ústavnej sťažnosti zameral najprv na zrušujúci výrok\ndruhého uznesenia krajského súdu. Podľa sťažovateľa ide o raritný postup krajského súdu,\nkeďže „vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 11.11.2020 odvolací súd pomerne intenzívne\nobhajuje zákonnosť a vecnú správnosť svojho pôvodného rozhodnutia, ktoré v krátkej časovej\nnadväznosti ako nezákonné sám ex offo zrušil. Civilný sporový poriadok pritom nepredpokladá,\nže odvolací súd mimo inštančného postupu a bez akéhokoľvek vonkajšieho podnetu zruší\nsvoje vlastné procesné uznesenie o vrátení veci okresnému súdu (spred takmer dvoch rokov)\na opätovne rozhodne výrokom, ktorého obsah a právne účinky sú identické s pôvodným (zrušeným)\nuznesením. Vzhľadom na skutočnosť, že tento postup odvolacieho súdu je ochudobnený\no zákonnosť, ale aj o elementárnu účelnosť, mohol by zdanlivo vzniknúť dojem, že bez ďalšieho\nsmeruje iba k zmareniu ústavnoprávneho prieskumu pod sp. zn. III. ÚS 347/2020.“.\n13. Podľa názoru sťažovateľa neobstojí ani obsah odôvodnenia, ktorým krajský súd argumentuje\nv prospech svojho extraordinárneho postupu, vychádzajúc z predpokladu, že jeho pôvodné\nrozhodnutie je uznesením o úprave vedenia konania, ktorým nie je viazaný. Vlastný dôvod zrušenia\nmal podľa krajského súdu spočívať vo formálnom nedostatku pôvodného uznesenia,\nkeď obsahovalo odkaz na § 298 ods. 1 CSP, namiesto (zrejme podľa súdu) správnej formulácie\nodkazu na § 298 ods. 2 CSP. Sťažovateľ tvrdí, že ak krajský súd, rozhodujúc o odvolaní, vráti vec\nsúdu prvej inštancie na rozhodnutie výraznejšie v neprospech odvolateľa, rozhodne nemožno\n3\n\npovedať, že takýmto uznesením iba upravuje vedenie konania podľa § 237 ods. 2 CSP.\nPodľa sťažovateľa odkaz krajského súdu v odôvodnení na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd) č. k. 5Cdo/101/2010 z 15. júla 2010, pokiaľ ide o výklad pojmu\n„uznesenie, ktorým sa upravuje vedenie konania“, je v tomto smere úplne nevhodný a irelevantný.\nNa opravu formálnej chyby v rozhodnutí je potrebné aplikovať § 224 CSP v spojení s § 234 ods. 2\na § 378 ods. 1 CSP.\n14. Pokiaľ ide o ostatné dôvody (porušenie princípu zákazu zmeny k horšiemu, procesná\nneprípustnosť napadnutého uznesenia, zjavne nesprávna interpretácia 298 ods. 2 CSP a porušenie\nprincípu rovnosti a hyperbolizácia ochrany spotrebiteľa), odôvodnenie druhej ústavnej sťažnosti\nje v intenciách prvej ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ zopakoval svoje tvrdenia a námietky uvedené\nv prvej ústavnej sťažnosti týkajúce sa vecnej stránky súdneho sporu, ktoré uzavrel konštatovaním,\nže v danej veci nešlo o svojvoľnú redukciu poistnej sumy, ale o legitímny a štandardný následok\nplatobnej delikvencie zo strany poistníka (žalobcu) a sťažovateľ si zaplatením sumy 379,39 eur\npoistníkovi splnil svoju povinnosť v celom rozsahu, preto je žaloba nedôvodná.\nIV.\nVyjadrenia krajského súdu, replika sťažovateľa a vyjadrenie zúčastnenej osoby\nIV.1. Vyjadrenie krajského súdu k prvej ústavnej sťažnosti:\n15. Krajský súd vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 16. novembra 2020 v podstatnom\nuviedol, že až kým nie je sporové konanie z neprijateľnej zmluvnej podmienky právoplatne\nskončené, súd má možnosť a aj povinnosť využiť všetky mechanizmy určené na elimináciu\ntakejto zmluvnej podmienky a má sa zvoliť dokonca prístup porovnateľný na dosiahnutie ochrany\nverejného poriadku; na dosiahnutie tohto cieľa v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej\núnie (ďalej len „Súdny dvor“) sa má súdom rozumieť aj odvolací súd (C-397/11 Jőrös Erika)\na vychádzajúc z kľúčovej normy § 298 CSP nie je pritom rozhodujúce, kto odvolacie konanie\nvyvolal.