{"guid": "ussr:85f4f165-95d8-4f9f-83a4-f3ef9cbd2d65", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.296.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 296/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 296/2023 z 12. 10. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. októbra 2023, sp. zn. III. ÚS 296/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.296.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-10-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/85f4f165-95d8-4f9f-83a4-f3ef9cbd2d65", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.296.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.296.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.296.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 296/2023-45\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Straku v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Matejom Oslackým, advokátom, Jarabinková 8E,\nBratislava, proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/229/2017-922 z 23. mája 2019\ntakto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/229/2017-922 z 23. mája 2019 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/229/2017-922 z 23. mája 2019 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 884,76 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Uznesením č. k. III. ÚS 296/2023-16 zo 14. júna 2023 ústavný súd prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti smerujúcej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave (ďalej\nlen „krajský súd“), ktorý je označený v záhlaví tohto nálezu (ďalej len „napadnutý rozsudok\nkrajského súdu“).\n\n2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietala, že napadnutým rozsudkom krajského súdu bolo\nporušené jej právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).\n3. Na základe toho navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej práv a aby zrušil výrok\nnapadnutého rozsudku krajského súdu v tej časti, v ktorej krajský súd potvrdil predchádzajúce\nrozhodnutie súdu prvej inštancie vo výrokoch o povinnosti sťažovateľky zabezpečiť jej bývalému\nmanželovi náhradný byt a vo výroku o trovách konania. Sťažovateľka žiadala aj finančné\nzadosťučinenie vo výške 69 000 eur a uplatnila si nárok na náhradu trov konania pred ústavným\nsúdom.\n4. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozsudku a pripojeného spisu všeobecného súdu zistil ústavný\nsúd tieto podstatné skutočnosti:\n5. Konanie v civilnej sporovej veci sťažovateľky sa začalo pred Okresným súdom Bratislava V\n(ďalej len „okresný súd“) na základe žaloby jej bývalého manžela (ďalej len „žalobca“), ktorý\nsa domáhal zrušenia ich spoločného nájmu manželov k bytu\nv Bratislave\n(ďalej len „sporný byt“) s tým, že žiadal, aby súd za výlučného nájomcu bytu určil žalobcu\na sťažovateľke uložil povinnosť byt vypratať.\n6. Vo svojich vyjadreniach k predmetnej žalobe sťažovateľka v konaní pred okresným súdom\nnamietala, že žalobca nemá žiadne právo k spornému bytu, pretože v roku 1998 odišiel zo spoločnej\ndomácnosti so sťažovateľkou, čím zanikol ich spoločný nájom bytu manželmi. Žiadala preto,\naby okresný súd žalobu zamietol.\n7. Rozsudkom č. k. 40C 33/2010-448 z 11. októbra 2012 v spojení s opravným uznesením č. k.\n40C 33/2010-713 z 20. júna 2014 okresný súd v jednotlivých výrokoch: I. zrušil právo spoločného\nnájmu sťažovateľky a žalobcu k spornému bytu; II. za výlučnú nájomníčku sporného bytu určil\nsťažovateľku, III. uložil žalobcovi povinnosť sporný byt vypratať do 15 dní po zabezpečení\nnáhradného bytu a IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n8. Okresný súd v časti týkajúcej sa povinnosti sťažovateľky zabezpečiť žalobcovi náhradný byt\nuviedol, že odopretie práva rozvedeného manžela na náhradný byt s poukazom na § 3 ods. 1\nObčianskeho zákonníka (t. j. výkon práva v rozpore s dobrými mravmi) je možné len\nv mimoriadnych situáciách, napr. vtedy, ak by bytové potreby tohto manžela boli uspokojené\nv súlade so zákonom v inom byte so „známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti“.