{"guid": "ussr:6393e639-30ae-4d96-840b-a5132c8d9d4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.558.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 558/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 558/2022 z 30. 11. 2022", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. novembra 2022, sp. zn. II. ÚS 558/2022, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.558.2022.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2022-11-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6393e639-30ae-4d96-840b-a5132c8d9d4c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.558.2022.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.558.2022.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.558.2022.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 558/2022-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej\na zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky BFF Central Europe s. r. o., Mostová 2,\nBratislava, IČO 44 414 315, zastúpenej advokátskou kanceláriou Dentons Europe CS LLP,\norganizačná zložka, Bottova 2A, Bratislava, v mene ktorej koná vedúci organizačnej zložky\na advokát JUDr. Juraj Gyárfáš, PhD. LL.M., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 2 Obdo 29/2021 z 28. februára 2022 a proti rozsudku Krajského súdu v Žiline\nč. k. 13 Cob 59/2020-476 z 21. októbra 2020 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 27. mája 2022 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov\noznačenými v záhlaví tohto uznesenia. Obe napadnuté rozhodnutia navrhuje zrušiť, vrátiť\nKrajskému súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) na ďalšie konanie a žiada priznať náhradu trov\nkonania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutých rozhodnutí vyplýva nasledujúci stav veci:\n2.1. Sťažovateľka sa od žalovanej domáhala na Okresnom súde Martin (ďalej len „okresný súd“)\n(konanie bolo vedené pod sp. zn. 17 Cb 119/2017) zaplatenia 439 675 eur s príslušenstvom\nna základe zmluvy o postúpení pohľadávok. Okresný súd žalobu rozsudkom z 29. novembra 2018\n\nzamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd dospel k záveru, že pôvodný veriteľ\nžalovaného žalované pohľadávky na sťažovateľku nepostúpil, pretože zmluva o postúpení\npohľadávky bola neplatná z dôvodu rozporu dohody pôvodného veriteľa s dlžníkom (žalovaným).\nŽalovaná pohľadávka vznikla zo zmluvy o dielo (uzavretá medzi žalovaným a zhotoviteľom diela,\npozn.), ktorá obsahovala dojednanie, že zhotoviteľ ako veriteľ môže postúpiť pohľadávku na tretiu\nosobu len na základe predchádzajúceho súhlasu dlžníka. Zhotoviteľ požiadal žalovaného o súhlas\ns postúpením pohľadávok, ktorý takýto súhlas zhotoviteľovi písomne udelil 2. novembra 2015.\nV rovnaký deň na stretnutí so zhotoviteľom bola zo strany žalovaného vyslovená požiadavka\na uzavretá dohoda o tom, že v prípade reálneho postúpenia pohľadávok bude do zmluvy o postúpení\npohľadávok zakomponovaná povinnosť nadobúdateľa pohľadávok žiadať súhlas dlžníka v prípade\nďalšieho postúpenia pohľadávok. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel\nk záveru, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávok na základe zmluvy o postúpení, pretože\ntáto neobsahovala dojednanie o povinnosti žiadať súhlas dlžníka pre prípad ďalšieho postúpenia\npohľadávok, teda odporovala dohode medzi pôvodným veriteľom a žalovanou. Z uvedených\ndôvodov okresný súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore.\n2.2. Na základe odvolania rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 13 Cob 59/2020-476 z 21. októbra\n2020 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“), ktorým potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.