{"guid": "ussr:fab03a05-c1a3-4a8e-bbdf-ad7540593d30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.445.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 445/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 445/2023 z 20. 9. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. septembra 2023, sp. zn. II. ÚS 445/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.445.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-09-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fab03a05-c1a3-4a8e-bbdf-ad7540593d30", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.445.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.445.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.445.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 445/2023-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní\npodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Juristi s. r. o.,\nKrivá 3, Košice, IČO 51 941 244, v mene ktorej koná advokát JUDr. Pavol Gombos,\nproti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu č. k. 3 Tp 8/2023 z 20. mája 2023\na proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Tost-š 4/2023 z 31. mája 2023\ntakto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu bola 10. júla 2023 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd“)\nč. k. 3 Tp 8/2023 z 20. mája 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie špecializovaného súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1 Tost-š 4/2023\nz 31. mája 2023 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,\nnárodnej kriminálnej agentúry, odboru Východ, 4. oddelenia vyšetrovania zo 17. mája 2023 bolo\nproti sťažovateľovi začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre pokračovací obzvlášť závažný\n\nzločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou\nspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a pokračovací obzvlášť závažný zločin legalizácie\nvýnosu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona.\n2.1. Špecializovaný súd napadnutým uznesením vzal sťažovateľa (ako aj ďalšieho\nspoluobvineného) do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a podľa § 80\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka.\n2.2. Proti uzneseniu špecializovaného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej najvyšší súd\nnapadnutým uznesením rozhodol tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\nzamietol.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že špecializovaný súd napadnutým\nuznesením arbitrárne rozhodol o jeho vzatí do väzby a následne najvyšší súd napadnutým\nuznesením jeho sťažnosť proti prvostupňovému uzneseniu špecializovaného súdu ako nedôvodnú\narbitrárne zamietol. Podľa názoru sťažovateľa je už samotné uznesenie o vznesení obvinenia\nnezákonné, v dôsledku čoho nie je naplnená podmienka existencie dôvodnosti jeho trestného\nstíhania, ktorá predstavuje nevyhnutnú materiálnu podmienku jeho väzby. V tejto súvislosti\nsťažovateľ nesúhlasí s uznesením o vznesení obvinenia, ako ani s názorom konajúcich súdov, že\nkonania uvedené v bodoch A a B výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia, z ktorých\nspáchania bol obvinený, predstavujú dva na seba nadväzujúce samostatné skutky, keďže podľa jeho\nnázoru tieto konania predstavujú len jeden skutok, pričom ich posudzovaním ako dvoch\nsamostatných skutkov dochádza k porušeniu zásady ne bis in idem.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho\noznačených práv napadnutými uzneseniami špecializovaného súdu a najvyššieho súdu, napadnuté\nuznesenia zrušil, špecializovanému súdu prikázal prepustiť ho z väzby na slobodu a priznal mu\nnáhradu trov konania.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n5. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie sťažovateľovho práva na osobnú slobodu\npodľa čl. 17 ods. 1 a 2 ústavy, resp. podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru napadnutými uzneseniami\nšpecializovaného súdu a najvyššieho súdu.\n6. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu\nústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n\n2\n\n7. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľa obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n8. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie\n[§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti\n[§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\nIII.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením špecializovaného\nsúdu:\n9. Vo vzťahu k sťažovateľom napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu ústavný súd\nkonštatuje, že v zmysle princípu subsidiarity zakotveného v čl. 127 ods. 1 ústavy poskytuje ústavný\nsúd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb\na právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Systém\nústavnej ochrany základných práv a slobôd je teda rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd,\npričom ochranu základným právam a slobodám poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné\nsúdnictvo a ústavný súd až subsidiárne.