\n9. O takýto prípad však podľa okresného súdu v sťažovateľkinej veci nešlo, pretože žalobca síce\nmal uspokojené bytové potreby, avšak spolu s v tom čase maloletým synom pochádzajúcim z jeho\nrozvedeného manželstva so sťažovateľkou býval v byte na Kozmonautickej ulici 3 v Bratislave,\nktorý bol vo výlučnom vlastníctve súčasnej manželky žalobcu. Predmetné skutočnosti okresný súd\nzistil z vyjadrení účastníkov konania, z údajov z\na z listín o právnych\núkonoch týkajúcich sa vlastníckeho práva k predmetnému bytu (str. 13 odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu).\n10. Vychádzajúc z uvedených zistení okresný súd konštatoval, že žalobca byt svojej terajšej\nmanželky užíva len na základe jej súhlasu, resp. jeho právo je odvodené od terajšej manželky bez\ntoho, aby existoval priamy právny vzťah žalobcu k tomuto bytu.\n2\n\n11. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom okresný súd uzavrel, že boli splnené podmienky § 712a\nods. 2 Občianskeho zákonníka na priznanie náhradného bytu žalobcovi, pretože neexistovali ani\ndôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalobcovi patrilo len náhradné ubytovanie alebo\nprístrešie. Pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy aj potreby maloletého syna sporových strán\na uviedol, že maloletý bude mať „aj za nepredvídaných okolností“ zabezpečené riadne bývanie\ns otcom v primeranom náhradnom byte.\n12. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd tým, že každá zo strán mala vo veci\nčiastočný úspech, t. j. žalobca v časti zrušenia spoločného nájmu bytu a sťažovateľka v časti\ntýkajúcej sa určenie výlučného nájomcu.\n13. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obe sporové strany. Podstatou odvolania\nsťažovateľky bola námietka použitá už v konaní pred prvou inštanciou, t. j. že žalobca nemá\nk spornému bytu žiadne právo. V odvolaní žiadala, aby bola žaloba zamietnutá a aby jej odvolací\nsúd priznal aj právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n14. Žalobca vo svojom odvolaní žiadal, aby krajský súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, resp.\naby bola vec vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.\n15. Krajský súd po prvý raz rozhodol vo veci sťažovateľky rozsudkom zo 6. júna 2013, ktorým\nzmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že za výlučného nájomcu bytu určil žalobcu a sťažovateľke\nuložil povinnosť byt vypratať po zabezpečení náhradného bytu.\n16. Proti uvedenému rozhodnutiu podala sťažovateľka dovolanie, v ktorom okrem iného uvádzala,\nže krajský súd vec nesprávne právne posúdil s poukazom na skutočnosti, že žalobca v roku 1998\nopustil sporný byt, že jeho bytová situácia je vyriešená a v tom čase maloletý syn účastníkov\nkonania je viazaný na pobyt v inom prostredí. Po dovolaní sťažovateľky Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) prvé rozhodnutie krajského súdu zrušil uznesením\nz 23. augusta 2017 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.\n17. Po vrátení veci sťažovateľka na výzvu krajského súdu ďalším podaním doručeným krajskému\nsúdu 23. januára 2019 v podstate len zrekapitulovala svoje dovtedajšie tvrdenia a uvádzala\nskutočnosti týkajúce sa správania žalobcu a ich vzájomných vzťahov. Krajský súd následne\nna pojednávaní 23. mája 2019 vykonal dokazovanie podľa § 384 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP“) a napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu\nvo všetkých jeho výrokoch a rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov\nodvolacieho a dovolacieho konania\n18. Vo napadnutom rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že okresný súd správne rozhodol\no povinnosti sťažovateľky zabezpečiť žalobcovi náhradný byt a správne aplikoval § 712a ods. 8\nObčianskeho zákonníka, a to s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu vo veci sp. zn.\n3Cdo/323/2007. K námietkam proti výroku okresného súdu o trovách konania sa krajský súd\nosobitne nevyjadril.\n19. Rozhodnutie o náhrade trov dovolacieho a odvolacieho konania krajský súd odôvodnil tým,\nže pomer úspechu sporových strán v dovolacom a odvolacom konaní bol rovnaký (s poukazom\nna § 255 ods. 1 CSP) s tým, že sťažovateľka bola neúspešná v časti svojho odvolania a úspešná\nv časti odvolania žalobcu a naopak.