{"guid": "ussr:fe005f75-b367-4b3a-85e6-e377f6997796", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.236.2023.3", "spisova_znacka": "II. ÚS 236/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 236/2023 z 5. 12. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. decembra 2023, sp. zn. II. ÚS 236/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.236.2023.3", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ivan Fiačan", "sudca_id": 1071, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ivan-fiacan-1071", "datum_vydania": "2023-12-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe005f75-b367-4b3a-85e6-e377f6997796", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.236.2023.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.236.2023.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.236.2023.3/text", "citacie_n": 20, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 236/2023-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a sudcov\nIvana Fiačana (sudca spravodajca) a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Elenou Ľalíkovou, Podbrezovská 34, Bratislava,\nproti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/145/2020 z 30. júna 2022,\na o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Slovenskej republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti\nSlovenskej republiky, Račianska 71, Bratislava, proti postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky č. k. 7Cdo/145/2020 z 30. júna 2022 takto\nrozhodol:\n1. Postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/145/2020\nz 30. júna 2022 v jeho prvom výroku b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/145/2020\nz 30. júna 2022 v jeho treťom výroku b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 7Cdo/145/2020 z 30. júna 2022 v jeho\nprvom a treťom výroku z r u š u j e a v e c v r a c i a Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky\nna ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľovi trovy konania\n758,53 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľky n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavné sťažnosti sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Uznesením č. k. II. ÚS 236/2023-12 z 10. mája 2023 prijal ústavný súd na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľa (doručenú 5. októbra 2022) vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 7Cdo/145/2020\nz 30. júna 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou napadol toto\nuznesenie najvyššieho súdu len v treťom výroku, ktorým bolo odmietnuté jeho dovolanie.\nSťažovateľ žiada napadnuté uznesenie najvyššieho súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie a priznať mu primerané finančné zadosťučinenie 6 000 eur.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 98/2023-23 zo 16. februára 2023 prijal ústavný súd na ďalšie konanie\nústavnú sťažnosť sťažovateľky (doručenú 19. októbra 2022) v časti namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy postupom a napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, vo zvyšnej časti (namietajúcej porušenie právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)\nústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol. Sťažovateľka ústavnou sťažnosťou napadla toto uznesenie\nnajvyššieho súdu len jeho v prvom a druhom výroku (bod 6 tohto nálezu). Sťažovateľka navrhuje\nnapadnuté uznesenie v prvom a druhom výroku zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie.\n3. Uznesením č. k. II. ÚS 236/2023-18 z 10. mája 2023 ústavný súd spojil uvedené veci na spoločné\nkonanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 236/2023.\n4. Z obsahu ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že v konaní vedenom na Okresnom súde\nBanská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 16C/80/2009 sa sťažovateľ ako žalobca\ndomáhal proti sťažovateľke ako žalovanej náhrady škody spôsobenej nezákonným trestným\nstíhaním a v ňom vydanými nezákonnými súdnymi rozhodnutiami o väzbe a treste. Okresný súd\nrozsudkom č. k. 16C/80/2009-367 z 9. mája 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“)\nsťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi 315 153 eur (náhrada nemajetkovej ujmy\n300 000 eur a náhrada majetkovej ujmy 15 153 eur) s príslušným úrokom z omeškania až do\nzaplatenia (I. výrok), vo zvyšku žalobu zamietol (II. výrok) a rozhodol, že o náhrade trov konania\nrozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia (III. výrok).\n5. Na základe odvolania podaného sťažovateľkou Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) rozsudkom č. k. 15Co/80/2019-540 zo 7. augusta 2019 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) rozsudok okresného súdu v I. a III. výroku zmenil tak, že sťažovateľke uložil\npovinnosť zaplatiť sťažovateľovi 15 000 eur v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia\nako náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej sťažovateľovi rozhodnutím o treste priznanú podľa\nzákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) v spojení s priamou aplikáciou\nčl. 5 ods. 5 dohovoru. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu\ntrov konania právo.\n\n2\n\n6. Proti rozsudku krajského súdu podali obe strany sporu dovolanie, o ktorých najvyšší súd\nrozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie sťažovateľky odmietol (I. výrok), rozsudok\nkrajského súdu vo výroku, ktorým zmenil I. výrok rozsudku okresného súdu tak, že zamietol žalobu\nv časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 15 000 eur,\nzrušil a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie (II. výrok) a dovolanie sťažovateľa\nvo zvyšnej časti odmietol (III. výrok).\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n7. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že odôvodnenie napadnutého\nuznesenia nie je adekvátne k sťažovateľom uplatnenej dovolacej argumentácii, keďže najvyšší súd\nignoroval riadne uplatnené, zrozumiteľné a relevantnou judikatúrou podložené tvrdenia\nsťažovateľa, týkajúce sa kvality odôvodnenia napadnutého uznesenia a právneho posúdenia veci.\nSťažovateľ konkrétne namieta, že v intenciách prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) a § 421\nCivilného sporového poriadku v spojení s § 432 Civilného sporového poriadku:\na) najvyšší súd sa vôbec nezaoberal vecnou skutočnou škodou vo forme zväčšenia majetku o dar\nsvojej dcéry v sume 473 eur, ku ktorému nedošlo, lebo touto sumou boli uhradené trovy právneho\nzastúpenia sťažovateľa jeho právnej zástupkyni, čo bolo nesporne preukázané v konaní pred\nokresným súdom;\nb) najvyšší súd sa vôbec nezaoberal kauzálnym dejom, na ktorom sa zúčastňovalo viacero\nskutočností, ktoré viedli k vzniku skutočnej škody vo forme straty na zárobku po strate\nzamestnania, ktorej prvotnou a jedinou príčinou bolo začatie trestného stínania vo veci a následne\nvoči sťažovateľovi;\nc) najvyšší súd meritórne nepreskúmal ani námietku sťažovateľa, pokiaľ ide o väzbu, ktorú si mal\nzaviniť sám tzv. kolúznym správaním, hoci v konečnom dôsledku bol oslobodený spod obžaloby\npreto, že stíhaný skutok nespáchal, takže aj kolúzia mala byť podľa názoru sťažovateľa nezákonná;\nd) v napadnutom uznesení nie je ani zmienka o sťažovateľom namietaní použitej judikatúry pre\nkonečné priznanie nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur, keď odvolací súd nereagoval\nna sťažovateľom uvádzané súdne rozhodnutia, ktoré boli pre sťažovateľa priaznivejšie\n(4Cdo125/2019, 4Cdo153/2015, 2MCdo 2/2017 a ďalšie);\ne) v napadnutom uznesení nie je ani zmienka o dôvodoch vylúčenia zodpovednosti žalovanej\nz titulu ochrany osobnostných práv sťažovateľa, ktoré boli zjavne porušené nezákonne vedeným\ntrestným konaním proti nemu.