{"guid": "ussr:f11f3b38-77bf-4122-956e-ebbf76f9dbf8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.36.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 36/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 36/2023 z 9. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. augusta 2023, sp. zn. II. ÚS 36/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.36.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-08-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "nazov": "čl. 6 ods. 2 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 48 ods. 1", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. a", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. d", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 49 ods. 3", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 49 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 49 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f11f3b38-77bf-4122-956e-ebbf76f9dbf8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.36.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.36.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.36.2023.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 36/2023-63\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu odňatia\nslobody a Ústave na výkon väzby\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol.,\ns. r. o., Zámocká 5, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Michal Mandzák, proti\nuzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2022\nb o l i p o r u š e n é základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu, na zákonného sudcu\na na prezumpciu neviny podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, jeho práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny podľa čl. 6 ods. 1 a 2\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie a na prezumpciu neviny podľa čl. 47 druhej vety a čl. 48 ods. 1 Charty základných práv\nEurópskej únie.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2022\nz r u š u j e a v e c m u v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 757,74 eur, ktorú j e\nNajvyšší súd Slovenskej republiky p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 16. novembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej\núnie (ďalej len „charta“), práva na rešpektovanie prezumpcie neviny podľa čl. 48 ods. 1 charty,\nčl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru, ako aj práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 2 (správne má byť\nzrejme čl. 50 ods. 3, pozn.) ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 a 3 písm. a), b) a d) dohovoru, práva\nna opravný prostriedok podľa čl. 13 v spojení s čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 charty a práva\nna primeraný trest podľa čl. 49 ods. 3 charty uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2022. Ďalej požaduje, aby bolo\nuznesenie najvyššieho súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Domáha sa tiež\npriznania finančného zadosťučinenia v sume 50 000 eur od najvyššieho súdu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti s tým, že v prípade nezaplatenia v uvedenej lehote sa finančné zadosťučinenie\nzvyšuje o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania\nna účet právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva nasledujúci skutkový stav veci:\n3. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 T 15/2019\nz 27. februára 2020 bol sťažovateľ uznaný vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania alebo\nobchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d), ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c)\ns poukazom na § 138 písm. b) a i) Trestného zákona. Bol mu za to uložený nepodmienečný trest\nodňatia slobody v trvaní 17 rokov s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku\na ochranný dohľad v trvaní 3 rokov.\n4. Spolu so sťažovateľom boli uznaní vinnými aj\n\na\n\n5. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2 To 27/2020 z 24. júna\n2020 bol rozsudok okresného súdu zrušený v celom rozsahu a sťažovateľ bol uznaný vinným\nzo stíhaného trestného činu (s určitou úpravou skutkového stavu) a bol mu uložený trest odňatia\nslobody v trvaní 16 rokov s maximálnym stupňom stráženia, trest prepadnutia majetku a ochranný\ndohľad v trvaní 3 rokov. Oproti obžalobe a rozsudku okresného súdu krajský súd zo skutkovej vety\n„vyňal“ časť týkajúcu sa prechovávania omamnej látky s obsahom THC, keďže táto nebola\npredmetom obvinenia.\n5.1. Podľa názoru krajského súdu okresný súd rozhodoval v zákonnom zložení senátu, lebo hoci\nobhajca sťažovateľa namietal nezákonné zloženie senátu už v konaní pred okresným súdom, o tejto\nnámietke rozhodol krajský súd uznesením č. k. 1 Tos 77/2019 zo 6. novembra 2019, čo znamená, že\nnámietku treba považovať za bezpredmetnú. Prezumpcia neviny sa týka osoby obvineného\nv aktuálne vedenom trestnom konaní a nie je porušená, ak sa o účasti tohto obvineného na žalovanej\ntrestnej činnosti zmieňuje výrok alebo odôvodnenie skoršieho rozhodnutia, ktorým bola odsúdená\niná osoba. Rovnako len proti odsúdenej osobe je založená prekážka právoplatne rozhodnutej veci,\nčo znamená, že v následne vedenom trestnom konaní môže byť stíhaná iná (ďalšia) osoba\nzo spáchania toho istého činu. Ak súd následne rozhoduje o obžalobe podanej proti inému\nobvinenému (hoci zo spáchania činu pokrytého skôr schválenou dohodou) alebo o vine obvineného\n(hoci zo spáchania činu pokrytého skorším prijatím vyhlásenia o vine), vykonáva v tomto smere\nautonómne dokazovanie bez akejkoľvek viazanosti skorším schválením dohody alebo prijatím\n2\n\nvyhlásenia o vine a nemôže pri rozhodovaní vychádzať zo schválenej dohody alebo prijatého\nvyhlásenia. Sudca, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní o dohode o vine a treste, neporuší prezumpciu\nneviny vo vzťahu k inej osobe, ktorá sa mala podľa skutkovej vety dohody a rozsudku podľa § 334\nods. 4 Trestného poriadku podieľať na trestnej činnosti obvineného. Taký sudca nie je vylúčený\npodľa § 31 ods. 1 Trestného poriadku z neskoršieho konania o obžalobe podanej proti dotknutej\n„inej osobe“ (môže ísť aj o spoluobžalovaného v tom istom konaní).\n5.2. V nadväznosti na uvedené v odvolacom konaní sa konkrétna okolnosť ako dôvod možného\nvylúčenia sudcu preskúmava len vtedy, ak o nej dosiaľ nebolo nadriadeným súdom rozhodnuté.\nKeďže v danej trestnej veci o vznesenej námietke zaujatosti bolo už právoplatne rozhodnuté,\nodvolacia námietka nebola v tejto časti dôvodná.\n5.3. Po preskúmaní veci z meritórneho hľadiska bolo zistené, že pokiaľ ide o výrok o vine, nedošlo\nk žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu, pričom\nna hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy a tieto boli aj správne a logicky\nvyhodnotené.\n5.4. Čo sa týka námietky, podľa ktorej je vina postavená na jednom kajúcnikovi, nie je možné sa\ns týmto názorom stotožniť. Výpoveď svedka\nje podopretá výpoveďami\n,\n, ako aj\n, ktorá osobne videla kokaín dovezený z Holandska.\n5.5. Vo vzťahu k sťažovateľovi a\n, ktorí mali od presne neustáleného dňa\nnajneskôr do 26. marca 2018 neoprávnene prechovávať rastliny rodu Cannabis (konopa), nie je\nmožné sa stotožniť s tvrdením okresného súdu o zachovaní totožnosti skutku, v dôsledku čoho bolo\npotrebné skutok modifikovať tak, že takéto konanie sa vypustí v súlade s obhajobnou námietkou.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ prostredníctvom obhajcu 4. novembra 2021\ndovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. b), c), g) a i) a alternatívne aj písm. e) Trestného\nporiadku.\n6.1. K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (teda, že rozhodnutie je\nzaložené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže\nskúmať a meniť) sťažovateľ uviedol, že súdy nižších stupňov sa vôbec nezaoberali tým, aká účasť\nje pripisovaná jednotlivým obvineným na týchto skutkoch. Súvisí to s otázkou, či predmetom\nobžaloby je jeden skutok alebo viacero skutkov. Ak ide o viacero skutkov, potom je riešenie tejto\notázky relevantné. Podľa názoru okresného súdu bol predmetom trestného stíhania len jeden skutok,\nno napriek námietkam obhajoby sa krajský súd k tejto okolnosti nevyjadril. Podľa názoru\nsťažovateľa by však maximálne mohlo ísť o pokračujúci trestný čin.\n6.2. Ďalej z právnej vety rozsudku vyplýva, že skutku (teda všetkých čiastkových útokov) sa mali\ndopustiť všetci traja obvinení (čo však nie je logické, lebo tzv. skutková veta nekorešponduje s tzv.\nprávnou vetou). Ak sa popis skutkovej vety v prípade čiastkového útoku nevzťahuje na sťažovateľa,\ntak nemôže obstáť taká právna kvalifikácia, ktorá vo vzťahu k týmto čiastkovým útokom ustaľuje\njeho vinu.\n6.3. Sťažovateľ namietal kvalifikačný znak podľa § 138 písm. b) Trestného zákona (závažnejším\nspôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu po dlhší čas), keďže sa mal dopustiť dvoch\n\n3\n\nčiastkových skutkov, a to v marci 2017 a apríli 2017, čo na naplnenie tohto kvalifikačného znaku\nnestačí.\n6.4. Nebol naplnený ani kvalifikačný znak spáchania činu organizovanou skupinou podľa § 138\npísm. i) Trestného zákona. Medzi obvinenými neboli okolnosti naznačujúce existenciu určitej deľby\núloh, ako ani to, aby sa činnosť skupiny vyznačovala plánovitosťou a koordinovanosťou\nzvyšujúcou pravdepodobnosť úspešného spáchania trestného činu. Zo skutkových okolností\nvyplýva iba to, že sťažovateľ,\nmali mať „najvyššie postavenie“ a mali riadiť\nostatných členov (nevedno akých a akým spôsobom). O úlohách ďalších členov údajnej\norganizovanej skupiny zo skutkových okolností nič nevyplýva.\n6.5. Nebol naplnený ani znak „omamná látka v značnom rozsahu“ podľa § 172 ods. 3 písm. c)\nTrestného zákona. Sťažovateľ mal podľa skutkovej vety nakladať s omamnou látkou označenou ako\n„kokaín“. Nie je ale zrejmé, či má ísť o čistý kokaín alebo o kokaín v nejakej forme koncentrácie.