{"guid": "ussr:b8b8793a-5783-4a4b-9eff-c85989242ff8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.203.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 203/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 203/2023 z 27. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 203/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.203.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-06-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b8b8793a-5783-4a4b-9eff-c85989242ff8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.203.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.203.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.203.2023.2/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 203/2023-36\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\n,\n, maloletej\n,\n, a maloletého\n,\n, obaja\n, zastúpených Mgr. Petrom\nTroščákom, advokátom, Hlavná 50, Prešov, proti postupu Okresného súdu Bratislava III (teraz\nMestský súd Bratislava II) v konaní vedenom pod sp. zn. 39 P 193/2018 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 39 P 193/2018 b o l i\np o r u š e n é základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Mestskému súdu Bratislava II p r i k a z u j e ,\nB3-39 P 193/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby v konaní vedenom pod sp. zn.\n\n3. Sťažovateľke\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie 400 eur a sťažovateľom\na\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po\n1 000 eur, ktoré j e Mestský súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť im do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.\n4. Mestský súd Bratislava II j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľom trovy konania 651,02 eur\na zaplatiť ich právnemu zástupcovi sťažovateľov do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. marca 2023 domáhajú\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 39 P 193/2018 (ďalej len „napadnuté konanie“). Navrhujú, aby ústavný súd\nprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné\nzadosťučinenie každému po 4 500 eur a náhradu trov konania.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka\n(ďalej aj\n„sťažovateľka v 1. rade“) je matkou maloletých sťažovateľov. Dňa 19. júla 2018 podala návrh na\nzačatie konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým sťažovateľom.\nV napadnutom konaní nebolo ani po viac ako 4 a pol rokoch meritórne rozhodnuté.\n3. Sťažovatelia vo vzťahu k sume požadovaného finančného zadosťučinenia uvádzajú, že pociťujú\nfrustráciu a intenzívny stav beznádeje a nespravodlivosti, keďže ku dňu podania ústavnej sťažnosti\nnie je právoplatne rozhodnuté o výživnom, ktoré má zabezpečiť všetky životné potreby maloletých\nsťažovateľov.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 203/2023-18 z 26. apríla 2023 prijal ústavnú sťažnosť\nsťažovateľov na ďalšie konanie v celom rozsahu.\n\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n5. Sťažovatelia namietajú, že neprimeraná dĺžka konania nie je odôvodnená právnou ani faktickou\nzložitosťou veci alebo správaním účastníkov.\n6. Sťažovateľka v 1. rade uvádza, že bezdôvodne nezmarila žiadne pojednávanie, a ak požiadala\no odročenie, bolo to pre kolíziu, resp. v jednom prípade pre to, že maloletí sťažovatelia žijúci s ňou\nv spoločnej domácnosti boli v karanténe. Dvakrát požiadala o odročenie pojednávania z dôvodu\nmimosúdneho rokovania s otcom maloletých sťažovateľov, keďže prejavil záujem dohodnúť sa,\navšak následne vyšla najavo jeho neúprimnosť v otázke mimosúdnej dohody.\n\n2\n\n7. Z dôvodov na strane súdu boli podľa sťažovateľov zrušené celkovo 4 pojednávania,\npričom v troch prípadoch neboli dôvody na strane súdu nijako špecifikované (oznámené)\na v jednom prípade tým dôvodom bol zdravotný stav zákonnej sudkyne.\n8. Sťažovatelia zdôrazňujú, že vzhľadom na charakter napadnutého konania (vo veci starostlivosti\no maloletých) je potrebné, aby okresný súd venoval ich právnej veci výnimočnú rýchlosť a osobitnú\nstarostlivosť, a považujú za „netolerovateľné, aby za obdobie viac ako 4 rokov a 7 mesiacov nebolo\nvo veci právoplatne rozhodnuté“.\n\nIII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n9. Okresný súd k ústavnej sťažnosti zaujal stanovisko podaním sp. zn. Spr. 293/2023 z 23. mája\n2023, ktorého súčasťou je vyjadrenie zákonnej sudkyne a podrobná chronológia úkonov\nv napadnutom konaní.