{"guid": "ussr:9f9ec27b-d9f6-4146-9ebc-f6a6422806c1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.545.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2023 z 28. 11. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2023, sp. zn. II. ÚS 545/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.545.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "nazov": "čl. 1 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9f9ec27b-d9f6-4146-9ebc-f6a6422806c1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.545.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.545.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.545.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 545/2023-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného advokátom JUDr. Petrom Čurillom, Hlavná 11, Prešov, proti uzneseniu\nKrajského súdu v Prešove č. k. 6Tos/29/2023-334 z 20. septembra 2023 takto\nrozhodol:\n1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .\n2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. októbra 2023 domáha\nvyslovenia porušenia čl. 1 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenia\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5\nods. 1 a 4 a čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 6Tos/29/2023-334 z 20. septembra 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ\nnavrhol, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 10 000 eur a náhradu trov\nkonania. Zároveň ústavný súd požiadal o odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) č. k. 33T/28/2018 z 27. februára 2020 (právoplatným 14. marca 2020, pozn.) bol\nsťažovateľ uznaný vinným zo spáchania prečinu porušovania ochrany stromov a krov podľa § 306\nods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona, za čo mu okresný súd uložil trest odňatia slobody v trvaní\njedného roka, výkon ktorého okresný súd podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov,\na zároveň sťažovateľovi uložil trest zákazu činnosti vykonávania podnikateľskej činnosti na úseku\nlesného hospodárstva v trvaní 5 rokov.\n\n3. Okresný súd uznesením č. k. 33T/28/2018-313 z 10. januára 2023 podľa § 50 ods. 4 Trestného\nzákona vyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej\nmu rozsudkom okresného súdu č. k. 33T/28/2018 z 27. februára 2020 osvedčil.\n4. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal prokurátor sťažnosť, o ktorej krajský súd\nnapadnutým uznesením rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 Trestného poriadku zrušil prvostupňové\nuznesenie okresného súdu, podľa § 419 ods. 1 Trestného poriadku a § 50 ods. 4 Trestného zákona\nvyslovil, že sťažovateľ sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej mu rozsudkom\nokresného súdu č. k. 33T/28/2018 z 27. februára 2020 neosvedčil a trest odňatia slobody v trvaní\njedného roka vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Trestného zákona s použitím § 48 ods. 2 písm. a) Trestného\nzákona krajský súd sťažovateľa na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že krajský súd napadnutým uznesením\narbitrárne rozhodol o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Sťažovateľ\nzároveň v súvislosti s tvrdeným porušením práva na obhajobu namieta, že mu nebola poskytnutá\nprimeraná lehota na vyjadrenie sa k sťažnosti prokurátora proti prvostupňovému uzneseniu\nokresného súdu.\nII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“). Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné\nnáležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej\nsťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej\nodmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n7. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nII.1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy:\n8. Z ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n\n2\n\n9. Ústavný súd zároveň zdôrazňuje, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov. Preskúmanie\nrozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len v prípade,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo\nk porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav a právne závery všeobecného\nsúdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu, ak by prijaté právne závery boli so zreteľom\nna skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody.\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli riadne,\nzrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n10. Ústavný súd taktiež zdôrazňuje, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia\nvykonaných dôkazov, resp. aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania.\n11. Podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil\npovinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné,\nak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej\ndoby, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení\nalebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4 Trestného zákona, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza\nvo výkone trestu odňatia slobody, príslušný súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody\nnasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať\npodmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal\npríčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad\na uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51\nods. 3 a 4 Trestného zákona smerujúce k tomu, aby viedol riadny život; b) primerane predĺžiť\nskúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej\ndoby ustanovenej v odseku § 50 ods. 1 Trestného zákona.\n12. Krajský súd v napadnutom uznesení v podstatnom uviedol, že sťažovateľ sa počas plynutia 24mesačnej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia dopustil až dvanástich konaní kvalifikovaných\nako priestupky (5. mája 2020 obsluha mobilného telefónu ‒ pokuta 30 eur, 17. júna 2020 dopravné\nznačenie, doklady ‒ pokuta 50 eur, 7. augusta 2020 porušenie pravidiel BaPCP ‒ pokuta 20 eur,\n11. septembra 2020 prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti ‒ pokuta 20 eur, 17. novembra 2020\nprekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti ‒ pokuta 100 eur, 19. novembra 2020 nerešpektovanie\ndopravného značenia ‒ pokuta 30 eur, 1. apríla 2021 porušenie pravidiel BaPCP ‒ pokuta 10 eur,\n6. júna 2021 prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti ‒ pokuta 20 eur, 16. júna 2021 prekročenie\nnajvyššej dovolenej rýchlosti ‒ pokuta 100 eur, 29. júna 2021 porušenie pravidiel BaPCP ‒ pokuta\n30 eur, 20. decembra 2021 prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti ‒ pokuta 60 eur,\n29. decembra 2021 neuposlúchnutie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky alebo dopravného\nzariadenia ‒ pokuta 10 eur). Nadväzujúc na uvedené krajský súd v napadnutom uznesení poukázal,\nže jednými zo základných znakov vedenia riadneho života je aj dodržovanie právneho poriadku.\nV súlade s dlhodobo ustálenou súdnou praxou síce platí, že za určitých okolností ani odsúdenie\ndokonca za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe rozhodnutie o osvedčení odsúdeného, resp.\no ponechaní podmienečného odsúdenia v platnosti automaticky nevylučuje, avšak nariadenie\nvýkonu podmienečne odloženého trestu predpokladá, že odsúdený porušil jeho podmienky takým\n3\n\nspôsobom, že jeho ponechanie v platnosti by bolo v rozpore s účelom trestu. Pri posudzovaní\nokolností odôvodňujúcich takýto postup pritom treba hodnotiť všetky skutočnosti, ktoré v priebehu\nplynutia skúšobnej doby nastali a ktoré majú význam pre rozhodnutie, či ponechať podmienečné\nodsúdenie v platnosti, resp. rozhodnúť o osvedčení/neosvedčení vrátane celkového správania\nodsúdeného a charakteru a závažnosti dôvodov, ktorými dal príčinu na rozhodovanie o nariadení\nvýkonu pôvodne podmienečne odloženého trestu odňatia slobody. V tejto súvislosti krajský súd\nkonštatoval, že ak podmienečne odsúdený v skúšobnej dobe závažným spôsobom poruší právne\nnormy, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin alebo bol priestupkovo postihnutý za väčšie\nmnožstvo protiprávnych konaní, ako je tomu aj v prípade sťažovateľa, svedčí to spravidla,\nže sa neosvedčil, že podmienečné odsúdenie nesplnilo svoj cieľ a že podmienečne odložený trest\ntreba vykonať. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd dospel k záveru, že sťažovateľ v priebehu\nplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nežil riadnym spôsobom života, ktorého\nesenciálnou súčasťou je aj dodržiavanie právneho poriadku, pretože sa dopustil viacerých\nprotiprávnych konaní, za ktoré bol aj právoplatne priestupkovo postihnutý, čo odzrkadľuje postoj\nsťažovateľa k jeho predchádzajúcemu odsúdeniu, rešpektovaniu právnych noriem a poskytnutiu\nšance viest riadny život na slobode. Práve množstvo spáchaných priestupkov (pričom mu boli\nukladané aj vysoké pokuty) svedčí podľa názoru krajského súdu o tom, že sa sťažovateľ nenapravil\na na jeho prevýchovu bude potrebné vplývať výkonom uloženého trestu odňatia slobody, keďže\nje zjavné, že sťažovateľ nerešpektuje právne normy, na základe ktorých má viest riadny život,\na dopustil sa viacerých protiprávnych konaní. Vzhľadom na uvedené krajský súd v napadnutom\nuznesení konštatoval, že sťažovateľ počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia\nnevyužil možnosť, ktorá mu podmienečným odsúdením bola daná, a zjavne v skúšobnej dobe\nneviedol riadny život. Sťažovateľ, hoci dostal možnosť preukázať, že povedie riadny život,\nže dokáže rešpektovať právne predpisy tejto spoločnosti, tieto ignoroval. Z uvedeného je podľa\nnázoru krajského súdu zrejmé, že podmienečným odsúdením nebol u sťažovateľa naplnený účel\ntohto inštitútu a za tejto situácie neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako o neosvedčení\nsa sťažovateľa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a o nariadení výkonu trestu odňatia\nslobody, ktorého výkon bol sťažovateľovi pôvodne podmienečne odložený. V súvislosti\ns hodnotením osoby sťažovateľa krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že podľa odpisu z registra\ntrestov má v ňom sťažovateľ 6 záznamov a aj keď sa v piatich prípadoch na neho hľadí, akoby\nnebol odsúdený, je zrejmé, že nejde o osobu, ktorá by sa dostala do rozporu so zákonom\npo prvýkrát. Sťažovateľ si tak musel veľmi dobre uvedomovať, že páchanie ďalšej, hoc aj menej\nzávažnej protiprávnej činnosti, môže mať za následok prijatie účinných trestnoprávnych opatrení\nproti nemu. Sťažovateľ teda nevyužil možnosť danú mu zo strany štátu, aby svojím riadnym\nživotom počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia preukázal polepšenie. Podľa názoru\nkrajského súdu ani sťažovateľom uvádzané skutočnosti o jeho osobných a rodinných pomerov\nnie sú samy osebe a ani nemôžu byť až tak zásadnými okolnosťami, ktoré by mohli byť dôvodom,\naby súd rozhodol o jeho osvedčení sa. Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru,\nže sťažovateľ vlastným zavineným konaním dal príčinu na premenu jeho trestu. Aj keď\nsa sťažovateľ počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia nedopustil ďalšieho\ntrestného činu, nemožno za bezúhonné považovať správanie sťažovateľa, ktorý v priebehu dvoch\nrokov plynutia skúšobnej doby spáchal až dvanásť priestupkov, a je preto namieste, aby sťažovateľ\nprevzal zodpovednosť za svoje protiprávne konanie. Z uvedených dôvodov sa krajský súd\n\n4\n\nnestotožnil s prvostupňovým rozhodnutím okresného súdu a sám rozhodol, že sťažovateľ\nsa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vykoná.\n13. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého uznesenia krajského súdu konštatuje,\nže závery krajského súdu nemožno považovať za neodôvodnené či za prejav sťažovateľom tvrdenej\nsvojvôle krajského súdu. Z uvedenej právnej úpravy aplikovanej v právnej veci sťažovateľa\nvyplýva, že predpokladom na vyslovenie, že odsúdený sa osvedčil, je okrem uplynutia skúšobnej\ndoby ustanovenej odsudzujúcim rozhodnutím zároveň aj skutočnosť, že odsúdený viedol\nv skúšobnej dobe riadny život a splnil uložené obmedzenia a povinnosti. Krajský súd v napadnutom\nuznesení dospel k záveru, že sťažovateľ všetky uvedené podmienky nesplnil, keď v tomto kontexte,\nvychádzajúc zo svojich skutkových zistení, konštatoval, že sťažovateľ počas plynutia skúšobnej\ndoby spáchal početné priestupky.\n14. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto\nuznesenia bez toho, aby bolo potrebné tieto skutočnosti ďalej analyzovať, keďže sú podľa názoru\nústavného súdu samy osebe dostatočne výpovedné, čo sa týka zodpovedania otázky, či sťažovateľ\npreukázal, že v skúšobnej dobe viedol riadny život, ústavný súd konštatuje ústavnú konformnosť\nodôvodnenia sťažovateľom namietaného uznesenia krajského súdu. Ústavný súd zastáva názor,\nže krajský súd v ňom náležite vysvetlil dôvody, na základe ktorých bolo rozhodnuté o neosvedčení\nsa sťažovateľa. Prezentovanú argumentáciu krajského súdu ústavný súd hodnotí ako zrozumiteľnú,\nbez zjavných logických protirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné\nodôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov, judikatúrou ústavného súdu a zároveň súladnú\ns podstatou a zmyslom aplikovaných právnych noriem.\n15. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti dospel k záveru, že sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského súdu nesignalizuje\nmožnosť porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné\npreskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. ústavný súd dospel k záveru,\nže medzi sťažovateľom napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom tohto práva neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie\nkonanie reálne mohol dospieť k záveru o jeho porušení. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v tejto\nčasti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (bod\n1 výroku tohto uznesenia).