{"guid": "ussr:be9d6550-fa49-40fa-ac85-8bdc4e004e08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.438.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2023 z 28. 11. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2023, sp. zn. II. ÚS 438/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.438.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-11-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/be9d6550-fa49-40fa-ac85-8bdc4e004e08", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.438.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.438.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.438.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 438/2019-42\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o prijatej ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Feciľakom, Jesenná 8, Prešov,\nproti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/52/2023 (pôvodne\nvedenom pod sp. zn. 11C/133/2012) a postupu Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených\npod sp. zn. 19Co/57/2013, sp. zn. 21Co/221/2016, sp. zn. 21Co/92/2017, sp. zn. 21Co/154/2018\na sp. zn. 21Co/7/2020 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní sp. zn. 16C/52/2023 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 11C/133/2012) a postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených\npod sp. zn. 19Co/57/2013, sp. zn. 21Co/221/2016, sp. zn. 21Co/92/2017, sp. zn. 21Co/154/2018\na sp. zn. 21Co/7/2020 b o l i p o r u š e n é základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/52/2023\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 eur, pričom z uvedenej\nsumy j e p o v i n n ý Okresný súd Prešov zaplatiť sťažovateľovi sumu 3 000 eur a Krajský súd\nv Prešove zaplatiť sťažovateľovi sumu 2 000 eur do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 796,29 eur, ktorú s ú\np o v i n n é Okresný súd Prešov a Krajský súd v Prešove zaplatiť spoločne a nerozdielne\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 438/2023-21 z 20. septembra 2023 prijal na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej\naj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) v konaní sp. zn. 16C/52/2023 (pôvodne vedenom\npod sp. zn. 11C/133/2012) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaniach vedených pod sp. zn. 19Co/57/2013, sp. zn. 21Co/221/2016, sp. zn. 21Co/92/2017,\nsp. zn. 21Co/154/2018 a sp. zn. 21Co/7/2020. Sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje, aby okresnému\nsúdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov, a žiada aj priznanie finančného zadosťučinenia\nod každého porušovateľa v sume po 30 000 eur a náhradu trov konania. Vec bola prijatá v senáte\nzloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára. Po vzdaní sa\nfunkcie sudkyne ústavného súdu Jany Laššákovej k 30. septembru 2023 senát pracuje podľa\nzmeny rozvrhu práce ústavného súdu a jeho dodatku č. 2 platného od 1. októbra 2023\ndo 31. decembra 2023 v zložení, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh, ako aj vyžiadaného súdneho spisu vyplývajú nasledujúce\nskutočnosti:\n3. V súdnom konaní sa sťažovateľ ako žalobca žalobou doručenou súdu prvej inštancie\n29. júna 2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom určil, že mu patrí náhrada za zriadené\nvecné bremeno na parcele\n‒ zastavané plochy a nádvoria s výmerou 11 296 m2\nv katastrálnom území\nzapísanej na\n, na ktorej sa nachádza pozemná\nkomunikácia vo vlastníctve žalovaného. Ďalej navrhol, aby súd po vynesení medzitýmneho\nrozsudku pokračoval v konaní tak, že ustanoví súdneho znalca na vypracovanie znaleckého\nposudku na účely určenia hodnoty vecného bremena a zaviaže žalovaného na zaplatenie náhrady\nza vecné bremeno určenej znaleckým dokazovaním pred súdom. Vec bola pridelená sudkyni Ivete\nWildeovej, ktorá 3. júla 2012 oznámila svoju zaujatosť. Predsedníčka súdu vydala v ten istý deň\nopatrenie, ktorým vec sudkyni odňala. Vec bola pridelená sudcovi Eduardovi Valenčinovi.\nSťažovateľ zistil, že spis nebol prerozdelený v zmysle opatrenia predsedníčky súdu (teda\nprostredníctvom generátora v podateľni súdu), ale len pracovníčkou jej sekretariátu. Na túto\nskutočnosť sťažovateľ upozornil, ale predsedníčka súdu jeho upozornenie ignorovala.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že neefektívna a nesústredená činnosť\nokresného súdu aj krajského súdu mala nesporne hlavný dopad na neprimeranú dĺžku konania,\npričom podiel na vzniku zbytočných prieťahov v konaní sťažovateľ pripisuje týmto súdom z týchto\ndôvodov:\n2\n\n5. Okresný súd postupoval nesprávne, keď sa v žiadnom zo svojich (piatich) rozhodnutí v priebehu\nkonania nezaoberal námietkou nezákonnosti prideleného sudcu, ktorú sťažovateľ opakovane počas\nkonania vznášal, ako to vyplýva z bodu I ústavnej sťažnosti.\n6. Krajský súd nepostupoval takisto správne, keď sa rovnako ako okresný súd minimálne sedemkrát\nvôbec nezaoberal otázkou vznesenou sťažovateľom na nezákonnosť prideleného sudcu. V konaní\nvydal sedem rozhodnutí, v ktorých mal možnosť napraviť nezákonný stav a zaoberať sa námietkou\nsťažovateľa o nezákonnosti prideleného sudcu, odňať vec sudcovi a dať pokyn súdu prvej inštancie\nvec opäť prerozdeliť prostredníctvom generátora v podateľni súdu prvej inštancie. Konanie je stále\nna začiatku a celkovo súdne konanie trvá už viac ako 11 rokov.