{"guid": "ussr:2036d3b7-d70a-4f87-ab94-f2eec654e22f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2023 z 11. 10. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. októbra 2023, sp. zn. II. ÚS 372/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-10-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2036d3b7-d70a-4f87-ab94-f2eec654e22f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.372.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 372/2023-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Majetkový Holding, a. s., Staromestská 3, Bratislava,\nIČO 35 823 364, zastúpenej Mgr. Martinom Babčaníkom, advokátom, Oravská ulica 1348/8,\nMiloslavov, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoE/6/2023-104 z 9. februára 2023\ntakto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoE/6/2023-104 z 9. februára 2023 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. 17CoE/6/2023-104 z 9. februára 2023 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 796,28 eur, ktorú j e\nKrajský súd v Prešove p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 9. mája 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\n\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) č. k. 17CoE/6/2023-104 z 9. februára 2023\n(ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľka navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť\nsúdu na ďalšie konanie.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 372/2023-17 z 9. augusta 2023 ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala ako oprávnená\nv exekučnom konaní vedenom Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n3Er/131/2010 proti povinným o vymoženie sumy 18 984,73 eur s príslušenstvom na základe\nexekučného titulu, a to zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k.\n1Zm/725/07-15 zo 7. apríla 2008. V priebehu konania v súlade s novelou Exekučného poriadku\nzákonom č. 438/2015 Z. z. a s § 243f Exekučného poriadku doplnila svoj návrh o všetky\nrozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinnými. Uviedla, že na základe zmluvy\no mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere (ďalej aj „úverová zmluva“) poskytol právny\npredchodca sťažovateľky (Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.) povinným úver. Plnenie z úverovej\nzmluvy bolo zabezpečené vlastnou biankozmenkou vystavenou povinným v 1. rade a avalovanou\npovinnou v 2. rade, ktorú uplatnil právny predchodca sťažovateľky v konaní po tom, čo povinní\ndobrovoľne nesplnili svoj záväzok vrátiť poskytnutý úver. Okresný súd uznesením č. k.\n3Er/131/2010-51 zo 17. januára 2017 exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku\nv znení účinnom do 31. marca 2017 (s poukazom na § 243f Exekučného poriadku, pozn.) zastavil,\nkeď konštatoval, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou\na v základnom konaní zmenkový súd rozhodol bez toho, aby prihliadol na neprijateľné zmluvné\npodmienky (obsiahnuté konkrétne v čl. II, čl. VII bodoch 1, 2, 6, 8 a 10 zmluvy). Sťažovateľka\npodala proti označenému uzneseniu okresného súdu odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým uznesením tak, že uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom\nv odôvodnení svojho rozhodnutia v plnom rozsahu odkázal na jeho náležité a presvedčivé\nodôvodnenie. Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, a to že\nv predmetnom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, pričom pred udelením poverenia súdnemu\nexekútorovi neboli skúmané neprijateľné zmluvné podmienky, prípustnosť a obmedzenie použitia\nzmenky v takomto spotrebiteľskom vzťahu, preto bol daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle\n§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. V bode 16 napadnutého uznesenia tiež konštatoval, že\nso zreteľom na nepreukázanie vlastného vzťahu oprávneného s povinnými nepovažoval za potrebné\nzaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami sťažovateľky.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n4. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka túto ústavnú sťažnosť, v ktorej\nnamieta:\na) absenciu riadneho odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý napriek výslovnej\npovinnosti vyplývajúcej z § 387 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)\nvysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní sa nevyjadril k žiadnemu\nz argumentov sťažovateľky, ktorými namietala okresným súdom označené zmluvné dojednania ako\nneprijateľné zmluvné podmienky, a tým aj existenciu deklarovaných dôvodov zastavenia exekúcie,\n2\n\na to za situácie, keď nemala možnosť vyjadriť sa k zamýšľanému zastaveniu exekúcie okresným\nsúdom;\nb) arbitrárnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý sa na jednej strane stotožnil s názorom\nokresného súdu, že vlastný vzťah medzi sťažovateľkou a povinnými vznikol na základe zmluvy\no mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ktorý má spotrebiteľský charakter, ale na druhej\nstrane konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala vlastný vzťah s povinnými. Sťažovateľka\npripomína, že pod pojmom vlastný vzťah s povinnými sa myslí pôvodný právny vzťah, z ktorého\nvznikla zmenka (IV. ÚS 26/2022), a v zmysle spoločného stanoviska občianskoprávneho\na obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nR 93/2015 z 20. októbra 2015 publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí\nsúdov Slovenskej republiky č. 8/2015 je na prejednávanú vec potrebné aplikovať hmotnoprávnu\núpravu platnú a účinnú v čase, keď bola v konaní uplatnená zmenka vystavená, preto nemožno\npovažovať vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bez ďalšieho skúmania spôsobu jej\nvystavenia za protiprávne;\nc) nesprávny procesný postup. V tejto súvislosti tvrdí, že krajský súd nereflektoval na ňou\nnamietanú konkrétnu judikatúru najvyššieho súdu, v zmysle ktorej v prípade zastavenia exekúcie\npodľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku musí exekučný súd vyhodnotiť, v akej miere\nje uplatnený nárok zo zmenky primeraný a (len) nad tento rámec vymoženie nároku nepripustiť.\nAk teda exekučný súd zistil, že došlo k uplatneniu neprijateľnej podmienky v rámci uplatnenia\nnárokov zo zmenky, tak mal podľa prezentovaného názoru sťažovateľky zastaviť exekúciu\nlen v tej časti uplatneného nároku, v ktorej došlo k navýšeniu nároku v dôsledku uplatnenia takejto\nneprijateľnej podmienky, teda mal exekúciu zastaviť len v časti. Tým, že exekučný súd zastavil\nexekúciu v celom rozsahu, postupoval v rozpore so zákonom, porušujúc princíp právnej istoty.\nV ústavnej sťažnosti navyše dopĺňa svoju argumentáciu o závery vyslovené v náleze ústavného\nsúdu č. k. II. ÚS 299/2019 z 20. septembra 2020, v zmysle ktorých pokiaľ neprijateľnú podmienku\nje možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných nárokov zo zmenky uplatňovaných na základe\nexekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme spravodlivého posúdenia veci nepripustiť\nexekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky, ktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej\nzmluvnej podmienke.\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n5. Krajský súd vo vyjadrení k ústavnej sťažnosti zotrval na zákonnosti, preskúmateľnosti\na nearbitrárnosti napadnutého uznesenia. Z tohto dôvodu považuje ústavnú sťažnosť\nza neopodstatnenú. Sudca spravodajca senátu 17Co JUDr. Eduard Valenčin uviedol, že zmenkový\nsúd nemal k dispozícii spotrebiteľskú zmluvu, preto sa nemohol zaoberať jej posudzovaním\nz hľadiska existencie neprijateľných podmienok, prípustnosti použitia zmenky v spotrebiteľských\nvzťahoch ani súladom s dobrými mravmi. Ďalej poukázal na judikatúru ústavného súdu zaoberajúcu\nsa povahou individuálneho zmluvného dojednania v spotrebiteľských zmluvách (III. ÚS 60/2020\na I. ÚS 382/2022) a odcitoval vybrané ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993\n\n3\n\no nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica Rady 93/13/EHS“). Dal\ndo pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) v spojených\nveciach C-419/18 a C-483/18 zo 7. novembra 2019 a vo veci C-618/10 zo 14. júna 2012, z ktorých\nvyplýva záver o ex offo prieskume nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách súdom.\nPoukázal tiež na rozsudok súdneho dvora vo veci C-19/20, v zmysle ktorého je vnútroštátny súd\noprávnený odstrániť len nekalú časť podmienky zmluvy uzavretej medzi predajcom\nalebo dodávateľom a spotrebiteľom, avšak len pokiaľ by takéto odstránenie neviedlo k zmene\nobsahu uvedenej podmienky s dosahom na jej podstatu, čo overuje súd. Posúdenie dôsledkov\nsúdneho konštatovania existencie nekalej podmienky v zmluve patrí do pôsobnosti ustanovení\nvnútroštátneho práva, pričom otázka ďalšej existencie takejto zmluvy musí byť vnútroštátnym\nsúdom posúdená ex offo podľa objektívneho prístupu na základe týchto ustanovení. Odvolávajúc sa\nna judikatúru súdneho dvora, zotrval na právnom názore, že dohoda o vyplnení zmenky\nje neprijateľnou zmluvnou podmienkou pre absenciu informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky\npre povinného, čo je dôvodom na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Vzhľadom na prijatie\nzáveru, že dohoda o vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, absentuje reálny\npodklad na existenciu samotnej zmenky a na základe nej vydaného zmenkového rozkazu, preto je\nústavná sťažnosť zjavne neopodstatnená.