{"guid": "ussr:12c2bc44-6a54-403e-ab45-5d6cece53727", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.323.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 323/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 323/2023 z 20. 9. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2023, sp. zn. II. ÚS 323/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.323.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/12c2bc44-6a54-403e-ab45-5d6cece53727", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.323.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.323.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.323.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 323/2023-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní\npodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa Petra Jarkovského –\nCORYN, Jesenná 8, Prešov, IČO 32 925 042, zastúpeného advokátom JUDr. Michalom\nFeciľakom, Jesenná 8, Prešov, proti postupu Okresného súdu Prešov v konaní vedenom\npod sp. zn. 29 C 345/2015 (pôvodne pod sp. zn. 29 C 44/2006) takto\n\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 345/2015 (pôvodne\npod sp. zn. 29 C 44/2006) b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Prešov p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 345/2015\n(teraz vedenom pod sp. zn. 29 C 35/2023) konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur, ktoré j e Okresný súd\nPrešov p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 796,28 eur, ktorú j e\nOkresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a argumentácia sťažovateľa\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. mája 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 29 C 345/2015 [pôvodne pod sp. zn. 29 C 44/2006 (ďalej len „napadnuté konanie“)].\nSťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný súd vydal nález, ktorým by okresnému súdu prikázal konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie\nv sume 20 000 eur a náhradu trov konania pred ústavným súdom.\n2. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 323/2023-24 zo 14. júna 2023 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v napadnutom konaní\nv procesnom postavení žalovaného na základe žaloby z 23. februára 2006, ktorou sa žalobca\ndomáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (miestnej prístupovej komunikácii) a vydania\npredbežného opatrenia, ktorým uloží žalovanému (sťažovateľovi) a jeho nájomcovi povinnosť\numožniť mu prechod peši i povozom cez nehnuteľnosť až do právoplatného skončenia vo veci.\nOkresný súd na pojednávaní 14. decembra 2012 vyhlásil rozsudok, ktorým určil, že žalobca je\nvlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej\nlen „krajský súd“) rozsudkom z 24. júna 2013 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovateľ\nrozsudok krajského súdu napadol dovolaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) uznesením z 30. júna 2015 zrušil rozsudky oboch súdov a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že postupom okresného súdu bola\nsťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože rozsudok bol vyhlásený skôr, ako bol\nurčený čas na jeho vyhlásenie.\n4. V poradí druhým rozsudkom z 21. októbra 2019 okresný súd určil, že žalobca je vlastníkom\nnehnuteľnosti. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom z 28. mája 2020 tak, že\npotvrdil rozsudok okresného súdu. Sťažovateľ podal dovolanie, na základe ktorého najvyšší súd\nuznesením z 28. februára 2023 zrušil rozsudky všeobecných súdov a vec vrátil okresnému súdu\nna ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola skutočnosť, že okresný súd a krajský súd sa\nnevysporiadali so všetkými sťažovateľom predloženými dôkazmi a týmto nesprávnym procesným\npostupom mu ako žalovanému znemožnili uskutočňovať jemu patriace procesné práva.\n2\n\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta neefektívnu, nesústredenú a zmätočnú činnosť\nokresného súdu v napadnutom konaní, v dôsledku ktorej sa vec nachádzala dvakrát v štádiu\nodvolacieho konania a dvakrát v štádiu dovolacieho konania. Celková dĺžka konania pred okresným\nsúdom, krajským súdom a najvyšším súdom trvá už viac ako 17 rokov a 2 mesiace, čo nemožno\npovažovať za primeranú dobu. Napriek dvom rozhodnutiam dovolacieho súdu nie je jeho vec stále\nrozhodnutá. Napadnuté konanie je preto možné považovať za reštančnú vec.\n6. Podľa sťažovateľa okresný súd nepostupoval v napadnutom konaní v súlade so zákonom, pretože\nv jednoduchej veci určenia vlastníckeho práva „prebehlo“ 26 pojednávaní bez toho, aby sa vec\nprávoplatne skončila. Sťažovateľovo správanie nemalo vplyv na doterajšiu dĺžku konania.