{"guid": "ussr:ca56c4ca-6765-41f6-80c4-4f3b8963aced", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 331/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 331/2023 z 28. 11. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 28. novembra 2023, sp. zn. II. ÚS 331/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-11-28", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca56c4ca-6765-41f6-80c4-4f3b8963aced", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.331.2023.2/text", "citacie_n": 10, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 331/2023-47\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nIvana Fiačana (sudcu spravodajcu) a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa HORNEX, a. s., Agátová 4D, Bratislava,\nIČO 35 802 570, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Škubla & Partneri s.r.o.,\nDigital Park II, Einsteinova 25, Bratislava, IČO 36 861 154, v mene ktorej koná advokát\nMgr. Martin Škubla, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/83/2021\nz 15. decembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/83/2021 z 15. decembra 2022\nb o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a jeho právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 4Obdo/83/2021 z 15. decembra 2022\nz r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n796,28 eur a zaplatiť ich jeho právnemu zástupcovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 30. marca 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„najvyšší súd“) č. k. 4Obdo/83/2021 z 15. decembra 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ uzavrel 4. februára 2014 zmluvu o dielo\n(ďalej len „zmluva“), ktorej predmetom bol jeho záväzok zhotoviť pre objednávateľa dielo – stavbu\n„HYPERMARKET ARDIS Šamorín“. V čase uzatvorenia zmluvy objednávateľ disponoval iba\nprojektovou dokumentáciou pre územné konanie, ktorá kvôli všeobecnosti nemohla postačovať\nna stanovenie rozsahu a ceny diela. Objednávateľ mal preto po podpise zmluvy „dodať realizačnú\nprojektovú dokumentáciu a výkaz výmer“. Vzhľadom na neurčený rozsah diela v čase podpisu\nzmluvy si zmluvné strany dohodli spôsob tvorby ceny diela tak, že sťažovateľ ako zhotoviteľ mal\ndielo realizovať prostredníctvom subdodávateľov, a v cene prostredníctvom tzv. listov určenia\npoddodávateľa, ktoré podpisoval objednávateľ a sťažovateľ, si mal k cene subdodávky pripočítať\nprirážku dohodnutú v zmluve, a takto určenú cenu príslušnej časti diela vyfakturovať\nobjednávateľovi. Zmluvné strany sa zároveň dohodli, že cena diela neprekročí sumu 3,8 mil. eur\nbez dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ak by hrozilo jej prekročenie, vykonajú\nopatrenia na úpravu rozsahu diela a opatrenia vo výbere subdodávok s cieľom znížiť skutočnú cenu\ndiela pod dohodnutú hranicu. Vzhľadom na to, že ku dňu podpisu tejto zmluvy nebol známy\ncelkový rozsah diela, zmluvné strany sa dohodli, že za dodržanie a neprekročenie uvedenej celkovej\nceny diela budú zodpovedať spoločne, a to najmä vhodným výberom poddodávateľov, materiálov\na technických riešení. V priebehu realizácie diela objednávateľ vybral subdodávateľov so súčtom\ncien všetkých subdodávok v sume 3 799 096,26 eur bez DPH. Po pripočítaní zmluvnej prirážky\nsťažovateľa a po odpočítaní ceny nevykonaných prác dosiahla celková cena diela sumu\n4 372 862,08 eur.\n3. Dňa 3. augusta 2018 podal sťažovateľ na Okresnom súde Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný\nsúd“) žalobu, ktorou sa domáhal proti objednávateľovi zaplatenia sumy 687 434,50 eur (t. j. sumy\n572 862,08 eur + 20 % DPH) s príslušenstvom z titulu neuhradenej zmluvnej prirážky sťažovateľa.\nŽalovaný sa v konaní bránil najmä tým, že sumu 3,8 mil. eur bez DPH uvedenú v bode 4.2 zmluvy\npovažoval za maximálnu cenu diela, ktorú nebolo možné za žiadnych okolností prekročiť s tým,\nže bolo rizikom sťažovateľa, ako sa vyvinie rozsah diela popri maximálnej cene diela.\n4. Okresný súd rozsudkom č. k. 24Cb/7/2018 z 18. júna 2020 žalobe vyhovel. V odôvodnení\nuviedol, že objednávateľ porušil svoju povinnosť dodať sťažovateľovi výkaz výmer, čím\nnekvantifikoval rozsah diela, v nadväznosti na čo sa objednávateľ nemohol odvolávať na zmluvne\nodhadovanú cenu diela, keďže táto sa vzťahovala iba na rozsah diela určený výkazom výmer, ktorý\nvšak kvôli nečinnosti objednávateľa dodaný nebol, preto má sťažovateľ nárok na zaplatenie ceny\ndiela v rozsahu skutočne vykonaných prác.\n5. Proti rozsudku okresného súdu podal objednávateľ odvolanie. Krajský súd zmenil rozsudok súdu\nprvej inštancie tak, že žalobu sťažovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že (i) v rámci\nskúmania platnosti zmluvy dospel k záveru, že táto je platná, pretože zmluvné strany si určite\na zrozumiteľne určili dielo už tým, že dielom je stavba „HYPERMARKET ARDIS Šamorín“,\n(ii) dielo nemôže byť vymedzené určite a zrozumiteľne bez toho, aby bol známy jeho rozsah\n(t. j. aby zhotoviteľ vedel, čo konkrétne ide zhotoviť), preto dospel k záveru, že ak bola zmluva\nplatná, bol v čase jej uzavretia známy rozsah diela, pričom ho vymedzovala realizačná projektová\n\n2\n\ndokumentácia, (iii) nie je správny záver súdu prvej inštancie o tom, že nedodaním výkazu výmer\nnemohla byť suma 3,8 mil. eur bez DPH dohodnutá ako maximálna cena diela, (iv) skutočnosť,\nže v čase podpisu zmluvy neexistovala realizačná projektová dokumentácia, ale existovala iba\nprojektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, nebránila požiadavke dostatočne určiť dielo\npri podpise zmluvy a rovnako nebránila možnosti strán uzavrieť dohodu o maximálnej cene diela,\n(v) strany mohli zmeniť zmluvu iba prostredníctvom písomného dodatku, (vi) listy určenia\npoddodávateľa nemali pre konkretizáciu ceny diela žiadnu relevanciu, pretože nie sú spôsobilé\nmeniť záväzok zmluvných strán.