{"guid": "ussr:1a422ef2-f5fc-49d5-9753-6f0e17338d0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.566.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2022 z 16. 2. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 16. februára 2023, sp. zn. II. ÚS 566/2022, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.566.2022.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-02-16", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1a422ef2-f5fc-49d5-9753-6f0e17338d0e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.566.2022.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.566.2022.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.566.2022.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 566/2022-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n,\n,\n,\n,\na\n,\n,\n, právne zastúpených Advokátskou\nkanceláriou Juristi s. r. o., Krivá 3, Košice, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol\nGombos, proti postupu Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2009\ntakto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2009 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľom\n,\na\np r i z n á v a finančné\nzadosťučinenie každému po 3 500 eur, ktoré j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý zaplatiť\nim do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 390,79 eur\na zaplatiť ich právnej zástupkyni zástupkyni sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 6. novembra 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhujú vysloviť\npríkaz konať bez zbytočných prieťahov, priznať im náhradu trov konania a primerané finančné\nzadosťučinenie každému v sume 13 000 eur, ktoré odôvodňujú predovšetkým právnou neistotou,\npocitmi nespravodlivosti a frustráciou. Pociťujú ujmu na svojich právach i v ekonomickom\nkontexte, keďže nemožnosť užívania nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, predstavuje pre nich\nkaždoročnú finančnú stratu a zdĺhavý postup okresného súdu oslabuje u nich vieru v spravodlivé\nsúdne rozhodnutie.\n2. Sťažovatelia uvádzajú, že sú v právnom postavení žalobcov v napadnutom konaní o určenie\nvlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva\nv katastrálnom území\nŽaloba bola podaná 4. mája 2009. Prvé pojednávanie\nv napadnutom konaní bolo vykonané 29. júna 2021. Okresný súd na označenom pojednávaní\nrozhodol o odročení pojednávania na neurčito a zároveň vyzval žalobcov k úprave petitu žaloby.\nOkresný súd uznesením z 21. februára 2022 rozhodol o odmietnutí podania, proti ktorému\nsťažovatelia podali odvolanie a navrhli postup podľa § 129 ods. 4 Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“), keďže k odvolaniu pripojili aj úpravu petitu aj napriek tomu, že podľa ich názoru\npôvodný petit bol vykonateľný, zrozumiteľný a jasne formulovaný. Tvrdia, že o ich odvolaní dosiaľ\nnebolo rozhodnuté.\n3. Sťažovatelia namietajú, že okresný súd nekoná v súlade s ich označenými právami. Poukazujú\nna to, že okresný súd nariadil prvé pojednávanie po viac ako 12 rokoch, rozhodol o odmietnutí\npodania uznesením č. k. 15 C 69/2009 z 21. februára 2022, ktoré považujú za chybné rozhodnutie.\nProti tomuto uzneseniu podali žalobcovia vrátane sťažovateľov odvolanie a zároveň okresnému\nsúdu predložili úpravu petitu žaloby.\n4. Na základe uvedeného sťažovatelia namietajú, že v napadnutom konaní dochádza k zbytočným\nprieťahom a porušovaniu ich označených práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n5. Sťažovatelia v rámci argumentácie uplatnenej v ústavnej sťažnosti uvádzajú, že i keď konanie\nv ich právnej veci je skutkovo náročnejšie vzhľadom na vysoký počet subjektov na oboch\nsporových stranách, táto skutočnosť nemôže ospravedlniť to, že napadnuté konanie nie je ani po\nviac ako 12 rokoch od podania žaloby skončené. Zdôrazňujú tiež, že svojím postupom nijako\nneprispeli k zbytočným prieťahom, za ktoré nesie výlučnú zodpovednosť okresný súd, keďže jeho\npostup je poznamenaný dlhodobou neodôvodnenou nečinnosťou, ako aj nesústredenou činnosťou,\n\n2\n\nčím dochádza k porušovaniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\n6. Ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie uznesením č. k. II. ÚS 566/2022-15\nz 30. novembra 2022 vyzval okresný súd 19. decembra 2022 na vyjadrenie a zaslanie spisu sp. zn.\n15 C 69/2009.\n\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n7. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka okresného súdu podaním\nč. k. 1 SprV 482/2022 z 3. januára 2023, v ktorom konštatovala, že predmetná vec nepatrí svojím\nobsahom ku skutkovo a právne zložitým sporom, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v konaní\nna strane žalobcov v súčasnosti vystupuje 77 subjektov a na strane žalovaných 439 subjektov, vec\nje procesne zložitá. V konaní sa podľa okresného súdu „permanentne vyskytujú procesné prekážky\npre ďalší postup v konaní v zmysle § 161 CSP, ktoré spôsobujú v prieťahy v konaní, nakoľko na\nobidvoch stranách strán sporu dochádza k ich častým úmrtiam a následne súd musí skúmať\na rozhodovať o tom, či dedičia po zomrelých žalobcoch ostávajú v konaní alebo nie“. Okresný súd\npoukázal i na skutočnosť, že z dôvodu mnohopočetnosti žalovaných nie je možné pojednávať\nv prítomnosti všetkých, a preto sa im snažil ustanoviť spoločného zástupcu.\n8. K prieťahom v konaní prispeli podľa okresného súdu i samotní žalobcovia, keďže ich\nsplnomocnený zástupca a právny zástupca nesprávne označili – neúplne identifikovali osoby\nžalovaných i žalobcov, bez správneho označenia dátumu narodenia a trvalého bydliska, ktoré súd\nnásledne musel zisťovať.\n9. Súčasťou vyjadrenie okresného súdu bol aj chronologický prehľad úkonov v posudzovanom\nkonaní. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie a jeho priebeh už bol viackrát predmetom\nposudzovania ústavný súdom\n(I. ÚS 109/2021, I. ÚS 304/2021, IV. ÚS 138/2022, II. ÚS\n1/2022) vo vzťahu k iným účastníkom konania na strane žalobcov, ústavný súd už nepovažoval\nza nevyhnutné opakovať opis jednotlivých úkonov a v podrobnostiach odkazuje na chronologický\nprehľad procesných úkonov v náleze sp. zn. II. ÚS 1/2022. Za podstatné, čo sa týka priebehu\nnapadnutého konania, ústavný súd považuje tieto skutočnosti: napadnuté konanie bolo začaté\n4. mája 2009, prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo 29. júna 2021, okresný súd rozhodol\no odmietnutí podania uznesením z 21. februára 2022, proti ktorému sťažovatelia podali odvolanie\n8. a 13. marca 2022, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté. Ku dňu vyjadrenia okresného súdu vec\nnebola predložená odvolaciemu súdu.\n\n3\n\nIII.3. Replika sťažovateľov:\n10. Sťažovatelia v replike poukázali na to, že okresný súd po rozhodnutí o predbežnom opatrení\nvydanom v prospech žalobcov (uznesenie z 3. júna 2009) v podstate vo veci nevykonal žiadny\nrelevantný úkon. V priebehu napadnutého konania vydával len procesné rozhodnutia, ktoré podľa\nnázoru sťažovateľov nemožno považovať za úkony smerujúce k prejednaniu a rozhodnutiu vo veci\nsamej. Sťažovatelia v konkrétnostiach poukázali aj na nesústredený postup okresného súdu, ktorý\nopakovane viedol k zrušeniu jeho rozhodnutí odvolacím súdom, pričom využitie opravného\nprostriedku žalobcami nemôže byť pričítané na ich ťarchu a ich procesnú obranu je nutné vnímať\nako reakciu na nesprávny procesný postup okresného súdu. Upriamili pozornosť aj na to, že\nv rozpore s § 184 ods. 1 CSP okresný súd opakovane odročil na neurčito pojednávania nariadené\nna 15. jún 2020 a 29. júl 2021.\n11. Sťažovatelia si uvedomujú a nespochybňujú ani skutočnosť, že pojednávanie nariadené\nna 11. marec 2021 nebolo možné uskutočniť vzhľadom na epidemiologickú situáciu v súvislosti\ns ochorením COVID-19. Položili si však otázku, či je možné ospravedlniť extrémnu dĺžku súdneho\nkonania objektívnou okolnosťou, akou je pandemická situácia.\n12. Sťažovatelia konštatovali, že okresný súd upovedomil strany sporu o zrušení pojednávania\n11. marca 2021, ale zároveň ho opakovane odročil na neurčito. Poukazujú aj na postup okresného\nsúdu v súvislosti s prípravou pojednávania nariadeného na 29. jún 2021, keď udelili plné moci\nnovému právnemu zástupcovi, ktorý pre krátkosť času na prípravu od prevzatia právneho\nzastúpenia (menej ako 5 dní) a kolíziu pojednávaní v inej veci žiadal o jeho odročenie. Zákonná\nsudkyňa ale jeho žiadosť neakceptovala a nariadené pojednávanie uskutočnila, čím znemožnila\núčasť sťažovateľov na riadnom prejednaní veci.\n13. Ďalej sťažovatelia konštatovali, že uznesením okresného súdu z 21. februára 2022 bola žaloba\nodmietnutá (opäť vecne nesprávne procesné rozhodnutie), proti uzneseniu žalobcovia podali\nodvolanie. V ňom dôvodili, že okresný súd síce vyzval žalobcov na pojednávaní konanom 29. júna\n2021 k úprave petitu, ale bez vydania uznesenia, čo je v rozpore s § 129 ods. 1 a 2 CSP (uznesenie\nz odročenia pojednávania nemá takýto charakter a najmä absentuje poučenie o možnosti\nodmietnutia žaloby). V danom uznesení zároveň figuruje právna nástupkyňa po zomrelom\nžalobcovi v 16. rade, ale okresný súd vôbec nepostupoval podľa § 63 ods. 2 CSP a nerozhodol\no procesnom nástupníctve. Žalobcovia navrhli okresnému súdu, aby postupoval podľa § 129 ods. 4\nCSP. Zároveň predložili okresnému súdu úpravu petitu aj napriek tomu, že samotný petit žaloby\nv čase podania bol vykonateľný, zrozumiteľný, jasne formulovaný a definovaný.