\nV skutkovej vete malo byť uvedené aspoň to, či išlo o látku takej koncentrácie, ktorá bola schopná\novplyvniť psychiku človeka alebo jeho ovládacie, resp. rozpoznávacie schopnosti, prípadne jeho\nsociálne správanie.\n6.6. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (teda, že súd\nrozhodol v nezákonnom zložení) sťažovateľ uviedol, že na okresnom súde rozhodovala prísediaca\nsudkyňa, ktorá rozhodovala aj v prípade inej osoby účastnej na skutku. Sťažovateľ proti tejto\nsudkyni uplatnil námietku zaujatosti v konaní pred okresným súdom. Proti uzneseniu okresného\nsúdu o nevylúčení sudkyne sťažovateľ podal sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd uznesením\nsp. zn. 1 Tos 77/2019 tak, že ju zamietol. Vyvoláva pochybnosti, že namietaná sudkyňa prijala\nrozhodnutie aj vo vzťahu k inému spoluobvinenému, a to pri porušení prezumpcie neviny.\nV rozsudku okresného súdu sp. zn. 6 T 4/2020 o schválení dohody o vine a treste bol sťažovateľ\noznačený ako osoba, ktorá mala spáchať skutok kvalifikovaný ako trestný čin, a to bez toho, aby\nbolo uvedené, že sťažovateľ je stíhaný v rámci samostatného trestného konania a že jeho vina\nnebola zákonným spôsobom preukázaná. Znamená to príkre porušenie práva na prezumpciu neviny\nsťažovateľa a zároveň dôvod zaujatosti prísediacej sudkyne\n, ktorá bola prísediacou\nsudkyňou i vo veci sp. zn. 6 T 4/2019. Uznesenie krajského súdu sp. zn. 1 Tos 77/2019, ktorým\nbola zamietnutá sťažnosť podaná sťažovateľom proti nevyhoveniu jeho námietke zaujatosti\nprísediacej sudkyne\nje v rozpore s uznesením Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len\n„Súdny dvor“) č. k. C-709/18 z 28. mája 2020. Jedným z relevantných faktorov rozhodujúcich\npre posúdenie, či je daný dôvod na vylúčenie prísediacej sudkyne\n, je i to, že nejde\no profesionálneho sudcu, ale o prísediaceho sudcu. V zmysle judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) platí, že v prípade sudcu profesionála ide o sudcu, ktorý je\nvzhľadom na svoj profesionálny status oveľa viac odolný a vie sa odosobniť od svojho\npredchádzajúceho rozhodnutia.\n6.7. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku (teda, že\nzásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, resp. že rozhodnutie je založené\nna dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) sťažovateľ uviedol, že svedka\nnemal možnosť vypočuť na hlavnom pojednávaní kontradiktórnym spôsobom, pričom\njeho výpoveď bola iba prečítaná podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku z dôvodu, že svedok využil\nprávo nevypovedať na hlavnom pojednávaní 13. augusta 2019. V tomto čase však svedok bol už\n\n4\n\nprávoplatne odsúdený za trestnú činnosť, na základe ktorej využil právo nevypovedať, čo treba\npovažovať za nelegitímne využitie tohto práva. Okresný súd ho mal poučiť o povinnosti vypovedať.\nPredseda senátu námietku obhajoby proti odmietnutiu vypovedať svedkom\nzamietol\na zápisnicu o jeho skoršej výpovedi prečítal, pričom toto rozhodnutie prijal predseda senátu, a nie\nsenát okresného súdu, hoci zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva takáto\nprávomoc predsedu senátu. Vinu nemožno preukázať ani na základe vykonaných prepisov ITP, ale\nani na základe dôkazov zabezpečených pri domových prehliadkach, keďže prokurátor nenavrhol\noznámiť obsah príkazov na hlavnom pojednávaní. Súčasťou spisu nie sú všetky zabezpečené údaje\nz odpočúvania, ale ani záznamy zo sledovania sťažovateľa zabezpečené podľa príkazu sudcu pre\nprípravné konanie. Zostalo nevyjasnené, že súčasťou spisu neboli zvukovo-obrazové záznamy,\nkeďže v spise existovala len ich „zvuková časť“. Došlo k zničeniu odposluchov bez odobrenia súdu,\nhoci išlo o odposluchy relevantné pre výkon obhajoby. Z verejného zasadnutia krajského súdu sa\nnevykonal zvukový záznam, hoci z obsahu zápisnice je zrejmé, že sa vykonávalo dokazovanie.\nBolo totiž oznámené odborné vyjadrenie znalca Selka postupom podľa § 269 Trestného poriadku,\nhoci sa malo postupovať podľa § 268 ods. 5 Trestného poriadku. Sťažovateľ nedal súhlas\nna prečítanie odborného vyjadrenia, a preto krajský súd mal znalca Selka vypočuť na verejnom\nzasadnutí. Sťažovateľ tiež namietal neposkytnutie súčinnosti obhajobe zo strany všeobecných súdov\npre účely realizácie znaleckého skúmania, v dôsledku čoho obhajoba mohla predložiť len odborné\nvyjadrenie znalca Selka, lebo iba toto mohla reálne zabezpečiť. Pritom išlo o posúdenie\nnajkľúčovejších dôkazov obžaloby (výsluchu\na\n), čím sa sťažovateľ dostal\ndo znevýhodnenej pozície oproti obžalobe. Iba prečítanie odborného vyjadrenia znalca Selka\nnamiesto jeho osobného výsluchu znamená porušenie zásady bezprostrednosti ako súčasti\nspravodlivého súdneho konania. Nedošlo k predneseniu obžaloby zo strany prokurátora, keď tento\niba uviedol, že zotrváva na podanej obžalobe. Nesprávne došlo k modifikácii skutku vypustením\nčasti týkajúcej sa prechovávania konope s účinnou látkou THC, hoci v tejto časti malo dôjsť\nk oslobodeniu spod obžaloby. „Vo vzduchoprázdne“ zostal čiastkový skutok, ktorý sa mal stať\nv júli 2017 v reštaurácii Tenis (predaj 1 kg kokaínu). Tento nebol predmetom obžaloby a orgány\nčinné v trestnom konaní sa s ním nevysporiadali, keďže nerozhodli napr. o zastavení trestného\nstíhania, resp. iným spôsobom. Krajský súd nepredložil návrh na prejudiciálne konanie Súdnemu\ndvoru s poukazom na rozhodnutie ústavného súdu vo vzťahu k prísnosti trestov. Pritom čl. 49 ods. 3\ncharty garantuje právo na primeraný trest („Prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému\nčinu.“). Sťažovateľ namietal aj to, že je usvedčovaný len na základe výpovedí\na\n, ktorí sami páchali rozsiahlu drogovú trestnú činnosť a k tejto sa aj priznali, a preto\nich výpovede by mali byť verifikované aj inými dôkazmi.\ndostal nezákonné výhody\n(faktické nestíhanie za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona).\n7. Podaním z 27. januára 2022 sťažovateľ prostredníctvom obhajcu uplatnil námietku zaujatosti\nproti predsedovi senátu najvyššieho súdu JUDr. Bargelovi a členovi senátu JUDr. Klemaničovi.\n7.1. Námietku zaujatosti založil na tom, že v dovolaní oponoval proti rozhodovaniu prísediacej\nna okresnom súde, ktorá mala byť vylúčená pre zaujatosť, s poukazom na rozsudok\nESĽP vo veci Mucha proti Slovensku. Sudca JUDr. Klemanič bol predsedom senátu vo veci\ntýkajúcej sa\nvedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku a pod jeho vedením\nbol prijatý rozsudok č. k. PK-1T 2/2013 zo 7. augusta 2013, pričom práve v súvislosti s týmto\nrozsudkom konštatoval ESĽP porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru. Tento rozsudok bol podrobený\n5\n\ni dovolaciemu prieskumu, avšak uznesením najvyššieho súdu č. k. 2 TdoV 5/2017 z 5. novembra\n2018 (za účasti sudcu JUDr. Bargela) bolo dovolanie odmietnuté. Keďže JUDr. Bargel a JUDr.\nKlemanič sa práve v prípade Mucha ako sudcovia podieľali na prijatí rozhodnutí, za ktoré\nSlovenská republika niesla na medzinárodnej úrovni zodpovednosť, je tým daná ich zaujatosť\npre pomer k veci. Je to tak preto, lebo ich rozhodnutie bude z hľadiska objektívneho testu\nnestrannosti „kontaminované“ obhajobou vlastných rozhodnutí, v ktorých prípade ESĽP\nkonštatoval porušenie ľudských práv a základných slobôd.\n7.2. V súvislosti s členom senátu JUDr. Klemaničom sťažovateľ namietal nezákonné zloženie\nsenátu aj z dôvodu, že bol za člena senátu určený opatrením č. 22 zo 14. decembra 2021, ktorým sa\nmení a dopĺňa Rozvrh práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 (ďalej len „rozvrh\npráce na rok 2021“), a to za situácie, keď vec už bola na najvyššom súde, čo je porušením práva\nna zákonného sudcu.\n8. Z prípisu predsedu senátu najvyššieho súdu JUDr. Bargela č. k. 1 Tdo 57/2021 z 27. januára\n2022 adresovaného obhajcovi sťažovateľa (zhodnému s jeho právnym zástupcom v konaní\nvedenom ústavným súdom) vyplýva, že JUDr. Klemanič bol predsedom senátu vo veci sp. zn. PK1T 2/2013 a JUDr. Bargel bol členom dovolacieho senátu vo veci sp. zn. 2 TdoV 5/2017, avšak ich\nrozhodovaciu činnosť treba považovať za procesný postup súdu v konaní. Vec sp. zn.\n1 Tdo 57/2021 bola do senátu 1 T najvyššieho súdu pridelená náhodným výberom, pričom podľa\nrozvrhu práce na rok 2021 bol sudca JUDr. Klemanič členom senátu 1 T (teda zákonným sudcom)\nod 15. decembra 2021. Táto skutočnosť nie je ovplyvnená okolnosťou, že predmetná trestná vec\ndošla na najvyšší súd už skôr. Okolnosť, že súd rozhodol v nezákonnom zložení, môže byť\ndovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. V tejto veci nejde o porušenie\npráva na zákonného sudcu. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na to, že dôvodom námietky je len\nprocesný postup súdu v konaní, o námietke zaujatosti sa v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku\nnebude rozhodovať.\n9. Z podania obhajcu sťažovateľa z 3. februára 2022 adresovaného najvyššiemu súdu a označeného\nako „Žiadosť o rozhodnutie senátu“ vyplýva požiadavka, aby s poukazom na čl. 6 ods. 1 dohovoru\nkonal a rozhodol o námietke zaujatosti sťažovateľa z 27. januára 2022 dovolací senát.\n9.1. Z oznámenia predsedu senátu JUDr. Bargela nevyplýva, že by v danej veci o posúdení\nnámietky zaujatosti rozhodol senát (v opačnom prípade by sa totiž prijalo uznesenie vyslovujúce, že\no námietke sa nebude konať s poukazom na § 32 ods. 6 Trestného poriadku). Aj keď § 32 ods. 6\nTrestného poriadku umožňuje posúdiť námietku zaujatosti ako námietku založenú na procesných\ndôvodoch (o ktorej by sa nemalo z tohto dôvodu konať), toto posúdenie je jednoznačne prejavom\nrozhodovacej činnosti súdu. Z ustanovení Trestného poriadku nevyplýva žiadne oprávnenie\npredsedu senátu vykonať takéto posúdenie námietky zaujatosti ako námietky založenej\nna procesných dôvodoch (o ktorej by sa preto nemalo konať). Podľa § 2 ods. 16 Trestného poriadku\nv trestnom konaní pred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie.\nPredseda senátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon\nvýslovne ustanovuje, a preto posúdenie námietky zaujatosti ako námietky založenej len\nna procesných dôvodoch (o ktorej by sa nemalo konať) prináleží celému dovolaciemu senátu.\nSťažovateľ pritom odkazuje na nález ústavného súdu č. k. II. ÚS 111/2017-78 z 23. mája 2018,\nresp. č. k. II. ÚS 428/2020 z 28. januára 2021.\n\n6\n\n9.2. Z rozhodovacej činnosti ESĽP vyplýva, že otázka nestrannosti súdu je založená i na výlučne\nprocesnom postupe sudcu, a preto by sa o námietke zaujatosti z tohto dôvodu malo konať\na rozhodnúť (Indra proti Slovensku).\n9.3. Nie je možné súhlasiť s názorom predsedu senátu JUDr. Bargela, podľa ktorého zákonné\nzloženie senátu môže byť dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nTento dovolací dôvod sa totiž nemôže vzťahovať na samotný dovolací senát. Inak by totiž dovolací\nsenát mohol o sebe rozhodnúť sám a zohľadniť pritom existenciu vady vlastného rozhodovania,\nčo zrejme nemôže obstáť.\n10. Z prípisu predsedu senátu JUDr. Bargela č. k. 1 Tdo 57/2021 zo 7. februára 2022 adresovaného\nobhajcovi sťažovateľa vyplýva citácia § 32 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj prechodných\nustanovení čl. XXVII a čl. XXVIIa rozvrhu práce na rok 2021. Na základe týchto citácií vyslovuje\npredseda senátu najvyššieho súdu JUDr. Bargel úprimnú vieru, že tým boli zodpovedané všetky\notázky nastolené v podaní obhajcu sťažovateľa z 3. februára 2022. Zároveň ho ubezpečuje, že on,\nako aj JUDr. Klemanič si ctia a rešpektujú rozhodnutia ESĽP a tieto v praxi aj aplikujú.\nNepochybuje, že po oboznámení sa s rozhodnutím najvyššieho súdu č. k. 1 Tost 2/2022\nz 26. januára 2022 (ktoré dáva do pozornosti) budú pochybnosti o spôsobilosti JUDr. Bargela\na JUDr. Klemaniča rozhodovať nestranne absolútne rozptýlené.\n11. Z uznesenia najvyššieho súdu č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2021 vyplýva, že ním bolo\npodľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté dovolanie sťažovateľa, ako aj\na\n11.1. Podľa názoru najvyššieho súdu dovolanie sťažovateľa (rovnako aj\nje dôvodné.\n\na\n\n) nie\n\n11.2. K námietke, že prokurátor riadne nepredniesol obžalobu (keď iba odkázal na jej písomné\nvyhotovenie) uviedol, že túto okolnosť (ak k nej došlo) mohol sťažovateľ namietať ihneď, čo však\nzo zápisnice nevyplýva. Táto námietka podľa dovolacieho súdu nemôže zakladať akýkoľvek\ndovolací dôvod.\n11.3. K námietke, že prokurátor neoznámil príkazy sudcu pre prípravné konanie, dovolací súd\npoukázal, že prokurátor podľa Trestného poriadku takúto povinnosť nemá. Uvedenými príkazmi\ndisponuje súd a predseda senátu je povinný na žiadosť procesných strán tieto vhodným spôsobom\noznámiť, a to po primeranom poučení o ochrane utajovaných skutočností a s vylúčením verejnosti.\nNámietka nemôže zakladať akýkoľvek dovolací dôvod.\n11.4. K námietke, že krajský súd nevyhotovil zvukový záznam z verejného zasadnutia (najmenej\nv tej časti, v ktorej sa vykonávalo dokazovanie pri čítaní odborného vyjadrenia), uviedol, že ani\nsťažovateľ však nespochybňuje, že tento dôkaz sa v súlade so zápisnicou vykonal. Inou otázkou je,\nže sťažovateľ sa s jeho vykonaním nestotožnil, lebo požadoval znalecké dokazovanie. Táto\nnámietka v uvedenej podobe nezakladá akýkoľvek dovolací dôvod.\n11.5. K námietke, že predseda senátu okresného súdu po tom, čo predtým právoplatne odsúdený\nsvedok\nodmietol vypovedať, umožnil prečítanie jeho predchádzajúcej výpovede bez\nsúhlasu sťažovateľa a bez toho, aby o tom rozhodol senát, dovolací súd uvádza, že tento procesný\npostup je v súlade s § 264 Trestného poriadku s odkazom na § 130 ods. 2 Trestného poriadku\na zodpovedá dlhoročnej praxi súdov týkajúcej sa dokazovania. Podľa § 253 ods. 1 a 2 Trestného\n7\n\nporiadku hlavné pojednávanie vedie a všetky opatrenia smerujúce k zabezpečeniu jeho riadneho\npriebehu nariaďuje predseda senátu. Ak zákon neustanovuje inak, dôkazy čítaním výpovedí\nvykonáva predseda senátu. Ich vykonaním môže poveriť člena senátu alebo toho, kto vykonanie\ndôkazu navrhol. Podľa § 253 ods. 10 Trestného poriadku kto sa cíti opatrením predsedu senátu\npri vedení hlavného pojednávania ukrátený, môže žiadať, aby rozhodol senát, proti ktorého\nrozhodnutiu nie je sťažnosť prípustná. Námietka nezakladá akýkoľvek dovolací dôvod.\n11.6. Pokiaľ ide o nevylúčenie prísediacej sudkyne okresného súdu\n, podľa § 31 ods. 3\nTrestného poriadku dovolací súd uviedol, že dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie\nrozhodnutie sudcu alebo senátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo iných obvinených, ktorých\ntrestné činy spolu súvisia. Sudkyňa\nako prísediaca rozhodovala vo veci\nvedenej okresným súdom pod sp. zn. 6 T 4/2019, a to 1. marca 2019\nv rámci rozsudku o schválení dohody o vine a treste.\n11.7. V súvislosti s namietaným porušením zásady prezumpcie neviny treba poukázať na to, že\nv rozsudku okresného súdu č. k. 6 T 4/2019 z 1. marca 2019, ktorým bola schválená dohoda o vine\na treste, je jasne uvedené, že „... obvinení\na\nspolu s\n,\n,\n,\n,\n, ktorí sú stíhaní v iných trestných konaniach ako aj s ďalšími doposiaľ nestotožnenými\nosobami...“. Z toho vyplýva, že prezumpcia neviny bola zachovaná.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n12. Sťažovateľ namieta predovšetkým porušenie práva na nestranného sudcu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 47 charty a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to v dvoch rovinách. Ide jednak o porušenie práva\nna nestranného sudcu z dôvodu, že na najvyššom súde v rámci dovolacieho konania rozhodovali\nzaujatí sudcovia JUDr. Klemanič a JUDr. Bargel, ale tiež o porušenie tohto práva v dôsledku\nskutočnosti, že na okresnom súde bola členkou senátu prísediaca sudkyňa\n.\n13. V prípade sudcov najvyššieho súdu JUDr. Klemaniča a JUDr. Bargela nešlo o nestranných\nsudcov z dôvodu nedostatku objektívnej nestrannosti.\n14. Sťažovateľ v dovolaní namietal, že na okresnom súde sa zúčastnila rozhodovania prísediaca\nsudkyňa\n, ktorá mala byť vylúčená pre zaujatosť z dôvodu porušenia prezumpcie neviny,\na to s poukazom na čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru. V doplnení dovolania poukázal na rozsudok ESĽP\nvo veci Mucha proti Slovensku. Sudca JUDr. Klemanič bol predsedom senátu vo veci Mucha\nna Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Pod jeho vedením bol prijatý rozsudok č. k.\nPK 1T 2/2013 zo 7. augusta 2013, v súvislosti s ktorým ESĽP vo veci Mucha proti Slovensku\nskonštatoval porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru. Relevantné je aj to, že tento rozsudok bol podrobený\naj dovolaciemu prieskumu, avšak neúspešne (uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 Tdo V 5/2017\nz 5. novembra 2018). Členom dovolacieho senátu bol i JUDr. Bargel. Svoju participáciu\nna rozhodnutiach namietaní sudcovia najvyššieho súdu potvrdili. Keďže namietaní sudcovia sa\nvo veci Mucha podieľali na prijímaní rozhodnutí, za ktoré Slovenská republika niesla zodpovednosť\nna medzinárodnej úrovni, bola tým evidentne daná ich zaujatosť. Je to tak preto, lebo aplikácia\nprávnych názorov vyplývajúcich z rozsudku ESĽP Mucha proti Slovensku bola relevantná i pre\n\n8\n\ndovolacie konanie vo veci sťažovateľa (a to v súvislosti s posúdením zaujatosti sudkyne\n). Sťažovateľ je preto toho názoru, že existuje nedostatok objektívnej nestrannosti\nu JUDr. Klemaniča a JUDr. Bargela, keďže posúdením všetkých individuálnych okolností\npredmetnej trestnej veci sa dá dôjsť k jednoznačnému záveru, že objektívny pozorovateľ môže mať\njasné pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov najvyššieho súdu.\n15. Nedostatok objektívnej nestrannosti sudcov najvyššieho súdu JUDr. Klemaniča a JUDr. Bargela\nspôsobuje navyše ich ďalší procesný postup, a to skutočnosť, že vôbec nekonali o námietke\nzaujatosti. Ide o zjavne arbitrárny postup, pretože išlo o spôsobilé námietky zaujatosti.\n16. I keď rozhodnutie o tom, že o námietke zaujatosti sa nebude konať a rozhodovať, prijal len\nJUDr. Bargel ako predseda senátu, v skutočnosti je nepochybné, že o veci mal rozhodnúť senát\nuznesením, proti ktorému by sťažovateľ mohol podať sťažnosť. Sťažovateľ bol teda pozbavený aj\npráva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 47 charty v spojení s čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru.\nZnamená to zároveň aj porušenie práva na prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 47 charty (dôsledkom nekonania o námietke zaujatosti bol sťažovateľ pozbavený práva\nna to, aby najprv rozhodol senát a potom na základe opravného prostriedku päťčlenný senát\nnajvyššieho súdu). Rovnako nebolo naplnené ani právo sťažovateľa na starostlivé odôvodnenie\nrozhodnutia o námietke zaujatosti.\n17. Dosiaľ uvedené okolnosti sú umocnené i tým, že posúdenie otázky, či námietka zaujatosti sa\nzakladá na procesných dôvodoch alebo nie, vykonal iba JUDr. Bargel ako predseda senátu, a to\nv rozpore s Trestným poriadkom. Aj keď § 32 ods. 6 Trestného poriadku umožňuje posúdiť\nnámietku zaujatosti ako námietku založenú na procesných dôvodoch (o ktorej by sa nemalo z tohto\ndôvodu konať), toto posúdenie je prejavom rozhodovacej činnosti súdu. Pritom z Trestného\nporiadku nevyplýva žiadne oprávnenie predsedu senátu vykonať takéto posúdenie námietky\nzaujatosti ako námietky založenej na procesných dôvodoch (o ktorej by sa z tohto dôvodu nemalo\nkonať). Treba pritom poukázať na § 2 ods. 16 Trestného poriadku, podľa ktorého v trestnom konaní\npred súdom rozhoduje senát, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie, pričom predseda\nsenátu, samosudca alebo sudca pre prípravné konanie rozhodujú sami, ak to zákon výslovne\nustanovuje, a preto posúdenie námietky zaujatosti ako námietky založenej len na procesných\ndôvodoch (o ktorej by sa preto nemalo konať) prináležalo celému dovolaciemu senátu.