{"guid": "ussr:3faeaa67-928f-4cf4-b333-a5b361787163", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.252.2023.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 252/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 252/2023 z 18. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. augusta 2023, sp. zn. III. ÚS 252/2023, ECLI:SK:USSR:2023:3.US.252.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2023-08-18", "forma": "Nález", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": "Dôvody dovolania", "pravna_veta": "Zastavenie civilného sporového konania predstavuje priamy zásah do základného práva na súdnu ochranu i práva na spravodlivé súdne konanie, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je subjektívne procesné právo žalobcu, aby o jeho žalobe súd meritórne rozhodol. Prípustným podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je preto dovolanie podané proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorého dôsledkom je právoplatné zastavenie konania, pokiaľ dovolateľ dôvodí nesprávnym právnym posúdením splnenia podmienok zakladajúcich povinnosť súdu konanie zastaviť.", "pravna_veta_zdroj": "sud", "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3faeaa67-928f-4cf4-b333-a5b361787163", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.252.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.252.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.252.2023.2/text", "citacie_n": 11, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 252/2023-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov\nPetra Straku a Martina Vernarského (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa 1. FC Košice, záujmové združenie právnických osôb,\nIČO 31 256 619, Palmová 2055/2, Košice, zastúpeného GRABAN, TORMA & PARTNERS\ns. r. o., Kováčska 53, Košice, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoR/5/2020-358\nz 8. septembra 2020 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/238/2021\nz 29. novembra 2021 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/238/2021 z 29. novembra 2021\nb o l i p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, jeho právo na spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a jeho právo na účinný prostriedok nápravy zaručené\nčl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2Cdo/238/2021 z 29. novembra 2021\nz r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n493,10 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n4. Ústavnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 2CoR/5/2020-358\nz 8. septembra 2020 o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. marca 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\nna účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13 dohovoru rozhodnutiami všeobecných súdov\n\nuvedenými v záhlaví tohto nálezu. Navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť, vec vrátiť Krajskému\nsúdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 252/2023-16 z 11. mája 2023 ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nprijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.\nII.\nSkutkové východiská\n3. Sťažovateľ sa žalobou doručenou rozhodcovskému súdu domáhal proti\n(ďalej len „žalovaný“), zaplatenia 340 000 eur za prestup hráča podľa\nzmluvy zo 7. januára 2004, na základe ktorej bol hráč preregistrovaný príslušnými orgánmi\nSlovenského futbalového zväzu od sťažovateľa k žalovanému.\n4. Rozhodcovský súd uznesením z 15. júna 2015 konanie zastavil a vyslovil, že nie je oprávnený\nvec rozhodovať, pretože v zmluve absentovala rozhodcovská doložka a žalovaný ju nepodpísal ani\nna výzvu rozhodcovského súdu.\n5. O žalobe sťažovateľa na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia podľa § 40 ods. 1 zákona\nč. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“)\nOkresný súd Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) rozhodol tak, že uznesením zo 14. októbra\n2019 konanie pre nedostatok svojej právomoci zastavil a žalovanému priznal náhradu trov konania\nv plnej výške. Dôvodil, že všeobecné súdy majú právomoc na preskúmanie rozhodcovských\nrozsudkov len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania, a to len v prípadoch taxatívne\nvymedzených v § 40 ZRK, pričom výsledkom takéhoto preskúmania môže byť zrušenie\nrozhodcovského rozsudku ako meritórneho rozhodnutia, ktorým rozhodcovský súd rozhodne\nvo veci samej. ZRK v § 38 ods. 2 obsahuje taxatívny výpočet zákonných ustanovení\no rozhodcovskom rozsudku, ktoré možno primerane aplikovať na rozhodcovské uznesenie.