\n10. Proti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu špecializovaného súdu disponoval sťažovateľ\nopravným prostriedkom – sťažnosťou. O sťažnosti bol oprávnený a povinný rozhodnúť najvyšší súd\nako súd nadriadený. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu\nsťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením. Sťažovateľ teda využil možnosť\npodania riadneho opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu,\no ktorom bolo aj rozhodnuté.\n11. Existencia opravného konania pred najvyšším súdom nepripúšťa možnosť ústavného súdu\nrozhodovať o napadnutom prvostupňovom väzobnom rozhodnutí, keďže sťažnosť v danom prípade\npredstavovala účinný právny prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému\nuzneseniu špecializovaného súdu, ktorý aj využil (porov. m. m. II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\nPodľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci v konaní pred\nústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené ďalšie procesné podmienky.\nTomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej procesnej prekážky spočívajúci\nv nedostatku právomoci ústavného súdu.\n12. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v časti\nnamietajúcej porušenie označených práv napadnutým uznesením špecializovaného súdu odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\n\n3\n\nIII.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením najvyššieho súdu:\n13. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade\ns konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti\nhovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej\nmoci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to\nbuď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať\ntakú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že na konanie o väzbe je aplikovateľný čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy, v ktorých sú implicitne obsiahnuté hmotné a tiež procesné atribúty základného\npráva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej\nslobody väzbou. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu\nk väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by príslušný\nsúd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť\nprepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou. Z čl. 17 ods. 2\nústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone\na rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas\nďalšieho trvania väzby. Inými slovami, v zmysle judikatúry ústavného súdu bez rozhodnutia\nvšeobecného súdu nemožno považovať väzbu za zákonnú. Zákonnosť väzby je zároveň\ndeterminovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať ratio decidendi\nna uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto konštatáciou úzko súvisí aj obsah\nzákladného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby\nna preskúmanie okolností svedčiacich za väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu\nrozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy.\n14.1. Každé pozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody,\nmusí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti svojvôli. Otázka,\nči je väzba zákonná, má byť vyriešená nielen s poukazom na vnútroštátny zákon, ale aj na znenie\ndohovoru, s ktorým musí byť v súlade vrátane všeobecných princípov obsiahnutých v ňom\nvýslovne alebo implikovane.\n15. V každom jednotlivom prípade tvrdeného porušenia základného práva na osobnú slobodu je\nústavný súd povinný pri svojom rozhodovaní prihliadať na konkrétne okolnosti preskúmavanej veci\n(II. ÚS 353/06, II. ÚS 142/07, II. ÚS 80/08, I. ÚS 59/2016, taktiež aj rozsudky Európskeho súdu\npre ľudské práva vo veciach Letellier proti Francúzsku z 26. 10. 1991, Annuaire, č. 207; Navarra\nproti Francúzsku z 23. 11. 1993, Annuaire, č. 273-B a ďalšie).\n\n4\n\n15.1. Z ustálenej judikatúry ústavného súdu zároveň vyplýva, že právomoc ústavného súdu\nvo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach je daná len na preskúmanie\ndôvodu a spôsobu obmedzenia osobnej slobody, t. j. či proti osobe, ktorá sa berie do väzby, bolo\nvznesené obvinenie, rozhodnutie o väzbe sa odôvodnilo aj skutkovými okolnosťami, o väzbe\nrozhodoval príslušný súd, obvinený bol vzatý do väzby pre konkrétne skutočnosti, resp. že osoba\nbola vzatá a držaná vo väzbe len na čas dovolený zákonom, resp. konkrétnym rozhodnutím\nväzobného súdu o predĺžení väzby. Teda úlohou ústavného súdu je sledovať, či všeobecné súdy\nv namietaných rozhodnutiach správne aplikujú právo, či dané rozhodnutia sú odôvodnené\na či nenesú znaky arbitrárnosti vyúsťujúce do porušenia niektorého zo základných práv a slobôd\n(III. ÚS 271/07, II. ÚS 464/2011).