\n\n3\n\n20. Z informatívneho výpisu z\n, ktorý bol prílohou ústavnej sťažnosti,\nako aj lustráciou v katastri nehnuteľností ústavný súd zistil, že vlastnícke právo k bytu, v ktorom\nbýva žalobca, bolo 18. mája 2017 darovacou zmluvou prevedené na syna žalobcu a sťažovateľky\na samotný žalobca má k tomuto bytu od uvedeného dátumu zriadené vecné bremeno doživotného\nužívania.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n21. Vo svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľka predovšetkým uviedla, že v čase, keď krajský súd\nrozhodol napadnutým rozsudkom, bola skutková situácia podstatne odlišná, ako ju krajský súd\nzistil. Poukázala pritom na skutočnosti uvedené v bode 20 tohto nálezu.\n22. Podľa argumentácie sťažovateľky preto neobstojí odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý\nkrajský súd potvrdil, že žalobca nemá dostatočne vyriešenú bytovú otázku, resp. že zabezpečenie\nnáhradného bytu má garantovať právo syna sporových strán na riadne bývanie s otcom\nv primeranom byte. Zvýraznila tiež, že v čase rozhodovania krajského súdu už bol syn sťažovateľky\na žalobcu plnoletý.\n23. Podľa sťažovateľky tak v jej prípade boli dané dôvody na to, aby žalobcovi nebolo priznané\nprávo na náhradný byt s poukazom na použitie kritéria dobrých mravov z dôvodu, že jeho bytová\notázka je vyriešená, pričom odkazovala na rozhodnutie najvyššieho súdu publikované pod\nR 73/1994.\n24. Ďalej zvýraznila, že v zmysle § 383 CSP je odvolací súd viazaný skutkovým stavom, tak ako\nho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Uviedla,\nže krajský súd dokazovanie doplnil, preto nebol skutkovými zisteniami okresného súdu viazaný.\nDokazovanie však podľa sťažovateľky krajský súd nevykonal v náležitom rozsahu, a to napriek\nopakovaným návrhom zo strany sťažovateľky. Okrem toho tvrdila, že krajský súd sa jej\nna predmetnom pojednávaní neumožnil ani vyjadriť k tvrdeniam žalobcu.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd vo veci nesprávne rozhodol, došlo podľa sťažovateľky\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu k porušeniu jej práv zakotvených v čl. 46 ods. 1 ústavy\na čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n26. Ak ide o trovy konania, podľa sťažovateľky nebol pomer úspechu sporových strán vo veci\nsamej rovnaký, pričom krajský súd pri rozhodovaní o trovách predchádzajúceho dovolacieho\nkonania nezohľadnil ani skutočnosť, že sťažovateľka v ňom bola v celom rozsahu úspešná. Preto\npodľa sťažovateľky aj rozhodnutím krajského súdu o trovách konania došlo k porušeniu\njej uvedených práv.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n27. Krajský súd v podstatnej časti svojho vyjadrenia uviedol, že podľa jeho názoru má odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku všetky náležitosti podľa § 393 CSP a tento rozsudok bol po dovolaní\n4\n\nsťažovateľky potvrdený dovolacím súdom. Podľa krajského súdu ústavná sťažnosť sťažovateľky\nnemá „reálny základ“.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n28. Žalobca ako zúčastnená osoba v konaní pred ústavným súdom vo svojom vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti namietal, že tvrdenia sťažovateľky sú nepravdivé a zavádzajúce. Skutočnosti uvádzané\nsťažovateľkou však nijakým konkrétnym spôsobom nespochybnil.\n29. Ďalej uviedol, že proti napadnutému rozsudku krajského súdu podal dovolanie, ktorým\nsa dovolací súd nezaoberal, a že je potrebné sa tejto otázke venovať, a tvrdil, že sťažovateľka\nsporný byt v rozhodujúcom čase neužívala. Výrok o trovách konania napadnutého rozsudku\nkrajského súdu považoval za súladný so zákonom.\n30. V prevažnej časti svojho vyjadrenia sa však venoval osobe sťažovateľky a okolnostiam iných\nkonaní týkajúcich sa sťažovateľky, resp. v niektorých prípadoch aj zúčastnenej osoby. Okrem toho\nsi uplatnil aj právo na náhradu trov konania pred ústavným súdom.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n31. Vo svojej replike k vyjadreniu krajského súdu sťažovateľka uviedla, že argumenty o vyriešení\nbytovej otázky sťažovateľa chcela predniesť už na pojednávaní krajského súdu 23. mája 2019,\nčo jej však nebolo umožnené a následne tieto argumenty uvádzala aj v dovolacom konaní.\n32. V replike k vyjadreniu zúčastnenej osoby (žalobcu) sťažovateľka poukázala na skutočnosť,\nže žalobca sa len v minimálnej miere venoval predmetu konania pred ústavným súdom,\na za podstatné považovala, že nepoprel skutočnosť, že jeho bytová otázka je už vyriešená. Tvrdenia\nzúčastnenej osoby o tom, že sťažovateľka v rozhodujúcom období sporný byt neužívala, označila\nza účelové a zavádzajúce.