\nK odvolacím námietkam sťažovateľky uviedol, že pôvodný veriteľ vyslovil súhlas s požiadavkou\ndlžníka, aby sa do zmluvy o postúpení pohľadávok zakomponovala aj podmienka žiadať o súhlas\ndlžníka pre prípad ďalšieho postúpenia pohľadávok, avšak ten sa nepremietol do zmluvy\no postúpení, v dôsledku čoho bola zmluva vyhodnotená ako neplatná pre rozpor s dohodou veriteľa\na dlžníka podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Dodal, že dohoda uzatvorená 2. novembra\n2015 medzi pôvodným veriteľom a dlžníkom, ktorým podmienil svoj súhlas udelený v ten istý deň,\nnie je v rozpore s platným právom, preto ak postupca podmienky takto udeleného súhlasu\npri následnom postúpení nedodrží a postupník neprevezme záväzok, že pohľadávku nepostúpi inej\nosobe bez súhlasu dlžníka zmluvne, má to za následok neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky\nz dôvodu rozporu s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka (bod 16). Krajský súd tiež konštatoval, že\nnešlo o dodatočné podmienenie postúpenia, pretože súhlas aj dohoda boli datované v rovnaký deň\n(bod 19). Takisto odmietol argumentáciu sťažovateľky, že dohoda stála samostatne, pretože sa stala\nsúčasťou vzťahu žalovaného s pôvodným veriteľom, a preto mala vplyv na posúdenie platnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávok (bod 20). Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd konštatoval, že\nsúd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, k správnemu právnemu posúdeniu veci\na boli aplikované relevantné ustanovenia právnych predpisov, preto rozsudok potvrdil ako vecne\nsprávny.\n2.3. Proti rozsudku odvolacieho súdu sťažovateľka podala dovolanie podľa § 421 ods. 1\npísm. b) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Nesprávnosť právneho posúdenia veci\nvidela v právnych názoroch odvolacieho súdu, ktorý vyslovil záver o neplatnosti zmluvy\no postúpení pohľadávok pre nesplnenie podmienky dlžníka, hoci dlžník poskytol nepodmienený\nsúhlas v inej listine než v tej, na ktorej uzatvoril dohodu o podmienke postúpenia. Právne otázky\nsťažovateľka formulovala takto: „Ak dlžník písomne vyjadril súhlas s postúpením pohľadávky\na tento súhlas bol doručený postupníkovi, môže dojednanie medzi dlžníkom a veriteľom\npodmieňujúce postúpenie pohľadávky, ktoré nebolo doručené postupníkovi, spôsobiť neplatnosť?“\na „Ak je odpoveď na prvú otázku kladná, môže sa takejto neplatnosti dovolávať dlžník, ktorý\n\n2\n\nposkytol nepodmienený súhlas s postúpením a v ten istý deň do inej listiny, ktorá však nebola\ndoručená postupníkovi, uviedol podmienku tohto súhlasu?“ V tomto smere argumentovala tým, že\ndlžník nemohol konať v dobrej viere a zjavne konal v rozpore s poctivým obchodným stykom, preto\nsa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil s odkazom na § 40a Občianskeho\nzákonníka v spojení s § 267 ods. 1 Obchodného zákonníka. Tretiu právnu otázku sťažovateľka\nformulovala vo svojom dovolaní takto: „Môže dojednanie medzi dlžníkom a veriteľom, ktorým sa\npodmieňuje postúpenie pohľadávky, ktoré nebolo zverejnené podľa zákona č. 211/2000 Z. z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých predpisov (zákon o slobode\ninformácií) v znení neskorších predpisov, vyvolávať právne účinky a spôsobiť neplatnosť\npostúpenia?“\n2.4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) dovolanie sťažovateľky odmietol\nnapadnutým uznesením č. k. 2 Obdo 29/2021 z 28. februára 2022. K prvej položenej právnej otázke\nsťažovateľky najvyšší súd v podstatnom uviedol, že sťažovateľka otázku neformulovala správne,\nkeďže odvolací súd neposudzoval otázku, či po udelení „ne(podmieneného)“ súhlasu dlžníka\ns postúpením pohľadávky už tento súhlas (ne)môže bez informovania postupníka a jeho súhlasu\nzmeniť tak, ako v dovolaní formulovala sťažovateľka. Pre posúdenie veci bola kľúčová otázka, či\nžalobca je aktívne vecne legitimovaný ako veriteľ žalobou uplatnenej pohľadávky, ak ku\npostúpeniu pohľadávok došlo v rozpore s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Keďže\nod sťažovateľkou formulovanej otázky nebolo závislé rozhodnutie odvolacieho súdu, najvyšší súd\nnemohol podrobiť testu konformného právneho posúdenia takto formulovanú otázku. Nad rámec\nuvedeného