{"guid": "ussr:8b460bc2-bb3d-46e0-9eaf-5aae79a43eaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 273/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 273/2023 z 12. 10. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. októbra 2023, sp. zn. III. ÚS 273/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Straka", "sudca_id": 1094, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-straka-1094", "datum_vydania": "2023-10-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8b460bc2-bb3d-46e0-9eaf-5aae79a43eaf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.273.2023.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 273/2023-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Bizoň & Partners, s. r. o.,\nHviezdoslavovo námestie 25, Bratislava (organizačná zložka Nitra, Farská 31, Nitra), konajúcou\nprostredníctvom prokuristu Mgr. Michala Bizoňa, LL.M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022\nb o l i p o r u š e n é základné práva sťažovateľa na súdu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n796,28 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. februára 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu a zákonného sudcu podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením najvyššieho súdu č. k. 1ObdoV/5/2021 z 19. októbra 2022 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie\nkonanie.\n2. Sťažovateľ sa ako žalobca v konaní na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\npod sp. zn. 2Cbi/l/2015 domáhal proti žalovanému ako správcovi úpadcu\n(ďalej len „úpadca“), vylúčenia nehnuteľností\nzo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu.\n3. Krajský súd rozsudkom č. k. 2Cbi/l/2015-103 z 11. marca 2020 (ďalej len „rozsudok krajského\nsúdu“) uložil žalovanému povinnosť vylúčiť nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty\na sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.\n4. Na základe podaného odvolania žalovaného najvyšší súd rozhodol rozsudkom č. k. 3Obo/8/2020\nz 24. júna 2021 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“), ktorým zamietol návrh žalovaného\nna prerušenie odvolacieho konania, potvrdil rozsudok krajského súdu vo výroku II, III a IV\na zároveň sťažovateľovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania\nv rozsahu 100 %.\n5. Na základe podaného dovolania najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odmietol dovolanie\nžalovaného proti prvému výroku rozsudku najvyššieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh\nžalovaného na prerušenie odvolacieho konania, avšak rozsudok najvyššieho súdu v jeho ďalších\nvýrokoch, t. j. II, III a IV a tiež rozsudok krajského súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil\nna ďalšie konanie krajskému súdu.\n6. Napadnuté rozhodnutie záviselo od vyriešenia základnej právnej otázky, a to či porušenie\npovinnosti podľa § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Z. z. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné\nosoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „privatizačný zákon“) nadobúdateľom\nprivatizovaného majetku spočívajúcej v použití finančných prostriedkov za privatizovaný majetok\nna prednostné vysporiadanie záväzkov voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky (ďalej\nako „fond“) spôsobuje podľa § 19a ods. 4 privatizačného zákona neplatnosť kúpnej zmluvy\nuzatvorenej v súlade s § 19a ods. 2 privatizačného zákona, ktorou nadobúdateľ privatizovaného\nmajetku predmetné peňažné prostriedky získal. Táto právna otázka bola pred vydaním napadnutého\nrozhodnutia už vyriešená napr. v uznesení najvyššieho súdu č. k. 2ObdoV/9/2020\nz 25. februára 2021, v ktorom však tento súd dospel k inému právnemu záveru. Výklad § 19a\nprivatizačného zákona použitý v uznesení najvyššieho súdu č. k. 2ObdoV/9/2020\nz 20. februára 2021 považoval za ústavne udržateľný aj ústavný súd vo svojom uznesení\nč. k. IV. ÚS 242/2022, bod 58.\n7. V preskúmavanom konaní teda nastala situácia predpokladaná v § 48 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku (ďalej len ,,CSP“), t. j. postúpenie veci na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu\nnajvyššieho súdu. V napadnutom rozhodnutí však najvyšší súd dospel k záveru, že tento postup\nnie je možný, pretože právna úprava CSP nepočíta s možnosťou, že veľkému senátu vec postúpi\npäťčlenný senát najvyššieho súdu. Absenciu uvedenej právnej úpravy podľa najvyššieho súdu\nnie je možné preklenúť ani postupom podľa analógie legis, pretože CSP neumožňuje, aby veľký\nsenát najvyššieho súdu rozhodoval v inom zložení, než výslovne upravuje v ustanovení § 48 ods. 2\nCSP.\n\n2\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\na) Postup podľa § 48 ods. 1 CSP je pre najvyšší súd v prípade, ak dospeje k právnemu názoru,\nktorý je odlišný od právneho názoru už vyjadreného v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu,\nzáväzný a má ústavnoprávny rozmer. Nerešpektovanie tohto postupu predstavuje\nvo svojich dôsledkoch porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy (II. ÚS 332/2018, bod 26, IV. ÚS 273/2021,\nbody 39, 42).\nb) Sťažovateľ\nnesúhlasí\ns názorom\nnajvyššieho\nsúdu\nv napadnutom\nrozhodnutí,\npodľa ktorého v preskúmavanej veci nie je možné kreovať veľký senát a samotná otázka možného\nzloženia veľkého senátu mala byť vyriešená až po postúpení veci veľkému senátu. Uvedenú\nmedzeru v práve bolo podľa neho možné prekonať analógiou iuris v zmysle čl. 4 ods. 2 CSP a vec\nmohla byť posúdená jedenásťčlenným senátom členov obchodnoprávneho kolégia najvyššieho\nsúdu, príp. iným riešením daného stavu, ktoré by vo svojich dôsledkoch nespôsobovalo rezignáciu\nnajvyššieho súdu na svoju úlohu zjednocovať judikatúru.