\n18. Zaujatosť JUDr. Bargela a JUDr. Klemaniča sa prejavila napokon v tom, že títo sudcovia\nopätovne nerešpektovali judikatúru ESĽP v otázke prezumpcie neviny (čím sa priamo potvrdili\npredpoklady obhajoby), a preto rozhodovanie týchto sudcov možno skôr hodnotiť ako obhajobu ich\npredchádzajúcich rozhodnutí (v súvislosti s ktorými ESĽP konštatoval porušenie ľudských práv).\n19. Zaujatosť prísediacej sudkyne okresného súdu\nnamietal sťažovateľ z dôvodu, že táto\nsúčasne rozhodovala aj vo veci\n(pôvodne spoluobvineného za ten istý skutok), a to\nv rámci rozhodovania o schválení dohody o vine a treste (vec okresného súdu sp. zn. 6 T 4/2019).\nSudkyňa\nmala byť preto z dôvodu porušenia práva na prezumpciu neviny, ale i porušenia\npráva na nestranný súd z konania vo veci sťažovateľa vylúčená.\n19.1. V zmysle judikatúry ESĽP v zásade platí, že sudcovia sa môžu zúčastňovať i na rozhodovaní\no odsúdení páchateľa, hoci sa už predtým zúčastňovali rozhodovania vo vzťahu k tomu istému\nskutku v prípade iného spolupáchateľa (resp. účastníka alebo člena organizovanej skupiny).\n\n9\n\nJudikatúra ESĽP ďalej vygenerovala viaceré kritériá, ktoré diskvalifikujú týchto sudcov z ďalšieho\nrozhodovania. Prvým základným kritériom je to, či ide o sudcu – profesionála alebo prísediaceho.\nPrísediaci je vždy diskvalifikovaný z ďalšieho rozhodovania. Je pritom bezvýznamné, či prísediaci\n(alebo senát, ktorého bol súčasťou) porušil prezumpciu neviny alebo nie. Sudca – profesionál je\nvzhľadom na svoj profesionálny status oveľa odolnejší odosobniť sa od predchádzajúceho\nrozhodnutia (napr. rozsudok ESĽP Meng proti Nemecku zo 16. 2. 2021, § 51). S poukazom\nna judikatúru ESĽP je nepochybné, že prísediaca sudkyňa\nmala byť automaticky\nvylúčená z rozhodovania vo veci sťažovateľa, keďže sa ako prísediaca podieľala na odsúdení\nza ten istý skutok. Zloženie senátu okresného súdu bolo síce formálne v súlade\ns rozvrhom práce, avšak rozvrh práce samotný nebol v súlade s judikatúrou ESĽP bezpodmienečne\nvylučujúcou prísediaceho z rozhodovania, ak sa zúčastnil na rozhodovaní o tom istom skutku\nv prípade iných spolupáchateľov, účastníkov či členov organizovanej skupiny. I rozvrh práce bolo\ntotiž potrebné vykladať v rámci judikatúry ESĽP, keďže je formálnym prameňom práva.\n19.2. I keď uvedenú argumentáciu sťažovateľ uplatnil v dovolaní, najvyšší súd sa k nej vôbec\nnevyjadril, čo podľa sťažovateľa bez ďalšieho zakladá ústavnú neakceptovateľnosť uznesenia\nnajvyššieho súdu pre nedostatok dôvodov.\n19.3. Samostatným dôvodom na vylúčenie sudkyne\npodľa sťažovateľa bolo aj porušenie\nprezumpcie neviny, čo vyplýva z judikatúry ESĽP napr. vo veci Mucha proti Slovensku. Ak totiž\nsudca vo vzťahu k obvinenému porušil právo na prezumpciu neviny, potom je vždy poznačený\nzaujatosťou a chýba mu atribút nestrannosti.\n19.4. Najvyšší súd dospel k záveru o neporušení prezumpcie neviny jednoduchým odkazom\nna stanovisko trestnoprávneho kolégia, a to s poukazom na to, že z formulácie rozsudku okresného\nsúdu vo veci sp. zn. 6 T 4/2019 (na ktorom sa podieľala i sudkyňa\n) vyplýva, že\nsťažovateľ je stíhaný v inom trestnom konaní. Tento názor je však v príkrom rozpore s judikatúrou\nESĽP a Súdneho dvora. Požiadavky vyplývajúce z formulácie skutkovej vety judikoval Súdny dvor\nnapríklad v uznesení č. k. C-709/18 z 28. mája 2020 takto: „Článok 3 a článok 4 ods. 1 smernice\nEurópskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/343 z 9. marca 2016 o posilnení určitých aspektov\nprezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní v spojení\ns odôvodnením tejto smernice, ako aj článok 47 druhý odsek a článok 48 Charty základných práv\nEurópskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia tomu, aby v rámci trestného konania\nzačatého proti dvom osobám vnútroštátny súd najprv uznesením prijal vyhlásenie o vine prvej\nosoby pre trestné činy uvedené v obžalobe údajne spáchané v spolupáchateľstve s druhou osobou,\nktorá neurobila vyhlásenie o vine, a následne rozhodol po vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa\nna skutky vytýkané tejto druhej osobe o jej vine, pod podmienkou na jednej strane, že uvedenie\ndruhej osoby ako spolupáchateľa údajne spáchaných trestných činov je nevyhnutné na kvalifikáciu\nprávnej zodpovednosti osoby, ktorá urobila vyhlásenie o vine, a na druhej strane, že v tom istom\nuznesení a/alebo obžalobe, na ktorú sa toto uvedené uznesenie odvoláva, sa jasne uvedie, že vina\ntejto druhej osoby nebola zákonným spôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného\nvykonania dokazovania a rozhodnutia.“\n19.5. Z konštantnej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že výrok súdu má spĺňať dve podmienky,\na to že stíhané osoby sú v rámci samostatného trestného konania, ale aj že ich vina nebola\npreukázaná zákonným spôsobom. V danom prípade je splnená len prvá podmienka, čo však pre\n\n10\n\nrešpektovanie prezumpcie neviny nepostačuje, keďže neobsahuje druhú podmienku (jasný údaj\no tom, že vina sťažovateľa ešte nebola preukázaná).\n20. Porušenie práva na zákonného sudcu namieta sťažovateľ aj v súvislosti s rozhodovaním\nnajvyššieho súdu, keď členom senátu bol JUDr. Klemanič.\n20.1. Sudca JUDr. Klemanič bol ustanovený za člena senátu najvyššieho súdu už po pridelení veci\nsťažovateľa a stalo sa tak bez náhodného výberu alebo vopred stanoveného algoritmu. Pritom podľa\n§ 51 ods. 6 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov „V konaní na Špecializovanom trestnom súde, krajskom súde podľa\nosobitného zákona alebo v konaní o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch vec\nvybaví senát, ktorému bola v súlade s rozvrhom práce pridelená náhodným výberom, ak sa\nskutočnosti odôvodňujúce prerozdelenie veci podľa odseku 4 netýkajú všetkých sudcov.“. I napriek\ntomuto zákonnému ustanoveniu nie je možné pripustiť ustanovenie sudcu bez náhodného výberu\nalebo iného vopred stanoveného algoritmu. V tomto smere sťažovateľ zdôrazňuje závery\nvyplývajúce z nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 287/2020-37 z 28. januára 2021, podľa ktorých\n„Ústavný súd teda prijal záver, že právo na zákonného sudcu je garanciou nielen pred svojvôľou\nv podobe účelovej manipulácie s prideľovaním sudcov, ale aj ochranou pred ľubovôľou pri\nprideľovaní vecí konkrétnym sudcom (m. m. nález ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2769/15). Za každých\nokolností musia platiť princípy transparentnosti, zrozumiteľnosti a verejnej prístupnosti.\nV posudzovanom prípade rozvrh práce bol prístupný verejne a spĺňal aj podmienku\nzrozumiteľnosti, no nebol transparentný... Nie je ústavnoprávne akceptovateľné, keď je obsadenie\nsenátu prenechané na rozhodnutí súdneho funkcionára, ktoré sa deje za zatvorenými dverami.\nUvedené neposilňuje dôveru verejnosti v justíciu a vyvoláva len otázniky.“.\n21. Porušenie práva na spravodlivé súdne konanie namieta sťažovateľ vo viacerých rovinách.\n22. Ide najprv o poskytnutie nezákonných výhod spolupracujúcim obvineným. Sťažovateľ má\nna mysli najmä výpoveď kľúčového spolupracujúceho obvineného\n, ktorý sa podľa\nvlastnej výpovede dopúšťal rozsiahlej drogovej trestnej činnosti napĺňajúcej právnu kvalifikáciu\npodľa § 172 ods. 4 písm. c) Trestného zákona. Krajský súd ho označil za člena organizovanej\nskupiny, z čoho by malo vyplývať, že by mal byť stíhaný za trestný čin podľa § 172 ods. 3 (správne\nmá byť asi § 172 ods. 4, pozn.) Trestného zákona. Zo stanoviska prokurátora oznámeného\nna hlavnom pojednávaní však vyplýva, že\nnie je za túto trestnú činnosť dosiaľ stíhaný a je\notázne, či bude vôbec niekedy stíhaný, čo podľa názoru sťažovateľa nemá podklad v Trestnom\nporiadku. Nie je teda akceptovateľný záver krajského súdu uvedený v skutkovej vete jeho rozsudku,\npodľa ktorého\nako člen organizovanej skupiny je stíhaný v inom trestnom konaní.\nV skutočnosti za skutky, ktoré mal podľa skutkovej vety spáchať, dosiaľ trestne stíhaný nie je.\nJe stíhaný za inú drogovú trestnú činnosť len vo svojej veci.\n22.1. Práve poskytnutie nezákonnej výhody\nv podobe faktického nestíhania za obzvlášť\nzávažný zločin podľa § 172 ods. 4 Trestného zákona je tou skutočnosťou, ktorá spôsobuje porušenie\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a zakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nRelevantná je aj skutočnosť, že išlo o poskytnutie nezákonnej výhody bez akejkoľvek súdnej\nkontroly. Pritom platí, že posúdenie dôveryhodnosti výpovedí spolupracujúceho svedka je priamo\númerné výhode, ktorú tento svedok získal.\n\n11\n\n22.2. Okolnosti prípadu jednoznačne nasvedčujú tomu, že\nvypovedal nepravdivo a svoju\nvýpoveď sa učil. Vyplýva to z rozhodnutí týkajúcich sa trestnej veci\n, ktorý mal byť účastný\nna skutku v zmysle skutkovej vety rozsudku, hoci vo svojej veci (vylúčenej na samostatné konanie)\nbol oslobodený, a to práve s poukazom na nedôveryhodnosť\n. I keď ide o relevantný\ndovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, najvyšší súd sa ním vôbec\nnezaoberal.\n23. Ďalej ide o nesprístupnenie dôkazov z tajného sledovania sťažovateľa a z odposluchov.