{"guid": "ussr:25001c5c-5efb-47d4-b3dc-353b714be665", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.35.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 35/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/2023 z 13. 4. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 13. apríla 2023, sp. zn. II. ÚS 35/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.35.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-04-13", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/25001c5c-5efb-47d4-b3dc-353b714be665", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.35.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.35.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.35.2023.2/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 35/2023-49\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca), zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej spoločnosťou JUDr. Alojz Baránik, advokát\ns. r. o., Mateja Bela 846/8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Alojz Baránik,\nproti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 146/2020 z 28. júla 2022 takto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 146/2020 z 28. júla 2022 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Cdo 146/2020 z 28. júla 2022\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 492,31 eur, ktorú j e\np o v i n n ý Najvyšší súd Slovenskej republiky zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. novembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), základného práva na súdnu ochranu\n\na na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 2 Cdo 146/2020 z 28. júla\n2022. Požaduje ďalej, aby bol rozsudok najvyššieho súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie\nkonanie. Domáha sa tiež priznania finančného zadosťučinenia 5 000 eur do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu, ako aj náhrady trov konania 492,31 eur na účet právneho zástupcu\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a pripojených listinných dôkazov vyplýva nasledovný skutkový stav veci:\n3. Manželia\n(ďalej len „žalobca 1“) a\n(ďalej len\n„žalobkyňa 2“, obaja spolu aj „žalobcovia“) si pred 20. januárom 1999 požičali od manželov\n(ďalej len „žalovaný 1“) a\n(ďalej len „žalovaná 2“, obaja spolu aj\n„žalovaní“) sumu 1 330 000 Sk, ktorú sa zaviazali vrátiť do 20. januára 2000. Ako záruku splatenia\ntohto dlhu menovaní uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva a o obmedzení prevodu\nnehnuteľností, na základe ktorej bolo na rodinný dom žalobcov súp. č. 139 a pozemok, parc.\nč. 292/5 (zastavaná plocha a nádvorie),\npre kat. úz.\n), zriadené\nzáložné právo v prospech žalovaných. V tejto zmluve bolo dohodnuté, že v prípade nezaplatenia\ndlhu žalobcovia predajú nehnuteľnosti žalovaným a uvoľnia ich do jedného mesiaca (t. j.\ndo 20. februára 2000). Žalobcovia dlh v dohodnutej dobe nevrátili. Dňa 28. marca 2001 (teda\ntakmer 14 mesiacov po splatnosti pohľadávky zabezpečenej záložným právom) žalobcovia\na žalovaní uzavreli kúpnu zmluvu v znení dodatku z 21. mája 2001, ktorou žalobcovia previedli\nna žalovaných vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným na\npre kat.\núz.\n. V zmluve bolo súčasne uvedené, že dohodnutá kúpna cena vo výške\n1 330 000 Sk bola pred podpisom zmluvy v celosti vyplatená do rúk žalobcov.\n4. Vklad kúpnej zmluvy do katastra bol povolený 6. júna 2001. Od tohto dátumu boli ako vlastníci\nzapísaní žalovaní, ktorí riadne platili daň z nehnuteľností a iné miestne dane a poplatky vrátane\npoplatku za komunálne odpady. Keďže aj potom, ako sa žalovaní stali vlastníkmi, im žalobcovia\nsľubovali, že dlh vrátia, nechali ich žalovaní užívať nehnuteľnosti bez toho, aby za to chceli\nnájomné. Dokonca žalovaní uzavreli so žalobkyňou 2 dňa 30. marca 2009 zmluvu o budúcej\nzmluve, v ktorej sa dohodli, že do 30. marca 2011 uzavrú kúpnu zmluvu, podľa ktorej žalovaní ako\nbudúci predávajúci predajú nehnuteľnosti žalobkyni 2 za kúpnu cenu 1 330 000 Sk, ak ich\nžalobkyňa vyzve na podpísanie takej kúpnej zmluvy. K výzve na uzavretie kúpnej zmluvy však\nnedošlo. Z toho dôvodu žalovaní požiadali žalobcov, aby im za užívanie nehnuteľností platili\nmesačné nájomné vo výške 300 eur. S tým žalobcovia nesúhlasili. Dňa 3. augusta 2011 preto\nžalovaní žalobcom zrušili trvalý pobyt v rodinnom dome a zaslali im výzvu na vysťahovanie sa\nz rodinného domu.\n5. Žalobcovia rodinný dom nevypratali. Namiesto toho 21. septembra 2011 podali proti žalovaným\nžalobu, ktorou sa domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy v spojení s požiadavkou na vydanie\npredbežného opatrenia, aby žalovaní s nehnuteľnosťami počas súdneho sporu nemohli nijako\nnakladať. Neplatnosť kúpnej zmluvy namietali jednak preto, že sa ňou nahrádzala záložná zmluva\n(čím sa obchádzal zákon), ale aj preto, že v skutočnosti nechceli nehnuteľnosti predať, a preto ich\nvôľa pri uzatváraní kúpnej zmluvy nebola vážna.\n\n2\n\n6. V konaní vedenom na Okresnom súde Komárno (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n13 C 270/2011 súd posudzoval, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom\nurčení neplatnosti kúpnej zmluvy, ako i to, či je kúpna zmluva platná a kto je vlastníkom\nnehnuteľností.\n7. V poradí tretím rozsudkom okresného súdu č. k. 13 C 270/2011-269 zo 14. marca 2017 bola\nžaloba opäť zamietnutá, a to pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení\nneplatnosti kúpnej zmluvy.\n8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie žalobcovia podali odvolanie. Krajský súd vo veci\nnariadil pojednávanie na 12. december 2019. Tohto pojednávania sa však žalovaný 1 už nedožil,\na preto jeho dedičia (vrátane sťažovateľky) požiadali krajský súd, aby pokračoval v konaní s nimi.\nKrajský súd rozhodol, že v konaní bude pokračovať so synom žalovaného 1\nml. (ďalej len „nový žalovaný“) a s jeho dcérou\n(sťažovateľka).