{"guid": "ussr:c4f870aa-7519-45ba-a5ac-79fcb92e501b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.69.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2023 z 14. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 69/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.69.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-06-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "nazov": "čl. 17 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c4f870aa-7519-45ba-a5ac-79fcb92e501b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.69.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.69.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.69.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 69/2023-93\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej\nrepubliky o ústavnej\nsťažnosti\nsťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného spoločnosťou\nZahoráková & Partners, s. r. o., Krasovského 13, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka\na advokátka Mgr. Renáta Zahoráková, proti postupu Okresného súdu Žilina v konaní vedenom\npod sp. zn. 35 T 100/2013 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 35 T 100/2013 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré j e Okresný súd Žilina\np o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý zaplatiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia\n758,53 eur na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 7. augusta 2022, doplnenou\npodaním doručeným ústavnému súdu 6. októbra 2022, domáha vyslovenia porušenia\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom všeobecného súdu v konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia\na tiež porušenia svojho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy a práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru špecifikovaným príkazom všeobecného súdu na zatknutie\n\nsťažovateľa. Navrhuje ústavnému súdu nálezom vysloviť porušenie jeho označených práv\nnapadnutým postupom a príkazom všeobecného súdu, prikázať všeobecnému súdu konať v jeho\nveci bez zbytočných prieťahov, zrušiť označený príkaz, priznať mu primerané finančné\nzadosťučinenie 30 000 eur, ako aj náhradu trov konania. Sťažovateľ takisto ústavný súd žiada,\naby dočasným opatrením uložil všeobecnému súdu povinnosť zdržať sa vykonania namietaného\npríkazu, prípadne alternatívne, aby odložil jeho vykonateľnosť.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo uznesením príslušného\nvyšetrovateľa Policajného zboru 26. januára 2012 vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu,\npričom 11. júna 2013 príslušný prokurátor podal na sťažovateľa na Okresnom súde Žilina\n(ďalej len „okresný súd“) obžalobu. Sťažovateľ prezentuje v ústavnej sťažnosti podrobnú\nchronológiu procesných úkonov vykonávaných v jeho trestnej veci, kde okrem iného uvádza,\nže trestný rozkaz vydaný okresným súdom 27. júna 2013 napadol odporom, že prvý rozsudok\nokresného súdu z 3. novembra 2016, ako aj jeho druhý jeho rozsudok z 9. mája 2019 boli zrušené\nuzneseniami nadriadeného súdu, ktorý v oboch prípadoch vrátil trestnú vec sťažovateľa\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Sťažovateľ v závere prezentovanej\nchronológie uvádza, že posledný termín hlavného pojednávania bol určený na 20. október 2021,\npričom od tohto dátumu nenariadil okresný súd ku dňu podania ústavnej sťažnosti žiadny ďalší\ntermín hlavného pojednávania.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že jeho trestné stíhanie trvá neprimeranú dobu,\na to 9 rokov, a po právnej stránke má toto konanie charakter jednoduchej a na dokazovanie\nnenáročnej trestnej veci. Uvádza, že sa svojím správaním o zbytočné predĺženie konania nijako\nnepričinil. Podľa jeho mienky je, naopak, za neprimeranú dobu konania zodpovedný okresný súd,\nktorého postup sa vyznačuje neefektívnymi, neúčelnými a nehospodárnymi procesnými úkonmi.\nTakisto namieta, že v rámci vedeného trestného konania vydal okresný súd príkaz na zatknutie\nsťažovateľa sp. zn. 35 T 100/2013 z 21. októbra 2021 (ďalej len „príkaz“) i napriek tomu,\nže podľa vyjadrenia sťažovateľa ani v čase vydania príkazu a ani po jeho vydaní neboli splnené\npodmienky predpokladané Trestným poriadkom a okresný súd dosiaľ príkaz\nnapriek jeho opakovaným žiadostiam neodvolal. Prezentuje rozsiahlu argumentáciu na podporu\nsvojho tvrdenia o nezákonnosti uvedeného príkazu a je toho názoru, že uvedený príkaz svojím\nobsahom zásadným spôsobom zasahuje do jeho práva na osobnú slobodu. V popísanom postupe\nokresného súdu vidí porušenie svojich označených práv.