{"guid": "ussr:17bb81f3-3abe-40d4-8c02-8b400f026a79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.300.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 300/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 300/2023 z 27. 9. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. septembra 2023, sp. zn. II. ÚS 300/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.300.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-09-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/17bb81f3-3abe-40d4-8c02-8b400f026a79", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.300.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.300.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.300.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 300/2023-31\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n, t. č.\nv\n, zastúpeného JUDr. Jurajom Dziakom, advokátom,\nVajanského 26, Prešov, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Tos 10/2023 z 9. marca\n2023 takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Tos 10/2023 z 9. marca 2023 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky\na jeho právo podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8 Tos 10/2023 z 9. marca 2023 z r u š u j e a v e c\nv r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania 663,57 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. mája 2023 domáha\nvyslovenia porušenia jeho základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a tiež práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1\npísm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nvšeobecného súdu označeným v záhlaví tohto nálezu. Navrhuje ústavnému súdu nálezom vysloviť\nporušenie jeho označených práv napadnutým uznesením všeobecného súdu, zrušiť ho a vrátiť\nvšeobecnému súdu na nové konanie a priznať tiež sťažovateľovi náhradu trov konania.\n\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené väzobné trestné\nstíhanie pre trestný čin nebezpečného vyhrážania, kde mu bolo obvinenie vznesené 4. marca 2023\nv rámci skráteného vyšetrovania, následne 5. marca 2023mu bola na podaná obžaloba a 15. marca\n2023 bol vydaný Okresným súdom Prešov (ďalej len „okresný súd“) trestný rozkaz, pri ktorom\nsa sťažovateľ mal vzdať práva na odpor. Ešte predtým uznesením okresného súdu sp. zn.\n0 T 42/2023 z 5. marca 2023 (ďalej len „prvostupňové väzobné rozhodnutie“) bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, keď jeho väzba nebola\nnahradená alternatívnym opatrením, a to dohľadom probačného a mediačného úradníka.\nProti uvedenému rozhodnutiu podal sťažovateľ sťažnosť. Opatrením okresného súdu zo 6. marca\n2023 bol sťažovateľovi ustanovený obhajca s odkazom na § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.\nUstanovený obhajca 6. marca 2023 napadol odporom vydaný trestný rozkaz a 7. marca 2023\nsťažnosťou prvostupňové väzobné rozhodnutie. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nuznesením sp. zn. 8 Tos 10/2023 z 9. marca 2023 (ďalej len „namietané uznesenie“) sťažnosť\nsťažovateľa podanú proti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu zamietol podľa § 193 ods. 1\npísm. c) Trestného poriadku. Odpor proti trestnému rozkazu podaný obhajcom sťažovateľa bol\nodmietnutý uznesením okresného súdu z 24. marca 2023, pričom na základe podanej sťažnosti bolo\nuvedené rozhodnutie okresného súdu o odmietnutí odporu rozhodnutím krajského súdu z 26. apríla\n2023 zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na nové konanie.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že prvostupňové väzobné rozhodnutie okresného\nsúdu okrem sťažnosti uplatnenej ním samotným po vyhlásení tohto rozhodnutia napadol\naj prostredníctvom sťažnosti spísanej jeho obhajcom, ktorému bolo prvostupňové väzobné\nrozhodnutie doručené 6. marca 2023. Tieto písomné dôvody sťažnosti koncipované jeho obhajcom\nboli doručené okresnému súdu 7. marca 2023, pričom krajský súd v rozpore s reálnym stavom\nv odôvodnení namietaného uznesenia konštatoval, že sťažovateľ podanú sťažnosť do rozhodovania\nkrajského súdu, teda do 9. marca 2023, neodôvodnil. Sťažovateľ namieta, že v odôvodnení\nsťažnosti spísanej jeho obhajcom uplatnil námietky relevantného charakteru spochybňujúce\ndôvodnosť jeho väzby, ktoré podporil aj návrhom alternatívneho opatrenia nahrádzajúceho jeho\nväzbu. Upozorňuje, že je pre posúdenie opodstatnenosti jeho ústavnej sťažnosti celkom\nbez významu prípadná skutočnosť, že okresný súd o predmetnom podaní obsahujúcom\nodôvodnenie sťažnosti obhajcu sťažovateľa neinformoval krajský súd a písomné dôvody sťažnosti\nmu nepostúpil bez zbytočného odkladu pre účely druhostupňového väzobného rozhodovania.