\nOd začiatku sporu vyvíjal procesnú aktivitu k čo najskoršiemu prerokovaniu veci. Postupom\nna strane žalobcu a okresného súdu dochádzalo ku konaniu, ktoré sa „javí ako účelné zdržiavanie,\nsnahy o odročenie pojednávaní a oddialenie konečného rozhodnutia vo veci samej“. V súvislosti\ns činnosťou okresného súdu v napadnutom konaní poukazuje na preňho neúčelné opakované\nvypočúvanie tých istých svedkov k tým istým skutočnostiam, nečinnosť vo vzťahu k súdom\nustanovenému znalcovi, ktorý „stratil“ listinné dôkazy nevyhnutné na rozhodnutie vo veci samej\na zároveň sa opakovane nedostavil na pojednávanie, nevypracoval znalecký posudok a nevrátil\nsúdny spis.\n7. Sťažovateľ zároveň v ústavnej sťažnosti uviedol, že hlavný dopad na dĺžku konania mala\nneefektívna a nesústredená rozhodovacia činnosť okresného súdu „v spojení s nerešpektovaním\nust. § 390 CSP, čím spôsobil prieťahy v dĺžke 17 rokov“. Podľa sťažovateľa je na daný prípad\npotrebné aplikovať závery nálezov ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 524/2021 a III. ÚS 243/2017,\nv ktorých ústavný súd už vzhľadom na celkovú dĺžku konania neposudzoval tri základné kritéria\nskúmané v súvislosti s porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n8. V podaní doručenom ústavnému súdu 7. júla 2023 predseda okresného súdu predložil vyjadrenie\nzákonnej sudkyne, na ktoré z hľadiska vecnej stránky ústavnej sťažnosti odkázal. Zákonná sudkyňa\npo predložení chronologického opisu úkonov okresného súdu v napadnutom konaní uviedla, že\nsťažovateľ neuvádza úplné informácie. Zo subjektívnych dôvodov na strane sťažovateľa alebo jeho\nprávneho zástupcu došlo k odročeniu pojednávania 7. februára 2007 (pojednávanie odročené\npre práceneschopnosť sťažovateľa) a 4. apríla 2007 (pojednávanie odročené na žiadosť sťažovateľa\npre jeho pobyt v zahraničí). Tiež predkladaním dôkazov, vyjadrení vo veci samej a návrhov\nna doplnenie dokazovania až na pojednávaniach došlo viackrát k odročeniu pojednávaní s cieľom\noboznámenia sa s ich obsahom zákonným sudcom , ako aj žalobcom (14. marca 2008, 19.\nseptembra 2008, 16. mája 2011, 27. júna 2012 a 10. októbra 2012). Sťažovateľ taktiež opakovane\nmenil svoju dôkaznú stratégiu, keď už na pôvodne prednesenom návrhu na vykonanie znaleckého\n\n3\n\ndokazovania netrval (pojednávanie 28. novembra 2012), avšak následne po rozhodnutí dovolacieho\nsúdu rovnaký návrh na doplnenie dokazovania predložil a trval na jeho vykonaní.\nPodľa zákonnej sudkyne dĺžka napadnutého konania bola významným spôsobom ovplyvnená\nsamotným znaleckým dokazovaním pre správanie ustanoveného znalca. Zákonný sudca využil\nvšetky zákonné „donucovacie prostriedky“ na zabezpečenie vykonania znaleckého dokazovania\na vrátenie spisového materiálu, a to uložením piatich poriadkových pokút v celkovej sume\n2 200 eur, predvolaním znalca na informatívny výsluch okresným súdom, ako aj dožiadanými\nsúdmi vrátane jeho predvedenia orgánmi Policajného zboru s cieľom odobratia spisového materiálu.\nZákonný sudca tiež podal dva podnety Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky na začatie\nsprávneho konania (ktoré viedli k vyčiarknutiu ustanoveného znalca zo zoznamu znalcov) a podal\nproti znalcovi aj trestné oznámenie. Zákonný sudca všetky tieto úkony realizoval, aby vzhľadom\nna rozsiahlosť spisového materiálu, ktorého súčasťou boli aj originály úradných listín, ktorých\npravosť mala byť predmetom znaleckého skúmania, nemusel vykonať rekonštrukciu súdnych\nspisov, pretože táto by znemožnila stratou úradných listín vykonanie znaleckého dokazovania.\nNapriek využitiu všetkých zákonných prostriedkov sa vrátenie spisového materiálu zabezpečiť\nnepodarilo, preto okresný súd pristúpil k rekonštrukcii spisov, ktorá si z dôvodu nevedenia\nelektronického spisu za celé obdobie súdneho konania vyžadovala súčinnosť oboch strán sporu,\nnajmä pre množstvo predložených listinných dôkazov. Napriek výzve okresného súdu zo strany\nsťažovateľa neboli predložené všetky listinné dôkazy, preto mu bola doručovaná opakovaná výzva\npri nariadení termínu pojednávania na 25. september 2019. Samotný sťažovateľ po ukončení\nrekonštrukcie spisov opakovane predkladal podania označené ako nové návrhy na doplnenie\ndokazovania, pričom išlo o listiny, ktorými disponoval už niekoľko rokov, tieto pred rekonštrukciou\ndo súdneho spisu aj predložil, avšak ich nepredložil v rámci rekonštrukcie spisov.\nPodľa zákonnej sudkyne okresný súd konal bez prieťahov, dĺžka napadnutého konania bola\novplyvnená objektívnymi okolnosťami súdneho konania, a to predkladaním alebo označením iba\nčiastkových návrhov strán sporu na doplnenie dokazovania, postupom znalca a následnou\nrekonštrukciou spisov až po celkovú dĺžku dovolacieho konania.\n9. V rámci repliky sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 13. augusta 2023 k tvrdenej\nopakovanej zmene jeho dôkaznej stratégie uviedol, že okresný súd prvým rozsudkom rozhodol, že\nžalobca je vlastníkom sporných nehnuteľností, a to napriek tomu, že v napadnutom konaní nebolo\npreukázané, ako to sťažovateľ namietal, že nebol dodržaný „zákonný postup k prevodu stavby\ncestného telesa... keďže na takýto prevod nebol daný predchádzajúci súhlas mestského\nzastupiteľstva... totiž žalobca súdu nepredložil originál protokolu o hlasovaní poslancov\nz rokovania mestského zastupiteľstva...