\n16. Krajský súd považuje za dôležité, aby vzhľadom na sféru záujmu Európskej únie\nústavný súd prerušil konanie a predložil prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru, pričom vo vyjadrení\nnačrtol znenie tejto otázky, vychádzajúc zo zásadnej námietky sťažovateľa v ústavnej sťažnosti\n(zákaz reformationis in peius). V prípade pozitívneho nálezu ústavného súdu bez predloženia\nprejudiciálnej otázky ju predloží krajský súd.\n17. Krajský súd poznamenal, že „pochybenie v označení odseku pri ustanovení § 298 nemôže\nbyť až také významné, ak pokyn pre okresný súd by zostal nezmenený. V procese dochádza\nk nedokonalostiam, no len zásadne vady by mali mať tak závažný dopad akým je derogačný účinok\nnálezu ústavného súdu. Takýto nález by nemal byť prijatý len z dôvodu chyby na úrovni\nformulačného nedostatku, ak sa podstata pokynu nemení. V tomto smere vnímame argumentáciu\nsťažovateľa ako síce dôvodnú no nie dostačujúcu na derogáciu napadnutého rozhodnutia,\nktoré vieme opraviť. Nedáva nám zmysel, aby kvôli nesprávnemu odseku sme vzápätí vydávali\nnové uznesenie so správnym odsekom, ak sa nič na výsledku nezmení. Iná vec by bola,\nak by vo výsledku mal okresný súd doplniť úplne iný text. Čo nie je tento prípad. Podľa nášho\nnázoru v prejednávanej veci je úplne jedno či súd zabezpečí efektívne naplnenie účinkov smernice\naplikáciou § 298 ods. 1 alebo ods. 2 CSP.“.\n\n4\n\nIV.2. Replika sťažovateľa k vyjadreniu krajského súdu:\n18. Podľa sťažovateľa je argumentácia krajského súdu založená na ďalšom priebehu konania\notvárajúcom sťažovateľovi priestor pre procesnú obranu zavádzajúca, pretože vzhľadom\nna okolnosti prerokúvanej veci bude ďalší súdny prieskum iba formálny a sťažovateľ nebude mať\nreálnu možnosť zvrátiť konečné rozhodnutie. Okresný súd bude v ďalšom konaní viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu a o neprijateľnosti zmluvnej podmienky bude musieť (bez ohľadu\nna vlastné právne posúdenie) rozhodnúť podľa § 298 ods. 1 CSP. Sťažovateľ uvádza, že krajský súd\ntúto procesnú situáciu evidentne zľahčuje, pretože ani prípadné odvolacie konanie nezabezpečí\nobjektívnu revíziu, keďže o odvolaní bude rozhodovať krajský súd, ktorý už neprijateľnosť\nzmluvnej podmienky de facto vyslovil v napadnutom uznesení (o čom zrejme niet pochýb).\nSťažovateľ preto nepovažuje za trúfalé označiť napadnuté uznesenie za svojvoľné a arbitrárne.\n19. Sťažovateľ nesúhlasí „s návrhom predložiť Súdnemu dvoru EÚ prejudiciálnu otázku...\nPorušenie zásady reformatio in peius nemožno zhojiť interpretáciou dotknutých ustanovení CSP\npodľa smernice Rady 93/13 ES... Eurokonformný výklad má svoje hranice, ktoré boli postupne\nvymedzované rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora EÚ. Ten stanovil, že zásada\neurokonformného výkladu nemôže slúžiť ako základ pre interpretáciu vnútroštátneho práva contra\nlegem... Súdny dvor EÚ dospel pri vymedzení hraníc eurokonformného výkladu smerníc k záveru,\nže ich interpretácia nesmie znamenať novelizáciu konkrétneho národného predpisu.“.\n20. Podľa názoru sťažovateľa, krajský súd tiež zjavne ignoruje jednu zásadnú skutočnosť,\nže v tomto prípade nejde o výklad hmotnoprávnych ustanovení o ochrane spotrebiteľa, ale o výklad\nvšeobecných procesných noriem (CSP) v konkrétnom spotrebiteľskom spore, pričom sa krajský súd\nvo svojej nekritickej snahe vyhovieť spotrebiteľovi dovoláva doslova nabúrania celkovej koncepcie\nriadnych opravných prostriedkov v sporovom konaní, a to spôsobom, ktorý „prepisuje učebnice“.\nSťažovateľ upriamuje pozornosť aj na judikatúru ústavného súdu, ktorá opakovane zaujala\nnegatívne stanovisko k nekritickému zvýhodňovaniu spotrebiteľa (I. ÚS 332/2019, I. ÚS 71/2020,\nII. ÚS 57/2020, IV. ÚS 49/2020).\nIV.3. Vyjadrenie krajského súdu k druhej ústavnej sťažnosti:\n21. Krajský súd zotrval na dôvodoch svojho vyjadrenia k prvej ústavnej sťažnosti.