{"guid": "ussr:b94da4e0-88a0-45c0-bd81-4624745852ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.196.2023.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 196/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 196/2023 z 14. 6. 2023", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 14. júna 2023, sp. zn. II. ÚS 196/2023, ECLI:SK:USSR:2023:2.US.196.2023.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2023-06-14", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b94da4e0-88a0-45c0-bd81-4624745852ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.196.2023.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.196.2023.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.196.2023.2/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 196/2023-37\nÚstavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca\nspravodajca) a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára v konaní podľa čl. 127 Ústavy\nSlovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\n,\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Marekom Radačovským, Žriedlova 3,\nKošice, proti postupu Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 86/2008\na postupu Krajského súdu v Žiline v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Co 281/2010, sp. zn.\n10 Co 7/2011, sp. zn. 10 Co 483/2013, sp. zn. 10 Co 8/2017 a sp. zn. 10 Co 129/2020 takto\nrozhodol:\n1. Postupom Okresného súdu Ružomberok v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 86/2008 a postupom\nKrajského súdu v Žiline v konaniach vedených pod sp. zn. 10 Co 281/2010, sp. zn. 10 Co 7/2011,\nsp. zn. 10 Co 483/2013, sp. zn. 10 Co 8/2017 a sp. zn. 10 Co 129/2020 b o l o p o r u š e n é\nzákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Sťažovateľovi p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 eur, ktoré s ú Okresný súd\nLiptovský Mikuláš a Krajský súd v Žiline p o v i n n é zaplatiť mu po 2 000 eur do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažovateľovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia 460,90 eur, ktorú s ú\np o v i n n é Okresný súd Liptovský Mikuláš a Krajský súd v Žiline zaplatiť spoločne a nerozdielne\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 20. marca 2023 domáha\nvyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu Ružomberok (ďalej len „okresný súd“)\na postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v označených konaniach. Sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu a krajskému súdu v napadnutom konaní konať\nbez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada o priznanie finančného zadosťučinenia 10 000\neur od každého porušovateľa a náhrady trov konania pred ústavným súdom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobou doručenou okresnému súdu 27. mája 2008\nsa sťažovateľ domáhal od žalovaných zaplatenia sumy 845 799,30 eur s príslušenstvom z titulu\nnáhrady škody za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a ušlého zisku, o ktorej do podania\nústavnej sťažnosti nebolo právoplatne rozhodnuté.\n3. Okrem chronológie úkonov vykonaných v tomto konaní, hodnotenia skutkovej a právnej\nzložitosti veci, správania strán sporu a postupu okresného súdu v napadnutom konaní sťažovateľ\nuviedol, že naposledy okresný súd 24. júna 2020 v merite veci vyhlásil rozsudok, proti ktorému\nžalovaní podali v zákonnej lehote odvolanie. Na krajskom súde sa konanie vedie pod sp. zn.\n2 Co 129/2020. Do podania ústavnej sťažnosti o odvolaní nebolo rozhodnuté, pričom od podania\nžaloby uplynulo už 14 rokov a 10 mesiacov. Zároveň poukazuje, že len o základe nároku\nrozhodovali súdy 8 rokov a 8 mesiacov.\n4. Ústavný súd uznesením č. k. II. ÚS 196/2023-14 z 13. apríla 2023 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v celom rozsahu.\nII.\nArgumentácia sťažovateľa\n5. Sťažovateľ konštatuje, že v uvedených konaniach pred okresným súdom a krajským súdom došlo\nk porušeniu jeho označených práv, pretože už len celková dĺžka tohto konania je z ústavného\nhľadiska neakceptovateľná.\nIII.\nVyjadrenie všeobecných súdov a replika sťažovateľa\nIII.1. Vyjadrenie okresného súdu:\n6. Predsedníčka okresného súdu k prijatej ústavnej sťažnosti v podstatnom uviedla, že vec bola\nrozhodnutá okresným súdom už 4. júna 2010, ale na základe riadnych a mimoriadnych opravných\nprostriedkov bola opakovane predkladaná na odvolací súd a dovolací súd. Rozhodovaniu okresného\nsúdu o výške nárokov žalobcu predchádzalo rozhodovanie o základe nároku. Medzitýmnym\nrozsudkom krajského súdu č. k. 10 Co 8/2017-769 z 26. januára 2017 bolo rozhodnuté o základe\nnároku tak, že bol zmenený medzitýmny rozsudok okresného súdu a určila sa danosť nároku\nžalobcu na náhradu škody voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade (solidárne) v rozsahu\n30 % a voči žalovanému v 2. rade a žalovanému vo 4. rade (solidárne) v rozsahu 30 %. Následne\nokresný súd rozsudkom z 24. júna 2020 rozhodol o výške uplatnených nárokov. Na základe\n\n2\n\npodaných odvolaní proti tomuto rozsudku bol spis 9. novembra 2020 predložený opäť krajskému\nsúdu. Z hľadiska predmetu konania ide o spor o náhradu škody v súvislosti s ublížením na zdraví\nžalobcovi pri dopravnej nehode, čo na prvý pohľad sa nemusí javiť ako mimoriadne zložitá vec.\nTento spor z hľadiska jeho zložitosti sa však vymyká z bežného rámca. Sťažovateľ uplatňuje svoj\nnárok voči štyrom žalovaným (pôvodne šiestim), t. j. dvom prevádzkovateľom dopravných\nprostriedkov a ich dvom poisťovateľom na základe povinného zmluvného poistenia za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona „č. 381/2001 Z. z.