{"guid": "ussr:2c4e5bfc-dec3-47cc-af6f-0c3b863312d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.321.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 321/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 321/2023 z 14. 6. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 14. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 321/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.321.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-06-14", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "nazov": "čl. 26 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "nazov": "čl. 26 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-26.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "nazov": "čl. 10 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 26 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-26", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2c4e5bfc-dec3-47cc-af6f-0c3b863312d1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.321.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.321.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.321.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 321/2023-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára v konaní\npodľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n, zastúpeného GARANT PARTNER legal s. r. o.,\nEinsteinova 21, Bratislava, IČO 36 856 380, v mene ktorej koná advokát JUDr. Martin Dočár,\nproti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5 Cdo 20/2022 z 31. januára 2023 takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. mája 2023 domáha vyslovenia\nporušenia základných práv podľa čl. 10 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2 a podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 5 Cdo 20/2022 z 31. januára 2023 (ďalej len „rozsudok najvyššieho\nsúdu“).\nSťažovateľ navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol v konaní o ochranu osobnosti vedenom\nna Okresnom súde Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v procesnom postavení žalovaného. Dôvodom\npodanej žaloby bol sťažovateľom uverejnený príspevok.\n3. Okresný súd rozsudkom č. k. 23 C 255/2016 zo 16. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) rozhodol: «I. Uverejnením textu „Nehovoriac o 60 tisíc eur, ktoré muselo mesto\nvynaložiť na zmenu projektov potom ako sa mu podarilo presadiť vymenovanie Hviezdy za Národnú\n\nkultúrnu pamiatku“ v piatom odseku, textu „Aj vtedy opäť\npobehoval\npo ministerstve kultúry a robil všetko preto, aby mesto tieto fondy nedostalo. (S touto Informáciou\nma oboznámili ľudia priamo z ministerstva, ktorí sa pýtali, že kto to preboha je ten\n, ktorý\nbrojí proti Vám)“ v siedmom odseku a textu „dal mu takmer zadarmo techniku v hodnote milión\nkorún“ v dvanástom odseku v príspevku s názvom „\nsa raz opäť hodil o zem“ žalovaným\nna sociálnej sieti Facebook dňa 30.10.2016 došlo k neoprávnenému zásahu do práva žalobcu\nna ochranu osobnosti.\nII. Žalovaný je povinný na sociálnej sieti Facebook, a to na profile žalobcu s názvom\n, na profile žalovaného s názvom\nuverejniť ospravedlnenie v rovnakej\nveľkosti textu a na dobu najmenej troch mesiacov v znení....\nIII. Žalovaný je povinný na sociálnej sieti Facebook, a to na profile\npo dobu najmenej\ntroch mesiacov zdieľať ako svoju poznámku ospravedlnenie, ktoré je povinný uverejniť na svojom\nprofile s názvom\npodľa výroku II...\nIV. Žalovaný je povinný zaplatiť Žalobcovi sumu 2 500 € titulom náhrady nemajetkovej ujmy\nv peniazoch do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nV. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.\nVI. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v hodnote 40 %.»\n4. Sťažovateľ podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie, ktoré odôvodňoval najmä tým, že\nvýrok I v uvedenom znení nie je prípustný, vo vzťahu k výrokom II a III namietal, že okresný súd\nrozhodol nad rámec v žalobe navrhovaného petitu, a napokon vo vzťahu k výroku IV namietal, že\nnebol preukázaný zásah do súkromnej sféry žalobcu.\n5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozhodol rozsudkom č. k. 19 Co 90/2019\nz 19. augusta 2020 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok okresného súdu\nvo výroku I zmenil a žalobu v tejto časti zamietol a vo výrokoch II, III, IV rozsudok okresného\nsúdu potvrdil. Krajský súd konštatoval, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané,\nže sťažovateľ svojimi výrokmi v príspevku zverejnenom na sociálnej sieti zasiahol do osobnostných\npráv žalobcu, jeho konanie bolo potrebné kvalifikovať ako neoprávnený zásah do osobnostných\npráv žalobcu objektívne spôsobilý znížiť česť, vážnosť a dôstojnosť a dobré meno žalobcu\nv širokom okruhu verejnosti.