{"guid": "ussr:d468a5a8-f33b-48c9-bb99-039a68eee76c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.2.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 2/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 2/2023 z 11. 1. 2023", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. januára 2023, sp. zn. II. ÚS 2/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.2.2023.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2023-01-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d468a5a8-f33b-48c9-bb99-039a68eee76c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.2.2023.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.2.2023.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.2.2023.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 2/2023-60\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho,\nzo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára\nv konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľov\n,\na\n, zastúpených spoločnosťou Adriana Sojková – ADVOKAT DCA\ns. r. o., A. Kmeťa 1, Dubnica nad Váhom, IČO 47 253 142, v mene ktorej koná advokátka\nMgr. Adriana Sojková, proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 4 R 1/2021 z 8. júna 2022\ntakto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť sťažovateľov a skutkový stav veci\n1. Sťažovatelia sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. augusta 2022 domáhajú\nvyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 4 R 1/2021 z 8. júna 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 4 R 1/2021\nzo 6. apríla 2021, ktoré bolo v Obchodnom vestníku 68/2021 zverejnené 12. apríla 2021, medzi\ninými rozhodol tak, že v zmysle relevantných ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) povolil reštrukturalizáciu spoločnosti\n,\n,\n(ďalej len „dlžníčka“).\n\n3. Okresný súd uznesením č. k. 4 R 1/2021 z 13. apríla 2021, ktoré bolo v Obchodnom vestníku\nč. 71/2021 zverejnené 15. apríla 2021, z funkcie správcu dlžníčky odvolal JUDr. Petra Vrábla,\nkancelária správcu, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, a do funkcie správcu dlžníčky ustanovil\nspoločnosť INSOLVENCY GROUP, k. s., kancelária správkyne, Trnavská cesta 27/B, Bratislava\n(ďalej len „správkyňa“).\n4. Podľa zistenia ústavného súdu si sťažovatelia (veritelia) do reštrukturalizačného konania\ndlžníčky podľa § 121 zákona o konkurze a reštrukturalizácii prihlásili v prihláške špecifikované\npohľadávky zabezpečené špecifikovaným záložným právom, a to\n(ďalej aj\n„sťažovateľ I“) pohľadávku v sume 23 853,83 eur správkyňou zapísanú do zoznamu pohľadávok\ndlžníčky s p. č.\n,\n(ďalej aj „sťažovateľ II“) pohľadávku v sume 13 630,76 eur\nsprávkyňou zapísanú do zoznamu pohľadávok dlžníčky s p. č.\na sťažovateľka pohľadávku\nv sume 3 407,69 eur správkyňou zapísanú do zoznamu pohľadávok dlžníčky s p. č. 3940 (uvedené\nv zozname pohľadávok).\n5. Sťažovateľmi prihlásené pohľadávky boli správkyňou popreté, pokiaľ ide o zabezpečenie\na poradie zabezpečovacieho práva. Podľa zistenia ústavného súdu sa sťažovatelia (žalobcovia)\nna základe žaloby podľa § 124 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii proti dlžníčke\n(žalovanej) domáhajú určenia pravosti ich popretých pohľadávok, resp. zabezpečovacieho práva\na jeho poradia. Na okresnom súde sa konania o určenie pravosti popretých pohľadávok\nsťažovateľov (žalobcov) vedú: vo veci sťažovateľa I pod sp. zn. 36 Cbi 643/2021, vo veci\nsťažovateľa II pod sp. zn. 36 Cbi 381/2021 a vo veci sťažovateľky pod sp. zn. 36 Cbi 617/2021.\nPohľadávky sťažovateľov v rozsahu, v akom neboli popreté, t. j. čo sa týka právneho dôvodu,\nvymáhateľnosti a sumy, sa však považujú za zistené.\n6. Napadnutým uznesením okresného súdu, ktoré bolo v Obchodnom vestníku 115/2022 zverejnené\n15. júna 2022, okresný súd 1. nahradil súhlas skupín nezabezpečených veriteľov 14, 15, 16 a 21\ns reštrukturalizačným plánom dlžníčky, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza\n23. novembra 2021, 2. potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníčky schválený schvaľovacou schôdzou\n23. novembra 2021, ktorý je prílohou tohto uznesenia, a 3. súčasne rozhodol tak, že končí\nreštrukturalizáciu dlžníčky.\nII.