{"guid": "ussr:026dba71-1da7-4b56-962b-8aaeae8a85cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.259.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2023 z 22. 11. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 22. novembra 2023, sp. zn. II. ÚS 259/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.259.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-11-22", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/026dba71-1da7-4b56-962b-8aaeae8a85cf", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.259.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.259.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.259.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 259/2023-48\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného spoločne advokátskou kanceláriou KRION Partners s. r. o., Palisády 50,\nBratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Mário Kluka, LL.M., a advokátskou kanceláriou\nJANÍČEK legal s. r. o., Kominárska 2, 4 Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Vladimír\nJaníček, LL.M., proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.\n18C/126/2012 a postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/47/2022\n(predtým sp. zn. 4Co/564/2015, 6Co/252/2017, 6Co/116/2019) po právoplatnosti nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 527/2015 z 9. marca 2016 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 18C/126/2012 a postupom\nKrajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/47/2022 b o l o p o r u š e n é\nprávo sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e , aby v konaní sp. zn. B1-18C/126/2012 konal\nbez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 500 eur, ktoré j e Mestský súd\nBratislava IV p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 1 500 eur, ktoré j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Mestský súd Bratislava IV a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é spoločne a nerozdielne\nnahradiť trovy právneho zastúpenia 757,54 eur a zaplatiť ich advokátskej kancelárii KRION\nPartners s. r. o., Palisády 50, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. septembra 2022 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 18C/126/2012, postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/47/2022, ktoré bolo predtým vedené pod sp. zn.\n4Co/564/2015, 6Co/252/2017, 6Co/116/2019 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cdo/37/2020. Navrhuje, aby ústavný súd\nvyslovil porušenie označených práv postupom všeobecných súdov v označených konaniach,\nprikázal im konať bez zbytočných prieťahov, priznal finančné zadosťučinenie v súhrne 10 300 eur\n(4 900 eur od okresného súdu, 3 000 eur od krajského súdu a 2 400 eur od najvyššieho súdu)\na náhradu trov konania celkom v sume 492,31 eur.\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v konaní\npred okresným súdom vedenom pod sp. zn. 18C/126/2012 o náhradu škody a nemajetkovej ujmy\nspôsobenej mu nesprávnym úradným postupom súdnych exekútorov, ktorí mu spôsobili škodu\nv súhrne 248 955 eur. Okresný súd konajúci o žalobe sťažovateľa rozhodol o procesnom návrhu\nžalovaného na zloženie preddavku na trovy konania uznesením z 11. mája 2015 tak, že ho zamietol.\nProti tomuto uzneseniu okresného súdu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nuznesením č. k. 4Co/564/2015-169 z 31. mája 2016 tak, že ho odmietol ako neprípustné. Okresný\nsúd v označenej veci rozhodol meritórne rozsudkom sp. zn. 18C/126/2012 z 9. januára 2017\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že pripustil spätvzatie žaloby v časti 60 012,35 eur\na konanie v tejto časti zastavil (z dôvodu uhradenia pohľadávky v dedičskom konaní, pozn.)