\n8.1. Právny zástupca žalovanej 2, nového žalovaného a sťažovateľky na pojednávaní opakovane\nuviedol dôvody, pre ktoré nemôže byť daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení\nneplatnosti kúpnej zmluvy vrátane toho, že aj keby bola kúpna zmluva neplatná, je potrebné\nzaoberať sa otázkou vydržania vlastníckeho práva. Krajský súd považoval existenciu naliehavého\nprávneho záujmu na určení za danú. Na to právny zástupca žalovaných sa začal vyjadrovať\nk skutkovému stavu, k vykonaným dôkazom a jednotlivým tvrdeniam strán sporu uvedeným\nv priebehu konania a tvrdil, že kúpna zmluva nebola simulovaným právnym úkonom a že neexistuje\nani iný dôvod, pre ktorý by kúpna zmluva mala byť neplatná. Podľa tvrdenia sťažovateľky krajský\nsúd však uviedol, že žiadne ďalšie vyjadrenia v tejto veci nie sú potrebné a v odvolacom konaní\nplatí zákaz novôt, aj keď v skutočnosti o žiadne novoty nešlo, preto sa skúmaním vôle zmluvných\nstrán nijako nezaoberal.\n9. Rozsudkom krajského súdu č. k. 12 Co 124/2017-358, 12 Co 125/2017 z 12. decembra 2019 bol\nrozsudok okresného súdu zo 14. marca 2017 zmenený tak, že bola určená neplatnosť kúpnej\nzmluvy.\n10. Podľa názoru krajského súdu už v uznesení č. k. 5 Co 697/2015-245 z 29. júna 2016 bola\nkonštatovaná danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov od začatia konania a tento stav trvá\ni naďalej. Nadobudnutie platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016 na tom\nnič nezmenilo, keďže konanie vo veci začalo ešte pred týmto termínom. Z vykonaného dokazovania\nje jednoznačne preukázané, že účastníci kúpnej zmluvy nemali vôľu predať a kúpiť dotknuté\nnehnuteľnosti. V priebehu konania sa opakovane vyjadrovali, že kúpna zmluva mala byť\nzabezpečením návratnosti pôžičky. Kúpna zmluva bola uzatvorená z opatrnosti pre účely splatenia\npôžičky. Z vyjadrení sporových strán je zrejmé, že kúpnou zmluvou chceli zabezpečiť návratnosť\nfinančných prostriedkov poskytnutých žalobcom. Teda ich vôľa ako účastníkov kúpnej zmluvy\nnebola vážna a zmluvou sa v skutočnosti sledoval buď záloh alebo dočasný prevod vlastníckeho\npráva na čas, kým žalobcovia vrátia požičané peniaze. Kúpnou zmluvou bol zastretý iný právny\núkon. Ide teda o simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný pre nedostatok skutočnej vôle urobiť\ntento úkon.\n\n3\n\n11. Dňa 4. marca 2020 zomrel nový žalovaný, v dôsledku čoho na strane žalovaných vystupovali\nžalovaná 2 a sťažovateľka. Proti rozsudku krajského súdu podali 9. marca 2020 dovolanie doplnené\npodaním zo 7. apríla 2020.\n12. V priebehu dovolacieho konania 3. augusta 2021 žalovaná 2 zomrela, v dôsledku čoho na strane\nžalovaných zostala už len sťažovateľka.\n13. Rozsudkom najvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 146/2020 z 28. júla 2022 bolo dovolanie zamietnuté.\nTento rozsudok bol právnemu zástupcovi sťažovateľky doručený 13. septembra 2022.\n14. Podľa názoru najvyššieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že krajský súd odôvodnil\nrozsudok spôsobom zakladajúcim procesnú vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) Civilného\nsporového poriadku, keďže sa vysporiadal so všetkými podstatnými a rozhodujúcimi\nskutočnosťami. Jeho myšlienkový postup je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom\nna všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne\nzávery, ktoré prijal.\n15. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku\nje najvyšší súd toho názoru, že krajský súd sa od judikatúry najvyššieho súdu neodklonil.\n15.1. Z rozhodnutí uvedených v dovolaní (č. k. 1 Cdo 103/2018, č. k. 5 Cdo 31/2011) jasne\nvyplýva, že „za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám\npraktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára\npevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná\n(prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované\nv časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996)“. Vyplýva z toho, že určovacia žaloba je prípustná aj\nv prípadoch, ak je možné brániť svoje práva aj iným druhom žaloby a ak sa daným rozhodnutím\nvyrieši spor medzi stranami, čo sa jednoznačne dá aplikovať aj na danú situáciu.\n15.2. V rozhodnutí č. k. 5 Obo 12/2018 sa uvádza, že „ak vyriešenie určitej otázky neznamená\núplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu resp. ak požadované určenie má\npovahu len predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo\nprávo“. Podobne aj v rozhodnutí č. k. 2 Obdo V/11/2019 sa uvádza, že „naliehavý právny záujem\nna určovacej žalobe nie je daný vtedy, ak by požadované určenie viedlo len k zbytočnému\nrozmnožovaniu sporov. Tu ide predovšetkým o prípady, kedy sa žalobca domáha žalobou určenia\nneplatnosti právneho úkonu s tým, aby následne mohol žalobca podať žalobu na plnenie (napr.\nžalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia alebo žalobu na náhradu škody), alebo inú určovaciu\nžalobu (napr. žalobu o určenie vlastníckeho práva)...“. Ani od týchto názorov sa odvolací súd\nneodklonil.\n15.3. Prípustná je len taká určovacia žaloba, ktorou sa vytvára právny základ pre právny vzťah strán\nsporu, a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám (6 Cdo 392/2013). Keďže predmetný právny\núkon účastníci zmluvy simulovali, je z dôvodu absencie vážnosti ich vôle absolútne neplatný\nv súlade s ustanovením § 41a ods. 2 v spojení s ustanovením § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nŽalobcovia sú po celý čas konania v katastri nehnuteľností (aj v súčasnosti) vedení ako vlastníci\npredmetných nehnuteľností, v dôsledku čoho daným súdnym rozhodnutím je ich vlastnícke právo\njednoznačne určené a nepotrebujú následne podávať ďalšie žaloby. Daným určením neplatnosti\n\n4\n\nkúpnej zmluvy došlo k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu, resp. nedôjde\nk zbytočnému rozmnožovaniu sporov.\n15.4. V danom prípade teda krajský súd nevyjadril žiadny právny názor, úvahu alebo konštatovanie,\nktorými by sa odklonil od týchto právnych záverov vyjadrených v rozhodnutiach najvyššieho súdu.