\n22. Vo vzťahu k namietanému zásahu do sťažovateľových práv vydaním druhého uznesenia krajský\nsúd zastáva názor, že ide o rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania podľa § 237 ods. 2\nCSP, a preto ním súd nie je viazaný. Tieto rozhodnutia zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci\nsamej, nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach účastníkov. K týmto rozhodnutiam patrí\nnepochybne aj uznesenie odvolacieho súdu o vrátení veci na doplnenie rozsudku.\n23. K námietke sťažovateľa o porušení princípu rovnosti a o údajnom uprednostňovaní spotrebiteľa\npoznamenáva, že jedným z najdôležitejších prvkov celej ex offo ochrany spotrebiteľa je nateraz\nneprekonaná judikatúra Súdneho dvora vychádzajúca z fakticky nerovnovážneho postavenia\nspotrebiteľov oproti dodávateľom (C-618/10 Banco Espanol). Legislatíva a judikatúra vyrovnávajú\nnerovnovážny stav, o ktorom sa sťažovateľ domnieva, že to má byť opačne. Podľa rozsudku\nSúdneho dvora C-397/11 (Erika Jőrös) sa na dosiahnutie tohto cieľa má súdom rozumieť\naj odvolací súd, pričom nie je rozhodujúce, kto odvolacie konanie vyvolal. Doplnenie rozsudku\nje procesný inštitút, ktorý je využiteľný do právoplatnosti skončenia sporu.\n\n5\n\nIV.4. Replika sťažovateľa:\n24. V replike doručenej ústavnému súdu 28. marca 2022 sťažovateľ uviedol, že vo vyjadrení\nkrajského súdu nie je obsiahnutý žiadny nový argument, ktorý by vyžadoval z jeho strany zaujatie\nosobitného stanoviska. Zotrval na svojich pôvodných ústavných sťažnostiach, ako aj na skoršej\nreplike. Krajský súd odkláňa pozornosť od ťažiskových procesnoprávnych otázok,\nz ktorých vychádza ústavná sťažnosť, a primárny dôraz venuje ochrane spotrebiteľa z hľadiska\nhmotného práva, čo nie je predmetom ústavnoprávneho prieskumu v tejto veci. Aplikácia\npodústavných hmotnoprávnych noriem o ochrane spotrebiteľa je v plnej kompetencii všeobecných\nsúdov a sťažovateľ ani nenamietal ich uplatnenie v rozpore s ústavou alebo medzinárodnými\nzmluvami. Relevantným procesnoprávnym otázkam sa krajský súd venuje iba okrajovo a naďalej\nad absurdum odkazuje na § 237 ods. 2 CSP. Uznesenie odvolacieho súdu o vrátení veci súdu prvej\ninštancie však nie je uznesením o vedení konania a odvolací súd ho nemôže svojvoľne zrušiť mimo\nštandardného procesného postupu. Práve naopak, ide o uznesenie, ktorým je podľa § 237 ods. 1\nCSP viazaný.\n25. Bagatelizovanie námietky o porušení zákazu reformationis in peius v zmysle čl. 16 ods. 3 CSP\nnemožno akceptovať. Aj keď z hľadiska konkrétneho štádia konania nejde o rozhodnutie konečné,\njeho negatívne účinky a následky pre sťažovateľa sú nesporné.\n26. Krajský súd nevenoval žiadnu pozornosť osobitnej námietke sťažovateľa, že § 298 ods. 2 CSP\nnebolo možné aplikovať pre absenciu zákonných podmienok. Výslovné znenie hypotézy\ntohto ustanovenia totiž upravuje konkrétne skutkové situácie, pri ktorých súd aj bez návrhu\nvýslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie neprijateľnej zmluvnej podmienky.\nKeďže v tomto prípade súd v celom rozsahu žalobe spotrebiteľa vyhovel a sťažovateľovi uložil\npovinnosť zaplatiť zmluvne dojednané plnenie, samotný § 298 ods. 2 CSP nemožno použiť.\nIV.5. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n27. Zúčastnená osoba nedoručila ústavnému súdu vyjadrenie k žiadnej z prijatých ústavných\nsťažností.\nV.\nZastavenie konania o prvej ústavnej sťažnosti\n28. Krajský súd výrokom I druhého uznesenia svoje prvé uznesenie napadnuté prvou ústavnou\nsťažnosťou zrušil. Ústavný súd preto považuje za potrebné vysporiadať sa v odôvodnení\nnajprv s otázkou procesnoprávnych dôsledkov zrušenia prvého uznesenia na prebiehajúce konanie\no obidvoch ústavných sťažnostiach. