{"guid": "ussr:d279a11f-3b27-4a9e-a724-4f91cd302dc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.282.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 282/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 282/2023 z 9. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. augusta 2023, sp. zn. II. ÚS 282/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.282.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-08-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d279a11f-3b27-4a9e-a724-4f91cd302dc0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.282.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.282.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.282.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 282/2023-55\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\nzastúpeného Advokátskou kanceláriou AŠTARY, s. r. o., Mariánske\nnámestie 29/6, Žilina, v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Adam Aštary, PhD.,\nproti postupu Okresného súdu Bratislava IV (v súčasnosti Mestského súdu Bratislava IV) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4C/388/2009 a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaniach vedených\npod sp. zn. 2Co/322/2012, 2Co/455/2013 a 2Co/138/2018 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/388/2009 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 2Co/322/2012, 2Co/455/2013\na 2Co/138/2018 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré sú povinné vyplatiť\nmu Mestský súd Bratislava IV v sume 1 000 eur a Krajský súd v Bratislave v sume 1 000 eur\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 530,86 eur,\nktorú s ú p o v i n n é Mestský súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave zaplatiť spoločne\na nerozdielne právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. apríla 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4C/388/2009 a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaniach vedených pod sp. zn. 2Co/322/2012, 2Co/455/2013 a 2Co/138/2018 (ďalej\nlen „napadnuté konania“). Navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v konaní\nvedenom pod sp. zn. 2Co/138/2018 bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné\nzadosťučinenie v sume 4 000 eur a náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 282/2023-26 z 24. mája 2023 ústavný súd ústavnú sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a pripojených spisov všeobecných súdov vyplýva, že v konaní vedenom\nna okresnom súde pod sp. zn. 4C/388/2009, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, vystupuje sťažovateľ v pozícii žalovaného. Konanie na okresnom súde\nzačalo podaním žaloby 5. novembra 2009 a okresný súd vo veci samej rozhodol rozsudkom\nč. k. 4C/388/2009-441 z 11. júla 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť 27. júla 2012\ntak, že vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu a zároveň rozhodol, že o trovách\nkonania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Následne uznesením č. k. 4C/388/2009-460\nzo 14. augusta 2012 rozhodol okresný súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov\nkonania (výrok I) a uložil žalobkyni a sťažovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške\n4 154,56 eur spoločne a nerozdielne na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti\nuznesenia. Na základe odvolania sťažovateľa proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd ako súd\nodvolací v poradí prvým uznesením č. k. 2Co/322/2012-500 z 31. mája 2013 tak, že uznesenie\nokresného súdu č. k. 4C/388/2009-460 zo 14. augusta 2012 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní po vrátení veci krajským súdom rozhodol okresný súd uznesením\nč. k. 4C/388/2009-509 z 19. augusta 2013 tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi\nnáhradu trov konania vo výške 387,78 eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n6 249,64 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia (výrok I); návrh sťažovateľa na prerušenie\nkonania zamietol a ústavnému súdu návrh na zaujatie stanoviska podľa čl. 144 ods. 2 ústavy\nnepostúpil (výrok II); žalobkyni a sťažovateľovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške\n3 514 eur spoločne a nerozdielne na účet okresného súdu do troch dní od právoplatnosti uznesenia.