\n7. Vec nie je možné považovať za právne a fakticky zložitú, pretože rozhodovanie súdov vo veciach\nbezdôvodného obohatenia – náhrady za užívanie pozemkov bez právneho dôvodu tvorí štandardnú\nrozhodovaciu agendu. Sťažovateľ zdôrazňuje, že k prieťahom v konaní nedošlo ani v dôsledku jeho\nsprávania. Dĺžka napadnutého konania vedeného pred okresným súdom a krajským súdom je podľa\nsťažovateľa zjavne neprimeraná. Nedostatok v zložení súdu (ako to je v predmetnej sťažovateľovej\nveci) je podstatnou vadou konania ‒ vadou zmätočnosti, pričom „nesprávne obsadený“ je taký súd,\nktorý nie je obsadený v súlade s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu. Je nesporné,\nže všetky úkony, ktoré nezákonní sudcovia počas niekoľkoročného zmätočného konania vykonali,\nboli nezákonné a bude ich potrebné vykonať znova.\nIII.\nVyjadrenie porušiteľov a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n8. Predseda okresného súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti uviedol, že vec bola 29. júna 2012\npridelená zákonnej sudkyni Ivete Wildeovej, ktorá 3. júla 2012 predložila predsedníčke súdu\npodanie o svojej zaujatosti z 2. júla 2012. Vtedajšia predsedníčka Iveta Mihoková opatrením\nz 3. júla 2012 vec menovanej sudkyni odňala a dala pokyn na pridelenie veci náhodným výberom\nprostredníctvom generátora v podateľni tunajšieho súdu. Predmetná vec bola následne\npredsedníčkou súdu pridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora. Ako predsedovi\nsúdu mu neprislúcha hodnotiť postup predchádzajúcej predsedníčky súdu. V rozvrhu práce\nna rok 2012 je uvedené v pravidle 12 toto: „Ak je sudca vylúčený z prejednávania veci (pre pomer\nk veci, účastníkom alebo ich zástupcom), bude ďalší zákonný sudca určený náhodným výberom\nprostredníctvom generátora.“ Predseda okresného súdu sa domnieva, že šlo pri vydaní opatrenia\no chybu v písaní. K uvedenému názoru sa prikláňa z dôvodu, že vec už bola pridelená podateľňou\nnáhodným výberom pri podaní návrhu Ivete Wildeovej, a teda z dôvodu vylúčenia sudcu pre pomer\nk veci, účastníkom či ich zástupcom je možné vykonať náhodný výber aj samotným predsedom\nsúdu, pretože ten je zachovaný preradením podateľňou či preradením predsedom súdu. Subjektívne\nnie je možné ovplyvniť samotný výber sudcu, ten sa vykonáva prostredníctvom súdneho\nmanažmentu, do ktorého nie je možné z pozície zamestnanca či samotného predsedu okresného\nsúdu zasiahnuť. V uvedenom názore ho utvrdzuje aj skutočnosť, že predchádzajúca predsedníčka\nsúdu 11. septembra 2012 vydala dodatok č. 6 k rozvrhu práce na rok 2012, v ktorom doplnila v časti\nrozvrhu práce „Pracovný postup pri realizácii pravidiel určenia zákonného sudcu“ písmeno c),\nktoré znie: „V prípade výnimky na základe pravidiel daných rozvrhom práce z dôvodu vylúčenia\n3\n\nzákonného sudcu bude spis pridelený náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni\nokresného súdu inému sudcovi vybavujúcemu uvedenú agendu.“ Tento dodatok nadobudol účinnosť\n26. septembra 2012. Skutočnosti týkajúce sa ďalšieho priebehu konania vyplývajú zo spisu, ktorý\nbol predložený ústavnému súdu. Po vydaní uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) sp. zn. 4Cdo/102/2022 z 31. mája 2023 bola vec pridelená 7. septembra 2023\nsudcovi Michalovi Drimákovi, po predchádzajúcom sudcovi Eduardovi Valenčinovi, ktorý\nv súčasnosti pôsobí na krajskom súde.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n9. Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukazuje na konkrétnu\njudikatúru ústavného súdu, ktorá vychádza z charakteru odvolacieho konania, v ktorom je úlohou\nodvolacieho súdu preskúmanie postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom aj ojedinelá\nnečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy či\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. I. ÚS 42/01,\nIII. ÚS 59/05). Dĺžku konania v trvaní jedného roka na odvolacom súde považuje ústavný súd\nza ústavne akceptovateľnú (III. ÚS 42/2016, III. ÚS 421/2017, III. ÚS 106/2018). V ďalšom\nzo svojich rozhodnutí ústavný súd konštatuje potrebu vziať do úvahy povahu konania súdu druhej\ninštancie, ktoré je v rámci Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) koncipované ako\nkonanie, keď odvolací súd nemusí vo veci nariadiť pojednávanie, čím zákonodarca sledoval práve\nrýchlosť, efektívnosť a hospodárnosť odvolacieho konania. Je na úvahe konkrétneho odvolacieho\nsenátu, či rozhodne bez nariadenia pojednávania. Ak odvolací senát rozhodne o odvolaní\nbez nariadenia pojednávania, nemožno časový úsek v danej situácii od podania odvolania\ndo konečného rozhodnutia súdu druhej inštancie označiť ako nečinnosť. Skutočnosť, že súd\nnevykonáva žiadne úkony nemusí nevyhnutne znamenať, že nekoná a vecou sa nezaoberá. Už\nsamotný rozsah predmetných spisových materiálov – vecí na súde prvej inštancie, predmet žalobnej\npožiadavky a od nej odvádzaný do výroku rozsudku súdu prvej inštancie pojatý predmet konania\nzodpovedajú podľa súdu už uvedenému kritériu zložitosti veci po stránke skutkovej, ale i v otázke\nprávneho posúdenia. Vzhľadom na uvedené navrhuje ústavnú sťažnosť proti krajskému súdu ako\nneopodstatnenú zamietnuť.