\n8. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti v podstatnom namieta, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu, ktorým dovolanie sťažovateľky odmietol a ktorým zrušil rozsudok\nkrajského súdu vo výroku, ktorým krajský súd zmenil 1. výrok rozsudku okresného súdu tak,\nže zamietol žalobu v časti nároku na zaplatenie úrokov z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy\nvo výške 15 000 eur a vec vrátil v rozsahu zrušenia krajskému súdu na ďalšie konanie, došlo\nk porušeniu sťažovateľkou označených práv. V zmysle ťažiskovej argumentácie sťažovateľky\notázka existencie nároku na zaplatenie úroku z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy síce bola\ndovolacím súdom riešená spôsobom zakladajúcim dostatočný dôvod na konštatovanie o existencii\n3\n\nustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, avšak nie tej, ktorú prezentoval najvyšší súd\nv napadnutom uznesení (4Cdo/48/2017, 4Cdo/257/2019, 2Cdo/48/2010, 2Cdo/155/2011\na 7Cdo/253/2013), ale judikátom najvyššieho súdu R 45/2000 a jeho rozhodnutiami\nč. k. 6Cdo/185/2011 a č. k. 7Cdo/100/2017. Sťažovateľka sa nestotožňuje s právnym názorom\nnajvyššieho súdu, ktorý ním označené rozhodnutia považuje za ustálenú súdnu prax, a to z dôvodu,\nže uvedené rozhodnutia sa vzťahujú na náhradu majetkovej škody, a nie náhradu nemajetkovej\nujmy, a tiež z dôvodu, že najvyšší súd nemôže ignorovať opačné právne závery v otázke úrokov\nz omeškania pri náhrade nemajetkovej ujmy judikované a rešpektované súdnou praxou, na ktorú\nsa odvoláva sťažovateľka a ktorá je v riešenej otázke aplikovateľná, zrozumiteľná, riadne\nodôvodnená a konzistentná. Ak sa preto najvyšší súd chcel odkloniť od ustálenej rozhodovacej\npraxe, bolo podľa sťažovateľky s poukazom na judikát R 17/2017 a judikatúru ústavného súdu\n(II. ÚS 332/2018, IV. ÚS 270/2012, IV. ÚS 299/2012, IV. ÚS 438/2018, I. ÚS 382/2019) jeho\npovinnosťou predložiť vec na posúdenie veľkému senátu podľa § 48 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, a pokiaľ tak nespravil, porušil tým základné právo sťažovateľky na zákonného sudcu\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy. Z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, z akého dôvodu mal byť podľa\nnajvyššieho súdu prekonaný judikát R 45/2000 a naň obsahovo nadväzujúce rozhodnutia iných\nsenátov, resp. dokonca totožného senátu, a napadnuté uznesenie obsahujúce posúdenie totožnej\nprávnej otázky s odlišným právnym záverom preto považuje za rozhodnutie excesívne, prekvapivé\na ústavne neudržateľné. Prijatým záverom najvyššieho súdu „spočívajúcim v nepredvídateľnom\na arbitrárnom posúdení právnej otázky úrokov z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy,\nignorujúc princíp právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a opomínajúc potrebu\nakéhokoľvek racionálneho odôvodnenia odchýlenia sa od ustálenej súdnej praxe dovolacieho súdu“\ndošlo k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti zároveň najvyššiemu súdu vyčíta, že v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia sa nezaoberal jej podstatnými dovolacími námietkami vo vzťahu\nk posúdeniu pasívnej vecnej legitimácie sťažovateľky v konaní o náhradu škody a nemajetkovej\nujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb., resp. zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nak je nárok dôvodený medializáciou trestnej veci, a vo vzťahu k posúdeniu primeranosti výšky\npriznanej náhrady nemajetkovej ujmy a s tým súvisiacim odklonom od ustálenej judikatúry\nnajvyššieho súdu. Vzhľadom na uvedené považuje sťažovateľka odôvodnenie napadnutého\nuznesenia za nepresvedčivé.\nIII.\nVyjadrenia najvyššieho súdu, sťažovateľa (zúčastnenej osoby), LITIGIS – Centra ochrany\nľudských práv a repliky sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie najvyššieho súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľky:\n10. Najvyšší súd vo vyjadrení z 28. februára 2023 k ústavnej sťažnosti sťažovateľky uviedol,\nže ponecháva rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky na úvahe ústavného súdu. K veci\nsa vyjadril aj predseda senátu 7 Cdo JUDr. Ivan Rumana (ďalej len „predseda senátu“), ktorý\nuviedol, že judikatúra, na ktorú poukazuje sťažovateľka, bola zmenená neskoršou judikatúrou\n\n4\n\na najvyšší súd v napadnutom uznesení vychádzal z najnovšieho rozhodnutia najvyššieho súdu\nv danej problematike, a to z uznesenia č. k. 4Cdo/257/2019 z 26. februára 2020, ktorým bolo\ndovolanie sťažovateľky odmietnuté so záverom, že k vzniku omeškania s plnením nemajetkovej\nujmy nedochádza márnym uplynutím lehoty ustanovenej v rozhodnutí súdu, ale už márnym\nuplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku. Vychádzal analogicky\nz princípu „lex posterior derogat legi priori“, ktorý možno vztiahnuť aj na judikatúru najvyššieho\nsúdu, keďže staršia judikatúra sa „zrušuje“ iba novšou rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu.\nKeďže sťažovateľka rozhodnutie vo veci sp. zn. 4Cdo/257/2019 ako strana sporu ústavnou\nsťažnosťou nenapadla, uvedené rozhodnutie sa stalo súčasťou recentnej judikatúry najvyššieho\nsúdu. Aj úvahu o výške priznanej nemajetkovej ujmy považuje za riadne zdôvodnenú v bode 21\nnapadnutého uznesenia. Dovolací súd takto priznanú výšku považoval za hornú hranicu\nv okolnostiach daného prípadu s tým, že iné odškodnenie žalobcovi priznané nebolo. Navrhol, aby\nústavný súd ústavnej sťažnosti nevyhovel.\nIII.2. Vyjadrenie sťažovateľa (zúčastnenej osoby) k ústavnej sťažnosti sťažovateľky:\n11. Sťažovateľ (v tom čase ešte v postavení zúčastnenej osoby v rámci konania o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľky) vo vyjadrení zo 16. marca 2023 k ústavnej sťažnosti sťažovateľky uviedol, že hoci\nprávna problematika úrokov z omeškania z nemajetkovej ujmy je všeobecnými súdmi posudzovaná\nodlišne, neznamená to, že každá taká odlišnosť je porušením základného práva v rovine\nústavnoprávnej tak, ako to prezentuje vo svojej sťažnosti sťažovateľka. V právnej teórii existuje tzv.