\nZo znenia § 38 ods. 2 ZRK vyplýva, že na rozhodcovské uznesenie sa primerane použijú\nustanovenia § 32 až § 37, avšak bez odkazu na možnosť primeraného použitia § 40 ods. 1 ZRK\no zrušení rozhodcovského rozsudku. Keďže sa sťažovateľ domáhal preskúmania a zrušenia\nrozhodcovského uznesenia, okresný súd uzavrel, že nemá právomoc rozhodovať o takej žalobe.\n6. Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, v ktorom namietal, že predmetné\nrozhodnutie rozhodcovského súdu má všetky zákonom predpokladané náležitosti rozhodcovského\nrozsudku podľa § 34 ZRK vrátane výroku o náhrade trov rozhodcovského konania a poučenia\no možnosti podať na všeobecný súd žalobu o jeho zrušenie. Preto možno odôvodnene predpokladať,\nže vydané rozhodnutie rozhodcovského súdu je v zmysle ZRK riadnym rozhodcovským\nrozsudkom, proti ktorému je možné podať žalobu. Posúdenie predmetného rozhodnutia okresným\nsúdom ako uznesenia je predčasné a sťažovateľ nemal nijakým spôsobom možnosť svoje tvrdenia\nv konaní preukázať. Vo veci malo byť nariadené pojednávanie a po oboznámení sa s úplnou\nargumentáciou sporových strán mal okresný súd spravodlivo rozhodnúť. Sťažovateľ namietal\naj voči výroku o nároku na náhradu trov konania, ktorý je formulovaný zmätočne a nezákonne,\npretože na jeho základe nie je možné založiť oprávnenie na rozhodnutie o priznaní tohto nároku.\n\n2\n\n7. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu a žalovanému priznal\nvoči sťažovateľovi náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Konštatoval, že rozsah\nkontroly rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov všeobecnými súdmi je daný výlučne\nvo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku ako meritórnemu rozhodnutiu. Sťažovateľ sa však domáhal\nzrušenia rozhodcovského uznesenia, na preskúmanie ktorého však okresný súd právomocou\nnedisponuje (§ 40 ZRK a contrario). K namietanému výroku o náhrade trov konania krajský súd\nuviedol, že je formulovaný dostatočne určitým a jasným spôsobom na to, aby z neho bolo zrejmé,\nkto a komu má povinnosť náhradu trov konania zaplatiť.\n8. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa 420 písm. f) a § 421 ods. 1\npísm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“). Nesprávnym právnym posúdením otázky\nsvojej právomoci veci ústiacim do zastavenia konania okresný súd odoprel sťažovateľovi prístup\nk spravodlivosti a krajský súd túto vadu nenapravil. Krajský súd neposkytol riadne zdôvodnenie,\nz akého dôvodu je výrok uznesenia okresného súdu o priznaní nároku na náhradu trov konania\nsprávny a vykonateľný. Okresný súd ani krajský súd sa nezaoberali skutočným obsahom\nrozhodcovského rozhodnutia, teda či naozaj ide o procesné uznesenie podľa § 38 ZRK\nalebo je možné, že rozhodcovský súd rozhodoval v skutočnosti rozsudkom. Takému záveru svedčí\nviacero skutočností vyplývajúcich z konania rozhodcovského súdu, ktoré by boli okresnému súdu\nznáme, ak by umožnil sťažovateľovi v konaní riadne procesne konať. V konaní, ktoré za jediný\ndôvod na zastavenie konania považuje skutočnosť, že proti rozhodcovskému uzneseniu\nnie je možné podať žalobu o jeho zrušenie, je potrebné dostatočne ustáliť záver, že rozhodcovské\nuznesenie je tým uznesením, voči ktorému sa nemožno brániť v konaní pred všeobecným súdom.\nNeskúmanie takých okolností má za následok nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnosť\nnapadnutého uznesenia. Výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť formulovaný\nvykonateľným spôsobom, t. j. musí v ňom byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) napadnutým uznesením dovolanie\nsťažovateľa odmietol. K dovolaniu podľa § 420 písm. f) CSP uviedol, že v danom prípade otázka\nprávomoci všeobecného súdu na konanie o žalobe o zrušenie rozhodcovského uznesenia bola\nvyriešená negatívne, a preto sa následne nemožno zaoberať už iba hypotetickou otázkou,\nči by postup okresného súdu v súdnom konaní spočívajúci podľa názoru sťažovateľa v nevykonaní,\nresp. nedostatočnom vykonaní dokazovania vo veci samej a neodôvodnení, prečo niektoré dôkazy\nnevykonal a ako sa vysporiadal s už vykonanými dôkazmi, mohol byť vyhodnotený ako nesprávny\nprocesný postup znemožňujúci sťažovateľovi uskutočňovanie jemu patriacich procesných práv\nv miere porušujúcej právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd tiež uviedol, že sťažovateľ namietal\nnesprávny procesný postup okresného súdu a nenamietal nesprávny procesný postup krajského\n(odvolacieho) súdu. Výrok o nároku na náhradu trov konania nie je rozhodnutím vo veci samej,\npreto proti nemu dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP nie je prípustné. Dovolanie podľa § 421\nods. 1 CSP najvyšší súd odmietol, keďže smerovalo proti uzneseniu, ktoré podľa § 421 ods. 2 CSP\ndovolaním napadnúť nemožno. Z rovnakého dôvodu najvyšší súd odmietol aj dovolanie\npodľa § 421 ods. 1 CSP proti potvrdeniu výroku okresného súdu o nároku na náhradu trov konania.