\n10. Pokiaľ ide o otázku práva na zákonného sudcu, krajský súd sa stotožnil so stanoviskom\nzákonnej sudkyne Antónie Kandravej, ktorá v podstatnom uviedla, že v už namietaných veciach\nodvolací súd nepostupoval správne, keď sa vôbec nezaoberal nezákonnosťou prideleného\nzákonného sudcu Eduarda Valenčina. V tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie posledného\nrozhodnutia vo veci sťažovateľa proti žalovanému mestu Prešov pod sp. zn. 21Co/7/2020\nv bode 50: „Vo vzťahu k námietke žalobca o nezákonnom sudcovi, JUDr. Valenčinovi, poukazuje\nodvolací súd na svoje skoršie vyjadrenie, obsiahnuté v uznesení sp. zn. 21Co/74/2015,\n21Co/77/20l5 zo dňa 17.09.2015, z obsahu spisu vyplynulo, že dňa 29.06.2012 bola vec vedená\npod sp. zn. 11C/133/2012 pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr Ivete Wildeovej, ktorá však\nvyjadrila svoju zaujatosť v zmysle ust. § 15 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a súhlasila\ns pridelení veci inému sudcovi. Predsedníčka Okresného súdu Prešov opatrením zo dňa 03.07.2012\ns poukazom na vyhlášku MS SR č. 543/2005 Z. z., ako aj na rozvrh práce príslušného súdu, odňala\nvec JUDr. Wildeovej a vydala pokyn, aby táto vec bola náhodným výberom prostredníctvom\n4\n\ngenerátora v podateľni pridelená inému sudcovi. Z uvedeného zistenia je tak zrejmé, že vec bola\npridelená náhodným výberom, nie súdnou tajomníčkou či sekretárkou, ako to tvrdí žalobca. Z tohto\ndôvodu je jeho námietka nedôvodná.“ Odvolací súd v každom jednom prejednávanom prípade\npristúpil k vyhodnoteniu námietok žalobcu a za relevantné pri svojom rozhodovaní považoval\nzistenia okresného súdu, z ktorých vyplynulo, že vec žalobcu po vylúčení sudkyne, ktorej vec bola\npridelená, bola náhodným výberom prostredníctvom generátora pridelená inému sudcovi. Odvolací\nsúd zotrváva v presvedčení, že v preskúmavanom prípade vzhľadom na už opísané zistenie svoj\nnázor k námietke žalobcu v rozhodnutiach, ktoré prijal, aj riadne odôvodnil. Zhrnúc vypovedané,\nodvolací súd navrhuje ústavnému súdu posúdiť ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n11. Sťažovateľ k vyjadreniu porušovateľa v 1. rade uviedol, že jeho tvrdenie je irelevantné, keďže\nrelevantné je len to, že následný postup okresného súdu (pridelenie veci inému sudcovi) nebol\nvykonaný v zmysle opatrenia predsedníčky Ivety Mihokovej z 3. júla 2012. Uvedené vyplýva\nz uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/102/2022 z 31. mája 2022, ktorým je okresný súd\nviazaný a o jeho záveroch nemá súd prvej inštancie čo polemizovať. Je taktiež irelevantné\na zavádzajúce tvrdenie súdu, že: (i) po predchádzajúcom sudcovi Eduardovi Valenčinovi bol spis\n(ešte v priebehu dovolacieho konania) pridelený Eve Lampartovej, a nie Michalovi Drimákovi,\n(ii) po vrátení veci z najvyššieho súdu okresnému súdu bola vec 6. júla 2023 opätovne pridelená\nv rozpore s rozvrhom práce, tzn., že vo veci opätovne koná nezákonný sudca, a to v súčasnosti\nMichal Drimák. Po vrátení veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 11C/133/2012 z najvyššieho\nsúdu 28. júna 2023, bola vec na pokyn súdnej tajomníčky Martiny Sabolíkovej zo 6. júla 2023\nzapísaná ako nová vec náhodným výberom (do senátu 16 C pod sp. zn. 16C/52/2023) a potom\npreradená do senátu sudkyni Lampartovej (zákonnej sudkyni). Podľa rozvrhu práce okresného súdu\nna rok 2023 s doplnením dodatku č. 9 z 3. júla 2023 (1 SprR 10/2022) platí pravidlo 11: „Vec\nzrušená v dovolacom konaní bude pridelená na prejednanie a rozhodnutie pôvodnému zákonnému\nsudcovi pod novou spisovou značkou; ak už takého sudcu na súde niet, bude vec pridelená\nnáhodným výberom pod novou spisovou značkou.“ Po vrátení veci sp. zn. 11C/133/2012\nz najvyššieho súdu mala však byť predmetná vec v súlade s už citovaným rozvrhom práce pridelená\npôvodnej zákonnej sudkyni Eve Lampartovej (tzn. do senátu 25 C) pod novou spisovou\nznačkou [a nie ako nová vec náhodným výberom do oddelenia „C“ (do senátu 16 C\npod sp. zn. 16C/52/2023) sudcovi Michalovi Drimákovi]. Okresný súd (na pokyn súdnej\ntajomníčky zo 6. júla 2023) postupoval svojvoľne, ak prejednávanú vec zapísal ako novú náhodným\nvýberom (do senátu 16 C pod sp. zn. 16C/52/2023) a až potom vec preradil do senátu sudkyni\nEve Lampartovej, keďže takýto postup rozvrh práce okresnému súdu neumožňuje. Následne\npo upozornení zo strany sudkyne Evy Lampartovej z 28. augusta 2023 predsedovi okresného súdu,\nže najvyšší súd uviedol, že vec mala byť pridelená prostredníctvom generátora podateľne, predseda\nvydal pokyn: «... vec preraď do senátu zákonného sudcu Michala Drimáka, ktorý bol pridelený\n6 júla 2023 náhodným výberom prostredníctvom generátora ako sudcovi vybavujúcemu agendu\n„C“.» Rozvrh práce okresného súdu neumožňuje po vrátení veci z najvyššieho súdu (ak pôvodný\nsudca je sudcom súdu) postup, aký okresný súd opätovne v predmetnej veci sťažovateľa zvolil,\nkeď po vrátení veci z dovolacieho súdu zapísal vec ako novú pod novou spisovou značkou\n(sp. zn. 16C/52/2023, potom ju preradil pôvodnej zákonnej sudkyni Eve Lampartovej a potom\n\n5\n\nvec preradil sudcovi senátu 16 C s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4Cdo/102/2022) s tým, že sudca Michal Drimák je zákonný sudca, keďže bol pridelený\nprostredníctvom generátora. Svojvoľným postupom v rozpore s rozvrhom práce okresný súd\nvytvoril stav, že vo veci okresného súdu teraz vedenej pod sp. zn. 16C/52/2023 opätovne koná\nnezákonný sudca. K tomu sťažovateľ pripojil aj listinné dôkazy.