{"guid": "ussr:e34e54a9-0c99-4e47-b8ad-312b3d931c1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 204/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 204/2023 z 9. 8. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. augusta 2023, sp. zn. II. ÚS 204/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-08-09", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11", "nazov": "čl. 11 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e34e54a9-0c99-4e47-b8ad-312b3d931c1e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.204.2023.2/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 204/2023-59\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\na\n,\n, obaja\n, zastúpených\nMgr. Michalom Pírym, advokátom, Kopčianska 8/A, Bratislava, proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 6 Co 505/2015-908 z 25. júla 2018 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Cdo 19/2021 z 30. novembra 2022 takto\nrozhodol:\n1. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 505/2015-908 z 25. júla 2018 a rozsudkom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 19/2021 z 30. novembra 2022 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základné právo na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 19/2021 z 30. novembra 2022\nzrušuje.\n3. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 Co 505/2015-908 z 25. júla 2018 z r u š u j e\na vec vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Bratislave s ú p o v i n n é nahradiť\nspoločne a nerozdielne sťažovateľom trovy konania 663,57 eur a zaplatiť ich právnemu zástupcovi\nsťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 22. marca 2023 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v spojení\ns čl. 1 ods. 1 ústavy, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) rozhodnutiami všeobecných súdov označenými v záhlaví a texte tohto nálezu.\nNapadnuté rozhodnutia navrhujú zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie, priznať finančné\nzadosťučinenie v sume 40 000 eur (20 000 eur od každého z porušovateľov, pozn.) a náhradu trov\nkonania.\n2. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a napadnutých rozhodnutí vyplýva nasledujúci stav veci:\n2.1. Sťažovatelia mali procesné postavenie žalovaných v konaní o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva. Konanie o predmetnej žalobe žalobcov bolo vedené na Okresnom\nsúdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 45 C 161/2010. O žalobe rozhodol okresný\nsúd rozsudkom z 10. februára 2015 (ďalej len „rozsudok súdu prvej inštancie“), ktorým zrušil\npodielové spoluvlastníctvo strán konania, rozdelil spoločnú vec a prikázal vo výroku určené\nnehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcom a tiež sťažovateľom, zriadil vecné\nbremeno in personam (k novovytvorenému pozemku, spočívajúce v práve užívania existujúcich\ninžinierskych sietí) v prospech sťažovateľov a zriadil vecné bremeno in personam v prospech\nžalobcov spočívajúce v práve užívania existujúcej studne, vykonávania jej údržby a opráv.\nSúd prvej inštancie v odôvodnení svojho napadnutého rozsudku konštatoval, že nehnuteľnosti\nv zmysle záverov znaleckého posudku sú reálne deliteľné. Pri rozdeľovaní vzal do úvahy\naj skutočnosť, že žalobcovia uviedli tri návrhy na zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k predmetnému pozemku na základe nimi vyhotoveného geometrického plánu,\nktoré rešpektovali spoluvlastnícke podiely k pozemku so samostatným vstupom, a za vyhovujúci\npovažoval návrh č. 3. Sťažovatelia nesúhlasili ani s jedným z uvedených návrhov. Boli\nproti tomu, aby žalobcovia mali samostatný vstup pred ich rodinným domom, poukazovali na to,\nže žalobcovia vedeli o spôsobe užívania pozemku už pri kúpe rodinného domu, že ide o spoločný\ndvor, ktorý podľa ich názoru reálne deliteľným nie je. Súd prvej inštancie, vychádzajúc\nz odmietavých postojov sťažovateľov, ktorí nemali záujem o rozdelenie v žiadnom variante\nani v tom ponúknutom zo strany žalobcov (aby im pripadol pozemok s výmerou 354 m2 − záhrady\nv zadnej časti pozemku za ich domom), rozdelil spoločnú nehnuteľnosť tak, ako to vymedzil\nvo výrokovej časti rozsudku. V dôsledku postoja sťažovateľov odmietol ich argumentáciu,\nže ich rodinný dom s pozemkom stratil na všeobecnej hodnote v dôsledku deľby realizovanej\ntak, že zadná časť pozemku pripadne do spoluvlastníctva žalobcov. Pri deľbe spoločného dvora\nzároveň zohľadnil aj kritérium využiteľnosti pre každú zo sporových strán. Vzhľadom na narušené\nvzťahy medzi sporovými stranami trvajúce po dlhšiu dobu a neochotu sťažovateľov uzavrieť\ndohodu považoval za dôvodné pristúpiť k zrušeniu a vyporiadaniu spoločnej nehnuteľnosti,\n\n2\n\nktorá bola aj reálne deliteľná. Proti deľbe spoločnej nehnuteľnosti nemali výhrady správcovia\ninžinierskych sietí ani pamiatkový odbor (v súvislosti so zriadením ďalšieho vchodu z fasádnej časti\nsmerujúcej do ulice).