\n\n3\n\nIII.\nArgumentácia sťažovateľa\n10. Sťažovateľ namieta, že krajský súd potvrdil ako vecne správne rozhodnutie okresného súdu,\nktorým bol vyslovený nedostatok právomoci súdov na prejednanie žaloby o zrušenie\nrozhodcovského rozhodnutia, hoci právomoc súdov bola daná. To všetko v dôsledku výkladu\nustanovení ZKR (najmä § 38 ods. 2 a § 40 ods. 1 ZKR), ktorý poprel ich účel a zmysel. Krajský súd\nsa vo svojom rozhodnutí navyše dostatočne nevyporiadal s argumentmi sťažovateľa obsiahnutými\nv podanom odvolaní, čím mu odoprel prístup k súdu a znemožnil mu dosiahnuť zrušenie\nrozhodcovského rozhodnutia, ktoré bolo jednoznačne vydané v rozpore so ZKR.\n11. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu porušuje označené práva sťažovateľa, pretože ním\nodmietol dovolanie, hoci nesprávnym procesným postupom krajského súdu spočívajúcim\nv potvrdení rozhodnutia okresného súdu o zastavení konania pre nedostatok právomoci súdu bolo\nsťažovateľovi znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, najmä právo na prístup\nk súdu v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rozhodnutie najvyššieho\nsúdu je navyše arbitrárne, keď nedalo žiadnu odpoveď na otázku, z akého dôvodu napriek\nargumentom sťažovateľa uvedeným v dovolaní obstojí zastavenie konania o zrušenie\nrozhodcovského rozhodnutia pre nedostatok právomoci súdu. Právo sťažovateľa na prístup k súdu\nnepovažoval najvyšší súd za jemu patriace procesné právo, ktoré je súčasťou práva na spravodlivý\nproces, a procesné práva sťažovateľa redukoval iba na jeho práva súvisiace s vykonávaním\ndokazovania.\n12. Oboma napadnutými rozhodnutiami bolo sťažovateľovi znemožnené dosiahnuť vydanie\nrozhodnutia o zrušení rozhodcovského rozhodnutia súdom, teda mu bol odňatý jediný účinný\nprostriedok nápravy jeho práv porušených rozhodcovským rozhodnutím, ktorým bola práve žaloba\no zrušenie rozhodcovského rozhodnutia podľa § 40 ods. 1 ZKR.\nIV.\nVyjadrenie krajského súdu, najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\nIV.1. Vyjadrenie krajského súd:\n13. Krajský súd zotrval na dôvodoch svojho napadnutého uznesenia a doplnil, že sťažovateľovi\npo právoplatnosti uznesenia o zastavení konania pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu\nnič nebránilo podať civilnú žalobu o plnenie podľa CSP a domáhať sa ochrany svojich práv\nna všeobecnom súde.\nIV.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n14. Najvyšší súd odkázal na vybrané pasáže odôvodnenia svojho napadnutého uznesenia\na konštatujúc, že sťažovateľ kritizoval nesprávne právne posúdenie otázky právomoci súdov konať\no žalobe na zrušenie rozhodcovského uznesenia, zdôraznil, že dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP\nex lege proti uzneseniu krajského súdu prípustné nie je a zároveň prípadné nesprávne právne\nposúdenie nezakladá prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP. Prípustnosť dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP sťažovateľ odôvodňoval nerešpektovaním pokynu krajského súdu v skoršom\nzrušujúcom uznesení, ktorým zaviazal okresný súd, aby dostatočne vysvetlil, ktoré dôkazy boli\n4\n\nstranami riadne predložené, z ktorých dôkazov následne vychádzal a akými úvahami\nsa pri ich vyhodnotení spravoval, a aby opätovne posúdil možnosť aplikácie § 40 ZRK.\nIV.3. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n15. Žalovaný ako zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení konštatuje plný súlad napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu s označenými právami sťažovateľa. Vo vzťahu k uzneseniu krajského\nsúdu vyjadruje presvedčenie o nedostatku právomoci ústavného súdu na prerokovanie ústavnej\nsťažnosti v tejto časti. Poukazuje aj na právo sťažovateľa obrátiť sa na generálneho prokurátora\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) s podnetom na podanie dovolania\npodľa § 458 a nasl. CSP. Toto právo sťažovateľ nevyužil, čo taktiež vylučuje právomoc ústavného\nsúdu na prieskum uznesenia krajského súdu. Žalovaný prednáša argumentáciu v prospech záveru\no absencii právomoci všeobecných súdov preskúmať iné rozhodnutie rozhodcovského súdu,\nnež je rozhodcovský rozsudok. Zdôrazňuje, že po zastavení rozhodcovského konania sťažovateľovi\nnič nebránilo, aby podal civilnú žalobu na plnenie na príslušný všeobecný súd. Upozorňuje\ntiež na právny názor ústavného súdu vyslovený v náleze č. k. III. ÚS 547/2013-23 z 19. februára\n2014, podľa ktorého je právomoc všeobecných súdov konať o žalobe podľa § 40 ods. 1 ZRK\nna zrušenie rozhodcovského uznesenia vylúčená.