\nIII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n6. Zúčastnené osoby, ktorými sú\na\nako povinní v exekučnom\nkonaní, svoje právo vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti v lehote určenej ústavným súdom\nnevyužili a neurobili tak ani do prijatia tohto rozhodnutia.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n7. Sťažovateľka zotrvala na obsahu ústavnej sťažnosti a vo svojej replike ďalej uviedla:\na) Ani smernica Rady 93/13/EHS a ani sudcom spravodajcom citované rozhodnutia súdneho dvora\nnevytvárajú oporu pre svojvoľný a arbitrárny právny názor odvolacieho súdu o neplatnosti dohody\no vydaní a vyplnení biankozmenky z dôvodu absencie poučenia o dôsledkoch vystavenia zmenky.\nŽiadna takáto osobitná informačná povinnosť a ani jej konkrétny obsah zo sudcom spravodajcom\ncitovaných ustanovení uvedenej smernice a rozhodnutí súdneho dvora nevyplýva.\nb) Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky obsahuje jednoznačné ustanovenia, v zmysle ktorých\ndlžník vystavil biankozmenku na účel zabezpečenia záväzku z úverovej zmluvy, pričom k jej\nvyplneniu zo strany banky mohlo dôjsť až po splnení v dohode uvedených podmienok.\nVychádzajúc z obsahu tejto dohody, tak muselo byť povinnému zrejmé, že v prípade jeho\nomeškania so splatením úveru bude majiteľ zmenky oprávnený doplniť do biankozmenky\nchýbajúce údaje a urobiť tak z nej zmenku úplnú, túto predložiť povinnému na zaplatenie\na domáhať sa jej zaplatenia na súde, ak zmenkovú sumu povinný nezaplatí dobrovoľne. V tejto\nsúvislosti sťažovateľka poukazuje na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Českej republiky, ktorá\nformulovala právny názor, že v prípade ak bola biankozmenka vystavená ako prostriedok\nzabezpečenia inej (kauzálnej) pohľadávky, potom sa zastáva názor, že vystavením biankozmenky\na jej odovzdaním remitentovi je vystaviteľ (aj avalista) úplne uzrozumený s tým (a to práve\nvo väzbe na charakter a výšku zabezpečenej pohľadávky), že ak nebudú splnené biankozmenkou\nzabezpečené záväzky riadne a včas, potom majiteľ biankozmenky túto urobí zmenku úplnou\n4\n\na pri vyplnení biankozmenky (ak neboli dohodnuté iné zvláštne podmienky) bude postupovať\nvo väzbe na obsah (súvisiaceho) kauzálneho záväzkového vzťahu (rozsudok č. k. 29 Cdo 860/2012\nz 30. júna 2015). Z napadnutého uznesenia ani z vyjadrenia sudcu spravodajcu nie je zrejmé, aké\nďalšie „informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa“ mali byť v zmenkovej\ndohode inkorporované. Sudca spravodajca nekonkretizoval ani žiadny právny predpis, ktorý by\nstanovoval banke osobitnú informačnú povinnosť „o dôsledkoch vystavenia zmenky“ a konkrétny\nobsah takejto informačnej povinnosti. Podľa sťažovateľky je neprípustné, aby všeobecný súd\nv právnom štáte v rámci ochrany spotrebiteľa označil určitý právny úkon v celosti za neprijateľnú\nzmluvnú podmienku, a teda celý za neplatný, len na tom základe, že účastník právneho úkonu ako\ndodávateľ nezakomponoval do jeho textu niečo, čo legislatíva nevyžadovala v čase jeho vzniku\na nevyžaduje ani dnes.\nc) Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS nebránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá\ns cieľom zabezpečiť zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy so spotrebiteľom umožňuje\nv tejto zmluve stanoviť povinnosť, aby dlžník vystavil vlastnú biankozmenku, a ktorá podmieňuje\nzákonnosť vystavenia takejto zmenky predchádzajúcim uzavretím zmenkovej dohody ustanovujúcej\nspôsoby, akým má byť zmenka vyplnená. Rovnako tak slovenské spotrebiteľské právo platné v čase\npodpisu úverovej zmluvy nevylučovalo možnosť prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich\nnárokov (pozri R 93/2015).\nd) Podľa základného princípu sporového konania ochrana slabšej strany (spotrebiteľa) nezbavuje\nvšeobecný súd povinnosti urobiť všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia a najmä nemá byť\nprostriedkom, na základe ktorého budú spotrebitelia pomocou súdnej moci zbavovaní povinnosti\nplnenia ich legitímnych záväzkov. Ústavný súd v tejto súvislosti v náleze sp. zn. II. ÚS 299/2019\n(čiastočne aj v náleze sp. zn. II. ÚS 320/2021), vychádzajúc z princípu preferencie platnosti\nprávneho úkonu pred jeho neplatnosťou, konštatoval, že pri posudzovaní nárokov zo zmenky, ktorá\nvznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, je potrebné mať na pamäti, že ide o judikovaný\nnárok a že zmenka bola vystavená v súvislosti s reálne poskytnutým plnením alebo službou.