\ndoktrína rozhodnutia per incuriam, podľa ktorej súd nemusí nasledovať predchádzajúci precedens,\nktorý opomenul záväznú normu, alebo iný relevantný prameň práva, ktoré pritom boli pre súd\nzáväzné a ich opomenutie viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu. V prerokovávanej veci platí,\nže záväzkový vzťah medzi škodcom a poškodeným vzniká zo samotného deliktu a o celkovej výške\nnároku na primerané a plné odškodnenie súd rozhoduje v prípadnom súdnom konaní\ndeklaratórnym, nie konštitutívnym rozhodnutím. Súdna prax odmietajúca priznať úroky\nz omeškania z nemajetkovej ujmy bola práve založená na nesprávnom predpoklade, že sa o tomto\nnároku rozhoduje konštitutívnym rozhodnutím, ktoré súdna prax i právna veda považuje za možné\nlen pri výslovnom splnomocnení zákona, a to v tomto prípade chýba. Opak stavia poškodeného\ndo výrazne horšieho postavenia oproti škodcovi, ktorému sa oplatí svoju zodpovednosť popierať,\na tak odďaľovať splnenie si svojej povinnosti nahradiť ujmu, čím sa popiera zmysel úrokov\nz omeškania, ktoré majú viacero funkcií (zabezpečovaciu, uhradzovaciu a sankčnú) a sú náhradou\nza používanie istiny, ktorú v dôsledku omeškania užíval dlžník, a nie veriteľ.\nIII.3. Replika sťažovateľky:\n12. Sťažovateľka vo svojej replike z 27. marca 2023 k vyjadreniu najvyššieho súdu zopakovala\nsvoju argumentáciu prednesenú už v ústavnej sťažnosti a dodala, že v súvislosti so zodpovedaním\nprávnej otázky nároku na úrok z omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy jestvujú v rozhodovacej\npraxi najvyššieho súdu dva celkom zjavne protichodné názorové smery. Na jednej strane najvyšší\nsúd aplikuje pri posudzovaní otázky momentu omeškania v súvislosti s úrokom z omeškania\nv konaniach o náhradu nemajetkovej ujmy judikatúru nadväzujúcu na judikát R 45/2000\nvychádzajúcu z premisy, podľa ktorej sa do omeškania možno dostať až nesplnením povinnosti\nprávoplatne uloženej rozhodnutím súdu, keďže táto vzniká až na základe súdneho\nrozhodnutia, v ktorom je doba plnenia určená, a preto sa až uplynutím tejto doby môže dostať\n\n5\n\ndlžník do omeškania. Protipól zmienenej názorovej línie tvoria rozhodnutia vo veciach\nsp. zn. 4Cdo/48/2017 a 4Cdo/257/2019, resp. sp. zn. 2Cdo/48/2010, 2Cdo/155/2011 či sp. zn.\n7Cdo/253/2013, o ktoré porušovateľ oprel svoj právny názor vyslovený v napadnutom uznesení.\nExistenciu dvojkoľajnosti rozhodovacích línií označuje sťažovateľka za stav priečiaci sa princípu\nprávnej istoty a ochrany legitímnych očakávaní ako atribútov právneho štátu.\n13. K vyjadreniu sťažovateľa (zúčastnenej osoby) sťažovateľka uviedla, že režimu per incuriam,\nna ktorý poukazuje, by zodpovedala situácia, ak by doterajšia súdna prax bola v rozpore s právnymi\nnormami alebo judikátom/precedensom, na základe čoho by sa súd od nej odklonil. Judikatúra\nnajvyššieho súdu vysporiadavajúca sa s právnou otázkou existencie nároku na zaplatenie úroku\nz omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy, na ktorú sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje,\nje však konštantná a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, preto by jej záväznosť\nnebolo vhodné negovať vydaním rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré by bolo nielen v rozpore\ns pozitívnym právom, ale aj judikatúrou samotného najvyššieho súdu. Najvyšší súd vo svojej\nkonštantnej judikatúre v súvislosti s právnou otázkou existencie nároku na zaplatenie úroku\nz omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy vychádza z konštitutívneho charakteru rozhodnutia,\npretože jedine súd, ktorý autoritatívne posúdi neoprávnenosť zásahu do osobnostnej sféry\nžalobcu na základe svojej voľnej úvahy a po vyhodnotení povahy každého konkrétneho prípadu\na jednotlivých okolností zásahu, ho môže konštituovať svojím rozhodnutím. Keďže rozhodnutie\nsúdu, ktorým je žalobcovi priznaný nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, má konštitutívny\ncharakter, judikatúra najvyššieho súdu reflektujúca právne závery obsiahnuté v judikáte R 45/2000\npri posudzovaní momentu, kedy sa škodca dostáva do omeškania s náhradou nemajetkovej ujmy,\nsa javí ako právne správna. V prípade, ak by sa škodca dostal do omeškania s plnením nemajetkovej\nujmy vo vopred neznámej výške nie márnym uplynutím lehoty ustanovenej v rozhodnutí súdu, ale\nuž márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie, žalobca by mohol odďaľovať uplatnenie\nnároku v súdnom konaní na posledné dni premlčacej doby a rovnako by mohol následne predlžovať\naj súdne konanie na účel umelého navýšenia celkovej výšky nároku, čím by bola sťažovateľka\nvystavená neprimeranému riziku znášania finančných následkov nepredvídateľnosti postupu\npoškodených a následne súdneho rozhodovania, čo by podľa názoru sťažovateľky viedlo\nk extrémne nespravodlivým záverom pri súdnej aplikácii práva.\nIII.4. Vyjadrenie najvyššieho súdu k ústavnej sťažnosti sťažovateľa:\n14. Po prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konania a po spojení ústavných sťažností\nsťažovateľa a sťažovateľky na spoločné konanie ústavný súd vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril\naj k ústavnej sťažnosti sťažovateľa. Najvyšší súd vo vyjadrení z 5. júna 2023 k ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa uviedol, že ponecháva rozhodnutie o ústavnej sťažnosti sťažovateľa na úvahe\nústavného súdu.\n15. K veci sa vyjadril aj predseda senátu, ktorý v podstatnom uviedol, že z obsahu dovolania\nsťažovateľa vyplýva, že dovolacie námietky sťažovateľa uvedené pod písmenami a), b) a c) na str. 4\na 5 ústavnej sťažnosti sťažovateľa (bližšie pozri bod 7 odôvodnenia tohto nálezu, pozn.) sa týkali\nskutkových okolností prípadu tak, ako boli zistené odvolacím súdom a súdom prvej inštancie.\nPredseda senátu poukázal, že najvyšší súd (v bodoch 29 a 30 odôvodnenia napadnutého uznesenia)\nzistil, že v predmetnom prípade sú dovolaním napadnuté rozhodnutia odôvodnené vo vzťahu\nk právnemu názoru, ktorý súdy vo veci zaujali, a preto najvyšší súd iný právny názor sťažovateľa\n\n6\n\nna daný skutkový stav nevyhodnotil ako relevantný dovolací dôvod vo vzťahu k § 420 písm. f)\nCivilného sporového poriadku. Intenzita dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci by musela\ndosiahnuť relevantnosť dôvodov porušenia práva na spravodlivý proces.\n16. Vo vzťahu k sťažovateľovej námietke uvedenej pod písm. d) na str. 5 ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa (bližšie pozri bod 7 odôvodnenia tohto nálezu, pozn.) predseda senátu uviedol,\nže sťažovateľom namietané súdne rozhodnutia sa netýkali právneho režimu podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. Pokiaľ išlo o priznanú nemajetkovú ujmu 15 000 eur, predseda senátu bol toho\nnázoru, že priznanie nemajetkovej ujmy zodpovedá okolnostiam daného prípadu a považuje ju za\nsúladnú s priamou aplikáciou čl. 5 ods. 5 dohovoru, ktorú odvolací súd použil. Išlo o prednostnú\naplikáciu medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách podľa čl. 7 ods. 5\nústavy, čím obsahovo hodnotové hľadisko odvolacieho súdu zohľadnilo, že sťažovateľ reálne\nvykonal trest odňatia slobody. Najvyšší súd takto priznanú výšku považoval za hornú hranicu\nv okolnostiach daného prípadu s tým, že iné plnenie na základe skutkových okolností daného\nprípadu sťažovateľovi priznané nebolo.