\nArgumentácia sťažovateľov\n7. Kľúčová námietka sťažovateľov, ktorou odôvodňujú namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, spočíva v tvrdení, že okresný súd porušil svoju\npovinnosť „... dohliadať na zákonný a spravodlivý proces reštrukturalizácie vo vzťahu ku všetkým\nveriteľom“, dôsledkom čoho je napadnuté uznesenie okresného súdu, resp. ním potvrdený\nreštrukturalizačný plán dlžníčky v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.\n\n2\n\n8. Podľa názoru sťažovateľov neboli splnené už ani len predpoklady na povolenie reštrukturalizácie\ndlžníčky, keďže:\n8.1. reštrukturalizačný posudok (ďalej len „posudok“) dlžníčky na účely zistenia, či sú splnené\npredpoklady na jej reštrukturalizáciu, bol vypracovaný 25. januára 2021, avšak na základe údajov\nk 30. septembru 2020, a tak okresný súd svoje rozhodnutie o povolení reštrukturalizácie založil\nna už v tom čase (6. apríla 2021) pol roka neaktuálnych údajoch,\n8.2. takýto posudok nemôže byť objektívnym podkladom na rozhodnutie o povolení\nreštrukturalizácie,\n8.3. napriek tomu, že podľa posudku úpadok dlžníčky nastal na prelome mesiacov august –\nseptember roku 2020, dlžníčka návrh na vyhlásenie konkurzu nepodala, hoci jej túto povinnosť\nukladá zákon o konkurze a reštrukturalizácii,\n8.4. okresný súd nijako neozrejmil, akým spôsobom môže ešte reštrukturalizácia dlžníčky plniť svoj\núčel pre ďalšie pokračovanie jej ekonomickej činnosti,\n8.5. zistenia uvedené v posudku sú v priamom rozpore so zisteniami uvedenými v uznesení\nOkresného súdu Trnava č. k. 35 Cxre 1/2020 z 21. januára 2021 (ďalej len „uznesenie o zrušení\ndočasnej ochrany“), ktorým bola zrušená dočasná ochrana dlžníčky,\n8.6. podľa uznesenia o zrušení dočasnej ochrany dlžníčka nielenže pred vznikom úpadku, ale aj\npo jeho vzniku realizovala tam špecifikované úkony, ktorými priamo ohrozila svoju finančnú\nstabilitu a zneužila inštitút dočasnej ochrany,\n8.7. okresný súd sa závermi uznesenia o zrušení dočasnej ochrany dlžníčky nijako nezaoberal,\n8.8. podstata podnikania dlžníčky spočíva v správe (kontrole) jej majetkových substrátov\npredstavujúcich akcie alebo obchodné podiely v iných spoločnostiach, teda dlžníčka neprevádzkuje\npodnik, ale výlučne spravuje majetok,\n8.9. reštrukturalizácia dlžníčky je založená výlučne na rozpredaji ňou spravovaného majetku, čo je\nv rozpore s podstatným účelom reštrukturalizácie,\n8.10. dlžníčka ku dňu konania schvaľovacej schôdze, t. j. k 23. novembru 2021, netvorila žiaden\nzisk, práve naopak, v období od januára do augusta roku 2021 vykazovala stratu v sume 391 056\neur,\n8.11. tvrdenie dlžníčky o generovaní zisku počas reštrukturalizácie jej dcérskymi a vnučkovskými\nspoločnosťami nereflektuje krízu, resp. úpadok jej tam (v ústavnej sťažnosti) označených dcérskych\na vnučkovských spoločností,\n8.12. konštatovanie okresného súdu, že obsahom posudku je posúdenie všetkých možných\nodporovateľných úkonov dlžníčky, je v rozpore s dôkazmi a so zisteniami uvedenými v uznesení\no zrušení dočasnej ochrany dlžníčky,\n8.13. posudok neobsahuje posúdenie vyplatenia podielu na zisku za rok 2010 predsedovi\npredstavenstva dlžníčky –\no odmene za výkon funkcie predsedu\npredstavenstva v sume 500 000 eur ako odporovateľného právneho úkonu, a to na základe\nzápisnice o rozhodnutí jediného akcionára dlžníčky z 8. novembra 2019 (pozri ústavnú sťažnosť,\nstrany 4 až 10).\n3\n\n9. V súvislosti s potvrdením reštrukturalizačného plánu sťažovatelia medzi inými namietajú:\n9.1. dlžníčka počas prípravy a vypracovávania reštrukturalizačného plánu odmietala s veriteľmi\na členmi veriteľského výboru spolupracovať, resp. poskytnúť im nimi požadované informácie,\n9.2. okresný súd na podnet veriteľov z 3. septembra 2021 na vykonanie dohľadu nad činnosťou\ndlžníčky a správkyne v intenciách zápisnice zo IV. zasadnutia veriteľského výboru\nz 11. augusta 2021 nijako nereagoval,\n9.3. dlžníčka ako nositeľka dôkazného bremena nepreukázala, že jej „... možnosti neposkytujú\nväčšiu mieru uspokojenia pohľadávok veriteľov“,\n9.4. záväzná časť reštrukturalizačného plánu, resp. Forecast 2022 – 2026 tvoriaci jeho prílohu 3,\nnajmä pokiaľ ide o podmienky predaja tam špecifikovaného majetku, nie je pre neurčitosť\npreskúmateľná,\n9.5. dlžníčka predajom svojho majetku neplánuje zachovať podstatnú časť svojho podniku, pričom\ntento predaj oproti konkurzu neumožní dosiahnutie vyššej miery uspokojenia pohľadávok veriteľov,\n9.6. dlžníčka v rozpore s § 137 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pre zabezpečených\nveriteľov