{"guid": "ussr:dc4cfdf0-a27b-4f4e-9a50-ebdd8e73ec75", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 201/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 201/2023 z 26. 4. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. apríla 2023, sp. zn. II. ÚS 201/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2023-04-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie", "nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dc4cfdf0-a27b-4f4e-9a50-ebdd8e73ec75", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.201.2023.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 201/2023-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho\na zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľky obchodnej spoločnosti DUzničená,\ns. r. o., Javorová 32/451, Partizánske-Veľké Bielice, IČO 36 258 113, zastúpenej Petrom Janíkom,\nadvokátom, Námestie M. R. Štefánika 5, Topoľčany, proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne\nč. k. 13 S 81/2019 zo 17. júna 2020 a rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky\nč. k. 6 Sžfk 61/2020 z 28. novembra 2022 (vedenej pod sp. zn. Rvp 557/2023) a proti rozsudku\nKrajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S 199/2019 z 13. októbra 2020 a rozsudku Najvyššieho\nsprávneho súdu Slovenskej republiky č. k. 1 Sžfk 11/2021 z 13. decembra 2022 (vedenej pod sp. zn.\nRvp 915/2023) takto\nrozhodol:\n1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 557/2023 a sp. zn.\nRvp 915/2023 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 557/2023.\n2. Uznesenie o spojení vecí n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia\nÚstavným súdom Slovenskej republiky.\n3. Ústavné sťažnosti o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie ústavných sťažností\n1. Ústavnému súdu boli 27. februára 2023 a 4. apríla 2023 doručené ústavné sťažnosti sťažovateľky\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva pokojne\nužívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej\nlen „krajský súd“) č. k. 13 S 81/2019 zo 17. júna 2020 a rozsudkom Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) č. k. 6 Sžfk 61/2020 z 28. novembra 2022\n\n(vedená pod sp. zn. Rvp 557/2023) a rozsudkom krajského súdu č. k. 11 S 199/2019 z 13. októbra\n2020 a rozsudkom najvyššieho správneho súdu č. k. 1 Sžfk 11/2021 z 13. decembra 2022 (vedená\npod sp. zn. Rvp 915/2023). Sťažovateľka navrhuje predmetné rozsudky zrušiť, veci vrátiť\nkrajskému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov právneho zastúpenia. Obe ústavné\nsťažnosti boli pridelené sudcovi spravodajcovi Petrovi Molnárovi, členovi II. senátu ústavného\nsúdu.\nII.\nSpojenie vecí\n2. Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) nemá osobitné\nustanovenia o postupe pri spojení vecí na spoločné konanie. V súlade s § 62 zákona o ústavnom\nsúde o primeranom použití Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) možno však v konaní\no ústavnej sťažnosti (čl. 127 ústavy a § 122 a nasl. zákona o ústavnom súde) primerane použiť\nna prípadné spojenie vecí § 166 ods. 1 CSP, podľa ktorého v záujme hospodárnosti konania\nkonajúci súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu\nsúvisia alebo sa týkajú tých istých strán.\n3. Podľa čl. II bodu 10 prvej, druhej, šiestej a siedmej vety Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2023 do 31. decembra 2023 v úplnom znení (ďalej\nlen „rozvrh práce“) záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť\no spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom\nrôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo\nalebo právne (z hľadiska predmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Návrh\nna rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej\nspojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. O spojení ostatných vecí\npatriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré spolu skutkovo alebo právne (z hľadiska\npredmetu konania) súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov, rozhoduje príslušný senát\nústavného súdu určený podľa bodu 5, a to na návrh sudcu spravodajcu vo veci, ktorej spojenie\ns inou vecou sa navrhuje. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne senát\ninak, sudcom spravodajcom v spoločnom konaní o spojených veciach je sudca spravodajca v tej\nzo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr.\n4. Podľa čl. II bodu 5 rozvrhu práce a konanie vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov\nústavného súdu je v jednotlivých prípadoch príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je\nsudca spravodajca, ktorému bola vec pridelená (§ 47 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n5. Z obsahu ústavných sťažností vyplýva, že tieto spolu skutkovo a právne súvisia. Obe ústavné\nsťažnosti podala totožná sťažovateľka (zastúpená totožným právnym zástupcom), v oboch namieta\nporušenie tých istých práv, a to úplne identickou argumentáciou smerujúcou v skutkovo a právne\nrovnorodých veciach proti rovnakým označeným porušovateľom (krajskému súdu a najvyššiemu\nsprávnemu súdu).\n\n2\n\n6. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností a z toho vyplývajúcu skutkovú a právnu súvislosť\nústavný súd v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166\nods. 1 CSP rozhodol o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.\nRvp 557/2023 (bod 1 výroku tohto uznesenia).\n7. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť\na vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak\ntento zákon v § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 168, § 175 alebo § 179 neustanovuje inak alebo ak\nnevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.\n8. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona\no ústavnom súde tak, že rozhodnutie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť\na vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).\n\nIII.\nÚstavné sťažnosti sťažovateľky a skutkový stav vecí\n9. Z ústavných sťažností a k nim pripojených napadnutých rozsudkov krajského súdu a najvyššieho\nsprávneho súdu vyplýva, že Daňový úrad Trenčín (ďalej len „správca dane“) vykonal\nu sťažovateľky daňovú kontrolu pre účely zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich\npre správne určenie dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január až\ndecember 2013. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal správca dane 30. januára 2019\nrozhodnutia, ktorými podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový\nporiadok“) vyrubil sťažovateľke rozdiel dane v celkovej sume 9 459,75 eur za zdaňovacie obdobie\njúl 2013 a v celkovej sume 7 760,44 eur za zdaňovacie obdobie jún 2013. Správca dane na základe\npredložených dokladov nepriznal sťažovateľke nárok na odpočítanie dane z faktúr, na ktorých bol\nako dodávateľ označený J. B. K. group, s. r. o., a ktoré boli vystavené za dodanie výstrojného\na spotrebného materiálu, keďže nebolo preukázané reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení\nprávnickou osobou uvedenou na faktúrach. Zo strany sťažovateľky nebol preukázaný pôvod tovaru\nani preprava tovaru dodávateľskou spoločnosťou, v rozhodnom čase dodávateľ nevykonával\nekonomickú činnosť, bol nekontaktný, z trestného konania, ktoré obsahuje výpoveď konateľa\ndodávateľskej spoločnosti, vyplynulo, že konateľ nemal žiadne informácie o ekonomickej činnosti,\npredmete podnikania, obchodných transakciách, vystavených faktúrach, dodacích listoch, platbách,\npreprave či pôvode dodávaného tovaru, a neboli predložené žiadne písomné splnomocnenia\npre pána\nna zastupovanie dodávateľskej spoločnosti.\n10. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) rozhodnutiami\nz 11. septembra 2019 potvrdilo rozhodnutia správcu dane podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku.\n\n3\n\n11. Krajský súd namietanými rozsudkami zamietol správne žaloby sťažovateľky, v ktorých\nnamietala prenos dôkazného bremena a záver o spochybnení materiálneho plnenia od dodávateľa.\nRovnako ako správne orgány aj krajský súd dospel k právnemu názoru, že zo strany sťažovateľky\nnebola vierohodne potvrdená reálnosť deklarovaných obchodov z dôvodu, že dodávateľ je\nnedôveryhodnou spoločnosťou. Sťažovateľka vstúpila do obchodného vzťahu so spoločnosťou,\nktorú si dostatočne nepreverila, neprejavila dostatočnú mieru opatrnosti, čím na seba prevzala riziko\ndôkaznej núdze v súvislosti s preukázaním splnenia podmienok nároku na odpočet DPH. Zdôraznil,\nže daňový subjekt musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo reálne uskutočnené\nosobou uvedenou na faktúre. Samotné faktúry sú len formálnou, a nie postačujúcou podmienkou\nna splnenie zákonných podmienok na vznik nároku na odpočet DPH. Ak správca dane\npreukázateľne spochybní deklarovaný zdaniteľný obchod, je na daňovom subjekte povinnosť\nobnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie.\n12. O kasačných sťažnostiach sťažovateľky proti rozsudkom krajského súdu rozhodol najvyšší\nsprávny súd napadnutými rozsudkami tak, že ich ako nedôvodné zamietol podľa § 461 SSP\ns odôvodnením, že sťažovateľka počas daňovej kontroly a ani v nadväzujúcom vyrubovacom\nkonaní neuniesla dôkazné bremeno a riadne nepreukázala splnenie zákonných podmienok\nna odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľskej spoločnosti.\n\nIV.\nArgumentácia sťažovateľky\n13. Proti napadnutým rozsudkom krajského súdu a najvyššieho správneho súdu podala\nsťažovateľka ústavné sťažnosti, v ktorých zhodne argumentuje:\na) konajúce súdy nedostatočne odôvodnili napadnuté rozhodnutia a nedali odpoveď na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky. Postup súdov bol nezákonný, keďže sťažovateľku zaťažili\ndôkazným bremenom bez opory v príslušnej právnej norme. Konkrétne namieta, že správca dane\nnepočkal na skončenie práceneschopnosti pána\nktorý konal v mene dodávateľa,\nneprizval sťažovateľku na výsluch označených svedkov a neakceptoval hodnotu dôkazu – notársky\novereného splnomocnenia pre pána\nVyjadrila názor, že pri posudzovaní nároku\nna odpočet dane z pridanej hodnoty sa postupuje podľa prísnejších kritérií ako pri posudzovaní\noprávnenosti výdavkov na účely dane z príjmu. Poukázala aj na nerešpektovanie § 17 ods. 3, ako aj\n§ 21 ods. 1 písm. j) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov\ns odôvodnením, že správca dane neakceptoval, že do základu dane nemožno zahrnúť sumu, ktorá už\nbola u toho istého daňovníka zdanená, a neuznal sťažovateľke výdavky, ktoré priamo súviseli s jej\npríjmami;\nb) závery oboch súdov o neunesení dôkazného bremena nemajú reálny právny základ, sťažovateľka\nzastáva názor, že obnovila dôveryhodnosť sporných transakcií, čím uniesla dôkazné bremeno\ntýkajúce sa preukázania reálnosti týchto obchodov;\nc) sťažovateľka poukazuje aj na rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 6 Sžf 10/2012, ako\naj sp. zn. 3 Sžf 1/2011, v zmysle ktorých boli určené hranice dôkazného bremena tak, že tu nie je\nmožný extenzívny výklad, daňový subjekt nemožno zaťažiť preukázaním skutočností, ktoré svojou\n4\n\núčasťou nezabezpečoval. V zmysle európskej judikatúry každá obchodná transakcia má byť\nhodnotená samostatne, nie je preto možné na určitú transakciu prenášať prípadné nedostatky alebo\naj trestnú činnosť na inom stupni obchodu;\nd) zásah do svojich majetkových práv sťažovateľka odvádza od povinnosti uhradiť vyrubenú daň,\npričom pri ukladaní tejto povinnosti došlo k porušeniu príslušných právnych predpisov s následkom\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\nV.\nPredbežné prerokovanie ústavných sťažností\n14. Podstatou oboch ústavných sťažností je namietané porušenie v bode 1 tohto uznesenia\noznačených práv napadnutými rozsudkami krajského súdu o zamietnutí správnych žalôb\nsťažovateľky proti potvrdzujúcim rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty\nza obdobie jún a júl 2013 a napadnutými rozsudkami najvyššieho správneho súdu, ktorými boli\nzamietnuté kasačné sťažnosti sťažovateľky proti rozsudkom krajského súdu. Sťažovateľka namieta\nprenesenie dôkazného bremena a neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.\n\nV.1. K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozsudkami krajského súdu:\n15. Z obsahu ústavných sťažností vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu podala kasačné sťažnosti, o ktorých rozhodol najvyšší správny súd. Obsah podaných\nkasačných sťažností v podstatnom zodpovedá jej argumentácii použitej v ústavných sťažnostiach,\npričom sťažovateľka ani netvrdí, že by nejakú námietku uplatnenú v ústavných sťažnostiach\nnemohla uplatniť už v podaných kasačných sťažnostiach.\n16. Ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity, ktorý vo vzťahu k preskúmavaným rozsudkom\nkrajského súdu opodstatňuje uprednostnenie právomoci najvyššieho správneho súdu (čl. 127 ods. 1\nústavy). Uvedená skutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu na prieskum namietaných\nporušení rozsudkami krajského súdu, preto ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132\nods. 1 zákona o ústavnom súde v tejto časti ústavné sťažnosti odmietol pre nedostatok právomoci\nna ich prerokovanie.