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n9. Najvyšší súd uviedol, že dovolací päťčlenný senát v odseku 44 odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vysvetlil dôvody, pre ktoré dospel k záveru, že predmetnú vec nie je možné postúpiť\nna rozhodnutie veľkému sedemčlennému senátu obchodno-právneho kolégia s určeným zložením\npodľa § 48 ods. 2 CSP, na ktorý (v rozhodnom čase) a aj v súčasnosti nadväzuje rozvrh práce\nnajvyššieho súdu. Predmetom diskusie sudkýň obchodno-právneho kolégia na porade\n6. októbra 2022 bola vo všeobecnosti aj problematika možnosti predloženia veci na rozhodnutie\nveľkému senátu podľa § 48 CSP, o ktorej rozhodol najvyšší súd ako odvolací súd v trojčlennom\nsenáte, proti rozhodnutiu ktorého bolo následne podané dovolanie, okrem iného aj podľa § 421\nods. 1 písm. c) CSP, ktoré napadlo do päťčlenného dovolacieho senátu. Na uvedenej porade\nsa dospelo k záveru, že vzhľadom na zákonnú úpravu týkajúcu sa zloženia veľkého senátu v § 48\nods. 2 CSP nie je možné, aby päťčlenný dovolací senát v takýchto prípadoch predložil dovolaciu\nvec na rozhodnutie veľkému sedemčlennému senátu podľa § 48 CSP. Súčasná legislatívna úprava\n(§ 48 ods. 2 CSP) platí tak pre obchodno-právne kolégium, ako aj civilné kolégium, a de facto\npočíta len s možnosťou, kedy veľkému senátu, ktorý rozhoduje ako sedemčlenný, postupuje vec\nna rozhodnutie dovolací senát v trojčlennom zložení.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n10. Žalovaný (ďalej aj „správca úpadcu“) ako zúčastnená osoba poukázal na právne závery\nvyplývajúce z nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 577/2015-50 z 12. januára 2017 týkajúce sa práva\nna spravodlivé súdne konanie a zákonného sudcu a následne konštatoval, že sťažovateľ považuje\nza neústavný procesný postup dovolacieho súdu, ktorým jeho dovolanie po jeho prejednaní\n\n3\n\nnapadnutým uznesením zrušil potvrdzujúci rozsudok najvyššieho súdu, ako aj rozsudok krajského\nsúdu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.\na) Žalovaný poukázal na judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa preskúmania ústavnoprávneho\nprieskumu zrušujúcich rozhodnutí súdov. Následne poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ\nprávomoc ústavného súdu preskúmať napadnuté uznesenie odôvodnil odkazom na bod 39\nuznesenia ústavného súdu č. k. IV. ÚS 242/2022 z 10. mája 2022, z ktorého (v súvislosti\ns právomocou ústavného súdu) cituje: „... napadnuté uznesenie najvyššieho súdu formuluje kasačne\nzáväzný právny názor na prejednávanú vec“. Vzhľadom na uvedené považoval správca úpadcu\nza potrebné vysvetliť súvis tejto veci\ns vecou vedenou na ústavnom súde\npod sp. zn. IV. ÚS 242/2022.\nb) Žalovaný konštatoval, že za obzvlášť paradoxnú považuje skutočnosť, že v ním iniciovanom\nkonaní vedenom pod sp. zn. IV. ÚS 242/2022 bola jeho ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne\nneopodstatnená, no zároveň v bode 53 uznesenia č. k. IV. ÚS 242/2022 z 10. mája 2022 ústavný\nsúd uviedol, že v priebehu ďalšieho konania po rozhodnutí o veci samej správca úpadcu\nbude opätovne oprávnený iniciovať dovolací prieskum. Ústavný súd pritom v uvedenej veci\nnepovažoval za arbitrárny výklad § 19a ods. 3 najvyššieho súdu, ktorý nesankcionuje neplatnosťou\nprávne úkony týkajúce sa privatizovaného majetku, ale naopak, sankcionuje neplatnosťou právne\núkony a vystavuje právnej neistote osoby, ktoré s privatizovaným majetkom nemajú nič spoločné.\nV bode 58 svojho uznesenia č. k. IV. ÚS 242/2022 z 10. mája 2022 pritom odkázal správcu úpadcu\nna možnosť opätovne iniciovať dovolací prieskum. Ústavným súdom načrtnutá možnosť\nopätovného dovolacieho prieskumu však predstavuje podľa správcu úpadcu iba „ilúziu možnosti\ndosiahnuť spravodlivosť“. Dôvodom tohto konštatovania sú zákonné limity prípustnosti dovolania\nupravené v § 421 ods. 1 CSP a pravidlá prideľovania vecí do senátov najvyššieho súdu,\nkeď je už vopred zrejmé, že aj v ďalšom dovolacom prieskume by v predmetnej veci dovolací senát\nrozhodoval v rovnakom zložení, v akom rozhodoval v konaní sp. zn. 2ObdoV/9/2020, čiže nemal\nby žiadny dôvod svoje právne závery meniť.\nc) Obe rozhodnutia, teda napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ale aj uznesenie najvyššieho súdu,\nktoré bolo preskúmavané v konaní vedenom pred ústavným súdom pod sp. zn. IV. ÚS 242/2022,\nnie sú konečné, pričom odlišne formulujú kasačne záväzný právny názor na vyriešenie rovnakej\notázky.\nd) Vzhľadom na (zdôrazňujem) vzácne ustálený výklad §19a citovaného zákona, a to nielen\nuž na úrovni krajského súdu ako súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval v celkom 12-tich sporoch\n(preskúmavané konanie bolo vylúčené na samostatné konanie, je teda 13. sporom) vedeným\nproti správcovi úpadcu (žalovanému) o vylúčenie nehnuteľností z majetku úpadcu, ale aj na úrovni\nvšetkých senátov obchodno-právneho kolégia najvyššieho súdu, sú právne závery vyslovené\ndovolacím súdom v kasačnom uznesení č. k. 2Obdo V/9/2020 z 25. februára 2021 preskúmanom\nv konaní pred ústavným súdom sp. zn. IV. ÚS 242/2022 podľa správcu úpadcu nesprávne,\nprekvapivé, t. j. sú závermi predstavujúcimi exces z už ustálenej rozhodovacej praxe.\ne) Ústavnú sťažnosť sťažovateľa vyvolala kolízia odlišného právneho posúdenia rovnakej otázky\n(otázky výkladu §19a privatizačného zákona) dvoma senátmi najvyššieho súdu, ktorých zákonné\n5-členné obsadenie je podmienené tým, že 3-členný senát najvyššieho súdu rozhodoval\nuž v odvolacom konaní.