{"guid": "ussr:fdd95080-b74a-482c-a011-d5dcb30fcfdf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.44.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 44/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/2023 z 25. 1. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. januára 2023, sp. zn. II. ÚS 44/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.44.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-01-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fdd95080-b74a-482c-a011-d5dcb30fcfdf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.44.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.44.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.44.2023.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 44/2023-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša\nSzigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára\nv konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nMAGNIT EU, s. r. o., Račianska 88B, Bratislava, IČO 50 706 411, právne zastúpenej\nspoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, IČO 36 860 930,\nv mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Puchalla, PhD., proti uzneseniu Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2 Cob 156/2020 z 10. decembra 2020 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 1. decembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 2 Cob 156/2020 z 10. decembra 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) viedol\nkonanie o vydanie neodkladného opatrenia pod sp. zn. 23 Cb 73/2020, v ktorom sa navrhovateľ\ndomáhal proti sťažovateľke vydania zariadení slúžiacich na drvenie štrku. Navrhovateľ sa domáhal\nuloženia tejto povinnosti na tom základe, že predmetné technologické zariadenia mal nadobudnúť\nna základe kúpnej zmluvy č. 0511/19 z 5. novembra 2019 a so sťažovateľkou uzavrel zmluvu č. 022\no poskytovaní služieb v medzinárodnej a vo vnútroštátnej cestnej nákladnej doprave\nz 12. novembra 2019 (ďalej len „zmluva o preprave“). Podľa zmluvy o preprave mala sťažovateľka\n\nprevziať a celé zariadenie na drvenie štrku prepraviť na celkovo 17 nákladných vozidlách\nz Talianska na Ukrajinu. Navrhovateľ tvrdil, že sťažovateľka túto prepravu vykonala iba čiastočne –\npreviezla na miesto určenia časť zariadenia na 5 nákladných vozidlách, preto nemôže realizovať\nsvoj podnikateľský zámer.\nOkresný súd uznesením č. k. 23 Cb 73/2020 z 23. apríla 2020 zamietol návrh na nariadenie\nneodkladného opatrenia s odôvodnením, že navrhovateľ jednoznačne neosvedčil podmienky na jeho\nvydanie .\nProti zamietavému uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nuznesením č. k. 2 Cob 84/2020 zo 14. júla 2020 tak, že zamietavé uznesenie zrušil a vec vrátil\nokresnému súdu na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd v poradí druhým uznesením č. k. 23 C 73/2020 z 31. augusta 2020 (ďalej len\n„uznesenie o neodkladnom opatrení“) nariadil neodkladné opatrenie a sťažovateľku zaviazal vydať\nšpecifikované zariadenia navrhovateľovi. Sťažovateľka proti uzneseniu okresného súdu o nariadení\nneodkladného opatrenia podala odvolanie z dôvodu, že všeobecné súdy sa vôbec nezaoberali jej\nargumentmi, nevykonali navrhnuté dokazovanie, čo podľa jej názoru spôsobuje nepreskúmateľnosť\na arbitrárnosť uznesenia o neodkladnom opatrení.\n4. Krajský súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu o neodkladnom opatrení.\nOdvolací súd najprv zrekapituloval priebeh konania a poukázal na svoje skoršie rozhodnutie,\nktorým zrušil v poradí prvé uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na nariadenie\nneodkladného opatrenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že jeho záväzný právny názor vyjadrený\nv zrušujúcom uznesení sa týkal charakteru neodkladného opatrenia a že v ňom konštatoval\npredčasnosť zamietnutia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu, že okresný súd sa\nnevysporiadal s listinnými dôkazmi osvedčujúcimi zmluvný vzťah medzi stranami. Krajský súd tiež\nzdôraznil, že otázka iba čiastočnej prepravy medzi stranami sporná nebola. V odôvodnení\nnapadnutého uznesenia krajský súd uviedol: „Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou\nžalovaného, že neboli splnené zákonné predpoklady pre takýto druh neodkladného opatrenia.\nNesúhlasí s jeho tvrdením, že ide o výrok smerujúci k povinnosti vydať vec v prípade, keď sú\npochybnosti nielen ohľadne vlastníka, špecifikácie, rozsahu, legitimity držby a existencie porušenia\nzmluvných povinností zo strany držiteľa-žalovaného. Podľa odvolacieho súdu boli splnené zákonné\npredpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keďže je osvedčená existencia právneho\nvzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú\npotrebu neodkladnej úpravy (princíp opodstatnenosti), uložením požadovanej povinnosti možno\ndosiahnuť ochranu (princíp efektívností) a právne účinky neobmedzia povinnú osobu\nneprimeraným spôsobom (princíp efektívnosti). Zároveň je osvedčené, že dochádza k porušovaniu\npráv žalobcu, keďže žalovaný odmieta vydať prepravovaný tovar argumentujúc tvrdením, že ide\no oprávnenú držbu.