\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, a to z dôvodu porušenia práva\nna spravodlivý proces podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ako\naj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 421 písm. a) a b) CSP.\n7. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 420 CSP sťažovateľ namietal (i) nedostatočné odôvodnenie\nrozsudku odvolacieho súdu; (ii) rozhodnutie ultra petitum; (iii) skutočnosť, že odvolací súd dospel\nk odlišným skutkovým zisteniam bez vykonania vlastného dokazovania; (iv) že odvolací súd\nuviedol závery, ku ktorým sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť, a tým porušil zákaz vydávania\nprekvapivých rozhodnutí.\n8. Vo vzťahu k nedostatočnému odôvodneniu sťažovateľ v dovolaní poukázal na šesť konkrétnych\nnedostatkov, ktoré odvolací súd opomenul pre prijatie svojho záveru zohľadniť a odôvodniť.\nVo vzťahu k rozhodnutiu ultra petitum sťažovateľ poukazuje v dovolaní na to, že odvolací súd\ndospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že v prejednávanom prípade bol rozsah diela\nznámy už v čase podpisu zmluvy, a to napriek tomu, že by žalovaný toto zistenie v odvolaní\nnamietal. Odvolací súd však na tomto závere založil svoje právne posúdenie veci, a to bez toho, aby\nsa tejto zmeny záveru súdu prvej inštancie žalovaný v odvolaní domáhal, čím odvolací súd podľa\nsťažovateľa založil zásadnú vadu rozsudku odvolacieho súdu. Vo vzťahu k namietaným vadám\ndokazovania sťažovateľ v dovolaní poukázal na to, že nie je vôbec zrejmé, ako odvolací súd dospel\npo vykonaní dokazovania k záveru, že výkaz výmer je nespôsobilý určiť rozsah diela, a o možnosti\nurčiť rozsah diela len projektovou dokumentáciou. Vo vzťahu k prekvapivým rozhodnutiam\npoukázal na to, že odvolací súd sťažovateľovi neumožnil sa vyjadriť k odlišným právnym záverom,\nku ktorým dospel odvolací súd.\n9. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP sťažovateľ namietal najmä, že (i) odvolací súd\npri výklade zmluvy neprihliadol na správanie sa zmluvných strán po uzatvorení zmluvy;\n(ii) nesprávne vykladal zmluvné ustanovenia o maximálnej cene diela; a (iii) nesprávne právne\nposúdil, čo sa rozumie dielom, t. j. nerozlišoval medzi predmetom diela a rozsahom diela.\nSťažovateľ v dovolaní naformuloval sedem otázok, ktoré boli podľa neho rozhodné pre právne\nposúdenie jeho nároku: 1. „Má sa zmluva uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka, aká je aj\npredmetom posudzovania v tomto konaní, vykladať a/ aj z pohľadu praxe, ktorú strany medzi sebou\nzaviedli po jej uzavretí, t. j, aj z pohľadu následného správania strán, b/ aj vzhľadom na všetky\nokolnosti súvisiace s týmto prejavom vôle (t. j. že je potrebné vziať do úvahy všetky ustanovenia\nZmluvy, ktoré nie je možné posudzovať izolovane, ale vždy vo vzájomných súvislostiach?“ 2. „Môžu\nsi zmluvné strany zmluvy o dielo v kontexte ust. § 536 ods. 1 a 3 a ust. § 546 ods. 1 ObchZ\ndohodnúť pevnú alebo maximálnu cenu v prípade, že si v zmluve v čase jej uzavretia nedohodli\ncelkový rozsah diela?“ 3. „Má sa dielom rozumieť vec - stavba a nie zhotovenie stavby,\n\n3\n\nt. j. činnosť, výsledkom ktorej je stavba?“ 4. „Môže byť rozsah stavebného diela dostatočne určito\nvymedzený na základe projektovej dokumentácie pre územné konanie, t. j. dokumentu, ktorý\nneobsahuje popis prác potrebných na zhotovenie diela ani požadované použité materiály, ale len\nprvotný a len hrubý popis výsledku diela?“ 5. „Je dohoda pevnej, prípadne maximálnej ceny diela,\nktorého rozsah nie je známy, resp. výkon práv z nej odvodených, v súlade so zásadami poctivého\nobchodného styku podľa ust. § 265 ObchZ, resp. v súlade s dobrými mravmi podľa ust. § 39 OZ\nalebo s inými právnymi normami, ak rozsah diela na základe takej zmluvy o dielo relevantne určuje\nvýlučne objednávateľ, a to dodatočne po podpise zmluvy o dielo, t. j. zhotoviteľ nemá žiadny\npodstatný vplyv na rozsah diela a výšku skutočných nákladov na jeho zhotovenie?“ 6. „Je možné\nobsah záväzkov založených písomnou zmluvou o dielo podľa Obchodného zákonníka meniť aj\nkonkludentným spôsobom alebo iným spôsobom prejavu vôle, odlišným od písomnej formy\ndohodnutej v zmluve, ak sa žiadna zo strán takéhoto nedostatku dohodnutej formy nedovolávala?“\n7. „Ak sa zmluvné strany dohodnú, že (i) stavba sa bude realizovať výlučne poddodávateľmi,\nktorých vyberie objednávateľ za pomoci zhotoviteľa, pričom zhotoviteľ následne zmluvne zabezpečí\nspoluprácu poddodávateľov odsúhlasených objednávateľom, (ii) zhotoviteľ bude riadiť výstavbu\na spravovať stavenisko (t. j. vystupovať ako generálny manažér výstavby), (iii) za čo všetko mu má\npatriť odplata pozostávajúca z ceny poddodávok plus odmena (marža), je možné takýto vzťah\npovažovať za zmluvu o dielo podľa Obchodného zákonníka, alebo možno uzavrieť, že strany\nuzatvorili v skutočnosti iný zmluvný typ, resp. zmiešaný právny úkon alebo inominátnu zmluvu\ns inou (vlastnou) úpravou vzniku nároku dodávateľa (žalobcu) na zaplatenie odplaty za vykonané\nplnenie?“\n10. Napadnutým uznesením najvyšší súd dovolanie odmietol. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim\nsa porušenia práva na spravodlivý proces [§ 420 písm. f) CSP] tieto vyhodnotil ako nedôvodné.\nVo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu (§ 421 CSP) dovolací súd je toho názoru, že\nsťažovateľ vlastne ,,nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným ku skutkovým\nzisteniam vyplývajúcim z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi stranami, ktorý je odlišný od právneho\nnázoru súdu prvej inštancie“ (bod 86 napadnutého uznesenia). Ďalej však dovolací súd konštatuje\n(bod 87), že ,,existencia či neexistencia dohody zmluvných strán o maximálnej cene diela,\npredstavuje otázku skutkovú, je výsledkom skutkových zistení odvolacieho súdu, ku ktorým tento\ndospel v rámci vykonaného dokazovania. Zisťovanie obsahu zmluvy a výklad jeho jednotlivých\nustanovení predstavuje otázku skutkovú (nielen ohľadne ceny diela, aj jeho rozsahu).