\n12. K vyjadreniu porušovateľa v 2. rade sťažovateľ v replike uviedol, že krajský súd zrejme iba\npovrchne prečítal ústavnú sťažnosť a nechápe, že prieťahy v konaní boli aj z jeho strany spôsobené\nnesústredenou a zmätočnou činnosťou z dôvodu, že na súde prvej inštancie roky konal vylúčený\nsudca. Odvolací súd napriek námietkam sťažovateľa, ktorý na tento nezákonný postup a následky\nz neho vyplývajúce vo svojich odvolaniach stále upozorňoval, v postupe okresného súdu nezistil\npochybenie. Podľa sťažovateľa obaja porušovatelia ani po rozhodnutí najvyššieho súdu stále\nnechápu, že z ich strany došlo k porušeniu základných práv sťažovateľa.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože s prihliadnutím na predmet konania\na vyjadrenia účastníkov od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu\n(II. ÚS 26/95). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby\nneodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie ústavného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.\nÚstavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až právoplatným\nrozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáhala odstránenia právnej neistoty týkajúcej\nsa svojich práv (napr. I. ÚS 41/02). Z uvedeného tak možno vyvodiť, že prieťahy v konaní sú\ntrvajúcim protiprávnym stavom (až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci) a v každom okamihu ich\nexistencie dochádza k rovnakému porušovaniu toho istého práva (t. j práva zaručeného čl. 48 ods. 2\nústavy).\n15. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vyplýva, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru vyžaduje, aby všetky fázy súdnych konaní smerujúcich k urovnaniu sporov\no občianskych právach a záväzkoch skončili v primeranej lehote, a to vrátane fáz nasledujúcich\npo rozhodnutí v merite veci. Za integrálnu súčasť procesu sa považuje i výkon rozsudku\nakéhokoľvek súdu, preto je nutné dodržať primeranosť lehôt aj v exekučnom konaní (rozsudok\nESĽP vo veci Hornsby v Grécko z 19. 3. 1997, sťažnosť č. 18357/91).\n16. V praxi ústavný súd akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nkonštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom\na cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03,\nIV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“\n(III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\n6\n\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil\nna súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež aj to, že\nv prípade extrémnych prieťahov (prieťahy, ktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené\nfaktory strácajú význam, pretože ani právne či skutkovo najnáročnejšie spory nemajú trvať\ntakú dlhú dobu, ktorá už predstavuje podstatnú časť ľudského života. Ústavný súd už\nmnohokrát vyslovil, že „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou“ (pozri nález\nsp. zn. II. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka konania počítaná v desiatkach\nrokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama osebe je spôsobilým dôvodom\nna vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 52/01, I. ÚS 582/2015,\nIII. ÚS 169/2017, II. ÚS 17/2019). Európsky súd pre ľudské práva v obdobných prípadoch\nkonštatoval, že vo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania\npovažované za zásah do práva na prístup k súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia\npočas obzvlášť dlhého obdobia môže predstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci\nVassilios Athanasiou a ďalší proti Grécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52, II. ÚS 452/2021).\n17. Povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016 zrušený, a počnúc týmto dňom\nje úprava civilného sporového, civilného mimosporového a správneho súdneho konania predmetom\nCivilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.\nPovinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016\nvyplývala predovšetkým z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP.\n18. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je\nexpresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa\nktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších\nustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní,\nnapríklad § 157 ods. 1, § 153, § 168 − § 172, § 179 ods. 1 alebo § 183 ods. 1 prvá veta.\n19. Európsky súd pre ľudské práva pri poskytovaní ochrany práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého obsahové komponenty sú v zásade\nidentické s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, uplatňuje kritérium významu veci\nz pohľadu sťažovateľa. Je prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé\nnamietané porušenie základného práva sa skúma vždy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nprípadu, pričom ústavný súd akcentuje tri základné kritériá v súvislosti s namietanými prieťahmi\nv konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci, správanie účastníkov konania a postup súdu\n(porov. napr. I. ÚS 3/00 alebo I. ÚS 7/02). Medzi kritériá, na ktoré ústavný súd tiež prihliada\npri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet konania a jeho význam pre sťažovateľa (porov. napr.