{"guid": "ussr:73af15ae-3fc4-40f3-a681-0da883b78522", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.307.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2023 z 24. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 24. augusta 2023, sp. zn. II. ÚS 307/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.307.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-08-24", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/73af15ae-3fc4-40f3-a681-0da883b78522", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.307.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.307.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.307.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 307/2023-46\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej AK Kleberc Legal, s. r. o., Tbiliská 13, Bratislava,\nv mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Jozef Kleberc, proti postupu Okresného súdu Trnava\nv konaní pod sp. zn. 33 C 24/2017 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 24/2017 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 24/2017 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 700 eur, ktoré jej j e p o v i n n ý\nOkresný súd Trnava zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľke p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 530,59 eur, ktoré\nj e p o v i n n ý Okresný súd Trnava zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky\n1. Sťažovateľka sa prostredníctvom ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 3. apríla 2023,\ndoplnenej podaním z 15. mája 2023 na základe výzvy ústavného súdu, domáhala vyslovenia\nporušenia základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava\n(ďalej aj „okresný súd“ alebo aj „súd prvej inštancie“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 24/2017.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov. Zároveň požadovala finančné zadosťučinenie 6 000 eur a náhradu trov\nkonania.\n2. Konanie začalo podaním žaloby 8. marca 2017 proti sťažovateľke (v procesnom postavení\nžalovanej) na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu\npodľa § 143 Občianskeho zákonníka. Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom 12. júna\n2019, jeho rozsudok bol v odvolaním napadnutej časti zrušený uznesením Krajského súdu v Trnave\nsp. zn. 10 Co 67/2020 z 27. októbra 2021 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie\nz dôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane uskutočňovať jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tiež z dôvodu jeho\narbitrárnosti.\n3. Sťažovateľka je toho názoru, že dĺžka súdneho konania hrubo presahuje všetky ústavnoprávne\nlimity prípustnej dĺžky konania a je flagrantným porušením aj judikatúry Európskeho súdu\npre ľudské práva. Už len samotná skutočnosť, že prvé pojednávanie sa uskutočnilo viac než rok\na pol po podaní žaloby, presahuje prípustnú dĺžku konania. Súd by mal aktívne využívať všetky\nprístupné nástroje na zefektívnenie súdneho konania. Dĺžka konania v predmetnej veci spôsobuje\nsťažovateľke značné ťažkosti, pretože už vyše šesť rokov sa nachádza v stave právnej neistoty,\nčo sa týka jej majetku, keďže žalobca ju nepúšťa do nehnuteľnosti, ktorú majú v podielovom\nspoluvlastníctve a ktorá je predmetom konania, keďže zavaril vstupnú bránu na priľahlý pozemok.\nDôsledkom tejto skutočnosti sa o predmetnú nehnuteľnosť nikto nestará a nehnuteľnosť sa postupne\nznehodnocuje.\n4. Poukazuje na to že: „Ak teda porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru dosiahne takú intenzitu, že to zo strany príslušného všeobecného súdu signalizuje\naž odmietnutie možnosti domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, možno urobiť\nzáver o tom, že takýmto postupom súdu došlo, resp. dochádza aj k porušeniu základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 268/2012 z 15. augusta 2012). Ani právne\nči skutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, lebo platí zásada, že oneskorená\nspravodlivosť je odmietnutou spravodlivosťou (porov. rozsudky ESĽP vo veci Lopatin\n& Medvedevskyi proti Ukrajine z 20. mája 2010. bod 75- sťažnosť č. 2278/03).“\n\n2\n\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 307/2023-32 zo 14. júna 2023 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) ústavnú sťažnosť na ďalšie\nkonanie v celom rozsahu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Z vyjadrenia okresného súdu vyplýva, že žalobu podal\n8. marca 2017 proti svojej\nsestre (sťažovateľka). Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnostiam v katastrálnom území\n, a to domu súpisné číslo 84 na pozemku\nparcelné číslo 79/2 a hospodárskej budovy na pozemku parcelné číslo 79/3 tak, že budú prikázané\ndo výlučného vlastníctva žalobcu, ktorý vyplatí sťažovateľke náhradu jej spoluvlastníckeho podielu\nvo výške 7/8 z hodnoty nehnuteľnosti. Dňa 21. augusta 2017 bola žaloba doručená zástupkyni\nsťažovateľky na vyjadrenie, ktorá sa však k nej nevyjadrila. V apríli 2018 boli strany predvolané\nna predbežné prejednanie sporu na 18. máj 2018. Pretože strany sporu sa nedohodli, okresný súd\nnariadil pojednávanie na 19. október 2018.\n7. Sťažovateľka podala v októbri 2018 návrh na prerušenie konania do rozhodnutia o jej návrhu\nna zriadenie vecného bremena na pozemku žalobcu, na ktorom stojí vyporiadavať sa majúca stavba.\nDňa 9. novembra 2018 sa uskutočnila obhliadka predmetných nehnuteľností a 28. novembra 2018\npožiadala právna zástupkyňa sťažovateľky o odročenie pojednávania určeného na 30. november\n2018 z dôvodu, že sa jej nepodarilo nahliadnuť do spisu v konaní, kde mal byť priložený iný spis\nokresného súdu sp. zn. 16 C 161/2020. Pojednávanie bolo odročené na 25. január 2019\na po vykonaní dokazovania bolo odročené na 22. marec 2019 s tým, že zástupkyni žalobcu bolo\nuložené doručiť súdu a takisto zástupcovi sťažovateľky listinné dôkazy s vyznačením podstatných\nskutočností.\n7.1. Dňa 22. marca 2019 zástupca sťažovateľky požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu,\nže im neboli doručené žiadne listinné dôkazy a ani vyjadrenie zástupkyne žalobcu. Pojednávanie\ntak bolo odročené bez prejednania veci na 17. máj 2019, zástupkyni žalobcu bolo opätovne uložené\ndoručiť v lehote 5 dní súdu a zástupcovi sťažovateľky listinné dôkazy s vyznačením podstatných\nskutočností.\n7.2. Pojednávanie 17. mája 2019 bolo odročené bez prejednania veci na 12. jún 2019 pre účely\nprípravy záverečných rečí, keď bol vyhlásený rozsudok.\n7.3. Proti rozsudku podala sťažovateľka 29. októbra 2019 odvolanie a v januári 2020 bol vyrubený\nsúdny poplatok za odvolanie, ktoré sa doručovalo protistrane na vyjadrenie a navzájom sa strany\nk veci vyjadrovali.\n7.4. Dňa 5. októbra 2020 bol spis predložený odvolaciemu súdu, ktorý uznesením z 27. októbra\n2021 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil vec na nové rozhodnutie. Spis bol vrátený\nokresnému súdu 25. novembra 2021. Na pojednávaní 11. apríla 2022 strany sporu po vzájomných\n\n3\n\nvyjadreniach navrhli odročenie pojednávania o 60 dní pre účely zváženia mimosúdnej dohody\na ocenenia nehnuteľností. Pojednávanie bolo odročené na 9. jún 2022, ale na žiadosť sťažovateľky\nbolo zrušené, lebo sa jej nepodarilo zabezpečiť dôkaz ‒ znalecký posudok na ocenenie sporných\nnehnuteľností.\n7.5. Dňa 13. októbra 2022 okresný súd určil termín pojednávania na 1. december 2022, ktorý bol\nvšak zrušený na žiadosť zástupcu sťažovateľky z dôvodu kolízie s iným pojednávaním. Znalecký\nposudok bol sťažovateľkou doručený do spisu 22. decembra 2022.\n7.6. Ďalšie pojednávanie sa konalo 9. januára 2023 a po prejednaní veci bolo odročené\nna 27. február 2023, strany sa mali k veci vyjadriť (zástupkyňa žalobcu k oceneniu nehnuteľností\nznaleckým posudkom; zástupca žalovanej k návrhu žalobcu na zámenu pozemkov).\n7.7. Pojednávanie bolo odročené na 27. marec 2023 bez prejednania veci z dôvodu neprítomnosti\nžalobcu a jeho zástupkyne, pretože kanceláriou nebola realizovaná úprava ‒ predvolanie zástupcu\nžalobcu.\n7.8. Pojednávania určené na 27. marec 2023 a 18. máj 2023 boli zrušené z dôvodu\npráceneschopnosti zástupkyne žalobcu, ktorá doručila súdu 12. mája 2023 vyjadrenie. V ňom\nuviedla, že práceneschopnosť jej bola predĺžená minimálne do nasledujúcej kontroly 30. mája 2023.\nTermín pojednávania navrhla určiť až na dni od 25. júna 2023 a uviedla, že žalobca nesúhlasí s tým,\naby sa konalo v jej neprítomnosti ani so substitúciou.\n7.9. Ďalšie pojednávanie sa konalo 26. júna 2023, vec bola prejednaná a pojednávanie bolo\nna žiadosť obidvoch strán sporu pre účely doručenia záverečných prednesov odročené\nna 4. september 2023, keď je predpoklad vyhlásenia rozsudku na pojednávaní v septembri 2023.\n7.10. Okresný súd ďalej vo vyjadrení uviedol, že od podania žaloby 8. marca 2017 súd postupoval\nv zmysle príslušných procesných predpisov, jednotlivé úkony vykonával v primeraných lehotách,\nvykonával plynulé a efektívne úkony, bez zbytočných prieťahov.