\n2.2. Sťažovatelia nespokojní z rozsudkom súdu prvej inštancie podali odvolanie, kde okrem iného\nopätovne namietali, že rozumnú deľbu nebolo možné reálne vykonať. Vzniesli argumenty týkajúce\nsa potreby vykonania stavebných prác v súvislosti s novovytvoreným vstupom, prekrytím studne,\ninžinierskymi sieťami, ako aj hospodárskou stavbou, ktorá bola vo vlastníctve žalobcov, pričom\npozemok pod ňou mal v zmysle rozsudku súdu prvej inštancie pripadnúť sťažovateľom. Rovnako\ntvrdili, že vykonanou deľbou, ktorá nie je bez nákladov, nedošlo k vytvoreniu kvalitatívne\nrovnakých plôch. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) o odvolaní\nsťažovateľov rozhodol rozsudkom č. k. 6 Co 505/2015-908 z 25. júla 2018 (ďalej len „rozsudok\nodvolacieho súdu“), ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil v časti charakteru zriadených\nvecných bremien k novovzniknutým nehnuteľnostiam (tieto zmenil z in personam na in rem)\na v ostatnej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny. K sťažovateľmi\nnamietanej disparite rozdelených pozemkov uviedol, že toto tvrdenie dôkazne nepreukázali, pričom\nlistinný dôkaz označený ako „posúdenie nehnuteľnosti z hľadiska budúcej hodnoty“ vypracovaný\nrealitnou kanceláriou a predložený v odvolacom konaní podľa názoru odvolacieho súdu nemal\nrelevantnú vypovedaciu hodnotu k meritu sporu (bod 9 rozsudku odvolacieho súdu). K námietke\ndeľbou vyvolaných nákladov uviedol, že tieto sú v zmysle geometrického plánu len minimálne\n(bod 11 rozsudku odvolacieho súdu) a sťažovatelia v konaní dôkazne nepreukázali svoje tvrdenia\no nákladovosti reálnej deľby. K hospodárskej stavbe stojacej na pozemku sťažovateľov krajský súd\nuviedol, že nemôže byť prekážkou reálneho rozdelenia spoločného pozemku, a doplnil, že platné\nprávo priznáva vlastníkovi pozemku právnu ochranu (bod 10 rozsudku odvolacieho súdu).\nVychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie\nje, čo sa týka výroku o rozdelení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva sporových strán, vecne\nsprávny, preto odvolacie námietky sťažovateľov v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodné (bod 13\nrozsudku odvolacieho súdu).\n2.3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podali sťažovatelia dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) podľa obsahu vyhodnotil ako dovolanie\nz dôvodu podľa § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), v ktorom namietali\nnepreskúmateľnosť a arbitrárnosť záverov nižších súdov, ktoré odmietli ich argumenty a výhrady\ntýkajúce sa nedeliteľnosti spoločnej nehnuteľnosti v okolnostiach posudzovanej veci,\na nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu vzhľadom na skutkové okolnosti veci.\nZároveň v dovolaní uplatnili aj dôvod podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP, ktorý nebol v dovolaní\nbližšie vymedzený. V doplnení svojho dovolania predložili najvyššiemu súdu odborné stanovisko\ntýkajúce sa ohodnotenia nehnuteľností oboch strán sporu po vykonaní deľby s argumentom,\nže konajúce súdy sa vôbec nezaoberali touto otázkou, zaoberali sa len paritou pozemkov z hľadiska\nkvantity. V tejto súvislosti poukázali na to, že v dôsledku deľby došlo k zásahu do ich vlastníckeho\npráva, ktorá predstavuje rozdiel v sume 43 584,18 eur.\n3. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľov zamietol napadnutým rozsudkom sp. zn. 5 Cdo 19/2021\nz 30. novembra 2022 (ďalej len „rozsudok dovolacieho súdu“). Pri dovolacom dôvode podľa § 420\npísm. f) CSP sa nestotožnil s názorom sťažovateľov o nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti\n3\n\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu, keď konštatoval, že krajský súd zrozumiteľným\na dostatočným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatiu rozhodnutia. Vysporiadal\nsa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami veci, odvolacími námietkami sťažovateľov (bod 13\nrozsudku dovolacieho súdu). Dodal, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal\nslúžiť na odstránenie nedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci. Keďže konanie\npred odvolacím súdom nebolo postihnuté sťažovateľmi namietanou vadou podľa § 420 písm. f)\nCSP, dovolanie, hoci bolo v tejto časti prípustné, zamietol ho podľa § 448 CSP (body 15 a 21\nrozsudku dovolacieho súdu). V časti namietanej vady podľa § 421 ods. 1 písm. c) CSP ho odmietol\nako neprípustné s poukazom na to, že ani výkladom nezistil, akú právnu otázku, od ktorej záviselo\nrozhodnutie odvolacieho súdu, mal odvolací súd vyriešiť nesprávne, teda vymedzenie tohto dôvodu\nnezodpovedalo zákonným kritériám.