\nSťažovateľ pred všeobecnými súdmi, ale osobitne i pred najvyšším súdom v rámci dovolacieho\nkonania namietal nesprístupnenie všetkých dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní, najmä\ndôkazov získaných odpočúvaním telefonických rozhovorov a dôkazov z tajného sledovania\nsťažovateľa. Dožadoval sa preto sprístupnenia týchto dôkazov s poukazom na rozhodnutie ESĽP\nvo veci Matanovič proti Chorvátsku. K tejto námietke sa však najvyšší súd vôbec nevyjadril a už\nlen z tohto dôvodu nemôže jeho uznesenie obstáť.\n24. Došlo ďalej k porušeniu práva sťažovateľa na vypočutie svedkov (znalcov), keďže všeobecné\nsúdy obhajobe neumožnili vypočuť znalcov a zabezpečiť vlastný relevantný znalecký posudok.\nNevykonali ani opatrenia pre účely umožnenia výsluchu svedka\n.\n24.1. Obhajoba zabezpečila odborné vyjadrenie znalca Selka pre účely preukázania\nnedôveryhodnosti výpovedí kľúčových svedkov (najmä\n). Z odborného vyjadrenia\nvo všeobecnosti vyplynula znížená dôveryhodnosť spolupracujúcich osôb, ako aj osôb užívajúcich\nomamné a psychotropné látky. Z tohto dôvodu obhajoba navrhla znalecké skúmanie s cieľom\nstanovenia dôveryhodnosti výpovede spolupracujúcich obvinených (najmä\n), keďže\nz výpovede\nvyplynulo, že užíval omamné látky a priznal, že vo vzťahu k sťažovateľovi si\nniektoré veci vymyslel. Všeobecné súdy však napriek tomu neposkytli obhajobe súčinnosť potrebnú\npre realizáciu znaleckého skúmania, v dôsledku čoho obhajoba bola schopná predložiť len odborné\nvyjadrenie znalca Selka.\n24.2. Odborné vyjadrenie znalca Selka bolo ako dôkaz vykonané v rozpore s Trestným poriadkom,\nkeďže sa tak stalo postupom podľa § 269 Trestného poriadku (nie teda podľa § 268 ods. 5\nTrestného poriadku). Správne mal preto krajský súd na verejnom zasadnutí postupovať tak, že mal\nznalca Selka vypočuť, keďže sťažovateľ nedal súhlas na prečítanie odborného vyjadrenia. Znamená\nto porušenie práva na obhajobu v zmysle čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) dohovoru.\n24.3. Uvedený postup sa javil ako žiaduci aj preto, lebo krajský súd zamietol návrh obhajoby\nna znalecké skúmanie vierohodnosti výpovede svedka\n, ktorá bola na hlavnom\npojednávaní len prečítaná. Práve vypočutím znalca Selka by sa zistilo, že je nevyhnutné pristúpiť\nk znaleckému dokazovaniu aj vo vzťahu k svedkovi\n, ako aj\n. Dôveryhodnosť\nsvedka\nznižuje i to, že bol pôvodne spoluobvinený a ako taký mal prístup k obsahu\nvyšetrovacieho spisu.\n25. Namietané porušenie označených práv možno vidieť i v tom, že všeobecné súdy nevykonali\nopatrenia potrebné na vypočutie svedka\na jeho výpoveď bola iba prečítaná postupom\npodľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku z dôvodu, že využil právo nevypovedať podľa § 130\nTrestného poriadku na hlavnom pojednávaní 13. augusta 2019. Pritom v tom čase bol už\nprávoplatne odsúdený za trestnú činnosť, ku ktorej využil právo nevypovedať, čo vylučuje\n\n12\n\nlegitimitu využitia práva nevypovedať vo veci sťažovateľa. Mal byť preto okresným súdom\npoučený o povinnosti vypovedať s následkami podľa § 70 Trestného poriadku. Takýto postup\nobhajoba sťažovateľa aj navrhovala a odvolávala sa pritom na rozhodnutie ESĽP vo veci Dieter\nWanner proti Nemecku z 22. 11. 2018.\n26. Namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 47 charty vidí sťažovateľ v tom, že vzhľadom na čl. 49 ods. 3 charty vnútroštátny\nsúd sa môže odkloniť od vnútroštátnej úpravy z dôvodu jej neprimeranej prísnosti. V tejto súvislosti\nsťažovateľ navrhoval predloženie veci na posúdenie Súdnemu dvoru, čo sa však nestalo. S touto\nnámietkou sťažovateľa sa najvyšší súd vôbec nevysporiadal, čo bez ďalšieho znamená porušenie\noznačených práv.\n27. Článok 49 ods. 3 charty garantuje právo na primeraný trest („prísnosť trestov nesmie byť\nneprimeraná trestnému činu“). Otázka prísnosti trestu sa týka výkladu základného práva aktu\nEurópskej únie, ktorým je nepochybne charta, a preto posudzovanie prísnosti trestov patrí\ndo pôsobnosti Súdneho dvora.\n28. Namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 47 charty v spojení s právom na obhajobu (právom byť oboznámený\ns obvinením) podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) dohovoru a čl. 50 ods. 3 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že\nsúd nijako nereagoval na námietky sťažovateľa uplatnené v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Vzhľadom na referenčné obdobie spáchaného skutku (t. j.\nobdobie viac ako jedného roka) by skutok vymedzený v obžalobe či rozsudku okresného súdu, resp.\nrozsudku krajského súdu mohol predstavovať maximálne pokračujúci trestný čin. Z tohto dôvodu\npreto sťažovateľ požadoval vymedziť túto skutočnosť, a to najmä s dôrazom na ustálenie\nčiastkových útokov pokračovacieho trestného činu. Pri každom čiastkovom útoku by mali byť\nidentifikovaní obvinení, ktorí sa tohto skutku mali dopustiť tak, aby bolo jasné, ktoré čiastkové\nútoky sa im kladú za vinu. Takéto vysvetlenie však všeobecné súdy sťažovateľovi neposkytli\na nápravu nezabezpečil ani najvyšší súd. Sťažovateľ rovnako namietal i nenaplnenie kvalifikačných\nznakov, a to „po dlhší čas“ podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, „spáchaný organizovanou\nskupinou“ podľa § 138 písm. i) Trestného zákona a „omamná látka v značnom rozsahu“ podľa\n§ 172 ods. 3 písm. c) Trestného zákona. Na tieto námietky nedostal sťažovateľ žiadnu relevantnú\nodpoveď i napriek tomu, že boli podrobne zdôvodnené v dovolaní.\nIII.\nVyjadrenia najvyššieho súdu a replika sťažovateľa\n29. Z vyjadrenia podpredsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2023-60 zo 6. februára 2023\ndoručeného ústavnému súdu 15. februára 2023 vyplýva, že navrhuje ústavnej sťažnosti nevyhovieť.\n30. V súvislosti s námietkou spochybňujúcou nezaujatosť sudcov najvyššieho súdu JUDr. Bargela\na JUDr. Klemaniča uvádza, že zákonného sudcu možno vylúčiť z vykonávania úkonov v trestnom\nkonaní len z taxatívne vymedzených dôvodov založených na štyroch druhoch vzťahov spôsobilých\nvyvolať pochybnosti o jeho nezaujatosti (pomer k prejednávanej veci, osobám, ktorých sa úkon\npriamo týka, ich zástupcom alebo inému orgánu činnému v trestnom konaní). Rozhodovacia prax\nnajvyššieho súdu sa pritom ustálila na tom, že pomerom k prejednávanej veci sa rozumie najmä\nsituácia, v ktorej uvedený orgán alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou\n13\n\nčinnosťou, resp. boli jej svedkami. Pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, a k ďalším\nosobám uvedeným v § 31 ods. 1 Trestného poriadku sa zasa rozumie, že sudca je k uvedeným\nosobám najmä v pomere príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko\npriateľskom alebo nepriateľskom. Naopak, za dôvod vylúčenia sa nepovažuje napr. rozdielnosť\nprávnych názorov orgánov činných v trestnom konaní a súdu na prejednávanú vec na jednej strane\na procesných strán na strane druhej, pokiaľ ide o právne otázky, ktoré sa majú vo veci riešiť, alebo\nlen to, že sa obvinený nestotožňuje so skoršími (pre neho nepriaznivými) procesnými\nrozhodnutiami namietaného sudcu, a to hoci aj v prejednávanej veci, resp. iba skutočnosť, že sudca\nuž rozhodoval v inej trestnej veci, ktorá nesúvisí s prejednávaným prípadom.\n31. Podľa podpredsedníčky najvyššieho súdu námietka zaujatosti opierajúca sa o skutočnosť, že\nESĽP rozhodol o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru v inej trestnej veci, v ktorej síce boli činní aj\nJUDr. Bargel a JUDr. Klemanič, nenapĺňa žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov vylúčenia\nsudcu z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci sťažovateľa. Čo sa týka námietky, že\nJUDr. Klemanič bol ustanovený za člena dovolacieho senátu až po pridelení veci, treba poukázať\nna čl. XXVII ods. 2 posledné dve vety rozvrhu práce na rok 2021 v znení opatrenia č. 18, podľa\nktorého ak sa v dôsledku zmeny v personálnom obsadení trestnoprávneho kolégia doplní neúplný\nsenát, dovtedy nerozhodnuté veci prejedná a rozhodne senát v novom (doplnenom) zložení. V čase\nnápadu danej veci (15. októbra 2021) bol senát 1 T dlhodobo (takmer rok) neúplný, keď ho tvorili\nJUDr. Bargel a JUDr. Príbelský. V súlade s čl. XVI ods. 4 rozvrhu práce na rok 2021 bol chýbajúci\nčlen senátu doplnený sudkyňou zastupujúceho senátu 2 T JUDr. Wänkeovou, pričom sudcom\nspravodajcom bol JUDr. Bargel. Následne 15. decembra 2021 bol na najvyšší súd preložený\nJUDr. Klemanič, ktorý bol súčasne zaradený do senátu 1 T. V dôsledku zmeny v obsadení\nnajvyššieho súdu bol vytvorený nový (iný) senát v zložení JUDr. Bargel, JUDr. Príbelský\na JUDr. Klemanič, pričom podľa čl. XXVII ods. 2 posledných dvoch viet rozvrhu práce na rok\n2021 všetky nerozhodnuté veci z pôvodne neúplného senátu pridelené JUDr. Bargelovi\na JUDr. Príbelskému boli prerozdelené do nového (iného) senátu, do ktorého boli títo sudcovia od\n15. decembra 2021 zaradení, t. j. do senátu v zložení JUDr. Bargel, JUDr. Príbelský\na JUDr. Klemanič.\n32. Čo sa týka ostatných námietok sťažovateľa, podpredsedníčka najvyššieho súdu poukazuje\nna odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu.\n33. Z vyjadrenia JUDr. Klemaniča ako sudcu senátu 1 T najvyššieho súdu z 1. februára 2023\nadresovaného predsedovi trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré tvorilo prílohu\nvyjadrenia podpredsedníčky najvyššieho súdu, vyplýva, že vylúčenie, resp. nevylúčenie prísediacej\nsudkyne\na ďalšie právne závery sú už obsahom odôvodnenia uznesenia najvyššieho\nsúdu.\n34. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 24. februára 2023 vyplýva, že vyjadrenie\npodpredsedníčky najvyššieho súdu v ťažiskových dôvodoch nespochybňuje právnu argumentáciu\nsťažovateľa uplatnenú v ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ sa preto zameria len na tie časti\nargumentácie, ku ktorým najvyšší súd zaujal stanovisko.