{"guid": "ussr:5f6c2c4c-7e81-4178-9fd0-aa41694475a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.287.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 287/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/2023 z 18. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2023, sp. zn. III. ÚS 287/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.287.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Robert Šorl", "sudca_id": 1096, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/robert-sorl-1096", "datum_vydania": "2023-08-18", "forma": "Nález", "povaha": ["odmieta", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "odmieta", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5f6c2c4c-7e81-4178-9fd0-aa41694475a5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.287.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.287.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.287.2023.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 287/2023-43\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca\nspravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky GS group company s. r. o., Mlynské nivy\n77, Bratislava, IČO 46 448 012, zastúpenej Stentors advokátskou kanceláriou s. r. o., Hodžovo\nnámestie 2A, Bratislava, IČO 51 757 184, proti (i) uzneseniu a opravnému uzneseniu Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 9Co/34/2021-173 z 30. apríla 2021 a č. k. 9Co/34/2021-332 z 22. novembra\n2021 a (ii) uzneseniu a opravnému uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 2Cdo/3/2022 z 28. júla 2022 a 21. decembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením a opravným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/3/2022\nz 28. júla 2022 a 21. decembra 2022 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie a opravné uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/3/2022\nz 28. júla 2022 a 21. decembra 2022 z r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania\n530,86 eur a zaplatiť ich jej právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Ústavnú sťažnosť proti uzneseniu a opravnému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 9Co/34/2021-173 z 30. apríla 2021 a č. k. 9Co/34/2021-332 z 22. novembra 2021\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. marca 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutiami všeobecných\nsúdov v civilnom spore, ktoré žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.\nII.\n2. Žalobca sa žalobou proti sťažovateľke domáhal zaplatenia pohľadávky. Sťažovateľka sa k žalobe\ndoručenej do elektronickej schránky fikciou 22. marca 2020 v súdom určenej lehote nevyjadrila,\na preto okresný súd v decembri 2020 rozhodol podľa § 273 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“) rozsudkom pre zmeškanie sťažovateľky. Sťažovateľka navrhla zrušiť rozsudok\npre zmeškanie, pretože z objektívnych dôvodov zmeškala lehotu na vyjadrenie k žalobe\na nepreberala poštu doručovanú do elektronickej schránky. Výzva na vyjadrenie k žalobe bola\nsťažovateľke doručená počas pandémie, keď elektronická schránka pre vládou nariadené opatrenia\nnebola poverenou zamestnankyňou pravidelne kontrolovaná. Z priloženej histórie prihlásení\ndo elektronickej schránky vyplýva, že sťažovateľka sa do nej prihlásila 2. marca 2020 (pandemická\nsituácia sa začala zhoršovať) a potom až 30. apríla 2020 (upokojenie prvej vlny pandémie).\nZamestnankyňa poverená kontrolou elektronickej schránky nenastavila notifikácie upozorňujúce\nna doručenie novej správy a neupozornila konateľa sťažovateľky, že počas dvoch mesiacov\nnekontrolovania elektronickej schránky bola fikciou doručená výzva na vyjadrenie k žalobe.\nSťažovateľka poukázala na to, že bezprostredne po tom, keď sa o spore dozvedela doručením\nrozsudku pre zmeškanie, podala návrh na jeho zrušenie s kvalifikovaným vyjadrením k žalobe,\na preto je zrejmé, že ak by o spore vedela skôr, k žalobe by sa vyjadrila.\n3. Okresný súd uznesením návrh sťažovateľky na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zamietol.