“. Vo vzťahu\nk rozlíšeniu medzi skutkovou a právnou otázkou poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu\nč. k. 3Cdo/27/2019, ako aj na svoju judikatúru (hoci neuvedenú), podľa ktorej ,,pokiaľ súd zisťuje\nobsah zmluvy, a to aj za pomoci výkladu prejavov zmluvných strán v zmysle § 35 ods. 2 OZ, rieši\nskutkové otázky (skúma a zamýšľa sa nad tým, či sú ustanovenia zmluvy jasné, aký majú zmysel, či\nsi navzájom neprotirečia). Výsledkom tejto činnosti súdu sú skutkové zistenia a z nich vyvodené\nskutkové závery súdu. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý tvorí podstatu tohto výsledku, nemožno\npovažovať za právne posúdenie.“. Vo vzťahu k otázke č. 5 a 7 dovolací súd uviedol, že ,,v rámci\nodvolacieho konania žalobca túto námietku neuplatnil, a teda nemôže byť predmetom skúmania\nprvýkrát až v dovolacom konaní“ (bod 90). Dovolací súd v závere dodáva, že úvahy sťažovateľa\nsmerujúce k výkladu zmluvy o dielo sú skutkového, a nie právneho charakteru a sťažovateľ sa len\nsnaží vyvrátiť dovolacím súdom prijatý záver o rozsahu diela a maximálnej cene diela. Dovolací\nsúd teda uzavrel, že otázky nie sú vymedzené tak, ako to požaduje § 432 v spojení s § 421 CSP.\n\n4\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n11. Proti napadnutému uzneseniu podal sťažovateľ ústavnú sťažnosť, v ktorej opísal priebeh\nkonania a namietol porušenie svojich práv.\n12. V prípade posúdenia dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) v spojení s § 431 CSP\nsťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. Arbitrárnosť vidí v tom, že najvyšší súd\nsa (i) nezaoberal všetkými dovolacími dôvodmi, (ii) vyhol sa meritu dovolacej námietky\no prekročení rozsahu (ultra petitum) odvolania odvolacím súdom, na základe čoho ju neposúdil,\nkeďže si jej obsah zúžil iba na problém správnej právnej kvalifikácie, (iii) vyhol sa meritu dovolacej\nnámietky týkajúcej sa dokazovania v odvolacom konaní, (iv) nesprávne sa vysporiadal s námietkou\nzákazu vynášania prekvapivých rozhodnutí.\n13. V prípade posúdenia dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. a) a b) v spojení s § 432\nCSP sťažovateľ nesúhlasí s paušálnym konštatovaním dovolacieho súdu, že dovolacie otázky\nsmerujú k nesprávnym skutkovým zisteniam odvolacieho súdu a nie sú právnymi otázkami.\n14. Podstata polemiky medzi sťažovateľom a najvyšším súdom spočíva v tom, kde je hranica medzi\nskutkovou (kauzálnou) realitou a právnou (normatívnou) realitou v procese zisťovania skutkového\nstavu a následnej interpretácie a s ňou spojenej aplikácie práva. Sťažovateľ sa nestotožňuje\ns judikatúrou najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/29/2019, že námietka nesprávnej interpretácie zmluvy\nje skutkovou námietkou. Najvyšší súd tak nesprávne rozširuje rámec toho, čo je skutková otázka.\nPodľa sťažovateľa interpretácia ustanovení zmluvy je skúmanie toho, čo má byť, teda aplikácia\nhmotnoprávnych noriem, aby sa mohlo zistiť, čo sa touto zmluvou má rozumieť. Sťažovateľ\npoukazuje na celkový nesprávny výkladový trend dovolacieho súdu v otázke rozlíšenia medzi\nskutkovou a právnou otázkou (4Obdo/31/2021, 4 Obdo/45/2017, 3 Obdo/70/2019). Na druhej\nstrane poukazuje na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu (III. ÚS 210/2021), ktorý tento trend\nkoriguje. Takisto poukazuje na judikatúru ústavného súdu, ako aj Ústavného súdu Českej republiky,\npodľa ktorej ide o otázku nie vždy jednoznačnú a v prípade pochybností je potrebné ju vyriešiť\nv prospech dovolateľa (II. ÚS 664/19).\n15. Sťažovateľ uvádza, že otázky zámerne formuloval ako všeobecné otázky, zodpovedanie ktorých\nby následne usmernili konajúci súd pri výklade zmluvy uzatvorenej medzi stranami. Aj z tohto\ndôvodu nemohlo ísť o skutkové otázky. Ak by aj úvaha dovolacieho súdu mala byť správna v tom,\nže otázky smerovali „len“ k zisťovaniu obsahu zmluvy, stále by nešlo o skutkové, ale právne\notázky.\n16. Vo vzťahu k výhrade dovolacieho súdu, že právne otázky č. 5 a 7 nenamietol skôr, teda\nuž v odvolacom konaní, sťažovateľ tento záver vyvracia a poukazuje na konkrétne podanie\nz 29. apríla 2020, kde vzniesol námietku rozporu prípadnej dohody o maximálnej cene diela\nna neznámy rozsah diela so zásadami poctivého obchodného styku. Vo vzťahu k otázke č. 7\npoukazuje na to, že táto otázka je reakciou na argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú prvýkrát až\nv rozsudku odvolacieho súdu, konkrétne na jeho argumentáciu, že z dôvodu priority výkladu\nv prospech platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou si odvolací súd stanovil ako\nvýchodisko svojich právnych úvah zistenie, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o dielo ako zmluvný\ntyp a táto zmluva je platná. Na základe toho a na základe nesprávnej právnej úvahy odvolacieho\n\n5\n\nsúdu, že podmienkou platnosti zmluvy o dielo (ako jej podstatná náležitosť) je známy rozsah diela,\nnielen predmet diela, potom odvolací súd prijímal závery, ktoré sú podľa sťažovateľa chybné (napr.\nže rozsah diela určila projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie, a nie výkaz výmer).\n17. V závere sťažovateľ poukazuje aj na to, že závery dovolacieho súdu, že ide o otázky skutkové,\nnie sú dostatočne odôvodnené.\nIII.\nVyjadrenie najvyššieho súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľa\n18. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že by\nsa nedostatočne zaoberal dôvodmi, pre ktoré malo dôjsť k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa\n§ 420 písm. f) CSP, a poukazuje na body 67 – 79 napadnutého uznesenia. Takisto je toho názoru, že\nje napadnuté rozhodnutie dostatočne odôvodnené, nie je vnútorne rozporné ani nelogické.\nVo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 v spojení s § 432 CSP dovolací súd uvádza, že\ndovolanie nemožno odôvodňovať tvrdením o nesprávne, resp. neúplne zistených skutkových\nokolnostiach, pričom dovolateľom vznesené otázky predstavujú otázky skutkové, nie právne.\nPri posudzovaní vymedzenia skutkovej a právnej otázky najvyšší súd vychádzal z právneho\nnázoru najvyššieho súdu vyjadreného v uzneseniach najvyššieho súdu č. k. 4Obdo/50/2021\na č. k. 3Obdo/27/2019. Najvyšší súd dopĺňa, že v zmysle § 442 CSP je viazaný zisteným\nskutkovým stavom, nie je treťou inštanciou a nemôže vykonať bezbrehý dovolací prieskum.\n19. Zúčastnená osoba poukazuje na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej môže ústavný súd\ndo interpretácie prípustnosti dovolania zasiahnuť len v prípade, ak je nepriateľská z hľadiska\nochrany základných práv a slobôd. Vo vzťahu k dovolacej argumentácii podľa § 420 písm. f) CSP\nzastáva názor, že dovolací súd sa s touto argumentáciou dostatočne vysporiadal, pričom poukazuje\nna judikatúru, podľa ktorej súd musí dať odpoveď len na relevantné argumenty. Prípadné\nnedostatky v odôvodnení musia mať ústavnú intenzitu. Vo vzťahu k dovolacej argumentácii podľa\n§ 421 CSP uvádza, že všetky otázky smerujú k riešeniu jedinej otázky, a to či medzi stranami sporu\nexistovala alebo neexistovala dohoda o maximálnej cene diela. Podľa zúčastnenej osoby všetky\nostatné otázky (právne či skutkové) neboli pre rozhodnutie tohto sporu kľúčové. Dovolací súd však\ntúto kľúčovú otázku vyhodnotil ako otázku skutkovú, a nie právnu (pozri bod 87 a nasl.), pričom\ntento svoj právny názor odôvodnil s odkazom na svoje skoršie rozhodnutie č. k. 3Cdo/27/2019,\nktoré definovalo právnu a skutkovú otázku a vymedzilo rozdiely medzi nimi. S ohľadom na to\nmožno konštatovať, že dovolací súd postupoval v súlade so svojou skoršou rozhodovacou\nčinnosťou (III. ÚS 72/2021 a IV. ÚS 573/2022). Vo svetle uvedeného nemožno považovať\nexistenciu či neexistenciu dohody o maximálnej cene za dielo medzi stranami sporu za otázku inú\nnež skutkovú. Rozhodnutie dovolacieho súdu je teda aj v tejto časti možné označiť za správne\na v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou.\n20. Sťažovateľ k vyjadreniu najvyššieho súdu uvádza, že sa opätovne vyhol konkrétnemu\nvyjadreniu sa k namietaným otázkam, jeho vyjadrenie je všeobecné a len opakujúce dosiaľ tvrdené.\nSťažovateľ poukazuje na to, že nespochybňuje, že dovolanie nie je prípustné proti skutkovým\notázkam. Spochybňuje to, ako určuje najvyšší súd hranicu medzi skutkovými a právnymi otázkami.\nNajvyšší súd podľa sťažovateľa pri tomto úsudku vychádzal z nesprávnych záverov, keď napríklad\nvyhodnotil, že výklad zmluvy bude vždy otázkou skutkovou; argumentácia sťažovateľa pritom je,\n6\n\nže zistenie existencie zmluvy a jej obsahu je skutkovou otázkou (v tom nie je spor), avšak právny\nvýklad (interpretácia) obsahu zmluvy je už právnou otázkou (v tom je spor).\n21. Sťažovateľ k vyjadreniu zúčastnenej osoby uvádza, že nespochybňuje závery ústavného súdu,\navšak je toho názoru, že v jeho prípade došlo interpretáciou ustanovení o prípustnosti dovolania\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Vo vzťahu k dovolacej argumentácii k § 420 písm. f) je aj\nvyjadrenie zúčastnenej osoby len všeobecné, nereaguje na argumenty sťažovateľa a jeho\nargumentáciu zjednodušuje na jednoduchú nespokojnosť, čo sťažovateľ považuje za neadekvátne.\nVo vzťahu k dovolacej argumentácii k § 421 CSP uvádza, že argumentácia prostredníctvom\njudikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu je nesprávna a zavádzajúca. Za nesprávne považuje\nbody 43 a 44 uznesenia najvyššieho súdu č. k. 3Cdo/27/2019, ktoré sa vlastne odchyľujú od toho,\nčo najvyšší súd uvádza v bode 41 toho istého rozhodnutia (definícia rozlišovania skutkovej\na právnej otázky).\nIV.\nPrávne posúdenie ústavnej sťažnosti\n22. Z hľadiska ústavného posúdenia veci treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom si vymedzovať prípustnosť dovolania a vychádzať z toho, že v prvom rade\nje vecou najvyššieho súdu určovať si koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných\nprostriedkov, a to za predpokladu, že táto nie je nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv\na slobôd. Z ústavného hľadiska je podmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale ani\nformalistická a aby bola čo najustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu\n(II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu\npredpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa súdna ochrana poskytne v zákonom\npredpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie príslušných zákonných ustanovení musí\nv celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n23. V uvedenej veci najvyšší súd nevyhodnotil žiaden z argumentov sťažovateľa uvedených\nv dovolaní ako relevantný. Sťažovateľ vo vzťahu ku každému z nich podal ústavnú sťažnosť,\npretože právne posúdenie týchto argumentov považuje za arbitrárne a ústavne neudržateľné.\n24. Vo vzťahu k arbitrárnemu posúdeniu prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nsťažovateľ poukazoval na štyri nedostatky.