\n5.1. Rozhodnutie vo vzťahu k výroku I krajský súd odôvodnil tým, že «Z hypotézy právnej normy\n§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa\nupustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky\ntýchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Z citovaného zákonného ustanovenia\nnevyplýva možnosť domáhať sa v zmysle § 137 písm. d) CSP vyslovenia, že došlo k neoprávnenému\nzásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Možno dať za pravdu odvolateľovi, že v danom\nprípade neboli splnené procesné predpoklady pre rozhodnutie súdu v žalobcom navrhovanom\nžalobnom petite, ktorým malo byť vyslovené, že zverejnením príspevku žalovaného s názvom\n„\nsa raz opäť hodil o zem“ na sociálnej sieti Facebook dňa 30.10.2016 došlo\nk neoprávnenému zásahu do práva žalobcu na ochranu osobnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd\n\n2\n\nrozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamietol, nakoľko neboli splnené\nprocesné predpoklady pre vyhovenie takémuto žalobnému petitu.».\n5.2. Sťažovateľ namietal, že žalobca sa domáhal uverejnenia ospravedlnenia vo vzťahu k príspevku\nako celku, a nie k jednotlivým odsekom, ako to špecifikoval súd prvej inštancie. Krajský súd\nuviedol, že napriek prísnym požiadavkám na petit žaloby ako jej podstatnú náležitosť „Odvolací\nsúd zastáva názor, že požiadavka ust. § 132 ods. 1 CSP, aby zo žaloby vyplývalo nielen označenie\nstrán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie\na žalobný návrh neznamená, že by žalobca bol povinný urobiť súdu návrh na presné znenie jeho\nvýroku rozsudku. Ak žalobca označil v žalobe presne, určite a zrozumiteľne povinnosť, ktorá má byť\nžalovanému uložená rozhodnutím súdu alebo spôsob určenia právneho vzťahu, práva alebo právnej\nskutočnosti, súd nepostupuje v rozpore so zákonom, ak použitím iných slov vyjadrí vo výroku svojho\nrozhodnutia rovnaké práva a povinnosti, ktorých sa žalobca domáhal. Iba súd rozhoduje o tom, ako\nbude formulovaný výrok jeho rozhodnutia Prípadným návrhom žalobcu na konkrétne znenie výroku\nrozhodnutia pritom nie je viazaný.“. Napokon v bode 43 odôvodnenia rozsudku krajský súd\nuzavrel, že «... súd prvej inštancie sa uvedeným názorom riadil a pokiaľ žalobca žiadal uložiť\nžalovanému povinnosť na sociálnej sieti Facebook na profile žalobcu a žalovaného resp. na profile\n(vo zvyšnej časti - zverejnenie na profile\nbol návrh zamietnutý) uverejniť\nospravedlnenie na rovnakom mieste, ako uverejnil svoj príspevok s názvom „\nsa raz opäť\nhodil o zem“ s tým, že sa ospravedlňuje žalobcovi za nepravdivé tvrdenia v tomto príspevku zo dňa\n30.10.2016, nakoľko jeho tvrdenia v odsekoch l., 3., 4., 5., 6., 7., 9., 10., 12. a 14. nie sú pravdivé a\nsúd prvej inštancie z týchto odsekov vybral časť odseku 5., 7. a 12., v ktorom rozsahu považoval\nžalobu za dôvodnú a tieto slovne vyšpecifikoval, pričom konkrétne znenia jednotlivých odsekov boli\nsúčasťou žaloby, nie je možné uzavrieť, že jednal nad rámec žaloby a prekročil obsah žalobného\npetitu alebo zmysel žaloby.».\n5.3. Krajský súd námietku nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti rozsudku okresného súdu po jeho\npreskúmaní z hľadiska požiadaviek práva na spravodlivý proces vyhodnotil ako nedôvodnú.\n5.4. Vo vzťahu k výroku, ktorým bol sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2 500 eur ako\nnáhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, sťažovateľ namietal, že nedošlo k zásahu\ndo osobnostných práv žalobcu. Krajský súd však uviedol, že „V danej veci je nesporné\na konštatoval to i súd prvej inštancie, že difamujúcimi vyjadreniami žalovaného, ktoré zverejnil\nna sociálnej sieti Facebook na svojom profile a profile\nvo svojom príspevku... došlo\nk takému zásahu do osobnostného práva žalobcu - práva na ochranu jeho občianskej cti a ľudskej\ndôstojnosti, ako i práva na ochranu dobrého mena, ktorým bola v značnej miere znížená jeho\ndôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a nepostačuje preto primerané zadosťučinenie podľa § 13 ods. 1\nObčianskeho zákonníka. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvedený zásah do práva na\nochranu osobnosti žalobcu považuje vzhľadom na jeho intenzitu, rozsah, formu jeho zverejnenia,\nčasový rozsah ako i pôsobenie žalobcu vo sfére verejného a kultúrneho života v meste Trenčín\na závažné nepravdivé informácie (fakty) o jeho činnosti v súvislosti s touto jeho činnosťou\nza závažný, v podstate ťažko nenapraviteľný, a preto je toho názoru, že žalobcovi patrí vo vzťahu\nk žalovanému i právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2, ods. 3\nObčianskeho zákonníka, nakoľko morálne zadosťučinenie v zmysle ods. 1 citovaného ustanovenia\nje nepostačujúce.