\nV uvedených skutočnostiach vidí arbitrárnosť namietaného uznesenia krajského súdu a porušenie\nsvojich namietaných práv.\n\n2\n\nIII.\nVyjadrenia krajského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu\n4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 300/2023-13 zo 14. júna 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa na ďalšie konanie v celom rozsahu. V súvislosti s vecným prerokovaním ústavnej\nsťažnosti vyzval ústavný súd 4. júla 2023 predsedníčku krajského súdu na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke ústavnej sťažnosti. Na výzvu ústavného súdu reagovala predsedníčka krajského súdu\npodaním sp. zn. Spr 312/23, v ktorom uznala fakt, že krajský súd v sťažnostnom konaní nerozhodol\no návrhu sťažovateľa na nahradenie jeho väzby ponúknutým písomným sľubom, ktorý bol obsahom\ndôvodov sťažnosti. Objasnila, že okresný súd písomné dôvody uplatnenej sťažnosti zo 7. marca\n2023 nepredložil krajskému súdu, a to i napriek tomu, že 8. marca 2023 predkladal obhajcom\npodaný odpor zo 6. marca 2023, pričom predmetné písomné dôvody sťažnosti ani nezaevidoval\ndo elektronického súdneho spisu, kde by ich krajský súd určite neprehliadol a mohol by na nich\nriadne reagovať. Uvedenú situáciu kvalifikovala predsedníčka okresného súdu ako nedostatok\nsúdneho systému a s ohľadom na ustálenú rozhodovaciu činnosť ústavného súdu v uvedenom\nrozsahu akceptovala sťažovateľom uplatnenú námietku porušenia jeho označených práv. Zvyšok\nargumentácie sťažovateľa prezentovaný v ústavnej sťažnosti však považovala za neopodstatnený,\nkeďže podľa jej vyjadrenia spomenuté písomné dôvody sťažnosti koncipované obhajcom\nsťažovateľa neobsahovali žiadne konkrétne argumentačné námietky potenciálne spôsobilé\novplyvniť väzobné rozhodovanie, keďže mali podľa jej mienky iba všeobecný charakter založený\nna citácii častí iných rozhodnutí bez konkretizácie okolností, ktoré by mohli relevantným spôsobom\novplyvniť rozhodovanie o väzbe sťažovateľa v sťažnostnom konaní. Predsedníčka krajského súdu\nvo svojom vyjadrení napokon poukázala na aktuálny procesný stav, keď bola z podnetu sťažovateľa\nzákonnosť väzby sťažovateľa opätovne preskúmaná a bola súčasne posúdená možnosť jej náhrady\nalternatívnym opatrením v podobe písomného sľubu, a to tak, že sťažovateľ bol ponechaný\nvo väzbe, pričom s odkazom na uvedené navrhla, aby po konštatovaní porušenia práv sťažovateľa\nzo strany ústavného súdu nebolo namietané uznesenie krajského súdu zrušené.\n\nIII.2. Replika sťažovateľa\n5. Sťažovateľ sa k stanovisku krajského súdu vyjadril podaním doručeným ústavnému súdu\n25. augusta 2023, pričom v ňom zotrval na dôvodoch podanej ústavnej sťažnosti a uviedol,\nže podľa jeho názoru písomné dôvody sťažnosti zo 7. marca 2023 boli potenciálne spôsobilé\nspochybniť existenciu formálnych a materiálnych podmienok zákonného obmedzenia jeho osobnej\nslobody, keďže v nich poukazoval na nedostatočné odôvodnenie väzby a tiež na neprimeranosť\nväzobného stíhania s prihliadnutím na možnosť náhrady väzby alternatívnym opatrením.\nSťažovateľ preto zotrval aj na svojich návrhoch formulovaných v petite ústavnej sťažnosti.\n6. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republike\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný súd“)\n\n3\n\nvec prejednal a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, keďže na základe obsahu podaní\ndospel k záveru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Sťažovateľ v sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu a práva\nna slobodu a bezpečnosť, ktoré v podstate vidí v porušení princípu kontradiktórnosti konania\npri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby.\n8. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je garantované čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného na konanie, v ktorom by súd\nurýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba\nnezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený\npočas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou.\nSúdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky na rýchlosť a kvalitu\npreskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania o osobnej slobode obvinenej osoby musí\nspĺňať niektoré fundamentálne požiadavky spravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Jednou z nich je aj procesná záruka kladúca dôraz na zachovanie\nprincípu „rovnosti zbraní“ a z nej vyplývajúcej kontradiktórnosti konania [podobne napr.\nIII. ÚS 402/08; rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Brandstetter proti Rakúsku,\nrozsudok z 28. 8. 1991, č. 11170/84]. Európsky súd pre ľudské práva zásadu rovností zbraní\ndefinuje ako požiadavku, aby každá strana konania mohla obhajovať svoju vec za podmienok,\nktoré ju z pohľadu konania ako celku podstatným spôsobom neznevýhodňujú vzhľadom\nna protistranu (Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, rozsudok z 18. februára 1997, č. 18990/91;\nFoucher proti Francúzsku, rozsudok z 18. 3. 1997, č. 22209/93). Jej cieľom je dosiahnutie\n„spravodlivej rovnováhy“ medzi stranami sporu (Dombo Beheer B.V. proti Holandsku, rozsudok\nz 21. 10. 1993, č. 14448/88). V trestnom konaní nesmie byť postavenie obvineného zreteľne\nnevýhodné v pomere k obžalobe (Oyston proti Spojenému kráľovstvu, rozhodnutie z 22. 1. 2002,\nč. 42011/98).\n9. Z obsahu ústavnej sťažnosti, odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu\na tiež z vyjadrenia samotného krajského súdu vyplýva, že krajský súd pri rozhodovaní o sťažnosti\nsťažovateľa podanej proti prvostupňovému väzobnému rozhodnutiu okresného súdu nedisponoval\npísomným odôvodnením tejto sťažnosti koncipovaným obhajcom sťažovateľa. Ústavný súd\nuž v minulosti judikoval, že zásadu kontradiktórnosti konania nemožno chápať formalisticky,\nale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe ktorého hodnotenia\nmožno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade účastníka konania bola jeho pozícia objektívne\noslabená (pozri sp. zn. III. ÚS 392/2018). Po podrobnom preskúmaní obsahu písomných dôvodov\nsťažnosti sťažovateľa zo 7. marca 2023 konštatuje, že tieto okrem už spomínaného návrhu náhrady\nväzby alternatívnymi opatreniami v podobe dohľadu probačného a mediačného úradníka\na priloženého písomného sľubu či uloženia povinností a primeraných obmedzení neobsahujú žiadnu\n\n4\n\nkonkrétnu argumentáciu smerujúcu k spochybneniu zákonných dôvodov väzby sťažovateľa\ns výnimkou jedného strohého argumentu, a to že „Do vyšetrovacieho spisu neboli zabezpečené\ndôkazy, na základe ktorých by bolo možné jednoznačne konštatovať dôvodnosť vedeného\nobvinenia.“. V nadväznosti na uvedené poukazuje ústavný súd na to, že uvedený argument,\na to tvrdenie sťažovateľa o absolútnej dôkaznej núdzi vedeného trestného stíhania,\naj keď sťažnostné dôvody zo 7. marca 2023 neboli krajskému súdu predložené, bol i napriek tomu\nv podstate zodpovedaný. Konajúce súdy posudzujúce splnenie materiálnych podmienok väzby\nv prípade sťažovateľa sa totiž riadne zaoberali aj jedným zo základných predpokladov väzby,\nktorým je dôvodnosť podozrenia zo spáchania vyšetrovanej trestnej činnosti. Z obsahu odôvodnenia\nnamietaného uznesenia krajského súdu totiž vyplýva, že dôvodnosť podozrenia zo spáchania\ntrestnej činnosti sťažovateľom je v rámci vykonaného dokazovania podporená priamym dôkazom,\na to „podrobnou výpoveďou poškodenej“ (s. 2, piaty ods. namietaného uznesenia krajského súdu).