\n25. Prvým je skutočnosť, že najvyšší súd sa nedostatočne vysporiadal s tvrdením sťažovateľa\nv dovolaní o tom, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené. Najvyšší súd\nsa k tomu vyjadril v bodoch 65 – 70 napadnutého rozsudku a uviedol, že tvrdené nedostatky,\nkonkrétne nezohľadnenie určitých výkladových pravidiel pri výklade zmluvy, nemožno\nsubsumovať pod pojem procesný postup, ale je právnym posúdením, pričom platí, že realizácia\nprocesných práv sa právnym posúdením neznemožňuje (bod 68). S týmto záverom najvyššieho\nsúdu sa možno stotožniť s tým, že možno doplniť, že pokiaľ sa aj odvolací súd odmietal určitými\nskutočnosťami zaoberať, odôvodnil to tým, že tieto sú irelevantné, napr. nezaoberal sa tým,\nči strany neuzatvorili iný typ zmluvy, pretože vyhodnotil, že ide o platne uzatvorenú zmluvu\no dielo. Krajský súd teda odpovedal na podstatné otázky. Je zrejmé, ako interpretoval ustanovenia\n\n7\n\nzmluvy o dielo a k akým záverom dospel. Skutočnosť, že rozhodnutie je dostatočne odôvodnené\nvšak ešte neznamená, že je vecne správne; ide o dve oddeliteľné kategórie.\n26. Za druhý nedostatok napadnutého rozhodnutia považuje sťažovateľ prekročenie rozsahu\nodvolania, keď odvolací súd dospel k záveru, že rozsah diela bol známy v čase podpisu zmluvy, a to\nnapriek tomu, že žalovaný túto skutočnosť nenamietal. Na tomto závere pritom postavil svoje\nrozhodnutie. K uvedenému treba uviesť, že záver najvyššieho súdu, že nedošlo k rozhodnutiu\nv rozpore s § 380 CSP, je správny (bod 71 napadnutého uznesenia). Z odvolania žalovaného\nje zrejmé, že tento považuje rozsah diela za známy a určitý, inak by musel súd vyhodnotiť zmluvu\nza neplatnú (pozri bod 30 a 32 rozsudku odvolacieho súdu). Odvolacie dôvody dávajú súdu určité\nmantinely pri posúdení odvolania, avšak čo sa týka právnej kvalifikácie, tá je vecou súdu.\nV uvedenej veci sú právne úvahy odvolacieho súdu v medziach mantinelov odvolacích dôvodov\nžalovaného.\n27. Vo vzťahu k tretiemu nedostatku, ktorým je porušenie pravidiel pri opakovaní dokazovania,\nmožno konštatovať, že najvyšší súd v bodoch 75 až 79 uspokojivo reagoval na túto námietku\na nevyhodnotil ju ústavne nesúladne.\n28. To isté platí aj vo vzťahu k štvrtej námietke, na ktorú najvyšší súd reagoval v bodoch 72 a 73\nnapadnutého uznesenia. Vzhľadom na to, že odvolací súd na začiatku pojednávania uviedol, ktoré\nskutočnosti považuje za sporné, ktoré za nesporné, a uviedol aj predbežné právne posúdenie veci,\nnemožno hovoriť o prekvapivom rozhodnutí.\n29. Možno teda konštatovať, že vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnajvyšší súd správne vyhodnotil dovolanie ako neprípustné (bod 80 napadnutého uznesenia).\n30. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa § 421 CSP najvyšší súd argumentuje tým, že ide\no otázky skutkové. Otázkou rozlišovania medzi skutkovými a právnymi otázkami sa ústavný súd už\nzaoberal v niekoľkých svojich rozhodnutiach. V rozhodnutí č. k. III. ÚS 97/2022 (bod 20) ústavný\nsúd uviedol, že „skutková otázka súvisí so zisťovaním skutkového stavu a súvisí s ustálením toho, čo\nsa stalo. Na druhej strane, úvahy súdu o tom, ako zistený skutkový stav právne posúdiť, aký právny\nzáver zo skutkového stavu možno vyvodiť a pod akú normu ho podradiť, je právnym\nposúdením a otázky s tým súvisiace sú právne otázky.“. V tomto rozhodnutí zároveň dospel\nk záveru, že „posúdenie toho, či došlo k uzavretiu zmluvy je právna otázka“. V rozhodnutí\nč. k. II. ÚS 551/2021 ústavný súd dospel k záveru, že „posúdenie platnosti zmluvy je právna\notázka“. Aj v tomto prípade bolo medzi stranami sporné, či možno zistený skutkový stav právne\nposúdiť tak, že ide o platnú zmluvu a aký je jej obsah. Súdy teda riešili otázku podradenia zisteného\nskutkového stavu pod určité právne normy. K obdobným záverom dospel ústavný súd aj v náleze\nč. k. IV. ÚS 573/2022.\n31. Podobne sa k posudzovaniu obsahu zmluvy stavia aj súdna prax v Českej republike.\nPodľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky (ďalej len ,,ÚS ČR“) č. k. III. ÚS 280/03\nzo 17. 12. 2003, v ktorom súd posudzoval, či je zmluva o vyporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov so zreteľom na text konkrétnych článkov zmluvy dohodou konečnou\nalebo čiastočnou: ,,Přijetí závěrů obecného soudu o obsahu právního úkonu (smlouvy) je\nposouzením právním, představuje autoritativní interpretaci právně relevantního projevu soukromé\nvůle, není tedy zjištěním skutkovým, nýbrž činěním právních poznatků.“ Na tento záver nadväzuje\n\n8\n\nÚS ČR v rozhodnutí č. k. III. ÚS 258/03, v ktorom sa zaoberal otázkou, či úsudok, či predmetná\nzmluva o prevode vlastníctva bytu so zreteľom na text tejto zmluvy obsahuje klauzulu podľa § 24\nods. 7 zákona o vlastníctve bytov alebo túto klauzulu neobsahuje, je skutkovým zistením alebo\nprávnym posúdením. Ústavný súd dospel k záveru, že ide o právne posúdenie: „skutkovými jsou\nv této souvislosti toliko zjištění faktuální (nikoli ale zjištění povinnostní), čili zjištění samotné\nexistence právního úkonu, identifikace jeho subjektů, je-li učiněn v písemné formě, ověření pravosti\nlistiny, konstatování znění textu a pod.“ Hoci na túto judikatúru ústavného súdu poukazoval aj sám\nsťažovateľ, najvyšší súd sa s ňou nijako nevysporiadal.\n32. Ústavný súd už vo svojej rozhodovacej činnosti konštatoval, že rozhraničenie medzi\nskutkovými a právnymi otázkami predstavuje zložitú a nejednoznačnú problematiku, čo potvrdzuje\naj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), podľa ktorej nemôžu byť\núčastníci konania sankcionovaní, ak sú v dobrej viere toho názoru, že platne otvorili otázku\n(zásadného) právneho významu (rozhodnutie ESĽP vo veci Adamíček proti Českej republike\nz 12. 10. 2010, sťažnosť č. 35836/05). Ústavný súd preto zdôrazňuje, že pri rozlišovaní právnych\na skutkových otázok treba v prípade pochybností postupovať v prospech dovolateľa. Odmietnutie\ndovolania z dôvodu, že uplatnené námietky nemajú charakter právnej otázky, je možné iba\nv prípadoch, keď je táto skutočnosť jednoznačná, pričom záver najvyššieho súdu o skutkovej\npovahe uplatnených námietok musí byť riadne odôvodnený (pozri I. US 242/2021, obdobne US ČR\nsp. zn. II. ÚS 664/19).