“.\n\n3\n\n5.5. V závere krajský súd pripustil, že okresný súd nereagoval na všetky námietky sťažovateľa,\nale, poukazujúc na judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu, len na tie argumenty, ktoré mali\npre rozhodnutie o odvolaní podstatný význam. Odvolací súd (vzhľadom na zmenu rozsudku súdu\nprvej inštancie) sa nezaoberal časťou namietajúcou náhradu trov konania a rozhodol s prihliadnutím\nna zásadu úspešnosti tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného ani\nodvolacieho konania.\n6. Proti potvrdzujúcej časti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa § 420\npísm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V dovolaní namietal nedostatočné\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu, pretože sa dostatočne nevenoval predbežnej otázke – či\ndošlo alebo nedošlo zverejnením príspevku ako celku k zásahu do osobnostných práv žalobcu.\nOpätovne kritizoval, že výroky rozsudkov súdov oboch inštancií prekračujú rámec žalobcom\nvymedzeného žalobného petitu s poukazom na to, že žalobca tvrdil, že k zásahu do jeho práv došlo\nzverejnením príspevku ako celku, nie jeho jednotlivými odsekmi. Rovnako aj žalobcovi priznanú\nsatisfakciu považoval za arbitrárnu, pretože bola priznaná bez zodpovedania predbežnej otázky.\nPodľa sťažovateľa je rozsudok okresného súdu zmätočný a vnútorne rozporný, pretože v bodoch 73\na 83 okresný súd konštatuje, že predmetný článok sa dotýkal žalobcu ako osoby verejne činnej, ale\nzároveň nedošlo k poškodeniu žalobcu vo sfére komunálneho politika, no napriek tomu mu priznal\nodškodnenie za zásah do osobného a rodinného života.\n7. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom dovolanie sťažovateľa zamietol. V odôvodnení\nnapadnutého rozsudku dovolací súd konštatoval, že z odôvodnení rozhodnutí okresného súdu\na krajského súdu chápaných v ich organickej (kompletizujúcej) jednote je dostatočne zrejmé,\nz ktorých skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil prvoinštančný súd, ako\nich posudzoval odvolací súd a aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu. Výsledkom takého\npostupu podľa dovolacieho súdu je, že odvolací súd odôvodnil potvrdzujúci výrok svojho\nrozhodnutia spôsobom zodpovedajúcim zákonu.\n7.1. Najvyšší súd vo vzťahu k sťažovateľovej námietke o tom, že všeobecné súdy nezodpovedali\notázku, či ne/došlo zverejnením príspevku ako celku k zásahu do osobnostných práv žalobcu,\npoukázal na bod 30 odôvodnenia rozsudku krajského súdu a body 74 – 76 odôvodnenia rozsudku\nokresného súdu. Najvyšší súd uviedol, že súdy v základnom konaní vyčerpávajúcim spôsobom\nvysvetlili, prečo považovali žalobcom uplatnený nárok za dôvodný. Inými slovami, jasne vysvetlili,\nže k zásahu do osobnostných práv žalobcu došlo.\n7.2. Sťažovateľ krajskému súdu vyčítal vnútornú protirečivosť, pokiaľ na jednej strane konštatoval,\nže predmetný článok sa dotýkal žalobcu ako osoby verejne činnej a zároveň nedošlo k poškodeniu\nžalobcu vo sfére komunálneho politika, napriek tomu mu priznal odškodnenie za zásah\ndo osobnostných práv a rodinného života. Najvyšší súd v tejto súvislosti opäť poukázal\nna body 74 – 76 odôvodnenia rozsudku okresného súdu, v ktorých súd prvej inštancie podrobne\nrozobral jednotlivé časti príspevku, v ktorých skonštatoval, prečo v nich uvedené informácie,\nresp. skutočnosti sú nepravdivé a majú difamačný charakter, a v nadväznosti na to na body 81 a 82,\nv ktorých súd dôvodí, aké mali tieto skutočnosti následky, ako sa prejavili v živote žalobcu,\nv dôsledku čoho mu vznikla ujma, ktorej výšku odôvodnil v bode 84.\n\n4\n\n7.3. O namietanom porušení zásady ne ultra petitum najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku v podstatnom uviedol: „Viazanosť súdu žalobným návrhom však neznamená úplnú\na bezpodmienečnú viazanosť formuláciou, doslovným znením, slovným vyjadrením petitu. Zo žaloby\na jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha a týmto je súd viazaný. Nie je\nnevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí\nžalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade\ns princípom neformálnosti, súd posudzuje podanie, a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu,\npodľa obsahu... Súdy posúdili dôvodnosť uplatneného žalobného nároku a dospeli k záveru, že je\niba čiastočne dôvodný, keď zásah do osobnostných práv žalobcu spôsobili iba niektoré informácie\nuvedené v článku žalovaného, nie však článok ako celok. Pristúpili teda k rozhodnutiu, ktorým\nčiastočne žalobe vyhoveli a vo zvyšku ju zamietli. Tento postup je v súlade s procesným právom\n(§212 CSP) a naopak nie je v rozpore s hmotným právom (§ 13 OZ).