\n35. Najvyšší súd v podstate nespochybňuje, že námietku zaujatosti posúdil len predseda senátu\nJUDr. Bargel. Takéto jeho oprávnenie však z Trestného poriadku nevyplýva. V senátnej veci je\nv zásade povinný rozhodnúť vždy len senát (ak Trestný poriadok neustanovuje inak), pričom\n14\n\nnajvyšší súd nepoukazuje na konkrétnu právnu normu oprávňujúcu predsedu senátu konať\nsamostatne.\n36. Najvyšší súd naďalej uplatňuje formalizovaný výklad § 32 ods. 6 Trestného poriadku, podľa\nktorého sa má námietka zaujatosti posudzovať reštriktívne len s ohľadom na jazykové znenie\naplikovanej právnej normy, hoci orgány verejnej moci by mali uplatňovať materiálne poňatie\nprávneho štátu, teda interpretáciu právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu. V ústavnej\nsťažnosti sa poukazuje na rozhodnutie ESĽP vo veci Mucha proti Slovensku, ktoré nedostatok\nnestrannosti vidí i v porušení prezumpcie neviny v súvislosti s rozhodovacou činnosťou, čo\nznamená, že ak pri rozhodovacej činnosti súd prezumpciu neviny poruší, zakladá to zaujatosť súdu.\nArgumentácia najvyššieho súdu, podľa ktorej ide o procesný postup nespadajúci pod „režim“\nnámietky zaujatosti, je v príkrom rozpore s čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n37. Sťažovateľ i naďalej trvá na námietke týkajúcej sa zákonnosti zloženia senátu najvyššieho súdu\nv súvislosti so sudcom JUDr. Klemaničom.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n38. Za najzávažnejšiu námietku sťažovateľa (vzhľadom na jej potenciálne následky) treba\npovažovať námietku nesprávneho zloženia senátu okresného súdu, v ktorom zasadala a o veci\nrozhodovala aj prísediaca sudkyňa\n, hoci vzhľadom na judikatúru ESĽP, ako aj Súdneho\ndvora mala byť podľa názoru sťažovateľa z konania a rozhodovania vylúčená pre zaujatosť, keďže\npredtým už (tiež ako prísediaca sudkyňa) rozhodovala vo veci\n(pôvodne obvineného\nza ten istý skutok), a to v rámci rozhodovania o schválení dohody o vine a treste (vec okresného\nsúdu sp. zn. 6 T 4/2019). Malo tým dôjsť aj k porušeniu práva na prezumpciu neviny (pozri body 19\naž 19.5).\n38.1. Krajský súd je toho názoru, že okresný súd rozhodoval v zákonnom zložení senátu, keďže\no námietke sťažovateľa proti zloženiu senátu okresného súdu rozhodol krajský súd, čo znamená, že\ntáto námietka je bezpredmetná. Prezumpcia neviny sa týka osoby sťažovateľa v aktuálne vedenom\ntrestnom konaní a nie je porušená, ak sa o jeho účasti na žalovanej trestnej činnosti zmieňuje výrok\nalebo odôvodnenie skoršieho rozhodnutia, ktorým bola odsúdená iná osoba (pozri body 5.1 a 5.2).\n38.2. Najvyšší súd vo vyjadrení podpredsedníčky, ako aj sudcu JUDr. Klemaniča odkazuje\nv súvislosti s touto námietkou sťažovateľa na argumentáciu uvedenú v odôvodnení uznesenia\nnajvyššieho súdu č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2022 (pozri body 32 a 33).\n38.3. Najvyšší súd v odôvodnení dovolacieho uznesenia zaujal v súvislosti s nevylúčením\nprísediacej sudkyne okresného súdu\nstanovisko, podľa ktorého vzhľadom na § 31 ods. 3\nTrestného poriadku dôvodom vylúčenia sudcu alebo senátu nie je skoršie rozhodnutie sudcu alebo\nsenátu o obvinenom, spoluobvinenom alebo iných obvinených, ktorých trestné činy spolu súvisia.\nPrísediaca sudkyňa\nrozhodovala vo veci\nvedenej\nokresným súdom pod sp. zn. 6 T 4/2019, a to 1. marca 2019 v rámci rozsudku o schválení dohody\no vine a treste. Pokiaľ v tejto súvislosti malo podľa sťažovateľa dôjsť aj k porušeniu zásady\nprezumpcie neviny, treba poukázať na doslovne citovanú výhradu v rozsudku okresného súdu č. k.\n6 T 4/2019 z 1. marca 2019 (pozri body 11.6 a 11.7).\n\n15\n\n38.4. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n38.5. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu\nustanoví zákon.\n38.6. Podľa čl. 50 ods. 2 ústavy každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa\nza nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.\n38.7. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine,\nz ktorého je obvinený.\n38.8. Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, považuje sa\nza nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\n38.9. Podľa čl. 47 druhej vety charty každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\n38.10. Podľa čl. 48 ods. 1 charty každý, kto je obvinený, sa považuje za nevinného, kým jeho vina\nnebola preukázaná zákonným spôsobom.\n38.11. V demokratickej spoločnosti má zásadný význam, aby súdy vzbudzovali dôveru verejnosti\na predovšetkým, pokiaľ ide o trestné konanie, u obvinených. Na tento účel čl. 6 dohovoru vyžaduje,\naby tribunál spadajúci do jeho pôsobnosti bol nestranný (Padovani v. Taliansko).\n38.12. Nestrannosť znamená absenciu predsudkov alebo zaujatosti. Existencia nestrannosti na účely\nčl. 6 ods. 1 dohovoru musí byť určená subjektívnym testom, teda na základe osobného presvedčenia\na správania konkrétneho sudcu v danom prípade, ako aj objektívnym testom, teda zisťovaním, či\nsudca ponúkol záruky dostatočné na vylúčenie akýchkoľvek legitímnych pochybností v tomto\nohľade (Ferrantelli a Santangelo v. Taliansko).\n38.13. Osobná nestrannosť sudcu sa predpokladá až do preukázania opaku (Morel v. Francúzsko).\n38.14. Objektívny test znamená zistenie, či okrem osobného správania sudcu existujú zistiteľné\nskutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti, pričom v tomto ohľade môže byť\ndo určitej miery dôležité aj zdanie (Wettstein v. Švajčiarsko).\n38.15. Samotná skutočnosť, že sudca prvého stupňa už urobil predchádzajúce rozhodnutia týkajúce\nsa toho istého trestného činu, nemôže byť považovaná za takú, ktorá odôvodňuje obavy z jeho\nnestrannosti (Dragojević v. Chorvátsko). Rovnako samotná skutočnosť, že sudca už rozhodol\no podobných, ale nesúvisiacich trestných obvineniach alebo že už súdil spoluobvineného\nv samostatnom trestnom konaní, sama osebe nepostačuje na spochybnenie nezaujatosti tohto sudcu\nv nasledujúcom konaní (Chodorkovskij a Lebedev v. Rusko).\n38.16. Pri skúmaní nestrannosti vnútroštátneho súdu treba zohľadniť, či sudca, ktorý sa zúčastnil\noboch konaní, bol profesionálnym sudcom, ktorého možno považovať za pripravenejšieho ako\nlaického sudcu alebo porotcu zbaviť sa skúseností a zistení z predchádzajúceho procesu\n(Chodorkovskij a Lebedev v. Rusko, Meng v. Nemecko).\n\n16\n\n38.17. V rámci trestného konania začatého proti dvom osobám je prípustné, aby vnútroštátny súd\nnajprv uznesením prijal vyhlásenie o vine prvej osoby pre trestné činy uvedené v obžalobe a údajne\nspáchané v spolupáchateľstve s druhou osobou, ktorá neurobila vyhlásenie o vine, a následne\nrozhodol po vykonaní dokazovania vzťahujúceho sa na skutky vyčítané tejto druhej osobe o jej vine\npod podmienkou, že na jednej strane uvedenie druhej osoby ako spolupáchateľa údajne spáchaných\ntrestných činov je nevyhnutné na kvalifikáciu právnej zodpovednosti osoby, ktorá urobila\nvyhlásenie o vine, a že na druhej strane v tom istom uznesení a/alebo obžalobe, na ktorú sa toto\nuvedené uznesenie odvoláva, sa jasne uvedie, že vina tejto druhej osoby nebola zákonným\nspôsobom preukázaná a bude predmetom samostatného vykonania dokazovania a rozhodnutia\n(uznesenie Súdneho dvora č. k. C-709/18 z 28. mája 2020).\n38.18. V rámci aplikácie už uvedených zásadných právnych východísk na daný prípad treba\nz pohľadu ústavného súdu dospieť k záveru, že námietka sťažovateľa smerujúca proti zloženiu\nsenátu okresného súdu v súvislosti s osobou prísediacej sudkyne\nje dôvodná.\n38.19. Predovšetkým treba poznamenať, že sťažovateľ v podanom dovolaní v súvislosti\ns námietkou nesprávneho zloženia senátu okresného súdu výslovne poukazoval na stanovisko ESĽP\nvyplývajúce z jeho rozhodnutia vo veci Meng proti Nemecku, ako aj na stanovisko Súdneho dvora\nč. k. C-709/18 z 28. mája 2020. Najvyšší súd však napriek tomu sa touto konkrétne označenou\nargumentáciou nezaoberal, ba dokonca v podrobnom zhrnutí dôvodov podaného dovolania sa o nej\nani nezmienil. Nereflektoval na ňu ani vo vyjadreniach podaných ústavnému súdu. Už len táto\nskutočnosť sama osebe budí vážne pochybnosti o správnosti záverov najvyššieho súdu týkajúcich sa\nnámietky nesprávneho zloženia senátu okresného súdu.\n38.20. Ústavný súd pri bližšom hodnotení námietky sťažovateľa konštatuje, že prísediaca sudkyňa\nktorá nebola sudcom – profesionálom a ktorá pred rozhodovaním vo veci sťažovateľa\nrozhodovala ako prísediaca sudkyňa aj vo veci\no trestných\nčinoch spolu súvisiacich, a to v rámci rozsudku o schválení dohody o vine a treste, v zmysle\njudikatúry ESĽP (pozri bod 38.16) mala byť bez ďalšieho vylúčená z konania a rozhodovania\nvo veci sťažovateľa. Ako sa zdá, zároveň jej účasť v senáte okresného súdu vo veci sťažovateľa\nmohla byť aj porušením zásady prezumpcie neviny za podmienky, že v rozsudku okresného súdu\no schválení dohody o vine a treste č. k. 6 T 4/2019 z 1. marca 2019 neboli uvedené konštatovania,\nna ktoré pre takéto prípady poukazuje Súdny dvor (pozri bod 38.17). Konečný záver v tomto smere\nústavný súd nemohol urobiť, keďže rozsudok okresného súdu o schválení dohody o vine a treste\nč. k. 6 T 4/2019 z 1. marca 2019 nemal k dispozícii.\n39. Sťažovateľ ďalej namieta porušenie práva na nestranného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty aj v súvislosti s tým, že na najvyššom súde v rámci\ndovolacieho konania rozhodovali zaujatí sudcovia JUDr. Klemanič a JUDr. Bargel, hoci títo trpeli\nnedostatkom objektívnej nestrannosti. Konkrétne dôvody sťažovateľa vyplývajú z bodov 13 až 18.\nNámietka je založená na skutočnosti, že v minulosti sa obaja sudcovia zúčastnili rozhodovania\nv inej veci, v ktorej napokon ESĽP vyslovil záver o porušení práva sťažujúcej sa osoby (Mucha\nproti Slovensku). Pritom i tu išlo o problematiku posúdenia otázky obdobnej, akou bola otázka\nzaujatosti sudkyne\n. Objektívny pozorovateľ môže mať o nezaujatosti sudcov jasné\npochybnosti. Otázka objektívnej nestrannosti sudcov je zvýraznená aj ich ďalším procesným\npostupom spočívajúcim v tom, že o námietke zaujatosti podanej proti nim vôbec nekonali, pričom\n\n17\n\ntakéto rozhodnutie prijal iba JUDr. Bargel ako predseda senátu, hoci mal o tom rozhodovať celý\nsenát uznesením.