nevytvorila samostatnú skupinu,\n9.7. pokiaľ ide o uspokojenie pohľadávky spoločnosti\n– zabezpečeného veriteľa,\nresp. o navrhované alternatívy spôsobu jej uspokojenia, je reštrukturalizačný plán nevykonateľný,\n9.8. reštrukturalizačný plán predpokladá zánik zabezpečovacieho opatrenia (práva) podľa § 343\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ktorým malo byť\nzriadené záložné právo na veci, práva alebo na iné majetkové hodnoty dlžníčky v prospech\nveriteľov skupiny 21, jeho vzdaním sa prostredníctvom vystavenia takzvanej kvitancie, čo je\nv rozpore so zákonom,\n9.9. záväzok dlžníčky spočívajúci vo zvýšení jej základného imania v lehote do 3 rokov\nod potvrdenia reštrukturalizačného plánu minimálne o sumu 500 000 eur peňažným vkladom\njediného akcionára, prípadne tretej osoby alebo nepeňažným vkladom nezabezpečených veriteľov\ns tým, že nepeňažným vkladom bude ich zistená (nie podriadená, pozn.) pohľadávka, robí splnenie\nzáväznej časti reštrukturalizačného plánu závislým od vôle tretej osoby a dlžníčky, čo zakladá\npochybnosť vo vzťahu k vzniku, zmene alebo zániku práv a záväzkov osôb v nej uvedených,\n9.10. dlžníčka žiadnym spôsobom nereflektovala na skutočnosť, že na majetok osoby (jej materskej\nspoločnosti – Arca Investments, a. s., Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO 35 975 041, pozn.)\nktorá má podľa reštrukturalizačného plánu prevziať záväzok, je Mestským súdom v Prahe vedené\ninsolvenčné konanie pod sp. zn. MSPH 98 INS 723/2021,\n9.11. reštrukturalizačný plán nesleduje spoločný záujem veriteľov (pozri ústavnú sťažnosť,\nstrany 11 až 16).\n10. Sťažovatelia okrem toho okresnému súdu vyčítajú, že ich vznesené pochybnosti dôvodné\npre rozhodnutie o potvrdení plánu z hľadiska jeho udržateľnosti písomnými podaniami\nzo 17. decembra 2021, z 3. marca 2022 a 22. marca 2022, najmä pokiaľ ide o jej budúce plnenie\nv časti biznis plánu predpokladajúceho vstup investora do podnikania dlžníčky, predaj časti jej tam\n\n4\n\nšpecifikovaného majetku, ako aj majetku jej dcérskych alebo vnučkovských spoločností a z toho\nplynúci príjem na účely uspokojovania veriteľov o to viac, že mnohé z nich sú tiež\nv reštrukturalizácii, prípadne v konkurze, okresný súd nijako nezohľadnil.\n11. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti odôvodňujú svoje podozrenie, že reštrukturalizačný plán nie je\nudržateľný v časti:\n11.1. plánovaného uspokojenia veriteľov vo 4. roku jeho plnenia v sume 19 915 000 eur\nprostredníctvom vstupu investora do sektora (subholdingu) „Energetika“, ktorého súčasťou má byť\naj spoločnosť TWINLOGY s. r. o. (obchodník s energiami), prípadne generovaním\n„neplánovaného zisku“ spoločnosťami TeHO Topolčany s. r. o. a TeHo Bardejov s. r. o., berúc\ndo úvahy, že nielen tieto, ale aj ďalšie spoločnosti patriace do sektora „Energetika“ vykazujú\ndaňové nedoplatky,\n11.2. predpokladaného príjmu z takzvaných bioplynových staníc prevádzkovaných prostredníctvom\ndcérskych a vnučkovských spoločností dlžníčky, a to: Bioplyn Ladzany, s. r. o., v reštrukturalizácii,\nBioplyn Hont, s. r. o., v reštrukturalizácii (jej reštrukturalizácia bola medzi časom ukončená, pozn.),\nBIOPLYN HOROVCE 2 s. r. o., v konkurze,\n11.3. plánovaného uspokojenia veriteľov vo 4. roku jeho plnenia v sume 7 127 000 eur, ktoré má\nbyť dosiahnuté konsolidáciou siete potravín „DELIA“ spôsobom ich začlenenia do nového\nsubholdingu,\n11.4. predpokladaného príjmu v 2. roku plnenia reštrukturalizačného plánu v sume 7 400 320 eur\npredajom pozemkov dcérskej spoločnosti LOCUS PLUS, s. r. o., v reštrukturalizácii alebo vstupom\ninvestora do tejto spoločnosti,\n11.5. predpokladaného príjmu, ktorý má byť dosiahnutý predajom majetku spoločnosti\nACS Dúbravka, s. r. o., v reštrukturalizácii (v rámci navrhovaného spoločného predaja), prípadne\nspojeným so vstupom kupujúceho ako investora do tejto spoločnosti (pozri ústavnú sťažnosť,\nstrany 17 až 22).\n12. Napokon sťažovatelia namietajú, že sa okresný súd nevyporiadal s možnými odporovateľnými\núkonmi dlžníčky, pričom poukazujú na zmluvu o prevode obchodného podielu z 30. decembra 2018\nuzavretú medzi dlžníčkou (predávajúcou) a spoločnosťou ARCA CAPITAL (CYPRUS) LIMITED\n(kupujúcou), ktorej predmetom bol predaj obchodného podielu v dcérskej spoločnosti ACS 2 s. r. o.