dôvodu odmietnutia konštatoval, že právna otázka týkajúca sa absolútnej neplatnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávky pre rozpor s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka už bola skoršou\njudikatúrou vyriešená (sp. zn. 1 Cdo 76/2007, R 46/2009). Keďže predmetné ustanovenie\nneprecizuje parametre dohody postupcu s dlžníkom, pre vyslovenie neplatnosti postúpenia\npohľadávky postačuje záver, že postúpenie pohľadávky odporuje dohode s dlžníkom, bez ďalšieho\nskúmania zmeny súhlasu z nepodmieneného na podmienečný a podobne (bod 49). Rovnako\nkonštatoval, že žalovaný sa dovolal relatívnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok, keďže\nbolo nesporné, že táto zmluva neprevzala vôľu žalovaného ako dlžníka, v zmysle ktorej\npri prevedení pohľadávok je takýto prevod viazaný na súhlas žalovaného ako dlžníka. Aj z toho je\nzrejmé, že modifikácia súhlasu z nepodmieneného na podmienený nie je kľúčovým momentom\nsprávneho právneho posúdenia, pretože udelenie súhlasu nebolo v konaní sporné (bod 51).\n2.5. Pokiaľ ide o druhú otázku, najvyšší súd konštatoval, že táto bola závislá od zodpovedania prvej\notázky. Táto otázka je však úzko spätá so skutkovými zisteniami, teda nepredstavuje právne\nposúdenie veci. Pre úplnosť dovolací súd dodal, že ak aj by pripustil právnu otázku, či dlžník môže\nvzniesť námietku neplatnosti podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka bez ohľadu na konkrétne\nokolnosti týkajúce sa postupu dlžníka pri udelení súhlasu postupníkovi s postúpením pohľadávky\npostupcu na separátnej listine, aj táto otázka bola už skoršou judikatúrou vyriešená v rozhodnutí\nR 46/2009, tak ako je tomu v prípade prvej otázky. Otázka postupu dlžníka, ktorý mal svoj už raz\nudelený súhlas modifikovať na separátnej listine, je výsledkom skúmania skutkových okolností,\nktorými je dovolací súd viazaný tak, ako ho zistil odvolací súd s odkazom na § 442 CSP (bod 58).\n2.6. Pokiaľ išlo o tretiu dovolaciu otázku, najvyšší súd konštatoval jej neprípustnosť z dôvodu, že\ntakáto námietka (povinného zverejňovania a účinkov vo vzťahu k tretím osobám, pozn.) nebola\npočas konania vznesená, ide o novú námietku, ktorú bolo možné uplatniť aj skôr (v konaní\n3\n\npred súdom prvej inštancie), bola závislá od konkrétnych skutkových zistení konajúcich súdov\na navyše od takto vymedzenej otázky rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo (bod 60).\n2.7. Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd dospel k záveru, že z argumentov sťažovateľky je\nzrejmá nespokojnosť s vyvodením skutkových zistení a záverov konajúcich súdov, avšak táto\nvýznamovo nezodpovedala kritériám nesprávneho právneho posúdenia v časti vymedzenia\ndovolacích dôvodov podľa § 421 ods. 1 v spojení s § 432 ods. 2 CSP, preto dovolanie odmietol ako\nprocesne neprípustné.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n3. Sťažovateľka v sťažnosti rozsiahlo argumentuje v prospech porušenia svojich práv napadnutým\nrozsudkom odvolacieho súdu, pričom odôvodnenie a závery odvolacieho súdu považuje\nza arbitrárne a nedostatočné. Svojím obsahom ide o totožnú argumentáciu, ktorú sťažovateľka\nuplatnila už v priebehu konania pred všeobecnými súdmi, najmä však pred dovolacím súdom\nv rámci svojho dovolania. Pokiaľ ide o odôvodnenie namietaného porušenia jej označených práv\nrozhodnutím dovolacieho súdu, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka v sťažnosti zotrvala na\nsvojom právnom posúdení veci, z čoho vyvodzovala porušenie jej označených práv nedostatočným\na arbitrárnym prístupom dovolacieho súdu pri posúdení jej výhrad a námietok vznesených\nv dovolaní, ktorý jej dovolanie odmietol ako procesne neprípustné.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n4. Podstatou ústavnej sťažnosti je posúdenie, či všeobecné súdy dali dostatočné a ústavne\nkonformné odpovede na relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu, ako aj tam uplatnenú\nargumentáciu.