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n4. Sťažovatelia v sťažnosti rozsiahlo argumentujú v prospech porušenia svojich práv napadnutými\nrozhodnutiami, pričom odôvodnenie a závery súdu prvej inštancie, odvolacieho súdu a rovnako\naj dovolacieho súdu považujú za nedostatočné vzhľadom na skutočnosť, že nedostatočne skúmali\nkvalitu a hodnotu rozdelených nehnuteľností, čím malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý\nproces a k výraznému zásahu do ich vlastníckeho práva. Poukazujú pritom na znalecký posudok,\nvyjadrenie znalca, ktorý v závere v odpovedi na otázku č. 8 vyjadril svoje presvedčenie\no tom, že zamýšľaným rozdelením podielového spoluvlastníctva žalobcov a sťažovateľov vznikne\nvýrazný nepomer medzi hodnotou nehnuteľností, ktoré sa majú rozdeliť medzi sporové strany,\na to v prospech žalobcov. Argumentujú aj tým, že v konaní pred všeobecnými súdmi poukazovali\nna tú skutočnosť, že v prípade súdom zamýšľaného rozdelenia predmetných nehnuteľností budú\nsťažovatelia musieť na vlastné náklady vybudovať bránu, prekrytie studne a celú prístupovú cestu,\npričom náklady s tým spojené budú zaťažovať výlučne ich, keďže žalobcovia môžu využívať\nexistujúcu bránu, prístupovú cestu a chodník, ktorý dosiaľ slúžil obom stranám sporu\na ktorý zostane vo výlučnom vlastníctve žalobcov. Keďže vo veci konajúce súdy zodpovednosť\nza nerovnomerné rozdelenie predmetných nehnuteľností alibisticky preniesli na sťažovateľov,\nhoci disparitu jednotlivých podielov v konaní namietali, sťažovatelia uvádzajú, že napadnutými\nrozhodnutiami všeobecných súdov došlo najmä k zásahu do ich vlastníckeho práva, o čom svedčí\naj odborný posudok, ktorý bol nimi predložený v rámci dovolacieho konania.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 204/2023-16 z 26. apríla 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základných práv rozhodnutiami\nodvolacieho a dovolacieho súdu.\n6. Následne ústavný súd 15. mája 2023 vyzval krajský súd a najvyšší súd na vyjadrenie sa k vecnej\nstránke prijatej ústavnej sťažnosti a oznámenie, či súhlasia s upustením od ústneho pojednávania\no prijatej sťažnosti. V rovnaký deň písomne upovedomil zúčastnené osoby (žalobcov v napadnutom\nkonaní) o ich práve vyjadriť sa k prijatej ústavnej sťažnosti.\n\n4\n\nIII.\nVyjadrenie krajského súdu a najvyššieho súdu, zúčastnených osôb a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Vyjadrenie krajského súdu sp. zn. 1 SprV 271/2023 z 15. júna 2023 bolo ústavnému súdu\ndoručené v rovnaký deň spolu s dotknutým súdnym spisom. Krajský súd vo svojom vyjadrení\nv podstatnom odkázal na vyjadrenie sudkyne spravodajkyne, ktorá zotrvala na názore, že krajský\nsúd sa so všetkými odvolacími argumentmi vysporiadal. Zdôraznila, že ide o sporové konanie,\nkde je výlučne na procesných stranách označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci\na tieto podoprieť dôkazmi. Súd je pri rozhodovaní v tomto kontexte limitovaný. Vytkol\nsťažovateľom, že od počiatku boli zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom a neboli\npred súdom prvej inštancie dostatočne činní a pokiaľ v odvolacom konaní, resp. v dovolacom\nkonaní, predkladali nové skutkové tvrdenia a nové dôkazy (odborné stanovisko\n, doklady preukazujúce vynaložené náklady na rozdelenie a pod), hoci tak mohli učiniť\nuž v konaní pred súdom prvej inštancie, na tieto nebolo možné brať zreteľ z dôvodu zásady\nukotvenej v § 366 písm. d) CSP vrátane novôt v odvolacom konaní. Vychádzajúc z uvedeného,\nkrajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom sudkyne spravodajkyne a sťažnosť považuje\nza nedôvodnú. Zároveň vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n\nIII.2. Vyjadrenie najvyššieho súdu:\n8. Najvyšší súd vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti sp. zn. KP 3/2023-236, Cpj 161/2023\nz 23. mája 2023 odkázal na vyjadrenie predsedu senátu občianskoprávneho kolégia, pričom uviedol,\nže najvyšší súd ponecháva rozhodnutie o sťažnosti na úvahe ústavného súdu a súhlasí s upustením\nod ústneho pojednávania.\n9. Predseda senátu občianskoprávneho kolégia vo svojom vyjadrení k veci v podstatnom uviedol,\nže podľa ústavného súdu nastolený problém (vzniknutý nepomer medzi hodnotou rozdeľovaných\nnehnuteľností, pozn.) sa netýka len dovolacieho súdu, ale aj odvolacieho súdu. Poukázal na bod 9\nrozsudku odvolacieho súdu, ktorý v súvislosti s námietkou disparity hodnoty vyporiadaných\nspoluvlastníckych podielov konštatoval, že sťažovatelia svoje tvrdenia dôkazne nepreukázali\na listinný dôkaz o posúdení nehnuteľnosti z hľadiska budúcej hodnoty, predložený v odvolacom\nkonaní, nebolo možné z hľadiska jeho obsahu považovať za odborné porovnanie hodnoty\nnovovzniknutých pozemkov, preto nemal relevantnú vypovedaciu hodnotu k meritu sporu. Zároveň\npoukázal na bod 11 rozsudku odvolacieho súdu, ktorý pojednával o korektíve pri úvahe\no deliteľnosti spoločnej veci z hľadiska nákladovosti jej rozdelenia. Priznal, že v danom prípade\nsa súd prvej inštancie osobitne otázkou nákladovosti nezaoberal, možno však konštatovať,\nže v zmysle geometrického plánu\nsi vyžiada len minimálne náklady,\npričom zároveň zhrnul, že sťažovatelia v konaní dôkazne nepreukázali svoje tvrdenia\no nákladovosti reálnej deľby.\n\n5\n\n10. V stanovisku predseda senátu občianskoprávneho kolégia uvádza, že podľa záveru dovolacieho\nsúdu sa odvolací súd dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami\na s odvolacími námietkami sťažovateľov v bodoch 11 až 14 rozsudku dovolacieho súdu, pričom dal\ndo pozornosti, že dovolanie nepredstavuje opravný prostriedok, ktorý by mal slúžiť na odstránenie\nnedostatkov pri ustálení skutkového stavu veci, preto v závere svojho vyjadrenia dospel k záveru,\nže nezistil žiadne vady, pre ktoré by napadnuté rozhodnutie nemohlo obstáť, preto odporučil\nsťažnosti sťažovateľov nevyhovieť.