“. Uplatňuje si náhradu\nškody z titulu bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, účelne vynaložených nákladov\nspojených s liečením, majetkovej škody, ušlého zisku, ako aj ďalšieho nároku na sťaženie\nspoločenského uplatnenia. Účastníkmi tejto dopravnej nehody boli vodiči viacerých motorových\nvozidiel (celkovo šesť vozidiel rôzneho druhu), avšak žalobca v tomto spore uplatňuje nárok len\nvoči dvom prevádzkovateľom motorových vozidiel, u ktorých došlo k priamemu stretu prevádzok.\nNežaloval jedného prevádzkovateľa, ktorý bol tiež účastný priameho stretu prevádzok, a ani\nprevádzkovateľov motorových vozidiel, u ktorých bol stret prevádzok nepriamy, avšak ich jazda\nmohla mať vplyv na vznik dopravnej nehody, resp. spôsobenie škody žalobcovi. V trestnom konaní\nuznesením okresného súdu č. k. 8T 74/2008-566 došlo k zastaveniu trestného stíhania proti\n(pôvodne tiež žalovaný v tomto spore, avšak žaloba voči nemu bola vzatá\nspäť) z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Ďalej\nrozsudkom okresného súdu č. k. 2T 17/2008- 261 z 22. septembra 2008 bol\n(pôvodne tiež žalovaný v spore, avšak žaloba bola voči nemu vzatá späť) oslobodený spod\nobžaloby. Ako podklad v trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok ÚSI Žilinskej\nuniverzity, kde je popísaný nehodový dej, z ktorého vyplýva, že v trestnom konaní nebola ustálená\ntrestná zodpovednosť žiadneho z vodičov účastných predmetnej dopravnej nehody. Žalobca\nuplatňuje v tomto konaní nárok z titulu zodpovednosti prevádzkovateľa dopravného prostriedku\nv zmysle § 427 Občianskeho zákonníka (objektívna zodpovednosť). Riešenie tohto sporu\n(vzhľadom aj na výsledok trestného konania), osobitne s prihliadnutím na dôkaznú núdzu,\nvyhodnocovanie príčinnej súvislosti škody s prevádzkou jednotlivých dopravných prostriedkov,\nresp. podielu zavinenia na nehode (§ 427 a § 431 Občianskeho zákonníka) nepochybne nebolo\njednoduché. Poukaz sťažovateľa, že súdy mali od začiatku k dispozícii znalecký posudok Ústavom\nsúdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, neobstojí vzhľadom na záver tohto posudku, v ktorom\nnebola vôbec ustálená technická príčina nehody, technika jazdy všetkých účastníkov dopravnej\nnehody, resp. pokiaľ aj bola zistená nesprávna technika jazdy u niektorých vodičov, nebolo to dané\ndo súvislosti so vznikom dopravnej nehody. Skutočnosť, že došlo k vzniku škody prevádzkou\ndopravných prostriedkov, neznamená automaticky úspech poškodeného, pretože právna úprava\nzakotvuje možnosti zbavenia sa zodpovednosti. Napriek tomu okresný súd už svojím medzitýmnym\nrozsudkom z 5. októbra 2010 (žaloba podaná 27. mája 2008) rozhodol o základe nároku, kde ustálil\npomer medzi jednotlivými prevádzkovateľmi dopravných prostriedkov a ich poisťovateľmi.\nNasledovali viaceré rozhodnutia súdov všetkých stupňov k základu nároku. Následne\npo právoplatnosti medzitýmneho rozsudku sa okresný súd zaoberal výškou uplatnených nárokov.\nK tomu bolo vykonané znalecké dokazovanie ‒ vypracovaný znalecký posudok znalcom z odboru\nzdravotníctva a farmácie, odvetvia traumatológie, ortopédie vrátane výsluchu znalca. Následne bol\nokresným súdom 24. júna 2020 v merite veci vyhlásený rozsudok a následne bol spis 9. novembra\n2020 predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaniach. Sťažovateľ v predchádzajúcom\nobdobí akceptoval skutočnosť, že ide o zložitú vec, keďže prieťahy v konaní nikdy nenamietal.\n3\n\nJe zrejmé z obsahu spisu, že každá zo strán tohto konania si uplatňovala či bránila svoje práva\nv spore procesnými prostriedkami, ktoré im zákonná úprava v danom čase umožňovala a s ktorými\nsa musel súd vysporiadať. Spis aktuálne obsahuje viac ako 1400 listov.\nIII.2. Vyjadrenie krajského súdu:\n7. Predsedníčka krajského súdu poukázala na rozsiahle vyjadrenie predsedu senátu, s ktorým sa\nstotožnila. Osobitne zdôraznila najmä skutkovú a právnu zložitosť veci. Predmetná vec je už\nrozhodnutá. Krajský súd ju rozhodol rozsudkom 27. apríla 2023, ktorý bol už písomne vyhotovený\na doručuje sa stranám konania. V zmysle uvedeného považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú.\nPredseda senátu vo vyjadrení uviedol, že hoci je nespochybniteľným faktom niekoľkoročné trvanie\nkonania v súdenej veci, domnieva sa, že v rámci tejto doby pred krajským súdom nedošlo\nk zbytočným prieťahom. Absolútne nezodpovedá konkrétnostiam súdenej veci strohé vyjadrenie\nsťažovateľa, že „... predmetné konanie nie je zložité...“. Naopak, východiskovo je nutné uviesť, že\nsúdená vec je vecou, s ktorou sa súd/sudca stretne výnimočne; doslova raz za sudcovskú kariéru.\nDotknutá vec sa vyznačovala výraznou zložitosťou, ako aj vysokou prácnosťou. Výrazná zložitosť\nbola vlastná prvotnej fáze konania ‒ rozhodovaniu o základe nároku. Nároky uplatnené žalobcom sa\nodvíjali od hromadnej dopravnej nehody, do ktorej bolo bezprostredne zainteresovaných 6\nmotorových vozidiel. Určenie miery účasti jednotlivých prevádzok na vzniknutej škode bolo\nmaximálne zložité a odpoveď na danú otázku značne komplikovaná a nejednoznačná. V tejto\nspojitosti taktiež neobstojí veľmi strohé poukázanie sťažovateľa na to, že konajúce súdy mali\nk dispozícii znalecký posudok. V súvisiacej trestnej veci bol vypracovaný znalecký posudok Ing.\nMiroslavom Benkom, ktorý sa však už v rámci trestného konania ukázal ako nedostatočný.\nNásledne došlo k vypracovaniu znaleckého posudku Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej\nuniverzity, ktorý osobitne v otázkach analýzy dopravných nehôd predstavuje ‒ minimálne\nv európskych dimenziách ‒ vysoko renomované pracovisko. Uvedené konštatovanie v plnej miere\nplatí aj pre spracovateľa (zodpovedného riešiteľa) dotknutého posudku doc. Pavla Kohúta.