{"guid": "ussr:ae82b9ae-f099-422a-9a9f-d6aeafc52cf3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.94.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 94/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 94/2023 z 10. 5. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 10. mája 2023, sp. zn. II. ÚS 94/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.94.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-05-10", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ae82b9ae-f099-422a-9a9f-d6aeafc52cf3", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.94.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.94.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.94.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 94/2023-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,\nHviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná prokurista a advokát Mgr. Michal\nBizoň, LL.M., proti postupu Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.\n29 Cr 15/2018 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cr 15/2018 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd\na právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Bratislava V p r i k a z u j e ,\n29 Cr 15/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nBratislava V p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\n530,86 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 25. januára 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\npostupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n29 Cr 15/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal\nokresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie\n2 500 eur a náhradu trov právneho zastúpenia.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 8. marca 2018 domáhal zrušenia dvoch\nšpecifikovaných rozhodcovských rozsudkov. Okresný súd 19. júna 2018 vyrubil sťažovateľovi\nsúdny poplatok za podanú žalobu. Sťažovateľ výzvu prevzal 25. júna 2018 a súdny poplatok\nv určenej lehote zaplatil.\n3. Dňa 28. júna 2018 vzal sťažovateľ žalobu späť v časti zrušenia jedného z rozhodcovských\nrozsudkov a naďalej sa domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/262/2017\nz 2. januára 2018.\n4. Uznesením č. k. 29 Cr 15/2018-111 z 26. apríla 2019 okresný súd vyzval žalovaného\nna vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo spolu so žalobou, s prílohami, čiastočným späťvzatím žalobcu\na poučením strany sporu o procesných právach a povinnostiach doručené žalovanému 18. júna\n2019.\n5. Okresný súd uznesením č. k. 29 Cr 15/2018-137 z 1. augusta 2019 vyzval sťažovateľa,\naby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného z 3. júla 2019. Sťažovateľ doručil okresnému súdu\nrepliku 23. augusta 2019, v ktorej zároveň navrhol odklad vykonateľnosti predmetného\nrozhodcovského rozsudku.\n6. Uznesením č. k. 29 Cr 15/2018-177 z 24. októbra 2019 okresný súd vyzval žalovaného\nna vyjadrenie k replike sťažovateľa.\n7. Žalovaný doručil okresnému súdu dupliku 6. decembra 2019. Od doručenia dupliky žalovaným\nostal okresný súd podľa vyjadrenia sťažovateľa nečinný. Sťažovateľ 4. novembra 2022 požiadal\nokresný súd o nariadenie termínu pojednávania, ale bezvýsledne.\n8. Dňa 7. marca 2023 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa zaslané na vedomie vyjadrenie\nžalovaného k jeho replike spolu s úradným záznamom okresného súdu.\n9. Na pojednávaní 6. apríla 2023 okresný súd rozhodol vo veci samej.\n\n2\n\n10. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 94/2023 zo 16. februára 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n11. Sťažovateľ uvádza, že skutkovo identické konanie medzi totožnými stranami sporu bolo vedené\nna okresnom súde pod sp. zn. 58 Cr 7/2018 a ešte v roku 2021 bolo právoplatne skončené,\npreto zastáva názor, že posudzovaná vec po právnej ani skutkovej stránke nie je zložitá.\nNie je si vedomý žiadneho svojho konania, ktorým by mohol čo i len čiastočne prispieť k tomu,\nže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené.\n12. Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd za celú dobu trvania konania nevykonal ani jedno\npojednávanie. K prvému obdobiu nečinnosti okresného súdu došlo podľa jeho názoru v období\nod júla 2018 do júna 2019, pričom trvalo takmer rok, kým vyzval žalovaného na vyjadrenie\nsa k podanej žalobe. Od decembra 2019 až do dňa podania ústavnej sťažnosti je okresný súd\nnečinný, nerozhodol ani o návrhu na odklad vykonateľnosti predmetného rozhodcovského\nrozsudku.\n13. Výšku požadovaného finančného zadosťučinenia odôvodňuje sťažovateľ roky trvajúcim stavom\nprávnej neistoty, počas ktorých je proti nemu vedená exekúcia.\n14. Sťažovateľ zastáva názor, že nemožno nájsť žiadne legitímne odôvodnenie, prečo\nnie je napadnuté konanie ani po 5 rokoch právoplatne skončené. Dĺžku napadnutého konania\npovažuje za extrémne dlhú, pričom nič nenasvedčuje tomu, že by vec mohla byť v dohľadnom čase\nprávoplatne skončená. Je presvedčený, že okresný súd postupom v napadnutom konaní porušil jeho\nzákladné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n15. Okresný súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že konal „podľa možností zákonnej sudkyne\na administratívneho aparátu s prihliadnutím na zaťaženosť pridelených súdnych oddelení, množstvo\npridelených vecí a potrebu uprednostniť spory, ktoré do oddelení napadli skôr ako žaloba\nv posudzovanom prípade a spory, ktorých vybavenie neznesie odklad“. Ďalším faktorom, ktorý\npodľa okresného súdu prispel k predĺženiu konania, boli opatrenia prijaté v súvislosti so zabránením\nšírenia nákazlivej ľudskej choroby COVID-19.