\n39.1. Vo vzťahu k sudcovi najvyššieho súdu JUDr. Klemaničovi malo byť právo sťažovateľa\nna zákonného sudcu porušené aj tým, že JUDr. Klemanič bol ustanovený za člena senátu\nnajvyššieho súdu už po pridelení veci sťažovateľa, pričom sa tak stalo bez náhodného výberu alebo\nvopred stanoveného algoritmu, a to zmenou rozvrhu práce (pozri bod 20.1).\n39.2. Z prípisu predsedu senátu najvyššieho súdu JUDr. Bargela z 27. januára 2022 adresovaného\nobhajcovi sťažovateľa je zrejmé, že namietanú rozhodovaciu činnosť JUDr. Bargela\na JUDr. Klemaniča (týkajúcu sa trestnej veci inej osoby, ktorou sa ESĽP zaoberal vo svojom\nrozhodnutí Mucha proti Slovensku) treba považovať za procesný postup súdu v konaní a vzhľadom\nna to o námietke zaujatosti nie je potrebné rozhodovať v zmysle § 32 ods. 6 Trestného poriadku.\nVec sp. zn. 1 Tdo 57/2021 bola do senátu najvyššieho súdu 1 T pridelená náhodným výberom\na členom tohto senátu (teda zákonným sudcom) bol aj JUDr. Klemanič, a to od 15. decembra 2021.\nTáto skutočnosť nie je ovplyvnená tým, že predmetná trestná vec došla na najvyšší súd už skôr\n(pozri bod 8).\n39.3. Podľa podpredsedníčky najvyššieho súdu rozdielnosť právnych názorov orgánov činných\nv trestnom konaní a súdu na prejednávanú vec na jednej strane a procesných strán na strane druhej\nsa za dôvod vylúčenia sudcu nepovažuje. Námietka zaujatosti opierajúca sa o skutočnosť, že ESĽP\nrozhodol o porušení čl. 6 ods. 1 dohovoru v inej trestnej veci, v ktorej boli činní JUDr. Bargel\na JUDr. Klemanič, nenapĺňa žiadny z taxatívne vymedzených dôvodov vylúčenia sudcu\nz vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci sťažovateľa. Čo sa týka námietky, že\nJUDr. Klemanič bol ustanovený za člena dovolacieho senátu až po pridelení veci, treba poukázať\nna čl. 27 ods. 2 posledné dve vety rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2021 v znení opatrenia\nč. 18, podľa ktorého ak sa v dôsledku zmeny v personálnom obsadení trestnoprávneho kolégia\ndoplní neúplný senát, dovtedy nerozhodnuté veci prejedná a rozhodne senát v novom (doplnenom)\nzložení. V čase nápadu danej veci (15. októbra 2021) bol senát 1 T dlhodobo (takmer rok) neúplný,\nkeď ho tvorili JUDr. Bargel a JUDr. Príbelský. Dňa 15. decembra 2021 bol na najvyšší súd\npreložený JUDr. Klemanič a bol zaradený do senátu 1 T (pozri body 30 a 31).\n39.4. V súvislosti s námietkou objektívneho nedostatku nestrannosti JUDr. Bargela a JUDr.\nKlemaniča z dôvodu, že v rámci iného trestného konania rozhodovali a rozhodli v rozpore\ns právnym názorom ESĽP v otázke obdobnej, akou je posúdenie otázky nestrannosti a nezaujatosti\nsudkyne okresného súdu\n, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd je vlastne toho názoru,\nže o takejto námietke ako námietke smerujúcej proti procesnému postupu nebolo potrebné\nrozhodovať. Z pohľadu ústavného súdu je v tejto súvislosti významné, že sťažovateľ záver, podľa\nktorého vo vzťahu k JUDr. Bargelovi a JUDr. Klemaničovi bola námietka ich zaujatosti založená\nna ich procesnom postupe (rozhodli inak, ako podľa právneho názoru ESĽP rozhodnúť mali),\nv podanej ústavnej sťažnosti nenapáda, a teda netvrdí, že vyčítané pochybenie sudcov\npri rozhodovaní netreba považovať za procesný postup v konaní.\n39.5. Pokiaľ ide o to, že záver, podľa ktorého o námietke zaujatosti nie je potrebné rozhodovať,\nprijal iba predseda senátu JUDr. Bargel, ústavný súd v postupe predsedu senátu nevidí pochybenie,\nktoré by mohlo byť z ústavnoprávneho pohľadu relevantné. Z § 32 ods. 6 Trestného poriadku\nmožno vyvodiť, že k záveru o tom, že o námietke zaujatosti sa nebude konať z niektorého\n18\n\nz dôvodov tu uvedených sa nedospieva formalizovaným postupom (teda prijatím uznesenia), ale\ntak, že stanovisko konajúceho súdu k námietke zaujatosti sa oznámi strane, ktorá námietku\nzaujatosti podala. Nemožno považovať pritom za pochybenie, keď takéto oznámenie sa realizuje\nprípisom predsedu senátu.\n39.6. Sťažovateľ ďalej namieta, že JUDr. Klemanič sa nestal členom senátu 1 T náhodným\nvýberom, ale administratívnym rozhodnutím spočívajúcim v určitej novelizácii rozvrhu práce\nnajvyššieho súdu na rok 2021, ktorá bola prijatá až po tom, čo bola vec sťažovateľa náhodným\nvýberom pridelená senátu, ktorý v tom čase mal podľa rozvrhu práce iné zloženie (JUDr. Klemanič\njeho členom nebol, keďže v tom čase ešte ani nebol sudcom najvyššieho súdu).\n39.7. Sťažovateľ v tejto súvislosti zdôrazňuje princíp, podľa ktorého príslušný sudca má byť určený\nnáhodným výberom, ktorý nemožno nahradiť administratívnym rozhodnutím vzťahujúcim sa\nna veci napadnuté pred jeho vydaním, teda so spätnou účinnosťou, pretože v takomto prípade\no náhodný výber nejde. Z pohľadu sťažovateľa princíp náhodného výberu vyplývajúci zo zákona je\nnadradený rozvrhu práce ako norme nižšej právnej sily.\n39.8. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (napr. Kraska\nv. Švajčiarsko).\n39.9. Tým, že sa najvyšší súd uvedenou časťou námietky sťažovateľa nezaoberal a nevysporiadal sa\ns ňou, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty.\n39.10. Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na uvedené skutočnosti argumentácia najvyššieho\nsúdu sa vo vzťahu k tejto námietke nejaví ako dostačujúca, resp. úplná, hoci ide nepochybne\no potenciálne relevantnú námietku.\n39.11. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd sa s námietkou z už uvedeného pohľadu\nnevysporiadal, keďže nezaujal k jej podstate vecné stanovisko. Nevysvetlil, prečo by podľa jeho\nnázoru malo byť možné realizovať zmenu v osobe zákonného sudcu (v osobe člena senátu) inak ako\nnáhodným výberom, konkrétne novelizáciou rozvrhu práce, hoci práve táto otázka tvorila jadro\nnámietky.\n39.12. Bez toho, aby ústavný súd akokoľvek prejudikoval právny záver, ktorý prislúcha v rámci\nprincípu subsidiarity právomoci ústavného súdu vysloviť najprv najvyššiemu súdu, treba\npoznamenať, že ide vlastne o riešenie otázky, akým spôsobom má byť kreované zloženie senátov\nnajvyššieho súdu, teda či sa tak má diať náhodným výberom alebo administratívnym postupom\nna základe rozvrhu práce. Kým pridelenie veci senátu sa rieši náhodným výberom, tak zloženie\njednotlivých senátov a prípadné zmeny v tomto zložení sa podľa názoru najvyššieho súdu majú\nriešiť administratívnym rozhodovaním (nie teda náhodným výberom).\n39.13. Možno konštatovať, že i v tomto prípade došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty.\n40. K námietke porušenia práva na spravodlivé súdne konanie poskytnutím nezákonných výhod\nkľúčovému spolupracujúcemu obvinenému\nktorý v skutočnosti (v rozpore s tvrdením\n\n19\n\nprokurátora) nie je v danej veci trestne stíhaný, preukázateľne sa svoju výpoveď učil, pričom\nv trestnej veci\ndošlo k oslobodzujúcemu verdiktu práve s poukazom na nedôveryhodnosť\n(pozri body 22 až 22.2), ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v odôvodnení\ndovolacieho uznesenia, ale ani vo vyjadrení podpredsedníčky najvyššieho súdu adresovanom\nústavnému súdu sa touto námietkou sťažovateľa nijako nezaoberá, hoci (najmä v rámci záverov,\nku ktorým sa podľa tvrdenia sťažovateľa malo dospieť vo veci proti\n) námietka sa javí ako\npotenciálne relevantná. I v tejto súvislosti preto je potrebné konštatovať porušenie čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty.\n41. Obdobná je situácia v súvislosti s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej mu neboli sprístupnené\nvšetky dôkazy z jeho tajného sledovania a z odposluchov, hoci sa ich sprístupnenia s poukazom\nna judikatúru ESĽP dožadoval (pozri bod 23). Najvyšší súd nezaujal k tejto námietke žiadne\nstanovisko. I tu preto platí, že nevysporiadaním sa s námietkou došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1\nústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty.\n42. Hoci sťažovateľ predložil v priebehu konania odborné vyjadrenie znalca Selka na účely\npreukázania nedôveryhodnosti kľúčových svedkov (najmä\n) a navrhol znalecké skúmanie\ndôveryhodnosti spolupracujúcich obvinených, všeobecné súdy neposkytli obhajobe súčinnosť\npotrebnú pre realizáciu znaleckého skúmania (pozri body 24 až 25). Najvyšší súd k tejto námietke\nv dovolacom uznesení, ale ani v podaní ústavnému súdu nijaké stanovisko nezaujal, a teda\ns námietkou sa nijako nevysporiadal, hoci otázka práva svedka\nodmietnuť vypovedať\npostupom podľa § 130 Trestného poriadku, resp. postup v prípade prečítania odborného vyjadrenia\nznalca Selka sa javia ako potenciálne relevantné. Aj tu preto došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty.\n43. Ďalšia námietka sťažovateľa poukazuje na čl. 49 ods. 3 charty, podľa ktorého prísnosť trestov\nnesmie byť neprimeraná trestnému činu, čo podľa sťažovateľa má znamenať, že vnútroštátny súd sa\nmôže odkloniť od vnútroštátnej úpravy z dôvodu jej neprimeranej prísnosti, pričom v tejto\nsúvislosti sťažovateľ navrhoval krajskému súdu predloženie veci na posúdenie Súdnemu dvoru, čo\nsa však nestalo (pozri body 26 a 27).\n43.1. Najvyšší súd nezaujal k námietke žiadne stanovisko.\n43.2. Vzhľadom na absenciu odpovede na námietku, ktorú treba považovať za potenciálne\nrelevantnú, ústavný súd dospel k záveru o porušení čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru\na čl. 47 druhej vety charty.