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 69/2022-55 z 8. februára 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva\n\n2\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom všeobecného súdu\nv konaní označenom v záhlaví tohto uznesenia. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť odmietol.\n5. V súvislosti s vecným prerokovaním ústavnej sťažnosti 20. februára 2023 vyzval ústavný súd\npredsedu okresného súdu na vyjadrenie sa k vecnej stránke ústavnej sťažnosti a k ďalším súvisiacim\nšpecifikovaným okolnostiam.\n6. Na výzvu ústavného súdu reagoval podpredseda okresného súdu podaním č. k. 1 Spr S/54/2023\nzo 6. apríla 2023, ktoré obsahovalo podrobný chronologický prehľad jednotlivých úkonov\nvykonaných v posudzovanej veci. V podaní podpredseda okresného súdu kvalifikoval posudzovanú\ntrestnú vec ako právne a procesne zložitý spor, pri ktorom rozsah spisového materiálu presahuje\ndvetisíc strán. Podľa jeho názoru napriek tomu, že dva predchádzajúce vydané rozsudky okresného\nsúdu boli zrušené rozhodnutiami nadriadeného súdu, nemožno z tejto skutočnosti vyvodiť záver\no nesústredenej činnosti okresného súdu, pretože podľa jeho vyjadrenia konal okresný súd vždy\nprimerane k okolnostiam veci, obštrukciám sťažovateľa, v súlade so zásadami trestného konania\na s jeho účelom. Dôvodil, že určité zdržanie postupu konania bolo spojené v súvislosti\ns opatreniami prijatými v rámci pandémie COVID-19. Podľa podpredsedu okresného súdu\nk zbytočným prieťahom v konaní, naopak, prispeli obštrukcie sťažovateľa, ktoré viedli až k vydaniu\npríkazu, pričom v rámci postupu v konaní nariadeniu pojednávania bránila tá skutočnosť,\nže si sťažovateľ nepreberal zásielky a nebol zrealizovaný dotknutý príkaz. Podľa jeho mienky konal\nsúd primerane skutkovej zložitosti sporu, keď musel prihliadať aj na procesné práva a podania\nsťažovateľa. V závere podania bol prezentovaný súhlas okresného súdu s upustením od ústneho\nprejednania veci.\n7. Právny zástupca sťažovateľa sa k stanovisku okresného súdu vyjadril v podaní doručenom\nústavnému súdu 6. júna 2023, pričom v ňom v podstate zotrval na dôvodoch uplatnených\nv samotnej ústavnej sťažnosti. Vo vyjadrení zdôraznil, že hlavné pojednávanie v trestnej veci\nsťažovateľa, ktorá sa podľa jeho mienky vyznačuje svojou nenáročnosťou, bolo vedené\nnehospodárne a jednotlivé jeho termíny neboli vykonávané v požadovanej kvalite, keďže boli\nnariaďované v neprimeraných časových intervaloch a vykonávali sa na nich výsluchy spravidla\nmenšieho počtu svedkov. Vo zvyšnej časti vyjadrenia polemizoval právny zástupca sťažovateľa\ns dôvodnosťou vydaného príkazu na zatknutie, kde ho označil za šikanózny a neúčelný, a zdôraznil,\nže po jeho vydaní ostal okresný súd bezdôvodne pasívny po dobu takmer jedného roka. V závere\nilustroval, že po uplynutí vyše jedného roka od vydania príkazu na zatknutie i napriek\njeho nezrealizovaniu okresný súd termíny hlavného pojednávania nariadil a tieto aj vykonal\nv neprítomnosti sťažovateľa, ktorý vopred súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti a vo veci\naj rozhodol. Táto okolnosť je podľa mienky právneho zástupcu sťažovateľa dôkazom, že od samého\npočiatku neexistovala žiadna potreba nariadenia príkazu na zatknutie vrátane Európskeho\nzatýkacieho rozkazu.\n\n3\n\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde vec prejednal a rozhodol bez nariadenia\nústneho pojednávania, keďže na základe obsahu podaní a súvisiaceho spisového materiálu dospel\nk záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle ustálenej judikatúry\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04), ústavný súd zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho\nkonania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n10. Pokiaľ ide o otázku predmetu namietaného konania, ktoré sa týka vyšetrovania trestného činu\npodvodu, ústavný súd má po preskúmaní obsahu spisového materiálu za to, že predmetnú vec\nnemožno považovať za právne zložitú, keďže ide o vyšetrovanie dá sa povedať štandardnej trestnej\nčinnosti. Z hľadiska skutkovej stránky možno posudzovanú vec vyhodnotiť ako čiastočne zložitú,\na to s prihliadnutím na proces dokazovania, ktorý okrem potreby výsluchu svedka poškodeného\nzahŕňal aj vypočutie väčšieho počtu svedkov vrátane svedkyne s pobytom v zahraničí. Pokiaľ ide\no predmet konania, ústavný súd súčasne poukazuje na to, že konania v trestných veciach,\nakým je aj vec sťažovateľa, štandardná rozhodovacia činnosť ústavného súdu reflektujúca\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zaradzuje medzi privilegované konania,\nktoré by majú byť vedené s osobitnou rýchlosťou (napr. II. ÚS 287/2019, II. ÚS 93/2022).