\nIV.4. Replika sťažovateľa:\n16. Sťažovateľ v replike uviedol, že dôvody, na ktorých založil ústavnú sťažnosť, po vyjadreniach\noboch všeobecných súdov rozptýlené neboli. Vyjadrenia krajského súdu a najvyššieho súdu nijako\nnereagujú na podstatu ústavnej sťažnosti, ktorej ťažisková argumentácia spočívala v ústavne\nakceptovateľnom odmietnutí mechanického doslovného výkladu znenia normatívneho textu\nv prípade, ak tento svojimi účinkami vážne ohrozuje materiálne presadzovanie ochrany práv\na právom chránených záujmov. Právo sťažovateľa na prístup k súdnej ochrane bolo postupom\nvšeobecných súdov odopreté a nad poskytnutím ochrany prevážila tendencia vykladať text zákona\nreštriktívne. Neželaný charakter tejto tendencie je daný právom reprobovaným následkom ústiacim\ndo porušenia zásady zákazu denegationis iustitiae. V materiálnom zmysle treba trvať\nna interpretácii zákona, ktorá umožní preskúmavať aj rozhodcovské uznesenie, ktorým\nrozhodcovský súd rozhodne o zastavení konania pre nedostatok právomoci.\nV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\nV.1. K napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu:\n17. Sťažovateľ kritizuje odmietnutie jeho dovolania ako neprípustného. Jeho argumentácia proti\nnapadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho sa preto nezakladá na formulácii\nnázoru, či všeobecné súdy majú alebo nemajú právomoc rozhodovať o žalobe na zrušenie iného\nrozhodcovského rozhodnutia, než je rozhodcovský rozsudok. Preto je protiargumentácia\nzúčastnenej osoby nálezom ústavného súdu č. k. III. ÚS 547/2013-23 z 19. februára 2014, ktorého\nobjektom nebolo rozhodnutie dovolacieho súdu, ale rozhodnutie samotného rozhodcovského súdu,\npre rozhodnutie o časti ústavnej sťažnosti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu irelevantná. Ani ďalšiu argumentáciu zúčastnenej osoby, podľa ktorej sťažovateľovi nič\n\n5\n\nnebránilo obrátiť sa na všeobecný súd po zastavení rozhodcovského konania so žalobou o plnenie,\nnemožno vyhodnotiť v neprospech sťažovateľa, keďže dovolaním kritizoval záver okresného súdu\na krajského súdu o nedostatku ich právomoci na rozhodnutie o žalobe podanej podľa § 40 ods. 1\nZKR, nie záver rozhodcovského súdu o zastavení rozhodcovského konania. Dôvodnosť napokon\nnemožno priznať ani presvedčeniu zúčastnenej osoby o podnete na podanie dovolania generálneho\nprokurátora podľa § 458 ods. 1 CSP ako o účinnom prostriedku nápravy (II. ÚS 172/2017\na tam uvedená prejudikatúra). Predmetný opravný prostriedok je totiž v dispozícii subjektu\nodlišného od sťažovateľa a podnet nezakladá nárok podnecovateľa na to, aby generálny prokurátor\ndovolanie podal.\n18. Východiskom pre ústavno-súdny prieskum rozhodnutí najvyššieho súdu o odmietnutí dovolaní\npodaných podľa CSP ako neprípustných je právny názor, podľa ktorého je v prvom rade vecou\nnajvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv\na slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby táto interpretácia nebola svojvoľná,\nale i formalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu\n(II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu\npredpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012, III. ÚS 546/2022).\n19. Berúc do úvahy prílohy ústavnej sťažnosti i vyjadrenie najvyššieho súdu k prijatej ústavnej\nsťažnosti, považuje ústavný súd najprv za podstatné vysporiadať sa s obsahom dovolania\nsťažovateľa. To je síce primárna úloha najvyššieho súdu, ale rekapitulácia obsahu sťažovateľovho\ndovolania v naratívnej časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (bod 22 napadnutého\nuznesenia), jeho následná reinterpretácia v nosných dôvodoch napadnutého uznesenia (bod 52\nnapadnutého uznesenia), ako aj vyjadrenie najvyššieho súdu, ktoré zrozumiteľne naznačuje,\nže kardinálnu otázku právomoci všeobecných súdov konať o žalobe na zrušenie rozhodcovského\nuznesenia (nie rozsudku) sťažovateľ v jeho dovolaní podradil pod dovolanie podľa § 421 ods. 1\nCSP, otvárajú otázky relevantné aj pre prieskum realizovaný ústavným súdom. Platí to obzvlášť\ns ohľadom na už konštatovaný rešpekt ústavného súdu k autonómnemu priestoru, ktorým najvyšší\nsúd pri posudzovaní prípustnosti dovolania disponuje. Ústavný súd totiž nespochybňuje právny\nzáver najvyššieho súdu o neprípustnosti sťažovateľovho dovolania založeného na § 421 ods. 1 CSP.\nVylučujúca právna norma v § 421 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) CSP je dostatočne\njednoznačná a zrozumiteľná a najvyšší súd ju na sťažovateľovo dovolanie uplatnil ústavne plne\nudržateľným spôsobom.