\n15.2. Do obsahu právomoci ústavného súdu však nepatrí preskúmať postup, ako aj správnosť\nskutkových a právnych záverov všeobecných súdov, ktorý viedol k záveru o existencii zákonného\ndôvodu na vzatie do väzby. Tento postup skúma opravný súd v riadnom inštančnom postupe, ktorý\nje funkčne uspôsobený na preskúmanie obsahu trestného spisu, súvisiacich listín, podaní\nobvineného a prípadne aj ďalších dôkazov osvedčujúcich použitie takéhoto zabezpečovacieho\nprostriedku, akým je väzba v trestnom konaní (II. ÚS 76/02). Teda ústavný súd ako nezávislý súdny\norgán ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy) nekoná ako súd tretej alebo štvrtej inštancie, ale jeho\núlohou je preskúmať zlučiteľnosť opatrenia, ktorým je jednotlivec pozbavený slobody, s ústavou\nalebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 165/02,\nIV. ÚS 237/2021).\n16. Vychádzajúc z týchto základných princípov, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd zamietol sťažnosť sťažovateľa\nproti uzneseniu špecializovaného súdu.\n16.1. Najvyšší súd v napadnutom uznesení vo vzťahu k dôvodnosti trestného stíhania sťažovateľa\nv podstatnom konštatoval, že doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutky, pre ktoré bolo\nzačaté trestné stíhanie, boli spáchané, majú znaky trestného činu a sú dôvody na podozrenie, že ich\nspáchali obaja obvinení. Nad rámec odôvodnenia prvostupňového uznesenia špecializovaného súdu\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení uviedol, že, čo sa týka právnej kvalifikácie skutku v bode B\nvýrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia, argumentácia sťažovateľa sa síce javí sčasti\ndôvodnou, avšak bez zásadnejšieho dopadu na vecnú i zákonnú správnosť napadnutého uznesenia\nšpecializovaného súdu. Najvyšší súd v tejto súvislosti v prvom rade poukázal na to, že vzhľadom\nna súčasný stav výsledkov vykonaného dokazovania sa mu javí priliehavejším právne kvalifikovať\nkonanie sťažovateľa nie ako obzvlášť závažný zločin legalizácie výnosu z trestnej činnosti\npodľa § 233 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, ale podľa § 233 ods. 2 Trestného zákona\n(a až následne) aj podľa § 233 ods. 5 Trestného zákona. Najvyšší súd však zároveň zdôraznil, že\ndotknutú právnu kvalifikáciu nepochybne možno v ďalšom priebehu trestného konania\nkonvalidovať (pozri § 206 ods. 6 Trestného poriadku), pričom predbežné „vyhodnotenie“ právnej\nkvalifikácie konania vo vzťahu k bodu B výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia nemá ani\nžiaden iný z právne-kvalifikačného hľadiska relevantný dôsledok procesného charakteru, konanie\na rozhodovanie o väzbe obvinených nevynímajúc.\n\n5\n\n16.2. Nadväzujúc na uvedené, však najvyšší súd ako nedôvodnú odmietol námietku sťažovateľa,\nv zmysle ktorej konania uvedené v bodoch A a B výrokovej časti uznesenia o vznesení obvinenia\npredstavujú len jeden skutok. Podľa názoru najvyššieho súdu totiž konanie, ktorého spáchanie sa\nsťažovateľovi kladie za vinu v zmysle uznesenia o vznesení obvinenia, možno v bodoch A a B\nvzájomne diferencovať do tej miery, že niet pochybností, že skutok podrobne opísaný v bode A\ntohto uznesenia je dostatočným vyjadrením „zdrojového“ skutku, na ktorý plynulo nadväzuje nový\nskutok podrobne opísaný v bode B uznesenia o vznesení obvinenia. Skutok v bode B podľa názoru\nnajvyššieho súdu celkom zrejme nepredstavuje súčasť zdrojového skutku v bode A. Najvyšší súd\npoukázal na to, že legalizácia výnosov z trestnej činnosti je celkom nový typ právne reprobovaného\nkonania, ktorý nachádza vyjadrenie v samostatnej skutkovej podstate uvedenej v § 233 a nasl.\nTrestného zákona, a to aj v prípade, ak sa ho dopustí páchateľ tzv. „zdrojového“ predikatívneho\ntrestného činu. Ide o novú, nadväzujúcu trestnú činnosť spáchanú novým skutkom. Je preto plne\nprípustné, ak sa v jednom trestnom konaní postihuje údajne pôvodná trestná činnosť, z ktorej výnos\npochádza, ako aj nadväzujúca údajná trestná činnosť spočívajúca v údajnom zastieraní jeho pôvodu.\nPodľa názoru najvyššieho súdu uvedené predstavuje záujem štátu stíhať dva trestné činy spáchané\nv reálnom – viacčinnom, a nie v jednočinnom súbehu tak, ako nesprávne predpokladá sťažovateľ.\nS argumentáciou sťažovateľa by podľa názoru najvyššieho súdu bolo možné súhlasiť len v prípade,\nak by súčasťou znakov skutkovej podstaty zdrojového trestného činu podvodu boli zároveň aj\nznaky skutkovej podstaty trestného činu legalizácie výnosu z trestnej činnosti, čo v naznačenom\nkontexte a s prihliadnutím na obsah predloženého spisu zatiaľ rozhodne nemožno konštatovať.\nZjednodušene povedané, ak páchateľ trestného činu podvodu (ktorého by sa dopustil uvedením\niného do omylu na účely vylákania finančných prostriedkov a ich zaslaním inou osobou na účet)\nnásledne tieto došlé finančné prostriedky napr. prepošle na ďalšie bankové účty, ide v takom\nprípade o ďalší, nový skutok, ktorý sa odohráva až po naplnení všetkých znakov skutkovej podstaty\npredikatívneho trestného činu podvodu (a ktorý už môže zakladať skutkovo samostatne vymedzené\n„pretavenie“ dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu legalizácie výnosu z trestnej\nčinnosti).\n16.3. Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd dospel k záveru, že z obsahu predloženého spisu\nvyplýva dôvodné podozrenie, že skutky boli spáchané a že sa ich mali dopustiť obvinení, pričom\nv spojení s aktuálnym uznesením najvyššieho súdu je tiež zrejmá ich predbežná právna kvalifikácia.\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení konštatoval, že dôkazná situácia vyplývajúca z obsahu\npredloženého spisu je vo vzťahu k jednotlivým obvineným aj dostatočne konkrétna, a zdôraznil, že\npredbežné hodnotiace úsudky, ktoré sú v rámci rozhodovania o väzbe obvinenej osoby zverené\nväzobnému súdu, nemožno chápať ako finálne sumarizovanie dôkaznej situácie a konštatovanie\nviny, resp. neviny trestne stíhanej osoby. Naopak, všeobecný súd konajúci a rozhodujúci o väzbe\nobvinenej osoby skúma iba to, či zákonne získané dôkazy odôvodnene preukazujú, že trestne\nstíhaný skutok sa stal, tento má zákonné znaky trestného činu uvedeného v osobitnej časti účinného\na platného (v dobe skutku) Trestného zákona, či je tu dôvodné podozrenie, že skutok spáchali\nobvinení a či z ich konkrétneho správania v spojení s ostatnými relevantnými skutkovými\nokolnosťami vyplýva vo vzťahu k nim existencia už označeného dôvodu väzby.\n17. Pretože najvyšší súd sa stotožnil s prvostupňovým väzobným rozhodnutím špecializovaného\nsúdu, ústavný súd sa aj s týmto uznesením špecializovaného súdu náležite oboznámil, pričom však\n\n6\n\nna tomto mieste už nepovažoval za potrebné opakovať jeho argumentáciu, keďže táto je\nsťažovateľovi dobre známa.\n18. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že pri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené\nformálne predpoklady väzby, t. j. musí existovať uznesenie o začatí trestného stíhania a uznesenie\no vznesení obvinenia, a materiálne predpoklady väzby, t. j. musia existovať skutočnosti\nosvedčujúce kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol\nspáchaný, má znaky trestného činu a že sa obvinený trestného činu dopustil. Zároveň musí\nexistovať (trvať) niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 Trestného poriadku\n(III. ÚS 417/2011).\n19. Úvahy sťažovateľa o porušení jeho základných práv v dôsledku údajnej neodôvodnenosti\nnapadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu v súvislosti s hodnotením existencie dôvodnosti\ntrestného stíhania vníma ústavný súd ako tendenčné. Vo vzťahu k odôvodnenosti podozrenia\npri vznesení obvinenia vo svojej judikatúre ústavný súd opakovane uviedol, že pri rozhodovaní\no väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil\nznaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dôvodné podozrenie teda predpokladá\nexistenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok,\nže konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy od všetkých\nokolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell a Hartley c. Veľká Británia z 30. 8. 1990).\nNaopak, v tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že až po vznesení obvinenia sa v rozhodujúcej\nmiere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní, v dôsledku čoho sa dôvodnosť\nvzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. buď potvrdzuje, alebo vyvracia) práve\ndokazovaním, ako to aj z komentovaného znenia dohovoru vyplýva: „Skutečnosti, které vyvolaly\npodezření, nemusejí být téhož stupně jako ty, které jsou nutné k odůvodnění odsouzení nebo byť\njen ke vznesení obvinění [viz Murray proti Spojenému království, rozsudek velkého senátu,\n28. 10. 1994, č. 14310/88, § 55, srov. též Khodorkovskiy proti Rusku, rozsudek, 31. 5. 2011,\nč. 5829/04, § 189]... skutečnosti, na nichž se podezření zakládá, však nemohou být stejné úrovně\njako skutečnosti potřebné k odůvodnění odsouzení, nebo i k podání obžaloby, což je předmětem až\ndalší fáze trestního řízení [Krejčíř proti České republice, rozsudek, 26. 3. 2009, č. 39298/04\na č. 8723/05, § 75]“ (KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Evropská úmluva\no lidských právech. Komentář. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 514.). Samotné dôvody väzby\npodľa § 71 ods. 1 Trestného poriadku rátajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného\nkonania (m. m. IV. ÚS 383/04, IV. ÚS 217/2013, II. ÚS 341/2022).\n19.1. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí riadne odôvodnil\nexistenciu materiálnych dôvodov väzby sťažovateľa, a to s prihliadnutím na okolnosť, že\npri rozhodovaní o väzbe neposudzuje vinu obvineného (sťažovateľa), ale (okrem iného) zisťuje\nexistenciu skutočností zakladajúcich dôvodné podozrenie, že obvinený (sťažovateľ) spáchal trestný\nčin, pre ktorý je stíhaný, pričom hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené rozhodovaniu vo veci\nsamej a nasleduje zásadne po ukončení dokazovania (pozri napr. II. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020,\nII. ÚS 341/2022). Súdu, ktorý rozhoduje o väzbe, teda neprináleží posudzovať jednotlivé dôkazy\na vyhodnocovať ich spôsobom, ktorý je vyhradený výlučne súdu rozhodujúcemu v merite veci,\nt. j. o obžalobe. Inak povedané, samotné vykonávanie a hodnotenie dôkazov nie je predmetom\n7\n\nrozhodovania o väzbe, pričom väzobnému súdu neprislúcha ani vysporiadať sa definitívnym\nspôsobom s vierohodnosťou jednotlivých dôkazov. Najvyšší súd sa zároveň v napadnutom uznesení\nnáležite zaoberal aj námietkou sťažovateľa, že konania uvedené v bodoch A a B výrokovej časti\nuznesenia o vznesení obvinenia predstavujú len jeden skutok.