\nII. ÚS 32/02 alebo I. ÚS 19/00). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade\nna čas trvania konania (porov. napr. I. ÚS 92/97), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.\nIII. ÚS 123/02). Obdobne i ESĽP vo vzťahu k právu na prejednanie veci v primeranej lehote\nv zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci\nkonkrétnych okolností prípadu, aplikujúc pritom štyri základné kritériá na posúdenie primeranosti\ndanej lehoty: zložitosť veci, správanie sťažovateľa, postup štátnych orgánov a význam sporu\n7\n\npre sťažovateľa (pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006,\nbod 128; Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).\n20. Pokiaľ ide o zložitosť veci po právnej stránke, vec sťažovateľa je štandardnou vecou agendy\nvšeobecných súdov a po skutkovej stránke tiež nejde o zložitú vec. Napadnuté konanie prebieha\nod roku 2012 a nie je ešte právoplatne skončené napriek skutočnosti, že najvyšší súd dvakrát\n(v rokoch 2016 a 2023) vyslovil, že v tejto veci koná nezákonný sudca. Doterajšia extrémna dĺžka\nkonania bola teda ovplyvnená nepochopením záverov najvyššieho súdu zo strany všeobecných\nsúdov, ktorých postup sťažovateľ napáda na ústavnom súde.\n21. Pri hodnotení správania sťažovateľa v preskúmavanom konaní ústavný súd nezistil, že by sa\nvýraznou mierou podieľal na doterajšej extrémnej dĺžke tohto konania. Bol v konaní aktívny,\npodával sťažnosti na prieťahy pred súdom prvej inštancie a neustále namietal, že v konaní konajú\nnezákonní sudcovia. Ako zo súdneho spisu vyplýva, oneskorene reagoval na výzvu súdu\nna doplnenie pôvodného petitu žaloby. Tieto skutočnosti však v kontexte celého prípadu nemohli\nvýznamným spôsobom ovplyvniť doterajšiu dĺžku konania. Okresný súd a krajský súd túto pasivitu\nsťažovateľa ani nijako nespomenuli.\n22. Napokon sa ústavný súd zaoberal namietaným konaním súdov (prvej inštancie a odvolacieho\nsúdu) z hľadiska možných zbytočných prieťahov v konaní. Ústavný súd predovšetkým konštatuje,\nže už celkové trvanie konania na všetkých stupňoch všeobecných súdov viac ako 11 rokov, ktoré je\nstále na začiatku, pretože konali nezákonní sudcovia, je z ústavnoprávneho hľadiska\nnetolerovateľné, a tak nie je potrebné osobitne vyhodnocovať podrobnejšie ich jednotlivé procesné\núkony, resp. neefektívnu činnosť.\nIV.1. Hodnotenie postupu okresného súdu:\n23. Iba na zvýraznenie nedostatkov v jeho postupe ústavný súd uvádza, že nesústredená a neúčelná\nčinnosť okresného súdu bola zistená už na začiatku konania, keď ho zmätočne prerušil\ndo rozhodnutia ústavného súdu o jeho ústavnej sťažnosti. Druhá významná skutočnosť, ktorá\novplyvnila celkovú dĺžku konania, bola najvyšším súdom zistená nezákonnosť v tom, že vo veci\nprakticky od samého začiatku konal nezákonný sudca, a túto nezákonnosť napriek námietkam\nsťažovateľa okresný súd ani krajský súd neodstránili. O tom svedčia jasne závery rozhodnutí\nnajvyššieho súdu z roku 2016 a následne z roku 2023. V ostatnom rozhodnutí najvyšší súd uviedol:\n«Dovolací súd po preskúmaní žalobcom vznesenej dovolacej námietky podľa § 420 písm. e) CSP\nz obsahu Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov na rok 2012 v znení Dodatku č. 4, účinného\nod 1. júla 2012 (t. j. v čase vydania opatrenia predsedníčky okresného súdu z 3. júla 2012 o odňatí\nveci vedenej pod sp. zn. 11 C 133/2012 sudkyni JUDr. Ivete Wildeovej, s pokynom, aby bola vec\npridelená náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni Okresného súdu Prešov)\nzistil, že v zmysle Všeobecných pravidiel určenia zákonného sudcu „Všetky podania adresované\ntunajšiemu súdu musia byť podateľňou prijaté, opatrené prezenčnou pečiatkou, na ktorej bude\nvyznačený dátum. Nápad rovnakého rozsahu je do jednotlivých senátov prideľovaný sudcom\nv súlade s rozvrhom práce, náhodným výberom prostredníctvom generátora elektronickej\npodateľne.“ Podľa pravidla 12. Všeobecných pravidiel určenia zákonného sudcu „Ak je sudca\nvylúčený z prejednávania veci (pre pomer k veci, účastníkom alebo ich zástupcom) bude ďalší\nzákonný sudca určený náhodným výberom prostredníctvom generátora.“... Najvyšší súd dovolaciu\n\n8\n\nnámietku žalobcu o porušení práva na zákonného sudcu v prvoinštančnom konaní vyhodnotil ako\ndôvodnú. Z citovaných ustanovení zákona o súdoch, ako aj z Rozvrhu práce Okresného súdu Prešov\nna rok 2012 a predovšetkým z Opatrenia predsedníčky Okresného súdu Prešov z 3. júla 2012\nvyplýva, že v prípade vylúčenia sudcu z prejednávania veci bolo potrebné prerozdeliť už pridelenú\nvec náhodným výberom pomocou technických prostriedkov v podateľni okresného súdu. V danom\nprípade však k prideleniu veci nedošlo náhodným výberom prostredníctvom generátora v podateľni\nsúdu, ale výberom realizovaným prostredníctvom generátora pracovníčkou sekretariátu okresného\nsúdu (o uvedenej skutočnosti svedčí list predsedníčky Okresného súdu Prešov JUDr. Ivety\nMihókovej č. 1 SprO 1161/2012 z 24. augusta 2012 – č. l. 82 spisu, odvolávajúce sa aj\nna vyjadrenia pracovníkov podateľne Okresného súdu Prešov o prerozdelení spornej veci, podpis\na odtlačok pečiatky na potvrdení o pridelení veci č. l. 10 spisu), v