\n20. Z obsahu sťažovateľovho dovolania ústavný súd zistil, že v jeho úvode sú ako dôvody\nprípustnosti uvedené § 420 písm. f) CSP, ako aj § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Následne\nuž argumentačnú matériu sťažovateľ vo svojom dovolaní systematicky nediferencoval z pohľadu\ntoho, či napĺňa § 420 písm. f) CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Z dovolania však dostatočne\nzrozumiteľne vyplýva, že sťažovateľ videl v zastavení konania o jeho žalobe odopretie\nspravodlivosti (strany 3 a 4 dovolania), keďže okresný súd „nesprávne vyhodnotil oprávnenosť\ndovolateľa domáhať sa zrušenie rozhodnutia rozhodcovského súdu a právomoc súdu prvej inštancie\nna rozhodnutie o návrhu na zrušenie tohto rozhodnutia“, a tak „nesprávnym procesným postupom\n6\n\nznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, keď uznesením znemožnil vykonávať žalobcovi jeho\nprocesné práva v konaní“ po zrušení prvšieho rozsudku z 28. marca 2017 krajským súdom (strana 4\na 5 dovolania). Až následne sťažovateľ v dovolaní rekapituluje procesné požiadavky\nna dokazovanie, ktoré okresnému súdu adresoval v zrušujúcom rozhodnutí krajský súd a ktoré\nokresný súd z dôvodu zastavenia konania nesplnil.\n21. Ústavný súd už vo viacerých meritórnych rozhodnutiach zaoberajúcich sa prípustnosťou\ndovolania podľa § 421 ods. 1 CSP judikoval očakávanie, že sa najvyšší súd pokúsi autenticky\nporozumieť dovolateľovi – jeho textu ako celku, hoci nemožno dotvárať vec na úkor procesnej\nprotistrany (I. ÚS 336/2019, III. ÚS 580/2021). Niet rozumného dôvodu neklásť rovnaké nároky\naj na posudzovanie dovolaní založených na § 420 písm. f) CSP. Formulované očakávanie\nvšak najvyšší súd v aktuálnej veci nesplnil, keď si z dôvodov, ktoré síce v dovolaní systematicky\nneboli dokonale usporiadané, obsahovo však boli artikulované jednoznačne a zrozumiteľne, vybral,\nktorý parciálny dôvod podradí pod sťažovateľom označený dôvod prípustnosti dovolania podľa\n§ 420 písm. f) CSP a ktorý pod § 421 ods. 1 CSP. Tak sa zrodila konštrukcia, podľa ktorej nesúhlas\nso zastavením konania sťažovateľ subsumoval pod § 421 ods. 1 CSP, a také dovolanie ex lege\nprípustné nie je, kým § 420 písm. f) CSP identifikoval len s kritikou nerešpektovania požiadaviek\nkrajského súdu adresovaných okresnému súdu ohľadne dokazovania vo veci samej. To umožnilo\nnajvyššiemu súdu odmietnuť ako neprípustné aj dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP,\nkeďže v dôsledku zastavenia konania (vylúčeného spod prieskumu podľa § 421 ods. 1 CSP) sa súdy\nv základnom konaní k dokazovaniu dopracovať ani nemohli. Popísanému konceptu nechýba\nvnútorná logika, predstavuje však reflexiu ústavne neakceptovateľného úniku najvyššieho súdu\nspod povinnosti poskytovať účinnú ochranu základnému právu sťažovateľa na súdnu ochranu i jeho\nprávu na spravodlivé súdne konanie.\n22. Ústavný súd v rámci poskytovania súdnej ochrany sťažovateľovým základným právam nemôže\ntolerovať hodnotenie obsahu jeho dovolania najvyšším súdom a následne ani rozhodnutie\nnajvyššieho súdu o tomto dovolaní. Dovolanie jednoznačne kritizuje nesprávne uplatnenie\nprocesných pravidiel o právomoci všeobecných súdov a nadväzne na to aj o zastavení konania\no sťažovateľovej žalobe na zrušenie rozhodcovského uznesenia. Ústavný súd súhlasí s právnym\nnázorom najvyššieho súdu, podľa ktorého nesprávne právne posúdenie nezakladá prípustnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) CSP, keďže účelom tohto právneho názoru je zdôrazniť\nnezameniteľnosť oboch typov dovolania, ako aj ich odlišné účelové určenie (nápravy zmätočnosti\nversus tvorba a zjednocovanie judikatúry). Koncepcia dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP,\na to aj prostredníctvom výluky plynúcej z § 421 ods. 2 CSP, však dokazuje, že prípustnosť\ndovolania podľa § 420 CSP nemôže byť založená na nesprávnom právnom posúdení veci tvoriacej\nhlavný predmet (meritum) konania na všeobecných súdoch. Okolnosti sťažovateľovej veci\ndokumentujú, že svoj právny názor najvyšší súd doviedol do ústavne neakceptovateľných\ndôsledkov. Všetky dôvody zmätočnosti podľa § 420 CSP totiž predstavujú z hľadiska\nich metodologickej podstaty výsledok nesprávneho právneho posúdenia. Nejde však o nesprávne\nprávne posúdenie veci tvoriacej predmet konania, ale o nesprávne právne posúdenie čiastkovej\nprocesnej otázky, a to či už v oblasti právomoci súdov [§ 420 písm. a) CSP ], danosti procesnej\nspôsobilosti [§ 420 písm. b) CSP ], prekážky rozhodnutej veci [§ 420 písm. d) CSP ] atď. Ide pritom\no parciálne procesné otázky zákonodarcom významovo povýšené na úroveň odôvodňujúcu\n7\n\nv prípade pochybenia prielom do stavu právnej istoty nastolenej právoplatným rozhodnutím, ktorým\nsa konanie vo veci samej skončilo (či už vecne alebo procesne). Význam týchto vád je daný práve\nkoncepciou základných práv a slobôd sporových strán.