\n\n3\n\n16. Okresný súd pripojil k svojmu vyjadreniu chronológiu úkonov v napadnutom konaní\na tiež poukázal na to, že sťažovateľ nevyužil možnosť podať sťažnosť na prieťahy v konaní\npredsedovi súdu.\n\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n17. Sťažovateľ v replike okrem iného uvádza, že veci skutkové a právne obdobné, v ktorých\nsa napadá rozhodcovský rozsudok toho istého rozhodcu, ktoré boli v roku 2018 pridelené tej istej\nzákonnej sudkyni a tomu istému administratívnemu aparátu (dve z nich dokonca až po podaní\nžaloby sťažovateľa), boli rozhodnuté už v roku 2020.\n18. Právny zástupca sťažovateľa, poukazujúc na svoju advokátsku prax, zastáva názor, že sťažnosť\nna prieťahy v konaní podaná predsedovi okresného súdu nepredstavuje účinný prostriedok ochrany\npráv sťažovateľa.\n19. Sťažovateľ k replike pripojil kópiu zápisnice z pojednávania okresného súdu zo 6. apríla 2023,\nna ktorom vyhlásila zákonná sudkyňa rozsudok vo veci samej.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n20. Sťažovateľ podstatnou časťou argumentácie tvrdí, že zo strany okresného súdu konajúceho\nv jeho veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov.\n21. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n22. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nktoré je garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).\n23. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\n\n4\n\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n24. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu\naj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,\nI. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník (strana\nsporu) obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza\nnajmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného\na neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje\nv konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania“.\n25. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen\njeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n26. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo\nalebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma\nvždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto\ntroch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie\núčastníka súdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02).\nV súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02).\n27. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právna a skutková zložitosť prejednávanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že návrhy na zrušenie rozhodcovských rozsudkov v zásade patria medzi bežnú\nrozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Ústavný súd konštatuje, že nič nenasvedčuje tomu,\nže by v posudzovanej veci išlo o skutkovo či právne mimoriadne náročný spor.\n28. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom\nsa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia\njej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní neovplyvnil\nnežiadúcim spôsobom jeho dĺžku, zároveň však poukazuje na to, že mohol a mal byť v konaní\n\n5\n\naktívnejší, keďže až v novembri 2022 urgoval okresný súd o nariadenie pojednávania, pričom\nnevyužil ani právny prostriedok, sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorý\nmal potenciál odstrániť zbytočné prieťahy v konaní dohľadom predsedu súdu nad plynulosťou\nkonania. Ústavný súd uvedené skutočnosti zohľadňoval pri rozhodovaní o výške primeraného\nfinančného zadosťučinenia.\n29. Tretím hodnotiacim kritériom je postup okresného súdu v napadnutom konaní. K tomu\nje potrebné v prvom rade uviesť, že okresný súd prvé pojednávanie vo veci nariadil až po vyše\n5 rokoch od podania žaloby a napadnuté konanie od jeho začatia (8. marca 2018) až do dňa podania\nústavnej sťažnosti nebolo právoplatne skončené. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že dĺžku\nkonania poznačili obdobia dlhodobej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu (okrem iného\nnapríklad od júla 2018, keď sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za žalobu, do apríla 2019,\nkeď okresný súd doručil žalobu protistrane, predovšetkým však obdobie od 24. októbra 2019,\nkeď okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k replike žalobcu, do 7. marca 2023,\nkeď vyjadrenie žalovaného doručil sťažovateľovi (žalobcovi).\n30. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd nezvolil v súdnom konaní taký\nprocesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ\nnachádza.\n31. K argumentácii okresného súdu v súvislosti s vplyvom objektívnej skutočnosti (pandémia\nochorenia COVID-19) na plynulosť súdnych konaní dáva ústavný súd do pozornosti,\nže samozrejme prihliada na túto objektívnu skutočnosť (uvedené ústavný súd koniec koncov\nuž zohľadnil aj vo svojich niektorých predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. vo veciach pod sp. zn.