\ne) Ústavný súd vo svojom recentnom náleze č. k. I. ÚS 287/2023 z 15. augusta 2023 v obdobnej\nveci sťažovateľky vyhodnotil právny záver krajského súdu o neprijateľnosti dohody o vyplnení\nzmenky bez bližšieho zdôvodnenia ako arbitrárny.\nf) Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky nevybočovala z rámca obvyklého obsahu inštitútu\nzabezpečovacej zmenky ako zabezpečovacieho prostriedku v bankovej praxi, keď umožňovala\nvyplnenie zmenky len v prípade kvalifikovaného omeškania dlžníka s plnením splatného\nzabezpečovaného záväzku a len v rozsahu a v rámci splatnosti tohto zabezpečovaného záväzku a aj\ns ohľadom na uvedené neexistuje žiadny zákonný dôvod, pre ktorý by bolo možné túto dohodu\nvyhodnotiť ako absolútne neplatnú.\ng) Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na inom právnom základe, a to že zmenkový súd\nneprihliadol na konkrétne (kvantifikovateľné) neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté\nv úverovej zmluve, a nie na neplatnosti dohody o vydaní a vyplnení biankozmenky. V uvedenom\nsmere tak má napádané uznesenie odvolacieho súdu charakter tzv. prekvapivého rozhodnutia, ktoré\nsamo osebe porušuje základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Aj s poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu je sťažovateľka toho názoru, že ak\nodvolací súd založil napadnuté uznesenie „nečakane“ na iných právnych záveroch než súd prvej\ninštancie bez toho, aby vyzval sťažovateľku, aby sa k možnému použitiu ustanovení všeobecne\nzáväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité a na ktorých\n5\n\nzaložil svoje rozhodnutie, vyjadrila (§ 382 CSP), potom jej odňal právo namietať správnosť (novo\nzaujatého) právneho názoru odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie nemožno označiť inak ako\nprekvapivé, nerešpektujúce zásadu dvojinštančnosti súdneho konania.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie veci.\n9. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie práv napadnutým uznesením krajského súdu,\nktorým potvrdil uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie, z dôvodu jeho nedostatočného\nodôvodnenia, najmä absencie reakcie na odvolacie námietky a v prospech sťažovateľky\nvyznievajúcu označenú judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu, ako aj arbitrárnosť v ňom\nprezentovaných záverov.\n10. Vychádzajúc z podstaty námietok sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že zásadne nie je\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade\na uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecných\nsúdov môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by všeobecným súdom\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva\nalebo slobody. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov môže byť\nv zmysle rozhodovacej praxe ústavného súdu daná aj absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Uvedené nedostatky pritom musia\ndosahovať mieru tzv. ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré\nz práv uvedených v čl. 127 ods. 1 ústavy (I. ÚS 155/2021).\n11. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá\npovinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa\nnamieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve\nna súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy).\n12. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia\ndbať tiež na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe\ntýchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale\nv neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho,\nže práve tieto súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti\n\n6\n\ntak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (obdobne\nnapr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\n13. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. A preto z týchto hľadísk ústavný súd posudzoval aj sťažovateľkou napadnuté uznesenie\nkrajského súdu. Zároveň sa oboznámil s odôvodnením uznesenia okresného súdu o zastavení\npredmetnej exekúcie.\n14. Okresný súd v bodoch 27 – 31 uznesenia identifikoval jednotlivé zmluvné podmienky úverovej\nzmluvy, ktoré posúdil ako neprijateľné, a preto neplatné v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho\nzákonníka. Ide o ustanovenia čl. II upravujúce poplatok za spracovanie medziúveru, poplatok\nza vydanie biankozmenky, poplatok za vedenie účtu, oprávnenie veriteľa uspokojiť z mesačnej\nsplátky úrokov prednostne sankčné úroky a poplatky, čl. VII body 1 a 2 upravujúce právo odstúpiť\nod zmluvy iba veriteľovi, čl. VII bod 6, podľa ktorého odstúpením od zmluvy nezaniká právo\nveriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky, čl. VII bod 8\nupravujúci právo veriteľa účtovať si po odstúpení od zmluvy 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú\núrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu a čl. VII bod 10, podľa ktorého pri odstúpení od zmluvy sa\nsplatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa ďalej úročí podľa\nbodu 8. Následne v bode 32 uznesenia okresný súd konštatoval, že zmenkový súd, ktorý vydal\nexekučný titul, rozhodol bez toho, aby prihliadol na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie\nalebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom, preto,\naplikujúc § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, exekúciu zastavil.