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) takúto situáciu nepredpokladá a neupravuje postup ústavného súdu po zrušení\nústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej moci, ku ktorému dôjde počas\nkonania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\n29. V rozhodnutí č. k. III. ÚS 124/2015-29 z 11. mája 2016 sa ústavný súd zaoberal podobnou\nprávnou situáciou (v priebehu konania na ústavnom súde došlo k zrušeniu rozhodnutia napadnutého\nústavnou sťažnosťou) a konanie o ústavnej sťažnosti zastavil, pričom odôvodnenie\ntohto rozhodnutia oprel o § 104 ods. 1 v tom čase účinného Občianskeho súdneho poriadku\n\n6\n\n(ďalej len ,,OSP“), ktorého primerané použitie na konanie ústavného súdu pripúšťal § 31a\nvtedy účinného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov. Ústavný súd v uvedenom uznesení uviedol, že existencia verejnomocenského zásahu je nevyhnutnou podmienkou, aby konanie o ochrane základných práv a slobôd\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy bolo spôsobilé naplniť svoj ústavne determinovaný účel. Ak pôsobenie\ntakéhoto zásahu v priebehu konania o ústavnej sťažnosti jeho adresáta pominie, potom konanie\nústavného súdu a meritórne rozhodnutie nemôže naplniť účel ústavnej sťažnosti spočívajúci\nv účinnej ochrane dotknutých základných práv a slobôd sťažovateľa.\n30. V danej veci sa sťažovateľ prvou ústavnou sťažnosťou domáhal ústavnoprávnej ochrany\npred zásahom do svojich označených práv prvým uznesením. Jeho zrušením pominuli akékoľvek\nprávne účinky na subjektívno-právnu sféru sťažovateľa, a preto meritórne rozhodnutie\no ňom by malo už len akademický význam, pri súčasnej strate akejkoľvek účinnosti súdnej ochrany\nposkytovanej ústavným súdom.\n31. Rovnako ako podľa § 104 ods. 1 OSP, aj podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej\npodmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.\n32. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje\ninak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci\nprimerane CSP.\n33. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcich bodoch ústavný súd konanie o prvej ústavnej\nsťažnosti podľa § 161 ods. 2 CSP v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde zastavil (bod 1 výroku\nnálezu).\nVI.\nNevyhovenie druhej ústavnej sťažnosti\n34. Ústavný súd už pri prijatí oboch ústavných sťažností na ďalšie konanie naznačil,\nže si uvedomuje napätie medzi skutočnosťou, že konanie o žalobe žalobcu proti sťažovateľovi\nnie je právoplatne ukončené, na jednej strane, a dosiaľ judikatórne formulovanými názormi\nústavného súdu o možnosti ústavno-súdneho prieskumu procesných rozhodnutí všeobecných súdov,\nktorých dôsledkom nie je ukončenie konania vo veci samej. Ústavné súdnictvo je totiž vybudované\npredovšetkým na zásade preskúmavania právoplatne skončených vecí (IV. ÚS 187/09,\nIII. ÚS 421/2016, III. ÚS 855/2016). Na strane druhej aj vydanie procesného rozhodnutia\nvšeobecným súdom je potrebné považovať za súčasť poskytovania súdnej ochrany. Ide tu najmä\no prípady, ak všeobecný súd vyrieši nejakú otázku s konečnou platnosťou, ktorá je spôsobilá\novplyvniť ďalší priebeh konania alebo jeho výsledok (II. ÚS 344/2019). V tomto smere je potrebné\nvenovať pozornosť sťažovateľovej zásadnej námietke o porušení čl. 16 ods. 3 CSP,\nktorý do prostredia civilného sporového konania zavádza dôležitý zákaz reformationis in peius\nposkytujúci ochranu sporovej strane, ktorá podala opravný prostriedok. Práve v neskorších štádiách\nprocesu neodstrániteľné vady procesnej povahy vedú obvykle ústavný súd ku kasácii rozhodnutí\nvšeobecných súdov, ktorými sa konanie nekončí. Prijatie ústavnej sťažnosti preto ústavný súd\nvyužil na poskytnutie priestoru obom účastníkom konania, aby sa vyjadrili k predmetnej procesnej\notázke, ktorá krajský súd viedla k napadnutému uzneseniu. V čase prijatia prvej ústavnej sťažnosti\n7\n\n(úzko previazanej s druhou ústavnou sťažnosťou) na ďalšie konanie totiž ešte zákon o ústavnom\nsúde v § 56 ods. 6 neumožňoval ústavnému súdu rozvinúť rozhodovací priestor s plnohodnotným\nzapojením účastníkov konania v štádiu predbežného prerokovania.