\nIII.5. Amicus curiae v záujme ochrany základných práv a slobôd – vyjadrenie LITIGIS,\nCentra ochrany ľudských práv:\n17. Dňa 6. júna 2023 bolo ústavnému súdu doručené podanie označené ako „Amicus curiae\nv záujme ochrany základných práv a slobôd“ od LITIGIS – Centra ochrany ľudských práv\n(ďalej len „LITIGIS“). LITIGS v prvom rade poukázal na uznesenie najvyššieho súdu\nč. k. 7Cdo/243/2019 z 28. októbra 2020, kde najvyšší súd poukázal na to, že rozhodnutia\nnajvyššieho súdu č. k. 1Co/15/1997 a č. k. 6Cdo/185/2011 nie sú vo vzťahu k nastolenému\nprávnemu posúdeniu priliehavé pre odlišnosť nielen skutkových okolností, ale predovšetkým\nprávnych otázok v nich riešených. Proti tomuto rozhodnutiu najvyššieho súdu bola zo strany\nsťažovateľky podaná ústavná sťažnosť, o ktorej rozhodol ústavný súd uznesením\nč. k. I. ÚS 273/2021 z 29. júna 2021 takto: „S poukazom na bod 58 tohto uznesenia ústavný súd\npovažuje za ústavne akceptovateľný aj záver všeobecných súdov v otázke omeškania žalovanej\ns náhradou nemajetkovej ujmy, pri ktorej sťažovateľka poukázala na to, že žalobcovi priznaný úrok\nz omeškania dosahuje takmer výšku samotnej sumy náhrady nemajetkovej ujmy, t. j. 15 000 eur.“\nZároveň poukázal aj na uznesenie najvyššieho súdu č. k. 8Cdo/191/2020 z 27. januára 2022\na na nález ústavného súdu č. k. III. ÚS 443/2022 z 11. mája 2023, ktorým ústavný súd definitívne\npotvrdil ustálenosť rozhodovacej praxe najvyššieho súdu v otázke úrokov z omeškania z náhrady\nnemajetkovej ujmy. LITIGIS je toho názoru, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu nedošlo\nk odklonu od rozhodovacej praxe najvyššieho súdu a napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je aj\nv súlade s uznesením ústavného súdu č. k. I. ÚS 273/2021 z 29. júna 2021 a nálezom ústavného\nsúdu č. k. III. ÚS 443/2022 z 11. mája 2023.\nIII.6. Replika sťažovateľa:\n18. Právna zástupkyňa sťažovateľa v replike z 28. júna 2023 k vyjadreniu najvyššieho súdu uviedla,\nže sťažovateľ zotrváva na svojej ústavnej sťažnosti a jej odôvodnení, ktorú v žiadnom\nz namietaných bodov nevyvracia ani vyjadrenie najvyššieho súdu. Trestné stíhanie a odsúdenie\nsťažovateľa, ktoré vo výsledku bolo nezákonné, malo likvidačný dopad na sťažovateľovu osobnú,\nosobnostnú, sociálnu a pracovnú sféru, keďže sťažovateľ sa stal ,,závadovou“ osobou, ktorá\nuž nemohla a nemôže vykonávať bezpečnostné služby, ktorými sa zaoberal celý svoj život, pričom\n7\n\npriznaná náhrada škody sťažovateľovi vôbec nezodpovedá tak excesívnemu zásahu štátu do jeho\nzákladných ľudských práv a slobôd a nezodpovedala ani záverom viacerých súdnych inštancií,\nna ktoré sťažovateľ v podanom dovolaní (odvolaní) poukázal. Vo vzťahu k ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky právna zástupkyňa sťažovateľa poukázala, že ústavný súd nálezom\nč. k. III. ÚS 443/2022 z 11. mája 2023 obdobnej ústavnej sťažnosti sťažovateľky nevyhovel\ns odôvodnením, že od prijatia uznesenia najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/257/2019 z 26. februára 2020\nsa úroky z omeškania začínali priznávať od uplynutia 6-mesačnej lehoty po podanej žiadosti\npoškodenej osoby o mimosúdne odškodnenie, pričom úroky z omeškania by mali motivovať škodcu\nsplniť si svoju povinnosť riadne a včas, a tak zabezpečujú účinnú ochranu ústavou chráneného\nstatku/majetku a legitímneho očakávania na odškodnenie.\n19. Dňa 28. júla 2023 bolo ústavnému súdu doručené podanie právnej zástupkyne sťažovateľa\noznačené ako „procesný návrh sťažovateľa o doplnenie petitu“, ktorým navrhla petit ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa doplniť tak, že ústavnému súdu navrhla zrušiť aj rozsudok krajského súdu\nč. k. 15Co/87/2022 z 5. apríla 2023, ktorým krajský súd (v reakcii na druhý výrok napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu, pozn.) zmenil prvostupňový rozsudok okresného súdu v prvom\nvýroku, ktorým priznal sťažovateľovi úrok z omeškania z nemajetkovej ujmy vo výške 5 % ročne\nod 9. mája 2016 z titulu nezákonného rozhodnutia o treste tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť\nsťažovateľovi úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 15 000 eur od 11. mája 2009\naž do zaplatenia. Predmetný procesný návrh právna zástupkyňa sťažovateľa odôvodnila tým,\nže keďže v medziobdobí po napadnutom kasačnom uznesení najvyššieho súdu vydal krajský súd\nrozsudok o priznaní úrokov z omeškania, tak po prípadnom kasačnom náleze ústavného súdu môže\nnastať situácia, že budú popri sebe existovať dva právoplatné rozsudky krajského súdu. Prvý, ktorý\nbol napadnutým kasačným uznesením najvyššieho súdu zrušený, avšak v dôsledku prípadného\nkasačného nálezu ústavného súdu sa obnovia jeho účinky, a druhý, teraz vydaný na základe\nnapadnutého zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu, čo je stav právne neakceptovateľný.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavných sťažností\n20. Podľa čl. XI bodu 4 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 v znení jeho dodatku č. 2 z 27. septembra 2023 (ďalej len\n„rozvrh práce“) bola predmetná vec, pôvodne pridelená sudkyni spravodajkyni Jane Laššákovej,\npridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorý sa v súlade s čl. II bodom 3 rozvrhu práce\nstal členom druhého senátu ústavného súdu.\n21. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnými sťažnosťami a so stanoviskami účastníkov konania dospel k názoru, že od neho\nnemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIV.1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy:\n22. V rámci prvého okruhu sťažnostných námietok sťažovateľka v súvislosti s druhým výrokom\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu namietala, že najvyšší súd sa v napadnutom uznesení\n8\n\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke vzniku omeškania s plnením náhrady\nnemajetkovej ujmy a nepredložil vec na posúdenie veľkému senátu podľa § 48 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku, čím mal najvyšší súd porušiť jej základné právo na zákonného sudcu.\n23. Najvyšší súd zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu v časti úrokov z omeškania z priznanej\nnemajetkovej ujmy, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu vychádzalo z pôvodnej judikatúry\nnajvyššieho súdu (založenej rozhodnutím najvyššieho súdu č. k. 1Co/15/1997 z 24. júna 1998),\nv zmysle ktorej „povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe\nsúdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia\nsa dlžník dostáva do omeškania“. V odôvodnení napadnutého uznesenia (bod 32) najvyšší súd\nv tejto súvislosti konštatoval, že najvyšší súd v rozhodnutí č. k. 4Cdo/48/2017 z 30. júla 2019 ako\ndovolací súd ustálil, že právnu otázku vo vzťahu k nároku na úroky z omeškania z náhrady\nnemajetkovej ujmy možno považovať za vyriešenú uzneseniami najvyššieho súdu\nč. k. 2Cdo/48/2010, 2Cdo/155/2011, 7Cdo/253/2013 so závermi, že štát je povinný nahradiť škodu\nnajneskôr do šiestich mesiacov odo dňa, kedy poškodený nárok riadne uplatnil podľa § 16 zákona\nč. 514/2003 Z. z. a márnym uplynutím tejto lehoty sa štát ako dlžník zo zodpovednostného\nprávneho vzťahu dostáva do omeškania, a tak najskôr odo dňa nasledujúceho po uplynutí 6mesačnej lehoty ho postihuje povinnosť zaplatiť poškodenému veriteľovi tiež úroky z omeškania.