zmysle skoršieho Opatrenia\npredsedu Okresného súdu Prešov č. Spr. 103/2003 z 13. januára 2003 (č. l. 99 spisu), ktorým\nbývalý predseda Okresného súdu Prešov poveril realizáciou výnimiek prostredníctvom generátora\nnáhodným výberom okrem podateľne súdu „... aj súdne tajomníčky, prípadne pracovníčku\nkancelárie predsedu okresného súdu“. Uvedené opatrenie z roku 2003 bolo následne zrušené\nnáslednými rozvrhmi práce Okresného súdu Prešov v ďalších rokoch a postup v zmysle\nzrušeného opatrenia z roku 2003 nevyplýval ani z Opatrenia predsedníčky Okresného súdu Prešov\nz 3. júla 2012 v konkrétnej veci. Rozsudkom súdu prvej inštancie rozhodol vo veci sudca\nJUDr. Eduard Valenčin, ktorému bola predmetná vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie dňa\n3. júla 2012 výnimkou z náhodného výberu realizovanou prostredníctvom generátora pracovníčkou\nsekretariátu okresného súdu, preto konanie pred súdom prvej inštancie bolo postihnuté vadou\nvyplývajúcou z § 365 ods. 1 písm. c) CSP (predtým § 221 ods. 1 písm. g) OSP), majúcou z povahy\nveci za následok i vadu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP (predtým § 221 ods. 1 písm. f) OSP).\nNa uvedenú skutočnosť bol odvolací súd povinný prihliadnuť z úradnej moci, pričom zároveň bol\npovinný z tohto dôvodu rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu\nna ďalšie konanie. Tým, že takto nepostupoval rovnako porušil právo žalobcu na zákonného sudcu\nresp. nevyvodil procesné dôsledky z porušenia predmetného práva... Z týchto dôvodov dospel\nnajvyšší súd k záveru, že dovolanie žalobcu je nielen procesne prípustné (§ 420 písm. e) CSP), ale\ntiež dôvodné (§ 449 CSP), lebo je v ňom opodstatnene namietané, že súdy nižších inštancií porušili\nprávo žalobcu na zákonného sudcu, ktoré mu je zaručené v čl. 48 ods. 1 Ústavy...» Z uvedených\nzáverov najvyššieho súdu teda jasne vyplýva, že tvrdenia okresného súdu v bode 8 nie sú pravdivé.\nIV.2. Hodnotenie postupu krajského súdu:\n24. Pokiaľ ide o postup krajského súdu, je potrebné zvýrazniť, že aj v jeho konaní ústavný súd zistil\nneefektívnu činnosť, ktorá spočívala v tom, že jeho rozsudok bol zrušený najvyšším súdom\npre procesné pochybenie. Odvolací súd tak tiež prispel k vzniku prieťahov v konaní. Prvýkrát došla\nvec sťažovateľa odvolaciemu súdu ešte 21. marca 2013 po podaní odvolania sťažovateľa\n12. februára 2013 proti uzneseniu okresného súdu č. k. 11C/133/2012-44 z 24. januára 2013,\nktorým prerušil konanie do rozhodnutia ústavného súdu o podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nvedenej na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 13566/2012 podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP. Krajský\nsúd uznesením č. k. 19Co/572013-46 zo 7. mája 2013 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie pre jeho\nnepreskúmateľnosť a vec mu vrátil na ďalšie konanie 27. mája 2013 (č. l. 46). Okresný súd ďalej\nuznesením č. k. 11C/133/2012-64 zo 4. augusta 2014 podanie žalobcu odmietol, pretože nereagoval\n9\n\nna uznesenie zo 7. septembra 2012, ktorým okresný súd vyzval sťažovateľa na doplnenie návrhu\nna začatie konania do 10 dní od doručenia výzvy na uvedenie určitého, zrozumiteľného\na vykonateľného petitu návrhu na konkrétnu výšku náhrady za vecné bremeno, inak jeho podanie\nodmietne (výzva mu bola doručená 7. septembra 2012). Súčasne zamietol návrhy žalobcu\nna prerušenie konania, žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania a uložil sťažovateľovi\nnahradiť žalovanému trovy v sume 208,32 eur. Proti uzneseniu podal sťažovateľ dovolanie\n13. septembra 2014 (č. l. 66). Odvolací súd uznesením č. k. 2Co/401/2014-190 z 26. mája 2014\nuznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a nepriznal stranám sporu trovy odvolacieho konania.\nUznesením č. k. 11C/133/2012-100 z 28. októbra 2014 okresný súd zrušil uznesenie\nč. k. 11C/133/2012-64 zo 4. augusta 2014 vo výroku o odmietnutí podania žalobcu a vo výroku\no trovách konania, pretože sťažovateľ v odvolaní doplnil výšku náhrady za vecné bremeno\nv sume 2 120 000 eur. Po rozhodnutí najvyššieho súdu č. k. 7Cdo/20/2016-189 z 25. augusta 2016\nbola vec predložená odvolaciemu súdu 5. októbra 2016, ktorý 13. októbra 2016 predložil vec\nnajvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní sťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu\nč. k. 21Co/74/2015, 21Co/77/2015-156 zo 17. septembra 2015 a vec vrátil súdu prvej\ninštancie bez meritórneho rozhodnutia uznesením č. k. 21Co/221/2016, 21Co/222/2016-204\nzo 16. mája 2017. Tretíkrát bola vec predložená odvolaciemu súdu 3. júla 2017, kde sa\nviedla pod sp. zn. 21Co/92/2017, pretože okresný súd (sudca E. Valenčin) uznesením\nč. k. 11C/133/2012-64 zo 4. augusta 2014 žalobu sťažovateľa odmietol, zamietol jeho návrh\nna prerušenie konania a zamietol návrh žalovaného na zloženie preddavku na trovy konania.