\n35. Ešte predtým, ako ústavný súd pristúpi k rozhodnutiu o druhom uznesení, považuje za potrebné\npripomenúť otázku ústavného základu zákazu reformationis in peius. Táto zásada totiž nemá\nexplicitnú ústavnú oporu. Nemožno ju priamo vyvodiť ani zo základného práva na súdnu ochranu,\nkeďže základné práva procesnej povahy negarantujú hmotnoprávny výsledok konania, len jeho\nriadny priebeh (nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. III. ÚS 525/15 z 8. novembra 2016).\nVo sfére civilného sporového konania dokonca nemožno analyzovanej zásade pripísať\nani historicky overenú stabilitu normatívneho ukotvenia porovnateľnú so sférou trestného procesu.\nNapriek tomu podľa názoru ústavného súdu je potrebné ústavnú relevanciu predmetnému zákazu\npriznať, a to z dôvodu ústavnej koncepcie základného práva na súdnu ochranu, ktoré je vďaka\nústavnej požiadavke zákonného určovania medzí na jeho uplatnenie (čl. 51 ods. 1 ústavy),\nčo sa týka obsahu, úzko späté s princípom legality konania orgánov verejnej moci (čl. 2 ods. 2\nústavy). Popísaný ústavný konštrukt ústi aj do viackrát judikovaného názoru ústavného súdu,\npodľa ktorého základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže\nporušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy\nv občianskoprávnom (v súčasnosti civilnoprávnom, pozn.) konaní (II. ÚS 122/05). A contrario,\nak všeobecný súd koná v rozpore s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v súdnom\nkonaní, môže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (III. ÚS 116/09) i základného\npráva na súdnu ochranu. Prieskum rešpektovania zákazu reformationis in peius je z uvedených\ndôvodov v konaní o ústavnej sťažnosti in abstracto možný.\n36. In concreto, zohľadniac skutočnosť, že konanie vo veci sťažovateľa nie je právoplatne\nukončené, však ústavný súd argumentačne nadväzuje akcentom na fakt, že rozhodnutie krajského\nsúdu napadnuté druhou ústavnou sťažnosťou má úzky súvis s procesne relevantnou skutočnosťou\npodania odvolania sťažovateľom ako žalovaným. Na odvolanie (aj v zmysle záhlavia druhého\nuznesenia) krajský súd reagoval vrátením veci okresnému súdu na rozhodnutie podľa § 225 ods. 1\nCSP v spojení s § 298 ods. 2 CSP. Podľa názoru ústavného súdu však procesnú reakciu krajského\nsúdu zhmotnenú v druhom uznesení nemožno považovať za rozhodnutie o sťažovateľovom\nodvolaní. V ňom boli prednesené meritórne hmotnoprávne výhrady proti prvoinštančnému\nrozsudku. O nich bude krajský súd po vrátení veci z okresného súdu po rozhodnutí,\nna ktoré ho krajský súd zaviazal, povinný rozhodnúť niektorým zo spôsobov podľa § 386\naž § 395 CSP.\n37. Ústavný súd už mnohokrát judikoval, že ochranu základným právam a slobodám poskytujú\naj všeobecné súdy, ktorých právomoc predchádza právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127\nods. 1 ústavy (napr. I. ÚS 678/2014). Preto aj v predmetnej veci je nutné skúmať, či prípadné\nporušenie čl. 16 ods. 3 druhým uznesením krajského súdu bude preskúmateľné v ďalšom priebehu\ncivilného sporového konania, v ktorom je sťažovateľ žalovaným. Vo vzťahu k namietanému\nporušeniu čl. 16 ods. 3 CSP ústavný súd napriek už naznačenému ústavnému významu\nv ňom zakotveného zákazu nepovažuje za nutné v aktuálnom štádiu konania potvrdiť alebo vyvrátiť\nsúlad druhého uznesenia s uvedeným princípom ovládajúcim civilné sporové konanie.