\n4\n\nf) V dvoch sporoch o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty, v ktorých je správca úpadcu\nv pozícii žalovaného, vydali dovolacie senáty „2ObdoV“ a „1ObdoV“ kasačné uznesenie.\nV uznesení č. k. 2ObdoV/9/2020 z 25. februára 2021 a uznesení č. k. 1ObdoV/5/2021\nz 19. októbra 2022 v týchto veciach rozhodujúce dovolacie senáty síce rovnaký skutkový stav\nsprávne podriadili pod §19a privatizačného zákona, avšak jeho výklad interpretovali odlišne.\ng) Správca úpadcu ako žalovaný v sporoch o vylúčenie nehnuteľností z konkurznej podstaty\nzásadne nesúhlasí s výkladom §19a citovaného zákona v kasačnom uznesení č. k. 2Obdo V/9/2020\nz 25. februára 2021, a postúpenie veci veľkému senátu by preto privítal.\nh) Možnosť konštituovania veľkého senátu nad rámec zákonnej úpravy predostretú sťažovateľom\nnaráža nielen na záväznosť jednotlivých ustanovení CSP a zákaz svojvôle, ale aj na praktické\nproblémy (obsadenie obchodnoprávneho kolégia aj tromi sudcami, ktorí rozhodovali v odvolacom\nkonaní, t. j. nevyhnutnosť ich vylúčenia z ďalšieho rozhodovania tejto veci či možnosť poklesu\npočtu členov obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu po sťažovateľom navrhovaný počet 11\nčlenov veľkého senátu).\ni) Ústavný súd v náleze č. k. II. ÚS 796/2016-65 z 22. júna 2017 uviedol, že právomoc všeobecných\nsúdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona\nfakticky „novelizovať“. Išlo by totiž o porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci,\nz ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu\nzákonodarnej moci, nie teda súdom (bod 58). V uznesení č. k. III. ÚS 388/2018 zo 16. októbra 2018\nústavný súd uviedol, že inštitút analógie je legitímnou metódou aplikácie práva a využíva\nsa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného\nzákona, resp. iného právneho predpisu (analógia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah,\nna ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (analógia iuris). S odkazom\nna tieto právne závery správca úpadcu konštatoval, že podľa neho prekonať „medzeru v zákone“\ndotváraním zákona s odkazom na princíp analógie iuris nie je správne.\nj) Právna úprava CSP kritéria prípustnosti dovolania upravila odlišne od predchádzajúcej právnej\núpravy Občianskeho súdneho poriadku; nevytvorila však mechanizmus pre konštituovanie veľkého\nsenátu v prípadoch, keď dovolací súd (aj keď už len zriedkavo) rozhoduje v 5-člennom zložení.\nk) Následne správca úpadcu poukázal na judikatúru najvyššieho súdu (uznesenie\nč. k. 3 Cdo 6/2017), ktorá definovala opakovane pojem ustálenej rozhodovacej praxi najvyššieho\nsúdu. Správca úpadcu následne poukázal na bod 46, v ktorom najvyšší súd v napadnutom\nrozhodnutí na existenciu ustálenej rozhodovacej praxi na úrovni odvolacích súdov o dotknutej\nprávnej otázke poukázal [pozri. napr. rozhodnutia, ktoré uviedol správca úpadcu ako dovolateľ\nv dovolaní pod písm. a) až g)]. Právna úprava CSP pri posudzovaní (ne)prípustnosti dovolania\npre nesprávne právne posúdenie veci (§ 421 ods. 1 CSP) však považuje za relevantnú\nlen rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Ďalej poukázal na bod 65 napadnutého rozhodnutia,\nv ktorom najvyšší súd, akceptujúc jeho argumentáciu, uviedol, že v prevažnej väčšine týchto sporov\nboli excindačné žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu\nzamietnuté z dôvodu, že prevody nehnuteľností úpadcom boli vykonané v rozpore s § 19a ods. 2 a 3\nprivatizačného zákona (napr. sp. zn. 4Obo/23/2012, 4Obo/66/2012, 2Obo/66/2012,. 2Obo/76/2012,\n2Obo/6/2013, 3Obo/44/2012 a sp. zn. 1Obo/6/2017). Odchylné rozhodnutie predstavuje rozsudok\nnajvyššieho súdu č. k. 5Obo/44/2013 z 18. septembra 2014, ktorým odvolací súd (v poradí druhým\n5\n\nrozsudkom) potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým boli súdom prvej inštancie sporné\nnehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu vylúčené, pričom použil odlišný\nvýklad než výklad vo veci sp. zn. 2ObdoV/9/2020, avšak zároveň skonštatoval aj splnenie\npodmienky prednostného použitia odplaty za predaj privatizovaného majetku na záväzky voči\nfondu započítaním.\nl) V uvádzaných súvislostiach nie je možné spochybňovať, že za ustálenú rozhodovaciu prax\nsa považujú rozhodnutia najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu, teda rozhodnutia vydané\ntrojčlennými senátmi v dovolacích konaniach. Rovnako však nie je možné podceňovať ustálenú\nrozhodovaciu prax tých istých trojčlenných senátov najvyššieho súdu, ktoré ako odvolacie senáty\nrozhodujú v rovnakom zložení ako senáty dovolacie. Rovnako je potrebné vyzdvihnúť, že mnohé\nrozhodnutia senátov najvyššieho súdu v odvolacích konaniach sú zverejnené v Zbierku stanovísk\nNajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej len ,,zbierka“) a považujú\nsa za judikáty. Zastávam preto názor, že konkurenciu odlišných rozhodnutí dvoch dovolacích\nsenátov najvyššieho súdu je možné odstrániť použitím mechanizmu, ktorý platil už pred prijatím\nprávnej úpravy CSP a ktorý je rešpektovaný aj dnes, a to zverejnením jedného z konkurenčných\nrozhodnutí v zbierke. Vzhľadom na to, že vo veci vylúčenia nehnuteľností z konkurznej podstaty\núpadcu rozhodovali a §19a privatizačného zákona posudzovali všetky senáty obchodno-právneho\nkolégia, k výberu rozhodnutia na publikovanie v zbierke by mali zaujať stanovisko všetci sudcovia\nobchodno-právneho kolégia najvyššieho súdu.