“ Existenciu právneho vzťahu medzi stranami krajský súd odvodil\nz predložených listinných dôkazov – zo zmluvy o preprave, z objednávky na prepravu tovaru\ni odstúpenia od zmluvy. Zároveň z týchto listinných dôkazov podľa názoru krajského súdu\nvyplynula aj potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, keďže nespornou skutočnosťou\nbolo, že preprava bola vykonaná iba čiastočne. V tejto súvislosti krajský súd tiež uviedol: „Podľa\nodvolacieho súdu žalobca Kúpnou zmluvou... osvedčil, že je vlastník tovaru, ktorého vydania sa\n2\n\ndomáha. Pokiaľ ide o rozsah vykonávanej prepravy a špecifikácie vecí, ktoré majú byť vydané, táto\nskutočnosť vyplýva zo Zmluvy, objednávky a Kúpnej zmluvy, ktorá obsahuje predmet kontraktu.\nZároveň odvolací súd poukazuje na ust. čl. 3.1.3 Zmluvy, podľa ktorého bol prepravca povinný\nskontrolovať množstvo a stav nakladaného tovaru s množstvom uvedeným v nákladnom liste,\nžalovaný preto musí mať vedomosť, čo prepravoval na jednotlivých kamiónoch.“ Krajský súd tiež\nkonštatoval, že je zachovaný princíp efektívnosti, pretože nariadením neodkladného opatrenia je\nmožné dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, a zároveň zdôraznil, že rovnako je\nzachovaný princíp proporcionality, pretože „žalovaný môže uplatniť svoje finančné nároky súdnou\ncestou“. Napokon krajský súd vo vzťahu k rozsahu dokazovania uviedol: „... dokazovanie v konaní\no nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo vyplýva z ustálenej judikatúry.\nAko už bolo uvedené žalobca osvedčil právny vzťah ako aj skutočnosť, že preprava v celom rozsahu\nvykonaná nebola a žalovaný mu prepravovaný tovar zadržiava. Skutočnosť či žalobca odstúpil od\nzmluvy platne alebo neplatne, nie je predmetom dokazovania v tomto konaní a môže mať jedine\nvplyv na posudzovanie prípadných nárokov žalovaného. Podľa odvolacieho súdu žalovaný\nneosvedčil, že má splatné pohľadávky titulom neuhradenej odmeny, keďže preprava v celom\nrozsahu vykonaná nebola, žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobcu o úhrade 80 % z odmeny a z\nporušenia záväzkového vzťahu vznikajú iné nároky ako nárok na odmenu. Uvedeným rozhodnutím\nnie sú dotknuté oprávnené záujmy žalovaného, pretože si svoje finančné nároky v prípade\npreukázania porušenia povinností žalobcom môže uplatňovať samostatnou žalobou.“\nK námietke sťažovateľky o arbitrárnosti a nepreskúmateľnosti uznesenia okresného súdu\no nariadení neodkladného opatrenia uviedol, že „odvolací súd postupom podľa § 397 ods. 3 CSP\n(správne má byť § 387 ods. 2, pozn.) doplnil dôvody a vysporiadal sa s argumentáciou strán\nrelevantnou pre predmetné rozhodnutie.“.\n5. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie podľa § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) z dôvodu, že okresný súd ani krajský súd sa\nnevysporiadali s jej argumentmi ani návrhmi na vykonanie dokazovania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dovolanie sťažovateľky uznesením\nč. k. 2 Obdo 103/2021 z 25. augusta 2022 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) ako neprípustné\npodľa § 447 písm. c) CSP odmietol. Právnemu zástupcovi sťažovateľky bolo uznesenie najvyššieho\nsúdu doručené 3. októbra 2022. Najvyšší súd poukázal na to, že tvrdenie o nedostatočnom\nodôvodnení bolo predmetom odvolacieho konania a odvolací súd sa touto námietkou zaoberal,\nkonkrétne v bode 21 napadnutého uznesenia. Z uvedeného bodu napadnutého uznesenia vyplýva, že\nnavrhovateľ osvedčil právny vzťah, ako i skutočnosť, že preprava v celom rozsahu vykonaná\nnebola a sťažovateľka prepravovaný tovar zadržiava, pričom skutočnosť, že navrhovateľ odstúpil\nod zmluvy, či už platne, alebo neplatne, nie je predmetom dokazovania v konaní o nariadenie\nneodkladného opatrenia a môže mať vplyv jedine na posudzovanie prípadných nárokov\nsťažovateľky. Dovolací súd tiež konštatoval, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu „jednoznačne vyplýva, že súdy sa zaoberali argumentáciou oboch strán sporu, žalovaný\nvo svojom dovolaní nijako nešpecifikoval, s ktorými ním predloženými dôkazmi, ktoré mohli mať\nvplyv na rozhodnutie súdov, sa tieto nevysporiadali.“.\n\n3\n\nVo vzťahu k namietanému nesprávnemu hodnoteniu dôkazov, ktoré viedlo k nesprávnym\nskutkovým zisteniam, najvyšší súd uviedol, že táto okolnosť sama bez ďalších skutočností nemôže\nzakladať vadu zmätočnosti. Sťažovateľka tvrdila, že okresný súd i krajský súd mali vedomosť\no sporných skutočnostiach v rozsahu určenia toho, kto je vlastníkom prepravovaného tovaru,\nči o nedostatočnej špecifikácii tovaru a napriek tomu v tomto smere nevykonali dokazovanie.