\n\nIII.1. K porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu\n5. Proti napadnutému rozsudku bola sťažovateľka oprávnená podať dovolanie, čo aj využila.\nDovolanie predstavovalo účinný prostriedok, prostredníctvom ktorého najvyšší súd poskytoval\nochranu základným právam i právam zaručeným medzinárodnými zmluvami, ktorých porušenie\nsťažovateľka namieta v ústavnej sťažnosti. Je tak naplnená ústavná podmienka pre aktiváciu\nprincípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd“), ktorý ústavnému súdu odníma právomoc konať a rozhodovať o ochrane označených\nzákladných práv i práva podľa dohovoru rozsudkom odvolacieho súdu. Uvedené sa týka posúdenia\njej námietok v súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 421 ods. 1\nCSP.\n6. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci\nna jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\n4\n\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“).\n\nIII.2. K porušeniu označených procesných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\n7. Sťažnostná argumentácia, ako už bolo konštatované, bola v podstatných námietkach identická\ns dovolacou argumentáciou, na ktorú dovolací súd poskytol relevantné odpovede. Ústavný súd,\nvychádzajúc z obsahu odôvodnení rozhodnutí vo veci konajúcich súdov, považuje riešenie\na výsledok sporu za spravodlivý, pričom na rozdiel od sťažovateľky považuje odôvodnenie\nrozhodnutí všeobecných súdov za dostatočné, argumentačne konzistentné, rešpektujúce na vec\ndopadajúcu právnu úpravu v kontexte rozhodných skutočností.\n8. Pokiaľ ide o dôvod prípustnosti dovolania sťažovateľky podľa § 421 ods. 1 CSP a sťažovateľkou\nnastolené otázky v súvislosti s nesprávnym právnym posúdením veci (pozri bod 2.4. až 2.6.\nodôvodnenia tohto uznesenia, pozn.), ústavný súd považoval hodnotenie nastolených právnych\notázok najvyšším súdom za ústavne konformné, zodpovedajúce rozhodným skutočnostiam veci.\n9. Záver najvyššieho súdu, že od sťažovateľkou položenej prvej otázky nezáviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu, možno považovať za ústavne konformný. Kľúčový bol totiž záver odvolacieho\nsúdu o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľky v spore, ktorý závisel od posúdenia platnosti\nzmluvy o postúpení pohľadávok zhotoviteľa ako veriteľa na sťažovateľku. Vzhľadom\nna preukázanie existencie dohody medzi dlžníkom a postupcom a rozporom zmluvy o postúpení\npohľadávok s touto dohodou, čo sa v konaní nejavilo ako sporné, bolo z hľadiska správnosti záveru\no neplatnosti zmluvy o postúpení irelevantné, či súhlas s prevodom pohľadávok bol doručený\nsťažovateľke a či ho bolo možné meniť. Je potrebné si uvedomiť, že súhlas s postúpením\npohľadávok bol v zmysle zmluvy o dielo adresovaný postupcovi, ktorý oň žiadal, a nie\nsťažovateľke. Skutočnosť, že tento súhlas s postúpením pohľadávok bol zaslaný sťažovateľke\npriamo dlžníkom, je z hľadiska právneho posúdenia veci irelevantná. V tejto súvislosti ústavný súd\npoukazuje na znenie § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je postupca povinný\nodovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú\npostúpenej pohľadávky. Ak postupca neinformoval postupníka, teda v okolnostiach sťažovateľku\no všetkých skutočnostiach súvisiacich s postupovanou pohľadávkou, v dôsledku ktorých bola\nvyslovená neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok, za takéto nesplnenie povinnosti v konečnom\ndôsledku nesie zodpovednosť postupca, a nie dlžník. Inými slovami, samotný súhlas dlžníka\ns postúpením pohľadávky nemal vplyv na zistenie, že zmluva o postúpení pohľadávok bola\nv rozpore so skôr uzavretou dohodou medzi dlžníkom a postupcom, čo sporné ani nebolo.