{"guid": "ussr:bc1ffd9f-a028-44ba-b5eb-cf93107359ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.233.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 233/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 233/2023 z 21. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 21. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 233/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.233.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-06-21", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bc1ffd9f-a028-44ba-b5eb-cf93107359ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.233.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.233.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.233.2023.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 233/2023-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej\nrepubliky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, advokátom, Trenčianska 57, Bratislava,\nproti postupu Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/116/2017 a sp. zn.\n14Co/17/2021 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/116/2017 a sp. zn.\n14Co/17/2021 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/17/2021\nkonal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 2 000 eur, ktoré mu j e Krajský súd\nv Bratislave p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 530,86 eur, ktorú j e\nKrajský súd v Bratislave p o v i n n ý zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 17. apríla 2023 domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\n\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/116/2017 a sp. zn. 14Co/17/2021 (ďalej len „napadnuté\nkonanie“). Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu konať v konaní sp. zn.\n14Co/17/2021 bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume\n10 000 eur a náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu.\n2. Uznesením č. k. II. ÚS 233/2023-15 z 10. mája 2023 ústavný súd ústavnú sťažnosť prijal\nna ďalšie konanie v celom rozsahu.\n3. Z ústavnej sťažnosti a pripojeného spisu všeobecného súdu vyplýva, že sťažovateľ podal 4. júla\n2014 na Okresnom súde Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) žalobu proti Slovenskej republike\n– Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej\nmoci podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci\na o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“).\nOkresný súd rozsudkom č. k. 25C/193/2014-258 z 8. novembra 2016 rozhodol tak, že žalovanej\nuložil povinnosť zaplatiť sťažovateľovi sumu 6 401,61 eur z titulu náhrady skutočnej škody spolu\ns úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy a sumu 3 480 eur z titulu náhrady\nnemajetkovej ujmy. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ 23. novembra 2016 odvolanie,\npričom odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané aj žalovanou. Dňa 26. mája 2017\nbol spis predložený na krajský súd a bola mu pridelená spisová značka 14Co/116/2017. Keďže\nodvolací súd bol nečinný, sťažovateľ podal 9. augusta 2021 sťažnosť na prieťahy v konaní\npredsedovi krajského súdu, ktorá bola listom sp. zn. 1Spr/207/2021 z 8. septembra 2021\nvyhodnotená ako dôvodná a predseda krajského súdu konštatoval nečinnosť krajského súdu.\nJediným úkonom odvolacieho súdu v tomto prípade bolo vrátenie spisu okresnému súdu 7. júla\n2021 na účel vykonania šetrenia s cieľom objasniť moment doručenia odvolania sťažovateľa\nelektronickou formou na súd prvej inštancie, ako aj dátum podania zásielky s odvolaním žalovaným\nna poštovú prepravu. Okresný súd po splnení uloženej povinnosti obratom 17. septembra 2021\nvrátil spis krajskému súdu, pričom odvolaciemu konaniu bola pridelená nová sp. zn. 14Co/17/2021.\nPretože krajský súd ani po podanej sťažnosti na prieťahy nekonal, právny zástupca sťažovateľa\nzaslal 14. januára 2022 krajskému súdu žiadosť o urýchlené prerokovanie veci. Do dňa podania\nústavnej sťažnosti napadnuté konanie stále prebieha bez vydania meritórneho rozhodnutia.