\na žalovanému uložil povinnosť uhradiť sumu 188 942,65 eur s príslušenstvom. Tretím výrokom\nrozhodol o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 6 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy\na vo zvyšku nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol (sťažovateľ žiadal priznať 20 000 eur,\npozn.). Posledným výrokom sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania. Proti tomuto\nrozsudku okresného súdu podal žalovaný odvolanie v časti priznaných úrokov z omeškania\na priznanej nemajetkovej ujmy, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením č. k. 6Co/252/2017-240\nz 19. októbra 2017 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch a výroku\no trovách konania. Opätovne rozhodoval okresný súd, ktorý rozsudkom sp. zn. 18C/126/2012\nz 20. júla 2018 žalobe v časti úrokov z omeškania vyhovel a v časti nárok na náhradu nemajetkovej\nujmy v sume 6 000 eur zamietol a zároveň rozhodol aj o trovách konania tak, že sťažovateľovi\npriznal nárok v rozsahu 80,86 %. Proti rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie,\no ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom č. k. 6Co/116/2019-333 z 29. mája 2019 tak,\nže odvolaním napadnutý výrok o uloženej povinnosti zaplatiť úroky z omeškania a výrok, ktorým\nbola zamietnutá žaloba o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, potvrdil a zároveň zmenil výrok\nnapadnutého rozsudku o trovách konania tak, že sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 40,50 %. Na základe dovolania sťažovateľa rozhodoval najvyšší súd,\n2\n\nktorý rozsudkom sp. zn. 5Cdo/37/2020 z 31. marca 2022 dovolanie sťažovateľa proti časti\nnapadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený výrok o úrokoch z omeškania,\nzamietol a rozsudok odvolacieho súdu vo zvyšných výrokoch zrušil a vec mu v rozsahu zrušenia\nvrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ uvádza, že konanie pred odvolacím súdom v súčasnosti\nprebieha pod sp. zn. 6Co/47/2022 a dosiaľ nebolo o celom nároku rozhodnuté.\n3. Sťažovateľ, vychádzajúc z opísaného chronologického priebehu konania v jeho veci, je toho\nnázoru, že okresný súd, krajský súd a najvyšší súd porušujú jeho označené práva, najmä však právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote, a to napriek nálezu ústavného súdu (sp. zn.\nI. ÚS 527/2015 z 9. marca 2016), ktorým ústavný súd okresnému súdu prikázal v jeho veci konať\nbez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o námietku porušenia základného práva na súdnu ochranu\na na spravodlivé súdne konanie, sťažovateľ tvrdí, že neprimeraná až extrémna dĺžka napadnutého\nkonania, ktorá v súhrne predstavuje približne jedenásť rokov, vo svojej podstate porušuje tieto jeho\noznačené práva, a to v časti práva na prístup k súdu, preto je presvedčený o tom, že postupom\noznačených súdov konajúcich v jeho veci dochádza, resp. došlo aj k porušeniu tohto práva v zmysle\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n4. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval a uznesením\nč. k. II. ÚS 259/2023-15 z 24. mája 2023 sťažnosť prijal na ďalšie konanie v časti namietaného\nporušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom Okresného súdu Bratislava I v napadnutom konaní a postupom krajského súdu\nv napadnutom konaní v súčasnosti vedenom pod sp. zn. 6Co/47/2022.\n5. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných\nsúdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Podľa § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004\nZ. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok v znení neskorších predpisov prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva vo veci\nsťažovateľa z okresného súdu na Mestský súd Bratislava IV (ďalej len „mestský súd“).\n6. S účinnosťou od 1. októbra 2023 vstúpila do platnosti zmena rozvrhu práce prijatím Dodatku č. 2\nK rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2023\ndo 31. decembra 2023 práce z 27. septembra 2023, v zmysle ktorej podľa čl. I označeného dodatku\nje členom druhého senátu sudca Ivan Fiačan, ktorý nahradil sudkyňu Janu Laššákovú,\npreto o sťažnosti sťažovateľa rozhodoval druhý senát v zložení, v akom je uvedené v záhlaví tohto\nnálezu.