{"guid": "ussr:8b9c4e2e-2540-4c44-972f-6545967dcb6a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.99.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2023 z 16. 2. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. februára 2023, sp. zn. II. ÚS 99/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.99.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-02-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8b9c4e2e-2540-4c44-972f-6545967dcb6a", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.99.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.99.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.99.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 99/2023-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou BERNÍK &\npartneri, s. r. o., Štúrova 101, Svit, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Peter Berník, proti\nrozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Cdo/109/2022 z 28. júla 2022 a postupu,\nktorý jeho vydaniu predchádzal, takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. novembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5Cdo/109/2022 z 28. júla\n2022 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a postupom, ktorý jeho vydaniu predchádzal. Sťažovateľ\nnavrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti, napadnutého rozsudku a ďalších príloh ústavnej sťažnosti vyplýva, že\nsťažovateľ sa žalobou podanou proti žalovanému\n, pobočka poisťovne\nz iného členského štátu,\n,\n, domáhal zaplatenia\n213 424,42 eur s príslušenstvom z titulu škody na zdraví spôsobenej prevádzkou motorového\nvozidla. Konanie bolo pôvodne vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/206/2016.\nPodaním doručeným Okresnému súdu Poprad 11. apríla 2017 sťažovateľ „upresnil“ označenie\nžalovaného uvedeného v žalobe na\nZrt., cudzojazyčné obchodné meno:\n,\n, Budapešť 1134, Maďarsko, a súčasne navrhol, aby súd\nv zmysle § 80 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) rozhodol, že namiesto\nžalovaného vstupuje obchodná spoločnosť\n,\n,\n. Okresný súd Poprad uznesením z 11. januára 2018 návrhu sťažovateľa\n\nna zmenu subjektu na strane žalovaného vyhovel. Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný\nsúd“) ako miestne príslušný súd rozsudkom č. k. 7C/15/2018-216 zo 4. februára 2019 konanie\nv časti týkajúcej sa istiny 98 237,22 eur zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov konania proti sťažovateľovi v rozsahu 100 %. Zamietnutie žaloby vecne\nodôvodnil dôvodnosťou námietky premlčania vznesenej žalovaným vzhľadom na to, že návrh\nsťažovateľa na zmenu subjektov na strane žalovaného bol podaný po uplynutí premlčacej doby, a to\naž 11. apríla 2017, pričom k spočívaniu premlčacej doby podaním proti žalovanému, organizačnej\nzložke právnickej osoby, t. j. procesne nespôsobilému subjektu, podľa § 112 Občianskeho\nzákonníka nedošlo, pretože v žalobe nebol žalovaný správne označený. Na základe sťažovateľom\npodaného odvolania Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.\n10Co/78/2019-275 z 22. augusta 2019 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) v napadnutej\nzamietavej časti potvrdil, keďže sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožnil\ns dôvodmi rozsudku okresného súdu. Na doplnenie uviedol, že žalobca podal žalobu na miestne\nnepríslušný Okresný súd Poprad a ako žalovaný subjekt označil\n, pobočka\npoisťovne z iného členského štátu, so sídlom\n,\n,\nktorého právnou formou bol podnik zahraničnej osoby (organizačná zložka podniku zahraničnej\nosoby). S poukazom na § 5 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 160\nods. 2 a 3 písm. b) prvú vetu CSP uviedol, že súd prvej inštancie nemal voči sťažovateľovi\npoučovaciu povinnosť, keďže bol v konaní od začiatku zastúpený advokátom a bolo tak výlučne\njeho povinnosťou v žalobe označiť procesne spôsobilý žalovaný subjekt. Nestotožnil sa s názorom\nsťažovateľa, že úlohou súdu je pomáhať žalobcovi odstrániť formálne prekážky brániace\nmeritórnemu prerokovaniu uplatneného nároku s cieľom predísť odopretiu prístupu k spravodlivosti\na že jeho povinnosťou bolo vyzvať sťažovateľa na odstránenie vád podania podľa § 43 OSP.