\nPredmetný znalecký posudok má 100 strán a rozsiahlu fotografickú prílohu, pričom bezprostredné\nzávery znalcov sú prezentované na tridsiatich stranách. Napriek uvedenému neboli závery znalcov\ntak jednoznačné, aby mohli byť bez ďalšieho základom pre súdne rozhodnutie. Je teda nepochybné,\nže súdy, osobitne krajský súd, ktorý právoplatne ustálil mieru účasti jednotlivých prevádzok\nna dopravnej nehode, a tým aj na spôsobenej škode, musel v konečnom dôsledku rozhodnúť\nodbornú otázku. Inými slovami, vychádzajúc z princípu zákazu odmietnutia spravodlivosti\n(denegatio iustitiae), krajský súd bol v rámci hodnotenia dôkazov a ustálenia skutkového stavu\npovinný dať konečnú odpoveď na otázky, ktoré s relevantnou mierou určitosti nedokázal uzavrieť\nani vysokošpecializovaný znalecký ústav. V tomto smere bolo nevyhnutným vykonanie výsluchu\nznalca doc. Kohúta bezprostredne odvolacím súdom, aby v rámci komunikácie na pojednávaní\nzískal krajský súd ‒ okrem iného – dostatočne konkrétnu spätnú väzbu jeho vlastného prístupu\nk riešeniu odborných otázok. Rozoberané súvislosti odborných otázok sa viažu na štádium konania\no základe nároku žalobcu, v ktorom bol krajský súd opakovane činný. Prvýkrát rozhodoval v konaní\npod sp. zn. 10 Co 281/2010 a rozhodol doslova expresne. Vec bola tunajšiemu súdu predložená\n13. augusta 2010 a už 25. augusta 2010 bolo vydané uznesenie krajského súdu, ktorým bol určený\nzákladný smer meritórneho rozhodovania veci a odmietnutý výrazne formálny (až formalistický)\nprístup, ktorý viedol k zamietnutiu žaloby v celom rozsahu okresným súdom. Po druhýkrát\n4\n\nrozhodoval krajský súd v konaní pod sp. zn. 10 Co 7/2011. V tomto prípade rozhodovanie trvalo\nrelatívne dlhšie, bolo však spojené s dôslednou analýzou písomne vypracovaného znaleckého\nposudku. Rovnako v rámci dotknutého rozhodnutia – uznesenie z 31. januára 2011 bol odmietnutý\nopačný extrémny prístup okresného súdu, ktorý po prvotnom zamietnutí žaloby v celom rozsahu\nv druhom meritórnom rozhodnutí vyslovil zodpovednosť po 50 % voči dvom prevádzkam\n(vo vzťahu k obom spoločne s ich poisťovateľmi). Okresnému súdu bolo uložené dôslednejšie sa\nzaoberať znaleckým posudkom (vrátane rešpektovania nevyhnutných procesných súvislostí)\na v rámci\nnáležitej\ninterpretácie\njednotlivých\nčiastkových\nzistení\nkomunikovať\nso znalcom/zodpovedným riešiteľom vrátane konkrétneho smerovania výsluchu. Po tretíkrát\nkrajský súd rozhodoval v konaní pod sp. zn.10 Co 483/2013. Vzhľadom na to, že okresný súd nebol\nvo svojom postupe po predchádzajúcom zrušujúcom uznesení dostatočne dôsledný, bolo\nnevyhnutné bezprostredne odvolacím súdom vykonať znalecké dokazovanie, osobitne výsluch\nznalca. Uvedené je spojené s dlhšou prípravou takéhoto procesného úkonu súdu, predovšetkým\nz pohľadu možností zodpovedného riešiteľa dostaviť sa v určitom termíne na súd. Zároveň je\nna mieste prihliadnuť na to, že odvolací súd je prioritne v zmysle právnej úpravy civilného\nsporového procesu súdom prieskumným, a nie súdom skutkovým. Nadväzné rozhodovanie\nodvolacím súdom v období od 10. októbra 2013 do 18. decembra 2014 nevykazuje znaky\nzbytočných prieťahov. Osobitne, ak jeho výsledkom bolo medzitýmnym rozsudkom (konečné)\nustálenie základu nároku; v značnej miere odlišné od výsledku rozhodovania okresného súdu.\nPo štvrtýkrát rozhodoval krajský súd pod sp. zn. 10 Co 8/2017, keď opätovne rozhodol v priebehu\nniekoľkých dní. Vec došla tunajšiemu súdu 13. januára 2017 a už 26. januára 2017 odvolací súd\nrozhodol meritórne medzitýmnym rozsudkom. Išlo o rozhodovanie odvolacieho súdu po zrušení\njeho predchádzajúceho rozsudku sp. zn. 10 Co483/2013 z 18. decembra 2014 uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 550/2015 z 8. decembra 2016. Krajský súd\nv rozhodnutí z 26. januára 2017 rozhodol úplne identicky ako pri predchádzajúcom „treťom“\nrozhodnutí medzitýmnym rozsudkom z 18. decembra 2014; čo platí i o odôvodnení rozsudku, túto\nskutočnosť výslovne konštatoval v bode 13 odôvodnenia rozsudku sp. zn. 10 Co 8/2017. Rovnako\nv bode 28 tohto rozsudku poukázal na nepochybnú aplikáciu § 427 Občianskeho zákonníka už\nv rozhodnutí sp. zn. 10 Co 483/2013, čo bolo vyjadrené i v jeho predposlednom odseku. Taktiež\nproti tomuto „druhému“ medzitýmnemu rozsudku odvolacieho súdu bolo podané sťažovateľom\ndovolanie, ktoré dovolací súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 150/2017 z 26. júla 2018 odmietol; svojou\npovahou „odobril“ závery odvolacieho súdu. Sme toho názoru, že takémuto postupu nič nebránilo\nuž pri rozhodovaní o prvotnom dovolaní; dovolací súd krajskému súdu nevytkol žiadne zásadné\npochybenie, resp. neuložil povinnosť vykonať nejaké ďalšie procesné úkony. Pokiaľ aj bol dovolací\nsúd toho názoru, že bolo potrebné rozhodnúť inak, bol/je oprávnený uvedené vykonať zmenou\nrozhodnutia odvolacieho súdu. Po piatykrát odvolací súd rozhodoval v konaní pod sp. zn.\n10 Co 129/2020, v rámci ktorého rozhodovania verejne vyhlásil rozsudok 27. apríla 2023.\nV predmetom štádiu prejednávania veci jej zložitosť je daná predovšetkým vysokou prácnosťou jej\nprejednávania a rozhodovania. Uvedené je spôsobené jednak množstvom čiastkových nárokov\nuplatnených žalobcom (nároky na náhradu majetkovej škody, na náhradu liečebných nákladov,\nna náhradu bolestného, na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia a v jeho rámci pôvodného\nrozsahu, rozsahu podľa doplnenia znaleckého posudku i mimoriadneho zvýšenia) a jednak počtom\nsubjektov na žalovanej strane, kde vystupujú dve skupiny na základe delenej zodpovednosti\na v rámci každej z nich je daný ešte vzťah solidarity viacerých subjektov. Zároveň odvolanie bolo\n5\n\npodané len niektorými zo žalovaných a v jednej „delenej skupine“ len voči niektorým výrokom\nrozsudku okresného súdu. Príprava rozhodnutia odvolacieho súdu si vyžiadala opakované\nreferovanie (neverejné neformálne zasadnutie) odvolacieho