\nza cenu 3 000 eur, avšak „... z predaja nehnuteľností vo vlastníctve ACS 2 s.r.o. táto inkasovala\nsumu 5,8 mil. eur, teda odplata... v sume 3.000,- eur bola zjavne neprimeraná...“ (pozri ústavnú\nsťažnosť, stranu 21).\n13. Sťažovatelia poukazujú aj na dlhy označených dcérskych a vnučkovských spoločností dlžníčky\nproti subjektom verejného práva (Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne, finančná správa) s tým,\nže podľa ich názoru „Uvedené nasvedčuje pravdepodobne nezodpovednému hospodáreniu dlžníka\ns majetkom... ktorým disponuje prostredníctvom svojich tzv. dcérskych a vnučkovských\nspoločností.“ (viď ústavná sťažnosť, str. 22 a 23).\n\n5\n\n14. V závere sťažovatelia konštatujú, že napadnuté uznesenie okresného súdu „... je všeobecné,\nnekonkrétne a nepreskúmateľné...“ (viď ústavná sťažnosť, str. 24).\n15. Z uvedených dôvodov navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie ich základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného súdu.\nNapadnuté uznesenie okresného súdu žiadajú zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si\nuplatňujú aj náhradu trov tohto konania.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n16. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí\nsenátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“).\n17. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť sťažovateľov obsahuje\nvšeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné náležitosti návrhu\nna začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123,\n§ 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n18. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľmi formulované argumenty\nústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľov je potrebné odmietnuť podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde, a to ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\n19. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských\npráv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika\nratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd.\n20. Právomoc všeobecných súdov rozhodovať v konkurznom a reštrukturalizačnom konaní vyplýva\nz čl. 142 ods. 1 ústavy. Podrobnosti o pôsobnosti súdov a konaní pred nimi aj vo vymedzených\nveciach ustanoví v zmysle splnomocňovacej ústavnej normy zákon (čl. 143 ods. 2 ústavy). Týmto\nzákonom je zákon o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý v rámci tretej časti nazvanej\n,,Reštrukturalizácia“ upravuje v jej ôsmej hlave aj ingerenciu všeobecných súdov v procese\nreštrukturalizácie formou potvrdenia plánu súdom (§ 153 zákona o konkurze a reštrukturalizácii)\nalebo zamietnutia plánu súdom v zákonom ustanovených prípadoch [§ 154 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii v čase rozhodovania okresného súdu]. Kým uznesenie o potvrdení\nplánu súdom obsahuje aj rozhodnutie o skončení reštrukturalizácie, dôsledkom právoplatného\n6\n\nuznesenia o zamietnutí plánu je, že súd jedným uznesením zastaví reštrukturalizačné konanie\ndlžníka, začne konkurzné konanie proti dlžníkovi a vyhlási na jeho majetok konkurz (§ 154 ods. 3\nzákona o konkurze a reštrukturalizácii).\n21. Ústavný súd sa už v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyjadril k charakteru\nreštrukturalizácie, ako aj k rozhodovaniu všeobecných súdov v reštrukturalizácii\n(napr. I. ÚS 200/2011, I. ÚS 311/2014, II. ÚS 455/2012, I. ÚS 367/2015). Nie je sporné, že\nreštrukturalizácia je šetrnejšia než konkurz. Kým konkurz má likvidačný charakter, podmienkou čo\ni len odporučenia reštrukturalizácie správcom je zachovanie aspoň podstatnej časti prevádzky\npodniku dlžníka a predpoklad väčšieho rozsahu uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade\nvyhlásenia konkurzu [§ 109 ods. 3 písm. f) a g) zákona o konkurze a reštrukturalizácii].\nReštrukturalizácia chráni dlžníka pred veriteľmi, čo však v konečnom dôsledku sleduje záujem\nvšetkých veriteľov na vyššom rozsahu uspokojenia ich pohľadávok ako v prípade konkurzu.\n22. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) sú obdobné záruky, že vec\nbude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom.\nZ uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n23. Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých\ndetailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného\nsúdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom,\nže je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom\nna konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n24. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej\nneopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo\nslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri ktorej predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil\nžiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 59/2019).\n\n7\n\n25. Vychádzajúc z uvedeného, bolo predmetom skúmania ústavného súdu, či napadnutým\nuznesením okresného súdu mohlo dôjsť k zásahu do označeného základného práva sťažovateľov.\nInak povedané, ústavný súd skúmal, či napadnutým uznesením okresný súd poskytol sťažovateľom\nspravodlivú súdnu ochranu pri rešpektovaní materiálnej rovnosti všetkých veriteľov\nv reštrukturalizačnom konaní (I. ÚS 311/2014, I. ÚS 367/2015). Ústavný súd sa preto pri takto\nvymedzenom predmete skúmania zameral najmä na prieskum sťažovateľmi namietaného\n„neprihliadnutia na spoločný záujem veriteľov“.\n26. Okresný súd v rámci úvodnej časti odôvodnenia svojho rozhodnutia, vychádzajúc z návrhu\ndlžníčky na potvrdenie reštrukturalizácie z 3. decembra 2021, zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze\nkonanej 23. novembra 2021 a jej príloh vrátane žiadostí veriteľov o zmenu reštrukturalizačného\nplánu a vyjadrení dlžníčky k týmto žiadostiam, v podstatnom opísal priebeh schvaľovacej schôdze,\nrozpravy, argumentácie veriteľov a dlžníčky (predkladateľky plánu). V rámci tohto opisu sa\nosobitne venoval aj žiadosti nezabezpečených veriteľov – fyzických osôb označených ako\n„Veritelia Adamec a spol.“ zaradených do skupiny 21 (v odôvodnení napadnutého uznesenia\nokresného súdu zrejmou nesprávnosťou v písaní označenej ako 22, pozn.) vrátane sťažovateľov,\nktorí s odvolaním sa na zriadenie záložného práva v ich prospech zabezpečovacím opatrením,\na to uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6 CoCsp/35/2020 z 22. februára 2021 k tam\n(v tomto uznesení) špecifikovaným nehnuteľnostiam, obchodným podielom a akciám dlžníčky,\nžiadali, aby boli ich pohľadávky zaradené do samostatnej skupiny pre zabezpečených veriteľov.\nTýmito veriteľmi prihlásené pohľadávky boli správkyňou, pokiaľ ide o zabezpečenie a poradie\nzabezpečovacieho práva, popreté, a preto žiadosti týchto veriteľov nebolo možné vyhovieť. Okrem\ntoho dlžníčka informovala prítomných veriteľov, že v opisnej časti reštrukturalizačného plánu boli\npo jeho schválení veriteľským výborom 27. októbra 2021 vykonané zmeny, ktoré však majú iba\npovahu chýb v písaní, počítaní a iných zrejmých nesprávností, a preto žiadna z týchto zmien nemá\nvplyv na percentuálnu mieru, ako ani dobu plnenia pre žiadneho z jeho účastníkov. Pokiaľ ide\no (ne)schválenie reštrukturalizačného plánu podľa obsahu zápisnice zo schvaľovacej schôdze,\n„... bolo vytvorených 23 skupín veriteľov a 1 skupina akcionárov (veritelia skupiny č. 24)“\na „... Ku dňu konania schvaľovacej schôdze 6 skupín veriteľov nemalo priznané hlasovacie práva,\nz dôvodu popretia pohľadávok alebo z dôvodnosti podmienenosti pohľadávok veriteľov v nich\nzaradených (veritelia skupiny č. 11, 13, 17, 18, 19, 23)“ (pozri body 8 až 12 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia okresného súdu).\n27. V ďalšom okresný súd opäť, opierajúc sa o zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, opísal\nhlasovanie v rámci tam číselne označených skupín veriteľov, pričom skonštatoval, že podmienka\nna prijatie plánu podľa § 148 ods. 1 písm. a), prípadne b) alebo c) zákona o konkurze\na reštrukturalizácii pri hlasovaní skupín 1 až 10, 20, 22 a 24 bola splnená a pri hlasovaní skupín\n14 až 16 a 21 splnená nebola. Keďže vo všetkých skupinách vytvorených v reštrukturalizačnom\npláne, resp. v jeho záväznej časti hlasovalo za jeho prijatie 133 159 111 hlasov z celkového počtu\n195 835 720 hlasov prítomných veriteľov, čo predstavuje za prijatie reštrukturalizačného plánu\n67,995 % hlasov prítomných veriteľov, aj ďalšia podmienka podľa § 148 ods. 1 písm. d) zákona\no konkurze a reštrukturalizácii na jeho prijatie bola splnená. Napokon zo zápisnice zo schvaľovacej\nschôdze okresný súd považoval za preukázané, že schôdza bola zvolaná v súlade s § 146 zákona\n\n8\n\no konkurze a reštrukturalizácii pod jeho dohľadom, bola uznášaniaschopná a jej priebeh plne\nkorešpondoval s § 147 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Na schvaľovacej