\nBolo preto potrebné dospieť k záveru, že stanovisko krajského súdu týkajúce sa prípustnosti žaloby\nna určenie nepredstavuje odklon od doterajšej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v zmysle\nustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku.\nII.\nArgumentácia sťažovateľky\n16. V súvislosti s namietaným porušením práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces je\nsťažovateľka presvedčená, že dovolací rozsudok najvyššieho súdu dostatočne nereaguje ani\nna jeden zo základných argumentov uvedených v dovolaní, teda na argumenty týkajúce sa\n(ne)existencie naliehavého právneho záujmu, ale ani na argumenty namietajúce nedostatočne\nzistený skutkový stav a odopretie práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.\n17. Najvyšší súd v otázke danosti naliehavého právneho záujmu poukázal na rozhodnutia označené\nv dovolaní a uviedol, že je z nich zrejmá prípustnosť určovacej žaloby aj v prípadoch, ak je možné\nbrániť právo aj iným druhom žaloby, a to pokiaľ sa daným rozhodnutím vyrieši spor medzi\nstranami, čo možno podľa názoru najvyššieho súdu jednoznačne aplikovať na danú situáciu. Toto\ntvrdenie najvyššieho súdu je absolútne nepravdivé, pretože sťažovateľka, resp. jej právni\npredchodcovia (žalovaní) opakovane a sústavne počas celého konania zdôrazňovali, že ak sa určí\nneplatnosť kúpnej zmluvy, vyvolá sa tým ďalší súdny spor o určenie vlastníckeho práva\nžalovaných, v dôsledku čoho takéto rozhodnutie nebude znamenať úplné vyriešenie obsahu\nspornosti právneho vzťahu strán konania. Najvyšší súd však nevysvetlil, prečo vlastne podľa neho\nbude právna neistota odstránená, keď je zrejmé, že to tak nebude.\n18. Záver najvyššieho súdu, podľa ktorého účastníci zmluvy právny úkon iba simulovali, a tento je\npreto pre absenciu vážnosti vôle absolútne neplatný, považuje sťažovateľka za absolútny nezmysel,\nkeďže záver o simulácii kúpnej zmluvy nebol počas konania nijako preukázaný. Ďalším absurdným\nzáverom najvyššieho súdu je tvrdenie, podľa ktorého sú žalobcovia po celý čas konania\n(aj v súčasnosti) vedení v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností, v dôsledku\nčoho je ich vlastnícke právo jednoznačne určené a nepotrebujú následne podávať ďalšie žaloby.\nTento záver však nie je pravdivý. Práve naopak, žalovaní (t. j. právni predchodcovia sťažovateľky)\nboli zapísaní na\npre kat. úz.\nako vlastníci nehnuteľností, a to\nod 6. júna 2001, keď bol povolený vklad spornej kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľností.\nŽalobcovia boli zapísaní do katastra nehnuteľností až potom, keď nadobudol právoplatnosť\nrozsudok krajského súdu z 12. decembra 2019, a to na základe záznamu č. k. Z-4465/21 z 13. júla\n2021. Zároveň z toho vyplýva, že žalovaní boli zapísaní ako vlastníci nehnuteľností po dobu viac\nako 20 rokov. Je prejavom absolútnej svojvôle najvyššieho súdu nevziať do úvahy tak základnú\nvec, akou je skutočnosť, že žalovaní boli po celý čas zapísaní ako vlastníci, pričom od tohto faktu\nodvodzovali aj možnosť vydržania vlastníckeho práva pre prípad, že by sa kúpna zmluva\npovažovala za neplatnú. Žalobcovia podali žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy\n21. septembra 2011, žalovaní boli zapísaní ako vlastníci od 6. júna 2001. Do podania žaloby\n5\n\nžalobcovia vlastnícke právo žalovaných nikdy nijako nespochybňovali a žalovaní po dobu viac ako\n20 rokov platili za nehnuteľnosti dane, poplatky za komunálne odpady a iné.\n19. Je pravdou, že žalobcovia už ďalšie žaloby podávať nepotrebujú. Podať žalobu však musí\nsťažovateľka, pretože aj keď sa zmieri s tým, že kúpna zmluva je neplatná (s čím vôbec nesúhlasí),\njej právni predchodcovia (žalovaní) boli viac ako 10 rokov v dobrej viere, že sú vlastníkmi\nnehnuteľností, ktoré má ona právo zdediť. Preto nie je možné ani zďaleka konštatovať, že určením\nneplatnosti kúpnej zmluvy došlo k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu a že\nnedôjde k ďalším súdnym sporom. Toto konštatovanie najvyššieho súdu nemá absolútne žiadny\nzáklad v súdnom spise.\n20. Skutočnosť, že v priebehu odvolacieho pojednávania nebolo právnemu zástupcovi žalovaných\numožnené v plnej miere sa vyjadriť, je zrejmá zo zvukového záznamu z odvolacieho pojednávania\nkrajského súdu z 12. decembra 2019. Najvyšší súd sa s touto námietkou nijako nevysporiadal\na neuviedol, z akého právneho predpisu, judikátu či inej normy má vyplývať, že právnemu\nzástupcovi žalovaných nie je umožnené na pojednávaní vyjadriť sa k dokazovaniu a tvrdeniam strán\nvysloveným v priebehu súdneho konania.\n21. Druhou základnou otázkou konania bolo ustálenie, či kúpna zmluva je alebo nie je platná.\nOkresný súd žalobu opakovane zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, v dôsledku\nčoho ani nezisťoval cieľ sledovaný účastníkmi zmluvy, hoci táto povinnosť bola zrejmá\nzo zrušujúceho uznesenia krajského súdu č. k. 5 Co 18/2013-171. Krajský súd však napriek tomu\nskutkový stav v uvedenom smere sám nedoplnil, teda nezisťoval a nezistil, aký cieľ sledovali\núčastníci zmluvy z objektívneho hľadiska, neskúmal, či kúpna zmluva nemala byť spôsobom\nsplatenia pôžičky a či takýto postup nie je obchádzaním zákona. Rovnako sa nezaoberal tým, či\nprevod zálohu je v súlade so zákonom, keďže záložná zmluva nebola zrušená. Na postup krajského\nsúdu preto nepochybne možno aplikovať jeho vlastné zistenie o predčasnosti záverov o existencii\ndisimulovaného úkonu a o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu simulácie. Ani v jednom rozhodnutí\nokresného súdu a krajského súdu nie je dostatočne odôvodnené, na základe čoho by mala byť kúpna\nzmluva neplatná a z akého dôvodu by malo ísť o simulovaný právny úkon. V skutočnosti žalovaní,\nale ani žalobcovia uzavretie kúpnej zmluvy nesimulovali, vedeli, čo podpisujú, chápali význam\nkúpnej zmluvy, uzavreli ju slobodne a vážne s vedomím, že nastane prevod vlastníckeho práva,\npričom všetky tieto následky aj zamýšľali, keďže kúpnu zmluvu uzavrieť chceli.\n22. V súvislosti s namietaným porušením práva vlastniť majetok je podstatné, že žalobcovia si\npožičali od žalovaných sumu 1 330 000 Sk, ktorú žalovaným do dohodnutej doby (20. januára\n2000) nevrátili. Žalovaní sa pokúšali so žalobcami dohodnúť, avšak neúspešne. Na zabezpečenie\nsvojej pohľadávky mali zriadené záložné právo, ale keby dom žalobcov dali vydražiť, išlo by\no nezvratný krok, v dôsledku ktorého by žalobcovia prišli o strechu nad hlavou. Preto takmer 14\nmesiacov po splatnosti pohľadávky zabezpečenej záložným právom došlo k uzavretiu kúpnej\nzmluvy s tým, že kúpna cena bola zaplatená započítaním vzájomných pohľadávok žalobcov\na žalovaných. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že žalobcovia nevrátili žalovaným požičané peniaze, ale\nudržiavali ich v tom, že tak urobia. Po dobu takmer 20 rokov žalovaní nemohli požívať žiadne\núžitky zo svojho majetku, a to ani zo sumy 1 330 000 Sk, ale ani z nehnuteľností, ktoré im patrili\na za ktoré platili dane a poplatky. Táto situácia zakladá aj porušenie práva vlastniť majetok podľa\nčl. 20 ods. 1 ústavy, resp. čl. 1 dodatkového protokolu.\n\n6\n\nIII.\nVyjadrenia najvyššieho súdu, žalobcu 1 a replika sťažovateľky\n23. Z vyjadrenia podpredsedníčky najvyššieho súdu č. KP 3/2023-64, Cpj 38/2023 z 9. februára\n2023 doručeného ústavnému súdu poštou 20. februára 2023 vyplýva, že najvyšší súd ponecháva\nrozhodnutie o ústavnej sťažnosti na úvahe ústavného súdu a súhlasí s upustením od ústneho\npojednávania.\n24. Z vyjadrenia členky senáty 2 C, resp. sudkyne spravodajkyne sp. zn. Cpj 38/2023 z 9. februára\n2023, adresovaného predsedníčke občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré bolo\npripojené k vyjadreniu podpredsedníčky najvyššieho súdu, v súvislosti s námietkou sťažovateľky,\npodľa ktorej najvyšší súd dostatočne nereagoval na argumenty týkajúce sa (ne)existencie\nnaliehavého právneho záujmu, na argumenty namietajúce nedostatočne zistený skutkový stav\na odopretie práva vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, ako aj na námietku nepreukázania záveru\no simulácii kúpnej zmluvy, treba poukázať na ustanovenie § 442 Civilného sporového poriadku,\nv zmysle ktorého dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu,\nlebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd. Súdna prax sa ustálila na názore,\nže ak súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto\ndôvodu vecne nesprávne, avšak táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania nezakladá (napr.\nR 42/1993 a iné).\n25. Krajský súd ustálil z vykonaného dokazovania, že účastníci kúpnej zmluvy, a to žalobcovia\na právny predchodca žalovaných, ako aj žalovaná 2 nemali vôľu predať a kúpiť dotknuté\nnehnuteľnosti. Krajský súd považoval za preukázané, že kúpnu zmluvu uzatvorili z opatrnosti pre\núčely splatenia pôžičky. Preto predmetnou kúpnou zmluvou mali obe strany vôľu zabezpečiť si pre\nprávneho predchodcu žalovaných, resp. žalovanú 2 návratnosť finančných prostriedkov\nposkytnutých žalobcom. Predmetnou kúpnou zmluvou bol zastretý iný právny úkon, išlo teda\no simulovaný právny úkon, ktorý je neplatný pre nedostatok skutočnej vôle konajúcich subjektov\nurobiť tento úkon. Dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je\npostihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz,\nporušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.) a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové\nzávery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces, čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku, avšak dovolací súd takúto vadu v posudzovanom spore\nnezistil.\n26. Sťažovateľka uviedla, že je pravdou, že žalobcovia už ďalšie žaloby podávať nepotrebujú.\nPodľa nej však podať žalobu musí ona, pretože aj keď sa zmieri s tým, že kúpna zmluva je neplatná,\njej právni predchodcovia (žalovaní) boli viac ako 10 rokov v dobrej viere, že sú vlastníkmi\nnehnuteľností, ktoré má ona právo zdediť. Podľa nej nie je možné konštatovať, že určením\nneplatnosti kúpnej zmluvy došlo k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu a že\nnedôjde k ďalším súdnym sporom. Čo sa týka naliehavého právneho záujmu, bolo zrejmé, že\npredmetom konania je žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy. Žalobcovia sú vedení ako vlastníci\npredmetných nehnuteľností, a predmetným súdnym rozhodnutím je preto ich vlastnícke právo\njednoznačne určené a nepotrebujú následne podávať ďalšie žaloby. Predmetom tohto konania však\nnebola otázka vydržania vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam, ktorú následne v konaní\n\n7\n\nnamietali žalovaní. Bolo zrejmé konštatovať, že odvolací súd sa nijakým spôsobom neodklonil\nod rozhodnutí najvyššieho súdu č. k. 1 Cdo 103/2018, 5 Cdo 31/2011, 5 Obo 12/2018 a č. k.\n2 ObdoV 11/2019.\n27. Taktiež je zjavné, že postupom krajského súdu neboli porušené práva sťažovateľky, bolo jej\numožnené zúčastniť sa na pojednávaní a vyjadriť sa ku všetkým podstatným právnym, ako aj\nskutkovým stránkam veci. Toto sťažovateľka v dovolaní pod prípustnosťou v zmysle § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku ani nerozporovala.\n28. Rozsudok najvyššieho súdu nezasahuje do základných práv a slobôd, nie je arbitrárny, ale ani\nústavne neudržateľný, je dostatočne podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnený. Spoľahlivo\nodpovedá na všetky podstatné otázky položené dovolaním v súlade so zákonom a osobitnou\npovahou dovolacieho konania. Konajúci senát sa vysporiadal so všetkými podstatnými dôvodmi,\nktoré mohli potenciálne spôsobiť dôvodnosť dovolania a nie je dôvod sa od právneho názoru senátu\nodchyľovať, keďže rozhodol v súlade so súvisiacimi ustanoveniami Civilného sporového poriadku\na rozhodovacej praxe dovolacích senátov civilného kolégia najvyššieho súdu. Odôvodnenie\nrozsudku je plne v medziach stanovených Civilným sporovým poriadkom a judikatúrou ústavného\nsúdu, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva.\n29. Z vyjadrenia žalobcu 1 (zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n,\n) z 15. februára 2023 doručeného ústavnému súdu elektronicky toho istého\ndňa, ktorou reaguje na prijatú ústavnú sťažnosť, vyplýva, že ju považuje za nedôvodnú.\n30. Sťažovateľka za podstatu ústavnej sťažnosti považuje nezaoberanie sa možnosťou vydržania\nzo strany krajského súdu a najvyššieho súdu. Táto námietka je však nesprávna a nedôvodná, keďže\nnajvyšší súd v dovolacom konaní nemá právo skúmať skutkové tvrdenia a skúma v prvom rade iba\nexistenciu, resp. neexistenciu dovolacieho dôvodu, pričom s touto otázkou sa náležite vysporiadal.\n31. Žalobcovia už v podanom odvolaní poukázali na nemožnosť vydržania vlastníckeho práva\nzo strany žalovaných, a to tak teoreticky, ako aj prakticky, keďže žalovaní nehnuteľnosti nikdy\nv držbe nemali.\n32. V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobcovia\nv odvolaní zdôraznili, že je jedno, či sa uplatňuje určenie neplatnosti zmluvy, alebo určenie\nvlastníckeho práva, keďže výsledný efekt je totožný (je ním spätný prevod vlastníctva na žalobcov).\nS týmto názorom súhlasili tak krajský súd, ako aj najvyšší súd.\n33. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že pri uzavretí kúpnej zmluvy nešlo o simulovaný právny úkon a že\nvšeobecné súdy nezisťovali, aký cieľ sa sledoval uzavretím kúpnej zmluvy, ide o nepravdivé\ntvrdenia. Vyplýva to už z prvej výpovede žalovaného 1 na pojednávaní okresného súdu 12. júna\n2012, keď uviedol: „Toto záložné právo bolo vyznačené aj na LV a veľmi som sa zľakol, keď tam\nboli vyznačené následne aj ďalšie záložné práva v prospech DÚ Kolárovo, resp. keď exekútor\nLiščák vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom uvedených nehnuteľností, ktorý nám\nbol doručený. Veľmi som sa zľakol, že v rámci exekúcie prídem o zábezpeku mojej pôžičky z roku\n1999 a preto som žalobcom ponúkol pôžičku na vyčistenie ich LV s tým, že ako náhradu mojich\ninvestícií mi predajú svoj rodinný dom, aby som mal istotu, že budem uspokojený. My s manželkou\nsme pred podpisom kúpnej zmluvy z marca 2001 o kúpe RD vo vlastníctve žalobcov nemali záujem,\nnechceli sme ho kúpiť.“ Následne uviedol: „Rodinný dom žalobcov sme kupovať nechceli.“ Túto\n8\n\nvýpoveď žalovaný 1 na pojednávaní okresného súdu konanom 21. septembra 2012 potvrdil, keď\nuviedol: „Áno, kúpna zmluva z 28.3.2001 slúžila na zabezpečenie našej pohľadávky voči obom\nžalobcom zo zmluvy o pôžičke z roku 1999 na sumu 1.330.000,- Sk...“. Účel a zmysel kúpnej\nzmluvy je preto jednoznačný.\n34. Na protizákonnosť, neplatnosť a nespravodlivosť kúpnej zmluvy poukázali žalobcovia už\nv žalobe, ako aj vo vyjadrení z 8. júna 2020 k dovolaniu, keď uviedli: «Žalovaní na jednej strane\nvytýkajú odvolaciemu súdu údajný odklon od ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych\nautorít a na strane druhej v uvedených odsekoch dovolania robia to isté. Prezentujú právny názor,\nktorý je v príkrom rozpore so stanoviskom Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobcovia poukázali už\nv samotnej žalobe a to rozhodnutie sp. zn. 2 MCdo 2/2006. V uvedenom stanovisku sa o.i. uvádza:\n„Podľa § 553 ods. 1 OZ môže byť splnenie záväzku zabezpečené prevodom práva dlžníka\nna veriteľa (tzv. zabezpečovacím prevodom práva). O zabezpečovací prevod práva ide vtedy, ak\ndlžník prevedie na veriteľa svoje právo (napríklad vlastnícke) s rozväzovacou podmienkou, že\nzabezpečený záväzok bude splnený. Zabezpečovacím prevodom tak dochádza k zmene v subjekte\npráva do momentu splnenia záväzku (v prípade jeho splnenia sa obnovuje pôvodný stav).“\nV prejednávanej veci ale (na rozdiel od toho) bola dohodnutá zmena v subjekte práva bez\ndohodnutia možnosti obnovy pôvodného stavu.»\n35. Žalobcovia vo vyjadrení z 8. júna 2020 zaujali stanovisko aj k opätovnej námietke sťažovateľky\no odňatí možnosti žalovaným vyjadriť sa ku dôkazom na odvolacom pojednávaní krajského súdu,\nkeď uviedli: „Slová, ktoré žalovaní podsúvajú ako vyjadrenie právneho zástupcu žalobcov sú\nzavádzajúce. Ten sa v skutočnosti ohradil voči minimálne neetickému jednaniu právneho zástupcu\nžalovaných. Uviedol len námietky proti rozsiahlemu prejavu, ktorý po predložení v písomnej forme\nobsahoval spolu až päť strán písaného textu. Jednalo sa o nekorektné a účelové konanie, nakoľko\nku tak obsiahlemu prejavu je nemožné sa na počkanie bez prípravy adekvátne vyjadriť. Preto žiadal\no odročenie pojednávania. Na otázku právneho zástupcu žalobcov položenú právnemu zástupcovi\nžalovaných prečo tak rozsiahle vyjadrenie nepredložil s dostatočným predstihom za účelom\numožnenia sa ku nemu vyjadriť skôr neuviedol nič napriek tomu, že žalobcom vytýkal spôsobovanie\nprieťahov v konaní. Splnenie zákonných podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním\nžalovaní počas celého konania nepreukázali. Ku nimi tvrdenej oprávnenej držbe nikdy, a to ani len\nna krátky čas nedošlo a ani to nepreukázali.“\n36. K námietke sťažovateľky týkajúcej sa tvrdenia najvyššieho súdu, podľa ktorého žalobcovia boli\npo celý čas konania zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci sporných nehnuteľností,\nžalobca 1 uvádza, že je irelevantné, či právni predchodcovia sťažovateľky boli alebo neboli zapísaní\nna liste vlastníctva, pretože nepreukázali splnenie zákonných podmienok vydržania.\n37. Z repliky právneho zástupcu sťažovateľky z 10. marca 2023 doručenej ústavnému súdu\nelektronicky toho istého dňa vyplýva, že reaguje na vyjadrenia najvyššieho súdu a žalobcu 1.\n38. Sťažovateľka trvá na tom, že najvyšší súd nereagoval ani na jeden zo základných argumentov\nuvedených v dovolaní vrátane tých, ktoré sa týkali otázky naliehavého právneho záujmu\nna určovacej žalobe, nedostatočného zistenia skutkového stavu a odňatia možnosti vyjadriť sa pred\nkrajským súdom.