\nII.\nVyjadrenie mestského súdu, krajského súdu a replika sťažovateľa\nII.1. Vyjadrenie mestského súdu:\n7. Podpredseda mestského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/129/2023 z 11. septembra 2023\nv podstatnom uviedol, že súd vo veci postupoval plynulo, nariaďoval aj termíny pojednávaní.\nK skutkovej a právnej zložitosti veci uviedol, že ide vzhľadom na predmet konania o skutkovo\na aj právne zložitú vec, keď bolo potrebné posúdiť viacero uplatnených nárokov a tiež priebeh\nexekučného konania. Pokiaľ ide o celkovú dĺžku konania, podpredseda vyjadril názor, že na dĺžku\nkonania malo negatívny vplyv uplatňovanie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.\n3\n\nV podrobnostiach odkázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne, ktorá k veci poskytla aj rozpis\nprocesných úkonov súdu, avšak len od pridelenia veci jej ako zákonnej sudkyni od 22. januára\n2018.\nII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n8. Predseda krajského súd vo svojom vyjadrení sp. zn. 1SprV/361/2023 z 1. augusta 2023\nv podstatnom uviedol, že predmetná vec prvýkrát napadla na odvolací súd 25. augusta 2017\na uznesením č. k. 6Co/252/2017-240 z 19. októbra 2017 bol rozsudok v odvolaním napadnutých\nčastiach zrušený a vec bola v zrušenom rozsahu vrátená súdu prvej inštancie. Vec opätovne napadla\nna odvolací súd 9. novembra 2018, ale bola vrátená prípisom z 13. novembra 2018 bez rozhodnutia.\nVec sa následne vrátila na odvolací súd 14. mája 2019, pričom odvolací súd rozhodol meritórne\nrozsudkom 29. mája 2019. Po vrátení veci dovolacím súdom vec opätovne napadla odvolaciemu\nsúdu cestou súdu prvej inštancie 26. apríla 2022. Krajský súd vo veci meritórne rozhodol\nna odvolacom pojednávaní 28. septembra 2022. S poukazom na uvedené podľa názoru predsedu\nkrajského súdu možno konštatovať, že odvolací senát konal a rozhodoval vždy bezprieťahovo,\nmaximálne do 5 mesiacov od nápadu veci, teda v súlade s označeným právom sťažovateľa.\nV závere predseda krajského súdu oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.\nII.3. Replika sťažovateľa:\n9. Sťažovateľ vo svojej replike doručenej 25. septembra 2023 upriamil pozornosť na rozsah\nprieskumu ústavného súdu, keď ústavnému súdu vytkol, vychádzajúc z výroku uznesenia,\nktorým jeho sťažnosť bola prijatá na ďalšie konanie, že údajne nereflektuje na konania krajského\nsúdu, ktoré neboli predmetom jeho skoršej sťažnosti. V nadväznosti na to sa dožadoval obdobného\npostupu (opravné uznesenie), ako to bolo vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 136/2023.\n10. V podstatnom vo vzťahu k napadnutému konaniu pred okresným súdom (v súčasnosti\nmestským súdom, pozn.) zotrval na dôvodnosti podanej ústavnej sťažnosti, keďže konanie trvalo\nneprimerane dlho. Okresnému súdu vytkol, že sa nevyjadril k celkovej dĺžke konania. Zároveň\npoukázal na fakt, že okresný súd nerozhodol o výške náhrady trov konania po právoplatnosti\nrozsudku odvolacieho súdu z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho konania, v uvedenom videl\nzbytočný prieťah. Na základe toho dospel k záveru, že konanie o uplatnenom nároku\npred mestským súdom po vydaní nálezu ústavného súdu (sp. zn. I. ÚS 527/2015 z 9. marca 2016)\ntrvalo a trvá 61 mesiacov, pričom celková dĺžka konania už presahuje 136 mesiacov,\nna čo dostatočne nereflektovalo uznesenie ústavného súdu, ktoré zo svojho prieskumu vylúčilo\npodstatnú časť dĺžky konania, a to pred najvyšším súdom.\n11. Vo vzťahu k napadnutému konaniu pred krajským súdom uviedol, že rovnako ako okresný súd\nsa vôbec nevyjadril k celkovej dĺžke napadnutého konania ani nespochybnil ním uvádzané\nskutočnosti. Z tohto dôvodu je aj vo vzťahu ku krajskému súdu potrebné tieto skutočnosti\npovažovať za nesporné, keďže ich pravdivosť či úplnosť nebola žiadnym spôsobom namietaná.