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nIV.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľky:\n33. Ústavný súd preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozhodnutím okresného\nsúdu, keďže tieto rozhodnutia nemožno posudzovať izolovane (pozri napr. III. ÚS 494/2022, bod 10\nodôvodnenia).\n34. Z rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o povinnosti žalobcu vypratať\nsa zo sporného bytu vychádzal zo skutkových zistení okresného súdu. V zmysle týchto zistení\nžalobca spolu so synom, ktorý pochádza z jeho rozvedeného manželstva so sťažovateľkou, býva\nv byte svojej terajšej manželky, a to len na základe jej súhlasu. Túto skutočnosť okresný aj krajský\nsúd posúdili právne tak, že žalobca nemá trvalo, úplne a nerušene vyriešenú bytovú otázku,\na je preto v jeho záujme, ako aj v záujme maloletého syna žalobcu a sťažovateľky, aby\nmu sťažovateľka zabezpečila náhradný byt.\n\n5\n\n35. Z ústavnej sťažnosti a údajov z katastra nehnuteľností je však zrejmé, že k 23. máju 2019, keď\nvo veci rozhodoval krajský súd, už skutočný stav nezodpovedal zisteniam okresného súdu. Z výpisu\nz katastra nehnuteľností totiž vyplýva, že byt, v ktorom žalobca býval, patril plnoletému synovi\nžalobcu a sťažovateľky, pričom už od 18. mája 2017 mal žalobca k predmetnému bytu vecné\nbremeno spočívajúce v doživotnom užívaní tohto bytu.\n36. Ústavný súd na základe uvedeného konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľky rozhodol\nna základe skutkového stavu, ktorý zistil v zjavnom rozpore so skutočným stavom veci. Skutočný\nstav veci pritom podstatným spôsobom spochybňoval závery krajského súdu, podľa ktorých bolo\npriznanie práva na náhradný byt v súlade so záujmom syna žalobcu, pretože tento bol vlastníkom\nbytu. Rovnako spochybňoval záver, že žalobca nemá trvalo, úplne a nerušene vyriešenú bytovú\notázku, pretože vecné právo doživotného bývania k bytu zaniká až smrťou žalobcu a inak ho okrem\ndohody strán môže zrušiť alebo obmedziť len súd v zákonom stanovených prípadoch (§ 151p\nObčianskeho zákonníka).\n37. Tieto pochybnosti sú pritom vo veci sťažovateľky zásadné, pretože okresný súd vo svojom\nrozsudku uviedol, že ak by mal žalobca bytovú otázku vyriešenú (resp. ak by to zabezpečenia\nnáhradného bytu nebolo v záujme syna žalobcu), potom by pri použití kritéria dobrých mravov\ndo úvahy prichádzalo aj rozhodnutie o tom, že mu bytová náhrada nepatrí. Na túto skutočnosť\npoukazovala v ústavnej sťažnosti aj sťažovateľka, a to s odkazom na judikatúru najvyššieho súdu\n(R 73/1994).\n38. Krajský súd, ako na to sťažovateľka upozornila, pritom nebol pri svojom rozhodnutí viazaný\nskutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd, pretože vo veci sám vykonal dokazovanie (§ 383\nCSP). Ústavný súd pripomína, že v čase, keď krajský súd rozhodoval (23. mája 2019), uplynulo\nod rozhodnutia okresného súdu, teda od momentu, keď okresný súd skutkový stav zistil\n(11. októbra 2012), už takmer šesť rokov a sedem mesiacov.\n39. V odvolacom konaní krajský súd preskúmaval všetky výroky rozsudku okresného súdu\na dokazovanie vykonal podľa § 384 ods. 1 CSP, t. j. z dôvodu, že na základe vykonaných dôkazov\ndospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam. V zmysle tohto zákonného ustanovenia\nmal krajský súd vykonať dokazovanie v potrebnom rozsahu.\n40. Ústavný súd zdôrazňuje, že podľa § 378 ods. 1 CSP sa na konanie na odvolacom súde\nprimerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, teda aj v odvolacom konaní\nsa použije § 185 ods. 2 CSP (pozri k tomu aj pozri komentár k § 384 CSP v Števček, M., Ficová, S.,\nBaricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.\nKomentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1282).\n41. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných\nregistrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán\nsú v rozpore so skutočnosťou.