\n\nV.2. K namietanému porušeniu označených práv napadnutými rozsudkami najvyššieho\nsprávneho súdu:\n17. Sťažovateľka, zastúpená rovnakým právnym zástupcom, sa už na ústavný súd obrátila s rovnako\nodôvodnenými ústavnými sťažnosťami namietajúcimi porušenie rovnakých práv rozsudkami\nnajvyššieho správneho súdu, ktoré vychádzali z rovnakej daňovej kontroly za obdobie január až\ndecember 2013 ako v prejednávaných veciach. Ústavný súd ich odmietol ako zjavne\nneopodstatnené uzneseniami č. k. III. ÚS 557/2022 z 11. októbra 2022, č. k. IV. ÚS 520/2022\nz 25. októbra 2022 a č. k. I. ÚS 55/2023 z 2. februára 2023. Ani v prejednávaných veciach ústavný\nsúd nevzhliadol dôvod odchýliť sa od záverov v nich uvedených.\n5\n\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale\npodľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd nie je súdom\nvyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\nV zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených\nprávnych záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom\nprípade viedli k rozhodnutiu (obdobne III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie\nje zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov\n(II. ÚS 193/2010, II. ÚS 173/2013). Do právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy\npatrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery\nsúdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\n19. Vo vzťahu k namietaným rozsudkom najvyššieho správneho súdu treba poukázať na povahu\na špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej\nsprávy, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, teda\npreskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených v návrhu\nrešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy (III. ÚS 557/2022). Zároveň je\nsprávne súdnictvo primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej\nsprávy v jej najrôznejších podobách. Len sekundárne je kritériom poskytovania tejto ochrany\nzákonnosť verejno-mocenských aktivít verejnej správy. Inými slovami, správne súdnictvo\nv systéme právneho štátu nemá slúžiť naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek\nzreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého.\nÚčelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana\nsubjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa\nv jednotlivom prípade vykonávaná. Správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom,\nktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(I. ÚS 224/2022).\n20. Ústavný súd pripomína, že (rovnako ako správny súd) nie je skutkovým súdom, resp. súdom\ntretej či štvrtej inštancie, ktorý by preskúmaval skutkové a právne závery všeobecných súdov. Toto\nkonštatovanie je v okolnostiach tejto veci o to dôležitejšie, že sťažovateľka ústavný súd svojimi\nnámietkami uvedenými v ústavných sťažnostiach práve do tejto pozície postavila.\n21. O tom svedčí v okolnostiach posudzovaných vecí skutočnosť, že námietky sťažovateľky v jej\nústavných sťažnostiach proti napadnutým rozsudkom najvyššieho správneho súdu sa v podstate\nprekrývajú s jej námietkami uvedenými v kasačných sťažnostiach proti rozsudkom krajského súdu,\nresp. s jej námietkami uvedenými v správnych žalobách proti rozhodnutiam finančného riaditeľstva.\n\n6\n\n22. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavných sťažností oboznámil\ns napadnutými rozsudkami najvyššieho správneho súdu (v spojení s im predchádzajúcimi\nrozsudkami krajského súdu), aby posúdil zlučiteľnosť ich obsahu s limitmi v bode 1 tohto uznesenia\noznačených práv, ktorých porušenie sťažovateľka namieta. Uvedený prieskum vykonal v medziach\nsvojich právomocí, a teda posudzoval kvalitu odôvodnenia napadnutých rozsudkov najvyššieho\nsprávneho súdu a ústavnú súladnosť interpretácie právnej úpravy, ktorú najvyšší správny súd\nvo veciach sťažovateľky aplikoval, inými slovami, ústavnú udržateľnosť napadnutých rozsudkov\nnajvyššieho správneho súdu.