\n10. Zákonná sudkyňa uviedla, že v danej veci ide o zložitý skutkový spor s ohľadom na rodinnú\nsituáciu, vzťahy medzi rodičmi a vzťahy medzi otcom a maloletými deťmi. Postup okresného súdu\nv konaní bol podľa názoru zákonnej sudkyne sťažovaný prístupom matky v súvislosti s účasťou\nna odborných psychologických poradenstvách, taktiež prijímanými opatreniami v súvislosti\nso šírením ochorenia COVID-19 v období od marca 2020 do marca 2022 vrátane zdravotných\ndôvodov na strane zákonnej sudkyne v covidovom období a v neposlednom rade správaním sa\nrodičov, resp. ich právnych zástupcov, ktorí nepredkladali, resp. neskoro predkladali listinné dôkazy\na na pojednávaní, resp. pred pojednávaním predkladali návrhy zmeny petitu návrhu,\nresp. vzájomného návrhu, ako aj prieťahmi, ktoré spôsobovali rodičia, resp. ich právni zástupcovia,\nkeď opakovane žiadali o odročovanie nariadených termínov pojednávaní. V závere vyjadrenia\npoukázala zákonná sudkyňa na svoju vysokú pracovnú zaťaženosť.\n\nIII.2. Replika sťažovateľov:\n11. Sťažovatelia vo svojej replike označili tvrdenia zákonnej sudkyne, že sťažovateľka v 1. rade\nsvojím prístupom sťažovala odborné psychologické poradenstvá, za „nepravdivé, zavádzajúce\na bližšie nekonkretizované...“.\n12. Obranu okresného súdu založenú na prijímaní opatrení v súvislosti s pandémiou COVID-19,\nvysokom počte pridelených vecí, zdravotnom stave zákonnej sudkyne a nedostatočnom počte\nsudcov na príslušnom súde považujú sťažovatelia za irelevantnú.\n3\n\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n13. Sťažovatelia podstatnou časťou argumentácie tvrdia, že zo strany okresného súdu konajúceho\nv ich veci došlo k vzniku zbytočných prieťahov.\n14. Predmetom konania pred ústavným súdom je preto posúdenie, či postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n15. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, resp. práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej\nsa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci\nna súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04).\n16. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj\nsudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo (m. m. II. ÚS 21/01,\nI. ÚS 251/05). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil\nna súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza najmä zo zásady\nvyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle\nčl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak,\naby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania“.\n17. K vzniku zbytočných prieťahov v konaní pred všeobecným súdom môže pritom dôjsť nielen\njeho nečinnosťou, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou (m. m. IV. ÚS 22/02,\nIV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\n18. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo\nnebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy\n\n4\n\ns ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch\nzákladných kritérií: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka\nsúdneho konania (resp. strany v spore) a postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu\nveci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,\nII. ÚS 32/02).\n19. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, napadnuté konanie sa vedie vo veci\núpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom, t. j. ide o prednostnú vec, kde sa predpokladá\nosobitná pozornosť venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu súdu. Tento typ konania tvorí\nštandardnú a pomerne početnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov, a preto z právneho hľadiska\nnapadnuté konanie nevykazuje črty mimoriadnej zložitosti. Pokiaľ ide o faktickú zložitosť konania,\nústavný súd prihliadol pri posudzovaní veci na tú skutočnosť, že ide o komplikovanú rodinnú\nsituáciu, rodine bolo potrebné opakovane poskytovať odborné psychologické poradenstvo, účasť\nrodičov na mediačných konaniach, ako aj sprostredkovanie asistovaných stretnutí otca s maloletými\ndeťmi. Ústavný súd hodnotí, že uvedené faktory čiastočne prispeli k predĺženiu celkovej dĺžky\nkonania okresného súdu.\n20. Ústavný súd pri posudzovaní prvého kritéria osobitne zohľadnil predmet konania, ktorý má\nvzhľadom na svoju povahu pre sťažovateľov mimoriadny význam, keďže výsledok napadnutého\nkonania okresného súdu podstatne ovplyvní výkon práv a povinností rodičov k maloletým deťom.\n21. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým spôsobom sa\nna prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Po preskúmaní príslušného spisového materiálu\nústavný súd zistil, že sťažovateľka v 1. rade svojím správaním v napadnutom konaní čiastočne\novplyvnila nežiaducim spôsobom jeho dĺžku, keď opakovane žiadala prostredníctvom svojho\nprávneho zástupcu o odročenie nariadeného pojednávania, predkladala svoje procesné návrhy\nv nedostatočnom časovom predstihu pred konaním pojednávania a neposkytovala okresnému súdu\noptimálnu súčinnosť v súvislosti s jeho výzvami na predloženie listinných dôkazov. Ústavný súd aj\nuvedené skutočnosti zohľadňoval pri rozhodovaní o výške primeraného finančného zadosťučinenia\nsťažovateľky v 1. rade.