\n\n9\n\n39. Namiesto toho, aby sa najvyšší súd vyjadril ku konkrétnym otázkam nastoleným v dovolaní\na v ústavnej sťažnosti, obmedzil sa len na všeobecné a formálne frázy nereflektujúce predmetné\nkonanie. Namiesto toho, aby sa vyjadril, či je v poriadku postup krajského súdu na odvolacom\npojednávaní 12. decembra 2019, iba konštatoval, že je „... zjavné, že postupom odvolacieho súdu\nneboli porušené práva sťažovateľky, bolo jej umožnené zúčastniť sa na pojednávaní a vyjadriť sa\nku všetkým podstatným právnym, ako aj ku skutkovým stránkam veci“. Toto konštatovanie\nnajvyššieho súdu je však nepravdivé, čo sa dá ľahko preukázať zvukovým záznamom z odvolacieho\npojednávania krajského súdu.\n40. Najvyšší súd nereaguje ani na námietku, podľa ktorej krajský súd skutkový stav nezistil a ani sa\nním nezaoberal. Najvyšší súd preto zbytočne predostiera úvahy o tom, že bola preukázaná simulácia\nkúpnej zmluvy, keď z rozsudkov okresného súdu a krajského súdu vyplýva, že simulácia\npreukázaná nebola.\n41. Absurdný je aj záver najvyššieho súdu, podľa ktorého vlastnícke právo žalobcov je jednoznačne\nurčené, a že preto nebolo potrebné zaoberať sa námietkou žalovaných o vydržaní vlastníckeho\npráva, a to s poukazom na to, že „Predmetom tohto konania však nebola otázka vydržania\nvlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam zo strany žalovaných resp. ich právnych predchodcov,\nktorú následne v tomto konaní namietali žalovaní.“. Práve naopak, predmetom konania malo byť\njednoznačne aj posúdenie otázky vydržania vlastníckeho práva, keďže žalovaní od začiatku tvrdili\na preukázali, že aj keby bola kúpna zmluva neplatná, nehnuteľnosti vlastnili v dobrej viere po dobu\nviac ako 10 rokov ešte pred podaním žaloby, platili za nehnuteľnosti dane a poplatky a do podania\nžaloby nikto nikdy ich vlastnícke právo nespochybňoval. To, že sa krajský súd a najvyšší súd\nodmietli takouto závažnou skutočnosťou zaoberať, je jednoznačným pochybením z ich strany, lebo\nak by sa preukázalo, že právni predchodcovia sťažovateľky nehnuteľnosti naozaj vydržali, nikdy by\nnemohol byť skonštatovaný naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti kúpnej\nzmluvy.\n42. Najvyšší súd sa vôbec nevyjadril ani k tomu, prečo považuje za správne uznesenie okresného\nsúdu, ktorý nepripustil žalobcami navrhovanú zmenu petitu rozširujúcu žalobu aj o určenie ich\nvlastníckeho práva, resp. naopak, prečo považuje za správny petit na určenie neplatnosti kúpnej\nzmluvy.\n43. V súvislosti s vyjadrením žalobcu 1 sťažovateľka poukazuje na to, že pokiaľ ide o nakladanie\noprávneného držiteľa s vecou ako vlastnou, platí, že podstata nakladania s vecou ako vlastnou\nnespočíva v jej faktickom ovládaní, pretože fyzické ovládanie je len jedným z možných spôsobov\nnakladania s vecou už aj preto, že niektoré veci fyzicky držať nemožno. Držba nezaniká tým, že\ndržiteľ vec zverí do dočasnej detencie niekomu inému alebo ju dá niekomu do nájmu, či ju\nvypožičia. Aj v týchto prípadoch zostáva držiteľom po dobu nájmu či výpožičky. Oprávnená držba\nnezaniká ani neprítomnosťou držiteľa, jeho hospitalizáciou, uväznením ani jeho nespôsobilosťou\nna právne úkony a jeho fyzickou nemožnosťou vec fakticky ovládať. Právni predchodcovia\nsťažovateľky prenechali užívanie svojich nehnuteľností žalobcom. Za užívanie svojho rodinného\ndomu žalobcami najskôr nepožadovali nájomné, avšak postupom času ich na platenie nájomného\nvyzvali, no žalobcovia nájomné odmietli platiť. Následne potom, ako právni predchodcovia\nsťažovateľky žalobcom 3. augusta 2011 zrušili trvalý pobyt v rodinnom dome a 8. augusta 2011 im\nzaslali výzvu na vysťahovanie, podali žalobcovia na právnych predchodcov sťažovateľky žalobu.\n\n10\n\nTo, že právni predchodcovia sťažovateľky v rodinnom dome nebývali, neznamená, že sa tým\nnejako oslabilo ich vlastnícke právo. Navyše, práve žalobcovia právnym predchodcom\nsťažovateľky zabránili v tom, aby mohli svoje nehnuteľnosti akokoľvek užívať, prípadne scudziť,\npretože okrem žaloby podali aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, aby právni\npredchodcovia sťažovateľky nemohli so svojimi nehnuteľnosťami nijako nakladať.\n44. Otázka vydržania vlastníckeho práv nebola „novou otázkou“, naopak, išlo o podstatnú námietku\nžalovaných, ktorú však krajský súd ignoroval (rovnako tak, ako aj najvyšší súd). Rozhodnutím\nnajvyššieho súdu vznikla potreba ďalšieho súdneho sporu, v ktorom bude potrebné znova sa\nzaoberať otázkami, ktoré boli v konaní absolútne odignorované.\n45. Žalobcom 1 citované a z kontextu vytrhnuté výroky žalovaného 1 nepreukazujú, že by\nvšeobecné súdy zisťovali, aký cieľ sledovali účastníci uzavretím kúpnej zmluvy. Cieľom\nzmluvných strán bolo uzavrieť kúpnu zmluvu, ktorou sa prevedie vlastnícke právo\nk nehnuteľnostiach zo žalobcov na žalovaných.\n46. Kúpna zmluva neslúžila na opätovné zabezpečenie pohľadávky právnych predchodcov\nsťažovateľky (tú už mali zabezpečenú záložným právom), ale cieľom kúpnej zmluvy bol prevod\nvlastníckeho práva zo žalobcov na žalovaných, pričom kúpna cena bola zaplatená započítaním.\nO tom, aké následky bude mať uzavretie kúpnej zmluvy, zmluvné strany vedeli a význam kúpnej\nzmluvy chápali.\n47. Vyjadrenie, ktoré právny zástupca žalovaných na odvolacom pojednávaní krajského súdu začal\nprednášať, slúžilo najmä na zhrnutie priebehu konania, aby aj ostatné členky senátu krajského súdu\nvedeli, o čom je predmetný spor. Zároveň bolo aj záverečnou rečou. Neobsahovalo skutočnosti,\nktoré by už predtým neboli v súdnom konaní spomenuté, prípadne nové dôkazy.