\nSúčasne sťažovateľovi uložil nahradiť žalovanému trovy konania v sume 208,32 eur. Krajský súd\nnásledne odvolanie sťažovateľa meritórne neposudzoval a uznesením č. k. 21Co/92/2017\na 21Co/93/2017-218 z 24. októbra 2017 vec vrátil súdu prvej inštancie. Štvrtýkrát bola vec vedená\nna odvolacom súde pod sp. zn. 21Co/154/2018, 21Co/155/2018 od 26. októbra 2018, pretože\nokresný súd uznesením č. k. 11C/133/2012-463 z 15. augusta 2018 odmietol podanie žalobcu\nz 29. júna 2012, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a vrátil\nžalobcovi súdny poplatok v sume 16 430,04 eur a sťažovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu\nodvolanie. Krajský súd uznesením z 1. augusta 2019 návrh sťažovateľa na doplnenie rozhodnutia\nč. k. 21Co/154, 155/2018-505 zo 4. apríla 2019 zamietol. Piatykrát bola vec vedená na odvolacom\nsúde od 29. októbra 2020 v dôsledku odvolania sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu\nč. k. 11C/133/2012-900 z 10. júna 2020, ktorým rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu\nna prerušenie konania, ako aj zamietnutí žaloby a priznaní trov konania žalovanému. Krajský súd\nrozsudkom č. k. 21Co/7/2012-1062 z 30. septembra 2020 potvrdil rozsudok okresného súdu a určil,\nže žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.\nDňa 13. januára 2022 podal žalobca dovolanie proti rozsudku krajského súdu, argumentujúc aj tým,\nže vo veci koná sudca, ktorý nezodpovedá požiadavkám kladeným zákonom na zákonného sudcu,\nako to vyplýva z § 3 (3) zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov. Dňa 31. mája 2023 najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 4Cdo/102/202 zrušil rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a vec vrátil\nokresnému súdu 28. júna 2023 na ďalšie konanie z dôvodu porušenia práva žalobcu na zákonného\nsudcu. Teda činnosť všeobecných súdov na prvom a druhom stupni bola zjavne neefektívna\na nesústredená.\n\n10\n\n25. Ústavný súd neakceptoval námietky krajského súdu v bodoch 9 a 10, že ústavná sťažnosť nie je\ndôvodná a že o odvolaní rozhodoval vždy včas, pretože v okolnostiach prípadu bolo potrebné vziať\ndo úvahy, že celkové neefektívne konanie krajského súdu spočívalo v tom, že nesprávne vyhodnotil\nnámietky sťažovateľa, že na okresnom súde konal nezákonný sudca. To napokon viedlo k tomu, že\nvšetky rozhodnutia vydané krajským súdom, ktorými rozhodoval o rozhodnutiach vydaných\nnezákonným sudcom súdu prvej inštancie, sú zmätočné.\n26. Na základe rozhodnutia najvyššieho súdu sa tak konanie dostalo prakticky do počiatočného\nštádia. Celková nesústredená, neúčelná a neefektívna činnosť súdu prvej inštancie, ako aj\nodvolacieho súdu tak trvala dovedna viac ako 120 mesiacov, t. j. 10 rokov.\n27. Ústavný súd na základe uvedeného rozhodol, že postupom okresného súdu a krajského súdu\nv namietaných konaniach došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n28. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak\nústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Vzhľadom na túto skutočnosť, že v čase\nrozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa nebolo ešte napadnuté konanie\nprávoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal\nbez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n29. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli porušené postupom všeobecných súdov,\nzaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.\n30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nCieľom tohto inštitútu je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa\nzistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany\n(IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 132/2012). Z rozhodovacej činnosti ESĽP vyplýva, že spravodlivé finančné\nzadosťučinenie priznáva podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu\n(III. ÚS 204/2010).\n31. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume\npo 30 000 eur od okresného súdu aj od krajského súdu a odvíja ju najmä od dĺžky tohto\nnamietaného konania. Je nepochybné, že každému sťažovateľovi by malo byť priznané finančné\nzadosťučinenie za to, že všeobecný súd si nesplnil svoju povinnosť a neodstránil stav ich právnej\nneistoty počas niekoľkých rokov. Pre dovŕšenie ochrany porušených práv sťažovateľa v tomto\nprípade ústavný súd považoval za primerané priznať (okrem vyslovenia porušenia jeho označených\npráv, príkazu konať a tiež náhrady trov konania) finančné zadosťučinenie celkovo v sume\n5 000 eur, pretože požadovaná suma je značne nadhodnotená. Bral pritom do úvahy zistené\n11\n\nnedostatky pri hodnotení ich činnosti, ako aj podiely jednotlivých porušovateľov na celkovej dĺžke\nkonania vyhodnotené v tomto náleze (bod 3 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n32. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania v sume 796,29 eur v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za 3 úkony právnej služby vykonané v roku 2023 podľa § 13a ods. 1 písm. a) a c)\nvyhlášky vrátane dane z pridanej hodnoty. Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej\nodmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2023 v sume 208,67 eur (1/6 výpočtového základu\npodľa § 11 ods. 3 vyhlášky), tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby za rok 2023 v sume 12,52 eur (1/100 výpočtového základu podľa\n§ 16 ods. 3 vyhlášky). Vzhľadom na uvedené ústavný súd vo veci náhrady trov konania sťažovateľa\nrozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.\n33. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinné zaplatiť\nspoločne na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nCSP) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu\n(bod 4 výroku nálezu).