\nm) Podľa názoru správcu úpadcu najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí podal výklad sporného\n§19a zákona, ktorý zohľadňuje nielen gramatický a jazykový, ale aj systematický, logický\na teleologický výklad právnej normy aplikovateľný všeobecne, nielen v okolnostiach danej veci.\nNapadnuté uznesenie navyše nadväzuje na predchádzajúcu ustálenú rozhodovaciu prax a aplikáciu\ndotknutého ustanovenia zákona všetkými senátmi najvyššieho súdu v odvolacích konaniach,\nnie je prekvapivé ani arbitrárne. V napadnutom rozhodnutí sú jasne uvedené dôvody,\nktoré mu bránia predložiť vec veľkému senátu, ktoré nie sú svojvoľné. Správca úpadcu vníma\nnapadnuté uznesenie v kontexte predchádzajúcich rozhodnutí najvyššieho súdu ako správne, pričom\nmechanizmus zverejňovania zásadných rozhodnutí v zbierke môže odstrániť konkurenciu odlišného\nvýkladu §19a privatizačného zákona dvoch dovolacích senátov obchodno-právneho kolégia\nnajvyššieho súdu.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n11. Sťažovateľ vo svojej replike k podaným vyjadreniam uviedol:\na) K vyjadreniu najvyššieho súdu sťažovateľ uviedol, že podľa neho tento súd v podstate\nna jeho právnu argumentáciu v podanej ústavnej sťažnosti ani nereagoval. Sťažovateľ považuje\nza potrebné uviesť, že poradu sudcov dotknutého obchodno-právneho kolégia nemožno nahradiť\nčinnosťou veľkého senátu. Sťažovateľ nevidí v § 48 CSP nič, čo by znemožňovalo päťčlennému\ndovolaciemu senátu postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. Sťažovateľ\nprezentoval viaceré možnosti, ako sa najvyšší súd mohol vysporiadať so vzniknutou situáciou,\na uznáva, že jeho úvaha o jedenásťčlennom senáte bola pravdepodobne až príliš kreatívna.\nZa ústavne\nakceptovateľné\nvšak považuje\nsedemčlenné\nzloženie\nveľkého\nsenátu,\nkde z postupujúceho senátu „1ObdoV“ mohli byť traja jeho členovia členmi veľkého senátu,\n\n6\n\nktorí by boli určení buď náhodným výberom alebo podľa poradia, v akom sú v senáte „1ObdoV“\nurčení v rozvrhu práce. Naproti tomu rezignovanie na princíp právnej istoty nie je v právnom štáte\nústavne akceptovateľným riešením.\nb) K doručenému vyjadreniu zúčastnenej osoby sťažovateľ poukázal na jeho protirečivosť,\nkeď najprv zúčastnená osoba poukazuje na to, že sťažovateľ nepovažuje napadnuté uznesenie\nza svojvoľné a arbitrárne, avšak zároveň poukazuje na skutočnosť, že ústavný súd preskúmava\nzrušujúce uznesenia iba z výnimočných dôvodov spočívajúcich v závažných pochybeniach súdov\nblížiacich sa k zmätočnosti.\nc) Podľa sťažovateľa poukazom na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2ObdoV/9/2020\nz 25. februára 2021 prejavil svoj nesúhlas s právnym posúdením veci v napadnutom uznesení\ndostatočne. Rozhodnutie o podstatnej otázke v predmetnom konaní patrilo najprv do právomoci\nveľkého senátu a až potom eventuálne do právomoci ústavného súdu. Už samotné porušenie práva\nna zákonného sudcu je preto relevantným dôvodom zmätočnosti, ktorý bude neskoro naprávať\npo právoplatnom skončení veci.\nd) Sťažovateľ na podporu správnosti svojej argumentácie poukázal na ustálenú judikatúru\nústavného súdu, podľa ktorej porušenie povinnosti predložiť vec veľkému senátu najvyššieho súdu\nje porušením § 48 ods. 1 CSP, ako aj čl. 48 ods. 1 prvej vety ústavy. Zároveň sťažovateľ poukázal\nna to, že zrušujúce uznesenie najvyššieho súdu bolo predmetom prieskumu ústavného súdu\nnapríklad aj v konaniach sp. zn. I. ÚS 75/2021, II. ÚS 277/2021, IV. ÚS 273/2021.\ne) Práve rozhodnutie veľkého senátu v tomto prípade pomôže tomu, aby najvyšší súd postupoval\nvo svojej judikatúre konzistentne a bez prekvapivých rozhodnutí, keďže právny názor veľkého\nsenátu bude potom pre senáty najvyššieho súdu podľa § 48 ods. 3 CSP záväzný.\nf) K ostatným argumentom sa sťažovateľ nepovažuje za potrebné osobitne vyjadriť,\npretože ide iba o akademické úvahy zúčastnenej osoby. Podľa sťažovateľa je v predmetnej veci\nirelevantné, či konkurenciu obsahovo odlišných rozhodnutí dvoch dovolacích senátov najvyššieho\nsúdu je možné odstrániť zverejnením jedného z rozhodnutí v zbierke, či nálezom publikovaným\nv Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 52/2021,\npretože k tomuto dodnes nedošlo a nič nenasvedčuje tomu, že by sa tak vôbec malo stať.\ng) Rovnako argumentáciu týkajúcu sa kreácie veľkého senátu v odvolacom konaní pri abstraktnej\nkontrole v spotrebiteľských veciach nepovažuje za relevantnú v preskúmavanej veci,\npretože ide o úplne odlišnú procesnú situáciu.\nh) Vzhľadom na uvedené sťažovateľ uviedol, že zotrváva na podanej ústavnej sťažnosti.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Podstata námietok sťažovateľa v súvislosti s namietaným porušením ním označených práv\nje založená na jeho tvrdení o nerešpektovaní záväznosti postupu podľa § 48 ods. 1 CSP zo strany\nsenátu najvyššieho súdu rozhodujúceho v predmetnej veci, ktorý mal odlišný právny názor týkajúci\nsa výkladu § 19a ods. 3a 4 privatizačného zákona od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený\nv rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu. V dôsledku uvedeného postupu malo dôjsť k porušeniu\nsťažovateľom označených práv. Úlohou ústavného súdu v tomto konaní teda nie je stanoviť,\nktorý z hmotnoprávnych názorov na výklad § 19a ods. 3 a 4 privatizačného zákona je vecne\nsprávny.\n\n7\n\n13. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie kasačného uznesenia najvyššieho súdu\nv dovolacom konaní. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poznamenať,\nže opakovane pripustil preskúmanie kasačného rozhodnutia, pokiaľ išlo o rozhodnutie,\nktoré je spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do základných práv alebo slobôd\nsťažovateľa garantovaných ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\n(IV. ÚS 195/2010). Predmetom konania pred ústavným súdom je posúdenie ústavnej súladnosti\nprocesného postupu najvyššieho súdu, ktorým napriek vedomosti o odlišnom právnom názore\nvyslovenom už v inom rozhodnutí najvyššieho súdu nepostúpil predmetnú vec na prejednanie\na rozhodnutie veľkému senátu.\n14. Ústavný súd už uviedol, že rozhodovanie v zákonom stanovenej formácii najvyššieho súdu\npatrí do rozsahu základného práva na zákonného sudcu a základného práva na súdnu ochranu:\n,,Za situácie, keď senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dospeje k právnemu názoru,\nktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho\nsúdu, pričom v danej právnej otázke neexistuje v čase rozhodovania stanovisko veľkého senátu...\nje jeho zákonnou povinnosťou postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu.\nSkutočnosť, že existuje publikované stanovisko k danej právnej otázke, ktoré však vychádza\nz odlišného znenia zákona umožňujúceho (aj) rozdielny výklad, neoprávňuje senát nepostúpiť vec\nveľkému senátu.“ (právna veta II. ÚS 332/2018).\n15. Pri posúdení procesnej situácie v preskúmavanom konaní by potencionálne ústavný súd mohol\ndospieť k záveru o porušení sťažovateľom označených práv (práva na zákonného sudcu, práva\nna súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie), pokiaľ by následkom nesprávneho\nprocesného postupu najvyššieho súdu nerozhodoval vo veci sťažovateľa zákonný sudca (zákonný\nsenát), preto ústavný súd považoval za potrebné preskúmať napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nnapriek tomu, že nie je rozhodnutím konečným, t. j. konanie v tejto veci pokračuje ďalej na súdoch\nnižšieho stupňa.\n16. Ústavný súd sa najprv oboznámil s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,\nv ktorom tento súd ako súd dovolací poukázal na to, že dovolateľ (žalovaný správca konkurznej\npodstaty) v dovolaní riadne vymedzil a presne sformuloval právnu otázku, od ktorej vyriešenia\nzáviselo rozhodnutie odvolacieho súdu v preskúmavanom prípade (otázku dovolateľ vymedzil\nnasledovne: „Vzťahuje sa sankcia neplatnosti právneho úkonu podľa § 19a ods. 4 v spojení\ns porušením povinnosti podľa § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku\nštátu na iné osoby v znení neskorších predpisov na právny úkon – prevod privatizovaného majetku\nz dlžníka fondu na tretiu osobu alebo až na použitie finančných prostriedkov z kúpnej zmluvy?“).\nNajvyšší súd skonštatoval, že právny názor, ku ktorému dospel v preskúmavanom konaní,\nje odlišný od právneho názoru vysloveného v rozhodnutí najvyššieho súdu č. k. 2ObdoV/9/2020\nz 25. februára 2021, v dôsledku čoho vznikla procesná situácia predstavujúca prípad predpokladaný\nv § 48 ods. 1 CSP. Zároveň však najvyšší súd konštatoval, že v tejto veci § 48 CSP nie je možné\naplikovať, predovšetkým s prihliadnutím na znenie jeho odseku 2, ktorý s možnosťou postúpenia\nveci veľkému senátu päťčlenným dovolacím senátom najvyššieho súdu nepočíta. Rešpektujúc\nprincíp zákazu odmietnutia spravodlivosti (denegatio iustitiae), ako aj čl. 4 CSP, najvyšší súd\ndospel k záveru, že prípustnosť dovolania v posudzovanom prípade je možné vyvodiť z ustanovenia\n§ 421 ods. 1 písm. b) CSP. Následne sa najvyšší súd v napadnutom uznesení zaoberal posúdením\nprávnej otázky dovolateľa dôsledným právnym odôvodnením okolností relevantných pre prijatie\n8\n\nodlišného záväzného právneho názoru na dovolateľom predloženú právnu\nktorý bol v konkurencii s právnym názorom prezentovaným v uznesení odvolacieho súdu.\n\notázku,\n\n17. Z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu je podľa ústavného súdu celkom zrejmé, že najvyšší\nsúd si v preskúmavanej veci uvedomoval potrebu realizácie svojej úlohy zjednocovateľa rozpornej\njudikatúry vzťahujúcej sa na identické prípady v záujme naplnenia princípu právnej istoty,\nale rovnako tak si bol vedomý zákonného postupu stanoveného pre takéto procesné situácie\nzákonodarcom v § 48 CSP.\n18. V tejto súvislosti možno poznamenať, že jeho pozornosti ušlo, že identický právny názor,\nktorý v preskúmavanej veci zaujal v napadnutom uznesení najvyšší súd, bol preskúmaný\naj uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 185/2021 z 30. marca 2021 (predmetom tohto konania\nbolo preskúmanie uznesenia najvyššieho súdu č. k. 1 ObdoV 13/2019 z 24. septembra 2020 v znení\nneskoršieho opravného uznesenia), ktorým bola ústavná sťažnosť sťažovateľov odmietnutá\nako zjavne neopodstatnená. Právny názor, na ktorý sa sťažovateľ ako dovolateľ odvoláva,\nprezentovaný uznesením najvyššieho súdu č. k. 2 ObdoV 9/2020 z 25. februára 2021,\nbol predmetom prieskumu v konaní pred ústavným súdom, v ktorom ústavný súd uznesením\nč. k. IV. ÚS 242/2022 z 10. mája 2022 podanú ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú. Z obsahu uvedených rozhodnutí ústavného súdu teda vyplýva, že ústavný súd\npovažoval za ústavne akceptovateľné oba právne názory najvyššieho súdu na výklad § 19a ods. 3\na 4 privatizačného zákona prezentované v týchto konaniach napadnutými rozhodnutiami\ndovolacieho súdu. Zároveň však tieto rozhodnutia preukazujú jednoznačne nejednotnosť\nrozhodovania najvyššieho súdu o tej istej právnej otázke už v období pred prijatím napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu.\n19. V preskúmavanej veci zvolený procesný postup najvyšší súd odôvodnil odvolaním sa na znenie\n§ 48 ods. 2 CSP, poukazujúc na nemožnosť postúpiť vec veľkému senátu päťčlenným senátom\nnajvyššieho súdu s prihliadnutím na jeho zákonné zloženie stanovené v tomto ustanovení.