\n15. Ako už bolo uvedené, krajský súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil\nako vecne správne, keď sa stotožnil s jeho záverom, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný\nexekučný titul – zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok\nvznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné\npodmienky. Po posúdení relevantnosti odvolacích dôvodov uviedol, že vo veci sa v dostatočnom\nrozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver, a keďže\nani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,\nodvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom,\nna ktoré v plnom rozsahu odkázal (bod 6 napadnutého uznesenia). Na zdôraznenie správnosti\nzáverov prvoinštančného súdu analyzoval spotrebiteľské právo Európskej únie, z ktorého vyplýva,\nže členské štáty môžu povoliť používanie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách za podmienky, že\nzároveň zabezpečia vhodnú ochranu spotrebiteľa, ktorá zahŕňa aj povinnosť vnútroštátnych súdov\nex offo skúmať nekalosť zmluvných podmienok. Konštatoval, že (samotná) dohoda o vyplnení\nzmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú identifikoval ako ďalší dôvod zastavenia\nexekúcie (bod 15 napadnutého uznesenia) s argumentáciou, že ak má byť dohoda o vyplňovacom\npráve zmenky právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom\nslobodnej vôle oboch strán, čo vyžaduje informácie o dôsledkoch vystavenia zmenky\npre spotrebiteľa. Zo všeobecných podmienok týkajúcich sa vyplňovacieho práva však žiadne\ninformácie o dôsledkoch vystavenia zmenky pre spotrebiteľa nevyplývajú. V závere konštatoval, že\nvzhľadom na nepreukázanie vlastného vzťahu oprávneného s povinným nepovažoval za potrebné\nzaoberať sa odvolacími námietkami sťažovateľky (bod 16 napadnutého uznesenia).\n\n7\n\n16. Sťažovateľka v odvolaní predostrela detailnú argumentáciu k jednotlivým ustanoveniam\nzmluvy, ktoré okresný súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky (poplatok\nza spracovanie medziúveru, poplatok za vystavenie biankozmenky, poplatok za vedenie úverového\núčtu podľa sadzobníka atď.), spochybňujúcu takéto právne posúdenie veci. Poukazovala na znenie\n§ 499 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého\nkvalifikovaný veriteľ mohol požadovať odplatu za dojednanie úveru, pričom sťažovateľka túto\nodplatu mala v úverovej zmluve dohodnutú. Vo vzťahu k poplatku za vedenie úverového účtu\nsťažovateľka namietala, že ide o prípustný postup v rámci podnikateľskej činnosti a tento bol\nv bankovej praxi obvyklý, neodporujúci právnej úprave. Aj vo vzťahu k ostatným zmluvným\ndojednaniam označeným ako neprijateľné zmluvné podmienky sťažovateľka uviedla, že\nzodpovedali konkrétnej právnej úprave, na ktorú v odvolaní poukázala. Zároveň podotkla, že ak by\nvo veci konajúci súd aj dospel k záveru o neprijateľnosti ním uvádzaných podmienok\nv spotrebiteľskej zmluve, bola by úverová zmluva neplatná len v tejto časti.\n17. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu dospel\nk záveru, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo k neprípustnému zásahu do označených\npráv sťažovateľky. Krajský súd síce postupoval podľa § 387 ods. 2 CSP, avšak vôbec nereagoval\nna vecnú a právnu argumentáciu sťažovateľky uvedenú v jej odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej\ninštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Táto potreba reagovať vyplynula už len z procesnej situácie, keď súd\nprvej inštancie o zastavení exekúcie rozhodol bez toho, aby sa k zamýšľanému právnemu posúdeniu\no neprijateľnosti zmluvných podmienok sťažovateľka mohla vyjadriť a poskytnúť svoje právne\nargumenty. Sťažovateľka sa totiž o neprijateľnosti zmluvných podmienok dozvedela z rozhodnutia\nsúdu prvej inštancie a až v odvolaní mohla prvýkrát uplatniť svoju argumentáciu.