\n\nIII.3. Vyjadrenie zúčastnených osôb:\n11. Zúčastnené osoby svoje právo vyjadriť sa k prijatej sťažnosti využili doručením vyjadrenia\nich právneho zástupcu, ku ktorej bolo pripojené aj vyjadrenie samotných zúčastnených osôb.\nPrávny zástupca zúčastnených osôb v podstatnom s poukazom na bod 9 odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu uviedol, že krajský súd sa zaoberal otázkou hodnoty nových pozemkov po deľbe,\nčím reflektoval na argumentáciu sťažovateľov, že nimi predložený dôkaz o rozdielnosti hodnoty\nriadne nepreukazuje nimi tvrdenú skutočnosť. K nákladovosti deľby sa krajský súd vyjadril v bode\n12 svojho rozsudku, keď vyhodnotil, vychádzajúc z obsahu spisu, že je možné predpokladať, že ide\nlen o výstavbu plotu a poklop studne, pričom ostatné náklady špecifikované neboli, preto sa nimi\nbližšie nezaoberal.\n12. Vo vzťahu k rozsudku dovolacieho súdu poukázal na to, že ani dovolací súd nevedel\nidentifikovať právnu otázku, ktorú odvolací súd mal vyriešiť nesprávne, teda uplatnený dovolací\ndôvod neobsahoval náležitosti podľa § 432 ods. 2 CSP. V nadväznosti na uvedené poukázal\nna judikatúru najvyššieho súdu a ústavného súdu (sp. zn. 1 VOdo 2/2020, bod 36, I. ÚS 51/2020\na III. ÚS 76/2021), ktorá pojednáva o posudzovaní toho, čo má byť obsahom dovolania\na či sú splnené podmienky dovolacieho prieskumu, pričom sa stotožnil so záverom dovolacieho\nsúdu, že sťažovatelia neuviedli relevantnú právnu otázku, ktorá by bola spôsobilá byť predmetom\ndovolacieho konania. Zároveň sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľov, že niektoré podstatné otázky\nriešené neboli. V tejto súvislosti dodal, že sťažovatelia postavili celú svoju obranu\nna tom, že pozemok je nedeliteľný, hoci spomínali aj zníženie hodnoty, ale len ako argument,\na až v odvolacom a dovolacom konaní predkladali v tomto smere dôkazy. V súvislosti s odborným\nvyjadrením o potenciálnej hodnote pozemkov v budúcnosti uviedli, že znalkyňa nepostupovala\nsprávne pri používaní koefincientov, v dôsledku čoho jej vyjadrenie nemá relevanciu a výpovednú\nhodnotu. V závere tiež uviedli, že postavili oplotenie medzi pozemkami na vlastné náklady\n(1 600 eur) a zabezpečili aj novú bránu pre vchod sťažovateľov v sume 1 600 eur, ale táto nebola\nosadená pre nesúhlas sťažovateľov. Zároveň zbúrali aj hospodársku budovu na pozemku\nsťažovateľov a zrevitalizovali ich pozemok. Tento krok (búranie) nebol potrebný, pretože ponúkali\ntúto budovu sťažovateľom za cenu 1 euro. Vychádzajúc z uvedeného, boli toho názoru,\nže problémy“ boli odstránené, vyriešené, preto navrhli sťažnosti nevyhovieť.\n\n6\n\n13. Zúčastnené osoby vo svojom vlastnom vyjadrení uvádzali skutkové okolnosti týkajúce sa stavu\nnehnuteľností, ich investícií a neochoty sťažovateľov, ich vzájomné problémy, ktoré vyústili\ndo podania žaloby, pričom vzhľadom na postoj sťažovateľov (zachovať status quo), ktorý bol\npre zúčastnené osoby nevyhovujúci, navrhovali v priebehu konania niekoľko variantov riešenia,\navšak vždy narazili na odpor a nesúhlas sťažovateľov.\n\nIII.4. Replika sťažovateľov:\n14. Sťažovatelia sa k doručeným stanoviskám krajského súdu, najvyššieho súdu a zúčastnených\nosôb vyjadrili podaním doručeným 20. júla 2023. V podstatnom uviedli, že sa nestotožňujú\ns doručenými stanoviskami a naďalej trvajú na dôvodnosti svojej sťažnosti.\n15. Vo vzťahu k napadnutému rozsudku najvyššieho súdu sťažovatelia argumentujú, že v podanom\ndovolaní explicitne poukázali na právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu,\nt. j. správnu aplikáciu § 142 Občianskeho zákonníka, konkrétne skúmanie potreby kompenzácie\nv prípade, že dôjde k nerovnomernému rozdeleniu spoluvlastníckych podielov spoločnej\nnehnuteľnosti, ktorú dovolací súd vyhodnotil ako skutkovú otázku. V tomto smere poukázali\nna nález ústavného súdu vo veci sp. zn. I. ÚS 218/2021 z 4. augusta 2021 v obdobnej veci,\nkde dovolací súd odmietol dovolanie, pričom bola nastolená otázka (súvisiaca s rozdelením\npodielového spoluvlastníctva), ktorú najvyšší súd odmietol vyhodnotiť, pretože ju považoval\nza skutkovú otázku. Zdôraznil, že v danom prípade išlo o konanie, v ktorom mal súd povinnosť\nusporiadať práva a povinnosti strán sporu určitým spôsobom vyplývajúcim z osobitného právneho\npredpisu [§ 137 písm. b) CSP, resp. § 153 ods. 2 OSP], pričom v zmysle týchto ustanovení\nje typické, že súdy majú diskrečnú právomoc. Poukázal aj na judikatúru súvisiacu s § 142\nObčianskeho zákonníka, v zmysle ktorej je významné aj hľadisko finančnej nákladovosti\nrozdelenia, a to jednak pokiaľ ide o objektívnu výšku uvažovaných nákladov a jednak o subjektívne\nstanovisko spoluvlastníkov participovať na týchto nákladoch (rozhodnutia sp. zn. 5 Cdo 156/2021\nz 24. februára 2022, sp. zn. 5 Cdo 27/2020 z 24. februára 2022, R 71/2018, R 61/1968, R 45/1991,\nR 108/1967). Sťažovatelia vyjadrili presvedčenie, že pokiaľ súd rozdelil podielové spoluvlastníctvo\nsporových strán, bol v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka potrebné zachovať paritu budúcich\npodielov a nákladov, ktoré s takýmto rozdelením musia sporové strany znášať. Argumentáciu\ntýkajúcu sa procesnej iniciatívy a dôkaznej povinnosti sťažovateľov v kontexte uvedeného považujú\nza nesprávnu, ktorej jediným cieľom je alibistické prenesenie zodpovednosti za nerovnomerné\nrozdelenie podielového spoluvlastníctva sporových strán na sťažovateľov. Pokiaľ ide o argument,\nže zúčastnené osoby nadobudli zadnú časť záhrady, ktorá nemá prístupovú cestu, a nie sú tam\ninžinierske siete, poukázali na voľne dostupné údaje z katastra nehnuteľností, z ktorých vyplýva,\nže susedné pozemky sú zastavané individuálnou výstavbou, čo vyvracia argumentácia zúčastnených\nosôb a podporuje ich argumentáciu o tvrdenej disparite hodnoty rozdelených nehnuteľností.