\n44. Napokon sťažovateľ namieta, že najvyšší súd nijako nereagoval na jeho námietky uplatnené\nv rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Skutok vymedzený\nv obžalobe, resp. v rozsudkoch okresného súdu a krajského súdu by mohol byť maximálne\npokračujúcim trestným činom, v dôsledku čoho bolo potrebné túto skutočnosť vymedziť najmä\ns dôrazom na ustálenie čiastkových skutkov pokračovacieho trestného činu, pričom pri každom\nčiastkovom útoku by mali byť identifikovaní obvinení, ktorí sa čiastkového skutku mali dopustiť,\ntak, aby bolo jasné, ktoré čiastkové útoky sa im kladú za vinu. Takéto vysvetlenie však všeobecné\nsúdy sťažovateľovi neposkytli. Sťažovateľ namietal i nenaplnenie kvalifikačných znakov „po dlhší\nčas“ podľa § 138 písm. b) Trestného zákona, „spáchaný organizovanou skupinou“ podľa § 138\n\n20\n\npísm. i) Trestného zákona a „omamná látka v značnom rozsahu“ podľa § 172 ods. 3 písm. c)\nTrestného zákona, avšak žiadnu relevantnú odpoveď nedostal (pozri bod 28).\n45. Najvyšší súd sa k týmto námietkam nijako nevyjadril. I tu preto možno dospieť k záveru\no porušení čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty.\n46. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že dovolacím uznesením\nnajvyššieho súdu č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2022 boli porušené základné práva\nsťažovateľa na súdnu ochranu, na zákonného sudcu a na prezumpciu neviny podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 48 ods. 1 a čl. 50 ods. 2 ústavy, jeho práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu neviny\npodľa čl. 6 ods. 1 a 2 dohovoru, ako aj jeho práva na spravodlivé súdne konanie a na prezumpciu\nneviny podľa čl. 47 druhej vety a čl. 48 ods. 1 charty (bod 1 výroku nálezu).\n47. Podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. a) a b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ústavný súd\nuznesenie najvyššieho súdu č. k. 1 Tdo 48/2021 zo 14. septembra 2022 zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Bude úlohou najvyššieho súdu aplikovať právne závery\nústavného súdu na danú vec.\n48. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti nebolo možné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu).\n49. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu\nobhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\n50. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto\nminimálne práva:\na) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie podrobne oboznámený s povahou a dôvodom\nobvinenia vzneseného proti nemu;\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\nc) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá\ndostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú.\n51. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené,\nmá právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom bez ohľadu na to, že\nporušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.\n52. Podľa čl. 49 ods. 3 charty prísnosť trestov nesmie byť neprimeraná trestnému činu.\n53. Ústavný súd nevidel dôvod vyhovieť ústavnej sťažnosti, čo sa týka porušenia citovaných\nustanovení ústavy, dohovoru a charty, a to z nasledujúcich dôvodov:\n54. Namietané porušenie čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. a), b) a c) dohovoru súvisí podľa\nsťažovateľa s námietkou, podľa ktorej v priebehu trestného konania nebolo dostatočne zrejmé,\nktorých čiastkových útokov a akým spôsobom sa mal sťažovateľ zúčastniť. Podľa názoru ústavného\nsúdu porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty konštatované\nvo výroku 1 nálezu plne vystihuje právnu kvalifikáciu pochybenia, ktorého sa najvyšší súd dopustil.\n\n21\n\n55. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 13 dohovoru, zrejme súvisí s názorom sťažovateľa, podľa\nktorého o tom, že sa o námietke zaujatosti sudcov najvyššieho súdu nebude rozhodovať, keďže ide\no procesnú námietku, nerozhodol celý senát, ale iba predseda senátu. Ústavný súd nepovažoval túto\nnámietku za dôvodnú (pozri bod 39.6). Tým je zároveň dané, že k namietanému porušeniu čl. 13\ndohovoru nedošlo.\n56. Čo sa týka namietaného porušenia čl. 49 ods. 3 charty, námietka vychádza z toho, že napriek\nžiadosti sťažovateľa nedošlo zo strany krajského súdu k prerušeniu konania a podaniu návrhu\nna rozhodnutie Súdnemu dvoru, či aplikácia čl. 49 ods. 3 charty prichádza v danom prípade\ndo úvahy.\n57. Ako to ústavný súd už konštatoval (pozri body 43 až 43.2), najvyšší súd ponechal túto námietku\nnepovšimnutú a nezaujal k nej žiadne stanovisko, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 47 druhej vety charty. To ale neznamená, že by bez ďalšieho už v tomto štádiu\nkonania bolo zo strany ústavného súdu možné dospieť k záveru, že došlo k porušeniu čl. 49 ods. 3\ncharty. V rámci subsidiarity právomoci ústavného súdu je potrebné, aby sa k námietke (ktorá sa\nprima facie nejaví ako irelevantná pre posúdenie veci) vyjadril najprv najvyšší súd, a preto nie je\nmožné v tomto štádiu konania porušenie čl. 49 ods. 3 charty vysloviť.\n58. Napokon nebolo možné vyhovieť ani požiadavke sťažovateľa na priznanie finančného\nzadosťučinenia v sume 50 000 eur. Vyslovením porušenia označených článkov ústavy, dohovoru\na charty najvyšším súdom, zrušením jeho uznesenia a vrátením veci na ďalšie dovolacie konanie\nbola sťažovateľovi poskytnutá plná satisfakcia za porušenie jeho práv, a preto priznanie finančného\nzadosťučinenia už neprichádzalo do úvahy.\nV.\nTrovy konania\n59. Sťažovateľ požadoval priznanie náhrady trov konania v nešpecifikovanej výške na účet jeho\nprávneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti.\n60. Za dva úkony právnej služby v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia a ústavná sťažnosť)\nprináleží odmena vo výške dvakrát po 193,50 eur, ako aj dva režijné paušály po 11,63 eur. Za jeden\núkon právnej služby v roku 2023 (replika na vyjadrenie najvyššieho súdu) patrí odmena vo výške\n208,67 eur a režijný paušál vo výške 12,52 eur. Celková suma odmeny a režijných paušálov je\n631,45 eur, k čomu patrí ešte aj daň z pridanej hodnoty vo výške 126,29 eur. Úhrnom ide preto\no náhradu trov konania v sume 757,74 eur (bod 3 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. augusta 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "trest", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "judikatúra", "sudca-prísediaci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "účinný prostriedok nápravy (ESĽP)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "súd-nestrannosť", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti", "súd-senát", "súd-prísediaci", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prezumpciu neviny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Tdo/48/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e283f629-fdc6-401c-8df6-7015a39ad08b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 428/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 428/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.428.2020.1"}, {"guid": "ussr:022c4c47-07b8-46cd-b358-a924af38b27a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.287.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 287/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 287/2020 z 28. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-28", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.287.2020.1"}, {"guid": "ussr:8385b49a-a33e-4e07-9b12-66ba641947d9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.111.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 111/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/2017 z 12. 4. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-04-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.111.2017.2"}, {"guid": "86cedd78-bf06-48b6-b4d7-3ea4b2019655:7b063303-64a8-4966-8ccc-1d7aa3f9c185", "ecli": null, "spisova_znacka": "2To/27/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2To/27/2020 z 22. 6. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-06-22", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/86cedd78-bf06-48b6-b4d7-3ea4b2019655:7b063303-64a8-4966-8ccc-1d7aa3f9c185"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:50043f8a-b79d-460b-94b7-f94ba5ad9ca4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.164.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2026 z 12. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.164.2026.1"}, {"guid": "ussr:3f513f6c-dc84-4e80-b3dd-945671c7e534", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.611.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2024 z 6. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.611.2024.1"}, {"guid": "ussr:125a3f5d-80ad-43bd-89fb-02bcbefceb94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.218.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.218.2024.2"}, {"guid": "ussr:956c0d7e-4f9e-435d-95e4-3604cb7a1977", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.59.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2024 z 25. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.59.2024.2"}, {"guid": "ussr:058f5898-8730-41cc-b972-f125a0b239da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.218.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2024 z 25. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.218.2024.1"}, {"guid": "ussr:5ebf0c09-6b3b-4cff-803f-10d034cb6066", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.526.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2023 z 22. 11. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-11-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.526.2023.1"}, {"guid": "791c9919-1bcc-4dd2-8064-46ea1abf1da3:3c4f62dd-2218-4588-bf43-fb16abb83dc8", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5623011421.1", "spisova_znacka": "2Tos/38/2024", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 2Tos/38/2024 z 7. 10. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-10-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5623011421.1"}]}