\n\n8\n\n38. Ústavný súd nespochybňuje, že okresný súd bude po vrátení veci z krajského súdu povinný\nrešpektovať príkaz rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom v intenciách § 298 ods. 2 CSP. Pokiaľ však ide\no námietku sťažovateľa o porušení čl. 16 ods. 3 CSP, ak druhé uznesenie skutočne trpí namietanou\nústavne relevantnou vadou, tá sa prenesie aj na dopĺňací rozsudok okresného súdu, ktorý tvorí\nintegrálnu a neoddeliteľnú súčasť postupu oboch všeobecných súdov v základnom, dosiaľ v merite\nprávoplatne neukončenom konaní. Procesná spätosť budúceho dopĺňacieho rozsudku s napadnutým\ndruhým uznesením je tak nespochybniteľná. Sťažovateľovi nič nebráni, aby po doručení\ndopĺňacieho rozsudku okresného súdu podal proti nemu odvolanie, v ktorom prednesie námietku\nporušenia čl. 16 ods. 3 CSP. V tom istom odvolaní môže podrobiť kritike aj podmienku\npre rozhodnutie dopĺňacím rozsudkom, ktorou je podľa § 225 ods. 1 CSP zistenie, že okresný súd\nnerozhodol v rozsudku o niektorej časti predmetu konania. Skutočnosť, že o odvolaní\nbude rozhodovať krajský súd, ktorý dopĺňací rozsudok okresného súdu podnietil, je irelevantná.\nZáväznosť druhého uznesenia nemá precedenčný charakter. Niet právnej opory pre záver,\nže v budúcom konaní o odvolaní bude krajský súd formálne viazaný svojím skorším (napadnutým)\nuznesením.\n39. Ústavný súd rovnako pripomína, že aj v prípade, ak by v dôsledku akéhokoľvek ďalšieho\nnezákonného a základné práva a slobody porušujúceho postupu krajského súdu po dopĺňacom\nrozsudku okresného súdu nebolo sťažovateľovi umožnené docieliť prieskum rozhodnutí okresného\nsúdu cez prizmu kritiky tvoriacej obsah jeho druhej ústavnej sťažnosti, bude mať sťažovateľ\nk dispozícii ďalší opravný prostriedok. Je ním dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP, ktorý sporovej\nstrane garantuje právo podať ho proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej\nalebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,\naby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces. Zároveň sa na tento dôvod prípustnosti dovolanie nevzťahuje tzv. bagateľný\ncenzus v zmysle § 422 CSP. K procesným právam podľa § 420 písm. f) CSP patrí aj právo\nna meritórne posúdenie námietok sporovej strany, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie\nv jej veci. Nesprávny procesný postup zas nemožno redukovať len na faktické (nedecízne) postupy\nprvoinštančného alebo druhoinštančného súdu. Postup súdu v sebe nepochybne inkorporuje\naj rozhodnutia procesnej povahy, ktoré tvoria integrálnu súčasť poskytovania súdnej ochrany\nsporovým stranám a svojimi výrokmi prípadne redukujú priestor na uplatňovanie procesných práv\nv ďalšom priebehu konania.\n40. Je teda zjavné, že povaha ani procesné dôsledky druhého uznesenia nevylučujú prieskum\nnámietok prednesených sťažovateľom na pôde budúceho priebehu základného konania, prípadne\nmimoriadneho opravného konania realizovaného všeobecnými súdmi. Preto ústavný súd dospel\nk záveru, že druhej ústavnej sťažnosti nemožno vyhovieť (bod 2 výroku nálezu). Nevyhovujúci\nvýrok v spojení s jeho dôvodmi nemá za následok vznik prekážky rei iudicatae pre eventuálne\nústavné sťažnosti sťažovateľa proti budúcim meritórnym rozhodnutiam všeobecných súdov\nkonajúcich v jeho veci, či už v riadnom alebo mimoriadnom opravnom konaní. Navyše, zásahy,\nktoré by budúcimi ústavnými sťažnosťami boli atakované, nemožno s druhým uznesením stotožniť.