{"guid": "ussr:7d41d1c6-b5cc-4575-af43-56992140d004", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.260.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 260/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 260/2023 z 20. 9. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. septembra 2023, sp. zn. II. ÚS 260/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.260.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-09-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d41d1c6-b5cc-4575-af43-56992140d004", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.260.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.260.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.260.2023.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 260/2023-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\n,\n,\n, zastúpenej JUDr. Petrom Konvičným, advokátom, Rázusova 1, Košice,\nproti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 74/2022-283 z 3. októbra 2022 a postupu,\nktorý mu predchádzal, takto\nrozhodol:\n1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 74/2022-283 z 3. októbra 2022 b o l o\np o r u š e n é základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 18 CoE 74/2022-283 z 3. októbra 2022 z r u š u j e\na v e c v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 3 000 eur, ktoré j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 663,57 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. januára 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 18 CoE 74/2022-283 z 3. októbra 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) a postupom,\n\nktorý mu predchádzal. Navrhuje zrušiť napadnuté uznesenie, priznať finančné zadosťučinenie\nv sume 10 000 eur a žiada nahradiť trovy konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je účastníkom konania o úpravu\nrodičovských práv a povinností k maloletému vedenom pred Okresným súdom Bratislava III\n(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 38 P 60/2017. Ako matka maloletého dieťaťa v priebehu\nkonania podala na okresnom súde viacero návrhov na nariadenie neodkladných opatrení. Naposledy\nokresný súd rozhodol o neodkladných opatreniach uznesením č. k. 37 P 32/2021-92 z 21. apríla\n2021 (ďalej len „uznesenie o neodkladných opatreniach“) tak, že pôvodne nariadené neodkladné\nopatrenia zrušil a nariadil nové. Výroky V (o oprávnení sťažovateľky stretávať sa s maloletým,\npozn.) a VII (o podrobení sa psychologickému poradenstvu, pozn.) označeného uznesenia\no neodkladných opatreniach sa stali vykonateľné 26. apríla 2021 a právoplatnosť nadobudli\n12. mája 2021. Okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 37 Em 7/2018 uznesením z 2. júna 2021\nbez návrhu začal konanie o nariadenie výkonu týchto neodkladných opatrení (nariadených výrokom\nV a VII uznesenia o neodkladných opatreniach), ktoré vylúčil na samostatné konanie. O nariadení\nvýkonu týchto neodkladných opatrení rozhodol okresný súd uznesením č. k. 39 Em 2/2021-4\nz 12. júla 2021 (ďalej len „uznesenie o nariadení výkonu neodkladných opatrení“).\n3. Proti uzneseniu o nariadení výkonu neodkladných opatrení podal otec maloletého odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením tak, že odvolaním napadnuté uznesenie\no nariadení výkonu neodkladných opatrení zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nZ odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že hoci po vydaní uznesenia o neodkladných opatreniach\nrozhodovali okresný súd a krajský súd aj o ďalších neodkladných opatreniach, avšak následné\nrozhodovanie okresného súdu (ktorým rušil a nahrádzal výroky už nariadených neodkladných\nopatrení, teda aj tých, ktoré sú predmetom napadnutého vykonávacieho konania, pozn.) bolo\nv dôsledku uznesenia krajského sp. zn. 11 CoP 233/2022 zo 17. augusta 2022 zvrátené tak,\nže výroky V a VII uznesenia o neodkladných opatreniach zostali nedotknuté (bod 13 napadnutého\nuznesenia). Ako nosný dôvod zrušenia uznesenia o nariadení výkonu neodkladných opatrení označil\nzistenie, že okresný súd v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému (sp. zn.\n38 P 60/2017) vydal meritórne rozhodnutie – rozsudok z 21. apríla 2022 (ďalej len „rozsudok“),\nv ktorom okrem iného rozhodol aj o úprave styku sťažovateľky s maloletým. Konštatoval,\nže rozhodnutie vo veci samej, ktorým bol upravený styk sťažovateľky s maloletým, má prednosť\npred dočasnou úpravou styku, teda pred rozhodnutím, na základe ktorého bol nariadený výkon\nrozhodnutia. V nadväznosti na to uviedol, že nemal bez pochybností za preukázané, či účinky\nna výkon predloženého rozhodnutia (uznesenie o neodkladných opatreniach) naďalej trvajú\nalebo či v dôsledku rozhodnutia vo veci samej ne/došlo k zániku jeho účinkov (tam uloženej\npovinnosti) a tieto ďalej trvajú. Preto uznesenie o nariadení výkonu neodkladných opatrení zrušil\na uložil okresnému súdu zaoberať sa otázkou, či účinky na výkon predloženého rozhodnutia trvajú\na či je dôvodné pokračovať v jeho výkone alebo či v zmysle § 390 Civilného mimosporového\nporiadku je vzhľadom na následnú zmenu úpravy styku dôvodné ďalej konať v súlade s následným\nrozhodnutím vo veci samej (bod 14 až 16 napadnutého uznesenia).