{"guid": "ussr:c9e6a357-38d1-426a-b400-52cdeafee615", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.392.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 392/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 392/2023 z 5. 12. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. decembra 2023, sp. zn. II. ÚS 392/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.392.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-12-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c9e6a357-38d1-426a-b400-52cdeafee615", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.392.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.392.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.392.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 392/2023-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom, Jesenského 2, Bratislava,\nproti postupu Okresného súdu Bratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava IV) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 8C/166/2015 (v súčasnosti sp. zn. B1-8C/166/2015) takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/166/2015 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. B18C/166/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 eur, ktoré mu j e Mestský\nsúd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 442,38 eur, ktorú j e\nMestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 29. júna 2023 domáha vyslovenia\nporušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n\n(ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu a mestského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n8C/166/2015, resp. sp. zn. B1-8C/166/2015. Navrhuje, aby ústavný súd prikázal mestskému súdu\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume\n3 000 eur a náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 392/2023-11 z 24. augusta 2023 ústavný súd prijal podľa § 56 ods. 5\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva nasledujúci stav veci:\nNapadnuté konanie sa začalo podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu na okresnom súde\n15. júla 2015, ktorým sa žalobca od sťažovateľa ako žalovaného domáhal zaplatenia sumy 8 065,30\neur s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola v priebehu konania\nžalobcom v časti o zaplatenie istiny vo výške 8 065,30 eur vzatá späť z dôvodu, že sťažovateľ\n2. decembra 2015 predmetnú istinu žalobcovi zaplatil. Okresný súd uznesením č. k. 8C/166/201548 z 8. januára 2016 právoplatným 6. februára 2016 konanie v časti zaplatenia istiny zastavil.\nOkresný súd uskutočnil pojednávania 21. januára 2016, 5. mája 2016, 6. októbra 2016, 1. decembra\n2016 a 10. januára 2017. Rozsudkom č. k. 8C/166/2015-104 zo 14. februára 2017 okresný súd\nzaviazal sťažovateľa uhradiť žalobcovi peňažnú sumu vo výške 400,59 eur predstavujúcu úrok\nz omeškania vo výške 5,05 % ročne z istiny od 9. decembra 2014 do 2. decembra 2015 a náhradu\ntrov konania žalobcovi nepriznal. Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali obe sporové\nstrany odvolanie (žalobca 20. februára 2017 a sťažovateľ 27. februára 2017, pozn.). Žalobca sa\nk odvolaniu sťažovateľa vyjadril 14. augusta 2017. K tomuto vyjadreniu podal sťažovateľ svoje\nstanovisko 14. septembra 2017 a následne sa k nemu vyjadril žalobca 11. decembra 2017.\nKrajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) bol spis predložený 9. februára 2018.\nUznesením č. k. 3Co/31/2018-150 z 28. marca 2019 právoplatným 7. mája 2019 krajský súd\nnapadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Spis bol\nokresnému súdu vrátený 30. apríla 2019. Dňa 20. septembra 2019 okresný súd doručil právnemu\nzástupcovi sťažovateľa predvolanie na pojednávanie na 8. september 2020, ktoré bolo 8. septembra\n2020 odročené z dôvodu nariadenia preventívnej izolácie zákonnej sudkyne zamestnávateľom.\nNový termín pojednávania bol nariadený 12. októbra 2020 na 26. november 2020, ktorý však bol\nnásledne 18. novembra 2020 zrušený z dôvodu vyhláseného núdzového stavu. Dňa 3. novembra\n2023 mestský súd rozhodol o prerušení konania do právoplatného skončenia konania o výške\nnáhrady trov dovolacieho konania vedeného na mestskom súde pod sp. zn. B1-11C/14/2006.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Proti postupu okresného súdu v napadnutom konaní podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentuje, že došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, resp. mestského súdu v napadnutom konaní\nz dôvodu ich nečinnosti, v ktorej dôsledku je celková dĺžka napadnutého konania neprimeraná.