\n19.2. Nadväzujúc na už uvedené, ústavný súd poukazuje na to, že pri skúmaní postupov\nvšeobecných súdov rozhodujúcich o zákonnosti väzby nie je jeho úlohou, aby posudzoval smer\nvedenia vyšetrovania alebo sa zaoberal vhodnosťou a opodstatnenosťou získavaných dôkazov, ktoré\npodľa názoru orgánov činných v trestnom konaní a následne aj všeobecných súdov sú významným\nprostriedkom na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby sťažovateľa. Úloha ústavného súdu spočíva\nv zistení, či skutkové a právne závery všeobecných súdov obstoja z hľadiska dodržania záruk\nzákladného práva na osobnú slobodu.\n20. Ústavný súd po ústavnom prieskume napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu dospel\nk záveru, že odôvodnenie napadnutého väzobného rozhodnutia najvyššieho súdu korešponduje\nso skutkovými zisteniami a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle. Najvyšším súdom\nprezentovaná interpretácia jednotlivých ustanovení aplikovaných právnych noriem nijako nepopiera\nich účel a zmysel, a teda má z hľadiska ich ústavnej konformnosti akceptovateľnú podobu.\n21. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím na svoju\njudikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť považovať takú,\npri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\npráva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie,\npri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n22. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať\nsa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-väzba v prípravnom konaní", "trestný čin-súbeh trestných činov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-podmienky väzby", "trestný čin-skutková podstata", "väzba-vzatie do väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tp/8/2023", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e4dac11b-ca84-4049-aa7f-b7780fc35d73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 341/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 341/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.341.2022.1"}, {"guid": "ussr:ff432d6f-f0b6-404a-bfd0-146560c59335", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 237/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 237/2021 z 28. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-28", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.237.2021.1"}, {"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:be6408bd-6f9c-4944-a5cb-0c4f2161726d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/2016 z 3. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-03", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.2016.1"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2011 z 20. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:19605265-4400-4546-80d8-646887475504"}, {"guid": "ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 417/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 417/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:770c18fb-25a7-4bd5-8171-e4a57e122077"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 80/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/08 z 24. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-24", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9cf335b-d293-4f27-b0fd-a8cf5e733bf2"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 142/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 142/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccfb76e-bd7f-44bf-b637-8751b9c11de7"}, {"guid": "ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 353/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/06 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f4e65a10-d89c-43bb-92dd-512c1788ef5a"}, {"guid": "ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/04 z 1. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-01", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bba0d061-53a4-44c2-87d6-32202eecbb4c"}, {"guid": "ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/02 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 482, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:196d4bda-0866-436d-90ff-54201f8a68b5"}, {"guid": "ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/02 z 7. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-07", "citacie_n": 391, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6420f4ee-3272-4ba3-aa87-557c5a6af335"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:75995c76-0717-4ec1-b99c-4841b57e97b1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.211.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 211/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 211/2025 z 29. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.211.2025.1"}]}