\nOkresný súd konštatoval, že boli splnené podmienky na jeho vydanie a sťažovateľka sa k žalobe\nnevyjadrila nielen pre pandémiu do 11. mája 2020 predĺženej lehoty, no ani do vydania rozsudku\npre zmeškanie. Sťažovateľkou tvrdené zanedbanie kontroly elektronickej schránky od marca\ndo apríla 2020 vyhodnotil ako zavádzajúce. Sťažovateľka mohla mať a mala vedomosť o konaní\nuž od februára 2020, keď jej bol fikciou doručený platobný rozkaz so žalobou. Sťažovateľka mala\nv elektronickej schránke uložený platobný rozkaz od februára 2020, keď fungovala\nbez pandemických opatrení, no aj napriek tomu si ho neprevzala, čo je v rozpore s jej tvrdením,\nže okrem obdobia od marca do apríla 2020 riadne preberala doručované správy. Z histórie\nprihlásení do elektronickej schránky vyplýva, že sťažovateľka sa do nej prihlásila po doručení\nplatobného rozkazu aj počas plynutia predĺženej lehoty na vyjadrenie, a preto sa mohla so všetkými\nsprávami o konaní oboznámiť. Okresný súd k pochybeniu zamestnankyne uviedol, že ho nemožno\npovažovať za ospravedlniteľný dôvod, keď je v záujme sťažovateľky zabezpečiť riadne spravovanie\nelektronickej schránky.\n4. Sťažovateľka sa proti uzneseniu okresného súdu odvolala. Opätovne poukázala na pochybenia\nzamestnankyne a tvrdila, že o spore sa dozvedela až z rozsudku pre zmeškanie a bezodkladne\npo tom pochybenia napravila. Nesúhlasí s tým, že by bola účelovo pasívna a nemala záujem\no konanie, inak by sa nesnažila o zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Sťažovateľke nie je zrejmé,\nprečo okresný súd dôvodil doručením platobného rozkazu, keď rozsudok žiadala zrušiť\npre ospravedlniteľné zmeškanie lehoty na vyjadrenie k žalobe, a nie k platobnému rozkazu.\nSťažovateľka okresnému súdu vyčíta formalistický výklad § 277 ods. 1 CSP.\n\n2\n\n5. Krajský súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu\no zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Stotožnil sa s okresným súdom,\nže zanedbanie povinností zamestnanca, pre ktoré sťažovateľka zmeškala lehotu na vyjadrenie\nk žalobe, nie je ospravedlniteľným dôvodom. Krajský súd zdôraznil, že hoci bola výzva\nsťažovateľke doručená fikciou 22. marca 2020, lehota na vyjadrenie sa predĺžila a uplynula\n11. mája 2020. Sťažovateľka mohla podaním vyjadrenia aj po uplynutí lehoty predísť vydaniu\nkontumačného rozsudku, keď okresný súd rozhodol až v decembri 2020. Podľa krajského súdu\nsťažovateľka nepreukázala dôvody na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 277 ods. 1 CSP.\nOpravným uznesením krajský súd opravil záhlavie svojho uznesenia v časti označenia uznesenia\nokresného súdu.\n6. Sťažovateľka proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP,\npretože súdy jej nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočniť procesné práva v miere\nporušenia práva na spravodlivý súdny proces. Sťažovateľka súdom vytkla, že neprihliadli\nna jej argumentáciu o pochybeniach zamestnankyne. Závery súdov, že pochybenia zamestnankyne\nnie sú ospravedlniteľným dôvodom zmeškania lehoty, sú v rozpore s rozhodovacou praxou súdov\n(rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 14CoPr/4/2019 a nález ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 369/2018). Sťažovateľka konštatovanie súdov o jej vedomej pasivite považuje\ns ohľadom na úkony po doručení kontumačného rozsudku za nelogické. Odôvodnenia uznesení\nsú prekvapivé, keď súdy bez dokazovania nesprávnymi úvahami dospeli k záveru, že musela mať\no doručených správach vedomosť a mohla sa k žalobe vyjadriť. Sťažovateľka tvrdila, že o doručení\nvýzvy nevedela, a preto zákonné predĺženie lehoty na vyjadrenie nemá žiadny vplyv na dôvody\nzmeškania lehoty. Súdy sťažovateľke znemožnili brániť sa proti nedôvodne uplatnenému nároku,\nkeď pochybenia zamestnankyne a nemožnosť sťažovateľky oboznámiť sa s výzvou nepovažovali\nza ospravedlniteľné dôvody zmeškania lehoty.\n7. Najvyšší súd ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol\nako procesne neprípustné, pretože nesmeruje ani proti rozhodnutiu vo veci samej,\nani proti rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Sťažovateľka dovolaním napadla rozhodnutie,\nktoré nemôže byť predmetom dovolacieho prieskumu podľa § 420 písm. f) CSP. Krajský súd\ndovolaním napadnutým uznesením rozhodol o odvolaní proti uzneseniu, ktorým okresný súd\nrozhodol len o návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Najvyšší súd uviedol, že rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí, môže byť až rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku\npre zmeškanie podanom z dôvodu nesplnenia podmienok na jeho vydanie. Namietaným opravným\nuznesením najvyšší súd opravil uznesenie vo výroku o trovách dovolacieho konania\na v odôvodnení.\nIII.\n8. Sťažovateľka krajskému súdu vyčíta, že jej znemožnil brániť sa v konaní proti nedôvodnému\nnároku žalobcu. Súdy dospeli k záveru, že sťažovateľka musela mať vedomosť o konaní a bola\núčelovo pasívna bez označenia skutočností, z ktorých tento záver vyvodili. Z úkonov sťažovateľky\npo tom, keď sa doručením rozsudku pre zmeškanie dozvedela o spore, je zrejmé, že nebola vedome\na účelovo pasívna a mala záujem o prejednanie žalobou uplatneného nároku. Podľa sťažovateľky\nsúdy postupovali arbitrárne a formalisticky bez toho, aby zohľadnili, že pre objektívne okolnosti\nzmeškala lehotu na vyjadrenie k žalobe.