\nV nadväznosti na to opätovne poukázal na to, že ústavný súd v náleze č. k. II. ÚS 156/2021-33\nzo 6. júla 2021 (s odkazom na skorší nález č. k. III. ÚS 62/06-41 z 11. júla 2006) konštatoval,\nže lehota presahujúca obdobie troch rokov je ústavne neakceptovateľná doba na riešenie akejkoľvek\nzložitej právnej otázky, z čoho vyvodil, že celková doba napadnutého konania štvornásobne\n4\n\npresahuje dĺžku konania, ktorú ústavný súd považuje za akceptovateľnú. V závere svojho\nvyjadrenia sťažovateľ zotrval na dôvodnosti podanej sťažnosti, primeranosti požadovaného\nfinančného zadosťučinenia, ako aj dôvodnosti priznania trov konania za tri úkony právnej služby.\nIII.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n12. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,\nI. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07, IV. ÚS 90/2010).\n14. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n15. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02,\nIII. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,\no ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade\ns judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).\n16. Ústavný súd ešte pred tým, ako pristúpil k posudzovaniu ústavnej sťažnosti sťažovateľa podľa\nuvedených kritérií, považoval za potrebné reagovať na výhrady či pripomienky sťažovateľa.\n17. Sťažovateľ vyjadril pochybnosti o rozsahu prieskumu, keďže uznesenie ústavného súdu,\nktorým sťažnosť prijal na ďalšie konanie, zdanlivo nedostatočne reflektuje na roviny namietaného\nporušenia základných práv sťažovateľa spôsobom vymedzeným v sťažnosti. Ústavnému súdu\nvytkol, že vo výroku uznesenia sa vo vzťahu ku krajskému súdu uvádza iba aktuálna spisová\nznačka, a nie aj ostatné spisové značky. K uvedeným výhradám ústavný súd konštatuje, že v záhlaví\ndostatočne zreteľne upravil predmet konania s uvedením všetkých spisových značiek a vo výroku\n\n5\n\nuznesenia uviedol štandardne len tú aktuálnu spisovú značku, pod ktorou je v súčasnosti vedené\nodvolacie konanie pred krajským súdom, preto kritiku v tomto smere považuje za neopodstatnenú.\n18. Sťažovateľ sa domáhal aj obdobného postupu (zrejme vydanie opravného uznesenia, pozn.)\nako vo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 136/2023. Ústavný súd sa vzhľadom na rozdielnosť\nprocesnej situácie (v označenej veci prijal ústavný súd sťažnosť na ďalšie konanie v celom rozsahu,\nteda aj vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy, v prerokúvanej veci v tejto časti\nsťažnosť odmietol) nedomnieva, že ide o analogickú situáciu, preto konštatuje, že predmetom\nprieskumu v tejto veci je len postup všeobecných súdov v napadnutom konaní po právoplatnosti\nskoršieho nálezu, keďže porušenie identického práva toho istého sťažovateľa v napadnutom konaní\nbolo už raz kompenzované vydaním skoršieho nálezu.\n19. Rovnako bolo potrebné reagovať na paušalizovaný záver sťažovateľa, že dĺžka napadnutého\nkonania štvornásobne presahuje akceptovateľnú dĺžku konania. Ide o skresľujúce tvrdenie,\npretože ústavný súd vo veci č. k. III. ÚS 62/06-41 z 11. júla 2006 konštatoval sťažovateľom\ncitovanú vetu („lehota presahujúca obdobie troch rokov je ústavne neakceptovateľná doba\nna riešenie akejkoľvek zložitej právnej otázky“) v súvislosti s dĺžkou konania na jednom stupni\na tento záver opakovane pripomenul v náleze č. k. II. ÚS 156/2021-33 zo 6. júla 2021 v súvislosti\ns rozhodovaním o akcesorickom nároku o trovách konania, ktoré vzhľadom na spätvzatie návrhu\nprebiehalo na jednom stupni. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že ide o zjavnú\ndezinterpretáciu skorších nálezov ústavného súdu a z toho rezultujúci mylne paušalizovaný názor\nsťažovateľa. Posudzovanie primeranosti dĺžky konania závisí od posúdenia predovšetkým troch\nzákladných kritérií vymenovaných v bode 14 tohto nálezu.