\n22. Tretím hodnotiacim kritériom je postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný súd\nz predloženého spisu okresného súdu zistil, že napadnuté konanie začalo 19. júla 2018, pričom\nokresný súd konal síce plynule, avšak nedostatočne efektívne. K predĺženiu konania prispel okrem\niného neefektívny postup okresného súdu v súvislosti s opakovaným zrušovaním termínov\nnariadených pojednávaní, či už z dôvodov na strane súdu či účastníkov konania. Napriek tomu,\nže ide o vec skutkovo náročnú, dĺžka konania je sama osebe predovšetkým vzhľadom na dotknuté\nzáujmy maloletých detí neprimeraná. Je ústavne neakceptovateľné, aby v konaní o úprave práv\n\n5\n\na povinností rodičov k maloletým deťom nebolo ani po takmer 5 rokoch od jeho začatia meritórne\nrozhodnuté.\n23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že pod mimoriadnou starostlivosťou, ktorú\nmá súd venovať konaniu vo veci starostlivosti o maloletých, nemožno rozumieť už takmer 5 rokov\n(v čase rozhodovania ústavného súdu, pozn.) trvajúce konanie. V tejto súvislosti je potrebné uznať,\nže k predĺženiu napadnutého konania prispela faktická zložitosť veci, napriek tomu je však zrejmé,\nže postup okresného súdu v napadnutom konaní nemožno považovať za optimálny a efektívny,\nsmerujúci sústredene k urýchlenému odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov.\n24. K argumentácii okresného súdu v súvislosti s vplyvom objektívnej skutočnosti (pandémia\nochorenia COVID-19) na plynulosť súdnych konaní dáva ústavný súd do pozornosti,\nže samozrejme prihliada na túto objektívnu skutočnosť (uvedené ústavný súd koniec koncov\nuž zohľadnil aj vo svojich niektorých predchádzajúcich rozhodnutiach, napr. vo veciach pod sp. zn.\nI. ÚS 504/2020, I. ÚS 550/2020, II. ÚS 27/2022, pozn.), no v okolnostiach danej veci poukazuje\nna charakter napadnutého konania (patriaceho do tzv. prednostnej agendy všeobecných súdov\na v čase mimoriadnej situácie predmet konania spadal do škály právnych vecí, v ktorých bolo\nmožné vykonávať pojednávanie), zastávajúc názor, že ani uvedená objektívnymi okolnosťami\nspôsobená prekážka nie je spôsobilá okresný súd zbaviť zodpovednosti za jeho neefektívny postup\na neprimeranú celkovú dĺžku konania.\n25. Ústavný súd v súvislosti s argumentáciou okresného súdu uplatnenou vo vyjadrení k ústavnej\nsťažnosti stabilne pripomína, že personálne obsadenie súdu, jeho organizácia, vysoký počet vecí\nv príslušnom oddelení, ako i optimalizácia súdnictva teda nie sú dôvodmi, pre ktoré by malo byť\nospravedlnené, tolerované a ústavne udržateľné porušovanie základného práva sťažovateľa podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Nad rámec poznamenáva, že je táto\nokolnosť z individuálneho hľadiska, teda z hľadiska osoby zákonného sudcu pochopiteľne\nospravedlniteľná, avšak z hľadiska celkovej zodpovednosti okresného súdu za plynulosť konania\nvo veci účastníkov ju zohľadniť nemožno.\n26. Ústavný súd preto s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania (takmer 5 rokov)\na zdĺhavý a neefektívny postup okresného súdu dospel k záveru, že v napadnutom konaní došlo\nk zbytočným prieťahom. Na tomto základe rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku rozhodnutia).\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n27. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n6\n\n28. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil\nzákladné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.\n29. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných\nsúdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Podľa § 18n ods. 2 písm. b) zákona\nč. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov prechádza od 1. júna 2023 výkon\nsúdnictva v rodinnoprávnych veciach vrátane vecí podľa prvej a tretej hlavy druhej časti, tretej časti\na štvrtej časti Civilného mimosporového poriadku z Okresného súdu Bratislava III na Mestský súd\nBratislava II. Vychádzajúc z uvedeného, vo veci sťažovateľov je v súčasnosti príslušným súdom\nMestský súd Bratislava II.\n30. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany sťažovateľom ústavný súd prikázal Mestskému súdu\nBratislava II podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať\nv predmetnej veci bez zbytočných prieťahov, pretože ku dňu prerokovania ústavnej sťažnosti\nnebolo napadnuté konanie právoplatne skončené (bod 2 výroku rozhodnutia).\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,\npriznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha.\n34. Sťažovatelia si v ústavnej sťažnosti žiadajú priznať primerané finančné zadosťučinenie\nkaždému po 4 500 eur z dôvodov uvedených v bode 3 tohto rozhodnutia.\n35. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n36. Ústavný súd vzhľadom na okolnosti posudzovanej veci považoval za potrebné priznať\nsťažovateľom finančné zadosťučinenie. Pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy všetky okolnosti\ndanej veci, predovšetkým celkovú dĺžku napadnutého konania, skutkovú náročnosť veci, ako aj\n\n7\n\nprivilegovaný charakter napadnutého konania, majúc na pamäti to, že cieľom priznania\nprimeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia\nzákladných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou.\nPriznanie sumy po 1 000 eur maloletým sťažovateľom\na\npovažoval za primerané finančné zadosťučinenie. Zároveň však pri rozhodovaní o výške priznaného\nprimeraného finančného zadosťučinenia prihliadol na to, že sťažovateľka v 1. rade sa vlastným\nsprávaním čiastočne pričinila o predĺženie konania (bod 21), preto považoval za primerané priznať\njej finančné zadosťučinenie 400 eur podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde (bod 3\nvýroku rozhodnutia).\n37. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané\nfinančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva alebo slobody,\nje povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov\nod nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť\nsťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie\nsťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné\nzadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho\nzaplatenia.\n\nVI.\nTrovy konania\n38. Sťažovatelia si uplatnili náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikli\nv súvislosti s ich právnym zastupovaním právnym zástupcom.\n39. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho spisu. Za prvé\ndva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie ústavnej sťažnosti,\nvychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2022, ktorá bola 1 252 eur, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2023.\nOdmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2023 v zmysle § 11 ods. 3 v spojení s § 13 ods. 2\nvyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“) predstavuje sumu 104,33 eur. Takto stanovená odmena predstavuje pri troch\nsťažovateľoch a dvoch úkonoch 625,98 eur, s režijným paušálom 2 x 12,52 eur (§ 16 ods. 3\nvyhlášky) spolu 651,04 eur. Pokiaľ ide o ďalší úkon právnej služby – repliku sťažovateľov, ústavný\nsúd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavne relevantné skutočnosti ktoré by mu neboli známe,\npreto odmenu za uvedený úkon nepriznal. Ústavný súd teda priznal úspešným sťažovateľom\nnáhradu trov konania v sume 651,02 eur (bod 4 výroku rozhodnutia).\n\n8\n\n40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je Mestský súd Bratislava II povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP)\noznačeného v záhlaví tohto nálezu v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. júna 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nadmerná zaťaženosť, nadmerné množstvo vecí"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "39P/193/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:908d4299-1661-4ade-978a-5a95c3350133", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2022 z 16. 3. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-03-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.27.2022.2"}, {"guid": "ussr:d3492b7a-76b7-4a7e-9354-c6aa9eccb5be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 550/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 550/2020 z 1. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-01", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.550.2020.1"}, {"guid": "ussr:3f2c4e5b-8a7b-4619-baba-5a02554c82a9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 504/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 504/2020 z 3. 11. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-11-03", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.504.2020.1"}, {"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 251/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 251/05 z 22. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-22", "citacie_n": 401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4179a1d-db7b-4f2a-b469-b609b6518029"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 54/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 2999, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06e8c539-f6a9-4c2e-b860-a8506e87114b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 21/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:811fe073-92d1-41dd-a8ba-486cad7c6014"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:857c74fe-0be4-4569-acdd-15ee62e70c54", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.164.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/2024 z 7. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.164.2024.2"}, {"guid": "ussr:43893f0b-f3bb-4684-818f-5581cb58fabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.507.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 507/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 507/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.507.2023.1"}]}