\nV závere uviedli, že zúčastnené osoby ponúkali prostredníctvom inzerátu predmetný pozemok\n(záhradu) na predaj za 135 000 eur, pričom, v rozpore s tým, čo tvrdili v konaní, uviedli, že ide\no stavebný pozemok, ku ktorému vedie spevnená prístupová cesta. Kópiu inzerátu a vyhlásenia\nrealitnej kancelárie o týchto skutočnostiach pripojili k svojmu vyjadreniu.\n\n7\n\n16. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení\nsa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n17. Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, že účastníkovi súdneho\nkonania sa súdna ochrana poskytne v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a používanie\npríslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné právo\núčastníkov garantované v čl. 46 ods. 1 ústavy (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n18. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov musí byť preto v súlade\ns účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov\nkonania. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť toto základné právo\nv rozpore s jeho podstatou a zmyslom (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011,\nIV. ÚS 295/2012).\n19. Ústavný súd zároveň pripomína, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí\nvšeobecných súdov je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových\nokolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04).\n20. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti,\nktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej\nveci. Z týchto hľadísk preto posudzoval ústavný súd aj sťažovateľkou napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu.\n21. Ústavný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je dôvodná. Vo veci\nkonajúce súdy zlyhali pri poskytovaní súdnej ochrany, v dôsledku čoho došlo aj k neprípustnému\nzásahu do hmotných práv sťažovateľov majetkovej povahy.\n\n8\n\nIV.1. K napadnutému rozsudku odvolacieho súdu:\n22. V prvom rade je potrebné poukázať na povahu predmetu konania pred všeobecnými súdmi.\nPredmetom napadnutého konania bol návrh žalobcov na zrušenie a vyporiadanie podielového\nspoluvlastníctva k spoločným nehnuteľnostiam. Síce ide o sporové konanie, avšak vzhľadom\nna konštitutívnu povahu rozhodnutia súdu (v prípade vyhovenia, pozn.), ktorým súd autoritatívne\nrozhoduje o rozdelení veci/nehnuteľnosti, dochádza k istým modalitám vo vzťahu k zásadám,\nktoré typicky ovládajú sporové konanie, ako je prejednancia zásada a zásada kontradiktórnosti.\nV takomto type konania, kde súd autoritatívne rozhoduje o vyporiadaní podielového\nspoluvlastníctva podľa § 137 písm. b) CSP, je potrebné mať na zreteli hlavne jeho výsledok,\ntak aby zodpovedal hmotnému právu, za čo nesie zodpovednosť predovšetkým súd, pretože určitý\nspôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z právneho predpisu a súd má v tomto smere\ndiskrečnú právomoc rozhodnúť podľa vlastnej úvahy (nie je viazaný návrhom), avšak v zmysle\na v súlade s relevantnou právnou úpravou. Podľa názoru ústavného súdu preto nemožno v celom\nrozsahu prenášať zodpovednosť za výsledok konania na sporové strany s odôvodnením, že ide\nvýlučne o procesnú zodpovednosť tej-ktorej strany konania, na ktorej leží bremeno tvrdenia\na následne aj dôkazné bremeno.\n23. Zúčastnené osoby a rovnako aj odvolací súd tvrdili, že zodpovednosť za sťažovateľmi tvrdený\nnespravodlivý výsledok konania nesú výlučne sťažovatelia, ktorí neuniesli svoje dôkazné bremeno\ntýkajúce sa tvrdenej disparity hodnoty delených nehnuteľností, ako aj nákladovosti zvoleného\ndelenia, prípadne iných nedostatkov meritórneho rozhodnutia, ktoré podľa ich názoru nedávalo\nrelevantné odpovede na dôležité otázky týkajúce sa predmetu konania. Ústavný súd po preskúmaní\nobsahu rozsudku odvolacieho súdu a rozhodných okolností veci konštatuje, že výsledok konania\nprima facie nezodpovedá (relatívne vágnym, pozn.) kritériám zákona, konkrétne § 142 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, aby súd prihliadol na veľkosť podielov a na účelné\nvyužitie veci, v danom prípade nehnuteľnosti. Základným predpokladom na splnenie tejto úlohy\nsúdu je dostatočné zistenie skutkového stavu (v danom prípade ubezpečenie sa o tom, že súdom\nkonštituovanou reálnou deľbou bude zachovaná parita rozdeľovaných nehnuteľností z hľadiska\nich hodnoty, aby pomerne zodpovedala veľkosti spoluvlastníckych podielov). Pre prípad\npochybností bol, s