\nDôvodil, že označenie žalovanej strany bez právnej subjektivity nie je formálnym nedostatkom, ale\nide o esenciálnu náležitosť žaloby, podmienku konania, splnenie ktorej je súd povinný skúmať\nkedykoľvek počas konania. Procesný postup Okresného súdu Poprad, ktorý uznesením z 11. januára\n2018 rozhodol tak, že namiesto v žalobe označeného subjektu bez právnej subjektivity pripustil\nvstup subjektu s právnou subjektivitou, bol podľa odvolacieho súdu v absolútnom rozpore\nso zákonom. Dodal, že nedostatok procesnej subjektivity je taký nedostatok podmienky konania,\nktorý nemožno odstrániť, pričom ak by mal sťažovateľ v úmysle žalovať zahraničnú právnickú\nosobu, musel by k žalobe pripojiť aj výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná\nosoba zapísaná. Sťažovateľ však v žalobe jasne, nezameniteľne a zrozumiteľne označil\nza žalovaného len organizačnú zložku zahraničnej právnickej osoby, ktorá nemá procesnú\nsubjektivitu. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o vade podania spočívajúcej v mylnom označení\nsubjektu, pretože nejde o chybu v písaní alebo o inú zrejmú nesprávnosť, ktorá sa vyskytla\npri písomnom vyhotovovaní žaloby. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie,\nprípustnosť ktorého vyvodzoval z § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. c) CSP. Najvyšší súd\nnapadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa ako nedôvodné podľa § 448 CSP zamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje:\n\n2\n\na) Napadnutý rozsudok je vzhľadom na aplikáciu nesprávneho výkladu príslušných ustanovení OSP\na mechanickú aplikáciu práva abstrahujúcu od účelu právnej úpravy ústavne nekonformný, a preto\nnezákonný a protiústavný. Skutkové a právne závery vyvodené najvyšším súdom „trpia vadou\nnazerania na vec optikou príliš rigidného výkladu procesných pravidiel, čo je z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné“, porušujúce právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces.\nSťažovateľ najvyššiemu súdu (a rovnako aj okresnému súdu a krajskému súdu) vyčíta, že odmietol\nústavne konformnú interpretáciu § 43 OSP. Ak by všeobecné súdy aplikovali na celú vec výklad\nsúladný s ústavou, tak by nepochybne vyzvali sťažovateľa na odstránenie nedostatkov žaloby\nv zmysle predmetného ustanovenia a následne by nedošlo k nesprávnemu posúdeniu otázky\nvčasného uplatnenia žaloby.\nb) Odhliadnuc od už uvedeného, sťažovateľ dáva do pozornosti, že z jeho strany došlo\nk odstráneniu vád podania, a to aj bez výzvy súdu prvej inštancie v zmysle § 43 OSP, a to v rámci\nnávrhu na zmenu v osobe žalovaného, ktorému Okresný súd Poprad vyhovel, avšak následne\nokresný súd „aplikoval ústavne nekonformný výklad procesných predpisov“, keď predmetné\nspresnenie označenia žalovaného nepovažoval za odstránenie vád podania, ale návrhu na zmenu\nstrán sporu v zmysle § 80 CSP pripísal účinky podania novej žaloby. Uvedené tak viedlo\nk akceptácii námietky premlčania podanej žalovaným a k rozhodnutiu v neprospech sťažovateľa,\npričom predmetný právny záver potvrdil krajský súd a v dovolacom konaní aj najvyšší súd.\nc) Poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci sp. zn. 31Cdo/2847/2011\na rozhodnutia ústavného súdu vo veciach sp. zn. I. ÚS 540/2015 a sp. zn. II. ÚS 675/2016, bol\npodľa sťažovateľa súd povinný vyzvať ho na odstránenie nedostatkov žaloby, pričom táto\npovinnosť vychádza zo samotného rozporu medzi uplatneným nárokom a v žalobe označeným\nnositeľom povinnosti. Ústavný súd v rozhodnutí č. k. I. ÚS 540/2015-10 vyslovil právny záver, že\nuvedenie takých právnych predpisov v žalobe, z ktorých jednoznačne vyplýva, aký subjekt mal\nsťažovateľ v úmysle žalovať, v kontexte označenia iného subjektu v žalobe zakladá\nnezrozumiteľnosť žaloby vo forme jej neurčitosti, pričom v zmysle § 43 ods. 1 OSP je v tomto\nprípade povinnosťou súdov uznesením vyzvať na odstránenie tejto vady žaloby. V nadväznosti\nna uvedené dáva sťažovateľ do pozornosti, že v samotnej žalobe odkazoval na § 4 ods. 2 písm. a)\nzákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú\nprevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov, z ktorého jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ mal v úmysle uplatniť si svoj nárok voči\npoisťovni, a nie voči pobočke organizačnej zložke zahraničnej právnickej osoby bez procesnej\nsubjektivity. Vzhľadom na uvedený fakt sú preto závery najvyššieho súdu, ako aj súdov, ktoré\nrozhodovali v predmetnej veci, ústavne neudržateľné.\nd) Sťažovateľ z opatrnosti dáva do pozornosti, že pokiaľ by si Okresný súd Poprad riadne plnil\nsvoje procesné povinnosti vyplývajúce z § 103 OSP, tak by nepochybne musel zastaviť predmetné\nkonanie pre nedostatok procesnej spôsobilosti na strane žalovaného, a to hneď na jeho začiatku.