\n20. Sťažovateľ sa domnieva, že konanie pred ústavným súdom má povahu sporového konania,\ns čím sa nedá stotožniť. Vychádzajúc z tejto premisy, tvrdí, že pokiaľ označený porušovateľ\nnerozporuje ním uvádzané skutočnosti, ústavný súd má byť toho názoru, že sú nesporné,\na má z nich vychádzať. Ústavný súd k uvedenému konštatuje, že v konaní o ústavnej sťažnosti ide\no prieskum postupu, rozhodnutia alebo iného zásahu orgánu verejnej moci, ktorým malo dôjsť\nk porušeniu práv sťažovateľa. Je pravdou, že ústavný súd vychádza z tvrdení účastníkov konania,\nale pri hodnotení otázky, či došlo k porušeniu toho-ktorého práva sťažovateľa, vychádza\nz objektívnych rozhodujúcich faktorov, teda aj z obsahu súdneho spisu, resp. z napadnutého\nrozhodnutia.\n21. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd po preskúmaní žaloby sťažovateľa,\nktorej predmetom bolo posúdenie nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnesprávnym úradným postupom súdnych exekútorov, konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej\nveci išlo o posúdenie viacerých nárokov v kontexte posúdenia zákonnosti postupu súdnych\nexekútorov, čo z hľadiska skutkovej a právnej stránky nemožno považovať za jednoduchú vec,\nna čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení, preto konštatuje, že vec vykazovala právnu\na faktickú zložitosť, ktorá mohla mať vplyv na dĺžku napadnutého konania. Na druhej strane\ndodáva, že skutkovou a právnou zložitosťou veci nemožno ospravedlniť celkovú doterajšiu dĺžku\nnapadnutého konania, ktorá presahuje 11 rokov, hoci predmetom tohto konania je len postup\nvšeobecných súdov po právoplatnosti skoršieho nálezu.\n22. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný\nsúd konštatuje, že sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca tiež prispel k predĺženiu dovolacieho\n6\n\nkonania, keď okresnému súdu predložil plnomocenstvo pre dovolacie konanie, ktoré nebolo\nopatrené zaručenou konverziou. Okrem uvedeného pochybenia ústavný súd nezistil takú okolnosť,\nktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých\ndôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.\n23. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného, mestského a krajského súdu z hľadiska\nexistencie zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. Vychádzal pritom z predloženého súdneho\nspisu mestského súdu a krajského súdu, z ktorého obsahu zistil nasledujúce rozhodné skutočnosti\ntýkajúce sa priebehu napadnutého konania.\nIII.1. K postupu okresného súdu v napadnutom konaní:\n24. Ako už bolo uvedené, predmetom tohto konania je len postup okresného súdu a v súčasnosti\nmestského súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti skoršieho nálezu ústavného súdu sp. zn.\nI. ÚS 527/2015 z 9. marca 2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. apríla 2016, čo však neznamená,\nže ústavný súd neprihliada aj na celkovú dĺžku napadnutého konania.\n25. Okresný súd v označenom období od 8. apríla 2016 uskutočnil pojednávanie 20. októbra 2016,\nktoré bolo odročené na účel doplnenia stanovísk strán na 8. december 2016. Na pojednávaní\nuskutočnenom 8. decembra 2016 pripustil zmenu žaloby, vyhlásil dokazovanie za skončené\na pojednávanie odročil na účel vyhlásenia rozsudku na 9. január 2017, na ktorom aj došlo\nk vyhláseniu rozsudku vo veci samej. Proti rozsudku podala odvolanie žalovaná, ku ktorému zaujal\nstanovisko sťažovateľ podaním doručeným 21. marca 2017. Okresný súd predložil spis\nodvolaciemu súdu 25. augusta 2017. Krajský súd vec okresnému súdu vrátil 25. októbra 2017 spolu\nso zrušujúcim uznesením č. k. 6Co/252/2017-240 z 19. októbra 2017. Okresný súd po vrátení veci\nuskutočnil pojednávanie 25. júna 2018, ktoré odročil na účel vyhlásenia rozsudku na 20. júl 2018.\nNa tomto pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorý bol sporovými stranami napadnutý odvolaním.