\n34. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať\nopravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia\nrozumie jeho doručenie poslednému z účastníkov konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 28. novembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "bezdôvodné obohatenie", "sudca-zákonný", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "sudca-zákonný", "vecné bremeno", "uznesenie-opravné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "16C/52/2023", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "11C/133/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "19Co/57/2013", "guid": "ad3c362a-b9b3-41ff-9f34-b5d8fb12769d:18998a4e-8d8b-4a85-bad9-fa9acc85be93", "vztah": "porusene"}, {"sz": "21Co/221/2016", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "21Co/92/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "21Co/154/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "21Co/7/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3693a63a-52d0-40cb-bd09-9e992024ecd2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.452.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 452/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 452/2021 z 2. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.452.2021.2"}, {"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:46c91bae-a11d-46c8-ace2-a6f166e52b36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.106.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 106/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 106/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.106.2018.1"}, {"guid": "ussr:f13c5a0e-b3f9-47f8-ba5d-5e46f8f793b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.421.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.421.2017.1"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:20ba5788-64d7-4ac5-90b6-72473cb71afa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.42.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 42/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/2016 z 2. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-02", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.42.2016.1"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:39623fe2-9b4d-43dc-8bff-25a126fd27b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2010 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39623fe2-9b4d-43dc-8bff-25a126fd27b3"}, {"guid": "ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 59/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 59/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 945, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a8f8c11a-233f-43ae-8cb1-0559d51efe1e"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 123/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 123/02 z 6. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-06", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a00dafa-8727-4ad0-94ca-cd665a268586"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/02 z 21. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-21", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90f31052-4de9-4962-8acd-71d96ab238b6"}, {"guid": "ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b7229a8f-f22e-4e19-a141-4dd4281abc69"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:2c8532ab-82c3-4ebd-bd18-397239837167", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/00 z 21. 6. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-06-21", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.3.2000.1"}, {"guid": "ussr:4f1b3949-f15f-4515-9215-7a58ddb90996", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 92/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/97 z 19. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-19", "citacie_n": 340, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.92.1997.1"}, {"guid": "ussr:2fdd477e-709f-48c9-8c9c-6fed0d775560", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/95 z 25. 10. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-10-25", "citacie_n": 1526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1995.1"}, {"guid": "ccd26123-dcf5-4cc2-bb22-db160617b70b:f7c37325-0565-486a-98bf-aece3dd0f035", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Co/154/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/154/2018 z 4. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-04-04", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ccd26123-dcf5-4cc2-bb22-db160617b70b:f7c37325-0565-486a-98bf-aece3dd0f035"}, {"guid": "ad3c362a-b9b3-41ff-9f34-b5d8fb12769d:18998a4e-8d8b-4a85-bad9-fa9acc85be93", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3811216441.1", "spisova_znacka": "19Co/57/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/57/2013 z 30. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-03-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3811216441.1"}, {"guid": "800f16a4-1ef5-4c9e-a605-7c2b6c0c7c09:b88f0d66-9696-4dfd-ab18-73306eb74797", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8111217633.1", "spisova_znacka": "21Co/7/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/7/2012 z 6. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8111217633.1"}], "citovane_v": []}