\n23. Niet pochýb, že zastavenie civilného sporového konania, teda jeho procesné ukončenie\nbez vecného vyriešenia sporu nastoleného žalobou, predstavuje priamy zásah do sféry základného\npráva na súdnu ochranu i práva na spravodlivé súdne konanie, ktorých neoddeliteľnou súčasťou\nje subjektívne procesné právo žalobcu, aby o jeho žalobe súd meritórne rozhodol. Z tohto dôvodu\nnemožno podľa názoru ústavného súdu spod prípustnosti dovolania založeného na § 420 písm. f)\nCSP vylúčiť dovolanie podané proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorého dôsledkom je právoplatné\nzastavenie konania, pokiaľ dovolateľ dôvodí, že na zastavenie konania neboli splnené zákonné\npodmienky.\n24. Aj rozhodovacia prax najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho v období účinnosti Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) stabilne rešpektovala východisko, podľa ktorého rozhodnutie\nodvolacieho súdu o zastavení konania, resp. rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdzujúce zastavenie\nkonania súdom prvého stupňa, je testovateľné v konaní o dovolaní, ktorého prípustnosť bola\nzaložená na § 237 psím. f) OSP (napr. 4Cdo/70/93, 3Cdo/61/95, 3Cdo/366/2013). Pendantom § 237\npsím. f) OSP je v účinnom právnom prostredí § 420 písm. f) CSP, preto niet dôvodu zaujať odlišný\npostoj k realizačnému záberu § 420 písm. f) CSP, a to aj v tom zmysle, že rozhodnutie o zastavení\nkonania predstavuje integrálnu súčasť procesného postupu odvolacieho súdu, ktorý\npodľa doslovného znenia predmetného ustanovenia CSP podlieha dovolaciemu prieskumu.\n25. Ústavný súd tak vyhodnotil ako dôvodnú sťažnostnú námietku, podľa ktorej napadnuté\nuznesenie najvyššieho súdu nedalo žiadnu odpoveď na otázku, prečo napriek argumentom\nsťažovateľa uvedeným v dovolaní obstojí zastavenie konania o zrušenie rozhodcovského\nrozhodnutia pre nedostatok právomoci súdu. Najvyšší súd napadnutým uznesením materiálne\nodoprel vyriešiť otázku nastolenú sťažovateľom v jeho dovolaní a tvoriacu predmet dovolacieho\nkonania a nesprávnym uplatnením zákonnej úpravy prípustnosti dovolania odňal sťažovateľovi jeho\nsubjektívne procesné právo na rozhodnutie o merite ním podaného mimoriadneho opravného\nprostriedku. Keďže predmetné subjektívne procesné právo je súčasťou jadra sťažovateľovho\nzákladného práva na súdnu ochranu i jeho práva na spravodlivé súdne konanie, ústavný súd\nrozhodol, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu došlo k ich porušeniu (bod 1 výroku\ntohto nálezu). Zároveň takto došlo aj k porušeniu sťažovateľovho práva na účinný prostriedok\nnápravy zaručeného čl. 13 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu), keďže uplatňovanie uvedeného\npráva musí nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva\nchráneného dohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu\nz 25. marca 1983), čo v sťažovateľovom prípade bolo splnené a zvýraznené tým, že najvyšší súd\nodoprel realizáciu práva na spravodlivé súdne konanie v jeho podstate.\n26. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody\npodľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže zároveň vec\nvrátiť na ďalšie konanie.\n27. Nápravu porušených práv sťažovateľa možno dosiahnuť zrušením napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu a vrátením veci na ďalšie konanie. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené\n8\n\nv bode 2 výroku tohto nálezu. Najvyšší súd viazaný podľa § 134 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) právnym názorom ústavného súdu bude\npo vrátení veci povinný opätovne rozhodnúť o sťažovateľovom dovolaní založenom na § 420\npísm. f) CSP, a to v medziach, ktoré sťažovateľ zrozumiteľne formulovanými dôvodmi svojho\ndovolania určil. Pri tom bude najvyšší súd povinný rešpektovať výkladové a právno-realizačné\nvýchodiská k uplatňovaniu § 420 písm. f) CSP prezentované v odôvodnení tohto nálezu a založené\nna požiadavkách vychádzajúcich zo sťažovateľovho základného práva na súdnu ochranu a jeho\npráva na spravodlivé súdne konanie. Pritom však ústavný súd zdôrazňuje, že týmto nálezom\nadresuje najvyššiemu súdu záväzný právny názor týkajúci sa výlučne prípustnosti sťažovateľovho\ndovolania podaného podľa § 420 písm. f) CSP, nie jeho dôvodnosti.\nV.2. K napadnutému uzneseniu krajského súdu:\n28. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych\na mimoriadnych opravných prostriedkov podľa CSP, nemožno sa domáhať ochrany svojich práv\nv konaní pred ústavným súdom.