schôdzi boli\nžiadosti veriteľov smerujúce k dosiahnutiu zmeny reštrukturalizačného plánu riadne prerokované\na dlžníčka (predkladateľka) sa k týmto argumentačne náležite vyjadrila. V súvislosti s námietkami\nskupiny veriteľov 21 o posúdení odporovateľných právnych úkonov, vytvorení samostatnej skupiny\nzabezpečených veriteľov, neurčitosti a nepreskúmateľnosti reštrukturalizačného plánu,\nnedostatočnej súčinnosti dlžníčky sa dlžníčka rovnako vyjadrila aj v samotnom návrhu\nna potvrdenie plánu. Tu okresný súd poukázal na kapitoly VIII a IX reštrukturalizačného plánu,\nv ktorých dlžníčka otázku odporovateľných právnych úkonov podrobne posúdila a zhodnotila.\nV rámci kapitoly VIII, časti III reštrukturalizačného plánu, v ktorej sa rieši simulácia konkurzného\nkonania pre účely porovnania miery uspokojenia veriteľov v konkurze oproti reštrukturalizácii, je\nosobitne zohľadnený aj výťažok z prípadných odporovateľných právnych úkonov. Keďže\nreštrukturalizačný plán nebol na schvaľovacej schôdzi schválený vo všetkých vytvorených\nskupinách, ktorých súhlas sa podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii na jeho prijatie vyžaduje,\nokresný súd vzhľadom na už uvedené dospel k záveru, že podmienky na nahradenie súhlasu skupín\nveriteľov 14, 15, 16 a 21 s reštrukturalizačným plánom dlžníčky sú splnené (pozri body 12 až 24\nodôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu).\n28. Odôvodnenie uznesenia okresného súdu s poukazom na § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2\npísm. a) až c) v spojení s § 135 a § 136 zákona o konkurze a reštrukturalizácii a tiež s odkazom\nna obsah reštrukturalizačného plánu medzi inými obsahuje aj pomenovanie príčin vzniku\núpadku dlžníčky, opis opatrení, ktoré boli prijaté na jeho predídenie, ako aj následné\nodvrátenie, charakteristiku stále, i keď v obmedzenej miere, prebiehajúcej podnikateľskej činnosti\ndlžníčky – holdingovej spoločnosti zameranej hlavne na správu majetkových podielov v dcérskych\na vnučkovských spoločnostiach, podľa ktorej sa dlžníčka primárne venuje riadeniu, kontrole\na zhodnoteniu svojich investícií v ňou ovládaných spoločnostiach. Podľa názoru okresného súdu\n„Prognóza zabezpečenia budúcich výnosov prezentovaná v... reštrukturalizačnom pláne nasvedčuje\ntomu, že napriek súčasným problémom, resp. výpadku v cash flow skupiny Arca Capital, existuje\nreálna možnosť v rámci reštrukturalizačného procesu skonsolidovať aktivity ACS a jej dcérskych\nspoločností a uspokojiť v stanovenom rozsahu a čase záväzky veriteľov...“. Okresný súd súčasne\nskúmal, či reštrukturalizačný plán poskytuje predpoklad väčšej miery uspokojenia veriteľov\ndlžníčky v reštrukturalizácii oproti prípadnému konkurzu. Podľa reštrukturalizačného plánu\nboli ku dňu začatia reštrukturalizačného konania dlžníčky riadne prihlásené pohľadávky\nveriteľov v celkovej sume 282 627 124,10 eur, z toho popreté predstavujú pohľadávky\nv sume 1 410 679,89 eur. Účtovná hodnota majetku patriaceho dlžníčke ku dňu začatia\nreštrukturalizačného konania predstavuje sumu 133 794 181,13 eur, pričom odhadovaný\nhrubý výťažok zo speňaženia majetku v prípadnom konkurze predstavuje hodnotu\nv sume 48 191 336,74 eur. Po odpočítaní nákladov vrátane odmeny správkyne by suma určená\nna uspokojenie veriteľov dlžníčky predstavovala výšku 44 644 793,11 eur. Pokiaľ ide o pohľadávku\nnezabezpečeného veriteľa skupín 14, 15 a 16, ktorým je Prima banka a. s., jej uspokojenie by\nv prípade konkurzu dosiahlo úroveň 22,24 % s tým, že predpokladaný termín uspokojenia je\nneurčitý a odhadovaný na obdobie 10 rokov. Uspokojenie pohľadávky tohto veriteľa v rámci\nreštrukturalizácie sa odhaduje v období od mesiaca júl do mesiaca september roku 2024\nvo výške 100 %, najneskôr však do piatich rokov od potvrdenia reštrukturalizačného plánu. Pokiaľ\n9\n\nide o nezabezpečených veriteľov zaradených do skupiny 21 (do ktorej patria aj sťažovatelia, pozn.),\nich uspokojenie by v prípadnom konkurze z dôvodu vyšších nákladov konkurzného konania\na nižšieho výnosu zo speňaženia majetku dlžníčky dosiahlo úroveň 22,24 % s neurčitým\npredpokladaným termínom uspokojenia odhadovaným na obdobie 10 rokov. Oproti tomu\nuspokojenie pohľadávok veriteľov skupiny 21 v reštrukturalizácii sa odhaduje v období\nnajneskôr do piatich rokov od potvrdenia reštrukturalizačného plánu vo výške na úrovni\nod 68,12 % do 72,98 %. Podľa okresného súdu, „... Vychádzajúc z prepočtov simulovaného\nuspokojenia pre prípad konkurzu, uvedených v kapitole VIII. reštrukturalizačného plánu je možné\nkonštatovať, že reálna miera uspokojenia veriteľov každej zo skupín... vytvorenej\nv reštrukturalizačnom pláne by v konkurze bola citeľne nižšia v porovnaní s možnosťami, ktoré\npredpokladá reštrukturalizácia... Rozdiel v miere uspokojenia pri zohľadnení časového faktoru\npeňazí po potvrdení reštrukturalizačného plánu súdom naproti uspokojeniu v konkurze\nv predpokladanom období 10 rokov (prinajmenšom) je aj pri optimistickom variante značný, keďže\nmiera uspokojenia v reštrukturalizácii vysoko presahuje mieru uspokojenia v prípade konkurzu...\nVzhľadom k uvedenému je možné dospieť k záveru, že postavenie veriteľov zaradených do skupín,\nv ktorých plán nebol prijatý potrebnou väčšinou, by v prípade potvrdenia reštrukturalizačného\nplánu... súdom nebolo horšie, a už vôbec nie zjavne horšie, ako v prípade jeho nepotvrdenia\na následného konkurzu...“. Reštrukturalizačný plán teda ponúka v rámci každej svojej skupiny\nveriteľov uspokojenie, ktoré je vyššie než by ten-ktorý veriteľ mohol dosiahnuť v prípade jeho\nnepotvrdenia, pričom, aby mohol byť dosiahnutý jeho zamýšľaný výsledok, je potrebné, aby\ndlžníčka v období najbližších rokov plnila v prospech všetkých účastníkov plánu. Okresný súd\npoukázal na § 158 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (zrejme aj v kontexte nevyhovenia\nžiadosti nezabezpečených veriteľov skupiny 21 o zaradenie ich pohľadávok do samostatnej skupiny\npre zabezpečených veriteľov, pozn.), podľa ktorého ak po zistení popretej pohľadávky bude zjavné,\nže pohľadávka bola zaradená do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní\nspoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel, o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.\nReštrukturalizačný plán je tak koncipovaný v spoločnom záujme veriteľov. Okresný súd nezistil\nžiadne skutkové ani právne okolnosti, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov\nreštrukturalizačného plánu, odôvodňujúce jeho zamietnutie a dospel k záveru, že tento je v súlade\nso zákonom o konkurze a reštrukturalizácii, kolektívnym záujmom veriteľov, plní účel a zmysel\nreštrukturalizácie, preto súhlas veriteľov uvedených v skupinách 14, 15, 16 a 21 s ním nahradil\nsvojím rozhodnutím a reštrukturalizačný plán potvrdil. Zároveň podľa § 153 ods. 1 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníčky (pozri body 25 až 46\nodôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu).\n29. Ústavný súd pri hodnotení napadnutého uznesenia okresného súdu vychádzal z celkového\ncharakteru a konštrukcie procesu reštrukturalizácie zakotveného v zákone o konkurze\na reštrukturalizácii, z ktorého nepochybne vyplýva, že zodpovednosť za priebeh a dosiahnutie cieľa\nreštrukturalizačného konania je rozdelená medzi veriteľské orgány, správcu a súdy. Súd je v zmysle\n§ 131 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poverený dohľadom nad činnosťou dlžníka, správcu\ni veriteľských orgánov a v súvislosti s reštrukturalizačným plánom je oprávnený rozhodovať o jeho\npotvrdení alebo o zamietnutí. Konajúci súd nemôže reštrukturalizačný plán – zmluvu sui generis\nuzavretú medzi dlžníkom a jeho veriteľmi meniť ani vylepšovať, môže ho však uznesením\n\n10\n\nzamietnuť vtedy, ak bude naplnený niektorý z dôvodov ustanovených v § 154 zákona o konkurze\na reštrukturalizácii.\n30. V posudzovanej právnej veci bolo podstatné ustálenie skutkových záverov, teda\nči sú podľa § 153 zákona o konkurze a reštrukturalizácii splnené dôvody a podmienky\nna potvrdenie reštrukturalizačného plánu súdom alebo na jeho zamietnutie podľa § 154 zákona\no konkurze a reštrukturalizácii.\n31. Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je tzv. skutkovým súdom, teda súdom, ktorý by vykonával\ndokazovanie na zistenie skutkového stavu veci. Taktiež poukazuje na to, že judikatúra Komisie\npre ľudské práva (sťažnosť č. 6172/73, X. v. United Kingdom, sťažnosť č. 10000/83,\nH v. United Kingdom), ako aj doterajšia judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (napríklad\nv prípade Delcourt, resp. Monnel a Morris) pod spravodlivým súdnym procesom (fair hearing)\nv žiadnom prípade nechápu právo účastníka súdneho konania na preskúmanie, akým spôsobom\nvnútroštátny súd hodnotil konkrétne právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu\n(I. ÚS 26/2014). Z uvedených dôvodov mimo rámca jeho pozornosti ostali námietky sťažovateľov\no obsahu reštrukturalizačného plánu, na ktorý v ústavnej sťažnosti odkazovali.