\n18. Keďže za opísaných procesných okolností krajský súd mal povinnosť sa argumentačne\nvysporiadať s námietkami sťažovateľky vznesenými v jej odvolaní (keďže ich nemala možnosť\nuplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pozn.), krajský súd zlyhal, ak na ne nereagoval, čím\nnepochybne došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces, ktoré zahŕňa v sebe aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Paušálne\nhodnotenie krajského súdu, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neprijateľných\nzmluvných podmienkach v úverovej zmluve, možno považovať za arbitrárny, a preto aj ústavne\nneakceptovateľný záver.\n19. Druhou nemenej podstatnou námietkou sťažovateľky bolo, že ak už by aj vo veci konajúci súd\ndospel k záveru o neprijateľnosti ním uvádzaných podmienok v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sú\nkvantifikovateľné, nebol žiaden zákonný dôvod zastaviť exekúciu ako celok. Sťažovateľka\nna podporu svojho právneho názoru poukazovala na rozhodnutia najvyššieho súdu (sp. zn.\n3 Oboer 10/2017, sp. zn. 2 ECdo 8/2017), ktorý v súvislosti s aplikáciou § 57 ods. 1 písm. m)\nv spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku uviedol, že „povinnosťou súdu v exekučnom konaní\nje vyhodnotiť, v akej miere je uplatnený nárok zo zmenky primeraný a nad tento rámec vymoženie\nnároku nepripustiť“. Argumentovala i nálezom ústavného súdu č. k II. ÚS 299/2019 z 20. februára\n2020, podľa ktorého dané ustanovenie „nie je možné vykladať mechanicky tak, že pokiaľ vo veci\nkonajúci súd identifikoval neprijateľnú podmienku, tak automaticky zastaví exekúciu v celom\nrozsahu, pretože pokiaľ neprijateľnú podmienku je možné kvantifikovať, t. j. oddeliť od ostatných\nnárokov zo zmenky, uplatňovaných na základe exekučného titulu v exekúcii, je potrebné v záujme\nspravodlivého posúdenia veci nepripustiť exekúciu len tej časti nároku uplatneného zo zmenky,\n8\n\nktorá má svoj pôvod (základ) v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Typicky tomu tak bude\npri zmluvných podmienkach, ktoré zakladajú povinnosť platiť určitý poplatok, úrok, sankciu\na pod.“.\n20. Keďže krajský súd v okolnostiach posudzovanej veci vedel identifikovať rozsah neprijateľných\npodmienok (v konkrétnych sumách, pozn.) a napriek uvedenému svojím napadnutým uznesením\npotvrdil zastavenie exekúcie v celom rozsahu, aplikoval predmetné ustanovenie § 57 ods. 1\npísm. m) Exekučného poriadku v rozpore s jeho účelom a zmyslom, čo má za následok porušenie\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n21. Zároveň ústavný súd pripomína, že obsahovo obdobné ústavné sťažnosti sťažovateľky, resp.\ninej sťažovateľky (\n) už boli predmetom jeho posúdenia napr. v konaniach vedených\npod sp. zn. II. ÚS 299/2019, II. ÚS 320/2021, I. ÚS 102/2022, I. ÚS 108/2022, IV. ÚS 26/2022,\nI. ÚS 218/2023, I. ÚS 287/2023 a II. ÚS 268/2023. Ani v prejednávanej veci nezistil dôvod\nodchýliť sa od záverov prezentovaných v nálezoch v týchto konaniach vydaných, a preto na ne\nodkazuje aj v prejednávanej veci.\n22. Nad rámec uvedeného považuje ústavný súd za dôvodnú aj sťažnostnú námietku týkajúcu sa\narbitrárnosti právneho názoru krajského súdu o neprijateľnosti zmenkovej dohody z dôvodu\nabsencie informácií (poučenia) o následkoch vystavenia zmenky. Sťažovateľka namieta, že žiadny\nprávny predpis veriteľom takúto informačnú povinnosť voči spotrebiteľom nestanovuje. Uvedenou\nnámietkou sťažovateľky proti právnemu názoru krajského súdu, v zmysle ktorého samotná dohoda\no vyplnení zmenky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a predstavuje samostatný dôvod\nna zastavenie exekúcie, sa ústavný súd už zaoberal vo veci sp. zn. I. ÚS 287/2023, v ktorej v tejto\nsúvislosti vyhodnotil záver krajského súdu o neprijateľnosti dohody o vyplnení zmenky bez\nbližšieho zdôvodnenia a s prihliadnutím na procesnú situáciu, keď tento dôvod zastavenia exekúcie\nuviedol krajský súd až v rozhodnutí o odvolaní sťažovateľky, ako arbitrárny. Totožnú argumentáciu\nodvolacieho súdu odmietol ústavný súd aj vo veci sp. zn. II. ÚS 268/2023. Ústavný súd\nna vyslovené právne závery v uvedených veciach poukazuje a nevidí dôvod sa od nich odchýliť.\nV tejto súvislosti zdôrazňuje, že okresný súd uznesenie o zastavení exekúcie na uvedenom právnom\ndôvode nezaložil a vzhľadom na to, že vo vzťahu k tomuto inému právnemu záveru odvolacieho\nsúdu sťažovateľka nemala možnosť vyjadriť sa či právne argumentovať, ústavný súd ho hodnotí\nako prekvapivý.\n23. Rovnako záver krajského súdu, ktorý konštatoval, že sťažovateľka nepreukázala vlastný vzťah\ns povinnými, a preto sa ostatnými námietkami nezaoberal, možno považovať za prekvapivý,\nzmätočný a arbitrárny, a preto aj ústavne neakceptovateľný. V tejto súvislosti ústavný súd\npodotýka, že z relevantnej právnej úpravy (§ 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného\nporiadku) vyplýva, že oprávnený mal povinnosť opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa\nvlastného vzťahu s povinným, pričom pod pojmom „vlastný vzťah s povinným“ sa má na mysli\npôvodný právny vzťah, z ktorého vznikla zmenka (IV. ÚS 26/2022, I. ÚS 108/2022).