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n4. Proti postupu krajského súdu v napadnutom konaní podal sťažovateľ túto ústavnú sťažnosť,\nv ktorej argumentuje, že\na) Napadnuté konanie je poznačené nečinnosťou krajského súdu, ktorý od opätovného predloženia\nspisu krajskému súdu do dňa podania tejto ústavnej sťažnosti nekoná po dobu 5 rokov a 9\nmesiacov, pričom celková dĺžka konania od podania žaloby je 8 rokov a 9 mesiacov, čo umožňuje\nkonštatovať porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\nb) Sťažovateľ dostatočne preukázal svoj nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, keďže\nnezákonnosť postupov orgánov činných v trestnom konaní potvrdil aj samotný súd. Z tohto dôvodu\nzastáva názor, že ani faktická zložitosť a ani právna zložitosť sporu nemôže byť dôvodom\nvzniknutých prieťahov. Zároveň neexistujú žiadne relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné\n2\n\nvyvodiť, že sťažovateľ svojím správaním prispel k doterajšej dĺžke namietaného konania. Správanie\nsťažovateľa ako strany sporu možno počas celej doby konania hodnotiť ako aktívne a súčinné, ktoré\nnemohlo prispieť k zdĺhavosti súdneho konania a nevykazuje znaky, ktoré by mali byť\nv neprospech sťažovateľa pri posudzovaní zbytočných prieťahov v tomto konaní. Sťažovateľ využil\nvšetky možné prostriedky nápravy, akými sú urgencie súdu, podanie sťažnosti predsedovi\nodvolacieho súdu na prieťahy v konaní či žiadosť o prerokovanie veci.\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n4. Krajský súd k ústavnej sťažnosti uviedol, že s poukazom na vyjadrenie predsedníčky senátu\na v ňom opísané skutočnosti je potrebné jednoznačne konštatovať, že súčasné obsadenie senátu\n14Co koná veľmi sústredene a nielen kvalitatívne, ale aj kvantitatívne veľmi intenzívne a dôvody,\npre ktoré vec nebola dosiaľ rozhodnutá, sú výlučne objektívneho charakteru.\n5. K veci sa vyjadrila aj predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová, ktorá poukázala na vysoký\npočet vecí, ktoré jej senát musí vybaviť po tom, ako z neho postupne odišli tri sudkyne. Uviedla, že\nako členovia senátu 14Co porušenie základných práv strán sporu v tejto veci nezavinili, len\nvybavovali veci podľa poradia ich predloženia odvolaciemu súdu a nemôžu za to, že v senáte,\ndo ktorého bola spolu s JUDr. Branislavom Králom zaradená, neboli k 1. februáru 2021 rozhodnuté\nveci predložené od roku 2014. V súčasnej dobe senát vybavuje podľa poradia veci predložené\nv roku 2019 a predpokladá, že v uvedenej veci bude rozhodnuté spolu s vybavovaním vecí\npredložených v roku 2021 tak, aby bolo zachované právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov strán sporov predložených skôr ako dotknutá vec.\nIII.2. Replika sťažovateľa:\n6. Sťažovateľ možnosť podať repliku v stanovenej lehote nevyužil.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n7. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet\nkonania a po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskom krajského súdu a obsahom\nspisov dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n8. Podstatu ústavnej sťažnosti sťažovateľa tvorí námietka, že v dôsledku nečinnosti krajského súdu\ndošlo v napadnutom konaní k vzniku zbytočných prieťahov, pričom zároveň celková dĺžka\nnapadnutého konania odôvodňuje vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n9. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej\n3\n\nlen „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,\nIV. ÚS 302/2020).\n10. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou spravidla zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú (i) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (ii) správanie účastníka\nsúdneho konania a (iii) postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého\nkritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho\nvýznam pre sťažovateľa. Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa.\n11. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že\nkonanie o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej\nčinnosti všeobecných súdov, preto ani rozhodovanie o odvolaní proti meritórnemu rozhodnutiu\nvydanému v takomto konaní nemožno považovať za právne zložité. Z obsahu súdneho spisu\nústavný súd nezistil ani žiadne také okolnosti, na základe ktorých by bolo možné napadnuté konanie\nposúdiť ako zložité po skutkovej stránke. V súvislosti s týmto kritériom tak nie je možné krajský\nsúd zbaviť jeho zodpovednosti za priebeh a doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiaci\nvznik prieťahov.\n12. Z hľadiska predmetu konania a jeho významu pre sťažovateľa nejde o také konanie, ktoré by\nbolo mimoriadne časovo priorizované.\n13. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom konaní, ústavný\nsúd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu\npri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní k zbytočným prieťahom.\n14. Napokon ústavný súd hodnotil postup krajského súdu z hľadiska existencie zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, pričom vychádzal z ústavnej sťažnosti, vyjadrenia krajského súdu\na vyžiadaných spisov krajského súdu vedených pod sp. zn. 14Co/116/2017 a sp. zn. 14Co/17/2021.