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n48. Za hlavný argument podanej ústavnej sťažnosti treba podľa názoru sťažovateľky považovať tú\nokolnosť, či bola správne posúdená otázka danosti naliehavého právneho záujmu na požadovanom\nurčení neplatnosti kúpnej zmluvy. Sťažovateľka v tomto smere nesúhlasí so závermi najvyššieho\nsúdu, keďže v danom prípade sa kladným rozhodnutím o neplatnosti kúpnej zmluvy spor medzi\nstranami nevyriešil, pretože právni predchodcovia sťažovateľky, ako aj samotná sťažovateľka\nv priebehu konania poukazovali na to, že aj keby mala byť kúpna zmluva neplatná, žalovaní\nnadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dlhoročnou, dobromyseľnou a nerušenou\ndržbou, teda vydržaním, a to aj napriek tomu, že nehnuteľnosti nemali priamo vo fyzickej držbe.\nVšeobecné súdy sa však týmto aspektom veci vôbec nezaoberali a najvyšší súd dospel k záveru\no danosti naliehavého právneho záujmu s poukazom na judikatúru pripúšťajúcu určovaciu žalobu aj\nv prípadoch, ak je možné brániť právo aj iným druhom žaloby, a to pokiaľ sa daným rozhodnutím\nspor medzi stranami vyrieši (pozri body 16, 17 a 19).\n49. Najvyšší súd uvádza v súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu, že predmetom\nkonania je žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia sú vedení ako vlastníci sporných\nnehnuteľností, predmetným súdnym rozhodnutím je ich vlastnícke právo jednoznačne určené,\na preto nepotrebujú následne podávať ďalšie žaloby. Predmetom konania nebola otázka vydržania\n\n11\n\nvlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, išlo o námietku žalovaných uplatnenú v konaní\n(pozri bod 26).\n50. Podľa názoru žalobcu 1 námietka sťažovateľky vytýkajúca krajskému súdu a najvyššiemu súdu,\nže sa nezaoberali možnosťou vydržania, je nesprávna a nedôvodná, keďže najvyšší súd\nv dovolacom konaní nemá právo skúmať skutkové tvrdenia. Žalobcovia už v odvolacom konaní\npoukázali na nemožnosť vydržania vlastníckeho práva zo strany žalovaných, keďže žalovaní\nnehnuteľnosti nikdy v držbe nemali (pozri body 30 a 31).\n51. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých\nvlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.\n52. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne\nSlovenskej republiky.\n53. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek trestnom čine,\nz ktorého je obvinený.\n54. Podľa čl. 1 prvej a druhej vety dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákona a všeobecné zásady medzinárodného práva.\n55. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak\nako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu alebo\ninú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje ústava každému právu, ktoré je\nv právnom poriadku Slovenskej republiky upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom\nmožno domáhať na súdnom alebo inom orgáne Slovenskej republiky. Poskytnutie práva na súdnu\nalebo inú právnu ochranu nie je možné obmedziť iba na základné práva a slobody tak, ako sú\nuvedené v druhej hlave ústavy. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1\nústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať\npri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných\norgánov Slovenskej republiky.\n56. Ústavný súd vychádza z tej nespornej skutočnosti, že žalovaní (a následne aj sťažovateľka ako\nich právna nástupkyňa) sa v konaní o žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy podanej\nžalobcami bránili alternatívne (popri tvrdení, že kúpna zmluva je zo všetkých namietaných hľadísk\nplatná) aj tým, že i keby mala byť kúpna zmluva neplatná, aj tak vlastnícke právo v čase podania\nžaloby žalobcov by už nadobudli viac ako 10-ročnou dobromyseľnou a nerušenou držbou sporných\nnehnuteľností, teda vydržaním vlastníckeho práva. Rovnako je medzi účastníkmi konania nesporné,\nže krajský súd, ale ani najvyšší súd nevenovali tejto námietke pozornosť a nezaujali v súvislosti\ns ňou nijaké stanovisko.\n57. Podľa názoru ústavného súdu ak sa žalovaná strana bráni proti žalobe požadujúcej určiť\nneplatnosť kúpnej zmluvy, ktorou žalovaná strana mala nehnuteľný majetok nadobudnúť, tvrdením,\npodľa ktorého bez ohľadu na platnosť, resp. neplatnosť kúpnej zmluvy vlastnícke právo nadobudla\nmedzičasom (ešte pred podaním žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) iným spôsobom, je\n12\n\ntým v dostatočnej miere spochybnená danosť naliehavého právneho záujmu žalujúcej strany\nna požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pretože potom nie je možné konštatovať, že\nurčením neplatnosti kúpnej zmluvy dôjde k úplnému vyriešeniu obsahu spornosti právneho vzťahu\na že nedôjde k ďalším súdnym sporom. Pokiaľ teda najvyšší súd sa nezaoberal s argumentáciou\nžalovanej o nadobudnutí vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti vydržaním a ex ante uzavrel\ndanosť naliehavého právneho záujmu pri určení neplatnosti kúpnej zmluvy, porušil základné právo\nsťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n58. Podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. a) a b) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ústavný súd uznesenie najvyššieho súdu č. k. 2 Cdo 146/2020 z 28. júla 2022\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Najvyšší súd je v ďalšom konaní\nvo veci podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu\nvyjadrenými v tomto náleze.\n59. Základné právo vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy) a právo na majetok (čl. 1 dodatkového\nprotokolu) sú práva hmotného charakteru. Vyslovením porušenia základných práv sťažovateľky\noznačených v bode 1 výroku nálezu ústavný súd neprejudikuje otázku vlastníctva k označenej\nnehnuteľnosti. Túto solus primus musí všeobecný súd posúdiť a bez súčasnej ingerencie ústavného\nsúdu určiť, či sťažovateľka je (nie je) vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti. Do tej doby okolnosti\nprípadu nenasvedčujú tomu, že by rozhodnutiami (postupom) všeobecných súdov došlo\nk formálnemu alebo faktickému zbaveniu majetku sťažovateľky. Preto ústavný súd dospel k záveru,\nže v prípade sťažovateľky nemohlo dôjsť k zásahu napadnutým uznesením najvyššieho súdu do jej\npráva vlastniť majetok, resp. do jej práva na majetok, preto v tejto časti ústavnej sťažnosti\nnevyhovel (bod 4 výroku nálezu).