\nOd zrušenia pojednávania v novembri 2020 nebol ku dňu podania ústavnej sťažnosti vykonaný ani\nzo strany okresného súdu a ani zo strany mestského súdu žiadny procesný úkon, na základe ktorého\n\n2\n\nby mohlo dôjsť k prejednaniu veci a vydaniu rozhodnutia. V uvedenom prípade ide podľa názoru\nsťažovateľa o nevysvetliteľnú nečinnosť pôvodne okresného súdu, dnes mestského súdu. Vec sa\ntýka konania, v ktorom bol vykonaný prieskum správnosti rozhodnutia odvolacím súdom, ktorý sa\nuž vysporiadal so skutkovými a s právnymi otázkami žaloby a námietkami sťažovateľa a v konaní\nzostáva ustáliť, či vôbec a ak áno, kedy sa sťažovateľ dostal do omeškania. Okresný súd bol\npo vrátení veci odvolacím súdom nečinný v období medzi vydaním zrušujúceho uznesenia\nodvolacieho súdu 28. marca 2019 a nemeritórnym pojednávaním 8. septembra 2020, tzn. v období\n1 a pol roka, a následne od septembra 2020 do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti, t. j. ďalšie\ntakmer tri roky. Celková doba nečinnosti súdu predstavuje spolu skoro takmer 4 a pol roka.\nKonanie ako také, hoci ide o jednoduchú právnu vec po právnej, ako aj skutkovej stránke, trvá\nv čase podania tejto ústavnej sťažnosti bez jedného mesiaca už osem rokov. Vzhľadom na uvedené\nsa sťažovateľ obrátil so sťažnosťou na prieťahy na predsedu okresného súdu, ktorý mu listom\nz 26. mája 2023 oznámil, že v konaní zistil nečinnosť zo strany okresného súdu preukazujúcu\nprieťahy v súdnom konaní, a sťažnosť vyhodnotil ako dôvodnú vo vzťahu k obdobiu\nod 19. novembra 2020 do 26. mája 2023.\nIII.\nVyjadrenie mestského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n5. Mestský súd v rámci svojho vyjadrenia k ústavnej sťažnosti poukázal na vyjadrenie zákonného\nsudcu, ktorý k veci uviedol, že s námietkami sťažovateľa nemožno súhlasiť, keďže v danom prípade\nexistovala a naďalej existuje prekážka vecného prerokovania a rozhodnutia veci, ktorá vyplýva\npriamo zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 28. marca 2019. Odvolací súd svoje zrušujúce\nrozhodnutie zdôvodnil tým, že „súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci vychádzal\nz nesprávneho právneho posúdenia, že k vzniku bezdôvodného obohatenia v danej veci došlo\nsamotným zrušením rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/159/2012-403, 9Co/337/2012\nz 21.3.2013 a rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 11C/14/2006-341 z 23.9.2011\nrozhodnutím Najvyššieho súdu SR z 30.10.2014 č. k. 2MCdo 2/2014. V dôsledku toho sa podstatou\nveci z hľadiska právne významných skutočnosti pre posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku\nnezaoberal, t. j. tým, či v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 11C/14/2006 bolo\nvydané nové rozhodnutie o trovách konania, resp. ako bolo o náhrade trov konania nanovo\nrozhodnuté, čím znemožnil žalovanej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“. V odôvodnení taktiež uviedol aj to, že\n„súd prvej inštancie pochybil pri zisťovaní skutkového stavu veci tým, že nebral do úvahy\nrozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 30.10.2014 č. k. 2MCdo 2/2014, že o trovách pôvodného\nkonania Okresného súdu Bratislava I vedeného pod sp. zn. 11C/14/2006 a konania Krajského súdu\nv Bratislave vedeného pod sp. zn. 9Co/159/2012-403, 9Co/337/2012 rozhodne znova Okresný súd\nBratislava I, ktorému vec vrátil na ďalšie konanie a to v novom rozhodnutí o veci, spolu s trovami\ndovolacieho konania, a tým, že nezistil ako toto súdne konanie skončilo a ako súd rozhodnutím,\nktorým sa toto konanie skončilo rozhodol o trovách celého konania (pôvodného konania,\ndovolacieho konania, ďalšieho konania).“. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu „teda\nneprichádzalo do úvahy uplatnený nárok posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka\n3\n\no bezdôvodnom obohatení bez znalosti toho, ako súd v konkrétnom konaní rozhodol o trovách\nkonania. Súd prvej inštancie mohol až po oboznámení sa s rozhodnutím súdu o trovách konania\nvynesenom v ďalšom konaní po vrátení veci na nové prejednanie a rozhodnutie najvyšším súdom\nposúdiť, či sa právna predchodkyňa na úkor žalobcu (jeho právnych predchodcov) bezdôvodne\nobohatila.“. V zmysle uvedeného právneho názoru krajský súd uložil okresnému súdu povinnosť\nzistiť, či a ako bolo v rámci konania vedeného toho času pred mestským súdom pod sp. zn. B111C/14/2006 rozhodnuté o „trovách celého konania (pôvodného konania, dovolacieho konania,\nďalšieho konania)“ a až po zistení týchto „právne významných skutočností pre posúdenie\nopodstatnenosti uplatneného nároku“ má tunajší súd „opätovne posúdiť existenciu bezdôvodného\nobohatenia na strane žalovaného a s tým súvisiace omeškanie žalovaného s jeho vydaním“.