\n15. Vo vzťahu k postupu krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd uvádza, že ak v dvoch\nkonaniach (formálne označených inými spisovými značkami) ide o rozhodovanie o stále tom istom\nodvolaní proti tomu istému rozsudku, je, vychádzajúc z ústavným súdom konštantne presadzovanej\nmateriálnej ochrany ústavnosti, nutné hodnotiť tieto (formálne) dve konania materiálne ako to isté\nkonanie, pričom aj ESĽP posudzuje konanie ako jeden celok a prístup, pri ktorom sa neposudzuje\nkonanie ako jeden celok, resp. sa neposudzuje celková dĺžka konania, považuje ESĽP za príliš\nformalistický, ktorý nie je v súlade so zárukami čl. 6 ods. 1 dohovoru (porov. III. ÚS 694/2016,\nč. 22/2017 ZNaU).\n16. Ústavný súd uvádza, že v prípade konaní vedených na krajskom súde pod sp. zn.\n14Co/116/2017 a sp. zn. 14Co/17/2021 je potrebné na tieto konania pred krajským súdom nazerať\nako na jeden celok.\n17. Pre posúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti vo vzťahu k postupu krajského súdu je\nrozhodujúce obdobie počínajúce 26. májom 2017, keď bola vec prvýkrát predložená okresným\nsúdom krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sporových strán proti rozsudku okresného súdu\n4\n\nz 8. novembra 2016. Ústavný súd zistil, že krajský súd bol nečinný od 26. mája 2017 do 7. júla\n2021, keď vrátil vec súdu prvej inštancie na účel vykonania šetrenia s cieľom objasniť moment\ndoručenia odvolania sťažovateľa elektronickou formou na súd prvej inštancie, ako aj dátum podania\nzásielky s odvolaním žalovanou na poštovú prepravu. Krajskému súdu bol okresným súdom\nopätovne predložený spis po splnení uvedeného pokynu 17. septembra 2021, pričom od tohto dňa\nkrajský súd nevykonal vo veci žiaden úkon ani neprijal meritórne rozhodnutie. Celková doba\nnečinnosti krajského súdu tak predstavovala približne 5 rokov a 8 mesiacov, počas ktorých nebolo\no odvolaní sťažovateľa krajským súdom rozhodnuté. Uvedenú dĺžku odvolacieho konania nie je\nmožné považovať za primeranú.\n18. Čo sa týka skutočností tvrdených krajským súdom, treba uviesť, že systémové zlyhania\npri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť\ndôvodom zmarenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú\nSlovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017). Účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti nie je pomenovanie príčin\nprieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom,\nsúdnej administratíve, predsedom súdov či k ministrom spravodlivosti. Rovnako účelom ústavnej\nsťažnosti nie je dospieť k záveru, či príčiny majú objektívny alebo subjektívny charakter.\nV konečnom dôsledku môžu byť prieťahy v konaní zapríčinené aj subjektívnym prístupom\nktorejkoľvek zo zložiek správy súdnictva. Účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza sťažovateľ.\n19. Personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí v príslušnom oddelení, ako\ni optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť ospravedlnené, tolerované\na ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd nad rámec poznamenáva, že táto okolnosť je\nz individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu, pochopiteľne ospravedlniteľná,\navšak z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť konania vo veciach\núčastníkov konania ju zohľadniť nemožno.\n20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že nečinnosťou krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/116/2017 a sp. zn. 14Co/17/2021 došlo k zbytočným\nprieťahom, a tým k jeho neprimeranému predĺženiu. Z tohto dôvodu je namieste konštatovanie, že\npostupom krajského súdu v napadnutom konaní boli spôsobené zbytočné prieťahy ústavnej\nintenzity, čím došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok 1 nálezu).\n21. Vychádzajúc z toho, že ústavný súd konštatoval porušenie základného práva sťažovateľa\nzaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj\nzo skutočnosti, že posudzované odvolacie konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončené, prikázal ústavný súd podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde krajskému\nsúdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/17/2021 konať bez zbytočných prieťahov\n(výrok 2 nálezu).\n\n5\n\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n22. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ktoré\nodôvodnil tým, že krajský súd koná vzhľadom na povahu veci s neospravedlniteľnými\na neprimeranými prieťahmi, pričom v dôsledku jeho nečinnosti nie je sťažovateľovi umožnené\ndosiahnuť účinnú nápravu zásahu do jeho základných práv, a naďalej tak dochádza k jeho\nprehlbovaniu. Sťažovateľ nevie, kto je zodpovedný za jeho ujmu, s ktorou sa do dnešného dňa\núplne nevysporiadal. Zároveň poukázal na to, že musel v súvislosti so súdnymi konaniami\nvynaložiť značné finančné prostriedky.