\n\n2\n\n4. Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom namieta, že odôvodnenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu je prejavom arbitrárnosti, je ho potrebné považovať za nesprávne a nezákonné,\npričom ním dochádza nielen k priamemu zásahu do práv sťažovateľky na súdnu ochranu,\nale v konečnom dôsledku aj k porušeniu zásady zákazu denegatio iustitiae. Argumentuje tým,\nže krajský súd sa vôbec nezaoberal otázkou, či konečné rozhodnutie vo veci samej nadobudlo\nprávoplatnosť, no napriek uvedenému neprávoplatnému rozsudku pripísal účinky právoplatného\nrozhodnutia, čím de facto svojvoľne maril účel a zmysel konania o výkon súdneho rozhodnutia.\nKeďže dočasná úprava styku sťažovateľky a maloletého nebola nahradená trvalou úpravou\nobsiahnutou v rozsudku, pretože rozsudok nenadobudol právoplatnosť (obaja rodičia maloletého\npodali proti nemu odvolanie, pozn.), napadnuté uznesenie nemôže obstáť. Zároveň tým došlo\nk opätovnému predĺženiu stavu, keď otec maloletého neplní neodkladné opatrenia, resp. cielene\nvylučuje sťažovateľku zo života maloletého, čo spôsobuje nielen ďalšie prieťahy v konaní,\nale aj zásah do práv sťažovateľky a maloletého na súkromný a rodinný život.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 260/2023-17 z 24. mája 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľky na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základných práv rozhodnutiami\nodvolacieho a dovolacieho súdu.\n6. Následne ústavný súd 4. júla 2023 vyzval krajský súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej\nústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\nV rovnaký deň písomne upovedomil zúčastnenú osobu (otca maloletého) o jeho práve vyjadriť\nsa k prijatej ústavnej sťažnosti.\n\nII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľky\nII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Vyjadrenie krajského súdu sp. zn. 1 SprV 362/2023 zo 17. júla 2023 bolo ústavnému súdu\ndoručené v 21. júla 2023 spolu s dotknutým súdnym spisom. Krajský súd vo svojom vyjadrení\nv podstatnom odkázal na vyjadrenie sudkyne spravodajkyne, ktorá poprela, že napadnuté\nrozhodnutie je založené na uprednostnení neprávoplatného rozhodnutia vo veci samej\npred právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. „Zrušujúcim uznesením odvolací súd,\nvzhľadom na následné rozhodnutia vydané vo veci styku matky s maloletým dieťaťom, uložil súdu\nprvej inštancie doplniť dokazovanie a zistený skutočný stav, za účelom ustálenia otázky možnosti\na dôvodnosti vedenia exekúcie na podklade predloženého exekučného titulu, čo je nesporne iný\ndôvod a okolnosti, než aké predkladá sťažovateľka... V zrušujúcom uznesení práve na zistený stav\nveci konštatoval, že je nutné bez pochybností zistiť, či vzhľadom na predmetné rozhodnutie vo veci\nsamej, naďalej trvajú účinky predloženého exekučného titulu, nakoľko túto skutočnosť nemal\nv odvolacom konaní bez pochybností preukázanú. Túto otázku považoval za podstatnú práve\npre ustálenie, ktorý z odlišne upravených stykov sťažovateľky s mal. dieťaťom je dôvodným\npodkladom na výkon rozhodnutia. Dôvody, ktoré ho k tomuto záveru viedli sú zrejmé z obsahu\n\n3\n\nuznesenia a tam uvedených podstatných úvah odvolacieho súdu (ods. 12 – 17).“ Zároveň poukázal\nna to, že nejde o konečné rozhodnutie, ktoré nie je spôsobilé zasiahnuť do právnej istoty a práv\nsťažovateľky ňou tvrdeným spôsobom, ani ho nemožno považovať za porušenie zásady denegatio\niustitiae. Vychádzajúc z uvedeného, krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom sudkyne\nspravodajkyne a sťažnosť považoval za nedôvodnú. Zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci.\n\nII.2. Vyjadrenie zúčastnenej osoby:\n8. Zúčastnená osoba svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti nevyužila v lehote ani v čase\nrozhodovania ústavného súdu o tejto sťažnosti.\n\nII.3. Replika sťažovateľky:\n9. Sťažovateľka sa k stanovisku krajského súdu vyjadrila podaním doručeným 11. augusta 2023.