\n32. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu však vyplýva, že okresný súd\nv konkrétnych okolnostiach posudzovaného prípadu preskúmal obsahové náležitosti\nreštrukturalizačného plánu, predovšetkým predpoklady a opatrenia na zachovanie prevádzky\npodniku dlžníčky, metódy reštrukturalizácie, porovnanie konkurzného scenára a reštrukturalizácie,\npostup správkyne pri preskúmavaní pohľadávok jednotlivých veriteľov a ich popieraní, priebeh\nhlasovania o prijatí plánu, postup pri príprave plánu, ako aj vplyv reštrukturalizačného plánu\nna spoločný záujem veriteľov. Po dôslednom posúdení všetkých uvedených okolností okresný súd\ndospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky na potvrdenie reštrukturalizačného plánu\npodľa § 153 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii .\nPo oboznámení sa s napadnutým uznesením okresného súdu ústavný súd konštatuje, že\nargumentácia sťažovateľov nie je spôsobilá spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov okresného\nsúdu. Závery okresného súdu v napadnutom uznesení nie sú svojvoľné a nevyplýva z nich ani taká\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných predpisov, ktorá by bola popretím ich\npodstaty a zmyslu.\n33. Podľa názoru ústavného súdu namietanie nesprávnosti a nezákonnosti napadnutého uznesenia\nokresného súdu nemôže byť samo osebe dôvodom porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy. Okresný súd neodmietol sťažovateľom poskytnutie súdnej ochrany, keďže sa\nreštrukturalizačným plánom zaoberal a rozhodol o ňom. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s názorom\nokresného súdu nestotožňujú, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu\n(II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\n\n11\n\nV zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia,\nktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne nelogické so zreteľom\nna preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). O taký prípad tu však\nnejde, pričom závery okresného súdu nemožno hodnotiť inak ako ústavne súladné a poskytujúce\nspravodlivú súdnu ochranu všetkým účastníkom reštrukturalizačného konania pri zachovaní ich\nústavou garantovanej rovnosti v tomto konaní.\n34. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n35. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi\nsťažovateľov nezaoberal.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. januára 2023\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pohľadávka", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-reštrukturalizácia", "arbitrárnosť", "majetok", "podnikateľská činnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4R/1/2021", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:3790bc06-53e8-49e0-ab2f-948b73a71887", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 367/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 367/2015 z 20. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-20", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.367.2015.1"}, {"guid": "ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 311/2014 z 2. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-02", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:50c85ed7-dc1f-4805-b759-3a18f4306d91"}, {"guid": "ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 26/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9b924ff-b2b5-4a7f-baae-f01887ebc64d"}, {"guid": "ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/2011 z 7. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-07", "citacie_n": 106, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aef277f-2727-4498-aa8d-b5d1c9209c9b"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e7882f69-7f4e-467b-97e0-ac36f5691930:0fb626e0-f5a1-4d9a-ae00-671b2a1dda5e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2020:7819201008.2", "spisova_znacka": "6CoCsp/35/2020", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6CoCsp/35/2020 z 23. 11. 2020", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2020-11-23", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2020:7819201008.2"}], "citovane_v": []}