ohľadom na zamýšľaný spôsob deľby, súd oprávnený a v záujme spravodlivosti\naj povinný vykonať dokazovanie aj z vlastnej iniciatívy (teda také dokazovanie, ktoré strany\nnenavrhli, pozn.) tak, aby neboli zjavné pochybnosti o disparite prijatého riešenia. Pokiaľ odvolací\nsúd na uvedené nereflektoval, dopustil sa chyby. Neobstojí argumentácia odvolacieho súdu,\nže sťažovatelia v tomto smere boli nečinní a neuniesli dôkazné bremeno vo vzťahu k nepomernému\nspôsobu deľby, ktorý ich zjavne poškodil. Bremeno tvrdenia o nevhodnosti deľby vrátane\nargumentácie o nižšej hodnote nehnuteľností sťažovateľov bolo z ich strany splnené už na súde\nprvej inštancie, čo potvrdili aj zúčastnené osoby vo svojom stanovisku k prijatej sťažnosti. Ďalším\ndôkazom spochybňujúcim primeranosť/paritu vykonanej deľby bolo aj vyjadrenie znalca,\nktorý v súvislosti s tvrdením, že zo záhrady (ako vyporiadavanej časti delených nehnuteľností)\nmôže vzniknúť stavebný pozemok, uviedol, že k tejto otázke by sa mohol vyjadriť\naž po oboznámení sa s územným plánom obce. Napriek uvedenému okresný súd argumentáciu\nsťažovateľov odmietol ako nedôvodnú (s. 7, ods. 4 rozsudku súdu prvej inštancie).\n\n9\n\n24. Ústavný v okolnostiach posudzovanej veci nespochybňuje záver o deliteľnosti predmetných\nnehnuteľností, ale spôsob rozdelenia, ktoré vo veci konajúce súdy zvolili, nemožno prima facie\npovažovať za spravodlivé, keďže v priebehu odvolacieho a následne aj dovolacieho konania boli\nprezentované dôkazy, ktoré závažným spôsobom vyvolávajú pochybnosť o adekvátnosti a ústavnej\nudržateľnosti zvoleného riešenia z hľadiska zákonných kritérií pre takúto deľbu a z hľadiska\nrešpektovania ich majetkových práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny. Je evidentné,\nže sťažovatelia boli napadnutým rozsudkom poškodení. Spornosť parity delených nehnuteľností\nz hľadiska ich hodnoty ilustruje a preukazuje aj to, že zúčastnené osoby následne zamýšľali\nodpredať záhradu s výmerou 375 m2 prostredníctvom realitnej kancelárie za cenu 135 000 eur,\npričom k predaju nedošlo (bola zložená záloha, pozn.) aj z dôvodu evidentnej spornosti výsledku\nsúdneho procesu (v tom čase prebiehalo dovolacie konanie a zároveň bola evidovaná poznámka\nv katastri pozn.), ktorým bolo vyporiadané spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam.\n25. Podľa názoru ústavného súdu neobstojí ani argumentácia odvolacieho súdu, že dôkaz\nprodukovaný v rámci odvolacieho konania o potenciálnej hodnote pozemku záhrady pre prípad\nprekvalifikovania pozemku na stavebný pozemok nemal vplyv na posúdenie vhodnosti\na spravodlivosti prijatého riešenia. Záver odvolacieho súdu, že tento dôkaz nemá relevantnú\nvýpovednú hodnotu k meritu sporu, bez ďalšieho (bod 9) možno považovať za arbitrárny\na nepreskúmateľný.\n26. Pri rozhodnutí o reálnej deľbe nehnuteľností bolo potrebné dôkladne sa zaoberať aj otázkou\nnákladov reálneho rozdelenia nehnuteľnosti. Laxná konštatácia odvolacieho súdu o tom, že súd\nprvej inštancie sa touto otázkou osobitne nezaoberal, a o tom, že v zmysle geometrického plánu\nsi rozdelenie vyžiada len minimálne náklady (bod 11 rozsudku odvolacieho\nsúdu), je nepostačujúca. Arbitrárnosť tohto záveru preukazuje už len samotné stanovisko\nzúčastnených osôb, ktorí deklarovali, že náklady, ktoré na vykonanie deľby vynaložili,\npredstavovali sumu v súhrne 3 200 eur. V tomto smere je potrebné dodať, že nejde o všetky náklady\nspojené s vykonanou deľbou (náklady na búracie práce, rekultiváciu a pod.).\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru o porušení základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom odvolacieho súdu.\n28. V dôsledku neposkytnutia súdnej ochrany zo strany krajského súdu v predpokladanej kvalite\nzároveň došlo rozhodnutím o odvolaní aj k neústavnému zásahu do majetkovej sféry sťažovateľov\nnapadnutým rozsudkom odvolacieho súdu. Ústavný súd preto vyslovil aj porušenie hmotných práv\nsťažovateľov podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny (bod 1 výroku nálezu).\n29. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 3 výroku nálezu).\n\n10\n\n30. V ďalšom postupe je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vysloveným\nv tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Je tiež viazaný rozhodnutím o vrátení\nveci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde).\n31. V závere ústavný súd k veci už len dodáva, že disparitu hodnoty rozdelených nehnuteľností\nbolo možné a vhodné vzhľadom na okolnosti veci a zvolené riešenie (ktoré sa dá považovať\nza primerané okolnostiam veci, pozn.) kompenzovať uložením povinnosti zaplatiť primeranú\nfinančnú náhradu (tzv. kombinovaný spôsob vyporiadania, k tomu pozri uznesenie najvyššieho\nsúdu sp. zn. 7 Cdo 305/2019 z 28. januára 2021).\n\nIV.2. K napadnutému rozsudku dovolacieho súdu:\n32. Ústavný súd konštatuje, že hoci je dovolanie sťažovateľov neštandardne koncipované, je z neho\nzrejmá na viacerých miestach opakovaná námietka nedostatočnosti odôvodnenia rozsudku\nodvolacieho súdu, ktoré nedáva odpovede na podstatné otázky súvisiace s predmetom ochrany.