\n24. Ústavný súd uvádza, že konanie pred ústavným súdom z dôvodu namietaného porušenia práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov plní nielen preventívnu funkciu, ale tiež funkciu\nsatisfakčnú, resp. kompenzačnú (náhradu nemajetkovej ujmy). V súlade s judikatúrou ústavného\nsúdu je cieľom finančného zadosťučinenia dovŕšenie ochrany porušeného základného práva\nv prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje nielen vyslovenie\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n25. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n23. Vzhľadom na okolnosti tejto veci ústavný súd považoval za potrebné priznať sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti danej veci,\npredovšetkým nečinnosť krajského súdu, ako aj celkovú dĺžku napadnutého odvolacieho konania,\nale tiež neprivilegovaný charakter konania. Po zohľadnení týchto okolností, majúc na pamäti to, že\ncieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej\nz porušenia základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou\nzmluvou, považoval ústavný súd za spravodlivé a konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci\nprimerané priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e)\nzákona o ústavnom súde (výrok 3 nálezu). Prihliadol na fakt, že deklarácia porušenia základných\npráv, príkaz konať, ako aj náhrada trov konania implicitne zahrňujú aj satisfakčný prvok.\nVI.\nTrovy konania\n26. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde) nárok na náhradu trov\nkonania v celkovej sume 530,86 eur.\n27. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej\nslužby uskutočnený v roku 2023 je 208,67 eur a hodnota režijného paušálu je 12,52 eur.\n6\n\nSťažovateľovi vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené\nv roku 2023 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Trovy právneho\nzastúpenia, keďže advokát je aj platcom dane z pridanej hodnoty, sa v danom prípade podľa § 18\nods. 3 vyhlášky zvyšujú o 20 %. Výsledná suma, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľovi ako\nnáhradu trov právneho zastúpenia, predstavuje sumu 530,86 eur.\n28. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť právnemu\nzástupcovi sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 Civilného sporového\nporiadku) označeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júna 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "odvolanie-odvolacie konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)", "odvolanie-odvolacie konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14Co/116/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "14Co/17/2021", "guid": "c629be95-c6c8-4adc-836e-3e7fd730439e:c44e5885-d999-48a7-a7a7-7322e3297308", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b54413e0-201f-450c-9be6-e3265ad5fde8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 302/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 302/2020 z 13. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-13", "citacie_n": 417, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.302.2020.2"}, {"guid": "ussr:3012a9fe-1b4e-4605-8b68-6dfb81acfc73", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 481/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 481/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.481.2017.2"}, {"guid": "ussr:efa6c44a-d37e-4b48-b223-7e093226ca61", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 694/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 694/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.694.2016.1"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "c629be95-c6c8-4adc-836e-3e7fd730439e:c44e5885-d999-48a7-a7a7-7322e3297308", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Co/17/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/17/2021 z 27. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2021-07-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c629be95-c6c8-4adc-836e-3e7fd730439e:c44e5885-d999-48a7-a7a7-7322e3297308"}, {"guid": "85d453f5-7822-458c-9271-2ad31330addf:54e6f91e-d8b1-4a42-8d56-c2568e4e8234", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6412213168.2", "spisova_znacka": "14Co/116/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/116/2017 z 24. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-09-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6412213168.2"}], "citovane_v": []}