\nProti výroku I uznesenia okresného súdu č. k. 4C/388/2009-509 z 19. augusta 2013 podali\ntak sťažovateľ, ako aj žalobkyňa odvolania, o ktorých rozhodol krajský súd uznesením\nč. k. 2Co/455/2013-552 z 30. júna 2016 tak, že uznesenie okresného súdu č. k. 4C/388/2009-509\nz 19. augusta 2013 v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní po opätovnom vrátení veci krajským súdom rozhodol okresný súd uznesením\nč. k. 4C/388/2009-560 z 24. apríla 2018 tak, že priznal sťažovateľovi nárok na náhradu trov konania\n\n2\n\nproti žalobkyni v rozsahu 97,70 %, s tým, že o výške trov konania rozhodne\nsamostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti uzneseniu okresného súdu\nč. k. 4C/388/2009-560 z 24. apríla 2018 podala žalobkyňa odvolanie podaním doručeným súdu\n21. mája 2018, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením krajského súdu č. k. 2Co/138/2018-597\nz 29. marca 2023, právoplatným 7. júna 2023, tak, že krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu\nz 24. apríla 2018 tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania, a zároveň\nrozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Proti postupu okresného súdu a krajského súdu v napadnutých konaniach podal sťažovateľ\ntúto ústavnú sťažnosť, v ktorej argumentuje, že o nároku na náhradu trov konania nie je ku dňu\npodania ústavnej sťažnosti právoplatne rozhodnuté ani po takmer 11 rokoch od právoplatného\nskončenia konania vo veci samej a viac ako 13 rokov od začatia konania. Uvedený postup považuje\nza úplné zlyhanie justičného systému a porušenie jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V aktuálnom odvolacom konaní, v poradí o treťom odvolaní,\nvedenom na krajskom súde pod sp. zn. 2Co/138/2018, rozhoduje krajský súd už viac ako štyri roky.\nUž konanie o v poradí prvom odvolaní trvalo takmer rok a druhé odvolacie konanie trvalo takmer\ntri roky, keď v poradí druhé uznesenie okresného súdu bolo vydané 19. augusta 2013 a druhé\nuznesenie krajského súdu bolo vydané 30. júna 2016 s tým, že spis s písomným vyhotovením\ndruhého uznesenia krajského súdu bol krajským súdom vrátený okresnému súdu\naž 26. augusta 2016. Sťažovateľ, poukazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“), žiada, aby ústavný súd posúdil dĺžku namietaného konania minimálne\nv právoplatne neskončenej časti trov konania ako celok, t. j. vrátane všetkých troch odvolacích\nkonaní. Podľa jeho názoru je ústavnoprávne neudržateľné, aby sa o otázke nároku na náhradu trov\nkonania konalo na krajskom súde spolu približne osem rokov v rámci troch odvolacích konaní.\nK postupu okresného súdu uviedol, že hoci v poradí prvé uznesenie okresného súdu\nzo 14. augusta 2013 bolo vydané pomerne rýchlo po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku vo veci\nsamej (26. júla 2013, pozn.), následný postup okresného súdu v konaní treba považovať za vedúci\nk zbytočným prieťahom. Predovšetkým zrušenie prvého a druhého uznesenia okresného súdu\nje nutné pripísať na vrub okresnému súdu, ktorý vydal nezákonné rozhodnutia, čím sa aj sám\nčiastočne pričinil o prvé a druhé odvolacie konanie, a tak mu prislúcha spoluzodpovednosť\nza ich dĺžku. V úplnej kompetencii okresného súdu však už bolo vydanie v poradí tretieho\nuznesenia okresného súdu, k čomu tento pristúpil až po 20 mesiacoch od vrátenia spisu z krajského\nsúdu. Toto obdobie je tak obdobím bezdôvodnej absolútnej nečinnosti okresného súdu, ktorý\nokrem doručenia druhého uznesenia krajského súdu neuskutočnil vo veci žiaden úkon. Podaním\nz 25. mája 2023 sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť doplnil, pričom ústavný súd informoval,\nže 24. mája 2023 mu bolo doručené uznesenie krajského súdu č. k. 2Co138/2018-597\nz 29. marca 2023. Zároveň uviedol, že v čase podania ústavnej sťažnosti konanie v časti náhrady\ntrov konania právoplatne skončené nebolo a sťažovateľ nevedel ani o tom, že v ňom už bolo vydané\nďalšie uznesenie krajského súdu, ktoré mu bolo doručované až po podaní ústavnej sťažnosti.\n\n3\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a krajského súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu a krajského súdu:\n5. Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“) k ústavnej sťažnosti uviedol, že navrhuje,\naby ústavný súd vyslovil, že označené základné právo sťažovateľa postupom mestského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4C/388/2009 porušené nebolo. K veci sa vyjadrila aj zákonná\nsudkyňa\n, ktorá poukázala na fakt, že spis jej bol ako zákonnej sudkyni\npridelený na základe dodatku č. 5 k rozvrhu práce pre rok 2023 19. mája 2023. Poukazujúc\nna priložený časový prehľad procesných úkonov, zastáva názor, že jediným obdobím, keď okresný\nsúd rozhodoval neprimerane dlho, je vydanie posledného rozhodnutia o náhrade trov konania\nz 24. apríla 2018, ktoré bolo vydané 19 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti zrušujúceho\nrozhodnutia krajského súdu č. k. 2Co/455/2013-552, ktorým bola vec vrátená okresnému súdu.\nKeďže v tomto čase nebola zákonnou sudkyňou, nevedela sa vyjadriť, čím bol tento stav\nspôsobený, no všetky ďalšie procesné úkony okresného súdu boli vykonávané bez zbytočných\nprieťahov a vzhľadom na to možno podľa jej názoru okresnému súdu priznať minimálnu mieru\nzavinenia na vzniku zbytočných prieťahov.\n6. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že vec naposledy vedená na krajskom súde\npod sp. zn. 2Co/138/2018 bola už v čase podania ústavnej sťažnosti súdom rozhodnutá,\ntakže v súčasnosti ústavné právo sťažovateľa na bezprieťahovosť a plynulosť súdneho konania\nkrajským súdom porušované nie je a ústavný súd by mal pri svojom rozhodovaní na túto skutočnosť\nprihliadnuť. Obsahom vyjadrenia krajského súdu bolo aj vyjadrenie predsedníčky senátu\n, ktorá v ňom uviedla, že predmetná vec spolu s ďalšími vecami so spisovou\nznačkou z roku 2018 jej bola pridelená 31. októbra 2022, pričom bola rozhodnutá 29. marca 2023.\nČasový postup vo vybavení predmetnej veci ovplyvnila skutočnosť kombinovanej\nobčianskoprávnej a rodinnoprávnej agendy, ktorú senát 2Co vybavuje, ako aj množstvo vecí,\npričom bolo potrebné uprednostniť rýchlosť vybavenia rodinnoprávnej agendy v skladbe s vysokým\npočtom neodkladných opatrení. V objektívnych možnostiach senátu preto nebolo možné predmetnú\nvec vybaviť skôr.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n7. Sťažovateľ vo svojej replike uviedol:\na) Mestský súd je minimálne spoluzodpovedný aj za trvanie prvých dvoch odvolacích konaní\nv danej veci, keďže jeho v poradí prvé rozhodnutie o náhrade trov konania zo 14. augusta 2012\na v poradí druhé rozhodnutie o náhrade trov konania z 19. augusta 2013 boli krajským súdom\nzrušené s vrátením veci okresnému súdu na ďalšie konanie.\nb) Opakované prerozdeľovanie veci, resp. personálne problémy na krajskom súde nie sú dôvodmi,\nktoré by ospravedlňovali neprimeranú dĺžku konania. Sťažovateľ opätovne zdôrazňuje, že vec\nsa na krajskom súde nachádzala v rámci rozhodovania o odvolaniach strán sporu v otázke náhrady\ntrov konania približne osem rokov postupne v troch odvolacích konaniach, čo je na prvý pohľad\nexcesívne. Čo sa týka konštatovania predsedu krajského súdu v závere vyjadrenia, že vec bola\nuž v čase podania ústavnej sťažnosti krajským súdom rozhodnutá, takže v súčasnosti právo\n4\n\nsťažovateľa na bezprieťahovosť a plynulosť súdneho konania krajským súdom porušované\nnie je, sťažovateľ si dovoľuje poukázať na to, že vzhľadom na neverejný spôsob rozhodovania\nkrajského súdu v čase podania ústavnej sťažnosti (21. apríla 2023) nemal a ani nemohol\nmať vedomosť o tom, že krajský súd 29. marca 2023 vydal uznesenie č. k. 2 Co 138/2018-597,\nktorým bolo tretie odvolacie konanie ukončené a ktoré bolo napokon sťažovateľovi doručené\naž takmer dva mesiace po jeho vydaní a vyše jeden mesiac po podaní ústavnej sťažnosti. Vzhľadom\nna to sťažovateľ netrvá na tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou navrhoval prikázať krajskému súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/138/2018 konať bez zbytočných prieťahov.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n8. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet\nkonania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom okresného súdu a krajského\nsúdu a obsahom spisov dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n9. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa tvorí námietka, že v dôsledku nečinnosti a neefektívnej\nčinnosti okresného súdu a krajského súdu došlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných\nprieťahov odôvodňujúcich vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom trvá na tom, že pokiaľ nebolo právoplatne\nrozhodnuté o náhrade trov konania, konanie nie je skončené a je potrebné vziať do úvahy jeho\ncelkovú dĺžku.