\nÚstavný súd na základe uvedeného konštatuje, že sa krajský súd v dôsledku vzniknutej situácie,\nkeď pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa nedisponoval sťažnosťou sťažovateľa v jej komplexnej\npodobe, fakticky nevysporiadal len s tou jej časťou, ktorá poukazovala na možnosť náhrady väzby\nsťažovateľa alternatívnym opatrením, a to písomným sľubom v spojení s uložením povinností\na primeraných obmedzení. Uvedeným postupom krajského súdu v druhostupňovom konaní\nvšak bola nepochybne porušená jedna z požiadaviek spravodlivého procesu, a to kontradiktórnosť\nkonania (a súčasne „rovnosť zbraní“), keďže sťažovateľovi nebolo umožnené predložiť\nvšeobecnému súdu preskúmavajúcemu zákonnosť pozbavenia jeho osobnej slobody svoje\nstanovisko k zásadným argumentom príslušného prokurátora obsiahnutým v návrhu na vzatie\ndo väzby, s ktorými sa okresný súd v prvostupňovom väzobnom rozhodnutí stotožnil, a to možnosť\nnahradiť invazívny zásah do jeho osobnej slobody miernejším zásahom v podobe alternatívneho\nopatrenia (písomného sľubu). Ústavný súd zdôrazňuje, že všeobecný súd požiadavky spolutvoriace\nkoncept spravodlivého procesu musí rešpektovať.\n10. Spôsob uplatnenia právomoci krajského súdu, ktorý nedodržal vymedzené princípy,\nnie je zlučiteľný so základným právom sťažovateľa na osobnú slobodu zaručeným čl. 17 ods. 1, 2\na 5 ústavy a jeho právom na slobodu a bezpečnosť zaručeným čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru,\npreto ústavný súd dospel k záveru o porušení označených práv sťažovateľa namietaným uznesením\nkrajského súdu tak, ako to je uvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\n\nV.\nZrušenie rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n11. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti a svojím rozhodnutím vysloví,\nže právoplatným rozhodnutím boli porušené práva alebo slobody, takéto rozhodnutie zruší. Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 133 ods. 2 zákona o ústavnom súde (2)\nústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody\nsťažovateľa. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo ku konštatovaniu porušenia práv sťažovateľa, bolo\nv zmysle právnej úpravy nevyhnutné namietané uznesenie krajského súdu zrušiť a následne vec\nkrajskému súdu vrátiť na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu), v ktorom je krajský súd viazaný\n\n5\n\nprávnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona\no ústavnom súde).\n\nVI.\nTrovy konania\n12. Sťažovateľ si uplatnil aj náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu vznikli\nv súvislosti s jeho právnym zastúpením. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania\nvychádzal z obsahu súdneho spisu. Zároveň vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca\nhospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2022, ktorá bola 1 252 eur, keďže išlo o úkony\nprávnej služby vykonané v roku 2023. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2023\nv zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky predstavuje sumu 208,67 eur. Takto stanovená odmena spolu\ns režijným paušálom 12,52 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za tri úkony právnych služieb (prevzatie\na prípravu zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti, vyjadrenie k stanovisku krajského súdu)\npredstavuje celkovú sumu 663,57 eur. Ústavný súd teda priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 663,57 eur (bod 3 výroku nálezu).\n13. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. septembra 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n6", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-nahradenie väzby", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-dôvody väzby", "sťažnosť", "doručenie, doručovanie", "väzba-preventívna", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-nahradenie väzby", "sťažnosť", "obhajoba, obhajca-ustanovený", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8Tos/10/2023", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0d9370b4-6e2a-488e-ad90-6921e1ed7025", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.392.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 392/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 392/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.392.2018.1"}, {"guid": "ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 402/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/08 z 17. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-17", "citacie_n": 235, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fc5562e-8afe-4c8e-947d-1e59c3af9562"}], "citovane_v": []}