\n7.11. Na dĺžku konania má vplyv aj správanie samotnej sťažovateľky a jej zástupcu, keď sa\nnevyjadrila k žalobe, ktorá jej bola doručená 21. augusta 2017. Viacero nariadených pojednávaní\nbolo odročených, resp. zrušených na návrh zástupcu žalovanej (napríklad pojednávanie\n30. novembra 2018 z dôvodu, že zástupcovi sťažovateľky sa nepodarilo nahliadnuť do spisu\nv konaní, kde mal byť priložený; pojednávanie 9. júna 2022, pretože sťažovateľke sa nepodarilo\nzabezpečiť dôkaz ‒ znalecký posudok na ocenenie sporných nehnuteľností; pojednávanie\n1. decembra 2022 bolo zrušené na žiadosť zástupkyne sťažovateľky z dôvodu kolízie s iným\npojednávaním) a pojednávanie 11. apríla 2022 navrhli odročiť obe strany sporu pre účely zváženia\nmimosúdnej dohody a ocenenia nehnuteľností rovnako ako pojednávanie 26. júna 2023,\na to pre účely prípravy záverečných rečí. Na dĺžku konania má vplyv aj objektívna skutočnosť ‒\npráceneschopnosť zástupkyne žalobcu, ktorá bola príčinou zrušenia pojednávaní určených\nna 27. marec 2023 a 18. máj 2023, z tohto objektívneho dôvodu navrhla zástupkyňa žalobcu termín\npojednávania po dátume 25. jún 2023. A napokon na dĺžku konania má vplyv aj skutočnosť, že vec\npostupne prejednávali traja sudcovia, bolo potrebné s vecou sa oboznámiť po skutkovej i právnej\nstránke. Poukazuje zároveň na skutočnosť, že v období od 5. októbra 2020 do 25. novembra 2021\n\n4\n\nbol spis na Krajskom súde v Trnave z dôvodu odvolania podaného sťažovateľkou. Z uvedených\ndôvodov považuje ústavnú sťažnosť za úplne neopodstatnenú.\n7.12. Uvedený procesný postup súdu prvej inštancie a správanie sporových strán si overil zo spisu\naj ústavný súd.\nII.2. Replika sťažovateľky:\n8. Sťažovateľka sa k stanovisku okresného súdu vyjadrila 3. augusta 2023 (po ústavným súdom\nstanovenej lehote 10 dní, pretože výzva jej bola doručená už 19. júla 2023, pozn.). V tomto\nvyjadrení zopakovala svoje tvrdenia o neprimeranej dĺžke tohto konania a o tom, že v danom\nprípade ide o prieťahy jednostranne zapríčinené súdom prvej inštancie. Je toho názoru, že súd má\nk dispozícii rôzne nástroje na zabezpečenie prítomnosti strán, avšak nevyužil ani jeden z nich,\nvzhľadom na čo celé súdne konanie trvalo neprimerane dlho. Zároveň uviedla, že tvrdenie súdu\no tom, že 26. júna 2023 na žiadosť oboch strán sporu odročené pojednávanie sa nezakladá\nna pravde, keďže k odročeniu došlo len z toho dôvodu, že právna zástupkyňa protistrany mala\ndovolené vychádzky počas svojej PN len do 12.00 h a na jej žiadosť sťažovateľka dala na takýto\npostup súhlas. Porušovateľ zároveň nikde neuvádza, že zo strany sťažovateľky a jej právneho\nzástupcu došlo niekoľkokrát k návrhu na ukončenie dokazovania, ktorým v minulosti nebolo nikdy\nvyhovované, aj keď predmetný stav sa žiadnym spôsobom nezmenil a neboli predložené žiadne\nrelevantné dôkazy po týchto návrhoch. Sťažovateľka je toho názoru, že dĺžka súdneho konania\na pasivita v rozhodovaní okresného súdu týkajúca sa trpenia neprítomnosti žalobcu a jeho zástupcu\nna pojednávaniach hrubo presahuje všetky ústavnoprávne limity.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni.\nK vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty, dochádza až právoplatným rozhodnutím\nsúdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 295/2019).\n11. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní,\nktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n12. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016\nje expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 Civilného\nsporového poriadku (ďalej aj ,,CSP“), podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo\nnajrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez\nzbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento základný princíp konania\n\n5\n\nje premietnutý do ďalších ustanovení Civilného sporového poriadku so zohľadnením osobitostí\njednotlivých druhov konaní. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1\nCSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,\nspravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP o sudcovskej\nkoncentrácii konania, ďalej z § 168 − § 172 CSP o predbežnom prejednaní sporu a následkoch\nneprítomnosti strán, aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo\nrozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto\nzákona, alebo § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej pojednávanie sa môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej všeobecný súd rozhoduje, správanie účastníka (strany) súdneho konania\na postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľku (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\n14. Pokiaľ ide o posúdenie kritéria právnej a skutkovej zložitosti prejednávanej veci, ústavný súd\nkonštatuje, že spory, ktorých predmetom je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnostiam, v zásade patria medzi bežnú rozhodovaciu agendu všeobecných súdov. Súd\nprvej inštancie sa navyše ku kritériu prípadnej skutkovej či právnej zložitosti ani bližšie nevyjadril\na sťažovateľka tiež uviedla, že nejde o náročný spor. Ústavný súd v danom prípade tiež nezistil\nprávnu alebo skutkovú náročnosť sporu.