“. Pretože na preukázanie súhlasu mestského zastupiteľstva\nzo strany žalobcu okresnému súdu „postačovalo uznesenie MsZ žalobcu zo dňa 25.09.2001,\npodpísané primátorom žalobcu a jeho zástupcom, ktorého originál sa u žalobcu jednoducho stratil,\ntak ako aj protokol o hlasovaní poslancov z rokovania mestského zastupiteľstva... (ktorý sa\nu žalobcu nenachádza ani v origináli a ani jeho kópia)“, tak sťažovateľ po zrušení prvého rozsudku\nokresného súdu uznesením najvyššieho súdu z 30. júna 2015 navrhol znalecké dokazovanie\npravosti v súdnom spise založeného, podľa sťažovateľa „sfalšovaného uznesenia MsZ žalobcu\nzo dňa 25.09.2001“.\n\n4\n\nK tvrdeniu zákonnej sudkyne, že sťažovateľ po ukončení rekonštrukcie spisov opakovane\npredkladal podania označené ako nové návrhy na doplnenie dokazovania, pričom išlo o listiny,\nktorými disponoval už niekoľko rokov, sťažovateľ uviedol, že o predĺženie lehoty na ich\npredloženie požiadal súd z dôvodu čerpania dovolenky a tieto predkladal tak, ako sa mu ich\npodarilo dohľadať, resp. z nich vyhotoviť kópie, ktoré boli väčšieho formátu ako A4, keďže šlo\no časti projektovej dokumentácie.\nSťažovateľ opakovane poukázal na celkovú dĺžku konania, ktorá predstavuje viac ako 17 rokov,\npričom dosiaľ nie je vec právoplatne skončená. Zároveň uviedol, že doba od vyhlásenia prvého\nrozsudku okresného súdu zo 14. decembra 2012 do vyhlásenia v poradí druhého rozsudku\nokresného súdu z 21. októbra 2019, teda doba viac ako 6 rokov a 11 mesiacov, ide na vrub\nokresnému súdu. Zároveň uviedol, že na okresnom súde bola predmetnej právnej veci po vrátení\nspisu z najvyššieho súdu pridelená sp. zn. 29 C 35/2023.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n11. Predmetom konania pred ústavným súdom po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie je\nrozhodovanie, či postupom okresného súdu v napadnutom konaní a jeho neefektívnou činnosťou\ndošlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (a čl. 38 ods. 2 listiny) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n12. Pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej\njudikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019). Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav\nprávnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú\nprávna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania\n\n5\n\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“) ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej\nveci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov (IV. ÚS 187/07, III. ÚS 241/2017,\nI. ÚS 477/2020, II. ÚS 573/2022). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom\nprípade.\n14. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd vo vzťahu\nk posudzovanému konaniu konštatuje, že po právnej stránke možno danú vec považovať\nza štandardnú, nijako sa nevymykajúcu bežnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (konanie\no určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti). Po faktickej stránke ide o zložitejšiu vec, čo vyplýva\naj z nariadeného znaleckého dokazovania. Posudzovanú dĺžku konania v danom prípade nebolo\nmožné pripísať iba zložitosti veci, ale aj postupu okresného súdu. Pokiaľ ide o význam veci\npre sťažovateľa, tento aspekt sťažovateľ v ústavnej sťažnosti nerozvinul, preto nemožno\nbez ďalšieho prisvedčiť, že šlo o vec s mimoriadnym významom pre sťažovateľa.\n15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov, bolo\nsprávanie sťažovateľa v preskúmavanej veci. V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že je\npravdou, že z dôvodov na strane sťažovateľa došlo v troch prípadoch k odročeniu pojednávaní,\navšak v pomere k celkovej dĺžke napadnutého konania nemožno uvedené okolnosti považovať\nza také, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku napadnutého konania. Na druhej strane\nvšak neposkytnutie súčinnosti na základe výziev okresného súdu v rámci rekonštrukcie spisov\nspôsobilo, že okresný súd musel sťažovateľa opakovane vyzývať na predloženie listinných\ndôkazov, ktorými sťažovateľ disponoval. Takéto správanie malo určitý vplyv na trvanie\nrekonštrukcie spisov, čo sa v menšej miere nepriamo podpísalo na predĺžení napadnutého konania.\nTúto skutočnosť ústavný súd primerane zohľadnil pri určení sumy finančného zadosťučinenia.