Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2023 z 24. 10. 2023 Citácia: uznesenie Ústavného súdu SR z 24. októbra 2023, sp. zn. II. ÚS 481/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.481.2023.1 Ústavný súd Slovenskej republiky | II. ÚS 481/2023 | ECLI:SK:USSR:2023:2.US.481.2023.1 | 2023-10-24 | Uznesenie Oblasť práva: Ústavné právo – konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb Citované ustanovenia: čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 141 ods. 1 Ústavy, čl. 48 ods. 1 Ústavy, čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb., čl. 6 ods. 1 Dohovoru, čl. 127 ods. 1 Ústavy, Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 141 ods. 1, Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1, ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 Zdroj: https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b05b5015-a467-4b1e-89a4-64a011c1ffc9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.481.2023.1 SLOVENSKÁ REPUBLIKA UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS 481/2023-13 Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , proti postupu Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. Pot/29/2023 takto rozhodol: 1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky nevyhovuje. 2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a . Odôvodnenie: I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. septembra 2023 domáha vyslovenia porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Zároveň ústavný súd žiada, aby všeobecnému súdu prikázal konať v jeho označenej veci a priznal mu tiež primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur, ako aj náhradu právneho zastúpenia, a zároveň ho žiada o ustanovenie právneho zástupcu pre účely jeho zastupovania v konaní pred ústavným súdom. 2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ adresoval 31. mája 2023 Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) žiadosť o upustenie od výkonu zvyšku trestu odňatia slobody podľa § 413 Trestného poriadku (ďalej len „žiadosť podľa § 413 Trestného poriadku“), ktorú krajský súd postúpil na prejednanie ako vecne a miestne príslušnému prvostupňovému súdu Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“), o čom sťažovateľa upovedomil podaním sp. zn. Pot /29/2023 z 12. júna 2023. 3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostiera svoju subjektívnu interpretáciu § 413 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého súd môže upustiť od výkonu trestu odňatia slobody alebo jeho zvyšku, ak zistí, že odsúdený ochorel na nevyliečiteľnú životu nebezpečnú chorobu alebo nevyliečiteľnú duševnú chorobu, a v nadväznosti na to formuluje tvrdenie, že na prejednanie jeho žiadosti podľa § 413 Trestného poriadku je príslušný krajský súd. Postup, ktorým krajský súd jeho žiadosť podľa § 413 Trestného poriadku postúpil na prejednanie okresnému súdu a prejednávanie tejto jeho žiadosti okresným súdom, považuje sťažovateľ za porušenie jeho základného práva na zákonného sudcu a tiež ostatných v ústavnej sťažnosti formulovaných práv. II. Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti 4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie všetkých svojich označených práv postupom krajského súdu, ktorý postúpil jeho žiadosť podľa § 413 Trestného poriadku na prejednanie ako vecne a miestne príslušnému okresnému súdu. 5. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, podľa ktorého môže ústavný súd konať o namietanom porušení sťažovateľových práv a vecne sa zaoberať jeho ústavnou sťažnosťou, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred iným súdom prostredníctvom iných právnych prostriedkov, ktoré mu zákon na to poskytuje. Zmysel a účel uvedeného princípu subsidiarity spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy, ktoré v trestnom konaní sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad v súlade s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy, sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým právnickým osobám alebo fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity ochrany ústavnosti ústavným súdom podľa zásad uvedených v § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde (obdobne pozri sp. zn. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 137/2019, II. ÚS 386/2019, II. ÚS 124/2021, II. ÚS 428/2021, II. ÚS 257/2021). 6. Ústavný súd poukazuje na § 413 ods. 3 Trestného poriadku, ktorý umožňuje napadnúť uznesenie prijaté v rámci rozhodovania o žiadosti o upustenie od výkonu trestu odňatia slobody sťažnosťou. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že právna úprava umožňuje sťažovateľovi v rámci uplatnenia sťažnosti domáhať sa právne účinným spôsobom ochrany svojich označených práv, teda mu umožňuje vzniesť okrem iných aj námietku o nepríslušnosti súdu konajúceho v prvom stupni o jeho žiadosti podľa § 413 Trestného poriadku. 7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ má v systéme trestného konania k dispozícii účinný prostriedok na dosiahnutie ochrany svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie všeobecným súdom oprávneným preskúmať podanú sťažnosť. Za týchto okolností nie je daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v danej fáze do prebiehajúceho konania vo veci sťažovateľa a neprípustne si tak predčasne uzurpoval právomoc všeobecných súdov. Ústavný súd pripomína, že nevyužitie označenej možnosti ochrany práv sťažovateľa nemožno 2 nahradzovať ústavnou sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemá inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy). 8. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako neprípustnú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) odmietol. III. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom 9. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, odôvodňujú to jeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015). 10. Ústavný súd dospel k záveru, že v prípade sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu ústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným súdom (časť III tohto uznesenia) vyplýva, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015, II. ÚS 193/2020). Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok. V Košiciach 24. októbra 2023 Ľuboš Szigeti predseda senátu 3