súdu/senátu ohľadne jednotlivých\nčiastkových hmotnoprávnych i procesných otázok. Na termín verejného vyhlásenia rozsudku bola\ndotknutá vec zaradená až po ich uzavretí a taktiež po vypracovaní základného konceptu rozhodnutia\nv určujúcich otázkach. Zložitosť veci je zrejmá už z výrokovej časti rozsudku krajského súdu, ktorý\nobsahuje 9 čiastkových výrokov, a prioritne z odôvodnenia rozhodnutia, ktoré je obsiahnuté na vyše\n15 stranách textu. Takéto rozsiahle odôvodnenie je vo vzťahu k sudcovi spravodajcovi absolútne\nvýnimočné, ide o najdlhšie odôvodnenie rozhodnutia ním vypracované počas celého obdobia (vyše\n26-ročného) pôsobenia na odvolacom súde. Za daných okolností rozhodovanie odvolacieho súdu,\nktoré presiahlo dva roky, nepovažujeme za konanie vykazujúce zbytočné prieťahy. Zdôrazňujeme,\nže otázkami nárokov na náhradu jednotlivých čiastkových plnení, ich existencie či výšky sa\nodvolací súd zaoberal po prvýkrát. Z daného pohľadu išlo o úplne odlišnú vec oproti\npredchádzajúcim štádiám rozhodovania odvolacieho súdu. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením\nsťažovateľa, že ničím neprispel k celkovej dĺžke konania. Z pôvodnej podoby žaloby je zrejmé, že\nsám žalobca si nebol vôbec istý nielen mierou účasti jednotlivých prevádzok na dopravnej nehode,\nale ani pasívnou legitimáciou, keď žaloba smerovala aj proti vodičom dvoch motorových vozidiel.\nAko vyplýva z už uvedeného popisu priebehu veci, v jej rámci dochádzalo k viacerým významným\nzmenám, na ktoré žalobca náležite procesné nereagoval. V dôsledku toho predmetom konania\nzostávali aj časti nároku, ktoré mohli byť už priebežne uzatvárané s konečnou platnosťou;\nčo naďalej udržiavalo zbytočne vyššiu prácnosť/rozsiahlosť prejednávanej veci. Napokon sa to\nodrazilo i vo výroku o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným\nv 6. rade. Pokiaľ by prístup žalobcu bol v priebehu konania primerane aktívny a konzistentný (napr.\nžalobca trval na nároku na náhradu ušlého zisku, čo bolo dôsledkom odročenia pojednávania\nokresného súdu, a následne bez toho, aby došlo k nejakému vyjadreniu protistrany či úkonu\nkonajúceho súdu, žalobca v danej časti vzal žalobu späť), s veľkou pravdepodobnosťou by\nv súdenej veci došlo k jej skoršiemu právoplatnému ukončeniu. K tomuto dôjde bezprostredne\npo doručení rozsudku odvolacieho súdu právnym zástupcom strán sporu.\nIII.3. Replika sťažovateľa:\n8. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval na dôvodoch svojej ústavnej\nsťažnosti. Na pojednávaní 21. mája 2010 po dvoch rokoch vykonávania dokazovania súd vyhlásil\ndokazovanie k základu nároku za skončené, strany sporu predniesli záverečné návrhy a súd odročil\npojednávanie na 4. jún 2010 pre účely vyhlásenia medzitýmneho rozsudku. Namiesto toho, aby súd\nvyhlásil medzitýmny rozsudok, otvoril znova pojednávanie a v neprítomnosti väčšiny účastníkov,\nresp. ich právnych zástupcov začal znova pojednávanie vo veci a opätovne vyhlásil dokazovanie\nza skončené a vyzval prítomných na záverečné zhrnutie návrhov a potom žalobu v celom rozsahu\nzamietol. Samozrejme, vzhľadom na prekvapivosť takého konania súdu a zároveň aj vzhľadom\nna neprítomnosť strán sporu strany sporu (aj tie ktoré sa zúčastnili „vyhlásenia medzitýmneho\nrozsudku“) nedokázali reagovať. Toto rozhodnutie bolo nielen nezákonné, ale aj arbitrárne, keď\nzamietol žalobu ad absurdum výkladom (resp. nepochopením ustanovení o zodpovednosti\nprevádzkovateľov motorových vozidiel za škodu), a tým, že konštatoval, že žalobca si sám mal\npodeliť zodpovednosť za škodu mu spôsobenú medzi jednotlivých prevádzkovateľov – žalovaných,\n\n6\n\na nie žiadať v žalobe zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne. Pritom pravý opak je pravdou,\nv týchto prípadoch predsa žalobca nemôže vedieť, koľko je zodpovednosť toho-ktorého\nprevádzateľa, resp. auta, ktoré sa podieľalo na dopravnej nehode, ale práve naopak, žalobca musí\npodať žalobu, v petite ktorej napíše, že žiada, aby sú zaviazal žalovaných hradiť škodu spoločne\na nerozdielne, a následne súd, ktorý týmto nie je viazaný, podelí zodpovednosť medzi jednotlivých\nprevádzkovateľov. Podeliť zodpovednosť, resp. určiť mieru zodpovednosti, je úlohou súdu, nie\nžalobcu. Aj krajský súd vytkol súdu prvej inštancie, že postupoval nesprávne. Sťažovateľ sa tiež\nvyjadril k znaleckému dokazovaniu a procesnému postupu súdu v tomto smere, ktoré nesmerovalo\nk odstráneniu jeho právnej neistoty. Sťažovateľ nemôže súhlasiť s názorom súdov, že rozhodnúť\no základe nároku bolo časovo náročné, a preto konanie trvalo tak dlho, hoci naozaj nebolo\njednoduché určiť presne mieru zodpovednosti jednotlivých prevádzkovateľov, ale nie z časového\nhľadiska, pretože v deň podania žaloby mali všetky relevantné dôkazy súdy k dispozícii a o základe\nnároku proste a jednoducho opísali závery znaleckého posudku. Dopravná nehoda bola\nkomplikovaná pre znalcov z dopravy a orgány činné v trestnom konaní, resp. trestný súd, nie však\npre určenie podielu zodpovednosti v civilnom konaní. Oba súdy spomínajú fakt, že sťažovateľ\nzobral žalobu v časti ušlý zisk späť a vyčítajú mu to, ako keby toto spôsobilo prieťahy a 15-ročný\nsúdny spor. K tomu treba uviesť, že všetci žalovaní s týmto súhlasili a súd konanie v tejto časti\nzastavil a k tejto otázke sa nevykonalo žiadne dokazovanie a nijako sa týmto konanie nenatiahlo.\nSťažovateľ zobral žalobu v tejto časti späť z toho dôvodu, že jeho ekonóm, resp. ekonóm, ktorý\nspravoval jeho účtovníctvo počas obdobia, keď vykonával podnikateľskú činnosť, počas súdneho\nsporu zomrel koncom roka 2016. Po jeho smrti mal sťažovateľ problém dostať sa k celému\núčtovníctvu, preto zobral v tejto časti žalobu späť. Sťažovateľ nechcel podať ústavnú sťažnosť\na roky to odmietal napriek tomu, že bol právnym zástupcom poučený o takejto možnosti. Zároveň\nvšak je rád, že ústavnú sťažnosť podal, pretože ako zázrakom po jej podaní mu bol doručený\nrozsudok krajského súdu.