\nMestský súd zistil, že v následnom konaní vo veci sp. zn. B1-11C/14/2006 došlo k zastaveniu\nkonania (uznesením krajského súdu č. k. 9Co/40/2019-731 z 31. januára 2020 právoplatným\n27. marca 2020), v ktorom odvolací súd stranám nepriznal nárok na náhradu trov konania. Proti\ntomuto rozhodnutiu bolo podané dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 7Cdo/266/2020 z 27. októbra 2022 právoplatným 9. decembra 2022 odmietol a žalobcovi\nproti žalovaným priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O výške náhrady trov\ndovolacieho konania nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté. Na základe uvedeného teda i naďalej\ntrvá prekážka vecného prerokovania a rozhodnutia veci v napadnutom konaní stanovená v zmysle\nzáväzného právneho názoru odvolacieho súdu. Zákonný sudca tiež uviedol, že predmetná vec mu\nbola pridelená 29. júna 2023 a po naštudovaní spisu a zistení trvania prekážky v podobe\nneexistencie konečného rozhodnutia o náhrade trov celého konania vo veci vedenej pod sp. zn. B111C/14/2006 uznesením č. k. B1-8C/166/2015-197 z 3. novembra 2023 napadnuté konanie prerušil\npodľa § 164 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Dal do pozornosti, že v namietanom\nobdobí po vrátení veci odvolacím súdom je už štvrtým zákonným sudcom vo veci a neprináleží mu\nvyjadrovať sa a hodnotiť správnosť či vhodnosť zvoleného procesného postupu pred pridelením mu\nveci. Poukázal však na to, že prerušenie konania v prípade existencie preukážky v podobe\nprebiehajúceho súdneho konania o významnej otázke pre rozhodnutie súdu je v zmysle § 164 CSP\nstanovené ako možnosť a ako alternatíva sa javilo konanie neprerušiť a počkať do skončenia\nkonania tvoriaceho prekážku v jeho postupe, keďže daný postup priamo vyplýval zo zrušujúceho\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Zákonný sudca ďalej argumentoval, že sťažovateľ nenamietal, že\nkonanie nebolo dosiaľ prerušené, pričom z obsahu spisu vyplýva, že po vrátení veci odvolacím\nsúdom sťažovateľ realizoval len podanie sťažnosti na prieťahy až 11. mája 2023, o ktorej spôsobe\nvybavenia sa zákonný sudca dozvedel až z obsahu predmetnej ústavnej sťažnosti. Čo sa týka\ncelkovej dĺžky konania, táto je rovnako ako zdanlivá nečinnosť súdu po vrátení veci zapríčinená\npoukazovanou existenciou prekážky meritórneho prerokovania veci. Poukázal na to, že do postupu\nsúdu nepriaznivo zasiahlo aj obdobie pandemickej situácie, a argumentoval aj svojou zaťaženosťou\na vysokým počtom pridelených spisov od svojho nástupu do funkcie vrátane spisov reštančných.\nPoukázal taktiež na to, že podľa judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie\nzákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní a zastáva\nnázor, že v konkrétnej veci možno prihliadať aj na tú skutočnosť, že aj keby k prerušeniu konania\ndošlo skôr, meritórne rozhodnutie vo veci by sa prakticky rovnakým spôsobom oddialilo\n(II. ÚS 18/2016). Výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia považuje za zjavne\nneprimeranú, keď takmer 7,5-násobne prevyšuje výšku samotného predmetu konania o zaplatenie\n\n4\n\nsumy 400,59 eur (vyčíslený úrok z omeškania bez ďalšieho príslušenstva) aktuálnu počas celého\nsťažovateľom namietaného obdobia nečinnosti.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n6. Sťažovateľ možnosť podať repliku k vyjadreniu mestského súdu v stanovenej lehote nevyužil.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou,\nso stanoviskom mestského súdu a obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\n8. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa tvorí námietka, že v dôsledku nečinnosti okresného súdu\na mestského súdu došlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných prieťahov, pričom zároveň\ncelková dĺžka napadnutého konania odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. IV. ÚS 302/2020,\nIII. ÚS 233/2022).\n10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa.\n11. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\npredmetom napadnutého konania je zaplatenie príslušenstva – úrokov z omeškania, pohľadávky\nz titulu bezdôvodného obohatenia. Tento typ konania tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov a pri jeho hodnotení dospel ústavný súd k záveru, že ide o vec, ktorá\nnevykazuje črty mimoriadnej skutkovej či právnej zložitosti.\n12. Z hľadiska predmetu konania a jeho významu pre sťažovateľa nejde o také konanie, ktoré by\nbolo mimoriadne časovo priorizované.\n13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný\nsúd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní\notázky, či a z akých dôvodov došlo v priebehu konania k zbytočným prieťahom.\n\n5\n\n14. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, pričom vychádzal z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia mestského súdu\na vyžiadaného spisu sp. zn. B1-8C/166/2015.\n15. Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie je poznačené\nnečinnosťou, ktorá narušila plynulosť konania. Po vydaní zrušujúceho uznesenia krajského súdu\nč. k. 3Co/31/2018-150 z 28. marca 2019 bol spis okresnému súdu vrátený 30. apríla 2019. Od tohto\nmomentu do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti okresný súd prakticky nevykonal v napadnutom\nkonaní žiaden procesný úkon. Ani pojednávania nariadené na 8. september 2020 a 26. november\n2020, ktoré boli zrušené z dôvodu nariadenia preventívnej izolácie zákonnej sudkyne\nzamestnávateľom a z dôvodu vyhláseného núdzového stavu, nemožno považovať za efektívne,\nkeďže napokon uskutočnenie žiadneho pojednávania nebolo potrebné a mestský súd 3. novembra\n2023 (po podaní ústavnej sťažnosti, pozn.) rozhodol o prerušení konania do právoplatného\nskončenia konania o výške náhrady trov dovolacieho konania vedeného na mestskom súde\npod sp. zn. B1-11C/14/2006. Nečinnosť okresného súdu počas obdobia trvajúceho v súhrne viac\nako štyri roky je tak príčinou vzniku prieťahov v napadnutom konaní a svedčí o tom, že okresný súd\nv napadnutom konaní nezvolil taký procesný postup, ktorý by smeroval k rýchlemu rozhodnutiu\nvo veci samej, a tým aj k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (strán sporu).