\nSťažovateľ by následne mal možnosť podať žalobu proti subjektu s procesnou subjektivitou, a tak\nzabrániť premlčaniu svojho nároku. Z uvedeného vyplýva, že priamym konaním, resp. nekonaním\nOkresného súdu Poprad došlo k situácii, keď sťažovateľ už nemal možnosť, aby súdy meritórnym\nrozhodnutím rozhodli o jeho hmotnoprávnom nároku, čím došlo k porušeniu práva sťažovateľa\nna spravodlivý súdny proces.\ne) Napokon podľa názoru sťažovateľa mali všeobecné súdy posúdiť vznesenie námietky premlčania\nžalovaným za rozporné s dobrými mravmi, a teda na túto námietku neprihliadať, čo by zo strany\n3\n\ntýchto súdov znamenalo vyjadrenie rešpektu k významu základných práv sťažovateľa, ktorých\nporušenie v tejto ústavnej sťažnosti namieta.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n4. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru) napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu o zamietnutí dovolania sťažovateľa pre\nústavne nesúladnú interpretáciu § 43 OSP, v dôsledku ktorej všeobecné súdy konajúce vo veci\nnevyzvali sťažovateľa na odstránenie formálnej vady žaloby spočívajúcej v nesprávnom označení\nžalovaného, čo viedlo v konečnom dôsledku k zamietnutiu sťažovateľom uplatnenej žaloby.\n5. Po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že v ústavnej\nsťažnosti predložená argumentácia nie je spôsobilá spochybniť ústavnú konformnosť prijatých\nprávnych záverov. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti opakuje výhrady, ktoré už uplatnil pred\nkrajským súdom a rovnako najvyšším súdom, a vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho\nsúdu v ústavnej sťažnosti nepredložil konkrétnu argumentáciu spochybňujúcu udržateľnosť záverov\nnajvyššieho súdu. Prevažná časť jeho argumentácie je len opakovaním argumentácie uvedenej\nv dovolaní a predtým v odvolaní, čím stavia ústavný súd do pozície ďalšej prieskumnej inštancie,\nktorá by mala opätovne posudzovať rovnaké námietky. Takéto postavenie ústavnému súdu\nneprináleží. Ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (I. ÚS 31/05). Skutkový\nstav a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy,\nak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneudržateľné (podobne aj IV. ÚS 43/04).\n6. Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyjadril k jednotlivým\nrozhodnutiam najvyššieho súdu a ústavného súdu, ktorými sťažovateľ podporoval svoju dovolaciu\nnámietku založenú na nesprávnom procesnom postupe súdov nižších inštancií, keď okresný súd\nsťažovateľa v rozpore s § 43 ods. 1 OSP nevyzval na odstránenie nedostatkov podania ‒ označenia\nžalovaného subjektu, čím došlo podľa názoru sťažovateľa v konaní k vade v zmysle § 420 písm. f)\nCSP. Analýzou sťažovateľom označených rozhodnutí najvyšší súd vyhodnotil, že tieto vychádzajú\nz odlišného skutkového a právneho stavu, resp. z odlišnej procesnej situácie, a preto z nich vo veci\nsťažovateľa nemožno vychádzať. Najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd, ktorý potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie, svojím procesným postupom nezaťažil konanie vadou vyplývajúcou\nz § 420 písm. f) CSP, keďže v prípade sťažovateľa neboli splnené zákonné predpoklady na použitie\npostupu § 43 ods. 1 OSP, pretože z jeho žaloby nevyplýval žiadny rozpor týkajúci sa skutočnosti,\nkoho mal v úmysle žalovať, a tým, že súd prvej inštancie nepoučil, resp. nevyzval sťažovateľa\nna opravenie žalovanej strany tak, aby táto mala procesnú subjektivitu, neporušil jeho právo\nna spravodlivý proces. K druhému uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. c)\nCSP najvyšší súd uviedol, že sťažovateľ v dovolaní nepoukázal na konkrétne rozhodnutia\ndovolacieho súdu, ktoré by nastolenú otázku, „kto je subjektom konania na strane žalovaného a či\nspôsob, akým žalobca žalovaného vymedzil, resp. jeho označenie opravil, možno považovať\nza účinný a súd má povinnosť naň prihliadnuť a aké právne účinky mu priznáva“, riešili odlišným\nspôsobom. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky premlčania uplatneného\nnároku najvyšší súd uviedol, že právny názor vyjadrený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej\n\n4\n\nsocialistickej republiky č. k. 4Cz/32/81 z 22. decembra 1981 bol prekovaný neskoršou\nrozhodovacou praxou dovolacieho súdu (judikát R 45/2003, sp. zn. 3Cdo/92/2004) a vychádzajúc\nz nej najvyšší súd zhrnul, že vo veci sťažovateľa bol „v žalobe označený žalovaný subjekt úplne,\npresne, určito a zrozumiteľne, pričom vadou podania (žaloby) nie je skutočnosť, že tento subjekt organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, nemá procesnú subjektivitu. Ide o nedostatok\npodmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd prvej inštancie preto nemal dôvod postupovať\npodľa § 43 ods. 1 OSP (v súčasnosti § 129 CSP) a vyzvať dovolateľa na opravu žaloby, pretože jeho\nžaloba nebola vadným (nesprávnym, neúplným alebo nezrozumiteľným) podaním v zmysle daného\nustanovenia. Z uvedeného potom vyplýva záver, že podanie žaloby proti procesne nespôsobilému\nsubjektu nemôže mať za následok spočívanie premlčacej doby podľa § 112 Občianskeho\nzákonníka.