“\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti predniesol svoje námietky proti rozsudku najvyššieho súdu\nv niekoľkých líniách. V prvom rade namietal formu rozhodnutia najvyššieho súdu, keďže\npodľa jeho názoru „V prípade rozhodovania o dovolaní založeného na vade podľa § 420 písm. f)\nCSP existujú iba dve možnosti rozhodnutia dovolacieho súdu. Ak dovolací súd po preskúmaní\ndovolania dospeje k záveru, že dovolanie nie je prípustné, je povinný postupovať v zmysle § 447\npísm. c) CSP a dovolanie odmietnuť. V prípade ak po preskúmaní dovolania dovolací súd zistí, že\ntu je namietaná vada konania spĺňajúca atribúty v zmysle § 420 písm. f) CSP, potom musí\ndovolaním napadnuté rozhodnutie súdu v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušiť.“. V tejto súvislosti ešte\npoukázal na vnútorný rozpor rozsudku najvyššieho súdu, pretože v bodoch 8 – 10 odôvodnenia\ndovolací súd uviedol, že jeho námietky nezaložili dôvodnosť, a tým ani prípustnosť dovolania, čo je\nvšak v rozpore s formou rozhodnutia.\n9. Ako ďalšiu námietku sťažovateľ predniesol argument o nepochopení dovolacej námietky\no prekročení petitu. Sťažovateľ vychádzal z toho, že žalobný petit je potrebné vnímať ako celok.\nVýroky II a III sú podľa jeho názoru naviazané na výrok I, inými slovami, výrok II je závislý\nod výroku I. Sťažovateľ tvrdil, že súdy konali o žalobe, ktorá vykazovala znaky neurčitosti, tieto\nvady v priebehu konania neboli odstránené a o takej žalobe bolo rozhodnuté. Uvedeným postupom\nteda všeobecné súdy odopreli sťažovateľovi právo na súdnu ochranu, keďže vzhľadom\nna neurčitosť žaloby sa nemohol v konaní účinne brániť. Pokiaľ ide o povinnosť uverejniť\nospravedlnenie, sťažovateľ je toho názoru, že súd nemal oprávnenie upraviť text ospravedlnenia,\npokiaľ žalobcov návrh považoval za neprimeraný. Prekročenie právomoci okresného súdu videl\nsťažovateľ aj vo výroku III, pretože táto požiadavka nebola žalobcom vôbec nastolená.\n10. Uloženie povinnosti zaplatiť peňažné zadosťučinenie považuje sťažovateľ za neprimerané\npredovšetkým z dôvodu, že okresný súd nekonštatoval, že by došlo k zásahu do osobnostných práv\nžalobcu v súkromnej sfére\n\n5\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n11. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietanie porušenia práva na súdnu ochranu a spravodlivé\nkonanie v spojení s porušením základného práva na slobodu prejavu a práva na informácie (čl. 10\nods. 1 dohovoru, čl. 26 ods. 1 a 2 ústavy) rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým bolo dovolanie\nsťažovateľa ako žalovaného v konaní o ochranu osobnosti zamietnuté.\n12. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku najvyššieho súdu je potrebné odmietnuť\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\nO zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným rozhodnutím,\nopatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť preto možno považovať tú, pri ktorej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,\nktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. II. ÚS 66/2011,\nIII. ÚS 155/09, III. ÚS 198/2020).\n13. Dovolací súd pristupuje k podanému dovolaniu tak, že najskôr skúma, či je procesne prípustné;\nk posúdeniu opodstatnenosti dovolania (t. j. posúdeniu, či je v ňom opodstatnene uplatnený\ndovolací dôvod) sa dovolací súd dostáva len v prípade prijatia záveru, že dovolanie je prípustné.\nDovolanie je prípustné, ak jeho prípustnosť vyplýva z § 420 CSP alebo § 421 CSP. Dôvody\nzakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú\nopodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je\noprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vyčítaná v dovolaní\n(porovnaj § 428 CSP). V prípade dovolania prípustného podľa § 420 CSP je dovolacím dôvodom\nprocesná vada zmätočnosti uvedená v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP); v prípade dovolania,\nktoré je prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP, je dovolacím dôvodom nesprávne právne posúdenie veci\n(§ 432 ods. 1 CSP).