\nOkresný súd predložil spis na rozhodnutie o podaných odvolaniach krajskému súdu 9. novembra\n2018, ktorý mu vrátil spis bez rozhodnutia 14. novembra 2018, keďže sťažovateľ v rámci svojho\nodvolania upozornil na zjavnú nesprávnosť rozsudku v časti doby omeškania, ktorú žiadal\nodstrániť, preto bolo potrebné jeho návrh posúdiť ako návrh na opravu rozsudku. Okresný súd\nvydal 5. apríla 2019 opravné uznesenie, ktorým reagoval na zjavnú nesprávnosť týkajúcu sa doby\nomeškania. Vec bola opätovne predložená krajskému súdu 14. mája 2019. Rozsudok odvolacieho\nsúdu bol spolu so súdnym spisom vrátený okresnému súdu 3. júna 2019. Sťažovateľ podal\n16. augusta 2019 proti rozsudku odvolacieho súdu dovolanie. Spis bol predložený najvyššiemu\nsúdu na účel rozhodnutia o dovolaní 14. októbra 2019, ktorý okresnému súdu 4. marca 2020 vrátil\nspis bez rozhodnutia o dovolaní z dôvodu absencie zaručenej konverzie predloženého\nplnomocenstva sťažovateľa. Spis bol dovolaciemu súdu opätovne predložený 6. apríla 2020. Spis\nbol okresnému súdu vrátený 19. apríla 2022 spolu so zrušujúcim rozhodnutím dovolacieho súdu\n(v časti výrokov týkajúcej sa nárokov na náhradu trov konania a na náhradu nemajetkovej ujmy).\nOkresný súd vec predložil odvolaciemu súdu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie 3. mája 2022\nbez toho, aby samotné rozhodnutie dovolacieho súdu doručil sťažovateľovi. Spis bol okresnému\nsúdu vrátený krajským súdom spolu s rozsudkom 10. novembra 2022. Sťažovateľ podaním\ndoručeným 27. januára 2023 vyčíslil trovy konania a podaním doručeným 30. januára 2023 doručil\nnové dovolanie proti rozsudku krajského súdu.\n\n7\n\n26. Je potrebné dodať, že okresný súd dosiaľ nerozhodol o výške náhrady trov konania.\n27. Vychádzajúc z rekapitulácie úkonov okresného súdu a tam uvedených pochybení, skutočnosti,\nže okresný súd dosiaľ nerozhodol o výške náhrady trov konania v kontexte skutočnosti,\nže napadnuté konanie nie je v časti náhrady trov konania právoplatne ukončené ani po vyše 11\nrokoch (napriek prebiehajúcemu dovolaciemu konaniu, pozn.), ústavný súd dospel k záveru,\nže postupom okresného súdu v napadnutom konaní po právoplatnosti skoršieho nálezu došlo\nk porušeniu označeného práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n28. Vzhľadom na uvedené ani nebolo potrebné sa osobitne zaoberať jednotlivými procesnými\npostupmi okresného súdu, keďže je zjavné, že aj po vydaní skoršieho nálezu došlo\nk nesústredenému postupu okresného súdu spočívajúcemu v potrebe vydania opravného uznesenia,\nako aj potrebe napraviť pochybenie okresného súdu, ktorý nezaslal sťažovateľovi rozhodnutie\no dovolaní, ktoré musel napraviť krajský súd, čo jednoznačne predĺžilo napadnuté konania.\n29. Na základe zistenia, že postupom okresného súdu aj po právoplatnosti skoršieho nálezu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu označeného základného práva sťažovateľa a označená vec\nnebola v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená\n(v časti trov konania), ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal mestskému súdu,\naby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nIII.2. K postupu krajského súdu v napadnutom konaní:\n30. Pokiaľ ide o namietaný postup krajského súdu v odvolacom konaní pred vydaním skoršieho\nnálezu (konanie vedené pod sp. zn. 4Co/564/2015 od 4. decembra 2015 do 31. mája 2016), ústavný\nsúd je toho názoru, že účinky skoršieho nálezu sa týkajú aj postupu krajského súdu, ktorý síce nebol\npredmetom skoršej sťažnosti sťažovateľa, ale ktorý spolu s konaním na súde prvej inštancie tvoria\njeden celok. Z hľadiska účelu sťažnosti a nastoľovanej právnej istoty je podstatný čas vydania\nnálezu (pokiaľ počas konania o ústavnej sťažnosti nedôjde k nastoleniu právnej istoty skôr).