\nSťažovateľka sa snaží navodiť konštrukciu, že v takom prípade by sa postupca po vydaní súhlasu\nmohol dodatočne kedykoľvek do postúpenia pohľadávky dohodnúť s dlžníkom na ďalších\npodmienkach postúpenia, čo považuje za neprípustné, preto by mala byť chránená ona ako\npostupník. V skutočnosti je však podstatnou skutočnosť, že výhrada súhlasu dlžníka s postúpením\nmá chrániť dlžníka, keďže nevie ovplyvniť samotnú vôľu svojho veriteľa postúpiť pohľadávku,\npreto ak sa v konaní preukáže rozpor medzi zmluvou o postúpení pohľadávok a dohodou medzi\n5\n\ndlžníkom a postupcom, táto má vplyv na platnosť postúpenia. V tejto súvislosti nemožno opomenúť\nani skutočnosť, že k dohode medzi dlžníkom a postupcom došlo v ten istý deň ako k vydaniu\nsúhlasu, a taktiež skutočnosť, že k zmluve o postúpení pohľadávok došlo približne týždeň po tom,\nčo bola uzavretá dohoda, ktorou sa stanovili podmienky, za ktorých dlžník vyslovil svoj súhlas\ns postúpením predmetných pohľadávok, teda nemožno podľa názoru ústavného súdu tvrdiť, že\nk stanoveniu podmienok postúpenia došlo ex post, teda dodatočne po postúpení pohľadávok.\nK samotnému zneniu dohody, ktorú odcitoval krajský súd v odôvodnení svojho napadnutého\nrozsudku (bod 17), je potrebné dodať, že interpretáciu, ktorú poskytuje sťažovateľka, že išlo\no dohodu uzatvorenú po vydaní súhlasu, nemožno brať doslovne v tom zmysle, že bol vydaný\nsúhlas, ktorý už nebolo možné ďalej meniť, resp. podmieňovať na základe dohody, ktorá bola\nuzatvorená v ten istý deň, ako bol vydaný súhlas. Podľa názoru ústavného súdu je vzhľadom\nna zistené skutkové okolnosti prípadu možná aj taká interpretácia tejto dohody, že súhlas bol\nvydaný podmienečne za splnenia podmienok dlžníka, ktoré tvorili súčasť dohody medzi dlžníkom\na postupcom. V nadväznosti na časové súvislosti vydania súhlasu, vzniku dohody a uzatvorenia\nzmluvy o postúpení je potrebné tiež konštatovať, že bol dostatočný priestor na uzavretie takej\nzmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá by nebola v rozpore s dohodou.\n10. Pokiaľ ide o posúdenie druhej otázky dovolacím súdom, ústavný súd konštatuje, že záver\ndovolacieho súdu o neprípustnosti takto formulovanej otázky je odôvodnený dostatočne a ústavne\nkonformne. Najvyšší súd ju považoval vzhľadom na previazanosť so skutkovými zisteniami s prvou\notázkou za neprípustnú, pretože sa výlučne týkala skutkových okolností vecí, ktoré sú jedinečné,\na zároveň konštatoval nedostatok relevancie pre správnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, keďže\npodstatnou nebola ani prvá položená otázka, ale otázka týkajúca sa aktívnej legitimácie\nsťažovateľky. Zároveň dodal, že otázka možnosti vzniesť dlžníkom námietku neplatnosti\npostúpenia pohľadávky pre rozpor s § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka bola už riešená\nv rozhodnutí R 46/2009, podobne ako tomu bolo aj v prípade prvej otázky (body 55 až 58). Ústavný\nsúd po preskúmaní argumentov dovolacieho súdu vo vzťahu k druhej položenej otázke dospel\nk záveru, že odôvodnenie napadnutého uznesenia poskytuje dostatočnú odpoveď aj vo vzťahu\nk záveru o nedostatku relevancie položenej otázky pre výsledok konania. Inými slovami,\nsťažovateľka dostala zrozumiteľnú a ústavne konformnú odpoveď v súvislosti s prednesenou\notázkou.\n11. Pokiaľ ide o posúdenie tretej otázky dovolacím súdom, ústavný súd konštatuje, že otázku\nplatnosti dohody z dôvodu jej nezverejnenia bolo možné vzniesť aj v skorších štádiách konania,\navšak záver o prípadnej neplatnosti dohody bol závislý od skutkových zistení, či došlo, resp.\nnedošlo k zverejneniu dohody v Centrálnom registri zmlúv, ako aj posúdenia, či dohoda ako taká\npodliehala povinnosti zverejnenia, čo bolo závislé od skutkových zistení v tomto smere. Tieto\nskutkové okolnosti neboli predmetom skúmania súdov nižších inštancií, preto záver dovolacieho\nsúdu o tom, že námietku sťažovateľky možno považovať za novú skutočnosť, ktorá nebola\nuplatnená v konaní pred súdom prvej inštancie, možno považovať za ústavne udržateľný.\n12. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že neexistuje relevantný súvis medzi\nnamietanými právami sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý proces na jednej strane\n6\n\na napadnutým uznesením dovolacieho súdu na strane druhej. Na základe uvedeného sťažnosť\nsťažovateľky v tejto časti namietaných práv odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\nIII.3. K porušeniu označených hmotných práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu\npodľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového protokolu\n13. Ústavný súd, vychádzajúc z rozhodných okolnosti posudzovaného prípadu, ako aj právneho\nposúdenia veci, ktoré považoval z hľadiska kautel spravodlivého procesu za ústavne udržateľné,\nkonštatuje, že v konaní bolo preukázané, že sťažovateľka nenadobudla pohľadávky na základe\nzmluvy o postúpení pohľadávok, teda neexistuje obhájiteľné tvrdenie, že došlo k zásahu do jej\nmajetkovej sféry v dôsledku neposkytnutia ochrany jej majetkových práv v napadnutom konaní.\nV tejto súvislosti je tiež potrebné dodať, že majetková ujma sťažovateľke vznikla v dôsledku\npostupu a konania postupcu (zhotoviteľa diela), a nie v dôsledku konania žalovaného a napadnutého\nkonania tak, ako sa to snaží prezentovať sťažovateľka, pričom ochranu jej majetkových práv má\nzachovanú voči postupcovi. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosť sťažovateľky aj\nv tejto časti namietaných práv odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n14. V dôsledku odmietnutia ústavnej sťažnosti v celom rozsahu sa už ústavný súd ostatnými\nnávrhmi obsiahnutými v sťažnosti nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. novembra 2022\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "dobrá viera", "dovolanie-dovolacie dôvody", "pohľadávka-postúpenie", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Obdo/29/2021", "guid": "431c3ccc-368f-4cb6-8cd3-5365977e58a4:4efa1241-76ea-4266-9702-0428f28bd451", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "431c3ccc-368f-4cb6-8cd3-5365977e58a4:4efa1241-76ea-4266-9702-0428f28bd451", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:6117220001.1", "spisova_znacka": "2Obdo/29/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/29/2021 z 28. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:6117220001.1"}, {"guid": "9749783e-d3c9-4418-a472-757416ada74f:c1a55b11-23e5-43d3-a17b-b78ddcfa6b68", "ecli": null, "spisova_znacka": "13Cob/59/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/59/2020 z 21. 10. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-10-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9749783e-d3c9-4418-a472-757416ada74f:c1a55b11-23e5-43d3-a17b-b78ddcfa6b68"}, {"guid": "e5f2c459-7ddc-420f-b693-3410645a5225:7967a249-3b91-4d98-a7ba-b25117105abe", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Cb/119/2017", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/119/2017 z 29. 11. 2019", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2019-11-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e5f2c459-7ddc-420f-b693-3410645a5225:7967a249-3b91-4d98-a7ba-b25117105abe"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c6aefed2-5200-42b9-843a-134003f30de6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.499.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 499/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 499/2023 z 27. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.499.2023.1"}, {"guid": "ussr:f91f47b6-6d7a-4842-95fd-97b743f9ce53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.118.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.118.2023.1"}, {"guid": "ussr:15993ea9-f187-4a9e-8676-39fca7911c31", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.131.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 131/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 131/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.131.2023.1"}, {"guid": "ussr:98d5a9a0-6428-47a3-8a4c-ccb77d477ff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.134.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 134/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.134.2023.1"}]}