\n11. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, či a akým spôsobom sa na prieťahoch konania\npodieľala osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (a tiež práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd po preskúmaní spisového\nmateriálu týkajúceho sa namietaného konania zistil okolnosti pričítateľné na vrub sťažovateľovi,\nktoré mali negatívny vplyv na plynulosť postupu konania. Išlo o neprítomnosť sťažovateľa (riadne\npredvolaného, o čom svedčí obsah spisového materiálu) na termíne hlavného pojednávania\nurčeného na 23. jún 2021, keď bolo pre jeho neprítomnosť odročené, a tiež neprítomnosť obhajcu\nsťažovateľa (ktorú konajúci súd kvalifikoval ako nedostatočne ospravedlnenú) a aj samotného\nsťažovateľa (sťažovateľ prostredníctvom mailu 18. októbra 2021 ospravedlnil svoju neúčasť\na žiadal o odročenie termínu pojednávania z dôvodu práceneschopnosti obhajcu) na termíne\nhlavného pojednávania určeného na 20. október 2021, čo bolo dôvodom jeho odročenia.\n\n4\n\n12. Ústavný súd sa napokon zaoberal aj hodnotením postupu okresného súdu v namietanom konaní\na po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu týkajúceho sa namietaného konania dospel\nk čiastkovému záveru, že je priebeh konania pred okresným súdom poznačený obdobiami\nneodôvodnenej nečinnosti okresného súdu a tiež jeho neefektívnym postupom.\n13. Ústavný súd po preskúmaní obsahu súdneho spisu zistil, že už počiatočná fáza súdneho konania\nje poznačená pasivitou okresného súdu, ktorý po uplatnení odporu sťažovateľom 25. júla 2013\nvykonal prvý termín hlavného pojednávania s neprimeraným časovým odstupom ôsmich mesiacov,\na to k 11. aprílu 2014. V rámci označeného úseku konania s prihliadnutím na potrebu vykonania\nniektorých nevyhnutných úkonov špecifikoval nečinnosť okresného súdu v danom úseku rozsahom\npribližne piatich mesiacov. Neprimerane dlhý časový odstup (päť mesiacov) medzi úkonmi konania\nidentifikoval ústavný súd aj v úseku konania vymedzeného od 18. mája 2017, keď bol okresnému\nsúdu nadriadeným súdom vrátený spisový materiál po zrušení prvostupňového rozsudku\ndo 8. novembra 2017, keď vykonal okresný súd ďalší termín hlavného pojednávania. V rámci\nuvedeného úseku kvalifikoval ústavný súd ako neospravedlniteľnú nečinnosť, ktorá prispela\nk zbytočnému predĺženiu konania, dobu zodpovedajúcu dvom mesiacom. Ďalším zisteným\nmomentom pasivity je podľa názoru ústavného súdu neprimerane dlhé obdobie, ktoré venoval\nokresný súd vyhotoveniu rozsudku, keď po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku 9. mája 2019 došlo\nk jeho písomnému vyhotoveniu až v septembri 2019, čo je doba zjavne neprimeraná a v jej rámci\nhodnotí ústavný súd ako neospravedlniteľnú nečinnosť dobu minimálne jedného mesiaca. Pasivitu\nv postupe okresného súdu zaznamenal ústavný súd aj v období vymedzenom úsekom konania\nod 20. novembra 2020, keď bol okresnému súdu nadriadeným súdom vrátený spisový materiál\npo zrušení prvostupňového rozsudku do 23. júna 2021, keď vykonal okresný súd ďalší termín\nhlavného pojednávania. V rámci uvedeného úseku určil ústavný súd ako neospravedlniteľnú\nnečinnosť, ktorá prispela k zbytočnému predĺženiu konania, dobu zodpovedajúcu štyrom mesiacom.\nVo vzťahu k uvedenému úseku konania v reakcii na obhajobu okresného súdu o opatreniach\nv rámci pandémie COVID-19 poukazuje ústavný súd na svoju judikatúru týkajúcu sa uvedenej\nokolnosti, ktorú zohľadnil aj v posudzovanom prípade sťažovateľa. Podľa označenej judikatúry\nv pandemickom období spojenom s obmedzeným režimom realizácie súdnych pojednávaní právna\núprava umožňovala vykonávať pojednávania aj v tzv. neodkladných veciach, pričom vzhľadom\nna privilegovaný charakter konania v trestných veciach vyžadujúci si osobitnú starostlivosť\nnad plynulosťou postupu v takomto konaní s prihliadnutí na dovtedajšiu celkovú dĺžku dotknutého\nkonania bolo potrebné trestnú vec sťažovateľa kvalifikovať ako takú, ktorá neznesie odklad\na v ktorej treba i napriek uvedenému režimu konať (obdobne pozri sp. zn. II. ÚS 479/2021).