\nSkutočnosť, či došlo k nastoleniu právnej istoty počas konania o sťažnosti je potom zohľadnená\naj pri určení primeraného finančného zadosťučinenia. Vychádzajúc z uvedeného, ako aj faktu,\nže skorším nálezom bol vyslovený príkaz konať okresnému súdu, ktorý v tom čase konal, ústavný\nsúd dospel k záveru, že už priznané finančné zadosťučinenie zohľadňovalo skutočnosť,\nže napadnuté konanie nebolo v čase vydania nálezu právoplatne skončené, ako aj skutočnosť,\nže v čase vydania skoršieho nálezu konal a disponoval súdnym spisom okresný súd.\nPreto posudzoval len postup krajského súdu po právoplatnosti nálezu (8. apríla 2016),\nkeďže predchádzajúci postup vo veci konajúcich súdov už bol konzumovaný skorším nálezom.\n31. Ako uviedol predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení, jednotlivé odvolacie konania\nsťažovateľa v napadnutom konaní netrvali dlhšie ako 5 mesiacov (pozri bod 7 odôvodnenia nálezu).\nTieto tvrdenia ústavný súd preveril a v zhode s krajským súdom konštatuje, že korešpondujú\ns obsahom predloženého spisu. Pokiaľ ide o zrušujúce uznesenia krajského súdu a obdobia,\nv ktorých konal krajský súd o podaných odvolaniach, sú pričítateľné okresnému súdu\nako nesústredený postup, v dôsledku čoho došlo k predĺženiu právnej neistoty sťažovateľa. Dĺžka\ntýchto jednotlivých odvolacích konaní bola podľa názoru ústavného súdu primeraná,\npreto vo vzťahu ku nim nie je možné konštatovať zbytočné prieťahy zo strany krajského súdu.\n8\n\nPokiaľ však ide o tú časť odvolacieho konania, keď vec sťažovateľa bola opätovne predložená\nkrajskému súdu 14. mája 2019, je potrebné konštatovať, že síce krajský súd rozhodol relatívne\npromptne 29. mája 2019 a súdny spis bol okresnému súdu vrátený 3. júna 2019, ale vzhľadom\nna rozhodnutie dovolacieho súdu, ktorým bol rozsudok krajského súdu čiastočne zrušený, bolo\npotrebné dobu dovolacieho konania v okolnostiach veci aj vzhľadom na jej namietanie v sťažnosti\npričítať na vrub krajskému súdu ako jeho nesústredený postup, v dôsledku čoho sa predĺžila, resp.\nobnovila právna neistota sťažovateľa. Táto bola odstránená až vydaním rozsudku z 28. septembra\n2022. Vychádzajúc z uvedeného a celkovej pričítateľnej doby rozhodovania krajského súdu, ktorá\nv súhrne predstavuje (obdobie od nápadu veci 14. mája 2019 do 28. septembra 2022, vydanie\nv poradí posledného rozsudku krajského súdu, pozn.) takmer tri a pol roka, ústavný súd v kontexte\ncelkovej dĺžky napadnutého konania dospel k záveru, že aj postupom krajského súdu v napadnutom\nkonaní došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n33. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 4 900 eur od okresného súdu a 3 000 eur od krajského súdu, čo odôvodnil pretrvávajúcim\nstavom právnej neistoty a excesívnou dĺžkou napadnutého konania v jej súhrne.\n34. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie\nvyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie\nbez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Pri určení primeraného finančného\nzadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP,\nktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\n35. Vzhľadom na dĺžku konania vedeného okresným súdom a krajským súdom po právoplatnosti\nskoršieho nálezu, zohľadňujúc ich nesústredený postup, prihliadajúc na celkovú dĺžku napadnutého\nkonania, berúc do úvahy predmet napadnutého konania, ako aj všetky okolnosti daného prípadu,\nústavný súd považoval priznanie sumy 2 500 eur pre sťažovateľa od mestského súdu a sumy 1 500\neur od krajského súdu za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 a 4 výroku nálezu).\nV.\nTrovy konania\n36. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nsťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to v súhrne za tri úkony\nprávnej služby vrátane troch režijných paušálov. Za dva úkony právnej služby vykonané v roku\n2022 (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti, podanie vo veci samej)\n9\n\npatrí odmena v hodnote po 193,50 eur a dva režijné paušály v hodnote po 11,63 eura, za úkon\nvyjadrenie k stanovisku okresného súdu a krajského súdu vykonaný v roku 2023 patrí sťažovateľovi\nodmena v hodnote 208,67 eur a režijný paušál v hodnote po 12,52 eur.