\nIV.\nPosúdenie dôvodnosti ústavnej sťažnosti\n9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho\npojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a so stanoviskami účastníkov\nkonania dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n10. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n11. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.\nSamotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\n\n7\n\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(IV. ÚS 221/04, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017, II. ÚS 118/2019).\n12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom\nkonaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd\nso žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala predtým z niektorých\nustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), a to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a\n§ 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady\nvyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V zmysle\nčl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,\npredchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného\nzaťažovania strán sporu a iných osôb a v zmysle § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak, aby\nsa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania.\n13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj\nk porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 99/07)\nzohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,\nsprávanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP\nústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom\nkonaní a jeho význam pre sťažovateľov (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07).\nPodľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade. Ústavný súd v tejto súvislosti\nkonštatuje, že predmetom namietaného konania je nárok na náhradu škody spôsobenej na zdraví,\nt. j. vec, ktorej povaha si vyžadovala osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu\nsúdneho konania (pozri napr. I. ÚS 145/03, I. ÚS 65/04, II. ÚS 76/09, I. ÚS 194/2018).\n14. V praxi sa vyskytujú aj prieťahy, ku ktorým dochádza až po vydaní rozhodnutia, pretože síce už\nbolo v konaní rozhodnuté, avšak rozhodnutie nebolo sťažovateľovi doručené, resp. nenadobudlo\nprávoplatnosť. Je preto potrebné skúmať aj dĺžku konania, ktoré nebolo právoplatne skončené, hoci\nprípadne už mohlo byť vo veci rozhodnuté [rozsudky ESĽP) vo veciach Zarembová proti\nSlovenskej republike z 23. 11. 2010, bod 19, Sirotňák proti Slovenskej republike z 23. 12. 2010,\nbod 28, Bubláková proti Slovenskej republike z 15. 2. 2011, bod 18]. Ústavný súd teda akcentuje,\nže pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade\ns ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel\nmožno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou\nsúdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni\nstav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nZ judikatúry ústavného súdu však vyplýva tiež to, že v prípade extrémnych prieťahov (prieťahy,\nktoré možno počítať v desiatkach rokov) už uvedené faktory strácajú význam, pretože ani právne či\nskutkovo najnáročnejšie spory nesmú trvať takú dlhú dobu, ktorá už predstavuje podstatnú časť\nľudského života. Ústavný súd už mnohokrát vyslovil, že „oneskorená spravodlivosť je odmietnutou\nspravodlivosťou“ (pozri nález sp. zn. II. ÚS 17/2019, bod 32 a tam citované rozhodnutia) a že dĺžka\nkonania počítaná v desiatkach rokov je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a už sama\n8\n\nosebe je spôsobilým dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva účastníka takého konania\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 52/01,\nI. ÚS 582/2015, III. ÚS 169/2017, II. ÚS 17/2019). ESĽP v obdobných prípadoch konštatoval, že\nvo výnimočných prípadoch môže byť príliš dlhé trvanie súdneho konania považované za zásah\ndo práva na prístup k súdu a neodôvodnená absencia konečného rozhodnutia počas obzvlášť dlhého\nobdobia môže predstavovať až odmietnutie spravodlivosti (rozsudok vo veci Vassilios Athanasiou\na ďalší proti Grécku z 21. 12. 2010, č. 50973/08, § 52).\n15. ESĽP tiež uviedol, že hoci je zmluvným štátom priznaná určitá miera voľnej úvahy, čo sa týka\nspôsobu, akým zabezpečia nápravu požadovanú čl. 13 dohovoru a dodržia svoj zmluvný záväzok\npodľa tohto ustanovenia (pozri napríklad Kaya proti Turecku, 19. 2. 1998, ods. 106, Zbierka\nrozsudkov a rozhodnutí 1998-1), prostriedok nápravy (ústavná sťažnosť, pozn.) dostupný\núčastníkovi konania na vnútroštátnej úrovni na účel vznesenia námietky, čo sa týka dĺžky konania,\nje „účinný“ v zmysle čl. 13 a čl. 35 ods. 1 dohovoru iba vtedy, ak je spôsobilý pokryť všetky fázy\nnapadnutého konania, a teda je potrebné pri rozhodovaní ústavného súdu rovnako ako\npri rozhodovaní ESĽP vziať do úvahy jeho celkovú dĺžku (pozri napríklad Počuča proti Chorvátsku,\nč. 38550/02, ods. 35, 29. 6. 2006, s ďalšími odkazmi). V tejto súvislosti ESĽP zdôraznil osobitný\ncharakter problematiky príliš dlhých konaní spočívajúci v tom, že konanie nepozostáva zo série\nstatických udalostí, ale je jednou postupne sa vyvíjajúcou udalosťou, ktorej závažnosť v priebehu\nčasu postupne narastá. Sťažovateľ napáda všetky fázy konania, ako porušovateľov označil dva\nvšeobecné súdy a žiada preskúmať celkovú dĺžku konania. Ústavný súd preto posúdil s ohľadom\nna judikatúru ESĽP konanie ako celok z hľadísk garantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru a prihliadol\nna dĺžku konania pred jednotlivými všeobecnými súdmi.