\n60. S poukazom na závery uvedené v bodoch 57 a 58 už nie je potrebné, aby sa ústavný súd\nzaoberal ďalšími námietkami sťažovateľky uplatnenými v ústavnej sťažnosti. Ide o námietky\ntýkajúce sa záverov o neplatnosti kúpnej zmluvy v dôsledku simulácie, ako aj o namietané\nporušenie práva vyjadriť sa k všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nv súvislosti s odvolacím pojednávaním krajského súdu. Vzhľadom na záver o nedostatku\nnaliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy strácajú tieto ďalšie námietky\npraktický význam.\n61. Požiadavke sťažovateľky na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 eur nebolo\nmožné vyhovieť (bod 4 výroku nálezu). Vyslovením porušenia označených článkov ústavy,\ndohovoru a dodatkového protokolu najvyšším súdom, zrušením jeho rozsudku a vrátením veci\nna ďalšie dovolacie konanie bola sťažovateľke poskytnutá plná satisfakcia za porušenie jej práv.\nPreto priznanie finančného zadosťučinenia už neprichádzalo do úvahy.\n62. Sťažovateľka požadovala priznanie náhrady trov konania 492,31 eur.\n63. Sťažovateľke by za dva úkony právnej služby v roku 2022 (prevzatie a príprava zastúpenia\na ústavná sťažnosť) patrila odmena vo výške dvakrát po 193,50 eur, ako aj dva režijné paušály\npo 11,63 eur. Za jeden úkon právnej služby v roku 2023 (replika na vyjadrenia najvyššieho súdu\na žalobcu 1) by patrila odmena vo výške 208,67 eur a režijný paušál vo výške 12,52 eur. Celková\nsuma odmeny a režijných paušálov by bola 631,45 eur, k čomu by patrila ešte aj daň z pridanej\n13\n\nhodnoty vo výške 126,29 eur. Úhrnom by preto išlo o sumu 757,74 eur. Keďže ale sťažovateľka\npožadovala priznať iba čiastku 492,31 eur, nebolo možné priznať jej viac, ako túto požadovanú\nsumu (bod 3 výroku nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. apríla 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "naliehavý právny záujem", "zmluva-neplatnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zmluva-kúpna zmluva", "kataster nehnuteľností", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "žaloba-určovacia", "naliehavý právny záujem", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cdo/146/2020", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "f32c102f-9e62-4d8c-af6c-6e61354bc85c:03d03609-1668-4488-8e75-7aaa4cef8f22", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2", "spisova_znacka": "2ObdoV/11/2019", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/11/2019 z 10. 12. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-12-10", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7010234443.2"}, {"guid": "dd7d353a-5e83-4353-b318-124dfdd91028:8a9769c6-3ea2-4422-a91a-7b4ba7023f7c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:2610208227.1", "spisova_znacka": "1Cdo/103/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/103/2018 z 15. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:2610208227.1"}, {"guid": "7a280881-e3eb-4ad0-bb05-c2cd649f672d:e64c4403-7584-4416-a55a-a0074864349e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6416205146.1", "spisova_znacka": "12Co/125/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/125/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6416205146.1"}, {"guid": "333eebb8-9b7d-4762-aa23-ba03bf95c352:44b5dedb-3317-40f2-9b6c-aa6c3f21ebde", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6214208445.3", "spisova_znacka": "12Co/124/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/124/2017 z 26. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-04-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6214208445.3"}, {"guid": "4599505c-d390-430d-8ed4-69eb893d72da:9f96763a-0a31-4515-8e69-f65481030893", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1", "spisova_znacka": "5Co/697/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/697/2015 z 8. 8. 2016", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2016-08-08", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7814208599.1"}, {"guid": "9c320b16-7879-4abf-a4ba-d47992a6005e:1e876be6-5a66-4e37-97c3-c7d322422c16", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2015:1310210930.1", "spisova_znacka": "5Co/18/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/18/2013 z 11. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2015-05-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2015:1310210930.1"}], "citovane_v": [{"guid": "53623e76-379d-418e-87a1-12cabb25519a:609a05b4-e4c5-43ff-846e-9c7968409bcf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:4211216454.1", "spisova_znacka": "2Cdo/31/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/31/2023 z 2. 8. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-08-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:4211216454.1"}, {"guid": "055ec68c-6fd6-4a4c-a6fc-e2506ca5a188:089e6f24-925b-4bf2-966e-5cab26f06976", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:8123205092.2", "spisova_znacka": "22Co/25/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/25/2024 z 9. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:8123205092.2"}, {"guid": "b9d61704-a063-490f-acfa-9e859fc7ee14:5c2111d0-f57e-4215-954a-799a3da61756", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2024:4211216454.9", "spisova_znacka": "12Co/107/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/107/2023 z 10. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2024-12-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2024:4211216454.9"}, {"guid": "fd1350cb-3548-4e64-8586-bc691f888fd8:721429e1-9e3c-4bbc-9338-fbc338eb0619", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2026:3125207610.2", "spisova_znacka": "37Cb/100/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cb/100/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2026:3125207610.2"}]}