\n42. Rozhodnutie krajského súdu týkajúce sa náhradného bytu pre žalobcu sa opieralo o zistenia\ntýkajúce sa vlastníckeho práva k bytu, v ktorom žalobca býval. Tieto vlastnícke (a iné práva)\nsú pritom zapísané v katastri nehnuteľností [§ 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam\n(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov]. Kataster nehnuteľností sa považuje za verejný\n6\n\nregister v zmysle § 185 ods. 2 CSP (pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.\n43CoKR/20/2018 z 24. januára 2019, bod 36 odôvodnenia).\n43. Krajský súd teda sám vykonával dokazovanie v čase, keď od rozhodnutia okresného súdu\nuplynulo viac ako šesť rokov. Rozhodnutie krajského súdu v rozhodujúcej miere záviselo\nod skutočností, ktoré podľa § 185 ods. 2 CSP mohol preskúmať bez ohľadu na to, čo strany\nuvádzali a či tento dôkaz samy navrhli, pretože išlo o skutočnosti vyplývajúce z katastra\nnehnuteľností (t. j. verejného registra). Z týchto dôvodov nie je podľa názoru ústavného súdu\nmožné ospravedlniť skutkový omyl krajského súdu, ktorého skutkové zistenia boli v zjavnom\nrozpore s údajmi v katastri nehnuteľností.\n44. Ústavný súd na základe uvedeného uzavrel, že vo veci sťažovateľky došlo v kľúčovej otázke\nk zjavnému skutkovému omylu, ktorý by krajský súd ako racionálne konajúci súd nemal urobiť.\nRozhodnutím krajského súdu teda bolo porušené právo na spravodlivý proces a tiež právo na súdnu\na inú ochranu (pozri k tomu rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ballıktaş\nBingöllü proti Turecku, č. 76730/12, § 75, 22. júna 2021). Ústavný súd preto rozhodol, že krajský\nsúd svojím rozhodnutím porušil práva sťažovateľky (bod 1 výroku tohto nálezu).\n45. Ústavný súd tiež uvádza, že predmet konania pred ústavným súdom bol vymedzený ústavnou\nsťažnosťou [§ 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)],\npreto sa ústavný súd nezaoberal skutočnosťami, na ktoré poukazovala zúčastnená osoba (otázka\ndovolania zúčastnenej osoby a ďalšie), pretože tieto neboli pre rozhodnutie ústavného súdu\npodstatné.\nIV.2. K zrušeniu rozsudku krajského súdu:\n46. Vzhľadom na konštatované porušenie práv sťažovateľky ústavný súd v súlade s čl. 127 ods. 2\nústavy a § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde zrušil v celom rozsahu napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n47. Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd zrušil meritórny výrok napadnutého rozsudku krajského\nsúdu len v tej časti, ktorou boli potvrdené tretí a štvrtý výrok rozsudku okresného súdu. Meritórne\nrozhodnutie krajského súdu však tvoril iba jeden výrok, ktorým krajský potvrdil rozsudok\nokresného súdu, teda nebolo možné zrušiť tento výrok len v niektorej časti.\n48. V súlade s § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd uvádza, že v ďalšom konaní\nkrajský súd už rozsudok okresného súdu preskúma z meritórneho hľadiska len v časti III výroku,\nt. j. výroku o povinnosti žalobcu sporný byt vypratať po tom, ako mu sťažovateľka zabezpečí\nnáhradný byt. Pri tomto prieskume krajský súd vezme do úvahy všetky skutočnosti uvádzané\nústavným súdom v tomto náleze a odpovie aj na všetky výhrady sťažovateľky uvádzané v ústavnej\nsťažnosti.\n49. Krajský súd v napadnutom rozsudku meritórnym výrokom potvrdil aj rozhodnutie okresného\nsúdu o trovách konania a zároveň osobitným výrokom rozhodol aj o trovách dovolacieho\na odvolacieho konania.\n\n7\n\n50. Uvedené rozhodnutia o trovách konania vychádzajúce z pomeru úspechu sporových strán\n(§ 255 CSP) v princípe nespochybňovala ani sťažovateľka, ktorá iba namietala, že okresný a ani\nkrajský súd pomer úspechu sporových strán určili nesprávne.\n51. V dôsledku zrušenia napadnutého rozsudku a povinnosti krajského súdu opätovne preskúmať\nvýrok o povinnosti žalobcu vypratať sporný byt po tom, ako mu sťažovateľka zabezpečí náhradný\nbyt, je otázka pomeru úspechu sporových strán otvorená a tento pomer bude záležať od nového\nrozhodnutia krajského súdu. Ústavný súd preto zrušil nielen meritórny výrok napadnutého\nrozsudku, ale aj výrok o trovách odvolacieho a dovolacieho konania.\n52. V súlade s § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd uvádza, že krajský súd opätovne\nrozhodne o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu o trovách konania, ako aj o trovách\nodvolacieho a dovolacieho konania a odpovie na všetky námietky sťažovateľky, ktoré uviedla\nv konaní pred ústavným súdom.