\n16. Napokon sa ústavný súd zaoberal aj tretím hodnotiacim kritériom, teda postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní. Na podklade uvedeného skutkového stavu je zrejmé, že\nv posudzovanom prípade rozhodovali všeobecné súdy všetkých stupňov a k zmene právneho stavu\ndošlo až uznesením najvyššieho súdu. Rozhodnutie najvyššieho súdu však podľa ústavného súdu\nsamo osebe neumožňuje vykonať ústavnoprávny prieskum napadnutého konania ako celku. Navyše\npreskúmaniu konania ako celku bráni aj petit ústavnej sťažnosti, ktorým sám sťažovateľ vymedzil\nmantinely ústavnoprávneho prieskumu napadnutého konania len na konanie okresného súdu.\nÚstavný súd je viazaný rozsahom sťažnostného návrhu a môže preskúmať a posudzovať zbytočné\nprieťahy v napadnutom konaní len v časti rozporovaného postupu okresného súdu.\n17. Ústavný súd pripomína svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nielen nečinnosť, ale aj\nnesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie\nústavou zaručeného základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť\nštátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým\nsa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (III. ÚS 90/07, IV. ÚS 182/08,\nI. ÚS7/2011). Ústavný súd poukazuje aj na rozsiahlu konštantnú judikatúru ESĽP, kde bolo\nopakovane konštatované, že pri posudzovaní zbytočných prieťahov má súd nazerať na celkovú\n6\n\ndĺžku konaní, a tým zapríčinenú právnu neistotu sťažovateľov ako na jeden celok, pričom nemá\nseparovať jednotlivé čiastkové konania (napr. Maxian a Maxianová proti Slovenskej republike,\nKeszeli proti Slovenskej republike, Grešáková proti Slovenskej republike, ale aj I. ÚS 287/2018).\nV tejto súvislosti poukazuje ústavný súd na neefektívnosť postupu okresného súdu, ktorá sa\nprejavila v zrušení oboch jeho rozsudkov (body 3 a 4 tohto nálezu). Najvyšším súdom\nšpecifikované procesné vady v konaní okresného súdu mali za následok, že v posudzovanej veci\nnebolo v čase podania ústavnej sťažnosti (17. mája 2023, pozn.) právoplatne rozhodnuté a právna\nneistota sťažovateľa pretrváva.\n18. Ústavný súd už v minulosti uviedol, že všeobecný súd vzhľadom na svoju povinnosť\norganizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil ten stav právnej\nneistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie, zodpovedá za adekvátne\na účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel zákon zveruje aj vo vzťahu\nk súdnemu znalcovi (napr. I. ÚS 554/2015). Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie\nzodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca pri vypracovaní znaleckého posudku\n(III. ÚS 111/01). V tomto prípade sa tak nestalo, ustanovený znalec znalecký posudok napokon\nnevypracoval, dokonca správaním znalca došlo aj k strate súdneho spisu, čo následne viedlo\nk potrebe vykonania rekonštrukcie spisov. Táto okolnosť mala za následok vznik prieťahov\nv napadnutom konaní, čo nemožno pričítať na vrub sťažovateľovi.\n19. Ústavný súd sa nestotožnil s názorom sťažovateľa, že v danom prípade nie je potrebné\nvzhľadom na celkovú dĺžku konania posudzovať tri základné kritériá, ktoré sa v zásade skúmajú\nv súvislosti s posudzovaním porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov (bod 7 tohto nálezu, pozn.). V okolnostiach danej veci ústavný súd nemôže aj vzhľadom\nna petit ústavnej sťažnosti konštatovať extrémne prieťahy v napadnutom konaní vedenom\npred okresným súdom.\n20. S prihliadnutím na zjavne neprimeranú dĺžku napadnutého konania, ako aj na zistenú\nneefektívnu činnosť v postupe okresného súdu (bod 17 tohto nálezu) dospel ústavný súd k záveru,\nže v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom ústavnej intenzity, preto rozhodol, že\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n21. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu v záujme\nefektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľovi prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní\n(teraz vedenom pod sp. zn. 29 C 35/2023, pozn.), v ktorom nebolo v čase rozhodovania ústavného\n\n7\n\nsúdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne rozhodnuté, konal bez zbytočných prieťahov (bod 2\nvýroku tohto nálezu).\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\nPodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Z § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.\n23. Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia proti okresnému súdu\nv sume 20 000 eur, pričom poukazuje na neprimerané a neospravedlniteľné prieťahy v napadnutom\nkonaní a celkovú dĺžku konania.\n24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez pokračujúceho porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04, I. ÚS 257/08, IV. ÚS 302/2020).\nPodľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n25. Berúc do úvahy najmä charakter predmetu konania, obdobie právnej neistoty sťažovateľa,\nsprávanie sťažovateľa a všetky okolnosti daného prípadu, majúc na pamäti, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou a že\nsamotné deklarovanie porušenia uplatnených práv implicitne zahŕňa aj satisfakčný prvok\n(napr. III. ÚS 204/2021), považoval ústavný súd priznanie sumy 4 000 eur za finančné\nzadosťučinenie primerané konkrétnym okolnostiam napadnutého konania (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nV.