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 302/2020).\n11. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné\nkritériá, ktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie\núčastníka súdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci\nprvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní\na jeho význam pre sťažovateľa.\n12. V prvom rade ústavný súd uvádza, že ústavná sťažnosť bola podaná v čase, keď predmetom\nnapadnutého konania zostalo rozhodovanie vo veci náhrady trov konania po právoplatnom skončení\nkonania vo veci samej, ktoré z pohľadu právnej a faktickej zložitosti v zásade spadá pod menej\nnáročnejšiu agendu všeobecného súdu. Aj napriek tomu, že záruky rozhodovania vo veci\nbez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote spadajú aj do oblasti, resp. časti týkajúcej\nsa náhrady trov konania (rozsudky ESĽP vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike\nz 28. 6. 2016, sťažnosť č. 65302/11, § 50; Macková proti Slovenskej republike z 29. 3. 2005,\nsťažnosť č. 51543/99/98, § 55), z hľadiska povahy veci a jej významu pre sťažovateľa nemožno\nopomínať skutočnosť, že problematika trov konania má vo vzťahu k hlavnému predmetu konania\n5\n\npred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu (m. m. IV. ÚS 202/2018). Ústavný súd konštatuje,\nže vec sťažovateľa nie je po právnej a faktickej stránke zložitá.\n13. Povaha veci – nárok na náhradu trov konania z hľadiska jej významu pre sťažovateľa nespadá\ndo kategórie vyžadujúcej osobitný, resp. výnimočný prístup súdu z hľadiska rýchlosti\nrozhodovania.\n14. Z pohľadu druhého kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ svojím správaním\nk predĺženiu napadnutého konania neprispel.\n15. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutých konaniach došlo\nk zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu a krajského súdu. Ústavný súd považuje\nza dôležité najskôr poukázať na judikatúru ESĽP, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec\nproti Slovenskej republike (rozsudok ESĽP z 28. 6. 2016, sťažnosť č. 65302/11), ktorým bolo\nrozhodnuté okrem iného aj o tom, že dĺžka konania napadnutého sťažnosťou nespĺňala požiadavku\nprimeranej lehoty podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (a to aj napriek skutočnosti, že toto konanie v čase\npodania ústavnej sťažnosti prebiehalo podobne ako v tomto prípade už len vo fáze týkajúcej sa trov\nkonania). Európsky súd pre ľudské práva v bode 50 uvedeného rozsudku konštatoval, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru vyžaduje, aby všetky stupne konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach\na záväzkoch vrátane konania nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu\nkonania týkajúcu sa trov) boli rozhodnuté v primeranej lehote.\n16. Dôvodom podanej ústavnej sťažnosti sú zbytočné prieťahy, ktoré vznikli v štádiu rozhodovania\no nároku na náhradu trov konania. Ústavný súd v súvislosti s možným vznikom prieťahov v konaní\npreto hodnotil postup okresného súdu a krajského súdu vo fáze nasledujúcej po právoplatnom\nskončení konania vo veci samej. Z obsahu spisov predložených okresným súdom a krajským súdom\nv tejto veci vyplýva, že konanie sa začalo podaním žaloby 5. novembra 2009 a okresný súd vo veci\nsamej rozhodol rozsudkom č. k. 4C/388/2009-441 z 11. júla 2012, ktorý nadobudol právoplatnosť\n26. júla 2012, avšak do dňa podania ústavnej sťažnosti nebolo konanie právoplatne skončené v časti\nnáhrady trov konania, keď síce krajský súd vydal pred podaním ústavnej sťažnosti 29. marca 2023\nuznesenie č. k. 2Co/138/2018-597, avšak toto nadobudlo právoplatnosť až 7. júna 2023, pričom\ndo dňa vydania rozhodnutia ústavného súdu nie je ešte rozhodnuté o výške trov konania. Konanie\nv časti náhrady trov konania tak trvá približne 11 rokov, čo aj v kontexte celkovej dĺžky konania\nv trvaní takmer 13 a pol roka je možné považovať už prima facie za neprimeranú a za ústavne\nneakceptovateľnú dĺžku konania, a to bez potreby bližšieho skúmania konkrétneho priebehu\nkonania a vykonania jednotlivých procesných