\nIV.3. Primerané finančné zadosťučinenie:\n53. Sťažovateľka svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 69 000 eur\nodôvodňovala prieťahmi v konaní v jej sporovej veci a uviedla, že porušenie jej práv bolo\nznásobené tým, že je ťažko zdravotne postihnutá s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v rozsahu 80 percent.\n54. V časti, ktorá sa týkala porušenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, však\nbola ústavná sťažnosť sťažovateľky odmietnutá ako zjavne neopodstatnená, a to uznesením\nústavného súdu uvedeným v bode 1 odôvodnenia tohto nálezu. Zároveň je ústavný súd toho názoru,\nže pre ochranu označených základných práv sťažovateľky postačuje samotné vyslovenie ich\nporušenia, zrušenie napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie\nkonanie. Preto ústavnej sťažnosti v časti návrhu sťažovateľky na priznanie finančného\nzadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n55. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznal ústavný súd podľa výsledku konania\nsťažovateľke aj nárok na náhradu trov konania pred ústavným súdom. Trovy konania sťažovateľky\npozostávali z trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti, replika k vyjadreniu krajského súdu a replika k vyjadreniu\nzúčastnenej osoby) vykonané v roku 2023.\n56. Pri výpočte výšky náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“), v zmysle\nktorej základná sadzba tarifnej odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za jeden úkon právnej služby\npredstavovala sumu 208,67 eur a náhrada hotových výdavkov za každý úkon právnej služby (§ 16\nods. 3 vyhlášky) predstavovala sumu 12,52 eur.\n57. Výška odmeny právneho zástupcu tak predstavovala 834,68 eur (4x 208,67 eur) a výška\nnáhrady jeho hotových výdavkov 50,08 eur (4 x 12,52 eur). Trovy konania sťažovateľky teda\n8\n\npredstavovali spolu sumu 884,76 eur, ktoré je krajský súd povinný uhradiť na účet právnemu\nzástupcovi sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n58. V zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno náhradu trov konania priznať len\núčastníkovi konania, teda nie zúčastnenej osobe. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd\no trovách konania zúčastnenej osoby nerozhodoval (pozri napr. I. ÚS 247/2019, bod 79\nodôvodnenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. októbra 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "byt-náhradný / bytová náhrada", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "9Co/229/2017", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24500bc6-d677-4526-b207-5a8014d85647", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.247.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 247/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 247/2019 z 10. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.247.2019.2"}, {"guid": "3a1b70ff-cc82-4ed4-ad2a-b4164484d06b:8c4dd24d-30fe-46c6-9865-5f0be7a17a61", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6117223243.1", "spisova_znacka": "43CoKR/20/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/20/2018 z 23. 1. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117223243.1"}, {"guid": "ae489fa5-7452-4f8a-8472-1ad461dab73d:5782b227-4d97-4b27-8f57-7bb45e77b2ef", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2018:2316200630.1", "spisova_znacka": "9Co/229/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/229/2017 z 20. 11. 2018", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2018-11-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2018:2316200630.1"}], "citovane_v": [{"guid": "d863a5ad-af93-45d5-b247-77d9447c45f5:9ca4c2ed-c7e4-4b13-8b59-b9af37dc7cb0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1510201744.1", "spisova_znacka": "8Cdo/136/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/136/2024 z 12. 11. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-11-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1510201744.1"}, {"guid": "a43df16a-a369-48d9-9d53-c3cd5dab95c4:01485610-4ced-40c7-bb37-b96f3ce4cd2e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3", "spisova_znacka": "4Co/30/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/30/2026 z 3. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-03-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1222201594.3"}]}