\n14. Sťažovatelia sa zároveň nestotožnili s tvrdením predsedníčky okresného súdu, že postup\nokresného súdu znemožnili žalobcovia (teda aj sťažovatelia) a že petit žaloby je nevykonateľný\na nezrozumiteľný. V čase podania žaloby bol presne vymedzený okruh žalobcov i žalovaných a až\nplynutím času dochádzalo postupne k úmrtiam subjektov na oboch stranách sporu.\n\n4\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou\n(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými\nsú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\na postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej\nveci.\n16. Predmetom napadnutého konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Ústavný súd\nkonštatuje, že z predloženého spisu okresného súdu nezistil skutočnosti, ktoré by poukazovali\nna právnu zložitosť posudzovanej veci, avšak konanie je do istej miery zaťažené skutkovou\nzložitosťou spočívajúcou v tom, že ako na strane žalobcov, tak aj žalovaných vystupuje pomerne\nznačný počet subjektov (77 žalobcov a 439 žalovaných). S poukazom na celkovú doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania v trvaní takmer trinástich rokov podľa posúdenia ústavného súdu už\nv okolnostiach posudzovanej veci nie je možné uvedenú faktickú zložitosť veci vnímať ako\nospravedlniteľný dôvod nečinnosti okresného súdu. V súvislosti s týmto kritériom tak nie je možné\nokresný súd zbaviť jeho zodpovednosti za priebeh a doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým\nsúvisiaci vznik prieťahov.\n17. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa\nna prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Po preskúmaní\npríslušného spisového materiálu ústavný súd zistil, že sťažovatelia v primeranej miere poskytovali\nokresnému súdu súčinnosť, nezavili odročenie pojednávaní a svojím správaním v napadnutom\nkonaní pred okresným súdom neovplyvnili nežiaducim spôsobom jeho dĺžku.\n18. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nPredovšetkým konštatuje, že napadnuté konanie prebieha už takmer trinásť rokov, bez vydania\nprávoplatného konečného rozhodnutia, čo je už samo osebe ústavnoprávne neakceptovateľné.\nZároveň je potrebné zdôrazniť, že neakceptovateľná je v danom prípade najmä skutočnosť, že\nokresný súd počas viac ako dvanástich rokov vykonával výlučne procesné úkony a vydával\nprocesné rozhodnutia.\n19. Z doterajšieho priebehu konania tak, ako to už vyhodnotil II. senát ústavného súdu v náleze\nč. k. II. ÚS 1/2022 z 13. apríla 2022, vyplýva, že v procesnom postupe okresného súdu sa\nvyskytovali jednak obdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti (od 15. decembra 2009\ndo 20. septembra 2010, od 7. apríla 2011 do 20. apríla 2012, od 11. augusta 2017 do 31. januára\n2018), ako i nesústredený, neefektívny postup, za ktorý v okolnostiach prerokúvanej veci považuje\nústavný súd opakované zrušenie prvoinštančných procesných rozhodnutí odvolacím súdom a ich\nvrátenie na opätovné rozhodnutie (exempli causa uznesenia odvolacieho súdu: č. k. 4 Co 263/20095\n\n404 zo 14. decembra 2009, č. k. 1 Co 866/2014-850 z 18. novembra 2014 a č. k. 9 Co 250/2016968 z 29. júla 2016).\n20. Ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že postup súdu spočívajúci len v samotnom vykonaní\nrôznych úkonov, ktoré však nevedú k meritórnemu ukončeniu sporu, ako aj spočívajúci vo vydaní\nrozhodnutí, ktoré sú však následne zrušené odvolacím súdom, nie je možné považovať za postup\nefektívny, sledujúci odstránenie stavu právnej neistoty.\n21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd opätovne, ako v predchádzajúcich nálezoch týkajúcich\nsa identického konania, dospel k názoru, že nečinnosťou, ale aj neefektívnym a nesústredeným\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 69/2009 došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).\n\nV.\nPrikázanie konať vo veci a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n22. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n23. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n24. Napriek zisteniu ústavného súdu, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na ich práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd\nneprikázal okresnému súdu, aby v namietanom konaní konal bez zbytočných prieťahov, pretože táto\npovinnosť už bola okresnému súdu v posudzovanom konaní uložená, a to v súvisiacom náleze\nč. k. I. ÚS 109/2021-23 z 19. mája 2021, a uvedený príkaz ústavného súdu konať bez zbytočných\nprieťahov naďalej trvá (bod 4 výroku rozhodnutia).\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n26. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n\n6\n\n27. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n28. Sťažovatelia si v ústavnej sťažnosti žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie\nkaždému v sume 13 000 eur, ktoré odôvodňujú „právnou neistotou, pocitmi nespravodlivosti\na frustráciou“.\n29. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n30. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup\nokresného súdu, berúc do úvahy všetky okolnosti daného prípadu, ústavný súd, majúc na pamäti to,\nže cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou\nzmluvou, považoval priznanie sumy po 3 500 eur sťažovateľom za primerané finančné\nzadosťučinenie (bod 2 výroku rozhodnutia).\n31. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody, je\npovinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\n\nVI.\nTrovy konania\n32. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli\nv súvislosti s ich právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.\n33. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2021, ktorá bola 1 163 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2022.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2022 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje\n\n7\n\nsumu 96,92 eur. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom 11,63 eur (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) predstavuje sumu 108,55 eur za jeden úkon uskutočnený v roku 2022. Keďže právna\nzástupkyňa zastupuje v tejto veci 3 sťažovateľov, ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania\npostupoval aj podľa § 13 ods. 2 vyhlášky. Tarifná odmena za spoločný úkon právnej služby\nvykonaný v roku 2022 preto predstavuje sumu 162,83 eur (108,55 eur/2 × 3), teda pri dvoch\nspoločných úkonoch 325,66 eur. Za úkon vyjadrenie k stanovisku okresného súdu doručené\n7. februára 2023 ústavný súd odmenu nepriznal, keďže neobsahovalo žiadne nové skutočnosti\nani argumentáciu, ktorá by mu nebol známa, resp. nevyplývala zo samotného spisu.\n34. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľov je platiteľom dane z pridanej hodnoty, uvedená celá\nsuma bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa\nzákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Ústavný súd teda\npriznal úspešným sťažovateľom náhradu trov konania v sume 390,79 eur (bod 4 výroku\nrozhodnutia).\n35. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej\nzástupkyni sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného\nv záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. februára 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "pozemok, pozemkové právo", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "vlastníctvo-určenie vlastníckeho práva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "pozemok, pozemkové právo-pozemkový úrad", "rozhodnutie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/69/2009", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fccd3145-c707-44ff-99db-344fb890c863", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.138.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 138/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 138/2022 z 10. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.138.2022.2"}, {"guid": "ussr:c91eacce-c5e9-4a47-8352-d6599267caea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.1.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/2022 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.1.2022.2"}, {"guid": "ussr:f249cadb-0fd7-4195-9148-de6376c3bc21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.304.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2021 z 26. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-26", "citacie_n": 274, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.304.2021.2"}, {"guid": "ussr:35d1c52f-d213-4d8b-8f60-24501b91d352", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 109/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 109/2021 z 19. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-19", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.109.2021.2"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}], "citovane_v": []}