\n3\n\n9. Sťažovateľka najvyššiemu súdu vyčíta, že odmietol jej dovolanie bez vecného prejednania\nnapriek tomu, že uznesenie krajského súdu o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí\nnávrhu na zrušenie kontumačného rozsudku je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí.\nUznesením krajského súdu sa skončilo rozhodovanie o otázke zrušenia rozsudku pre zmeškanie,\na preto je rozhodnutím konečným. Sťažovateľka poukazuje na uznesenie ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 275/2018, podľa ktorého sú rozhodnutiami, ktorými sa konanie pred odvolacím súdom končí,\nspravidla uznesenia odvolacieho súdu o odvolaniach proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré\nmožno v dovolacom konaní preskúmať pre vady zmätočnosti podľa § 420 CSP. Sťažovateľka\nnesúhlasí s tým, že proti rozsudku pre zmeškanie mohla podať odvolanie.\n10. Najvyšší súd ponecháva rozhodnutie na úvahu ústavného súdu a krajský súd zotrval\nna odôvodnení namietaného uznesenia.\n11. Žalobca navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť. Poukazuje na to, že sťažovateľka bola počas\ncelého konania nečinná, keď sa ani do vydania kontumačného rozsudku, a to deväť mesiacov\npo doručení výzvy, nevyjadrila k žalobe, a preto boli na vydanie rozsudku pre zmeškanie splnené\nzákonné predpoklady. Sťažovateľka zmeškanie lehoty neodôvodňovala objektívnymi okolnosťami,\nktoré jej znemožnili prevziať doručenú správu, ale subjektívnymi pochybeniami jej zamestnankyne.\n12. Sťažovateľka k vyjadreniam uviedla, že núdzový stav, objektívne okolnosti a pochybenia\nzamestnankyne nemožno posudzovať izolovane. Pandémia mala nepochybne objektívny vplyv\nna výkon niektorých činností, ktoré by inak boli náležite vykonané. Sťažovateľka poukazuje na účel\nrozsudku pre zmeškanie, ktorým je hospodárne a efektívne vyriešiť tie konania, v ktorých je zrejmé,\nže strana sporu je vedome neaktívna a nemá záujem sa v konaní brániť.\nIV.\n13. K neprípustnosti dovolania treba uviesť, že z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať\nprávomoc najvyššieho súdu ústavne konformným spôsobom vymedzovať si prípustnosť dovolania\na vychádzať z toho, že v prvom rade je vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie\nprípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská\nz hľadiska ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto\ninterpretácia nebola svojvoľná, ale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná\ns právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010).\n14. Podľa najvyššieho súdu uznesenie krajského súdu o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí\nnávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nie je ani rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie končí. Predmetom ústavného posúdenia je to, či najvyšší súd ústavne súladným\nspôsobom odmietol prípustnosť dovolania sťažovateľky. Niet žiadnych pochybností o tom,\nže uznesenie krajského súdu o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku\npre zmeškanie nie je rozhodnutím vo veci samej, keďže krajský súd nerozhodol o odvolaní\nproti žalobou uplatnenému nároku. Konečnými rozhodnutiami podľa § 420 CSP sú tie rozhodnutia\nodvolacieho súdu, v dôsledku ktorých sa skončí samotné konanie o veci vymedzenej žalobou\nbez vecného prejednania. Konečnými rozhodnutiami sú aj rozhodnutia odvolacieho súdu\no odvolaniach proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktorými sa konanie končí.\n15. Pojem rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nemožno interpretovať zužujúco a formalisticky\ntak, že ním je len rozhodnutie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, ale tak, že sa ním končí\n4\n\nkonanie o určitej otázke. Takýto výklad je v súlade s tým, že hoci súd pre zmeškanie rozhoduje\nrozsudkom, je to skrátené rozhodnutie, ktorého zrušenia sa možno okrem štandardného opravného\nprostriedku domáhať aj návrhom na jeho zrušenie. Proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí\nnávrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je podľa § 357 písm. h) CSP prípustné odvolanie,\no ktorom s konečnou platnosťou rozhodne krajský súd. Rozhodnutie krajského súdu o odvolaní\nproti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je v otázke zrušenia\nrozsudku