\nNadväzujúc na uvedené, najvyšší súd v napadnutom uznesení konštatoval, že tento záver možno\nprijať aj k zákonu č. 58/1969 Zb. ‒ podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí\nnárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať\npriznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého\nuznesenia (bod 33) zároveň poukázal aj rozhodnutie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/257/2019\nz 26. februára 2020, v ktorom najvyšší súd ustálil, že nárok žalobcu podľa § 17 ods. 2 až 4 zákona\nč. 514/2003 Z. z. voči žalovanej vzniká už samotnou existenciou väzobného trestného stíhania\na rozsudku, ktorým bola osoba pozbavená osobnej slobody následne oslobodená spod obžaloby.\nPreto rozhodnutie, ktorým sa priznáva táto náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch\nv konkrétnej výške, už len deklaruje existenciu tejto zákonom priznanej právnej skutočnosti\na nárokov z nej vyplývajúcich (väzobného stíhania, oslobodzujúceho rozsudku a ich príčinnú\nsúvislosť so vznikom nemajetkovej ujmy vzniknutej obmedzením na osobnej slobode jednotlivca).\nPodľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym\npredpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho\no plnenie veriteľ požiadal. Z uvedeného je preto možné ďalej vyvodiť, že k vzniku omeškania\ns plnením nemajetkovej ujmy nedochádza márnym uplynutím lehoty ustanovenej v rozhodnutí\nsúdu, ale už márnym uplynutím šesťmesačnej lehoty na plnenie podľa § 16 ods. 1 zákona\nč. 514/2003 Z. z. Uvedený názor dovolacieho súdu je podporený aj novelou č. 412/2012 Z. z.,\nktorou bolo s účinnosťou od 1. januára 2013 ustanovenie § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z.\nzmenené tak, že podľa poslednej vety tohto ustanovenia ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná\npoškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr\ndňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na\npredbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.\n24. Podľa § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak senát najvyššieho súdu pri svojom\nrozhodovaní dospeje k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý už bol\n\n9\n\nvyjadrený v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu, postúpi vec na prejednanie a rozhodnutie\nveľkému senátu. V uznesení o postúpení veci odôvodní svoj odlišný právny názor.\n25. Pri posúdení námietky sťažovateľky, že najvyšší súd napadnutým uznesením porušil jej\nzákladné právo zákonného sudcu tým, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe v otázke\nvzniku omeškania s plnením náhrady nemajetkovej ujmy a nepredložil vec na posúdenie veľkému\nsenátu podľa § 48 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ústavný súd vychádzal zo záverov,\nku ktorým ústavný súd dospel v náleze č. k. III. ÚS 443/2022-43 z 11. mája 2023. Uvedeným\nnálezom ústavný súd nevyhovel predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľky, v ktorej\nsťažovateľka v súvislosti s otázkou vzniku omeškania s plnením náhrady nemajetkovej ujmy\nargumentovala vo vzťahu k inému rozhodnutiu najvyššieho súdu obdobne ako vo svojej aktuálnej\nústavnej sťažnosti.\n26. Ústavný súd v uvedenom náleze v súvislosti s otázkou vzniku nároku na zaplatenie úroku\nz omeškania z náhrady nemajetkovej ujmy identifikoval jednotlivé relevantné rozhodnutia\nnajvyššieho súdu (rozsudok najvyššieho súdu č. k. 1Co/15/97 z 24. júna 1998, uznesenie\nnajvyššieho súdu č. k. 2Cdo/48/2010 z 21. decembra 2010, rozsudok najvyššieho súdu\nč. k. 6Cdo/185/2011 zo 14. marca 2012, rozsudok najvyššieho súdu č. k. 7Cdo/253/2013\nz 10. decembra 2014, uznesenie najvyššieho súdu č. k. 7Cdo/100/2017 zo 17. októbra 2018,\nuznesenie najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/48/2017 z 30. júla 2019, uznesenie najvyššieho súdu\nč. k. 4Cdo/257/2019 z 26. februára 2020, uznesenie č. k. 7Cdo/243/2019 z 28. októbra 2020\na napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z 30. júna 2022) a dospel k týmto záverom: Posledné\nrozhodnutie najvyššieho súdu, podľa ktorého je štát v omeškaní s náhradou nemajetkovej ujmy\naž v prípade, ak neplní podľa súdneho rozhodnutia, ktorým je nemajetková ujma priznaná, bolo\nrozhodnutie č. k. 7Cdo/100/2017 – a aj to bolo neskôr zrušené. Odhliadnuc však od tohto\nrozhodnutia, je posledné rozhodnutie z tohto „tábora“ rozhodnutie č. k. 6Cdo/185/2011. V uznesení\nč. k. 4Cdo/257/2019 najvyšší súd poukázal na novelu zákona č. 514/2003 Z. z. – zákon\nč. 412/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,\nktorým bol s účinnosťou od 1. januára 2013 § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z. z. zmenený tak,\nže podľa poslednej vety tohto ustanovenia ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná\npoškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr\ndňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty\nna predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. Je tak zrejmé,\nže najvyšší súd po tomto uznesení už nenasledoval len právny názor v ňom prezentovaný, ale aj\nzmenu právnych predpisov, pretože po 1. januári 2013 bola (s výnimkou už spomínaného neskôr\nzrušeného uznesenia č. k. 7Cdo/100/2017) judikatúra najvyššieho súdu k posudzovanej otázke\nkonštantná (ustálená).\n27. Ústavný súd v citovanom náleze zároveň pripomenul že v uznesení č. k. I. ÚS 276/2018\nkonštatoval, že povinnosť postúpenia veci veľkému senátu na zaujatie zjednocujúceho stanoviska\na rozhodnutie veci nie je účelné rozširovať aj o právne názory obsiahnuté v už prekonanej\njudikatúre. Relevanciu v tomto smere možno priznať len zamýšľanému judikatórnemu odklonu\nod právneho názoru aktuálneho v čase rozhodovania konajúceho senátu, keďže v opačnom prípade\nby bolo potrebné zjednocovanie neúnosného množstva „historicky prežitých“ právnych názorov.\n\n10\n\n28. Vychádzajúc z uvedených východísk, ústavný súd pri rozhodovaní o aktuálnej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky dospel (rovnako ako už predtým ústavný súd v náleze č. k. III. ÚS 443/2022\nz 11. mája 2023 pri rozhodovaní o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľky) k záveru,\nže od prijatia rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. 4Cdo/257/2019 z 26. februára 2020 sa najvyšší súd\nod vlastnej rozhodovacej praxe neodchýlil a rozhodoval v súlade s touto rozhodovacou praxou,\na to aj v posudzovanej veci. Z uvedeného dôvodu vo veci sťažovateľky konajúci senát najvyššieho\nsúdu podľa názoru ústavného súdu nemal povinnosť postúpiť túto vec veľkému senátu.\n29. Z dôvodu nesplnenia predpokladu (existencie zamýšľaného odklonu od aktuálnej judikatúry)\npre postúpenie veci veľkému senátu nemožno uvažovať o porušení základného práva sťažovateľky\nna zákonného sudcu. Preto ústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľky v časti, v ktorej namieta\nporušenie označených práv druhým výrokom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, nevyhovel\n(bod 5 výroku tohto nálezu).