\nV podstatnom uviedla, že sa nestotožňuje s obranou krajského súdu, keďže dôvody uvedené\nv napadnutom uznesení priamo odporujú tvrdeniam krajského súdu. Krajský súd prezentoval jediný\ndôvod svojho rozhodnutia uvedený v bodoch 14 až 16 napadnutého uznesenia. V nadväznosti\nna to dala do pozornosti skutočnosť, že už 5 rokov nie je jej umožnený žiaden kontakt s maloletým,\nčo predstavuje polovicu života maloletého. V súvislosti s meritom veci dala do pozornosti\nrozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 9 CdoR 7/2023 z 22. júna 2023, ktorý obdobne konštatoval\narbitrárnosť rozhodnutia odvolacieho súdu založeného na existencii neprávoplatného rozhodnutia\nodvolacieho súdu (v rovnakom zložení, pozn.) v jej veci v inom konaní. Rovnako sa nestotožnila\nani s názorom krajského súdu, že kasačným rozhodnutím nie je možné zasiahnuť do jej práv,\nkeďže v dôsledku predĺženia konania o výkon rozhodnutia dochádza k predĺženiu doby,\nkeď nedochádza k realizácii súdneho rozhodnutia.\n10. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n11. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo\núčastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n\n4\n\n12. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n13. Ústavný súd zároveň pripomína, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nvšeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových\nokolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\n14. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu.\n15. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je dôvodná. Vo veci\nkonajúci krajský súd zlyhal pri poskytovaní súdnej ochrany.\n16. Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že síce ide o kasačné rozhodnutie\nodvolacieho súdu, ku ktorému vo všeobecnosti pristupuje zdržanlivo, avšak ide o kasačné\nrozhodnutie v konaní o výkon súdneho rozhodnutia, ktoré vzhľadom na jeho účinky má priamy\ndopad na realizáciu právoplatného rozhodnutia súdu, a tým aj na práva a právom chránené záujmy\noprávnenej strany (sťažovateľky), ktorá disponuje vykonateľným exekučným titulom. V prípade,\nže ku kasácii dôjde z arbitrárnych dôvodov alebo dôvodov, ktoré nemôžu obstáť, je nepochybné,\nže dochádza okrem iného aj k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, keďže v zmysle\nstabilnej judikatúry ústavného súdu súdny výkon rozhodnutia je považovaný za integrálnu súčasť\nsúdnej ochrany. Vychádzajúc z uvedeného, konštatuje, že obrana krajského súdu v tomto smere\nnemôže obstáť.\n17. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu sa nemožno stotožniť\nani s názorom krajského súdu prezentovaným v jeho vyjadrení, že odôvodnenie napadnutého\nuznesenia nie je založené na preferovaní neprávoplatného rozhodnutia vo veci samej\noproti právoplatnému rozhodnutiu o neodkladnom opatrení, ktorým bol dočasne upravený styk\nrodiča (sťažovateľky) s maloletým. Krajský súd v bode 13 odôvodnenia poukázal na ďalšie\nrozhodnutia poručenského súdu o neodkladnom opatrení (č. k. 39 P 238/2021-91 z 3. mája 2022),\nktorým malo byť z časti zrušené a z časti zmenené vykonateľné rozhodnutie, ktoré je predmetom\nvýkonu rozhodnutia v napadnutom konaní, avšak odvolací súd uznesením sp. zn. 11 CoP 233/2022\nzo 17. augusta 2022 zmenil toto rozhodnutie súdu prvej inštancie, pričom z výrokovej časti\n5\n\nrozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že vykonateľný exekučný titul ostal vo výroku V a VII\nnedotknutý, keďže na základe odvolania došlo k zrušeniu meniacich výrokov súdu prvej inštancie\na konanie začaté ex offo bolo zastavené.\n18. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné konštatovať, že neexistoval iný nosný dôvod uvedený\nv odôvodnení napadnutého uznesenia ako ten, ktorý je identifikovaný v bodoch 14 a 15\nodôvodnenia napadnutého uznesenia, a to skutočnosť, že bol vydaný rozsudok Okresného súdu\nBratislava III č. k. 38 P 60/2017-2783 z 11. mája 2022, ktorý bol napadnutý odvolaniami,\nčiže nenadobudol právoplatnosť.\n19. Preto odôvodnenie krajského súdu uvedené v bode 15 napadnutého uznesenia, že „odvolací súd\nnemal bez pochybností za preukázané, či účinky na výkon predloženého rozhodnutia naďalej trvajú\nalebo či v dôsledku rozhodnutia vo veci samej došlo k zániku jeho účinkov“, nemožno podľa názoru\nústavného súdu interpretovať inak než tak, že súd nevedel uviesť rozhodnutie, ktorým došlo\nk zániku exekučného titulu (bod 13), preto jediným nosným a výslovne uvedeným dôvodom\nzrušenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ostal len ten, že došlo k neprávoplatnému rozhodnutiu\nvo veci samej, pričom odvolací súd nevedel posúdiť to, či neprávoplatné rozhodnutie vo veci samej\nspôsobilo zánik účinkov vykonávaného exekučného titulu.\n20. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že neprávoplatné rozhodnutie vo veci samej\nv okolnostiach veci nespôsobilo zánik práva uloženého v exekučnom titule (rozhodnutie\no neodkladnom opatrení) a krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neidentifikoval iný\ndôvod, ktorým by bola vyvolaná relevantná pochybnosť o tom, či v dôsledku neskôr vydaných\nneodkladných opatrení došlo k zmene pôvodného vykonávaného exekučného titulu. Inak povedané,\nneexistoval a nebol identifikovaný relevantný dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie.\nUž len na margo veci dodáva, že k obdobnému záveru dospel aj najvyšší súd v inej veci\nsťažovateľky (pozri bod 9 odôvodnenia nálezu).\n21. O uvedenom svedčí aj obsah vyjadrenia krajského súdu k prijatej sťažnosti, keď krajský súd\nani ex post nevedel identifikovať rozhodnutie, ktorým bolo alebo mohlo byť zasiahnuté\ndo právoplatnosti a vykonateľnosti výrokov exekučného titulu, ktoré sú predmetom vykonávacieho\nkonania.\n22. Ústavný súd preto konštatuje, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je možné považovať\nza prejav arbitrárnosti, ktorým bolo zasiahnuté do základného práva sťažovateľky na súdnu\nochranu, preto dospel k záveru, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu označeného\nzákladného práva sťažovateľky (bod 1 výroku nálezu).\n23. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým uznesením krajského súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n\n6\n\n24. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení\nveci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\n\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n25. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n26. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 10 000 eur, čo odôvodnila pocitom nespravodlivosti, bezmocnosti, pretrvávajúcim stavom\nodlúčenia od maloletého dieťaťa v dôsledku porušenia jej základného práva na súdnu ochranu,\nteda spôsobenou citovou a nemajetkovou ujmou.\n27. Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže, ale nemusí\npriznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu\nporušeného základného práva iným, ústavne a zákonne upraveným spôsobom (napr. I. ÚS 15/02,\nI. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08, III. ÚS 623/2017).\n28. Podľa názoru ústavného súdu ochrana základných práv sťažovateľky v okolnostiach veci\nnie je postačujúca a účinne poskytnutá len tým, že ústavný súd konštatoval porušenie základného\npráva, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie s formulovaním\nzáväzného právneho názoru, pretože reparácia vzhľadom na predmet konania a plynutie času\nnie je možná. Z uvedeného dôvodu priznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 000 eur,\nktoré vzhľadom na okolnosti veci považoval za primerané (bod 3 výroku nálezu).\n\nV.\nTrovy konania\n29. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nsťažovateľke náhradu trov konania v sume 663,57 eur z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za tri\núkony právnej služby vykonané v roku 2023 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie\nústavnej sťažnosti, podanie vo veci samej), v hodnote po 208,67 eur vrátane troch režijných\npaušálov v hodnote po 12,52 eur (bod 4 výroku nálezu).\n\n7\n\n30. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu\nsťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n31. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. septembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "výkon rozhodnutia", "rodičovské práva, rodina", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opatrenie-neodkladné", "vykonateľnosť", "právoplatnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "výkon rozhodnutia", "rozhodnutie-procesnej povahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "opatrenie-neodkladné"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18CoE/74/2022", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "5d41f4e8-1f4b-4031-b5b1-074886f0784d:f5ddfbca-b780-4fdc-926c-0e4bb4016e75", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoP/233/2022", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/233/2022 z 17. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-08-17", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5d41f4e8-1f4b-4031-b5b1-074886f0784d:f5ddfbca-b780-4fdc-926c-0e4bb4016e75"}, {"guid": "3b03c07d-62a6-4d4d-9eeb-3b6bc71a5d77:50a73696-5e25-4653-8899-24a6eb1791eb", "ecli": null, "spisova_znacka": "39Em/2/2021", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 39Em/2/2021 z 27. 2. 2023", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2023-02-27", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/3b03c07d-62a6-4d4d-9eeb-3b6bc71a5d77:50a73696-5e25-4653-8899-24a6eb1791eb"}, {"guid": "f7fb8ebf-c1d9-4705-a9b8-d820b7c8fa0e:2ab8740f-c329-4e80-802c-c16dd988e465", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Em/7/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žilina sp. zn. 37Em/7/2018 z 16. 10. 2018", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f7fb8ebf-c1d9-4705-a9b8-d820b7c8fa0e:2ab8740f-c329-4e80-802c-c16dd988e465"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0c6f3969-665a-4ad6-9494-37d7c368bdc2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.103.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 103/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.103.2024.1"}]}