\n\n9\n\n41. Dôvod nevyhovenia druhej ústavnej sťažnosti zároveň predurčuje irelevantnosť rozhodovania\no návrhu krajského súdu na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru, ako aj meritórneho\nposudzovania sťažnostných námietok vyplývajúcich zo spotrebiteľskej povahy sporu žalobcu\na sťažovateľa či námietky zameranej na vyhodnotenie, či druhé uznesenie je uznesením,\nktorým sa upravuje vedenie konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. marca 2023\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-zákaz „reformatio in peius“", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "rozhodnutie-procesnej povahy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1a00e0f2-8066-485d-a884-5ed775304df8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 57/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.57.2020.2"}, {"guid": "ussr:bbbae328-e54a-4def-b022-1de947aa6ea8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.49.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.49.2020.2"}, {"guid": "ussr:ef203760-4a2f-447e-9a04-255936d89b69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.71.2020.2"}, {"guid": "ussr:79e0fc8b-76a3-4c1c-9b96-42d1b70b9aaa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2019 z 4. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-04", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.332.2019.1"}, {"guid": "ussr:0f719df5-f184-4526-9d98-c8014b8074bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 141, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.344.2019.1"}, {"guid": "ussr:76cebc09-0877-4295-9d3d-840f491ac744", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 855/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 855/2016 z 13. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-13", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.855.2016.1"}, {"guid": "ussr:45ee449f-1628-40b9-83aa-4785d5bf20f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.421.2016.1"}, {"guid": "ussr:588f573c-e49a-4858-af1b-e84489a23434", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 124/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 124/2015 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.124.2015.1"}, {"guid": "ussr:6ea020a1-fda9-4629-b748-796e3289345a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.678.2014.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 678/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 678/2014 z 27. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.678.2014.1"}, {"guid": "ussr:7e87b418-3bd3-4903-beee-c22d50a67f8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e87b418-3bd3-4903-beee-c22d50a67f8a"}, {"guid": "ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fb79245-0c88-4d70-8ab7-44ee7c922ac8"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "9057ea64-2949-421e-a8dd-61602d5c8df6:803ad8ac-0af0-483a-99d7-79e9c1fd5619", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Csp/1/2018", "nazov": "Opravné uznesenie Okresného súdu Komárno sp. zn. 10Csp/1/2018 z 5. 5. 2020", "sud": "Okresný súd Komárno", "datum_vydania": "2020-05-05", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9057ea64-2949-421e-a8dd-61602d5c8df6:803ad8ac-0af0-483a-99d7-79e9c1fd5619"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:2422fd72-0548-41bc-aef4-a5675882ee9d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.562.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 562/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 562/2025 z 11. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.562.2025.1"}, {"guid": "ussr:47c56180-629c-435f-9af6-8cd8d402d00d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.4.2022.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 4/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 4/2022 z 2. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:PLs.US.4.2022.1"}, {"guid": "f35c925b-5405-4799-9b0c-63a524925cd0:713d1c22-6729-4338-8ec8-ab937b64bafc", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2", "spisova_znacka": "13Co/11/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/11/2026 z 21. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2026:8315213530.2"}]}