\nIV.2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy:\n30. Vo vzťahu k druhému okruhu sťažnostných námietok sťažovateľky, v rámci ktorého\nv súvislosti s prvým výrokom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu sťažovateľka namietala\nnedostatočné odôvodnenie napadnutého uznesenia v otázke právneho posúdenia pasívnej vecnej\nlegitimácie sťažovateľky v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa zákona\nč. 58/1969 Zb., ak je nárok dôvodený medializáciou trestnej veci, a v otázke právneho posúdenia\nprimeranosti výšky priznanej náhrady nemajetkovej ujmy, ústavný súd hodnotí, že najvyšší súd\nneposkytol na sťažovateľkou nastolené otázky dostatočnú odpoveď. Z odôvodnenia napadnutého\nuznesenia nie je vôbec zrejmé, či v položených otázkach neidentifikoval prípustný dovolací dôvod\nalebo ich nepovažoval za právne otázky riadne vymedzené spôsobom uvedeným v § 432 až § 435\nCivilného sporového poriadku, keď z neho ani nevyplýva zákonný dôvod, na základe ktorého\nvlastne dovolanie sťažovateľky odmietol. Z tohto dôvodu považuje ústavný súd námietku\nsťažovateľky o nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého uznesenia za dôvodnú.\n31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že vo vzťahu k druhému okruhu\nsťažnostných námietok sťažovateľky bolo prvým výrokom napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu (t. j. odmietnutím dovolania sťažovateľky) porušené základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).\n32. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ústavný súd napadnuté rozhodnutie v jeho prvom výroku zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 3 výroku tohto nálezu).\n33. Najvyšší súd je v súlade s § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo a riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo kritériá pre jeho\npreskúmateľnosť, zrozumiteľnosť a poskytovalo odpovede na podstatné dovolacie námietky\nsťažovateľky.\nIV.3. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy:\n34. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti v súvislosti s tretím výrokom napadnutého uznesenia\n(odmietnutie dovolania sťažovateľa v jeho zvyšnej časti) v podstatnom namieta, že odôvodnenie\n11\n\nnapadnutého uznesenia nie je adekvátne k sťažovateľom uplatnenej dovolacej argumentácii, keďže\nnajvyšší súd ignoroval riadne uplatnené, zrozumiteľné a relevantnou judikatúrou podložené tvrdenia\nsťažovateľa, týkajúce sa jednak kvality odôvodnenia napadnutého uznesenia a jednak právneho\nposúdenia veci.\n35. Ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o dovolacie námietky sťažovateľa uvedené pod\npísmenami a), b) a c) na str. 4 a 5 ústavnej sťažnosti sťažovateľa (bližšie pozri bod 7 odôvodnenia\ntohto nálezu, pozn.), najvyšší súd sa týmito námietkami v napadnutom uznesení (body 29 a 30\nodôvodnenia napadnutého uznesenia) náležite zaoberal, keď dospel k záveru, že tieto námietky\nsa týkali skutkových okolností prípadu tak, ako boli zistené odvolacím súdom a súdom prvej\ninštancie, pričom najvyšší súd iný právny názor sťažovateľa na daný skutkový stav nevyhodnotil\nako relevantný dovolací dôvod vo vzťahu k § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.\n36. Pokiaľ však ide o sťažovateľovu námietku uvedenú pod písm. d) na str. 5 ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa [t. j. že v napadnutom uznesení nie je ani zmienka o sťažovateľom namietaní použitej\njudikatúry pre konečné priznanie nemajetkovej ujmy v sume 15 000 eur, keď odvolací súd\nnereagoval na sťažovateľom uvádzané súdne rozhodnutia, ktoré boli pre sťažovateľa priaznivejšie\n(4Cdo125/2019, 4Cdo153/2015, 2MCdo 2/2017 a ďalšie)], ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd\nsa v napadnutom uznesení náležite argumentačne nevysporiadal, resp. náležite konkrétne\nnereagoval na túto sťažovateľovu dovolaciu argumentáciu, čím najvyšší súd neposkytol\nna sťažovateľom nastolenú otázku dostatočnú odpoveď. Na túto dovolaciu argumentáciu\nsťažovateľa reagoval až dodatočne predseda senátu vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa, v ktorom len všeobecne uviedol, že sťažovateľom namietané súdne rozhodnutia\nsa netýkali právneho režimu podľa zákona č. 58/1969 Zb., pričom predseda senátu ale zároveň\nnespochybnil tvrdenie sťažovateľa, že sa najvyšší súd v napadnutom uznesení s touto dovolacou\nargumentáciou náležite nezaoberal. Vzhľadom na uvedené považuje ústavný súd námietku\nsťažovateľa o nepresvedčivosti odôvodnenia napadnutého uznesenia v tejto časti za dôvodnú.\n37. Ústavný súd preto dospel k záveru, že tretím výrokom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\n(t. j. odmietnutím dovolania sťažovateľa v jeho zvyšnej časti) bolo porušené základné právo\nsťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 2 výroku tohto nálezu).\n38. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu zodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona\no ústavnom súde ústavný súd napadnuté rozhodnutie v treťom výroku zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (bod 3 výroku tohto nálezu).\n39. Najvyšší súd je v súlade s § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo a riadne odôvodniť tak, aby spĺňalo kritériá pre jeho\npreskúmateľnosť, zrozumiteľnosť a poskytovalo odpovede na podstatné dovolacie námietky\nsťažovateľa.\n40. Pokiaľ ide o procesný návrh sťažovateľa z 25. júla 2023 (doručený ústavnému súdu\n28. júla 2023), ktorým navrhol petit svojej ústavnej sťažnosti doplniť tak, že ústavnému súdu\nnavrhol zrušiť aj rozsudok krajského súdu č. k. 15Co/87/2022 z 5. apríla 2023, ústavný súd v prvom\nrade poukazuje, že tento procesný návrh sťažovateľa bol ústavnému súdu doručený\naž po predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa, t. j. až po tom, ako bol v rámci\n\n12\n\npredbežného prerokovania v zmysle § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde výrokom uznesenia\no prijatí vymedzený, resp. „zafixovaný“ predmet konania vedeného na ústavnom súde\npod sp. zn. II. ÚS 236/2023. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd zároveň poukazuje na to,\nže sťažovateľ sa predmetným procesným návrhom domáha „len“ zrušenia predmetného rozsudku\nkrajského súdu z 5. apríla 2023, avšak zároveň nežiada vysloviť aj porušenie svojich práv týmto\nrozhodnutím krajského súdu. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že nevyhnutným\npredpokladom, aby ústavný súd mohol pristúpiť k zrušeniu rozhodnutia, je to, že ústavný súd\nv prvom rade vysloví porušenie základného práva vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré má zrušiť.\nInak povedané, ústavný súd nemôže zrušiť rozhodnutie orgánu verejnej moci, ak najprv\n(vychádzajúc z petitu) nevysloví, že predmetným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva\n(m. m. II. ÚS 270/2021, II. ÚS 433/2021, II. ÚS 99/2022). Ak teda ústavnému súdu už samotná\nformulácia petitu ústavnej sťažnosti sťažovateľa vôbec nedáva možnosť vysloviť porušenie práv\nsťažovateľa predmetným rozsudkom krajského súdu z 5. apríla 2023, ústavný súd nemôže ani\nzrušiť tento rozsudok krajského súdu, a to hoci sa sťažovateľ zrušenia tohto rozhodnutia\n(doplneným) petitom ústavnej sťažnosti domáha. V neposlednom rade ústavný súd napokon\npoukazuje aj na podstatnú skutočnosť, že predmetný rozsudok krajského súdu z 5. apríla 2023\nnadväzuje na druhý výrok napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, vo vzťahu ku ktorému\nsťažovateľ ústavnou sťažnosťou nenamietal, že by ním došlo k porušeniu jeho práv. Porušenie práv\nv súvislosti s druhým výrokom napadnutého uznesenia najvyššieho súdu síce namietala\nsťažovateľka svojou ústavnou sťažnosťou, avšak (ako vyplýva z predchádzajúcich bodov\nodôvodnenia tohto nálezu) ústavný súd nedospel k záveru, že by druhým výrokom napadnutého\nuznesenia najvyššieho súdu došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky. Vzhľadom na všetky\nuvedené skutočnosti ústavný súd predmetnému procesnému návrhu sťažovateľa nevyhovel.