\n14. Najvyšší súd zhodnotil procesné podmienky podaného dovolania a tieto vyhodnotil tak, že\ndovolanie sťažovateľa je prípustné. Následne pristúpil k posúdeniu obsahu dovolacích námietok,\na preto nie je možné prijať záver, že najvyšší súd porušil právo sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivý proces, pokiaľ „meritórne“ preskúmal dovolacie námietky, i keď v konečnom\ndôsledku s negatívnym výsledkom. Je pravdou, že v prípade dovolania z dôvodov zmätočnosti\nvyplýva prípustnosť dovolania z jeho dôvodnosti (dôvodnosť je jedným z predpokladov\nprípustnosti dovolania), ale na závere najvyššieho súdu o nemožnosti vyhovieť dovolaniu táto\nskutočnosť nič nemení. Z uvedeného vyplýva, že námietku sťažovateľa o nesprávnej forme\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktorej nesprávnosť by mala rezultovať v porušení základného práva\n\n6\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd považuje za\nneopodstatnenú.\n15. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy patrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní\no opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom\nna poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť\n(m. m. II. ÚS 78/05, II. ÚS 249/05, I. ÚS 582/2022).\n16. Z hľadiska ústavného posúdenia treba rešpektovať právomoc najvyššieho súdu ústavne\nkonformným spôsobom vymedzovať prípustnosť dovolania. V prvom rade je vecou najvyššieho\nsúdu určovať koncepciu interpretácie prípustnosti mimoriadnych opravných prostriedkov, a to\nza predpokladu, že táto nezasahuje do ochrany základných práv a slobôd. Z ústavného hľadiska je\npodmienkou, aby takáto interpretácia nebola svojvoľná, ale ani formalistická a aby bola čo\nnajustálenejšia, a teda súladná s právom na súdnu ochranu (II. ÚS 398/08, II. ÚS 65/2010). Reálne\nuplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa\nsúdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musia v celom rozsahu rešpektovať základné právo podľa čl. 46\nods. 1 ústavy (II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n17. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti zhodnotil napadnutý rozsudok najvyššieho súdu ako\narbitrárny, založený na zjavnom nerešpektovaní hmotnoprávnych, ako i procesnoprávnych\nustanovení zákona.\n18. Arbitrárnosť napadnutého rozsudku najvyššieho súdu je nosná námietka prezentovaná\nv ústavnej sťažnosti. Arbitrárnosť môže mať v súdnych rozhodnutiach rôznu podobu.\nPodľa doterajšej judikatúry ústavného súdu o arbitrárne rozhodnutie ide najmä vtedy, ak je\nsvojvoľné. Môže tiež ísť o extrémny nesúlad právnych záverov s vykonaným dokazovaním alebo\nmôže ísť o taký výklad zákona, ktorý nemá oporu v medziach rozumného a prípustného výkladu\nzákona. Arbitrárnosť môže tiež spočívať v takom hodnotení dôkazov, ktoré je vykonané\nbez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej\ninterpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základy. Arbitrárnosť teda znamená interpretačný exces.\nArbitrárne rozhodnutie je spravidla spojené s nedostatočným odôvodnením, avšak nemusí to tak\nbyť nevyhnutne. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že\nby zásadne poprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05). V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný\nsúd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci\nsamej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06, I. ÚS 200/2012). Arbitrárne rozhodnutie predstavuje zásah do práva\nna súdnu ochranu a práva na spravodlivý súdny proces (I. ÚS 115/2020).\n\n7\n\n19. Súčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína jeho možných zásahov\ndo rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich právomoci. Ústavný súd\npredovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy).\nVo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou\ninštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05) a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 134/09). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci nemôže\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nSú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť princípy spravodlivého\nprocesu na zákonnej úrovni. Ochrana ústavou, prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd\n(resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých\nsudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou\npodľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a zákonom (čl. 144 ods. 1 ústavy; napr. II. ÚS 13/01, I. ÚS 241/07).