\n37. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právni zástupcovia\nsťažovateľa sú platiteľom tejto dane. Ústavný súd tak v súhrne priznal náhradu trov konania v sume\n757,54 eur (bod 5 výroku nálezu).\n38. Keďže sťažovateľ je zastúpený dvomi advokátskymi kanceláriami, ústavný súd určil v zmysle\n§ 263 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 zákona o ústavnom súde za prijímateľa\nnáhrady trov konania v poradí prvú advokátsku kanceláriu. Priznanú náhradu trov konania\nsú mestský súd a krajský súd povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet určeného právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. novembra 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "dražba", "náhrada nemajetkovej ujmy", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "exekúcia-exekútor", "prieťahy v konaní-opakované", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-intenzita", "zodpovednosť-za škodu spôsobenú rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej moci", "ujma, náhrada škody-nemajetková ujma", "trovy konania-náklady konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "ujma, náhrada škody-majetková ujma", "prieťahy v konaní-opakované"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "18C/126/2012", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "6Co/47/2022", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:65fb2b15-2802-4c0a-a49f-04dac8ee3408", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.156.2021.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 156/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 156/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.156.2021.2"}, {"guid": "ussr:31d9f895-4ce7-49e6-a3c3-7cbb64d09d36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 527/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 527/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.527.2015.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:688df0fe-f00a-4d3a-b447-2e33ec366254", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 62/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 62/06 z 11. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-11", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:688df0fe-f00a-4d3a-b447-2e33ec366254"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "5820e02c-4036-4ab2-9528-c72d97bc90ff:ad5e781a-0713-4e4c-b734-0db1e2ca091d", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/47/2022", "nazov": "Opravné uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/47/2022 z 15. 8. 2022", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2022-08-15", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/5820e02c-4036-4ab2-9528-c72d97bc90ff:ad5e781a-0713-4e4c-b734-0db1e2ca091d"}, {"guid": "d313dd38-013b-45f8-be5e-fc0ce87697c0:ccda6acb-2006-42ad-881f-293052f72e5f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4116217658.1", "spisova_znacka": "6Co/116/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/116/2019 z 30. 7. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-07-30", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4116217658.1"}, {"guid": "c129e746-48c4-42b8-8e61-dd174352ef3d:4f50eef7-7753-4e25-bd04-4cafbec5f5bf", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4215210056.1", "spisova_znacka": "6Co/252/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/252/2017 z 29. 5. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-05-29", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4215210056.1"}, {"guid": "d47fa1d1-a32e-45ee-adb0-6adfe500ee96:09076635-4d18-4586-884b-536c88004edd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3112226187.3", "spisova_znacka": "4Co/564/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/564/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3112226187.3"}], "citovane_v": []}