\n33. Preto ak najvyšší súd odmietol dovolanie s odôvodnením, že ním nastolené otázky nie sú\nprávne, ale skutkové, bol povinný túto úvahu náležite odôvodniť, a to samostatne ku každej\nnastolenej otázke. Najvyšší súd však len sumárne uvádza, že sťažovateľ vlastne len nesúhlasí\ns právnym názorom odvolacieho súdu, ktoré sa však týkajú skutkových zistení, ktoré vyplývajú\nz obsahu zmluvy, a to posúdenie rozsahu diela a určenie ceny za dielo (bod 86). Následne\nkonštatuje, že existencia či neexistencia dohody o maximálnej cene diela je otázka skutková a je\nvýsledkom skutkových zistení odvolacieho súdu (bod 87). V bode 88 cituje z rozhodnutia\nč. k. 3Cdo/27/2019 a v bode 89 poukazuje na to, že pokiaľ súd zisťuje obsah zmluvy, a to aj\nza pomoci výkladu prejavov zmluvných strán, rieši skutkové otázky, t. j. skúma a zamýšľa sa\nnad tým, či sú ustanovenia zmluvy jasné, aký majú zmysel, či si navzájom neprotirečia. Hodnotiaci\nskutkový záver o výsledku týchto úvah nemožno podľa najvyššieho súdu považovať za právne\nposúdenie.\n34. K námietke nedostatočného odôvodnenia záveru, že ide o skutkové otázky, treba uviesť,\nže všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 241/07, II. ÚS 200/09). Rovnako ESĽP pripomenul, že súdne rozhodnutia musia\nv dostatočnej miere uvádzať tie dôvody, na ktorých sa zakladajú (rozsudok García Ruiz proti\nŠpanielsku). Rozhodné teda je, aby sa súd v odôvodnení vždy vysporiadal s kľúčovými argumentmi\nstrán. Najvyšší súd však sa vo svojom rozhodnutí nijako nevysporiadal s argumentáciou\nsťažovateľa, v ktorej obhajoval právny charakter dovolacích otázok. Najvyšší súd sa nevysporiadal\nani s judikatúrou ústavného súdu, na ktorú v dovolaní poukazoval sťažovateľ. Sťažovateľ poskytol\nsúdu podrobné stanovisko k posudzovaniu právnych otázok, ku ktorému najvyšší súd uviedol, že\n„aj po oboznámení sa s predmetným podaním má za to, že v dovolaní obsiahnuté právne úvahy\n9\n\nžalobcu smerujú k namietanému výkladu zmluvy o dielo, ktoré sú skutkového a nie právneho\ncharakteru...“, čím sa vlastne nijako k podstatným argumentom sťažovateľa nevyjadril.\n35. Sťažovateľ sa v dovolaní primárne domáha preskúmania úvahy, či je cena diela dojednaná ako\nmaximálna (v zmysle konečná) alebo či ide o odhad maximálnej ceny diela. V súvislosti s tým\nkladie viaceré otázky, ktoré počas konania vznikli a zodpovedanie ktorých by malo viesť k záveru\no tom, či je nárok sťažovateľa ako žalobcu daný alebo nie. V tomto kontexte je toho názoru, že súd\nmusí vykladať ustanovenie o cene diela (bod 4.2) aj použitím v Obchodnom zákonníku upravených\nvýkladových metód.\n36. Súd musí najskôr zistiť skutkový stav, čo v konkrétnom spore znamená zistiť, ako si strany\ndojednali podmienky zhotovenia diela. Skutkový stav je výsledkom dokazovania a výsledkom\nhodnotenia dôkazov súdom. Pri hodnotení dôkazov platí zásada voľného hodnotenia dôkazov, súd\nje však zároveň viazaný pravidlami formálnej logiky, a teda z dôkazov vyvodené skutkové závery\nnemôžu vzbudzovať rozumné pochybnosti o tom, čo sa stalo, nemôže ísť o nelogické a vnútorne\nrozporné závery. Skutkový stav súd zisťuje zmyslami prostredníctvom dôkazov, ktoré následne\nvyhodnotí. Výsledkom je jeho záver o tom, čo sa stalo, resp. čo je.\n37. Právne posúdenie je výsledkom rozumovej činnosti, pri ktorej súd aplikuje právo, teda v tomto\nprípade rozhodne, či možno dojednanie o cene za dielo (aj v kontexte ďalších zmluvných dojednaní\na ďalších skutkových okolností) vykladať ako maximálnu cenu diela, alebo ide len o odhad\nmaximálnej ceny diela, a či je prekročenie ceny diela prípustné. Tieto závery však nemožno urobiť\nlen na základe zmyslov, ale súd musí už podradiť zistený skutkový stav pod určité právne normy\n(o zmluve o dielo, o právnych úkonoch a pod.) a to, čo má byť považované za obsah\nposudzovaného právneho vzťahu, musí interpretovať s aplikáciou jednotlivých právnych\nustanovení, ako aj použitím prípustných interpretačných metód.\n38. Napadnuté uznesenie je zároveň nekonzistentné, ak v bode 68 najvyšší súd pri posudzovaní\nprocesnej vady podľa § 420 písm. f) CSP uvádza, že „dovolacia argumentácia žalobcu spočívajúca\nv tvrdení o opomenutí zohľadnenia komplexného výkladu prejavu vôle zmluvných strán, výkladu\nzáväzku v obchodnom práve, resp. výkladových východísk (vrátane tvrdenia o nesprávnom závere\nodvolacieho súdu, že tieto nemajú žiadnu relevanciu), je podľa názoru dovolacieho súdu právnym\nposúdením, pričom dovolací súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach dospel k záveru,\nže realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi (sporovej strane) právnym posúdením\nneznemožňuje“. Najvyšší súd teda na tomto mieste označuje dovolací argument ako právne\nposúdenie, pričom pri posudzovaní jednotlivých právnych otázok, kde sťažovateľ takisto namieta\nopomenutie zohľadnenia komplexného výkladu prejavu vôle zmluvných strán a výkladu záväzku\nv obchodnom práve (v otázke č. 1), zastáva názor, že ide o otázku skutkovú.\n39. Ak aj najvyšší súd poukazuje na rozhodnutie č. k. 3Cdo/27/2019, možno konštatovať, že\ncitovaná pasáž v zásade nie je nesprávna. Najvyšší súd však následne tieto úvahy nesprávne\naplikoval na konkrétny skutkový stav, ak v bode 43 konštatoval, že „pokiaľ súd na základe\nvýsledkov dokazovania vykonaného listinným dôkazom zisťuje obsah právneho úkonu, oboznamuje\nsa s tým, čo a ako je v právnom úkone vyjadrené a v spojitosti s tým posudzuje určitosť\na zrozumiteľnosť vyjadrenia vôle zmluvných strán (zamýšľa sa nad tým, či je jasne, určito\na zrozumiteľne vyjadrené to, o čo išlo zmluvným stranám), sú výsledkom tohto zisťovania skutkové\nzávery. Skutkový záver súdu, o tom, že zmluva spôsobom určitým a zrozumiteľným vyjadruje vôľu\n10\n\nkonajúcich, vedie k právnemu záveru súdu, že zmluva nie je neplatná z dôvodu uvedeného v § 37\nods. 1 Občianskeho zákonníka.