\nV.\nTrovy konania\n41. V súlade s § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde priznal ústavný súd podľa výsledku konania\nsťažovateľovi nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.\n42. Pri výpočte náhrady trov konania ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej\nodmeny v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky (1/6 výpočtového základu) za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2022 predstavuje sumu 193,83 eur a v roku 2023 sumu 208,67 eur. Náhrada\nhotových výdavkov za každý úkon právnej služby podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (1/100 výpočtového\nzákladu) v roku 2022 predstavuje sumu 11,63 eur a v roku 2023 sumu 12,52 eur.\n43. Trovy konania sťažovateľa pozostávajú z tarifnej odmeny právnej zástupkyne sťažovateľa\nza dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti\nústavnému súdu) v roku 2022 a jeden právny úkon právnej služby (replika) v roku 2023,\nt. j. sumu 596,33 eur a z nároku na náhradu hotových výdavkov právneho zástupcu 35,78 eur, spolu\nv sume 632,11 eur. Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa je platiteľkou dane\nz pridanej hodnoty, k tejto sume treba podľa § 18 ods. 3 vyhlášky pripočítať daň z pridanej hodnoty\nv sume 126,42 eur.\n\n13\n\n44. Celková suma náhrady trov konania tak predstavuje sumu 758,53 eur (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n45. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n46. V zmysle § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom\njeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "náhrada nemajetkovej ujmy", "dovolacie dôvody-zmätočnosť", "dovolanie-dovolacie dôvody", "ujma, náhrada škody", "právna istota-predvídateľnosť práva", "dovolanie-dovolacie konanie", "nesprávny úradný postup", "konanie pred ústavným súdom-použitie ustanovení Civilného sporového poriadku"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cdo/145/2020", "guid": "639e3f7b-fe3d-4b45-b374-c91bea4bc697:81adebd6-ff0e-4b91-a12d-7ac384b63db2", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ed46b47e-1feb-4e4f-af48-4abd6daa17a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.443.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 443/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 443/2022 z 11. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-11", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.443.2022.1"}, {"guid": "ussr:0efea565-c29b-438e-a743-3f65b2f1c9d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.99.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2022 z 2. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-02", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.99.2022.1"}, {"guid": "ussr:771efd1a-821f-42f0-9aba-0d5820e5a7b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.433.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 433/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 433/2021 z 30. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.433.2021.1"}, {"guid": "ussr:96729b43-58c2-460f-95e9-8ddf8fa84ba1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 273/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 273/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.273.2021.1"}, {"guid": "ussr:0284f0a7-b929-414c-b61a-23260a079db3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.270.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 270/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 270/2021 z 26. 5. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-05-26", "citacie_n": 81, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.270.2021.1"}, {"guid": "ussr:abcd77df-fd42-46e5-832d-a65d50f67b01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 382/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/2019 z 28. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.382.2019.1"}, {"guid": "ussr:d61436a9-43a1-4751-975d-5a5202c80dbf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 332/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 332/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.332.2018.2"}, {"guid": "ussr:d686fe20-c1fc-4e06-a223-fd209810b0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 276/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/2018 z 15. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-15", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.276.2018.1"}, {"guid": "ussr:f24aceb0-dfa4-44fb-85f0-c087bf50e37a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.438.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 438/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 438/2018 z 1. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-01", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.438.2018.1"}, {"guid": "ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 269, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1de20e4e-b4ff-4601-9cd1-870e53347dbb"}, {"guid": "ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/2012 z 31. 5. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-05-31", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2163a1a3-b068-4de3-b0c7-26943ace6c15"}, {"guid": "639e3f7b-fe3d-4b45-b374-c91bea4bc697:81adebd6-ff0e-4b91-a12d-7ac384b63db2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2020:6109211670.1", "spisova_znacka": "7Cdo/145/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/145/2020 z 29. 9. 2020", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2020-09-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:6109211670.1"}, {"guid": "fb105fe8-d234-4dc4-a328-9f9fa48d6223:3099949e-c629-4034-8b5b-10840a59da1c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:7213220423.1", "spisova_znacka": "4Cdo/48/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/48/2017 z 29. 7. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-07-29", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:7213220423.1"}, {"guid": "4a75a1fb-9048-481a-b1cf-e3f7cc57b770:78d32c9e-7aee-41e6-af4c-88601867795e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1", "spisova_znacka": "7Cdo/100/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/100/2017 z 16. 10. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-10-16", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:7112223319.1"}, {"guid": "eb2025c4-7552-47a1-bc58-d702b67dda6f:74b3dda0-ea0a-499a-a423-3be9dcff56c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1115212784.1", "spisova_znacka": "2MCdo/2/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/2/2017 z 28. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1115212784.1"}, {"guid": "9e7ef771-2da5-47ee-a15e-1e6a995a6542:02dfd149-5f3e-430d-8936-8a68fdb72a37", "ecli": null, "spisova_znacka": "15Co/80/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/80/2019 z 7. 8. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-08-07", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/9e7ef771-2da5-47ee-a15e-1e6a995a6542:02dfd149-5f3e-430d-8936-8a68fdb72a37"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:078ec64c-229a-44d7-9824-b7f6e593fd85", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.649.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 649/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 649/2025 z 4. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.649.2025.1"}, {"guid": "ussr:201e022d-c6c5-44aa-8505-a68502009657", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:PLs.US.103.2024.1", "spisova_znacka": "PLs. ÚS 103/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLs. ÚS 103/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:PLs.US.103.2024.1"}, {"guid": "ussr:6baa07f8-25f0-4e46-89e1-df8d88aed0a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.22.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 22/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/2024 z 12. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-12", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.22.2024.2"}, {"guid": "baea3aa1-e766-4715-94da-501920e48aeb:9fe127ac-7413-49aa-8155-affb380af4e4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1111224346.4", "spisova_znacka": "6Cdo/183/2024", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/183/2024 z 29. 1. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1111224346.4"}, {"guid": "12a4fb18-b18f-46ca-a04c-2f411f780ba8:caf9d3ec-a86f-472f-99ad-6fcc8b9c2e42", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:1523201154.1", "spisova_znacka": "8Co/72/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/72/2026 z 28. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:1523201154.1"}, {"guid": "2b13bbcb-b482-43f8-8243-144247508f15:246fb9f6-6abe-4441-8f6e-dbd39cc863dc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3113227790.4", "spisova_znacka": "27Co/33/2026", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/33/2026 z 29. 6. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3113227790.4"}, {"guid": "21b1b524-82e0-4bd2-b9e0-28b2939157bf:cc6635d9-6883-4a01-83c5-6b45a1444eee", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2026:5123203864.1", "spisova_znacka": "11Co/130/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11Co/130/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2026:5123203864.1"}, {"guid": "2ea7628b-6bf2-4b5e-a982-af6ae2faef2a:da9a7c85-0698-4799-8d88-cf72d16ce7e3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2026:3124200518.1", "spisova_znacka": "11Co/16/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11Co/16/2025 z 25. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-03-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2026:3124200518.1"}, {"guid": "c470f096-560e-4f5e-b656-a430aae01199:bc93e348-c52d-4bd1-942b-506bea4c0697", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1423202751.1", "spisova_znacka": "8Co/63/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/63/2025 z 21. 10. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-10-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1423202751.1"}, {"guid": "cb7ed4fb-2a70-4a00-a9b7-3b6d995de010:30488536-a8e0-4ad7-8268-50699e980fbd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2025:3123200053.2", "spisova_znacka": "8Co/8/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Co/8/2025 z 25. 6. 2025", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2025:3123200053.2"}, {"guid": "1bd6fbc0-436d-4ad2-a209-ffd4e8d17f24:eaf469e3-be80-4b73-adad-442c6d1343cb", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5122208253.1", "spisova_znacka": "7Co/72/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/72/2024 z 2. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5122208253.1"}, {"guid": "fedd69ad-8138-4956-a530-da12a49c30f3:80f0c9ad-d853-4194-8bfe-311fbabb2d90", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4122206761.1", "spisova_znacka": "25Co/41/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/41/2024 z 22. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-01-22", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4122206761.1"}, {"guid": "45d47f03-e0a1-4f93-87b2-c3e279c62408:f62bbf2e-ca8e-481d-85af-f4877c644563", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2024:2122200745.2", "spisova_znacka": "21Co/79/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 21Co/79/2023 z 30. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2024-12-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2024:2122200745.2"}, {"guid": "b9ced0bb-64ef-4b1a-8b18-d749215605f1:f0dfd997-0c00-4c05-961d-84110597695f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7221203847.1", "spisova_znacka": "5Co/148/2023", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/148/2023 z 8. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7221203847.1"}, {"guid": "dbe7906f-f855-4455-b58b-6ef45c0dfdbc:fe7c7631-7e38-4f80-94a5-ca95b33236e1", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7221203848.1", "spisova_znacka": "2Co/119/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/119/2023 z 18. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-07-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7221203848.1"}, {"guid": "6262f663-5c97-4e54-aaad-9d55a827fec0:902839d8-1b80-46d7-aeca-70decf64ff47", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:1424207937.4", "spisova_znacka": "81C/31/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 81C/31/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:1424207937.4"}, {"guid": "6b1397a4-87c3-454a-9953-203eb2c3ffd5:ae3b33e5-e38a-41a0-bf55-606f05ab37df", "ecli": "ECLI:SK:OSZA:2025:5123203864.7", "spisova_znacka": "7C/38/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 7C/38/2023 z 4. 9. 2025", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSZA:2025:5123203864.7"}, {"guid": "518d6d69-24f0-414c-a5da-55e0b257cc96:43b12d55-1cbc-43f0-9cb0-1264ef63147d", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2025:2222200915.10", "spisova_znacka": "28C/43/2022", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 28C/43/2022 z 27. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2025-05-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2025:2222200915.10"}, {"guid": "089b319d-ec2b-465f-a717-76d8f813ee5e:4833becc-cd09-4da7-89d2-f52bb892dc4a", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3124200518.5", "spisova_znacka": "20C/1/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 20C/1/2024 z 19. 11. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-11-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3124200518.5"}, {"guid": "b661bc2e-543d-46ce-a871-7f4b311f0621:8a343a4c-2390-4c50-90a1-3a25ec070bda", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2024:3123200053.5", "spisova_znacka": "17C/1/2023", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 17C/1/2023 z 25. 6. 2024", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2024-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2024:3123200053.5"}]}