úkonov. Pokiaľ ide o namietané porušenie\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd zohľadnil skutočnosť, že ide o konanie\nna dvoch inštanciách sústavy súdov, že vo veci bolo okresným súdom trikrát vydané uznesenie\no nároku na náhradu trov konania, pričom okresný súd síce vydal v poradí prvé uznesenie\nuž 14. augusta 2012, avšak krajský súd uznesením č. k. 2Co/322/2012-500 z 31. mája 2013\ntoto uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie\na rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného skutkového\nstavu. Rovnako aj v poradí druhé uznesenie okresného súdu č. k. 4C/388/2009-509\nz 19. augusta 2013 bolo uznesením krajského súdu č. k. 2Co/455/2013-552 z 30. júna 2016 pre jeho\nnepreskúmateľnosť v napadnutej časti zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie. Následne okresný súd vydal v poradí tretie uznesenie o nároku na náhradu trov konania\n\n6\n\nč. k. 4C/388/2009-560 z 24. apríla 2018, ktoré krajský súd uznesením č. k. 2Co/138/2018-597\nz 29. marca 2023 zmenil tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania,\na zároveň rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.\nUvedené skutočnosti tak svedčia o neefektívnej činnosti okresného súdu. Po vydaní v poradí\ndruhého zrušujúceho uznesenia krajského súdu a vrátení veci z odvolacieho súdu bol okresný súd\ntiež dlhodobo nečinný (obdobie približne rok a osem mesiacov od 26. augusta 2016\ndo 24. apríla 2018). Ústavný súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že dĺžku konania poznačila\naj nečinnosť krajského súdu, keď konanie o v poradí prvom odvolaní proti uzneseniu o nároku\nna náhradu trov konania trvalo viac ako 8 mesiacov (od 11. októbra 2012 do 31. mája 2013),\ndruhé odvolacie konanie trvalo dva roky a deväť mesiacov (od 2. októbra 2013 do 30. júna 2016)\na tretie odvolacie konanie trvalo viac ako štyri roky (od 11. decembra 2018 do 29. marca 2023).\nNečinnosť krajského súdu v troch odvolacích konaniach tak v súhrne predstavuje obdobie približne\nsedem rokov a osem mesiacov. Vzniknuté zbytočné prieťahy v napadnutých konaniach idú\ntak na vrub okresnému súdu, ako aj krajského súdu.\n17. Ústavný súd pripomína, že v zmysle jeho doterajšej judikatúry k zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou,\nktorá nesmeruje k odstráneniu právnej neistoty účastníkov súdneho konania, resp. v danom prípade\nsporových strán. Aj neefektívna a nesústredená činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže\nzapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\nak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli\nktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03,\nIV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).\n18. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu neakceptovateľnú dĺžku napadnutého konania\nako celku a na zistené obdobia nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu a krajského\nsúdu, dospel k záveru, že v napadnutých konaniach došlo k zbytočným prieťahom.\nNa tomto základe ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu a krajského súdu\nv napadnutých konaniach boli porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n19. Vzhľadom na to, že o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu okresného súdu z 24. apríla 2018\nuž bolo v čase rozhodovania ústavného súdu právoplatne rozhodnuté a spis bol vrátený okresnému\nsúdu, ústavný súd príkaz konať v konaní vedenom pod sp. zn. 2Co/138/2018 vo vzťahu\nku krajskému súdu v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy nevyslovil (výrok 4).\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n20. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n21. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 4 000 eur,\nktoré odôvodnil výškou trov konania, ktorá je „v hre“, časovou a finančnou záťažou, ktorú preňho\npredstavuje stále právoplatne neukončené rozhodovanie o trovách konania, legitímnym\nočakávaním, že sa raz definitívne dočká náhrady trov konania proti žalobkyni, ale aj celkovou\nfrustráciou a beznádejou z poznania praktického výkonu súdnictva v jeho veci.\n7\n\n22. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n23. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n24. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti tejto veci považoval za potrebné priznať sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci,\npredovšetkým neodôvodnenú nečinnosť a neefektívny postup okresného súdu a krajského súdu,\nprocesný stav konania v čase podania ústavnej sťažnosti, predmet konania a jeho akcesorický\ncharakter v pomere k meritu veci, jeho význam pre sťažovateľa a celkovú dobu napadnutého\nkonania. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že cieľom priznania primeraného\nfinančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo\nslobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou, považoval za primerané\npriznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde, pričom tak mestský súd, ako aj krajský súd sú povinné z tejto sumy\nzaplatiť sťažovateľovi sumu po 1 000 eur (výrok 2).\n25. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že zákonom č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov v znení zákona č. 398/2022\nZ. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 1. júna 2023, vstúpili\ndo platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných súdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová\nsúdna mapa). Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z Prechodných ustanovení k zriadeniu mestských\nsúdov v Bratislave § 18n ods. 1 písm. d) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov\nSlovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov, od 1. júna 2023 sa okresný súd označuje ako mestský súd.\nVI.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 530,86 eur.\n27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur.\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Trovy právneho\nzastúpenia, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade podľa § 18\n8\n\nods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi\nako náhradu trov právneho zastúpenia, predstavuje sumu 530,86 eur.\n28. Úhradu za úkon právnej služby ‒ stanovisko k vyjadreniam mestského súdu a krajského súdu ‒\nústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože stanovisko neprinieslo žiadne nové poznatky\nk meritórnemu prerokovaniu veci.\n29. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. augusta 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trovy konania", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/388/2009", "guid": "e8a60cbf-e396-47f4-9bde-4cedc5c44b5e:520b76cf-765b-4d03-8b9b-a3c72953ec18", "vztah": "porusene"}, {"sz": "2Co/322/2012", "guid": "6807d616-58e9-4dfa-ad32-8f9458437220:33a112f0-0a58-431e-b96f-5e0713283bba", "vztah": "porusene"}, {"sz": "2Co/455/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "2Co/138/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:eccf7ba6-9022-45fc-98f7-e46c341ffe82", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 202/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 202/2018 z 27. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-27", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.202.2018.2"}, {"guid": "ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 158/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 158/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf2b994-282b-49eb-a636-3eb0dfbc1a9e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 121/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 121/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83e5db58-9a47-4c89-9e0e-3b9b9df0aa5f"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/03 z 22. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-22", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e831f414-b709-43a4-8178-fbdb5d022625"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "d751a0d2-de8d-4b23-ab3a-7f4fcc13f35a:b8a812c3-f186-4b07-8902-9e975f2f5ea9", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Co/138/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/138/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d751a0d2-de8d-4b23-ab3a-7f4fcc13f35a:b8a812c3-f186-4b07-8902-9e975f2f5ea9"}, {"guid": "6807d616-58e9-4dfa-ad32-8f9458437220:33a112f0-0a58-431e-b96f-5e0713283bba", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7812205505.3", "spisova_znacka": "2Co/322/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/322/2012 z 29. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7812205505.3"}], "citovane_v": []}