“. Ústavný súd tento názor nezdieľa a je toho názoru, že\ninterpretácia prejavu vôle zmluvných strán nie je zmyslovým vnímaním, ale rozumovou úvahou.\nPrávne posudzovanie totiž znamená, čo zistená realita znamená vo svete právnych noriem. Úvahu\no tom, či je právny úkon určitý, súd robí pomocou výkladu prejavu vôle aplikáciou ustanovení § 35\nObčianskeho zákonníka a výklad prejavu vôle strán je právna úvaha.\n40. Vo vzťahu k výhrade dovolacieho súdu, že právne otázky č. 5 a 7 sťažovateľ nenamietol skôr,\nteda už v odvolacom konaní, sťažovateľ tento záver vyvracia a poukazuje na konkrétne podanie\nz 29. apríla 2020, kde vzniesol námietku rozporu prípadnej dohody o maximálnej cene diela\nna neznámy rozsah diela so zásadami poctivého obchodného styku. Najvyšší súd túto argumentáciu\nvo svojom vyjadrení nerozptýlil. Vo vzťahu k otázke č. 7 poukazuje na to, že táto otázka je reakciou\nna argumentáciu odvolacieho súdu uvedenú prvýkrát až v rozsudku odvolacieho súdu, konkrétne\nna jeho argumentáciu, že z dôvodu priority výkladu v prospech platnosti právneho úkonu pred jeho\nneplatnosťou si odvolací súd stanovil ako východisko svojich právnych úvah zistenie, že zmluvné\nstrany uzavreli zmluvu o dielo ako zmluvný typ a táto zmluva je platná. Ani túto argumentáciu\nnajvyšší súd nerozptýlil. Preto bude úlohou najvyššieho súdu zaoberať sa všetkými dovolacími\notázkami.\n41. Ako už ústavný súd uviedol, je síce potrebné rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať prípustnosť konkrétneho dovolania, no táto interpretácia\nnemôže byť nepriateľská z hľadiska ochrany základných práv a slobôd, svojvoľná a formalistická,\nako tomu bolo v prípade posúdenia dovolania sťažovateľa. Napadnuté uznesenie nespĺňa atribúty\nústavne akceptovateľného rozhodnutia súdu, keďže najvyšší súd v ňom, pokiaľ ide o posúdenie\ndovolacích otázok, ústavne nekonformným spôsobom odôvodnil prijatý záver, že ide o skutkové\notázky. Súdna ochrana preto nebola sťažovateľovi najvyšším súdom poskytnutá v zákonom\npredpokladanej kvalite, čo viedlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a jej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd\npreto vyslovil porušenie týchto práv (bod 1 výroku tohto nálezu).\n42. Na tomto mieste však ústavný súd súčasne zdôrazňuje, že jeho kasačné rozhodnutie\nneprejudikuje, ako by sa malo vo veci samej rozhodnúť, pretože by v tomto smere šlo o neprípustný\nzásah do rozhodovacej autonómie dovolacieho súdu (II. ÚS 324/2010, II. ÚS 410/2016).\n43. Vzhľadom na vyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa ústavný súd napadnuté\nuznesenie podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b)\nzákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu). Po vrátení veci je najvyšší sud povinný\nopätovne rozhodnúť o dovolaní sťažovateľa s tým, že podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde\nje viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.\n\n11\n\nV.\nTrovy konania\n44. Zistené porušenie základných práv sťažovateľa odôvodňuje, aby mu najvyšší súd podľa § 73\nods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania, ktoré vznikli zastúpením advokátom.\nVýška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby je jedna šestina priemernej mzdy za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení\ns § 11 ods. 3 vyhlášky). Sťažovateľ má nárok na náhradu za tri úkony právnej služby v roku 2023\n(prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti 3 x 208,67 eur), s náhradou podľa § 16 ods. 3\nvyhlášky (3 x 12,52 eur), k čomu treba vzhľadom na to, že advokát sťažovateľa je platiteľom dane\nz pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty (132,71 eur),\nčo spolu predstavuje 796,28 eur.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "zmluva-zmluva o dielo", "dovolacie dôvody-nesprávne právne posúdenie", "dovolanie-dovolacie dôvody"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4Obdo/83/2021", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fcad7935-9cd2-47c9-a596-7a4e6eb384ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.573.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 573/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 573/2022 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.573.2022.1"}, {"guid": "ussr:e4408627-9321-4b8c-8490-a3626d3e3496", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.551.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 551/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 551/2021 z 1. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-01", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.551.2021.1"}, {"guid": "ussr:c1b13289-b1df-455b-94e0-93b604284f41", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 97/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 97/2022 z 12. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.97.2022.2"}, {"guid": "ussr:f7214d1e-07d8-4414-8d12-3929a3f7a754", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.210.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 210/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 210/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.210.2021.2"}, {"guid": "ussr:c871c3fa-5722-4b58-9154-05baf2db0fff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 72/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2021 z 13. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-13", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.72.2021.2"}, {"guid": "ussr:48fc4d6e-e94a-42df-a69a-ba989a77fbd0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 410/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/2016 z 12. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-12", "citacie_n": 264, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.410.2016.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 200/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 200/09 z 19. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-19", "citacie_n": 5114, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ab0f494-bded-45ab-bec8-2fb63d54492d"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:974e1efd-b661-4524-aa03-066e79e7e9d3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 280/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 280/03 z 12. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:974e1efd-b661-4524-aa03-066e79e7e9d3"}, {"guid": "ussr:1e41af53-0855-4c3e-bf45-c443dd21712c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 258/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 258/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e41af53-0855-4c3e-bf45-c443dd21712c"}, {"guid": "f708139c-1742-4f95-a16a-c9d95a664029:612a1e8a-5725-4584-96fc-ba1d48bddb94", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5114226329.1", "spisova_znacka": "3Obdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2019 z 16. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5114226329.1"}, {"guid": "bf292241-2681-4880-8f82-0b283a0d673a:d1f82024-970e-4031-8af2-0cac48a40353", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2", "spisova_znacka": "3Cdo/27/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/27/2019 z 13. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-13", "citacie_n": 102, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5315207785.2"}, {"guid": "6a01f672-b9fa-4c62-81da-03a86de01911:04dc9773-a3b1-42ad-9c45-6d40b0bcd795", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1", "spisova_znacka": "4Obdo/45/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/45/2017 z 30. 7. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-07-30", "citacie_n": 65, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8410205830.1"}, {"guid": "d6ce1ad3-b851-481d-8e3d-9fcbbce87a8e:ab42f9cb-b801-4d9c-8b5d-345b9f30791f", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Cb/7/2018", "nazov": "Platobný rozkaz Okresného súdu Prešov sp. zn. 24Cb/7/2018 z 12. 4. 2018", "sud": "Okresný súd Prešov", "datum_vydania": "2018-04-12", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d6ce1ad3-b851-481d-8e3d-9fcbbce87a8e:ab42f9cb-b801-4d9c-8b5d-345b9f30791f"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:a2c848a9-6891-4eed-ba7d-e5c5ea6ae584", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.535.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 535/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 535/2026 z 22. 9. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-09-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.535.2026.1"}, {"guid": "ussr:9e8042fc-573c-4bb6-9c96-3ea7670232e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.40.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 40/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 40/2026 z 28. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.40.2026.1"}, {"guid": "ussr:abc1ffbf-1958-4b21-bfbd-208eb63e21e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 506/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 506/2024 z 17. 7. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-07-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.506.2024.1"}, {"guid": "ussr:0ef02287-165b-4f6f-9d60-ef5cf98cd3ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.506.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 506/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 506/2024 z 25. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.506.2024.1"}, {"guid": "ussr:1bc9cb90-d244-4cab-9bf0-b13387b1c59a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 65/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 65/2024 z 30. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.65.2024.2"}, {"guid": "3506c442-b327-473c-8263-08cc0a668984:d4a26784-46fd-40e0-97fe-5046e52f33f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2", "spisova_znacka": "4Cdo/50/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/50/2024 z 21. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:8411209019.2"}, {"guid": "9459f7bd-dc65-46ce-b23a-d77f773eddd4:733a9e35-a4d6-47d0-8a74-ed4013cdd082", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6724203655.2", "spisova_znacka": "17Co/44/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/44/2026 z 25. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6724203655.2"}, {"guid": "33e43088-1b56-4166-bc37-3d370cdeb6a6:1278a464-8597-44e4-b006-c4ea87b931ce", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2123204673.1", "spisova_znacka": "28Co/151/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 28Co/151/2024 z 25. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2123204673.1"}, {"guid": "de1f297f-f4bb-4678-b910-e85c2cf80aed:fef5b993-957d-4764-8ff8-00d6f224420a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5122206514.1", "spisova_znacka": "11Co/71/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/71/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5122206514.1"}, {"guid": "6639a3f2-d53f-4cd3-a46e-a11a30c605e0:ffa2e9b1-dd4a-4ec3-965b-7e5f4aee76bd", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1324208555.7", "spisova_znacka": "62Cb/144/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 62Cb/144/2024 z 22. 1. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1324208555.7"}]}