\nII.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy:\n16. Pokiaľ ide o sťažovateľom tvrdené porušenie práva na obhajobu, vo vzťahu ku ktorému\nnamieta, že mu nebola poskytnutá primeraná lehota na vyjadrenie sa k sťažnosti prokurátora proti\nprvostupňovému uzneseniu okresného súdu, ústavný súd konštatuje, že táto časť ústavnej sťažnosti\nje už prima facie zjavne neopodstatnená.\n17. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na samotné odôvodnenie ústavnej sťažnosti, v rámci\nktorého sťažovateľ v podstatnom uviedol: „... obhajcovi odsúdeného bolo uznesenie\nprvostupňového súdu zo dňa 10. 01. 2023 právne relevantným spôsobom doručené až 03. 05. 2023\na tento bol v súlade s dikciou ustanovenia § 314 Trestného poriadku vyzvaný k vyjadreniu\nsa k odôvodneniu sťažnosti Okresnej prokuratúry Prešov podaním zo dňa 25.05.2023. Obhajca\nodsúdeného podaním zo dňa 13. 06. 2023 poukazujúc na čerpanie dovolenky na zotavenie žiadal\n\n5\n\nsúd o poskytnutie primeranej lehoty na samotné vyjadrenie k sťažnosti prokurátora s tým,\nže stanovisko súdu doručí v lehote 20 dni. Následne podaním zo dňa 05. 09. 2023 obhajca\nodsúdeného žiadal poskytnúť primeranú lehotu s tým, že stanovisko súdu doručí súdu v lehote 15\ndni, teda najneskôr do 20.09.2023. Prvostupňový súd podaním zo dňa 11. 09. 2023 vyzval obhajcu\nodsúdeného, aby obratom pod hrozbou poriadkovej pokuty doručil stanovisko k sťažnosti\nprokurátora a následne 13.09.2023 spisový materiál predložil Krajského súdu v Prešove, ktorému\nbol tento doručený 14.09.2023.“\n18. Z uvedeného vyplýva, že napriek výzve okresného súdu z 25. mája 2023 sa sťažovateľ\nk predmetnej sťažnosti vôbec nevyjadril, ale až po uplynutí viac ako dvoch týždňov od doručenia\ntejto výzvy jeho obhajca podaním z 13. júna 2023 okresnému súdu oznámil, že sa vyjadrí v lehote\n20 dní (t. j. do 3. júla 2023), ale ani v tejto lehote (ktorú si obhajca sťažovateľa sám určil)\nsa obhajca sťažovateľa k predmetnej sťažnosti prokurátora nevyjadril, keďže po uplynutí ďalších\ndvoch mesiacov podaním z 5. septembra 2023 oznámil okresnému súdu, že sa vyjadrí v lehote\n15 dní (t. j. do 20. septembra 2023), pričom z odôvodnenia ústavnej sťažnosti nevyplýva,\nže by obhajca sťažovateľa toto vyjadrenie okresnému súdu do 20. septembra 2023 aj reálne podal.\n19. Možno tak konštatovať, že od výzvy okresného súdu na vyjadrenie (t. j. od 25. mája 2023)\naž do prijatia napadnutého uznesenia krajského súdu (t. j. do 20. septembra 2023) mal sťažovateľ\ntakmer 4 mesiace reálnu možnosť, aby sa k predmetnej sťažnosti prokurátora vyjadril, avšak túto\nmožnosť efektívne nevyužil. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením sťažovateľa, že mu nebola\nposkytnutá primeraná lehota na vyjadrenie sa k predmetnej sťažnosti prokurátora. Uvedené\nvylučuje, aby ústavný súd vyhodnotil napadnuté uznesenie krajského súdu ako rozhodnutie\nporušujúce základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy, a preto ústavný súd\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť aj v tejto jej časti odmietol\nako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nII.3. K namietanému porušeniu práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru:\n20. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c)\ndohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ústavný súd, vychádzajúc z judikatúry\nEurópskeho súdu pre ľudské práva, konštatuje, že pod ochranu podľa čl. 6 dohovoru nespadá\nkonanie, v ktorom sa rozhoduje, že sa vykoná trest odňatia slobody, ktorého výkon bol\npodmienečne odložený, keďže v tomto konaní ide o vydanie rozhodnutia, ktoré priamo nesúvisí\ns rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho charakteru alebo o oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto ustanovenia dohovoru (o tom\nuž bolo právoplatne rozhodnuté v pôvodnom konaní, v ktorom bol sťažovateľovi uložený trest\nodňatia slobody, ktorého výkon bol zároveň podmienečne odložený). Inak povedané, pôsobnosť\n(aplikovateľnosť) čl. 6 dohovoru zásadne nepresahuje okamih konečného právoplatného\nrozhodnutia o vine a treste. Nevzťahuje sa teda na konanie, v ktorom sa rozhoduje, že sa vykoná\ntrest odňatia slobody, ktorého výkon bol podmienečne odložený (II. ÚS 32/2021). Vzhľadom\nna tento záver ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť\naj v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku tohto uznesenia).\n\n6\n\nII.4. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 1 ústavy a práv podľa čl. 5\nods. 1 a 4 dohovoru:\n21. Sťažovateľ zároveň tvrdí, že napadnutým uznesením krajského súdu bolo porušené aj jeho\nzákladné právo podľa čl. 17 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru, pričom z obsahu\nústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ svoju argumentáciu o tomto porušení odvodzuje\nod namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, resp. práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru. Keďže však ústavný súd dospel k záveru, že v danom\nprípade nemohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3\nústavy, resp. práv podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b) a c) dohovoru, nemohlo v takomto prípade dôjsť\nani k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1 ústavy, resp. práv podľa čl. 5\nods. 1 a 4 dohovoru. Ústavný súd preto podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú\nsťažnosť aj v tejto jej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nII.5. K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy:\n22. Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 ústavy ústavný súd\nkonštatuje, že predmetné ustanovenia ústavy patria medzi základné interpretačné pravidlá tvorby\na aplikácie právneho poriadku Slovenskej republiky, vyjadrujúce princíp právneho štátu, princíp\nprávnej istoty, princíp neviazanosti nijakou ideológiu ani náboženstvom a princíp dodržiavania\nmedzinárodných záväzkov. Uvedené základné, resp. všeobecné pravidlá a zásady nemajú charakter\nsamostatne uplatňovaného práva. Ich porušenie možno namietať len súčasne s ochranou\nkonkrétnych základných práv a slobôd zaručených ústavou (resp. medzinárodnou zmluvou). Keďže\nv posudzovanej veci nebolo zistené porušenie sťažovateľom označených základných práv\nnapadnutým uznesením krajského súdu, nemohlo dôjsť ani k porušeniu týchto základných\ninterpretačných, resp. aplikačných pravidiel, pretože sú súčasťou základných princípov právneho\nštátu a vzhľadom na to nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľného ustanovenia\nv individuálnych konaniach (napr. I. ÚS 8/97, II. ÚS 821/00, IV. ÚS 55/2018). Vzhľadom na tento\nzáver ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť aj v tejto\njej časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nII.6. K návrhu na odklad vykonateľnosti:\n23. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia krajského\nsúdu.\n24. Podľa § 129 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť\nvykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,\nak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu\nhrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.\n25. Pokiaľ ide o sťažovateľov návrh na odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, ústavný súd konštatuje, že z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným\nsúdom (ako to vyplýva z predchádzajúcich bodov odôvodnenia tohto uznesenia) je zrejmé,\nže v danom prípade nie sú splnené predpoklady stanovené § 129 zákona o ústavnom súde\nna odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu, a preto ústavný súd návrhu\nna odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia krajského súdu nevyhovel (bod 2 výroku tohto\nuznesenia).\n7\n\n26. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 28. novembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest-rozhodnutie o treste", "trest-podmienečný", "trest-nepodmienečný", "trest-odňatia slobody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Tos/29/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e3e515ca-da2c-49be-b9f4-e85b34c3045b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.32.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 32/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/2021 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.32.2021.1"}, {"guid": "ussr:d84e52c0-6c93-4295-bf90-53175600f52c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.55.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/2018 z 25. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-25", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.55.2018.1"}, {"guid": "ussr:3cc8f4b1-e296-4a4c-91b7-9236f7f3516a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 821/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 821/00 z 12. 12. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-12-12", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc8f4b1-e296-4a4c-91b7-9236f7f3516a"}, {"guid": "ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 8/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/97 z 23. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-23", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:befa5528-c9f8-4464-ae3c-a212255fa167"}], "citovane_v": []}