\n16. Prvým posudzovaným kritériom bola právna a faktická zložitosť veci. Posúdením tohto kritéria\nústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie, ktorého predmetom je nárok na náhradu\nškody spôsobenej na zdraví, zvyčajne nie je po právnej stránke zložité. Obdobné spory tvoria\nštandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike existuje\nv zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov. Ústavný súd na základe preskúmania veci však\npripúšťa, že doterajší priebeh konania ovplyvnila aj skutková zložitosť veci, ktorá súvisela\ns potrebou ustálenia skutkového stavu znaleckým dokazovaním. V konaní bolo vypracovaných\na predložených viac znaleckých posudkov znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie vo vzťahu\nk vyhodnoteniu zdravotného stavu sťažovateľa, ale aj špecializovanou znaleckou odbornou\norganizáciou, pretože nároky uplatnené žalobcom sa odvíjali od hromadnej dopravnej nehody.\nNeobyčajne zdĺhavý priebeh namietaného konania viac ako 14 rokov však ústavný súd nemohol\npripísať iba na vrub tejto skutočnosti.\n17. Pri hodnotení ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa ako strany sporu, je druhým\nkritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní, či v konaní pred všeobecným súdom došlo\nk zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho označených práv. V preskúmavanom konaní\nústavný súd nezistil závažné okolnosti, ktoré by bolo možné pripísať na ťarchu sťažovateľa\nv súvislosti s doterajšou dĺžkou konania v jeho veci. Snáď možno len uviesť, že niektoré nároky\nsťažovateľa na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia na základe medzitýmneho rozsudku\nokresného súdu z 18. decembra 2014 boli žalovaným (1) sťažovateľovi v sume 3 961, 69 eur už\nvyplatené (č. l. 794 v spise). Sťažovateľ využíval opravné prostriedky proti rozhodnutiam\nvšeobecných súdov, v dôsledku čoho sa spis nachádzal viac rokov nielen na odvolacom súde (spolu\n9\n\npribližne 6 rokov), ale aj na najvyššom súde (viac ako 3 roky). Na pojednávaní pred okresným\nsúdom 13. novembra 2018 právny zástupca žalobcu zobral žalobu späť v časti uplatneného ušlého\nzisku vo výške 429 779, 80 Sk (14 266 eur) č. l. 986) aj s prísl. Tieto procesné úkony mu však\nnemožno pričítať na jeho ťarchu.\n18. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu\noznačených práv sťažovateľa, bol postup okresného súdu a postup krajského súdu v napadnutých\nkonaniach. Sťažovateľ napáda ich postupy ako celok. Už samotná dĺžka trvania konania pred\nokresným súdom a krajským súdom (predstavujúca viac ako 14 rokov) sama osebe signalizuje\nporušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je ani potrebné\nosobitne hodnotiť jednotlivé procesné úkony súdu. Nemožno akceptovať ani argumentáciu súdov,\nže doba na rozhodnutie v predmetnej veci nie je neprimeraná, pretože pre naplnenie práva\nzaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len\nprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne nerozhodli\n(napr. I. ÚS 118/02). Hoci možno uznať, že okresný súd priebežne konal a až dvakrát dokonca\nvyhlásil rozsudok, prvý už 12. mája 2011 a druhý 23. augusta 2016, konanie vykazuje ako celok\nneefektívnosť a nehospodárnosť, keďže rozsudky boli zrušené nadriadenými súdmi 16. októbra\n2013, resp. 12. októbra 2017.\n18.1. Ústavný súd však pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť\nštátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala\nk odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, pre ktoré sa sťažovateľ obrátil na štátny\norgán, aby o jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07). O neefektívnej\nčinnosti okresného i krajského súdu svedčí skutočnosť, že ich rozhodnutia boli zrušené (okresného\nsúdu aj viackrát) na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak po využití\nriadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov dôjde napokon až k zrušeniu rozsudku\nprvoinštančného (resp. odvolacieho) súdu z dôvodu procesných alebo hmotnoprávnych pochybení\na k vráteniu veci na ďalšie konanie, uvedené ide v zásade na ťarchu súdu, ktorému bolo dané\nrozhodnutie zrušené (m. m. I. ÚS 24/2022).\n18.2. Dňa 24. júna 2020 okresný súd vyniesol v merite veci rozsudok. Po podaní ústavnej sťažnosti\nkrajský súd rozsudkom sp. zn. 10 Co 129/2020 z 23. apríla 2023 rozsudok okresného súdu zmenil.\nV čase podania ústavnej sťažnosti okresný súd tak vo veci samej už nekonal a v čase prejednávania\nústavnej sťažnosti už krajský súd tiež v merite veci rozhodol. Na tomto mieste ústavný súd\npoznamenáva, že dĺžka konania na jednom stupni súdu by nemala prekročiť judikatúrou ESĽP\ni ústavného súdu tolerovateľnú dobu zásadne do troch rokov v závislosti od náročnosti veci.\nV danom prípade nepochybne už označená tolerovaná dĺžka konania bola značne prekročená\nu dvoch označených porušovateľoch.\n19. Vychádzajúc z uvedeného hodnotenia, ústavný súd dospel k záveru, že neefektívnym\na nesprávnym postupom okresného súdu v spojení s postupom krajského súdu v napadnutých\nkonaniach došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\njeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\n\n10\n\nV.\nPrikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie\n20. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo\nnečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci\nkonal. Ústavný súd v nadväznosti na výrok uvedený v bode 1 výrokovej časti nálezu však\nneprikázal všeobecným súdom, aby vo veci konali bez zbytočných prieťahov, pretože okresný súd\naj krajský súd vo veci samej už rozhodli. Preto ústavnej sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4\nvýroku nálezu).\n21. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie,\nmôže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal. Z § 123 ods. 2\nzákona o ústavnom súde vyplýva, že ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného\nzadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Cieľom\ntohto inštitútu je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo,\nže k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany\n(IV. ÚS 210/04, IV. ÚS 132/2012). Z rozhodovacej činnosti ESĽP vyplýva, že spravodlivé finančné\nzadosťučinenie priznáva podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu\n(III. ÚS 204/2010).\n22. Sťažovateľ sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia proti okresnému súdu a krajskému\nsúdu jednotlivo po 10 000 eur, čo odôvodnil najmä celkovou dobou tohto konania.\n23. Je nepochybné, že sťažovateľovi by malo byť priznané finančné zadosťučinenie za to, že\nvšeobecný súd si nesplnil svoju povinnosť a neodstránil stav jeho právnej neistoty počas\nniekoľkých rokov. Na druhej strane treba uviesť, že sťažovateľ sa o svoju vec riadne nestaral viac\nrokov a ústavnú sťažnosť podal po zrušení druhého rozsudku, teda viac ako 5 rokoch od vrátenia\nveci okresnému súdu a rozhodnutí okresného súdu v roku 2020, keď sa vec nachádzala viac rokov\nna krajskom súde. Pre dovŕšenie ochrany porušených práv sťažovateľa však ústavný súd považoval\nza primerané priznať (okrem vyslovenia porušenia označených práv a tiež náhrady trov konania) aj\nfinančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy spolu v sume 4 000 eur, z ktorej je\npovinný zaplatiť 2 000 eur okresný súd a 2 000 eur krajský súd.\nVI.\nTrovy konania\n24. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd v odôvodnených prípadoch\npodľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil\ninému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Úspešný sťažovateľ si uplatnil nárok\nna náhradu trov konania 460, 90 eur; uvedená suma je nižšia ako suma vypočítaná ústavným súdom\npodľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ale nie je\ns vyhláškou v rozpore.\n25. Ústavný súd preto priznal sťažovateľovi náhradu trov konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom pozostávajúcu z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava\n11\n\nzastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), tak ako to požadoval, hoci za dva úkony uskutočnené\nv roku 2022 mu patrí odmena v sume dvakrát po 193,50 eur a režijný paušál v sume dvakrát\npo 11,63 eur. K tomu je potrebné prirátať daň z pridanej hodnoty v sume 82,05 eur, pretože právny\nzástupca je jej platcom. Celkove trovy právneho zastúpenia predstavujú tak väčšiu sumu spolu\n492,31 eur, ako vypočítal sťažovateľ. Nárok na úhradu tretieho úkonu právnej služby ústavný súd\nsťažovateľovi tiež nepriznal, pretože za tento úkon sťažovateľ náhradu nepožadoval a vyjadrenie\nk stanoviskám všeobecných súdov neobsahovalo žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by slúžili ako\npodklad pre rozhodnutie ústavného súdu.\n26. S účinnosťou od 1. júna 2023 vstúpili do platnosti viaceré zmeny v organizácii všeobecných\nsúdov, ich príslušnosti a obvodov (tzv. nová súdna mapa). Zákonný rámec tvorí najmä zákon\nč. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi\nsúdov v znení zákona č. 398/2022 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony. Podľa § 18n zákona č. 371/2004 Z. z. od 1. júna 2023 sa porušovateľ Okresný súd\nRužomberok označuje ako Okresný súd Liptovský Mikuláš.\n27. Z tohto dôvodu ústavný súd uložil povinnosť zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie\na náhradu trov konania Okresnému súdu Liptovský Mikuláš a tiež krajskému súdu. Priznanú\nnáhradu trov konania sú tieto súdy povinné uhradiť spoločne na účet právneho zástupcu sťažovateľa\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (výroky 2 a 3 nálezu).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 14. júna 2023\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "ujma, náhrada škody-ujma na zdraví", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "náhrada škody (ujma)-ujma na zdraví"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3C/86/2008", "guid": "55c6f4ca-f9d6-431e-9d30-716f7f82419f:f0b7ba93-4a0e-4575-afbb-ae03513c8848", "vztah": "porusene"}, {"sz": "10Co/281/2010", "guid": "901e601a-d7e1-4b13-827f-8bd5f4cf7182:149376f0-1793-468b-acd6-08ea91da1f12", "vztah": "porusene"}, {"sz": "10Co/7/2011", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "10Co/483/2013", "guid": null, "vztah": "porusene"}, {"sz": "10Co/8/2017", "guid": "40e1ac5b-8340-471f-af31-f846e398d88d:fdd6c12e-36b9-408b-a78c-863e339b09d8", "vztah": "porusene"}, {"sz": "10Co/129/2020", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ee3afa73-7011-4810-9290-7baf61c12c7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.24.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 24/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2022 z 28. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-28", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.24.2022.2"}, {"guid": "ussr:64de0282-f2b9-4aac-9dd4-bcd19e3c9251", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 17/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 17/2019 z 22. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-22", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.17.2019.1"}, {"guid": "ussr:14cb61e3-48d9-4777-a4e6-66344058dcd6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 118/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 118/2019 z 21. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 639, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.118.2019.1"}, {"guid": "ussr:75405a40-c216-4b2e-99d4-030ef0351d37", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 194/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 194/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.194.2018.