\n29. Sťažnostná kritika uznesenia krajského súdu v sebe zahŕňa ústavnú neudržateľnosť záveru\no nedostatku právomoci všeobecných súdov rozhodovať o žalobe podanej podľa § 40 ods. 1 ZRK\nna zrušenie rozhodcovského rozhodnutia odlišného od rozhodcovského rozsudku. Ústavný súd\nkonštatuje, že takto formulovaná námietka bude tvoriť predmet rozhodovania najvyššieho súdu\no dovolaní, ktoré sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podľa § 420\npísm. f) CSP. Akýkoľvek právny záver, ktorý by o predmetnej otázke ústavný súd v tomto náleze\nvyslovil, by preto predstavoval prejudikciu a vzhľadom na procesný stav po nadobudnutí\nprávoplatnosti nálezu aj nedovolený zásah do rozhodovacej právomoci najvyššieho súdu ako súdu\ndovolacieho. Vo formálnom vyjadrení to znamená, že právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť\no dovolaní sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu krajského súdu vedie ústavný súd k záveru,\nže prostriedok nápravy práv sťažovateľa priznaný mu zákonom ešte nemožno považovať\nza vyčerpaný, keďže najvyšší súd o ňom po vrátení veci ešte len bude rozhodovať. Preto bolo\npotrebné ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu odmietnuť podľa § 56\nods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (bod 4 výroku tohto nálezu).\n30. Prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie i v časti smerujúcej proti uzneseniu krajského súdu\nnebráni jej odmietnutiu. Uvedené vyplýva z dikcie § 56 ods. 2 úvodnej vety zákona o ústavnom\nsúde, podľa ktorej je odmietnutie v rámci predbežného prerokovania len možnosťou. Zo znenia\nzákona o ústavnom súde implicitne vyplýva, že aj po prijatí veci na ďalšie konanie je možné návrh\nz procesných dôvodov odmietnuť, keďže prijatie veci na ďalšie konanie nezakladá prekážku\nrozhodnutej veci v časti splnenia procesných podmienok (III. ÚS 231/2020, III. ÚS 167/2021).\n\n9\n\nVI.\nTrovy konania\n31. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti\nnahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n32. Ústavný súd s ohľadom na vyhovenie ústavnej sťažnosti priznal sťažovateľovi náhradu za dva\núkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia, ako aj za podanie ústavnej sťažnosti.\nOba úkony právnej služby boli vykonané v roku 2022. Pri výpočte trov právneho zastúpenia\nsťažovateľa ústavný súd vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná\nsadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2022 je 193,83 eur a hodnota režijného\npaušálu je 11,63 eur. Určenú sumu náhrady trov právneho zastúpenia bolo potrebné zvýšiť o 20 %,\nkeďže sťažovateľov právny zástupca preukázal, že je registrovaný ako platiteľ dane z pridanej\nhodnoty. Spolu tak náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby predstavuje\n493,10 eur. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) v lehote\ndvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (bod 3 výroku tohto nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. augusta 2023\n\nRobert Šorl\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodcovské konanie", "dovolanie-prípustnosť", "konanie-zastavenie", "dovolanie-prípustnosť", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "právna veta"], "pravna_veta": "Zastavenie civilného sporového konania predstavuje priamy zásah do základného práva na súdnu ochranu i práva na spravodlivé súdne konanie, ktorých neoddeliteľnou súčasťou je subjektívne procesné právo žalobcu, aby o jeho žalobe súd meritórne rozhodol. Prípustným podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku je preto dovolanie podané proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorého dôsledkom je právoplatné zastavenie konania, pokiaľ dovolateľ dôvodí nesprávnym právnym posúdením splnenia podmienok zakladajúcich povinnosť súdu konanie zastaviť.", "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/238/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}, {"sz": "2CoR/5/2020", "guid": "c8b104cc-38b9-4213-9df1-2f78a3526a2e:1889327f-5a88-481d-b00e-fabdb656d0ab", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:812173eb-2f69-47de-893c-cde6609d0414", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.546.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 546/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 546/2022 z 2. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-02", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.546.2022.1"}, {"guid": "ussr:e6196547-7756-4465-b373-01ae9167ed37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.167.2021.2"}, {"guid": "ussr:ab47777e-acac-42f2-9d18-51da9af44a1c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 231/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 231/2020 z 12. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-12", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.231.2020.2"}, {"guid": "ussr:2fb442f0-acc9-4097-888c-1a3b22b5bd72", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 336/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 336/2019 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.336.2019.1"}, {"guid": "ussr:080d1667-b09b-4b4c-a269-8fb797180508", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.172.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2017 z 2. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.172.2017.1"}, {"guid": "ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 547/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 547/2013 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d37be1c-5c99-4e8d-afee-cab8a0c80639"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "c8b104cc-38b9-4213-9df1-2f78a3526a2e:1889327f-5a88-481d-b00e-fabdb656d0ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "2CoR/5/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoR/5/2020 z 8. 9. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-09-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c8b104cc-38b9-4213-9df1-2f78a3526a2e:1889327f-5a88-481d-b00e-fabdb656d0ab"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e6d940c5-893d-464f-b1ec-f6e5f1076c14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.488.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 488/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 488/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.488.2023.1"}, {"guid": "937f8de6-2f2e-4c86-a0b7-04ce90d0cb8e:69000289-d8fb-4420-8130-330b4fc8f9db", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7223200555.1", "spisova_znacka": "3Obdo/48/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/48/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7223200555.1"}, {"guid": "f1cf767b-d9b1-48f7-8c2d-39e0b8ea6c44:87a4d57c-92f3-4137-a2fe-77993b57cafb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7223200553.1", "spisova_znacka": "3Obdo/45/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/45/2025 z 29. 4. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7223200553.1"}, {"guid": "39501b9f-4888-4fe6-9778-c2764eac6de1:79332a1d-3b0d-469e-92e8-11c0c6e9477c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:7223200556.1", "spisova_znacka": "2Obdo/19/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/19/2025 z 31. 3. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-03-31", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:7223200556.1"}, {"guid": "96bb2c2b-3c91-4ae3-bf5d-0862d5b5b04e:6636dea8-d726-418b-9b17-d1701d0577c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1", "spisova_znacka": "2Obdo/28/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/28/2024 z 25. 6. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:6123374792.1"}, {"guid": "52206d59-f2f1-4ac3-a1b4-c4431fb0ba02:5603cd6a-cc53-4135-ac52-6ca075c1d7ba", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7118224760.1", "spisova_znacka": "2Obdo/27/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/27/2024 z 29. 5. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7118224760.1"}, {"guid": "f8eb8f43-ac73-444e-9a08-b33f10cece81:15e4f377-1bf9-42c4-85e3-c488fba7b4df", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:7515219181.1", "spisova_znacka": "2Obdo/5/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/5/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:7515219181.1"}, {"guid": "5b827cbf-30c9-4bd5-8114-59ef1afc4bab:ae63a070-e11b-4b25-a395-f600b4c52820", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6622202340.1", "spisova_znacka": "2Obdo/44/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/44/2023 z 28. 11. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-11-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6622202340.1"}, {"guid": "e06ce9c9-ce3f-440d-a075-29ba833b0983:ed826cef-c178-41f9-9e32-926cddcbec94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1215892012.4", "spisova_znacka": "2Cdo/106/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/106/2023 z 29. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1215892012.4"}, {"guid": "d71fead4-c368-4117-893b-3bd9758535d0:8f9d9952-d6d4-4a1a-9362-739569112753", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6119419844.1", "spisova_znacka": "2Obdo/3/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/3/2023 z 22. 2. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-02-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6119419844.1"}, {"guid": "c0733934-40cc-4b3b-9a31-d8873e3978c9:3ebae2da-e918-40ef-a667-58561e98b25f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1", "spisova_znacka": "5Cob/11/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Cob/11/2023 z 27. 5. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6120367069.1"}]}