\n23. Najvyšší správny súd posúdil veci sťažovateľky a rozsiahlym odôvodnením potvrdil závery\nkrajského súdu. V konkrétnych okolnostiach skutkového stavu poukázal na to, že správca dane\nuniesol svoje dôkazne bremeno vo vzťahu k spochybneniu splnenia základnej hmotnoprávnej\npodmienky zo strany sťažovateľky, že sporné tovary jej boli skutočne dodané osobou, ktorá má\npostavenie zdaniteľnej osoby. Nebol preukázaný pôvod tovaru, jeho skladovanie, nakládka ani\npreprava, navyše, dodávateľ nedeklaroval výkon ekonomickej činnosti v danom období. Tieto\npochybnosti nebolo možné vyvrátiť šetrením u dodávateľa, keďže bol nekontaktný a nepredložil\núčtovné doklady, konateľ nemal vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti. Pán\nodmietol vypovedať s odkazom na možnosť spôsobenia trestného stíhania sebe alebo blízkym\nosobám. Dôkazné bremeno za tohto stavu bolo prenesené na sťažovateľku, ktorá však\nneprodukovala žiadne ďalšie dôkazy. Správca dane od sťažovateľky vyžadoval iba dodržiavanie\nprimeranej obozretnosti.\n24. Ústavný súd už v obdobných prípadoch považoval za ústavne konformný záver, že v prípade\nsprávcom dane preukázaných pochybností o uskutočnení zdaniteľných plnení prechádza dôkazné\nbremeno na daňový subjekt. Takýto zásah do autonómie jednotlivca je totiž odôvodnený verejným\nzáujmom na stanovení, vymeraní a výbere dane (II. ÚS 705/2017, IV. ÚS 183/2021). Ústavný súd\nvníma prechod dôkazného bremena ako možnosť preukázať spornú skutočnosť aj inak ako len\npredložením spochybnených daňových dokladov (IV. ÚS 380/2021, IV. ÚS 579/2021), avšak to sa\nsťažovateľke v daňovom konaní nepodarilo.\n25. Judikatúra sa jasne ustálila aj v tom, že nepostačuje predložiť iba formálne doklady (napr.\nfaktúry a dodacie listy), ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú\na objektívne podloženú pochybnosť o reálnosti zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt\nna predloženie ďalších dôkazov. Rovnaké závery z hľadiska potreby preukázania realizácie\nzdaniteľného plnenia vyplývajú napr. aj z uznesenia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 705/2017.\nDôkazné bremeno o splnení podmienok na oslobodenie od DPH znáša daňový subjekt, ktorý\noslobodenie uplatňuje (II. ÚS 104/2019).\n26. Ku konkrétnym argumentom sťažovateľky smerujúcim k pochybeniam v dokazovaní ústavný\nsúd odkazuje na rozsudok krajského súdu č. k. 11 S 199/2019 z 13. októbra 2020, v ktorom uviedol,\nže konateľ dodávateľa nesplnomocnil tretiu osobu na zastupovanie tejto obchodnej spoločnosti (bod\n9 v spojení s bodom 3 rozsudku), pričom sťažovateľka pri dohadovaní obchodu nekomunikovala\n\n7\n\ns konateľom tejto spoločnosti. K neprizvaniu sťažovateľky na výsluch označených svedkov ústavný\nsúd uvádza, že z jej argumentácie nie je zrejmé, aký konkrétny následok v kontexte už zistených\nskutkových okolností jej absencia na výsluchoch znamenala a či v tomto dôsledku mohlo byť\nporušené jej právo vyjadriť sa ku všetkým zisteným okolnostiam.\n27. K poukazu sťažovateľky na to, že reálne preukázala existenciu dodaných tovarov, resp. služieb,\nústavný súd dodáva, že pre účely daňové je potrebné preukázať dodanie tovaru, resp. služby\ndodávateľom uvedeným na predloženom daňovom doklade, uvedené teda nie je spôsobilé rozptýliť\npochybnosti týkajúce sa osoby dodávateľa, ktorým je, ako to bolo aj v tomto prípade, subjekt\nnekontaktný, bez majetkového a personálneho substrátu na výkon podnikateľskej činnosti.\n28. Tvrdené porušenie § 17 ods. 3, ako aj § 21 ods. 1 písm. j) zákona o dani z príjmov zo strany\nsprávcu dane nebolo sťažovateľkou zreteľne vysvetlené a v kontexte už uvedených záverov, najmä\ns prihliadnutím na neunesenie dôkazného bremena týkajúceho sa reálnosti sporných obchodov,\nnemá z pohľadu ústavného súdu ústavnoprávnu relevanciu a nie je spôsobilé spochybniť závery\nnajvyššieho správneho súdu v napadnutých rozsudkoch.\n29. K poukazom na rozhodnutia najvyššieho súdu vo veciach sp. zn. 6 Sžf 10/2012, ako aj sp. zn.\n3 Sžf 1/2011 o neprimeranom zaťažení subjektu dane dôkazným bremenom je potrebné uviesť, že\nv prejednávaných veciach došlo z dôvodu spochybnenia dodávateľských subjektov k prechodu\ndôkazného bremena na sťažovateľku, ktorá neprijala pred vstupom do obchodného vzťahu žiadne\nopatrenia na preverenie si svojich obchodných partnerov, nesprávala sa v súlade so zásadami\npoctivého obchodného styku, preto tu nemožno hovoriť o jej neprimeranom zaťažení, keďže sama\nvstupovala do obchodných vzťahov neobozretne (porov. IV. ÚS 520/2022).