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:294c5afe-3451-4416-bf6b-ecd5eae130d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 169/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 169/2017 z 30. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-30", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.169.2017.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:39623fe2-9b4d-43dc-8bff-25a126fd27b3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2010 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 263, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39623fe2-9b4d-43dc-8bff-25a126fd27b3"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:99f927c2-aca2-4604-a207-c25a3d7f71b5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 76/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 76/09 z 23. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99f927c2-aca2-4604-a207-c25a3d7f71b5"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 287, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caf12bf7-4aad-4303-b015-acce5bed529d"}, {"guid": "ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 109/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:85688566-7be1-4e95-9a5e-a638ca869df3"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 376/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 376/06 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 277, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:88aef43c-69d7-4ce9-9d2c-a243fa6c5755"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 65/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 65/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 549, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:258e6d62-0601-4500-bba0-ee96089820e9"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 145/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 145/03 z 10. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-10", "citacie_n": 382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:813f6cf7-8e3e-4093-a1bb-03f2f8d3aa1b"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/02 z 25. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-25", "citacie_n": 3395, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7ea7224e-2bac-4944-ada5-87223a288ccc"}, {"guid": "ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/03 z 7. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-07", "citacie_n": 285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ff600ac-de53-4ac8-9e39-03a38e7630a8"}, {"guid": "ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/03 z 30. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-30", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:222a22fb-ed4e-4703-84d8-7918ae084f2e"}, {"guid": "ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 24/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/03 z 3. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-03", "citacie_n": 485, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7bc3a21-1f9a-4af3-8e10-b457af09db9b"}, {"guid": "ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 118/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 118/02 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 99, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c0925244-2fba-4fc4-8a4a-483838fafeec"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a07795f-cfb2-462a-84b8-0f3d0cf5b1cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.421.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 421/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 421/2025 z 25. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.421.2025.2"}, {"guid": "ussr:4b5e0271-773d-4f55-ad50-84103b02733d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.261.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 261/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 261/2024 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.261.2024.1"}, {"guid": "ussr:6403ff9a-b32d-48b7-9cf0-29ea9c17fb00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.116.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 116/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 116/2025 z 28. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-28", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.116.2025.2"}, {"guid": "ussr:792c81b9-c7a3-46b3-9a52-ff0a3a184d68", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.678.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 678/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 678/2023 z 15. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.678.2023.1"}, {"guid": "ussr:448b6cf0-976d-489c-bd92-901a36e24547", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.412.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 412/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 412/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.412.2023.2"}, {"guid": "ussr:9af7523d-52c0-4821-847a-a571e5419962", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.410.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 410/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 410/2023 z 7. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.410.2023.2"}, {"guid": "ussr:b5b63d42-c69b-4a74-a0be-9edb00f89d14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.288.2023.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 288/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 288/2023 z 15. 8. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-08-15", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.288.2023.2"}]}