rozhodnutím konečným, a preto ho treba považovať za konečné rozhodnutie\npreskúmateľné v dovolacom konaní z dôvodov vád zmätočnosti. To platí o to viac, že v opačnom\nprípade by rozsudky pre zmeškanie, resp. návrhy na ich zrušenie zasahujúce do práv strán sporu\nintenzívnejšie, keď je v ich neprospech rozhodnuté bez toho, aby sa mohli v konaní účinne brániť,\nzostali bez akejkoľvek súdnej kontroly zo strany najvyššieho súdu. Prípustnosť dovolania\nproti rozhodnutiam o odvolaniach proti uzneseniam podľa § 357 CSP z dôvodov vád zmätočnosti\nmožno vyvodiť aj z toho, že ak by ich chcel zákon vylúčiť z dovolacieho prieskumu aj z dôvodov\nvád zmätočnosti, urobil by to rovnako explicitne ako pri dovolacom dôvode nesprávneho právneho\nposúdenia podľa § 421 ods. 2 CSP.\n16. Nesprávne je konštatovanie najvyššieho súdu, že konečným rozhodnutím je až rozhodnutie\nodvolacieho súdu o odvolaní proti rozsudku pre zmeškanie z dôvodu, že neboli splnené podmienky\nna jeho vydanie. Návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie a odvolanie proti rozsudku\npre zmeškanie sú odlišné procesné inštitúty. Pri odvolaní strana namieta nesplnenie niektorej\nprocesnej podmienky na jeho vydanie, kým pri návrhu na zrušenie boli splnené všetky podmienky\nna jeho vydanie, no strana žiada o odpustenie tej okolnosti, ktorá bola príčinou jeho vydania.\nVo veci sťažovateľky bolo vylúčené, aby proti rozsudku pre zmeškanie podala odvolanie,\npretože zákonné podmienky na jeho vydanie splnené boli. Súbežné uplatnenie týchto inštitútov\nje z ich povahy vylúčené, pretože buď strana tvrdí, že lehotu na vyjadrenie zmeškala\nz ospravedlniteľného dôvodu, alebo, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku\npre zmeškanie. Tento nesprávny záver najvyššieho súdu znamená, že aj keď podľa strany sporu boli\nsplnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, tak pre v konečnom dôsledku zbytočný,\nlen formálny prístup k dovolaciemu prieskumu musí podať odvolanie, ktoré odvolací súd odmietne\nako neprípustné. Zároveň sa strana sporu podaním neprípustného odvolania proti rozsudku\npre zmeškanie, na ktorého vydanie boli splnené podmienky, pripraví o možnosť podať návrh\nna jeho zrušenie pre zmeškanie lehoty, do ktorej uplynutia je takýto návrh prípustný.\n17. Záver najvyššieho súdu, že rozhodnutie odvolacieho súdu o odvolaní proti uzneseniu\no zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku nie je prípustným predmetom dovolacieho prieskumu\npodľa § 420 písm. f) CSP, je výsledkom reštriktívnej interpretácie návetia § 420 CSP. Najvyšší súd\nurčil limit súdnej ochrany, ktorý zákon nestanovuje, a zabránil sťažovateľke v prístupe k dovolacej\ninštancii, čím obmedzil jej právo na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Najvyšší súd\nprocesne nesúladne odmietol dovolanie sťažovateľky ako smerujúce proti rozhodnutiu,\nproti ktorému nie je prípustné, hoci uznesenie krajského súdu o potvrdení uznesenia okresného súdu\no zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie je v otázke zrušenia rozsudku rozhodnutím\nkonečným, čo viedlo k porušeniu jej práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru,\na preto bolo vyslovené porušenie týchto práv sťažovateľky namietaným uznesením najvyššieho\nsúdu v spojení s opravným uznesením, ktoré boli následne podľa čl. 127 ods. 2 ústavy zrušené\ns tým, že vec sa vracia najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n5\n\n18. Sťažnostná argumentácia proti uzneseniu krajského súdu smeruje k nedostatku odôvodnenia\nzáveru, že sťažovateľkou tvrdené dôvody zmeškania lehoty na vyjadrenie k žalobe\nnie sú ospravedlniteľné. Tieto závery okresného súdu a krajského súdu považuje za arbitrárne,\nv rozpore s preukázanými skutočnosťami a formalistické, keď súdy nezohľadnili účel\nkontumačného rozsudku, ktorým je sankcia za vedomú pasivitu v spore. Tieto sťažnostné námietky\nsú zákonom predpokladaným dovolacím dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f)\nCSP. Z dôvodu zrušujúceho výroku tohto nálezu najvyšší súd posúdi dôvodnosť sťažovateľkou\nvymedzeného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP. Keďže o dovolaní sťažovateľky proti\nuzneseniu krajského súdu bude najvyšší súd ešte len rozhodovať, tak dovolanie ako prostriedok\nnápravy označených práv sťažovateľky podľa § 132 ods. 2 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemožno považovať za vyčerpaný (III. ÚS 546/2022),\na preto bola ústavná sťažnosť v rozsahu proti uzneseniu a opravnému uzneseniu krajského súdu\npodľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde odmietnutá.