\nAko prekvapivý možno uvedený právny názor krajského súdu hodnotiť z dôvodu, že okresný súd\nk takémuto záveru nedospel. Zmätočný a arbitrárny preto, že samotný krajský súd v bode 11\nnapadnutého uznesenia najprv konštatuje, že „Vlastný právny vzťah týkajúci sa oprávneného\na povinných, vznikol na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa\n\n9\n\n01.06.2006, ktorú súd prvej inštancie vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú... Odvolací súd takisto\nzastáva právny názor, že predmetná úverová zmluva, ktorou bol založený právny vzťah medzi\núčastníkmi konania, vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy...“, no v rozpore s uvedením následne\nbez bližšieho odôvodnenia hodnotí, že so zreteľom na nepreukázanie vlastného vzťahu oprávneného\ns povinnými nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami sťažovateľky\n(bod 16 napadnutého uznesenia). Vzhľadom na absenciu akéhokoľvek odôvodnenia v tomto smere\nnie je zrejmé, z akých skutočností krajský súd tento právny názor vyvodil. Absencia odôvodnenia\nrozhodnutia všeobecného súdu v otázke významnej pre jeho rozhodnutie robí toto rozhodnutie\nnepreskúmateľným a zakladá porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru. V nadväznosti\nna uvedené nemôže obstáť ani argument, že v dôsledku toho nebolo potrebné sa vysporiadať\ns ostatnými námietkami vznesenými v odvolaní.\n24. Z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, nereflektovania na odvolacie dôvody a argumentáciu\nsťažovateľky a arbitrárnosti napadnutého uznesenia krajského súdu dospel ústavný súd k záveru, že\nnapadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n25. V nadväznosti na tento záver napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n26. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Krajský súd je tiež viazaný\nrozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nV.\nTrovy konania\n27. Ústavný súd priznal sťažovateľke nárok na náhradu trov konania (§ 73 ods. 3 zákona\no ústavnom súde) za tri úkony právnej služby v sume 796,28 eur (bod 3 výroku nálezu).\nSťažovateľka si uplatnila náhradu trov právneho zastúpenia v sume 1 317,81 eur, keďže určila\nzákladnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty, ktorou bola\nvýška vymáhanej pohľadávky, a teda vychádzala z názoru, že predmet konania je možné oceniť\npeniazmi. Ústavný súd je však toho názoru, že predmetom konania pred ústavným súdom\nje označené základné právo či sloboda (a nie výška vymáhanej pohľadávky v exekučnom konaní),\na teda predmet konania nie je možné oceniť v peniazoch, a preto pri výpočte trov konania\nvychádzal z toho, že základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina\nvýpočtového základu [§ 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)], a nadväzne aplikoval aj § 16 ods. 3, § 18 ods. 3\nvyhlášky. Základná sadzba tarifnej odmeny za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2023\n(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, replika) je v sume\n208,67 eur a hodnota režijného paušálu je vo výške 12,52 eur. K tomu bola pripočítaná daň\nz pridanej hodnoty, ktorej platcom je právny zástupca sťažovateľky.\n\n10\n\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného v záhlaví\ntohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. októbra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "konanie-zastavenie", "cenné papiere-zmenka", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-ochrana spotrebiteľa", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "zmluva-zmluva o úvere", "exekúcia-exekučné konanie", "spotrebiteľ, spotrebiteľské právo-neprijateľné podmienky", "cenné papiere-zmenka"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "17CoE/6/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:592ff978-9f9d-4c4e-8f0a-b9dae682bf4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.287.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.287.2023.2"}, {"guid": "ussr:b71ac2ae-8cb7-4067-8852-e26797779799", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.268.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 268/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 268/2023 z 9. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-09", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.268.2023.2"}, {"guid": "ussr:feccc41b-5979-4cf6-a5bc-1e5e02d0daa6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.218.