\nNajvyšší súd v nadväznosti na túto argumentáciu poukázal na to, že súdy oboch inštancií\njednoznačne uviedli, z akých dôkazov vychádzali, a dostatočným spôsobom odôvodnili\ns prihliadnutím na charakter konania, akými úvahami sa riadili pri vyhodnotení otázky, v akej miere\na v prospech koho je osvedčené vlastníctvo prepravovaného tovaru aj o aký konkrétny tovar ide.\nS argumentmi sťažovateľky o nárokoch vyplývajúcich z tvrdenej oprávnenej držby sa všeobecné\nsúdy taktiež vysporiadali, a to tým, že konštatovali, že tieto skutočnosti sťažovateľka riadne\nneosvedčila, navyše v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany navrhovateľa môžu byť\ntieto otázky vrátane eventuálnych finančných nárokov sťažovateľky predmetom samostatnej žaloby.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že napadnuté uznesenie krajského súdu je založené\nvýlučne na tvrdeniach navrhovateľa. Odôvodnenie napadnutého uznesenia považuje za arbitrárne.\n7. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka uviedla, že navrhovateľ v rozpore so zmluvou o preprave\nneposkytol doklady potrebné k colnému odbaveniu, čím došlo k objektívnej nemožnosti dokončenia\nprepravy. Následkom tohto porušenia, ako i porušenia iných zmluvných povinností (napr. prestoje\nz dôvodu, že kamióny boli naložené nad hmotnostnú normu) vznikli sťažovateľke dodatočné\nnáklady, pre ktoré si uplatnila zákonné zádržné právo k predmetu prepravy. V tejto súvislosti\nargumentovala tým, že pokiaľ je pohľadávka pri uplatnení zádržného práva sporná, je na mieste\nv konaní o vydanie veci prejudiciálne rozhodnúť o odôvodnenosti zádržného práva a existencii\npohľadávky, čo však v danom prípade všeobecný súd neurobil. Sťažovateľka bez bližšieho\nkonkretizovania namietala, že zo zmluvy o preprave ani z objednávky nevyplýva predmet prepravy\na tiež že nebolo preukázané vlastníctvo prepravovaného tovaru.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n8. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie o porušení práv sťažovateľky na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného\nopatrenia.\n9. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že princíp subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu je ústavným príkazom pre každú osobu, a preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba,\nktorá namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany\na požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie\nprávomoci ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, III. ÚS 83/06).\n\n4\n\n10. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôd je\nrozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je ústavou\nzaložená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc\nústavného súdu len subsidiárne, t. j. na princípe subsidiarity.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným\nprávam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú\nvšeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza zo zásady, že ústava\nukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc\nústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov\n(m. m. IV. ÚS 236/07). Ústavný súd v systéme ochrany základných práv a slobôd predstavuje\nultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých\nostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by\nznamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených\nv § 132 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon o ústavnom súde“\n(III. ÚS 149/04, I. ÚS 480/2013, II. ÚS 544/2017)]. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj\nprincíp minimalizácie zásahov ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých\nrozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04, II. ÚS 68/2021).\n11. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka účinný právny prostriedok ochrany\nsvojich práv mala a tento aj využila. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala dovolanie\npodľa § 420 písm. f) CSP. V rámci dovolacieho konania najvyšší súd preskúmal námietku\nsťažovateľky totožnú s námietkou, ktorá je predmetom ústavnej sťažnosti podanej ústavnému súdu,\na o tejto aj rozhodol.\n12. Najvyšší súd vo veci konal a vo svojom uznesení v bode 19.1 najprv konštatoval prípustnosť\npodaného dovolania a následne pristúpil k prieskumu uplatneného dovolacieho dôvodu. I keď\nnajvyšší súd v bode 36 uznesenia uviedol, že „prípustnosť dovolania žalovaného podľa ust. § 420\npísm. f/ C. s. p. nie jej procesne daná“, je v okolnostiach veci podstatné, že meritórny dovolací\nprieskum najvyšší súd vykonal a jeho záver zhmotnil v bode 35 uznesenia, v ktorom konštatoval, že\n„konanie pred odvolacím súdom, tak v rozhodovanej veci nebolo postihnuté tvrdenou vadou\nzmätočnosti...“.\n13. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (napr. Veselský proti Českej republike, sťažnosť č. 30020/11, Hejkrlíková proti Českej\nrepublike, sťažnosť č. 33129/04), podľa ktorej je prijateľné, ak sa ako podmienka prijateľnosti\nústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu odvolacieho súdu stanoví aj povinnosť napadnúť rozhodnutie\ndovolacieho súdu, ak nejde o odmietnutie z dôvodu neprípustnosti, ale z dôvodu, že nie sú dané\ndovolacie dôvody. V takom prípade by vynechanie tohto rozhodnutia v ústavnej sťažnosti\nsmerujúcej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu mohlo narušiť princíp právnej istoty.\n\n5\n\n14. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa\nvo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd, ústavný súd uznesením\nústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\n15. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou uznesenie najvyššieho súdu nenapadla. Vo vzťahu\nk napadnutému uzneseniu krajského súdu je ústavnú sťažnosť potrebné odmietnuť z dôvodu\nnedostatku právomoci podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. januára 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opatrenie-neodkladné", "rozhodnutie-odôvodnenie", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cob/156/2020", "guid": "78047091-4768-4a3d-a3a6-e88f4a52ef43:e4c62c49-3ba6-470f-9a3c-5e309bffe766", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ea9f77e4-5dc7-42df-8c23-4c7fbdd0545a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.68.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 68/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 68/2021 z 11. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.68.2021.1"}, {"guid": "ussr:5eb313a5-98aa-4690-945c-2b5c21e2be3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.544.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 544/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 544/2017 z 12. 9. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-09-12", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.544.2017.1"}, {"guid": "ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2013 z 7. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-07", "citacie_n": 429, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04f6b384-ea6d-4448-85ed-02039d25f198"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:c935014b-83d5-42b8-91fa-2020f1885c30", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 83/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 83/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c935014b-83d5-42b8-91fa-2020f1885c30"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/04 z 24. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-24", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6f8e342-fbe4-46ae-b278-b681992733f2"}, {"guid": "ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 148/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 148/02 z 18. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-18", "citacie_n": 318, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0780c825-d457-4b73-b323-2aeb68dedc94"}, {"guid": "fd91e0bc-1257-4b99-8f73-049c81ec5e61:efbcf1a6-dc27-443e-b66f-c27e3815cc47", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1320205433.1", "spisova_znacka": "2Obdo/103/2021", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/103/2021 z 25. 8. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-08-25", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1320205433.1"}, {"guid": "78047091-4768-4a3d-a3a6-e88f4a52ef43:e4c62c49-3ba6-470f-9a3c-5e309bffe766", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cob/156/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/156/2020 z 10. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-12-10", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/78047091-4768-4a3d-a3a6-e88f4a52ef43:e4c62c49-3ba6-470f-9a3c-5e309bffe766"}, {"guid": "0cc3fe03-7780-4a8a-a6d4-90905c70b6c8:96a920eb-5fda-4737-a76f-cd10e826523f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2020:1320205433.1", "spisova_znacka": "2Cob/84/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/84/2020 z 13. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2020-07-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2020:1320205433.1"}, {"guid": "791ab6c6-2bd5-4bb4-b4cf-c3972f7cfd3c:2fd35079-63e1-43bb-923a-b28a723e8778", "ecli": null, "spisova_znacka": "23Cb/73/2020", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/73/2020 z 31. 8. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2020-08-31", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/791ab6c6-2bd5-4bb4-b4cf-c3972f7cfd3c:2fd35079-63e1-43bb-923a-b28a723e8778"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ec87b6b4-8bb2-4ab8-8bb9-00a1d17a565d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.71.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 71/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 71/2024 z 1. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-01", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.71.2024.1"}]}