\n15. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval vznik prieťahov v napadnutom konaní,\nbolo správanie sťažovateľky ako sporovej strany na strane žalovanej. Ústavný súd po preskúmaní\npriebehu musí konštatovať, že na strane sťažovateľky (jej právneho zástupcu) zaznamenal\nopakujúce sa ospravedlňovanie neprítomnosti na pojednávaniach, ktoré malo za následok zbytočné\npredlžovanie tohto konania. V tomto smere dal za pravdu okresnému súdu, že aj sťažovateľka\nsa pričinila nemalou mierou na doterajšej celkovej dĺžke konania. Tieto fakty zobral ústavný súd\ndo úvahy a zohľadnil ich pri priznaní sumy finančného zadosťučinenia.\n16. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd zistil, že tento nepochybne konal, nariaďoval\npojednávania, na ktorých vykonal aj dokazovanie a v merite veci aj raz rozhodol. Ústavný súd\ntakisto nezistil ani žiadne významné obdobie nečinnosti okresného súdu. Vyplýva to z prehľadu\nprocesných úkonov zisteného zo spisu okresného súdu. Na druhej strane je potrebné konštatovať\ni to, že jediné meritórne rozhodnutie vo veci vydané okresným súdom bolo odvolacím súdom\nv napadnutej časti zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu, že okresný súd\nneakceptoval zákonom určené kritériá pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva\nk nehnuteľnosti podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\n16.1. Na základe uvedeného ústavný súd hodnotí, že okresný súd nezvolil taký procesný postup,\nktorý by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania (strán sporu). Nielen\nnečinnosť, ale aj nesprávna a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie\n\n6\n\nústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade, ak jeho\nčinnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým\nsa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\n16.2. Ústavný súd vo vzťahu k postupu okresného súdu tak dospel k záveru, že konaním, ktoré trvá\nviac ako päť rokov na jednom stupni bez právoplatného rozhodnutia, bolo porušené základné právo\nsťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto\nnálezu).\n17. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, sťažovateľka porušenie tohto práva odôvodnila v zásade v bode 4. Ústavný súd sa s týmito\nnámietkami nestotožnil.\n18. Podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu zodpovedá\npovinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (I. ÚS 62/97, II. ÚS 26/96). K porušeniu\nzákladného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ by komukoľvek bola odmietnutá\nmožnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol\nkonať a rozhodovať o podanom návrhu (žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr.\nI. ÚS 35/98).\n19. Ústavný súd konštatuje, že neefektívna činnosť orgánu verejnej moci v konaní (v danom\nprípade okresného súdu), ktorá viedla k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, sama osebe neznamená aj porušenie\njej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n20. Na to, aby neefektívna činnosť (či nečinnosť) všeobecného súdu mala za následok porušenie\npráva na súdnu ochranu, musí dosiahnuť takú intenzitu, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala\nodmietnutie reálneho prístupu k súdu, resp. k jeho rozhodnutiu v zmysle porušenia zákazu\ndenegatio iustitiae, teda musí ísť o dlhotrvajúcu a súvislú nečinnosť, ktorá v čase podania sťažnosti\nústavnému súdu pretrváva. To však evidentne zatiaľ nie je prípad sťažovateľky.\n21. Po preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu a postupu okresného súdu v napadnutom konaní\nústavný súd tak dospel k záveru, že k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy zjavne nedošlo. Doterajší postup okresného súdu v napadnutom konaní\nnesignalizuje intenzitu prieťahov, ktorá by znamenala denegatio iustitiae. Z týchto dôvodov\nústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti namietajúcej porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v súvislosti s tvrdenými zbytočnými prieťahmi\nv napadnutom konaní nevyhovel (bod 5 výroku tohto nálezu).\nIV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n22. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde\nak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva\na slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti\n\n7\n\nnavrhla, aby ústavný súd prikázal súdu prvej inštancie konať v napadnutom konaní bez zbytočných\nprieťahov. Vzhľadom na to, že napadnuté konanie v čase rozhodovania o ústavnej sťažnosti nie je\nstále skončené, ústavný súd formuloval všeobecnému súdu príkaz konať (bod 2 výroku tohto\nnálezu).\n23. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu porušené, zaoberal\nsa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľka požadovala\npriznanie zadosťučinenia vo výške 6 000 eur, čo odôvodňovala najmä dlhodobo trvajúcim stavom\nprávnej neistoty, čo sa týka jej majetku, keďže žalobca (jej brat) ju nepúšťa do nehnuteľnosti, ktorú\nmajú v podielovom spoluvlastníctve.\n24. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie\nfinančného zadosťučinenia, pričom pri jeho určení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti\naplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n25. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd zobral do úvahy aj to, že sa\nna predĺžení konania podieľala aj sťažovateľka a jej právny zástupca (pozri body 7 až 7.12 tohto\nnálezu), pričom zohľadnil jej celkový prístup v spore k nariadeným pojednávaniam a výzvam\nokresného súdu.\n26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že finančné zadosťučinenie priznané\nv sume 700 eur je primeranou satisfakciou za porušenie označených základných práv sťažovateľky\nokresným súdom (bod 3 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n27. Ústavný súd napokon priznal sťažovateľke (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok\nna náhradu trov konania v celkovej sume 530,59 eur, pretože požadovaná suma je nižšia ako suma\nvypočítaná ústavným súdom (530,89 eur), a nie je tak v rozpore s platnou vyhláškou Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Advokátovi patrí náhrada trov\nkonania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2023 (príprava a prevzatie právneho\nzastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti) v hodnote dvakrát po 208,67 eur a k tomu dvakrát režijný\npaušál v hodnote po 12,52 eur, pričom k tomu treba prirátať 20 % dane z pridanej hodnoty,\npretože advokát je jej platcom (bod 4 výroku tohto nálezu). Hoci po prijatí ústavnej sťažnosti\npožiadala sťažovateľka priznať celkové trovy konania v sume 796,28 eur za tri úkony právnej\nslužby v roku 2023, ústavný súd jej nárok na úhradu tretieho úkonu právnej služby za tretí úkon\nnepriznal, pretože vyjadrenie k stanovisku všeobecného súdu (a to i po lehote stanovenej ústavným\n\n8\n\nsúdom) neobsahovalo žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by slúžili ako podklad pre iné\nrozhodnutie ústavného súdu.\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) označeného\nv záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. augusta 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "vlastníctvo-vysporiadanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "33C/24/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05cb20e8-5ad4-4769-bb3b-95d9f462d074", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 295/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 295/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.295.2019.2"}, {"guid": "ussr:9c46e344-8132-4ece-ad6f-0fe3439dd4c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 103/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/2018 z 5. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-05", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.103.2018.2"}, {"guid": "ussr:2ccadda5-f7d7-4098-a381-cd39a3272d7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 268/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 268/2012 z 15. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-15", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ccadda5-f7d7-4098-a381-cd39a3272d7c"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "9031bc94-4c3d-4d33-8a88-ae51d80f8d11:535b96fa-586f-4d20-8dda-d6041dcca7ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "10Co/67/2020", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/67/2020 z 30. 12. 2020", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2020-12-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9031bc94-4c3d-4d33-8a88-ae51d80f8d11:535b96fa-586f-4d20-8dda-d6041dcca7ee"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5fed8b60-74c5-440b-8329-ba551056075c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.147.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 147/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 147/2025 z 23. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.147.2025.2"}]}