\n30. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd nenašiel v argumentácii sťažovateľky opodstatnenosť.\nNa jej argumenty, ktoré opakovala už v podaných správnych žalobách, ako aj kasačných\nsťažnostiach najvyšší správny súd odpovedal adekvátnym, logickým a ústavne udržateľným\nspôsobom, jeho závery sú dostatočne odôvodnené a s odkazom na citovanú judikatúru ústavného\nsúdu, dotknuté ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov interpretoval ústavne súladným spôsobom. Sťažovateľkou uvádzané tvrdenia nijako\nnesignalizujú také pochybenia najvyššieho správneho súdu, ktoré by vytvárali priestor na možnosť\nvyslovenia porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy po prijatí ústavnej sťažnosti\nna ďalšie konanie.\n31. Rovnaký záver možno vysloviť aj vo vzťahu k označenému právu podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu, pretože ústavný súd nezistil možnosť zásahu zo strany najvyššieho správneho súdu\ndo majetkovej sféry sťažovateľky, keďže, ako už bolo uvedené, zásah do majetkovej sféry\nsťažovateľky predstavujúci povinnosť sťažovateľky uhradiť vyššiu daň na základe rozhodnutí\nsprávcu dane v spojení s rozhodnutiami finančného riaditeľstva bol preskúmavaný krajským súdom,\nako aj najvyšším správnym súdom a ich závery sú riadne odôvodnené a nie sú svojvoľné [porov.\n\n8\n\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Iofil AE v. Grécko zo 7. 9.\n2021, bod 42].\n32. Právne veci sťažovateľky sa týkajú rozhodovania správnych orgánov v daňovom konaní.\nV tomto smere je potrebné odkázať na judikatúru ESĽP týkajúcu sa aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorý vylučuje jeho aplikáciu na veci daňové z dôvodu, že tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci\n(hard core of public-authority prerogatives) (porov. Jussila v. Fínsko, č. 73053/01, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 23. 11. 2006, bod 45; Ferrazzini v. Taliansko, č. 44759/98, rozsudok Veľkej\nkomory ESĽP z 12. 7. 2001, body 24 − 31). Výnimku ESĽP nachádza v daňových prípadoch tam,\nkde daňové konanie považuje za konanie trestné.\n33. Vzhľadom na obsah ústavných sťažností a predmet rozhodovania všeobecných súdov\nvymedzený v III. časti tohto uznesenia ústavný súd konštatuje, že samotný čl. 6 ods. 1 dohovoru\nna prípad sťažovateľky ratione materiae nemožno aplikovať, keďže zo strany správcu dane nedošlo\nk uloženiu daňovej sankcie, ktorá by bola preventívno-represívneho charakteru, a teda nie je\nnaplnená požiadavka druhého kritéria z troch tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie\numožňuje charakterizovať vnútroštátne konanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať\naplikáciu čl. 6 ods. 1 dohovoru (k tomu porovnaj Engel and Others v. Holandsko, č. 5100/71,\n5101/71, 5102/71, 5354/72, 5370/72, rozsudok pléna ESĽP z 8. 6. 1976, bod 82, ako aj judikatúru\nústavného súdu vo veciach vedených pod sp. zn. I. ÚS 241/07, II. ÚS 205/2015, II. ÚS 175/2016,\nII. ÚS 506/2016, II. ÚS 906/2016, I. ÚS 480/2017).\n34. Uvedené závery odôvodňujú, aby ústavný súd ústavné sťažnosti v tejto časti odmietol podľa\n§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\n35. Keďže ústavné sťažnosti sťažovateľky boli odmietnuté ako celok, rozhodovanie o ďalších\nnávrhoch v uvedených veciach stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. apríla 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "aplikácia právnych noriem", "daň-dokazovanie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "13S/81/2019", "guid": "75a18b38-2f0e-447d-af35-c1d13795981d:44fffa71-73e5-444f-b351-c8c4d105b2fb", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5eaa41e2-e0e5-4674-9dcc-22c109d7c2d4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.55.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 55/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 55/2023 z 2. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-02", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.55.2023.1"}, {"guid": "ussr:e83fc643-5722-4d23-8086-fe65577ce76b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:4.US.520.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 520/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 520/2022 z 25. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:4.US.520.2022.1"}, {"guid": "ussr:fa059db6-de43-4a81-980d-a719784353c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.557.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 557/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 557/2022 z 11. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-11", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.557.2022.1"}, {"guid": "ussr:a95a4c35-5ac6-4206-a384-10260170b4f9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.224.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 224/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 224/2022 z 14. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-14", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.224.2022.1"}, {"guid": "ussr:cf1fd98f-8450-40b8-ad23-8365ee61d36d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.579.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 579/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 579/2021 z 16. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-16", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.579.2021.1"}, {"guid": "ussr:45a34dbb-8fbb-4fce-8d44-2d3e76da98a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.380.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/2021 z 17. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-17", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.380.2021.1"}, {"guid": "ussr:b27f322d-a308-4f14-8c53-b89c04032272", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.183.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 183/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 183/2021 z 30. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-30", "citacie_n": 98, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.183.2021.1"}, {"guid": "ussr:1666928d-ba9f-41f6-8d3c-a1ef0ac4a669", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.104.2019.1"}, {"guid": "ussr:f7cef055-482b-46ac-962b-39f2bd4deabf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 705/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-15", "citacie_n": 876, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.705.2017.1"}, {"guid": "ussr:da800ab8-9ca5-4d4e-be22-591e3534e0b6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 480/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 480/2017 z 9. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.480.2017.1"}, {"guid": "ussr:ca6b7bd1-bd8b-46d4-9c5b-9e5b3f447765", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 906/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 906/2016 z 15. 12. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-12-15", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.906.2016.1"}, {"guid": "ussr:8b793b5f-6687-40b3-96d5-e9963c070d46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2016 z 23. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-23", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.506.2016.1"}, {"guid": "ussr:2cc0092d-6454-41e5-9549-54d1c74e7dba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 175/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 175/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.175.2016.1"}, {"guid": "ussr:0c81b92e-461d-4048-bad8-bc0c31518058", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 205/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 205/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.205.2015.1"}, {"guid": "ussr:f7b52bda-06ed-4bd0-acb5-4e60b676f676", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 173/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 173/2013 z 28. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-28", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f7b52bda-06ed-4bd0-acb5-4e60b676f676"}, {"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:89565f0a-26a7-4cb9-8291-8fe0d8cbdb4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.341.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.341.2023.1"}, {"guid": "ussr:1de4fd9d-3738-4814-8369-4660e4eab748", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.335.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 335/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 335/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.335.2023.1"}]}