\n16. K argumentu mestského súdu, v zmysle ktorého podľa judikatúry ústavného súdu nečinnosť\nsúdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu nie je posudzovaná ako zbytočné\nprieťahy v súdnom konaní, ústavný súd uvádza, že stabilne judikuje, že nečinnosť súdu v dôsledku\nprerušenia konania ako zákonnej prekážky ďalšieho postupu nemožno posudzovať ako zbytočné\nprieťahy (III. ÚS 42/02, III. ÚS 121/2013, III. ÚS 286/2013, III. ÚS 644/2022). V tejto súvislosti\nústavný súd uvádza, že pokiaľ súd prvého stupňa považoval prerušenie namietaného konania\nza potrebné, mal o prerušení konania rozhodnúť už podstatne skôr, a to po zistení skutočností, ktoré\ntakéto rozhodnutie odôvodňujú (prebiehajúce a súvisiace sporové konanie). Z dôvodu, že mestský\nsúd konanie prerušil až po 4 rokoch a 6 mesiacoch od vrátenia veci krajským súdom, možno preto\naj v tejto súvislosti v jeho postupe identifikovať nesústredenú činnosť.\n17. Vo vzťahu k obrane mestského súdu spočívajúcej v argumentácii o zaťaženosti príslušného\nsúdneho oddelenia a množstve pridelených vecí ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú\njudikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj\nskutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej\nprávnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie\nspôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 481/2017, III. ÚS 530/2022,\nIV. ÚS 612/2022).\n18. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako\ni optimalizácia súdnictva, teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované\na ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že je táto okolnosť\nz individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne ospravedlniteľná,\n\n6\n\navšak z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť konania vo veci sťažovateľa\nju zohľadniť nemožno.\n19. Rovnako ústavný súd nemohol uznať ani námietku zákonného sudcu, podľa ktorej postup\nokresného súdu bol nepriaznivo ovplyvnený aj tým, že napadnuté konanie spadalo sčasti do obdobia\npandémie COVID-19 (čo je zaiste objektívna okolnosť, pozn.). Ústavný súd pripomína, že\nbezpochyby vážna pandémia nemôže byť univerzálnym dôvodom na nekonanie súdov\n(III. ÚS 421/2020, II. ÚS 283/2021) a v napadnutom konaní rozhodne nepredstavovala prekážku\npre prijatie rozhodnutia o prerušení konania.\n20. Ústavný súd na základe uvedeného dospel k záveru, že zistená nečinnosť okresného súdu je\nústavnoprávne neakceptovateľná. Z tohto dôvodu je namieste konštatovanie, že postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy ústavnej intenzity, čím\ndošlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (výrok 1 nálezu).\n21. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj\nzo skutočnosti, že posudzované konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne\nskončené, prikázal ústavný súd podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde mestskému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov (výrok 2 nálezu).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur, ktoré\nodôvodnil právnou neistotou, v ktorej sa nachádza v dôsledku neprimerane dlho trvajúceho konania,\nktoré nie je do dňa podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončené a v ktorého priebehu sa viac\nako 4 roky riadne nekonalo.\n24. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n26. Vzhľadom na okolnosti tejto veci ústavný súd považoval za potrebné priznať sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci,\npredovšetkým vznik zbytočných prieťahov v konaní spôsobených nečinnosťou a neefektívnou\n7\n\nčinnosťou okresného súdu, predmet konania, teda to, čo bolo v konaní v hre, resp. v stávke pre\nsťažovateľa, ale tiež aktuálny procesný stav veci. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti\nto, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou\nzmluvou považoval ústavný súd za spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\nprimerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 500 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde (výrok 3 nálezu). Prihliadol na fakt, že deklarácia porušenia základných práv,\npríkaz konať, ako aj náhrada trov konania implicitne zahrňujú aj satisfakčný prvok.\nVI.\nTrovy konania\n27. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 442,38 eur.\n28. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu, keďže\nsťažovateľ a ani jeho právny zástupca si požadovanú náhradu trov konania nevyčíslili. Pri výpočte\ntrov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)\na § 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený\nv roku 2023 je v sume 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je v sume 12,52 eur. Sťažovateľovi\nvznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Výsledná suma, ktorú ústavný súd\npriznal sťažovateľovi ako náhradu trov právneho zastúpenia, predstavuje sumu 442,38 eur.\n29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "konanie-prerušenie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/166/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03183c8e-dbcb-4cc1-96dd-0b17eae9fd38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.612.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 612/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 612/2022 z 16. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.612.2022.1"}, {"guid": "ussr:00ed153a-383d-4280-93d4-c580f52008ea", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.644.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 644/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 644/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.644.2022.1"}, {"guid": "ussr:30370859-1d6c-43d2-aa68-72315217ad47", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.530.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2022 z 12. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.530.2022.1"}, {"guid": "ussr:598e47ad-0f99-4df1-b163-a38bd456bcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2022 z 26. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-26", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.233.2022.2"}, {"guid": "ussr:221bbd82-8b2d-47f9-bfcd-65da84efd397", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.283.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.283.2021.2"}, {"guid": "ussr:7369e994-bcb7-4f95-9681-13a50920896d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.421.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 421/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 421/2020 z 16. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-16", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.421.2020.1"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:1d29ef8a-087e-4f9e-a59b-1dfe2b03030d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1"}, {"guid": "ussr:300b3a06-7a86-4174-9c9d-5b43ee95aef6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 286/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 286/2013 z 3. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-03", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:300b3a06-7a86-4174-9c9d-5b43ee95aef6"}, {"guid": "ussr:13548eaf-40ed-468d-8d91-d0f711865781", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 121/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 121/2013 z 14. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13548eaf-40ed-468d-8d91-d0f711865781"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 42/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d95b802c-d1dd-4cee-9f01-f280cddaa44a"}, {"guid": "d4f28a7c-d7fb-41d3-b739-468effa3c37f:eb07b5d0-07ca-496d-9945-31639f89cf4c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1106203185.1", "spisova_znacka": "2MCdo/2/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/2/2014 z 29. 10. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-10-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1106203185.1"}, {"guid": "f62cb5eb-f03b-4625-b380-e7c53d1f939c:9a018a30-724f-445a-9cd3-4410516b3f94", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5718201132.1", "spisova_znacka": "9Co/40/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/40/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5718201132.1"}, {"guid": "f42a9287-df02-4d88-bf82-d76d6ac69c06:de79ea2b-c546-4bfa-b3d2-bbfeef4d9697", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8516204024.1", "spisova_znacka": "3Co/31/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/31/2018 z 6. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-06-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8516204024.1"}, {"guid": "a6ba78df-75a1-4e85-9aad-360ebd427d9a:58480060-cb0b-4bb9-acd3-8f52a5fb1961", "ecli": null, "spisova_znacka": "9Co/337/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/337/2012 z 30. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a6ba78df-75a1-4e85-9aad-360ebd427d9a:58480060-cb0b-4bb9-acd3-8f52a5fb1961"}, {"guid": "3ab0eb98-626e-4d39-a552-c29e39874d22:01963abf-dc5d-4dfa-b605-6173acec4c8c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4111201260.3", "spisova_znacka": "9Co/159/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/159/2012 z 16. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4111201260.3"}], "citovane_v": []}