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2023 z 8. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-08", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.218.2023.2"}, {"guid": "ussr:bd844bf3-2f3b-4f4d-8f7f-b0efe0478085", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.382.2022.1"}, {"guid": "ussr:03c7fb4a-669e-43cf-bccf-f4a66ce2f06d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.108.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 108/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/2022 z 8. 7. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-07-08", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.108.2022.2"}, {"guid": "ussr:764caf02-6dfe-4088-b129-54bd09a80a15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.26.2022.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/2022 z 28. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-28", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.26.2022.2"}, {"guid": "ussr:00cf0a3c-3cd3-42bc-977d-f902130bab2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.102.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 102/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 102/2022 z 6. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-06", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.102.2022.2"}, {"guid": "ussr:d82337d7-8157-4548-b11e-2df90de348a6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.155.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 155/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 155/2021 z 14. 12. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-12-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.155.2021.1"}, {"guid": "ussr:96d8d81d-e252-4eb3-9b3f-249e7e6ee6fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.320.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 320/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 320/2021 z 9. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-09", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.320.2021.2"}, {"guid": "ussr:6a89afa7-38ea-4779-a24a-73d35d55877c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 60/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/2020 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 704, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.60.2020.1"}, {"guid": "ussr:082c13e2-b0c0-4029-a527-f1a82fb61beb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 299/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 299/2019 z 20. 2. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-02-20", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.299.2019.1"}, {"guid": "ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 332/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 332/09 z 26. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-26", "citacie_n": 1370, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5732e699-64e5-4940-a62a-abd90e8335db"}, {"guid": "ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 117/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 117/07 z 24. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-24", "citacie_n": 1196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95b0e55e-2998-490f-b070-a1479d1a183c"}, {"guid": "ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 174/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 174/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1612, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac733b49-083b-413f-9efa-40a7139fd0e3"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "88be0454-7508-4b4a-aab4-70a8c53c1b98:7b8e2145-c13f-4f5b-9755-13550015b968", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Er/131/2010", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 3Er/131/2010 z 8. 8. 2012", "sud": "Okresný súd Stará Ľubovňa", "datum_vydania": "2012-08-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/88be0454-7508-4b4a-aab4-70a8c53c1b98:7b8e2145-c13f-4f5b-9755-13550015b968"}], "citovane_v": [{"guid": "4f8dc1c9-fbdd-45d2-9ff2-6beac1cf93da:3fdeb9f8-b55f-4175-bb02-f5bcd990e5d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8509200013.1", "spisova_znacka": "17CoEk/21/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoEk/21/2024 z 26. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8509200013.1"}, {"guid": "07ba69fd-34c8-4842-9ea0-6ca6974a4ee8:ee2d3ecc-1a7d-4fcd-ba3e-bc3ceb444737", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8108231930.2", "spisova_znacka": "12CoEk/11/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 12CoEk/11/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8108231930.2"}]}