\nNapokon ako neospravedlniteľnú nečinnosť v rozsahu približne deviatich mesiacov, keď okresný\nsúd nekonal bez toho, aby mu v tom bránila zákonná prekážka posúdil ústavný súd obdobie\nod 23. decembra 2021, keď sťažovateľ po tom, čo bol naňho vydaný príkaz na zatknutie\n(21. október 2021) doručil okresnému súdu podanie obsahujúce jeho výslovnú žiadosť o konanie\nhlavného pojednávania v jeho neprítomnosti, do 13. októbra 2022, keď okresný súd nariadil termíny\nhlavného pojednávania (ku dňom 30. november 2022, 13. január 2023 a 20. január 2023). Ústavný\nsúd uvádza, že z obsahu súdneho spisu zistil, že okolnosťou, ktorou okresný súd zdôvodňoval\nnenariadenie termínov hlavného pojednávania po vydaní príkazu na zatknutie z 21. október 2021,\nbola potreba uvedený príkaz realizovať za účelom zabezpečenia účasti sťažovateľa na hlavnom\n\n5\n\npojednávaní, čo sa po jeho vydaní príslušným orgánom polície nedarilo. Obsah spisového materiálu\nvšak svedčí o tom, že po tom, čo konečne došlo zo strany okresného súdu 13. októbra 2022\nk nariadeniu jednotlivých termínov hlavného pojednávania (aj pri nezrealizovanom príkaze\nna zatknutie), sťažovateľ reagoval v súlade s obsahom svojho predchádzajúceho podania\nadresovaného okresnému súdu ešte 23. decembra 2021 a doručil okresnému súdu\n29. novembra 2022 regulárnu žiadosť o vykonanie hlavného pojednávania v určených termínoch\nv jeho neprítomnosti, pričom okresný súd 13. januára 2023 a 20. januára 2023 v neprítomnosti\nsťažovateľa termíny hlavného pojednávania s odkazom na § 252 ods. 3 Trestného poriadku\naj vykonal. Uvedené skutočnosti tak svedčia o tom, že dôvod (nezrealizovaný príkaz na zatknutie),\nktorý okresný súd prezentoval ako zákonnú prekážku, ktorá bránila nariadeniu termínu hlavného\npojednávania, nebol vôbec opodstatnený.\n14. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť,\nale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,\nkvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06,\nIII. ÚS 90/07, II. ÚS 287/2019). Z obsahu preskúmaného spisového materiálu vyplýva, že prvý\nrozsudok okresného súdu, prijatý 3. novembra 2016, bol nadriadeným súdom zrušený\n28. marca 2017 z dôvodu vady podľa § 321 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku (nedostatočné\nustálenie skutkového stavu, potreba doplniť dokazovanie a odôvodniť rozhodnutie\ntak, aby bolo preskúmateľné) a druhý rozsudok, prijatý 9. mája 2019, bol zrušený nadriadeným\nsúdom 27. októbra 2020 z dôvodu vád podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (absencia\nzákonných náležitosti v skutkovej vete rozsudku). Tieto dve zrušujúce uznesenia nadriadeného súdu\npotvrdzujú neefektívnosť v postupe okresného súdu, čo je dôvod štandardne v judikatúre ústavného\nsúdu považovaný za zbytočné prieťahy v konaní neospravedlniteľne predlžujúce konanie,\nza ktoré nesie konajúci súd zodpovednosť.\n15. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka namietaného\nkonania okresného súdu je s prihliadnutím na privilegovaný charakter konania v trestných veciach\nvyžadujúci si z hľadiska požiadavky plynulosti konania osobitnú starostlivosť, neprimeraná.\nÚstavný súd tak konštatuje, že zistenou neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu\na tiež jeho neefektívnym postupom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 od. 1 dohovoru (bod 1 výroku\nnálezu).\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n16. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n6\n\nPodľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou,\nvo veci konal. Keďže v čase rozhodovania ústavného súdu bola vec sťažovateľa pred okresným\nsúdom meritórne ukončená prijatím odsudzujúceho rozsudku 20. januára 2023, ústavný súd\nneformuloval vo veci sťažovateľa pre okresný súd príkaz konať. V prípade potenciálneho vrátenia\nveci odvolacím súdom na nové konanie na základe výsledku odvolacieho konania pre okresný súd\npovinnosť konať bez prieťahov vyplýva priamo z čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\ngarantujúcich sťažovateľovi rýchly a plynulý priebeh konania.\n17. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Podľa § 123\nods. 2 zákona o ústavnom súde, ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia,\nv ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 135\nods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde, ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné\nzadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je povinný\nsťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia\nprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,\nv zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným\nsúdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.\n18. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume\n30 000 eur, odôvodňujúc ho pocitom právnej neistoty a záťažou vedeného trestného konania\nna jeho osobu. Pri rozhodovaní o tejto otázke ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti\naplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva\nso zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. S prihliadnutím na zistené obdobia nečinnosti\na neefektívny postup okresného súdu, zohľadňujúc privilegovaný charakter posudzovaného\nkonania, ale aj okolnosti podielu sťažovateľa na narušení plynulosti konania, ústavný súd považoval\nza primerané priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur (bod 2 výroku\nnálezu).\n\nVI.\nTrovy konania\n19. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať aj náhradu trov konania\npred ústavným súdom. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol\no náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním\nv konaní pred ústavným súdom, a priznal mu náhradu v sume 758,53 eur. Ústavným súdom\npriznaná suma náhrady trov konania pozostáva z odmeny za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti, vyjadrenie k stanovisku okresného súdu)\n\n7\n\npodľa § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) pri tarifnej odmene za jeden úkon právnej služby\nv roku 2022 v sume 193,84 eur a v roku 2023 v sume 208,67 eur (§ 11 ods. 3 vyhlášky) a režijnom\npaušále ku každému z nich po 11,63 eur za rok 2022 a po 12,52 eur za rok 2023 (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) a zohľadnení skutočnosti, že je právny zástupca sťažovateľa platcom DPH (bod 3 výroku\nnálezu).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júna 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "trestné konanie", "trestné stíhanie", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "príkaz", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "rozsudok-zrušenie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "zatýkací rozkaz, príkaz na zatknutie", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "35T/100/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cc767da4-df8f-4c93-9077-0c4046c7a855", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.93.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 93/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 93/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.93.2022.2"}, {"guid": "ussr:c9a09731-6e8f-4afa-8461-d635540993eb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.69.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 69/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 69/2022 z 16. 2. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.69.2022.1"}, {"guid": "ussr:2f4c069c-b34a-4971-b742-0b5f06b6be3f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.479.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 479/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 479/2021 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.479.2021.1"}, {"guid": "ussr:8f51c2ab-36bb-4604-847c-db5482b02a08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 287/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 287/2019 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.287.2019.1"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a7d57725-e8ce-493e-a8c3-56c9fdce3def", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.681.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 681/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 681/2023 z 14. 12. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-12-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.681.2023.1"}, {"guid": "ussr:c5240cff-c363-46ce-b1d7-50d96b83ced1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.358.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 358/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 358/2023 z 22. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.358.2023.1"}]}