\nTrovy konania\n26. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n27. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov konania za tri úkony právnej služby (prevzatie\na príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a replika k vyjadreniu okresného súdu). Za tieto\núkony uskutočnené v roku 2023 patrí odmena v sume trikrát po 208,67 eur a režijný paušál v sume\n\n8\n\ntrikrát po 12,52 eur. Tieto trovy právneho zastúpenia v sume 663,57 eur, keďže právny zástupca je\naj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade zvyšujú o 20 %. Celkove teda trovy\nprávneho zastúpenia predstavujú sumu 796,28 eur (bod 4 výroku tohto nálezu).\n28. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnemu zástupcovi\nsťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom súde\nv spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "petit", "znalec, znalecký posudok-súdny", "zadosťučinenie-primerané finančné", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "lehota-primeranosť lehoty", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "29C/345/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "29C/44/2006", "guid": "f9910944-af38-4bd0-9eab-dfec738a6317:e212d4b5-b78b-49c7-981f-18e77167eeee", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:73992d86-8531-40ac-82c1-9ed0b921b63e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.573.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 573/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 573/2022 z 25. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-25", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.573.2022.1"}, {"guid": "ussr:feea5e72-5648-4bd7-bd4c-88809ddac45c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.524.2021.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 524/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 524/2021 z 30. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.524.2021.2"}, {"guid": "ussr:5aeba67c-cb48-4f7f-83aa-7f7a81585b3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.204.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2021 z 27. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.204.2021.2"}, {"guid": "ussr:5457a6da-bab7-467b-90ad-1e885f05f9a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.477.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 477/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 477/2020 z 23. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-23", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.477.2020.1"}, {"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:83fdd3fe-2a6c-47cb-bb61-2b9d7f5bb2d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 287/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 287/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.287.2018.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:0da6558b-ad5c-4cd3-9b73-4f4cab8d4e79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 243/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 243/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.243.2017.2"}, {"guid": "ussr:c8933dc9-144d-4773-baf0-5ab8e5ef4e9a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 241/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 241/2017 z 4. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-04", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.241.2017.2"}, {"guid": "ussr:5f52918e-c450-42e5-a048-b2a42c893b46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.554.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 554/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 554/2015 z 6. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-06", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.554.2015.2"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/01 z 28. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-28", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7106990b-a5f9-4333-b1b8-c9d84f2c0143"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0ea2dc02-3289-463c-b05e-05a52858ba9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.473.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 473/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 473/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.473.2024.2"}, {"guid": "a6768833-8298-4025-95e6-e1f78b015557:a66600ad-d1fb-47d8-b7f3-6371798c2e6a", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8108201443.9", "spisova_znacka": "14Co/8/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/8/2024 z 27. 6. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8108201443.9"}]}