\n20. Podstatnou pre rozhodnutie v tejto veci bola teda otázka, či procesný postup najvyššieho súdu,\nv dôsledku ktorého predmetná vec nebola postúpená na rozhodnutie veľkému senátu, napriek\nexistencii odlišného právneho názoru o tej istej otázke vysloveného už v inom rozhodnutí\nnajvyššieho súdu, možno považovať za ústavne súladný. Negatívna odpoveď na túto otázku\nby znamenala, že v predmetnej veci nerozhodoval zákonný senát, čo vo svojich dôsledkoch vedie\nk porušeniu práva na zákonného sudcu, ako aj práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivé súdne\nkonanie.\n21. Ústavný súd v súvislosti so svojím právnym nazeraním na veľký senát z pohľadu\ninštitucionálneho, ako aj z pohľadu realizácie subjektívnych ústavných práv sťažovateľa odkazuje\nplne na svoje právne závery uvedené v rozhodnutí č. k. III. ÚS 46/2020 z 30. marca 2021,\nktoré sú aktuálne aj v preskúmavanom prípade. Práve v spomínanom rozhodnutí ústavný súd\nvyslovil, že konštruovanie mechanizmu veľkého senátu nie je bezdôvodné, naopak, dôvodov,\npre ktoré zákon ukladá zjednocovanie veľkému senátu, je viacero. Podstatnou vlastnosťou veľkého\nsenátu je jeho zloženie z väčšieho počtu sudcov z viacerých senátov súdu. Veľký senát tak\nmôže pri rozhodovaní zúročiť názory a znalosti viacerých sudcov a zároveň zastúpením väčšieho\npočtu sudcov reprezentuje názor väčšej časti súdu, než je len jeden „obyčajný“ trojčlenný\nči päťčlenným senát. V dôsledku toho rozhodnutia veľkého senátu zabezpečujú určitú kontinuitu\n9\n\na stabilitu v rozhodovaní celého súdu. Druhou, nepochybne nie menej významnou vlastnosťou\nveľkého senátu, je väčšia transparentnosť zmien v judikatúre. No a napokon rozhodovanie\nvo veľkom senáte prináša do procesu zjednocovania väčšiu mieru diskusie o právnom probléme,\nako to vyplýva z § 48 ods. 1 poslednej vety a ods. 4 CSP (porovnaj Kadlec, O. Role velkých senátů\nv rozhodování vrcholných soudů České republiky, Wolters Kluwer, Praha 2019, str. s. 204 – 209).\n22. V bode 36 nálezu č. k. III. ÚS 46/2020 z 30. marca 2021 ústavný súd vyslovil,\nže v ustanoveniach CSP nie je výslovne uvedené, že účastník dovolacieho konania má subjektívne\nprávo na rozhodnutie prijaté veľkým senátom. No ústavný súd pripomína, že vo všeobecnosti\nnie každá inštitucionálna povinnosť orgánov moci má koreláciu v subjektívnych právach\njednotlivcov. Na druhej strane zo skutočnosti, že sa dá s vysokou mierou určitosti objektívne\nstanoviť, že určitý právny názor je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí\niného senátu najvyššieho súdu, v spojení so skutočnosťou, že právny názor sa bezprostredne týka\nprávnej pozície účastníka konania a že o veci má rozhodnúť súd odlišne obsadený súd (veľký\nsenát), vyplýva, že dovolateľ má na základe § 48 ods. 1 CSP subjektívne právo na rozhodnutie\nveľkým senátom. Pod objektivitou má ústavný súd na mysli to, že v množine rozhodnutí\nnajvyššieho súdu je možné pomerne spoľahlivo určiť, či bolo v minulosti prijaté odlišné\nrozhodnutie. Diskrécia trojčlenného senátu je v tomto smere limitovaná.\n23. Z uvedeného teda vyplýva požiadavka, aby najvyšší súd výkladom a následnou aplikáciou § 48\nCSP v celom rozsahu rešpektoval právo sťažovateľa na zákonného sudcu i jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy (čl. 38 ods. 1 listiny) a čl. 6\nods. 1 dohovoru, predovšetkým podstatu a zmysel týchto práv, t. j. tak, aby jeho prostredníctvom\nbola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sťažovateľa vrátane jeho práva\nna rozhodnutie prijaté veľkým senátom. V tejto súvislosti je podstatné a určujúce\nto, že v dovolacom konaní sa rozhoduje predovšetkým o právach a povinnostiach nielen dovolateľa,\nale aj druhej strany sporu ‒ sťažovateľa, pričom procesné práva priznané CSP nemožno odňať\njeho formalistickým či reštriktívnym výkladom.\n24. Podľa § 48 ods. 1 CSP ak senát najvyššieho súdu pri svojom rozhodovaní dospeje k právnemu\nnázoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol vyjadrený v rozhodnutí iného senátu\nnajvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu. V uznesení\no postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.\n25. Podľa § 48 ods. 2 CSP veľký senát sa skladá z predsedu senátu a šiestich sudcov. Predsedom\nveľkého senátu je predseda príslušného kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu\nsú sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1, a traja\nsudcovia tohto kolégia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.\n26. Výklad § 48 ods. 2 CSP, ktorý v danom prípade aplikoval najvyšší súd, znamená odopretie\nsubjektívneho práva na postúpenie veci na rozhodnutie veľkému senátu sťažovateľovi v postavení\ndovolateľa napriek tomu, že v predmetnej veci bola existencia dvoch konkurujúcich si odlišných\nnázorov senátov najvyššieho súdu splnená. Vo svojich dôsledkoch by takýto výklad viedol\nk nerealizovateľnosti\ndotknutého\nsubjektívneho\npráva\nvo\nvšetkých\nprípadoch,\nv ktorých je vzhľadom na predmet týchto konaní najvyššiemu súdu zverená právomoc rozhodovať\nako súdu odvolaciemu na druhom stupni.\n\n10\n\n27. Ústavný súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať tiež na svoj ustálený právny\nnázor, podľa ktorého zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva aj požiadavka,\naby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady\nsúvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú,\nresp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb.\nVšetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech\nrealizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd\n(II. ÚS 148/06, m. m. tiež IV. ÚS 96/07, IV. ÚS 95/08, III. ÚS 79/2010).\n28. Z gramatického znenia ustanovenia § 48 ods. 1 CSP nie je možné vyvodiť obmedzenie počtu\nčlenov senátu najvyššieho súdu, ktorý je oprávnený za splnenia podmienky existencie dvoch\nkonkurujúcich si názorov postúpiť vec veľkému senátu. V odseku druhom dotknutého § 48 CSP\nje číslovkou traja určený počet členov kolégia určených rozvrhom práce najvyššieho súdu\nna rozhodovanie vo veľkom senáte. V spojení s § 48 ods. 2 prvou vetou, ktorá určuje celkový počet\nsudcov veľkého senátu na sedem (predseda a šiesti sudcovia), je však zrejmé, že členmi veľkého\nsenátu môžu byť len traja sudcovia dovolacieho senátu najvyššieho súdu, ktorému bola predmetná\nvec na rozhodnutie pridelená. Z tejto skutočnosti zrejme vychádzal v preskúmavanej veci konajúci\nsenát najvyššieho súdu pri svojom reštriktívnom výklade § 48 ods. 2 CSP.\n29. V záujme rešpektu k základným právam a slobodám je vecou najvyššieho súdu, nevylučujúc\nani aktiváciu čl. 4 ods. 2 CSP o dotváraní chýbajúcej právnej úpravy, aby sa vec veľkému senátu\npredložila. Ústavný súd bez ambície vstupovať najvyššiemu súdu do výberu efektívneho riešenia\na len v rovine obiter dicta poznamenáva, že z dotknutého ustanovenia CSP sa nejaví ako nemožné\nvyvodiť, že členmi veľkého senátu nevyhnutne nemusia byť všetci členovia postupujúceho senátu\nnajvyššieho súdu, ktorému bola predmetná vec pridelená na rozhodnutie a ktorý predmetnú vec\npostupuje. V tejto súvislosti sa ako dôležitá javí predovšetkým skutočnosť, že traja sudcovia\nv päťčlennom senáte predstavujú vždy názorovú väčšinu, ktorá je rozhodujúca pre prijatie\nrozhodnutia nielen v jeho výroku, ale i v právnej argumentácii, ktorou je tento výrok odôvodnený.\nZa ústavne konformný možno podľa ústavného súdu považovať výklad, podľa ktorého v prípade\npäťčlenného dovolacieho senátu, ktorý postupuje vec veľkému senátu, sa členmi veľkého senátu\nstanú traja jeho členovia predstavujúci názorovú väčšinu v tomto senáte. Uvedený výklad\nrešpektuje zmysel a podstatu právnej úpravy veľkého senátu a zároveň garantuje realizáciu\nsubjektívneho práva strany konania v dovolacom konaní.\n30. V konkrétnych okolnostiach prípadu, z ktorých vyplýva jednoznačne existencia rozdielnej\njudikatúry v identických veciach, podľa ústavného súdu nemožno pripustiť, aby najvyšší súd\nako súd dovolací neakceptoval zákonný postup stanovený CSP práve pre takéto procesné situácie\nv dôsledku reštriktívneho výkladu uvedeného ustanovenia. V dôsledku uvedeného výkladu\nustanovenia § 48 CSP najvyšší súd svojím procesným postupom nerešpektoval právomoc veľkého\nsenátu rozhodnúť v predmetnej veci, t. j. nerešpektoval zmysel uvedeného ustanovenia,\nako ani úlohu najvyššieho súdu ako zjednocovateľa judikatúry, ktorá je úzko prepojená s princípom\nprávnej istoty ako jedným zo základných princípov právneho štátu.\n31. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v konkrétnych okolnostiach prípadu\nreštriktívna interpretácia § 48 CSP uplatnená najvyšším súdom vo vzťahu k procesnému postupu\npri postúpení veci veľkému senátu nie je vzhľadom na požiadavku rešpektovania garancií práva\n\n11\n\nna zákonného sudcu, ako aj práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie\nz ústavného hľadiska akceptovateľná. V preskúmavanej veci teda neexistoval dôvod\nna jej nepostúpenie na prejednanie a rozhodnutie veľkému senátu, a preto ústavný súd konštatuje,\nže procesný postup najvyššieho súdu v preskúmavanom konaní nebol v súlade s ústavou, listinou\na dohovorom a došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa zaručených čl. 46 ods. 1, čl. 48\nods. 1 (čl. 38 ods. 1 listiny) a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozhodnutím\nnajvyššieho súdu. V závere však opätovne považuje za potrebné ústavný súd osobitne zdôrazniť,\nže predmetom prieskumu ústavného súdu v tomto konaní nebola otázka ústavnej súladnosti\na správnosti výkladu ustanovenia § 19a ods. 3a 4 privatizačného zákona, t. j. právneho názoru,\nktorý senát najvyššieho súdu v napadnutom rozhodnutí prijal.\n32. Ústavný súd v súvislosti s návrhom sťažovateľa na zrušenie napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu a vrátenie veci najvyššiemu súdu dospel k záveru, že pre dosiahnutie nápravy vo veci\nje nevyhnutné, aby tomuto návrhu vyhovel (výrok 2). Najvyšší súd je v ďalšom konaní vo veci\npodľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nviazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\nV.\nTrovy konania\n33. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 796,28 eur.\n34. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3 vyhlášky)\nZákladná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur a hodnota\nrežijného paušálu je 12,52 eur. Sťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za tri úkony\nprávnej služby uskutočnené v roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti\nústavnému súdu a vyjadrenie k stanovisku najvyššieho súdu), ku ktorým je potrebné pripočítať\n20 % daň z pridanej hodnoty (663,57 +132,71).\n35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. októbra 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "judikatúra-zjednocovanie", "súd-nestrannosť", "sudca-zákonný", "súd-procesný postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "výklad (interpretácia)-reštriktívny", "súd-senát", "súd-procesný postup"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1ObdoV/5/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:812acd3e-7781-4235-8cf0-0bf9c0aada1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 242/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 242/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.242.2022.1"}, {"guid": "ussr:ddd978d9-2a86-4e40-bbd4-fdb6a206cc61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 273/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 273/2021 z 7. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-07", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.273.2021.2"}, {"guid": "ussr:e27d507c-bfc7-4dfc-8e54-e7f443f07aa8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.75.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.75.2021.2"}, {"guid": "ussr:fb661487-a46e-477b-8b10-a25281849ed2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.277.2021.2"}, {"guid": "ussr:5cbd2baa-5040-4df1-8796-47b3f5a69238", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.185.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2021 z 15. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.185.2021.1"}, {"guid": "ussr:316e9602-9348-436e-a2f4-40c7775f98bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.46.2020.1"}, {"guid": "ussr:826896ca-d690-41e5-adeb-1546d791f8d7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.388.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 388/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 388/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.388.2018.1"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:0d3136c9-4410-4e61-b5e6-5add546de7f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 796/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 796/2016 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 223, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.796.2016.1"}, {"guid": "ussr:cdec1882-e0fe-4598-b008-1c95feeaed90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.577.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 577/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 577/2015 z 10. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-10", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.577.2015.1"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:b0072382-30a7-4b02-9b68-8450f80fc019", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 79/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 79/2010 z 20. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-20", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0072382-30a7-4b02-9b68-8450f80fc019"}, {"guid": "ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b458c6e3-04b8-4531-b0cd-c69b53efdabb"}, {"guid": "ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 96/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 96/07 z 10. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-10", "citacie_n": 146, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f1db4d37-b3b6-4f38-8553-c6b6b6552cf3"}, {"guid": "ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/06 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 478, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ea7dc890-1e30-4875-bc44-3b0e41c087ee"}, {"guid": "99e7b988-a29d-4ed3-ac53-643cab36d05b:096595fd-e3e4-446f-b288-1cb0b1c2f78c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2021:1015200715.1", "spisova_znacka": "3Obo/8/2020", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obo/8/2020 z 23. 6. 2021", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2021-06-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2021:1015200715.1"}, {"guid": "7d126af8-ce0a-4510-aba5-477d1a67a1d2:51ed11bc-2889-4923-a635-8218f63efa88", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:1010201419.8", "spisova_znacka": "1ObdoV/13/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/13/2019 z 23. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-23", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1010201419.8"}, {"guid": "dd32f4ec-3c3b-4690-a7eb-88ddf85d455a:2311b443-7e5c-436d-8b68-429c2c58273a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1", "spisova_znacka": "3Cdo/6/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2017 z 6. 3. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-03-06", "citacie_n": 1133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1194898899.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:54db9943-7436-418d-8e17-bf70fd2fc203", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 630/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 630/2025 z 6. 11. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-11-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.630.2025.1"}, {"guid": "ussr:414b0982-884a-4c8d-b0e5-58ec45b02cc9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.508.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 508/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 508/2024 z 26. 9. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.508.2024.1"}, {"guid": "db6a09e7-f24b-42eb-9fb8-588ada92fd62:7173f014-34bb-4c63-ab95-a13f10fefe04", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13", "spisova_znacka": "2Obo/4/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/4/2021 z 11. 12. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1010201164.13"}, {"guid": "fef5a114-4175-4587-a42e-fae224e4c83b:7383dc89-e7ec-4311-b24c-b06b561e6ca4", "ecli": "ECLI:SK:OSLC:2024:6624200566.3", "spisova_znacka": "16Csp/12/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 16Csp/12/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Okresný súd Lučenec", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSLC:2024:6624200566.3"}]}