\n20. Podstatné námietky sťažovateľa však opomínajú uvedenú judikatúru ústavného súdu a ústavnú\nsťažnosť možno podľa jej skutočného obsahu (nesúhlas so skutkovými a s právnymi závermi\nokresného súdu a krajského súdu) vyhodnotiť v podstate ako ďalší opravný prostriedok. V ústavnej\nsťažnosti sťažovateľ opakovane predostiera svoj pohľad na posúdenie žaloby, opätovne\nargumentuje tým, že všeobecné súdy konali nad rámec požadovaného petitu a že dovolaním\nnapadnuté výroky sú nezákonné, keďže v konaní podľa názoru sťažovateľa nebola vyriešená\nprejudiciálna otázka, a to či došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Ústavný súd nepovažuje\nza účelné citovať jednotlivé pasáže rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré sú napokon sťažovateľovi\ndobre známe, a konštatuje, že sťažovateľom nastoľovaná otázka o zásahu do osobnostných práv\nžalobcu bola jednoznačne zodpovedaná aj potvrdená z každej úrovne všeobecného súdnictva.\nRovnako tak bola vyčerpávajúcim a ústavne udržateľným spôsobom zodpovedaná aj otázka miery\nviazanosti súdu navrhovaným petitom a napokon aj otázka uloženia povinnosti zaplatiť\nnemajetkovú ujmu v peniazoch.\n21. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Aj stabilná\nrozhodovacia činnosť ústavného súdu rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok\n(m. m. II. ÚS 465/2017).\n22. Z rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti\nnezistil nič, čo by ho robilo ústavne neakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany\nústavného súdu. Rozsudok najvyššieho súdu s prihliadnutím na dovolaciu argumentáciu je vnútorne\nlogický, nie je prejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle dovolacieho súdu, rešpektuje zákonné\npožiadavky na odôvodnenie (skutkové a právne) rozhodnutia.\n\n8\n\n23. Ústavný súd na základe uvedeného uzatvára, že právne závery v žiadnej z čiastkových častí\nnapadnutého rozsudku najvyššieho súdu nevykazujú znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti\nči svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam (m. m. III. ÚS 264/05,\nI. ÚS 23/2010).\n24. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia sťažovateľom\noznačených práv, dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné z dôvodov podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde odmietnuť.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 14. júna 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ochrana osobnosti", "dovolanie-dovolacie konanie", "petit-nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "5Cdo/20/2022", "guid": "db4007cb-9caf-4b95-a88f-1ba95001f10c:29f6779d-a91a-4f2b-a4fe-3c07ee8ed810", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7c0e6b2e-2468-4978-90be-bb6b577bc713", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.582.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.582.2022.1"}, {"guid": "ussr:47b35879-dd33-43cf-b941-6e3733444a8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 115/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/2020 z 6. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-06", "citacie_n": 427, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.115.2020.2"}, {"guid": "ussr:7439ba5e-eb4f-461e-b0ad-cd6f23e799ca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.198.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 198/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.198.2020.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2012 z 9. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-09", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76145b94-91a7-4087-954c-03bf4b616b16"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/2010 z 27. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-27", "citacie_n": 644, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b258d8be-3ce6-4374-9261-8baeff3d183b"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/08 z 1. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-01", "citacie_n": 420, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74f17f60-1a62-4a15-ad45-a5c834ce0a12"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "db4007cb-9caf-4b95-a88f-1ba95001f10c:29f6779d-a91a-4f2b-a4fe-3c07ee8ed810", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2023:3116223508.1", "spisova_znacka": "5Cdo/20/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/20/2022 z 31. 1. 2023", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2023-01-31", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2023:3116223508.1"}, {"guid": "a60a0439-782e-46b5-998c-977caadf8dc2:472989f6-4c00-4c8d-b77d-00f7ea34839d", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Co/90/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/90/2019 z 19. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2020-08-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a60a0439-782e-46b5-998c-977caadf8dc2:472989f6-4c00-4c8d-b77d-00f7ea34839d"}], "citovane_v": []}