\nRovnako je v dovolaní namietaná arbitrárnosť záverov odvolacieho súdu, v dôsledku čoho došlo\nk majetkovému poškodeniu sťažovateľov, ktorá jednoznačne smeruje k vade podľa § 420 písm. f)\nCSP. Napriek uvedenému dovolanie sťažovateľov výslovne deklaruje, že je koncipované\nv intenciách § 421 ods. 1 písm. c) CSP, teda že je založené na nesprávnom právnom posúdení veci,\npričom výslovne neidentifikuje žiadnu právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho\nsúdu vo veci. Až v doplnení dovolania sťažovatelia objasňujú právnu otázku významnú\npre rozhodnutie, že vo veci konajúce súdy sa nezaoberali otázkou, či po rozdelení ostane zachovaná\nparita hodnoty rozdelených nehnuteľností pomerne k výške ich spoluvlastníckych podielov.\n33. Najvyšší súd, správne hodnotiac dovolanie podľa jeho obsahu, dospel k záveru, že sťažovatelia\nnamietajú vadu podľa § 420 písm. f) CSP, no napriek uvedenému dospel k záveru, že „odvolací súd\nzrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k prijatému rozhodnutiu; jeho postup,\nvo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím súdu prvej inštancie nemožno považovať za zjavne\nneodôvodnený. Odvolací súd sa dostatočne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami\na odvolacími námietkami dovolateľov“ (bod 13). Vychádzajúc zo svojich úvah, dospel k záveru\no neexistencii tejto vady. Pri posúdení výslovne namietanej vady podľa § 421 ods. 1 CSP dovolací\nsúd konštatoval, že v dovolaní neidentifikoval právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Preto konštatoval, že vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu nezodpovedá\nkritériám podľa § 432 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho konštatoval procesnú neprípustnosť dovolania\nv tejto jeho časti.\n34. Vychádzajúc zo svojich záverov vo vzťahu k napadnutému rozsudku odvolacieho súdu, ústavný\nsúd dospel k presvedčeniu, že záver najvyššieho súdu o neexistencii vady rozsudku odvolacieho\nsúdu podľa § 420 písm. f) CSP je ústavne neudržateľný, porušujúci označené práva sťažovateľov\n(bod 1 výroku nálezu).\n\n11\n\n35. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že napadnutým rozsudkom dovolacieho súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľov, napadnutý rozsudok dovolacieho súdu zrušil (bod 2\nvýroku nálezu).\n36. Uvedomujúc si vek sťažovateľov a doterajšiu dĺžku napadnutého konania (približne 13 rokov),\nústavný súd už pri prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie konštatoval, že ústavný problém\nsa týka oboch opravných súdov. Preto v záujme čo najskoršieho nastolenia právnej istoty\nsťažovateľov, po konštatovaní porušenia označených práv sťažovateľov oboma súdmi dospel\nk záveru, že z hľadiska procesnej ekonómie je účelné, aby vec bola vrátená krajskému súdu\nna opätovné prerokovanie a rozhodnutie (pozri bod 31 tohto nálezu). Neštandardnosť tohto postupu\nje daná aj záverom o porušení nielen procesných, ale najmä hmotných práv sťažovateľov\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu.\nV.\nPrimerané finančné zadosťučinenie\n37. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n38. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\nv sume 20 000 eur od každého z označených porušovateľov, čo odôvodnili nespravodlivosťou,\nzásahom do ich práv a spôsobenou citovou a nemajetkovou ujmou.\n39. Z citovaného čl. 127 ods. 3 ústavy tiež vyplýva, že finančné zadosťučinenie sa môže, ale nemusí\npriznať. Takéto zadosťučinenie je namieste tam, kde nie je možné dosiahnuť a dovŕšiť ochranu\nporušeného základného práva iným, ústavne a zákonne upraveným spôsobom (napr. I. ÚS 15/02,\nI. ÚS 139/02, II. ÚS 152/08, III. ÚS 623/2017).\n40. Podľa názoru ústavného súdu je ochrana základných práv sťažovateľov účinne poskytnutá\ntým, že ústavný súd konštatoval ich porušenie, zrušil napadnuté rozsudky krajského súdu\na najvyššieho súdu a vrátil krajskému súdu vec na ďalšie konanie s formulovaním záväzného\nprávneho názoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd požadované finančné zadosťučinenie nepriznal\n(bod 5 výroku nálezu).\n\nVI.\nTrovy konania\n41. Ústavný súd, vychádzajúc z § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov, priznal podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nsťažovateľom náhradu trov konania v sume 663,57 eur z dôvodu trov právneho zastúpenia,\na to za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2023 (príprava a prevzatie veci a písomné\n12\n\nvyhotovenie ústavnej sťažnosti, podanie vo veci samej), v hodnote po 208,67 eur vrátane troch\nrežijných paušálov v hodnote po 12,52 eur (bod 4 výroku nálezu).\n42. Priznanú náhradu trov konania sú najvyšší súd a krajský súd povinné zaplatiť spoločne\na nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení\ns § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n43. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov\nkonania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. augusta 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-ústavne nesúladná", "nehnuteľnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "vlastníctvo-vysporiadanie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo vlastniť majetok", "spor", "dokazovanie-dôkazné bremeno", "dokazovanie-uplatnenie dôkazov", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp viazanosti súdu zákonom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "nehnuteľnosť", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "6Co/505/2015", "guid": "defcde73-9629-40a4-9196-392fe9c02174:435186d2-c602-421f-9474-13d3f6092e34", "vztah": "zrusene"}, {"sz": "5Cdo/19/2021", "guid": "eb4ed3ba-71e4-4082-9c89-26338e039b4a:d443d9d0-4bcc-49c6-ac0d-43403dd6683b", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f5088c2f-5f3b-43b6-80de-353aa6c71ce2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 218/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 218/2021 z 4. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-04", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.218.2021.2"}, {"guid": "ussr:23e0d366-a21a-46a6-afc4-7ffd5981811f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2021 z 4. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-04", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.76.2021.1"}, {"guid": "ussr:cecc06ed-5bb1-4b6e-bcc1-015e231020bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 51/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-09", "citacie_n": 510, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.51.2020.2"}, {"guid": "ussr:2cc8692c-6129-4f4d-8ee8-804497cd0dcf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 623/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 623/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.623.2017.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 152/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/08 z 15. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-15", "citacie_n": 291, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d9a9b76-2dae-47a1-b474-2b05840e94ec"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "eb4ed3ba-71e4-4082-9c89-26338e039b4a:d443d9d0-4bcc-49c6-ac0d-43403dd6683b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:1310214494.1", "spisova_znacka": "5Cdo/19/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/19/2021 z 30. 11. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-11-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:1310214494.1"}, {"guid": "e75ece82-9661-4e68-b991-d3ffa6471239:a7c9835b-94db-406b-af7e-9fc8a4781049", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:5814206925.1", "spisova_znacka": "5Cdo/27/2020", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/27/2020 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:5814206925.1"}, {"guid": "49374863-497b-4df7-a8ef-54963fd46500:af9e340b-c936-4143-b6a1-ed91c1c85740", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1", "spisova_znacka": "5Cdo/156/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/156/2021 z 24. 2. 2022", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2022-02-24", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2022:3513209876.1"}, {"guid": "54fecf36-ccdd-4992-ab3c-8dceb65ae039:ae4ff193-84b4-4d7f-a3a5-1b716d0dd1d9", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4615201671.1", "spisova_znacka": "6Co/505/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/505/2015 z 26. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4615201671.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a6a0446-9892-4753-898a-9484dd05ac77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:2.US.255.2026.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 255/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 255/2026 z 6. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:2.US.255.2026.1"}, {"guid": "e330e663-4445-4d9e-8e9d-ae8e07d674fb:73d43966-c45d-449d-9605-1dbeb457827e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:1310214494.2", "spisova_znacka": "5Cdo/87/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/87/2025 z 28. 5. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-05-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:1310214494.2"}, {"guid": "44b886ef-5a0e-4aac-893e-0604946f7079:315034e1-6501-4e4b-8804-c08651abbb25", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4121208354.2", "spisova_znacka": "25Co/28/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/28/2025 z 11. 11. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-11-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4121208354.2"}, {"guid": "9e3259f6-2a84-48e4-bf31-40cf23371ca0:b89afa7c-f3b9-4855-9a68-e5aba17676fc", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4122210752.1", "spisova_znacka": "15Co/84/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 15Co/84/2024 z 15. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-04-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4122210752.1"}, {"guid": "a42c826d-07fe-45d2-bb59-f27084b4516e:5e7c933a-0643-4ca5-a9f7-a11c560ca0fc", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8", "spisova_znacka": "6Co/102/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Co/102/2023 z 21. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1310214494.8"}]}