\nV.\n19. Zistené porušenie ústavných práv sťažovateľky odôvodňuje to, aby jej najvyšší súd\npodľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde nahradil trovy konania, ktoré jej vznikli právnym\nzastúpením. Ich výška 530,86 eur bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti 2 × 208,67 eur) s náhradou podľa § 16 ods. 3 uvedenej\nvyhlášky (2 × 12,52 eur) a zvýšením o daň z pridanej hodnoty. Nebol dôvod sťažovateľke priznať\nnáhradu trov za jej ďalšie vyjadrenie, keďže jeho obsah nebol rozhodujúci pre rozhodnutie\no jej ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozsudok-zrušenie", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "rozsudok-pre zmeškanie", "dovolanie-prípustnosť", "dovolanie-prípustnosť", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/3/2022", "guid": "83781b8f-3694-49b5-920d-115cbaece48e:f4a2b412-3ca9-4dad-9313-8ba51c8ba730", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "9Co/34/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:812173eb-2f69-47de-893c-cde6609d0414", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.546.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 546/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 546/2022 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.546.2022.1"}, {"guid": "ussr:c2da0ad0-bbcd-4096-ae8a-1f0a0ad1681c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 369/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 369/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.369.2018.1"}, {"guid": "ussr:8910db70-4c3b-4e31-bb35-b6ecafc66d45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 275/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 275/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.275.2018.1"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "83781b8f-3694-49b5-920d-115cbaece48e:f4a2b412-3ca9-4dad-9313-8ba51c8ba730", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1120200116.1", "spisova_znacka": "2Cdo/3/2022", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/3/2022 z 28. 7. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-07-28", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1120200116.1"}, {"guid": "42ab3306-09af-44fd-8a84-a4077c45f4f5:be5cac72-f3c5-4de3-81ab-5ef487fb112f", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/34/2021", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/34/2021 z 22. 11. 2021", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2021-11-22", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/42ab3306-09af-44fd-8a84-a4077c45f4f5:be5cac72-f3c5-4de3-81ab-5ef487fb112f"}, {"guid": "c1a420f9-500e-4cb0-8ffa-08e7b601dcfd:af51b1b2-f534-42db-97fc-6db1da9670fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6717210391.1", "spisova_znacka": "14CoPr/4/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14CoPr/4/2019 z 29. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6717210391.1"}], "citovane_v": [{"guid": "67f81691-2fe8-4ea8-8740-ef5217340916:05e3686b-5750-43d1-b6f2-623b19effa6c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2", "spisova_znacka": "2Cdo/7/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/7/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.2"}, {"guid": "1a747c77-b98c-4ba2-b7a0-623f2f61dab3:fd2b858b-4f35-4d83-a82e-b14eb8769119", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.1", "spisova_znacka": "2Cdo/6/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/6/2025 z 30. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:4123240163.1"}, {"guid": "b7441f50-afae-48b6-8aee-6ebe4e038c0a:374e4c75-e975-4839-8faa-6e908c3c6048", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2025:6123406756.1", "spisova_znacka": "2Cob/135/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/135/2024 z 30. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2025:6123406756.1"}, {"guid": "b9710c26-c18c-4dc4-8949-c17a8e795c03:7c71b6c3-3985-4a05-988a-885bc01d512f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4422200379.3", "spisova_znacka": "25Co/59/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/59/2024 z 9. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-10-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4422200379.3"}, {"guid": "6f9fe504-ba68-44a6-948d-222613a94cbd:f912ba64-8174-4938-ac2e-6105e76bed5d", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4123240163.1", "spisova_znacka": "7Co/31/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/31/2024 z 14. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4123240163.1"}]}