\nI. ÚS 504/2020, I. ÚS 550/2020, II. ÚS 27/2022 pozn.), no v okolnostiach danej veci zastáva názor,\nže ani uvedená objektívnymi okolnosťami spôsobená prekážka nie je spôsobilá okresný súd zbaviť\nzodpovednosti za jeho dlhodobú nečinnosť a neprimeranú celkovú dĺžku konania.\n32. Ústavný súd stabilne pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet\nvecí v príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo\nbyť ospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný\nsúd nad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby\nzákonného sudcu, pochopiteľne ospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti\nokresného súdu za plynulosť konania vo veciach sporových strán ju zohľadniť nemožno.\n33. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania (vyše 5 rokov)\na zistené obdobia dlhodobej nečinnosti okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní boli porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\npodľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).\n\n6\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.\n34. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n35. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou vo veci konal.\n36. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd prikázal okresnému súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať v predmetnej\nveci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti nebolo v merite\nveci právoplatne rozhodnuté (bod 2 výroku rozhodnutia).\n37. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n38. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n39. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\n40. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať primerané finančné zadosťučinenie 2 500 eur\nz dôvodov uvedených v bode 13 tohto rozhodnutia.\n41. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n42. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti\ndanej veci, predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania, neodôvodnenú nečinnosť i predmet\nnapadnutého konania. Zároveň však ústavný súd pri rozhodovaní o výške priznaného primeraného\nfinančného zadosťučinenia prihliadol na prístup sťažovateľa k priebehu napadnutého konania,\nkeď napriek nespokojnosti s postupom okresného súdu nevyužil jednoduché a prístupné prostriedky\n(nepodal sťažnosť predsedovi súdu podľa § 62 zákona o súdoch, urgenciu o nariadenie\n\n7\n\npojednávania podal až tesne pred podaním ústavnej sťažnosti), ktoré mohli viesť k tomu, aby v jeho\nveci konajúci súd konal a rozhodol, ale volil priamo podanie ústavnej sťažnosti. Po zohľadnení\ntýchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia\nje len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou,\nresp. záväznou medzinárodnou zmluvou, ústavný súd považoval za primerané priznať\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie 1 000 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom\nsúde (bod 3 výroku rozhodnutia).\n43. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody,\nje povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\n\nVI.\nTrovy konania\n44. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli v súvislosti\ns právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n45. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2022, ktorá bola 1 252 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2023.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2023 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje\nsumu 208,67 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri dvoch úkonoch 417,34 eur, s režijným\npaušálom 2 x 12,52 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 442,38 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej\nslužby − repliku sťažovateľa, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne\nrelevantné skutočnosti, ktoré mu nie sú známe, preto odmenu za uvedený úkon nepriznal.\nKeďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane z pridanej hodnoty, uvedená celá suma\nbola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona\nč. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda priznal\núspešnému sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 530,86 eur (bod 4 výroku\nrozhodnutia).\n\n8\n\n46. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označenej v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. mája 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "29Cr/15/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:908d4299-1661-4ade-978a-5a95c3350133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2"}, {"guid": "ussr:d3492b7a-76b7-4a7e-9354-c6aa9eccb5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 550/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 550/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f2c4e5b-8a7b-4619-baba-5a02554c82a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "2224805c-cad0-41f1-bd97-2c739adb51bd:0527358e-d652-44bf-9d7e-95c8aa8aae33", "ecli": null, "spisova_znacka": "58Cr/7/2018", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 58Cr/7/2018 z 26. 3. 2019", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2019-03-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/2224805c-cad0-41f1-bd97-2c739adb51bd:0527358e-d652-44bf-9d7e-95c8aa8aae33"}], "citovane_v": []}