“.\n7. Právne závery, ktoré v konečnom dôsledku viedli najvyšší súd k zamietnutiu dovolania podľa\n§ 448 CSP, sú v napadnutom rozhodnutí zdôvodnené vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo\na majú oporu nielen v aplikovaných ustanoveniach civilných procesných kódexov, ale i v judikatúre\nnajvyššieho súdu, na ktorú v odôvodnení napadnutého rozsudku poukazuje. Ústavný súd\nv prejednávanej veci nezistil taký výklad a aplikáciu relevantných právnych ustanovení, ktorých\núčinky by boli nezlučiteľné s označenými právami sťažovateľa alebo ktoré by popierali samotný\nobsah a zmysel aplikovaných noriem. Ústavný súd považuje najvyšším súdom poskytnutú odpoveď\nna námietky sťažovateľa o nesprávnom procesnom postupe okresného súdu a nesprávnom právnom\nposúdení veci okresným a odvolacím súdom za ústavne akceptovateľnú. Napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu nevykazuje znaky arbitrárnosti, prílišného formalizmu či nedostatočného\nodôvodnenia zo strany najvyššieho súdu pri posudzovaní dovolania sťažovateľa. V okolnostiach\nveci ústavný súd preto nevidí žiadny priestor na vstupovanie do rozhodnutia všeobecného súdu\na posudzovanie hmotnoprávnych či procesných otázok, ktorých posúdenie všeobecné súdy viedlo\nk vydaniu ich rozhodnutí.\n8. K sťažnostnej námietke o nesprávnom postupe okresného súdu, ktorý mal zastaviť predmetné\nkonanie pre nedostatok procesnej spôsobilosti na strane žalovaného hneď na jeho začiatku, čím by\nsa predišlo premlčaniu sťažovateľom uplatneného nároku, ústavný súd uvádza, že takto\nformulovaná námietka sťažovateľa nebola prednesená dovolaciemu súdu na rozhodnutie, a preto je\nv zmysle zásady subsidiarity neprípustná. Ústavný súd však v tejto súvislosti poukazuje na to, že\nsťažovateľ v dovolaní uplatnil presne opačnú argumentáciu, keď uviedol, že „zastavenie konania\nv prejednávanej veci bez vyzvania žalobcu na odstránenie nedostatkov v označení žalovaného ako\nto žalovaný žiadal, by nepochybne predstavovalo pre žalobcu odňatie možnosti konať pred súdom,\nresp. odmietnutie spravodlivosti so všetkými dôsledkami v podobe riadnych a mimoriadnych\nopravných prostriedkov vrátane ústavnej sťažnosti“.\n9. Ústavný súd podotýka, že obsahom základného práva na súdnu ochranu, resp. spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je garancia, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania\na predstavy účastníka konania.\n10. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým rozsudkom a právom\nna spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorého porušenie sťažovateľ\nnamieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd\n\n5\n\npreto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.\n11. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi\nsťažovateľa uvedenými v petite jeho ústavnej sťažnosti nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. februára 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-súladná", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/109/2022", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9f9d18f3-42bc-445a-be96-a2f016793041", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 675/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12. 1. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-01-12", "citacie_n": 89, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.675.2016.1"}, {"guid": "ussr:bc1cc9d1-fd45-4e38-98ff-016b8be96229", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.540.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 540/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 540/2015 z 9. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.540.2015.1"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/04 z 25. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-25", "citacie_n": 502, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02910483-2678-482d-95d9-8557bf523acc"}, {"guid": "0f5a655d-4408-4ff0-be35-7130bc131db4:6ae3edd2-46a7-4e78-a3e2-f3c3822689ce", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5817203727.2", "spisova_znacka": "10Co/78/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/78/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5817203727.2"}], "citovane_v": []}